Synonymá slova "trä" v Synonymickom slovníku slovenčiny

strach duševný pocit vyvolaný hroziacim nebezpečenstvom al. inou nepríjemnou situáciou: smrteľný strach; strach z nešťastia, z vojny • hrôza (veľký strach): zmocnila sa ho hrôza • tieseň (pocit skľúčenosti, depresie vyvolaný obyč. z obavy pred niečím): padá naňho tieseň • des • zdesenie • údes • zhrozenie (veľký strach): mať v očiach des; pochytil ho údes; nastalo všeobecné zdesenie, zhrozenie • úzkosť (pocit neistoty z neznáma): srdce mu zviera úzkosť • obava: strach, obava o zdravie • starosť: starosť o deti; žiť bez strachu, bez starostí o budúcnosť • kniž. bázeň: cítiť bázeň • tréma (strach, neistota pred verejným vystúpením): dostať trému • úžas: zmocňuje sa ho úžas • zried. postrach (Lenko) • lek. fóbia (utkvelá predstava strachu u neuropatov)

tréma p. neistota, strach, zmätok 1, napätie 1

zmätok 1. strata duševného pokoja: prísť do zmätku; nevedel sa zbaviť zmätku • nepokoj • nepokojnosť (stav duševného napätia): pociťovať nepokoj, nepokojnosť • neistota (nedostatok istoty): medzi ľuďmi sa ho zmocňuje neistota • zmätenie • zmätenosť: ovládlo ma zmätenie • tréma (pocit neistoty pred verejným vystúpením): mať trému • expr. mítor (Hviezdoslav)

2. (veľké) narušenie normálneho chodu života: v dome vládol zmätok • chaos: spôsobiť chaos v doprave • zmätenosť: zmätenosť pomerov • zhon: odísť vo veľkom zhone • poplach (náhly zmätok): vyvolať poplach • rozruch: spôsobiť rozruch • neporiadok (chaotický stav): neporiadky v zásobovaní • nesúlad: nesúlad v manželstve • dezorganizácia (nedostatok organizácie): povojnová dezorganizácia • dezorientácia • dezorientovanosť (strata orientácie): myšlienková dezorientácia, dezorientovanosť • anarchia: anarchia vo výrobe • panika (zmätok spôsobený masovým zdesením): ľudí sa zmocnila panika • expr. kucapaca: nastala kucapaca • expr. trma-vrma: pred bránkou vznikla trma-vrma • expr. haravara: strhla sa haravara • expr.: balamuta • galamuta • motanica • motanina • motanisko • mrvenica: motanica ľudí, motanina problémov • expr.: hurhaj • huriavk: robiť hurhaj • expr. blázinec (prostredie plné zmätku): doma je hotový blázinec • hovor. expr. babylon: veľkomestský babylon • hovor. expr. džungľa • hovor. expr. virvar: virvar na ulici • hovor. expr. rodeo • hovor. expr. cirkus: v tom cirkuse sa nedá pracovať • expr. bengál • hovor. expr.: meľa • mela: v krčme bola včera meľa, mela • hovor. pejor. galimatiáš: mať v hlave galimatiáš • hovor. expr. mišmaš • kniž.: mätež • mätenica • mätenina: mätež jazykov • kniž. zmäť: zmäť dojmov (Chrobák) • kniž. zastaráv. surma: v tej surme si obliekol košeľu naopak • zastar. surmia (Vajanský) • zastar. surmita (Zúbek) • kniž. konfúzia: myšlienková konfúzia • zastar. zmuta (Vajanský) • kniž. mumraj (Zúbek) • zastaráv. zmätenie (Vajanský) • hrub. bordel: vo svojich veciach má vždy bordel • subšt. herberg: má doma herberg • subšt. paseka: bola tam hotová paseka • subšt. magľajz

nesúvislý 1. ktorý netvorí jednoliaty celok, neprerušenú postupnosť (op. súvislý, nepretržitý) • prerušovaný: nesúvislá, prerušovaná čiara • prerývaný • trhaný • trhavý (op. plynulý): prerývaný plač; trhané, trhavé pohyby • úryvkovitý • útržkovitý • zlomkovitý (s častými prerušeniami): úryvkovitý, útržkovitý, zlomkovitý magnetofónový záznam diskusie • kusý • fragmentárny • kniž. rapsodický (op. ucelený, jednoliaty): kusý, fragmentárny zápis besedy; rapsodický dej filmu • zadŕhavý • zádrhlivý • zádrhľavý (o reči, rečovom prejave) • rozkúskovaný • kniž. diskontinuitný (op. kontinuitný): diskontinuitný proces

2. ktorý nemá vnútornú súvislosť, myšlienkovú nadväznosť (op. súvislý): vyjachtať pár nesúvislých slov • nesústredený (op. sústredený): nesúvislý, nesústredený výklad • roztrieštený (myšlienkovo): nesúvislý, roztrieštený prejav • pren.: zadŕhavý • zádrhový • zádrhlivý • zádrhľavý

neucelený ktorý netvorí úplný, uzavretý celok (op. ucelený) • neúplný • nekompletný (op. celistvý): neucelená, neúplná zbierka známok; neúplné, nekompletné dielo autora • kusý • zlomkovitý • fragmentárny (predstavujúci iba časť celku; op. vyčerpávajúci): kusá, zlomkovitá správa; fragmentárna informácia o priebehu podujatia • nesúvislý • útržkovitý (s prestávkami, medzerami): neucelený, nesúvislý text; nesúvislý, útržkovitý záznam rozhovoru • nejednotný • roztrieštený • rozbitý (op. jednotný, súdržný): nejednotná autorská výpoveď; mať o niečom roztrieštený, rozbitý obraz

neúplný ktorému niečo chýba, ktorý nie je úplný; uskutočnený iba sčasti (op. úplný) • neucelený • nekompletný: neúplné, nekompletné umelecké zbierky; neucelený, nekompletný súbor čísel časopisu • čiastočný (sčasti skončený): nastalo čiastočné zlepšenie (zdravotného stavu) • nedokončený • kniž. torzovitý (op. dokončený): nedokončené, torzovité literárne dielo • kusý • zlomkovitý • úryvkovitý • útržkovitý • kniž. fragmentárny (pozostávajúci z neúplného množstva častí istého celku): kusé, fragmentárne, útržkovité poznámky; zlomkovitá, úryvkovitá správa • medzerovitý (s medzerami): medzerovité vedomosti • eliptický (s vypustením nejakej časti, jednotlivosti): eliptické vety • necelý (op. celý, celkový): zozbierať necelé množstvo exemplárov • polovičatý • polovičný (spolovice uskutočnený): to je iba polovičná pravda; dostal som polovičatú odpoveď • náznakový: náznaková kresba • nedokonalý • nedôkladný • nedôsledný (nie dokonale, do konca uskutočnený; op. dokonalý): nedokonalé spaľovanie plynu; nedôkladný, nedôsledný výskum • obmedzený • oslabený • kniž. oklieštený • pren. okyptený (ktorého počet, šírka a pod. je pre isté obmedzenia menšia ako celkovo možná): mať iba obmedzené, oklieštené práva; družstvo nastúpilo v oklieštenom, okyptenom množstve; hokejové mužstvo hralo neúplné, oslabené

p. aj náznakový

útržkovitý majúci podobu útržku, vyznačujúci sa nesúvislosťou a neucelenosťou • úryvkovitý • nesúvislý: máločo vyrozumela z útržkovitého, úryvkovitého, nesúvislého hovoru rodičov • fragmentárny • torzovitý • zlomkovitý • kniž. úlomkovitý (ktorému chýba nejaká časť, časti): fragmentárne, torzovité literárne pamiatky; zlomkovité, úlomkovité správy • kusý • neucelený • neúplný • medzerovitý: kusé, neucelené poznámky; neúplné, medzerovité vedomosti • rozbitý

opovážlivosť neprimeraná al. nemiestna odvaha • trúfalosť • trúfanlivosť: jeho trúfalosť zaráža • bezočivosť • hovor. drzosť (drzá opovážlivosť): bola to od nej veľká bezočivosť, drzosť • smelosť: doplatil na svoju opovážlivosť, smelosť • kniž. impertinencia

opovážlivý ktorý je príliš al. nemiestne odvážny; svedčiaci o prílišnej al. nemiestnej odvahe • trúfalý • trúfanlivý: opovážlivý, trúfalý mladík; trúfalé, trúfanlivé reči • bezočivý • hovor. drzý • kniž. impertinentný (spojený s bezočivosťou až bezohľadnosťou): je to od neho drzé, impertinentné; má bezočivé, drzé vystupovanie; klásť impertinentné otázky • silný (pri negatívnom hodnotení rečového prejavu): použiť opovážlivé, silné slová

smelý ktorý sa ničoho neľaká, ktorý sa vyznačuje smelosťou, odvahou; svedčiaci o tom (op. nesmelý) • odvážny: smelý, odvážny záchranca; smelé, odvážne skutky • nebojazlivý (op. bojazlivý): nebojazlivé zviera prišlo až k dverám domu • udatný • kniž. chrabrý (smelý v nebezpečenstve, ohrození): udatní, chrabrí bojovníci • junácky • hrdinský • bohatiersky (odvážny ako junák, hrdina, bohatier): junácki, hrdinskí mladí vojaci; bohatierske srdce • trúfanlivý • trúfalý • prismelý • priodvážny (príliš, neprimerane smelý): trúfalé, prismelé vystupovanie; trúfanlivé dievča • pren. kacírsky (odporujúci uznávanému názoru, odvážny na dané pomery): prísť s kacírskou myšlienkou • mužný • zastar. zmužilý • chlapský • odhodlaný (typický pre pravého muža): mužný, chlapský, odhodlaný čin • kniž.: nebojácny • neohrozený • zastar. odvážlivý • hovor. gurážny • expr. srdnatý • pren. expr. prometeovský • pren. expr. zastar. prometejský • expr. čertovský

pás 1. úzky dlhý útvar nejakého materiálu • pruh: úzky pás, pruh papiera, plechu; kožené pásy, pruhy na kufri • expr. pásik: pásik kože • hovor. štráf: všiť do sukne štráf látky • popruh • subšt. gurtňa (pevný pás používaný na upevnenie, nosenie niečoho): niesť skriňu na popruhoch, na gurtniach • štóla (širší pás okolo pliec ako súčasť ženského oblečenia) • krajč. dragún (pás vzadu na kabáte udržujúci fazónu)

2. úzka dlhá časť plochy • pruh: priechod vyznačený pásmi, pruhmi; pásy, pruhy polí • hovor. štráf • expr.: pásik • prúžok • štráfik • hovor. táľ (úzky pás poľa)

3. p. remeň 1 4. p. driek 2

štráf p. pás 1, 2

pásikavý na ktorom sú pásiky, pásy • pásavý • páskavý • páskatý • pásikovaný • páskovaný • pásovaný: pásikavý, pás(k)avý záves; pás(i)kovaný, pásovaný sveter • prúžkovaný • prúžkatý • pruhovaný: prúžkovaný, prúžkatý, pruhovaný ako zebra • hovor.: šráfkovaný • šrafovaný • štráfkatý • štráfkovaný • štráfovaný

pastier kto pasie hospodárske zvieratá • hovor. pasák: pastier, pasák husí; obecný pastier, pasák • bača (hlavný pastier oviec) • valach (pastier oviec) • honelník (pomocník baču al. valacha) • kraviar (pastier kráv) • koniar (pastier koní) • sviniar (pastier svíň) • voliar (pastier volov) • ovčiar (pastier oviec) • husiar (pastier husí) • gaučo (pastier dobytka na argentínskych pampách) • nár. trškár (Timrava) • zastar.: gondáš • kondaš (pastier svíň)

práchnivieť za sucha a za súčinnosti vzduchu sa rozpadať • trúchnivieť • trúchnatieť • trúchnavieť: nábytok na povale práchnivie, trúchnivie; huby v starobe trúchnatejú, práchnivejú • bútľavieť (o stromoch) • hranieť (rozpadať sa od prestátia): látky na skladoch hranejú • tlieť (biologicky sa rozkladať): suché lístie tlie

práchnivý ktorý práchnivie, rozpadáva sa (obyč. o dreve a organických látkach) • spráchnivený • bútľavý: práchnivý, spráchnivený, bútľavý peň • zried. bútly: bútly strom • zhnitý • nahnitý (rozpadávajúci sa hnilobou): zhnité, nahnité drevo • zotletý: zotleté lístie, zotleté kosti • zastar.: trúchly • trúchnivý • strúchnatený • strúchnivený • kniž. zastar. spuchrený • nár.: dutľavý • dúpnatý • dúpny • poet. zried. práchny (Žáry)

trúchly¹ p. smutný

trúchly² p. práchnivý

trúchnivý p. práchnivý

príjem 1. výsledok hospodárskej al. obchodnej činnosti (op. výdavok): v minulom roku mal veľký príjem • zisk (kladný výsledok podnikania, obchodu): podiel na zisku • dôchodok (obyč. pravidelný príjem): dôchodok z prenájmu pôdy • tržba (príjem z predaja): denná tržba • renta (zisk z vlastníctva pôdy, akcií a pod.): pozemková renta • výnos: ročný výnos z obchodovania • výťažok: čistý výťažok hospodárenia • kniž. al. hovor. profit: má z toho veľký profit

2. p. zárobok, plat

tržba p. príjem 1, zisk 2

výťažok 1. látka získaná vylúhovaním • extrakt: rastlinný výťažok, čajový extrakt • esencia: likérová esencia • výluh: alkoholický výluh • odvar (varením a vylúhovaním získaný výťažok) • farm. tinktúra (liehový, vínny al. vodný výťažok z drog): jódová tinktúra • nespis. tresť

2. kladný výsledok podnikania, obchodu a pod.: výťažok hospodárenia • zisk: predávať so ziskom • výnos: slabé hektárové výnosy • tržba (zisk z predaja): mesačná tržba • kniž. al. hovor. profit: má z toho značný profit

zisk 1. čo bolo nadobudnuté, získané: to neprináša nijaký zisk • úžitok: škody je viac ako úžitku • osoh: materiálny osoh • prospech: mať osobný prospech z niečoho

2. kladný výsledok podnikania, obchodu a pod.: predávať so ziskom • výťažok: výťažok hospodárenia • výnos: vysoké hektárové výnosy • príjem: štátne príjmy • tržba (zisk z predaja): denná tržba • dôchodok (pravidelný zisk): dôchodok vlastníka pôdy • kniž. al. hovor. profit: má z toho veľký profit

rad¹ 1. skupina jednotlivcov al. vecí usporiadaných v jednej línii za sebou al. vedľa seba: rad cvičencov, domov • konvoj • kolóna (dlhý rad, obyč. vozidiel): konvoj, kolóna áut • šík (usporiadaný rad): pochodovať v šíkoch • reťaz (sled osôb, vecí al. javov vo viac-menej súvislom páse): reťaz detí, motocyklov; reťaz spomienok • špalier (dva rady ľudí lemujúcich cestu, priechod a pod.): prejsť špalierom • zástup (zaradenie jednotlivcov za sebou): vyrovnané zástupy • hovor. front (rad ľudí čakajúcich na niečo): stáť vo fronte na vstupenky do divadla • hovor. šor: postaviť sa do šoru • hovor. expr. štrúdľa: pred štadiónom stojí štrúdľa divákov • pren. had (dlhý rad): had vozidiel

2. p. spoločnosť 2 3. p. množstvo 2 4. p. poradie 5. p. ulica

štrúdľa 1. p. závin 2. p. rad¹ 1

závin múčnik zo zavinutého al. preloženého cesta s rozličnými plnkami: makový, jablkový závin • hovor. štrúdľa (závin z tenkého, lístkového cesta): orechová štrúdľa

smútiť prežívať smútok, byť smutný (op. tešiť sa): smúti za rodinou • žialiť (prežívať veľký smútok, žiaľ): žiali nad stratou syna • kniž. žalostiť (prežívaný smútok, žiaľ obyč. vyjadrovať aj navonok): bedáka, žalostí, že ostane sama • kniž. želieť • kniž. zastar. teskniť: želieť, teskniť nad svojím osudom • vzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za mladosťou • trúchliť (prežívať smútok za mŕtvym) • clivieť (so smútkom túžiť): clivie za domovom • ľútostiť • ľútiť (preciťovať ľútosť, súcit s dakým, s dačím): ľútostí, ľúti za strateným šťastím • nár. ľútať si (Kálal) • zarmucovať sa (pociťovať zármutok nad niečím): zarmucujú sa, že celý plán stroskotal • kormútiť sa • kniž. rmútiť sa (prežívať pocity smútku a trápenia): Nermúť sa už nad tým! • zried. melancholizovať (byť melancholický, zádumčivý, smutný) • pren.: plakať • nariekať • kvíliť • poet. lkať

trúchliť p. smútiť

smútočný ktorý smúti, ktorého zasiahol smútok, obyč. pri úmrtí, pohrebe niekoho; súvisiaci so smútkom • trúchliaci • smútiaci: smútočná, trúchliaca, smútiaca rodina • pohrebný • zried. nadhrobný: pohrebný sprievod; pohrebná, nadhrobná reč • čierny: obliecť si smútočné, čierne šaty; čierny závoj jej zakrýval tvár

p. aj úmrtný

trúchliaci p. smútočný

srať hrub. 1. zbavovať sa výlučkov • det. al. zjemn. kakať: kakať do plienok • konať veľkú potrebu • mať stolicu • vyprázdňovať sa • vyprázdňovať si črevá • klásť (na kopu) • niž. hovor.: ondiť • ondieť • ondiať • hovor.: špiniť • špintať • expr.: fákať • hnusiť • hrub. sviniť: psy svinia v parku • trúsiť (o vtákoch a zvieratách) • lajniť (o dobytku)

2. p. mrzieť, hnevať

šíriť 1. zväčšovať do šírky, zväčšovať priestorový, plošný rozmer • rozširovať: čerstvý vzduch šíri, rozširuje pľúca; voľný strih šiat ju šíri, rozširuje • rozťahovať • rozpínať: kôň rozťahuje, rozpína nozdry

2. robiť všeobecne známym, prijímaným • rozširovať • hlásať: šíriť, rozširovať, hlásať pokrokové myšlienky; hlása, šíri o nás bludy • propagovať (šíriť poznatky o niečom a odporúčať to) • chýriť • rozchyrovať • rozhlášať • rozhlasovať (do okolia): chýrili, rozchyrovali, rozhlášali, rozhlasovali o ňom, že má zlú minulosť • expr.: roznášať • roztrusovať • trúsiť • roztriasať (zlomyseľné, nepravdivé a pod. reči): roznášať, roztrusovať klebety po celom meste; trúsila, roztriasala o susedoch, o rodine samé výmysly • expr.: trúbiť • roztrubovať • vytrubovať: trúbiť, roztrubovať rodinné tajomstvo

3. p. vyžarovať 1

špiniť 1. robiť špinavým, spôsobovať znečistenie niečoho • robiť špinu • znečisťovať: pri varení špiní veľa riadu; deti robia na dvore špinu; znečisťovať horu odpadkami • poškvrňovať (škvrnami): poškvrňovať obrus vínom • hovor. expr.: babrať • zahnusovať: zahnusuje si, babre si ruky farbou, maltou • expr.: sviniť • špintať: nedávajú pozor, všetko svinia, všade špincú • expr.: gebriť • kyckať (jedlom al. niečím riedkym): omáčkou si gebrí, kycká košeľu • expr.: fafrať • fúľať • mazať (blatom, prachom): pri hre si fúľa nohavice, maže topánky • pejor. cundrať: cundrať si šaty • expr.: čubrať • šubrať (špiniť niečím riedkym, obyč. blatom): čubreš si, šubreš si okraj sukne v špinavej vode • expr. mastiť (častým al. neopatrným chytaním niečoho): mastí si knihy, písanky

2. hovor. vypúšťať z tela výkaly • hovor.: klásť • špintať • hrub. sviniť • vulg. srať: psy špinia v parku • det. kakať • expr.: fákať • hnusiť: fáka si do vlastného hniezda; kačky hnusia po celom dvore • trúsiť (vypúšťať trus; o vtákoch a zvieratách): holuby trúsia na obloky • lajniť (o dobytku) • vyprázdňovať si črevá • vyprázdňovať sa

3. p. haniť

trúsiť 1. úmyselne al. mimovoľne po čiastkach nechávať padať niečo drobné, sypké • roztrusovať: trúsiť, roztrusovať smeti, slamu; trúsi múku po kuchyni • rozsýpať: dávaj pozor, rozsýpaš uhlie po schodoch • sypať (nechať padať prúdom): sypať zemiaky, orechy z vreca • roztriasať (trasením): roztriasa perie po celom dvore • roznášať • rozvláčať: vietor roznáša, rozvláča trávu po okolí

2. p. špiniť 2 3. p. šíriť 2

škandál verejný neprístojný, nemiestny výstup: vyvolať škandál • pohoršenie: spôsobiť pohoršenie • pobúrenie • výtržnosť (porušenie verejného poriadku): pouličná výtržnosť • hanba: To je hanba!

výtržnosť porušenie verejného poriadku: nočné výtržnosti; medzi divákmi vznikli výtržnosti • výstup: robiť výstupy • škandál: vyvolať škandál na ulici • incident: incident na hraniciach • neprístojnosť • exces: alkoholický exces • uličníctvo • pejor. chuligánstvo: spáchať uličníctvo • hovor. scéna: vyvolať scénu • hovor. expr. garazda: stvárať garazdu • hovor. alotria

štrádlovať p. chodiť 1

štráfkatý, štráfkovaný, štráfovaný p. pásikavý

trestať 1. uplatňovať trest na niekom • stíhať: za zločin ho treba trestať, stíhať; bol viac ráz trestaný, stíhaný • karhať (trestať napomínaním): musíš syna viac karhať • pokutovať (trestať pokutou): pokutovať vodiča • admin. penalizovať (trestať vyžadovaním penále) • hovor. zastar.: štrôfať • štrôfovať

2. odplácať sa pomstou • pomstiť sa: nemôže si inak zlosť vyliať, tresce dieťa, pomstí sa na dieťati • vŕšiť sa (bezdôvodne trestať)

trh 1. verejný predaj a nákup tovaru na určenom mieste a v určenom čase: trh na obilie, na dobytok, trhy výrobných družstiev • jarmok (výročný trh): jarmok Šimona a Júdu • veľtrh (trh s medzinárodnou účasťou): strojársky veľtrh, viedenský veľtrh • burza (trh s cennými papiermi al. niektorými druhmi tovaru): burza spotrebnej elektroniky

2. miesto, kde sa konajú trhy • trhovisko: na námestí bol kedysi trh, bolo kedysi trhovisko • hovor. zastaráv. rínok • zastar. tržisko (Sládkovič) • tržnica (budova al. miestnosť, kde sa predáva v stánkoch): zeleninu kupujem v tržnici • jarmočnisko (miesto, kde sa konajú jarmoky)

tržisko p. trh 2

tržnica p. trh 2

tríbiť správ. cibriť

tróp lit. nepriame obrazné pomenovanie • zástupka

zničený 1. ktorý má narušené fungovanie, ktorý stratil pôvodnú podobu, funkciu a pod. • poškodený: zničené, poškodené rádio • pokazený • skazený: pokazený, skazený stroj • znivočený • spustošený: znivočený, spustošený kraj • expr.: zdecimovaný • zhumpľovaný • zdevastovaný • spľundrovaný • zruinovaný: vojnou zdecimovaná, zdevastovaná, zruinovaná Európa

2. expr. duševne al. telesne podlomený • expr. znivočený • utrápený • strápený: sadla si celkom zničená, utrápená • zmorený • umorený • zdrvený • zúbožený • ubiedený • usužovaný: bol zmorený ťažkou prácou • vyčerpaný • unavený • ukonaný • ustatý (zbavený síl): prišiel z práce vyčerpaný, ukonaný • zlomený • expr.: dobitý • dokatovaný • ukatovaný • skvárený • zdecimovaný • hovor. expr.: skapatý • zmordovaný: celý je dobitý, skapatý • hovor.: hotový • vyradený • hovor. trop (neskl.) • expr. groggy (neskl.) • subšt. kaput (neskl.): po zápase bol hotový, groggy

trúbka jednoduchý plechový nástroj používaný najmä na signalizáciu: poľná, hasičská trúbka • poľnica (v minulosti vojenská signálna trúbka): poľnice zatrúbili do útoku • surma • surmita (starý hudobný dychový nástroj)

trúfalý, trúfanlivý p. opovážlivý, smelý

trúchlospev p. žalospev

žalospev lyrická básnická skladba vyjadrujúca žiaľ • elégia • trúchlospev: autor mnohých žalospevov, elégií

trúchnatieť, trúchnavieť, trúchnivieť p. práchnivieť

umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom veku • zastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec • kniž.: skonať • dokonať: skonať, dokonať po dlhom trápení • fraz. zjemn.: usnúť • zosnúť (naveky) • zaspať naveky/na večnosť • dodýchať • zavrieť/zatvoriť oči naveky • odísť navždy/naveky • usnúť večným spánkom • odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok • odísť/odobrať sa zo sveta • odísť pod lipu • pobrať sa do večnosti • rozlúčiť sa so svetom • naposledy vydýchnuť • vydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieť • dožiť • dobojovať • položiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžbou • fraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti • prekročiť prah života/večnosti • odísť do večných lovísk/lovíšť • opustiť svet navždy • fraz. arch.: odísť na pravdu Božiu • poručiť život Bohu • oddať/odovzdať dušu Bohu • Pánboh ho povolal/vzal (k sebe) • odbila jeho posledná/ostatná hodina • opustil nás navždy • už nie je medzi nami • už ho nič nebolí • už nie je medzi živými • už nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsť • pominúť sa (žiaľom/od žiaľu) • zájsť (od žiaľu) • dobiediť • dotrápiť sa • fraz. expr.: vypustiť dušu/ducha • zmiesť krky • zmiesť krpcami • striasť/zatrepať krpcami • ísť pod zem • zahryznúť do trávy • ísť počúvať, ako tráva rastie • ísť voňať fialky odspodku/zdola • ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť • dostať sa do lona Abrahámovho • zatvorila sa za ním zem • už je s ním amen • už mu je amen • už je tam • prišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapať • skrepírovať • zdochnúť • zgegnúť • zgebnúť • zgrgnúť • vyvaliť sa • fraz.: otrčiť kopytá • otrčiť päty • vypľuť dušu • vystrieť sa • vystrieť sa na doske • vyhrať si truhlu • byť hore bradou • natiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlo • zísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúť • zhynúť • prísť o život • stratiť život • zabiť sa • skončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami auta • padnúť (umrieť v boji) • skončiť so životom • skončiť život • usmrtiť sa • spáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovať • lek. slang. exnúť • pomrieť • poumierať • pozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)

urážka výrok, správanie, čin, ktorý sa dotýka niečej cti: urážka ľudskej dôstojnosti • hana: váľať na niekoho hanu • pohana: zbaviť sa pohany • poškvrna: zmyť poškvrnu • potupa: vystaviť niekoho potupe • poníženie: znášať poníženie • zastar. uníženie (Vajanský) • zastar. útržka (Vansová)

útržka p. urážka

vyhrešiť hrešením varovať, napomenúť (za niečo zlé, neželateľné, nenáležité a pod.) • pokarhať: vyhrešiť, pokarhať žiaka pred celou triedou • zried. vykarhať: vykarhať dieťa • expr.: vykrstiť • vyctiť • vycúdiť • vyčepčiť: vykrstili ma, vyctili ma ako malého chlapca • zried. vyčiniť: poriadne mu vyčinila za neposlušnosť • hovor. expr.: znosiť • zvoziť • skresať • skosiť • zmydliť (bezohľadne): znosiť, zvoziť niekoho pod čiernu zem • expr. vykliať: otec ma vyklial • skritizovať • pren. expr. sfúknuť (vyhrešiť poukázaním na chyby, nedostatky): skritizoval ho za jeho postoj • subšt.: zrajtovať • spucovať (bezohľadne, ostro) • expr. vyhanbiť (hrešením zahanbiť) • hovor.: vyzvŕtať • vyštrôfať: mať ju poriadne vyzvŕtala, vyštrôfala za neskorý návrat • vyvadiť sa (s niekým) • vynadať (niekomu) • fraz.: vyčítať kapitolu (zahrnúť výčitkami, hrešením): veď ja mu vyčítam kapitolu, keď sa vráti domov • nár. vyharušiť (Stodola)

vyštrôfať p. vyhrešiť

výtržníctvo správanie príznačné pre výtržníkov, výtržnícky čin: dopustiť sa výtržníctva • uličníctvo • pejor. chuligánstvo

p. aj výtržnosť

výtržník rušiteľ verejného poriadku: opitý nočný výtržník • expr. nespratník • hovor. škandalista (Karvaš) • hovor. zastar. škandálnik (Vajanský) • pejor. chuligán: polícia rozohnala chuligánov • subšt. grázel