Synonymá slova "traň" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 117 výsledkov (1 strana)

  • transakcia p. úkon


    úkon časť súvislého konania: lekársky, liečebný úkon, náboženský úkonoperácia (riadený postup v zložitých úkonoch): finančná, právna operácia, bojová operáciatransakcia (ekonomický úkon, najmä finančný): obchodná transakciačinnosť: podnikateľská činnosťvýkon: pracovný výkon


    transalpský p. zaalpský


    zaalpský ktorý sa nachádza za Alpami • transalpský: Taliansko je pre nás zaalpská, transalpská krajina


    transatlantický p. zámorský


    zaatlantický ktorý sa nachádza za Atlantikom, ktorý pochádza spoza Atlantiku, smerujúci za Atlantik •transatlantický: zaatlantické, transatlantické ambície Európanov


    zámorský ktorý je za morom, ktorý ta smeruje • zaoceánskytransoceánsky (týkajúci sa oceánov): zámorské, zaoceánske trhyzaatlantickýtransatlantický (týkajúci sa Atlantického oceána): zaatlantické krajiny


    nadprirodzený ktorý sa vymyká rozumovému a zmyslovému poznaniu (op. skutočný, normálny): viera v nadprirodzené silynereálnynadskutočnýfantastickýideálny (existujúci iba vo fantázii, v predstavách): v hre vystupovali nadprirodzené, fantastické bytosti; ideálny, nereálny, nadskutočný svetnadpozemskýkniž. nadzemskýzastar. nezemský (nepochádzajúci z tohto sveta; op. pozemský, svetský): nadpozemský, nadzemský pokoj; nezemská krásanadzmyslovýkniž.: transcendentálnytranscendentný (zmyslami neuchopiteľný): nadzmyslová skúsenosť; transcendentálna, transcendentná sférakniž.: okultistickýokultný (zakladajúci sa na mágii): okultistické, okultné javyzázračnýčarovný (spojený so zázrakom, čarami): ježibabin prútik mal zázračnú, čarovnú moc; konať nadprirodzené, zázračné skutkytajomný (spojený s tajomstvom): nadprirodzené, tajomné mocnosti

    p. aj neskutočný, neobyčajný


    transcendentálny, transcendentný p. nadprirodzený


    odsun premiestňovanie niečoho al. niekoho na iné miesto • transfer: odsun, transfer obyvateľstvaodvoz (dopravovanie na iné miesto): odvoz nábytkuzried. odvážka (Podjavorinská)presun: presun jednotky na front


    transfer p. odsun


    odviezť vezením (dopravným prostriedkom) odpraviť, dopraviť na iné miesto • previezťzaviezť: odviezť, previezť, zaviezť chorého do nemocnicevyviezť (odviezť von al. hore): vyviezť odpadkyodtransportovať: vojakov odtransportovali na juhodexpedovať (veci): nábytok odexpedovali do predajnísubšt. odlifrovať: všetok materiál kamsi odlifrovaliodsunúť: ranených odsunuli z bojatransferovať (obyvateľstvo z jednej krajiny do druhej) • odšantročiť (na neznáme miesto): nik nevie, kde zajatcov odšantročiliexpr.: odredikaťodterigať (pomaly al. nepohodlne) • odvoziť (opakovane) • pobraťpoodvážaťzviezť (postupne): obilie treba odvoziť, poodvážať, zviezť do sýpok; chlapov pobrali, poodvážali do táborov


    transferovať p. odviezť


    premeniť 1. urobiť z niečoho, z niekoho niečo iné, niekoho iného • zmeniťpretvoriť: premeniť, zmeniť, pretvoriť spoločenský systémkniž.: prerodiťpreporodiťobrodiť (premeniť na lepšie; znova a inak urobiť): prerodiť, preporodiť človeka, spoločnosť; mravne obrodiť svetkniž. preformovať: treba preformovať celé naše mysleniezreformovaťreformovať (urobiť zásadné úpravy s cieľom zlepšiť niečo): (z)reformovať pravopisodb. transformovať: transformovať elektrický prúdkniž. transfigurovať (premeniť podobu niečoho) • kniž. zried. sublimovať (Mráz)preorientovať (premeniť orientáciu, smerovanie): preorientovať priemyselprečariťprečarovať (premeniť čarami): ježibaba prečarila, prečarovala princa na žabukniž. zastar. (rus.) preobraziť: preobrazenie sveta (Vajanský)

    p. aj prerobiť

    2. dať niečomu iný vzhľad, ráz a pod. • zmeniť: premenila, zmenila si farbu vlasovhovor.: preinačiťpreonačiťzinačiť: preinačiť si hlas; zariadenie si opäť preonačili, zinačilipren. prefarbiť: národnostne sa mesto prefarbilopozmeniťobmeniť (čiastočne premeniť): pozmenil si názor na vec; obmenená melódiapopremieňať (postupne, viacero vecí): všetko bolo v izbe popremieňanézvrtnúť: nečakane zvrtol svoje presvedčenie

    3. nahradiť niečím iným • zameniťvymeniť: premeniť, zameniť koruny na šilingyhovor.: prečaraťprečarovaťzačaraťzačarovaťvyčaraťvyčarovať: prečarali si kabáty; mačku začar(ov)al, vyčar(ov)al za zajacaprehodiť (zmeniť navzájom miesto niečomu): prehodiť posledné dve vetyzmeniťrozmeniť (platidlo za menšie v rovnakej hodnote): nemám si kde zmeniť, rozmeniť stovkupopremieňaťpozamieňaťpovymieňať (postupne, viacero vecí)


    transfigurovať p. premeniť 1


    transformácia p. zmena 1


    zmena 1. nadobudnutie iných vlastností, iného rázu: kvalitatívna, spoločenská zmena; zmena počasiapremena: hlboká premena v životeprevratzvrat (náhla prenikavá zmena): prevrat, zvrat vo vedeobrat: politický obratotras: krajinu zasiahol hospodársky otraszlom: revolučný zlom v dejináchkniž. prelom (výrazná, podstatná zmena): ekonomický prelomkniž. prerod (základná zmena): spoločenský prerodskok (náhla zásadná zmena): vývinový skokobmena (čiastočná zmena): zaspievať pieseň s istou obmenouodb. metamorfóza: metamorfóza hornínrevolúcia (základná zmena): priemyselná revolúciaodb. konverzia: konverzia zbrojnej výrobytransformácia: transformácia elektrického prúdureforma (zmena majúca za cieľ zlepšiť niečo): menová reforma

    2. vymedzený pracovný čas zamestnanca (obyč. vo výrobe): robiť na tri zmenyhovor. šichta: vrátiť sa zo šichtyhovor. nočná (nočná zmena): idem z nočnejhovor. denná (denná zmena): dnes mám dennú


    transformovať p. premeniť 1


    medzikontinentálny prechádzajúci z jedného kontinentu na iný al. iné • interkontinentálny: medzikontinentálny, interkontinentálny letmedzipevninový (spájajúci dve al. viaceré pevniny): medzipevninový letecký styktranskontinentálny: medzikontinentálna, transkontinentálna raketa


    prepísať 1. znova napísať: žiak krasopisne prepísal úlohuodpísať (napísať podľa predlohy): návod na použitie si odpíšempreklepať (prepísať na stroji): preklepať článok trojmoexpr.: preklepkaťpreťukať (na stroji): pomaly si príspevok preklepkám, preťukám sámpoprepisovať (viac vecí)

    2. napísať v inej sústave; pren. vyjadriť ináč • odb. transkribovať: dobre prepisuje, transkribuje stenografický záznam; fonetické prepisovanie, transkribovanie ľudovej piesneodb. transliterovať (prepísať z jednej abecednej sústavy do druhej každé písmeno osobitne): zápis v azbuke transliterovať do latinky; pren. poviedku prepísať, transkribovať do filmovej podoby

    3. znova, inak spracovať (obyč. písaný text) • prepracovaťprerobiť: poviedku autor niekoľko ráz prepísal, prepracoval, prerobilopraviťzmeniť: niektoré časti článku treba ešte opraviť, zmeniť

    4. urobiť prevod majetku • previesť: prepísať, previesť dom na detipoprepisovať (postupne, na viaceré osoby)


    transkribovať p. prepísať 2


    prepis 1. prevedenie, prepísanie do inej grafickej sústavy • odb. transkripcia: fonetický prepis, fonetická transkripcialingv. transliterácia: prepis, transliterácia z azbuky do latinky

    2. p. prevod 1


    transkripcia p. prepis 1


    prekladateľ kto prekladá do iného jazyka: prekladateľ do angličtinytlmočník (osoba prekladajúca ústny jazykový prejav do iného jazyka): dorozumieť sa pomocou tlmočníkakniž. translátor


    transliterácia p. prepis 1


    transliterovať p. prepísať 2


    prevod 1. práv. výkon, ktorým sa prenášajú práva, majetok a pod. na niekoho iného • prepis: prevod, prepis domu

    2. účt. zapísanie zostatku na nový účet • prenos: prevod, prenos dlžnej sumyzastar. prenáška

    3. tech. mechanizmus na prenášanie pohybu a mechanickej sily • tech. transmisia


    transmisia p. prevod 3


    transmutovať p. zmeniť sa


    zmeniť sa nadobudnúť iný vzhľad, ráz a pod., stať sa iným, zmeniť tvárnosť, podstatu • premeniť sa: na starosť sa už nezmením, nepremenímhovor.: preinačiť sapreonačiť sa: život sa nám celkom preinačilprejsť (zmeniť sa na niečo iné): modrá prešla do zelenej; hádky prejdú do bitkypopremieňať sa (postupne): v meste sa všeličo popremieňalopozmeniť saobmeniť sa (sčasti sa zmeniť): jej vzťah k rodine sa pozmenil; obmenil sa nám denný poriadoknapraviť sa (zmeniť sa k lepšiemu): žiak sa v poslednom čase napravilobrátiť sa: zajtra sa počasie obráti; všetko zlé sa obráti na dobréodstať sa (v úsloví): čo sa stalo, už sa neodstanepresunúť sa (o rozložení niečoho): pomer síl sa presunulkniž. prepodstatniť sa (zmeniť svoju podstatu): literatúra sa celkom prepodstatnilakniž.: preporodiť saprerodiť sa: mladík sa pre(po)rodil na chlapaprevteliť sa (zmeniť sa na inú bytosť, vstúpiť do inej bytosti): Boh sa prevtelil do človekakniž. transmutovať (zmeniť sa transmutáciou, zmeniť sa ako druh): rádioaktívne prvky transmutujú


    transoceánsky p. zámorský


    priesvitný (čiastočne) prepúšťajúci svetlo • transparentnýzastaráv. presvitavý: priesvitný, transparentný lak; priesvitná, transparentná, presvitavá látkapriehľadný (cez ktorý dobre vidieť): priehľadné sklopriezračný: priezračná voda


    priezračný 1. cez ktorý vidno • priehľadný: priezračné, priehľadné skločistýčíry (o tekutine bez prímesí, nečistoty a pod.) • pren. krištáľový (priezračný ako krištáľ): čistá, číra, krištáľová vodapriesvitnýtransparentný (o látkach, materiáloch prepúšťajúcich svetlo)

    2. p. jasný 2, zjavný


    transparentný p. priesvitný


    tlmočiť 1. dať vedieť v mene niekoho • odovzdať: mám vám tlmočiť, odovzdať pozdrav, odkazvyjadriťoznámiť (za iného): som poverený vyjadriť, oznámiť názor celej skupiny

    2. dávať, prevádzať do iného jazyka • prekladaťkniž. transponovať: tlmočiť, prekladať, transponovať rozhovor do angličtinydabovať (zvukovo prevádzať do iného jazyka): dabovať film


    transponovať p. tlmočiť 2


    doprava1 premiestňovanie osôb a nákladov dopravnými prostriedkami • prepravatransport: cestná, letecká, železničná doprava, preprava; cestný, letecký, železničný transportprevoz: prevoz chorého do nemocniceprevážka: prevážka výletníkov cez riekudovoz (privezenie niečoho): zaplatiť za dovoz nábytkutranzit (doprava cez cudzie územie)


    transport 1. p. doprava1 2. p. vlak


    vlak koľajový dopravný prostriedok na prepravu osôb al. tovaru: osobný vlak, nastúpiť do vlaku, zmeškať vlaktransport (vlak naložený niečím): vojenský transportrýchlik (vlak na rýchlu prepravu osôb na väčšiu vzdialenosť) • expres (diaľkový rýchlik) • hovor. motorka (motorový vlak) • hovor. zastaráv. al. expr. mašina: sadnúť na mašinuhovor. zastar. železnica: po trati sa ženie železnica (Rázus)subšt.: osobák (osobný vlak), motorák (motorový vlak)


    dopravník dopravné zariadenie premiestňujúce materiál • transportér: pásový dopravník, transportérelevátor (dopravník so šikmou plochou): elevátor na uhlie


    transportér p. dopravník


    dopravný súvisiaci s dopravou (v širšom zmysle): dopravné uzly, dopravný podnikkomunikačný (súvisiaci s komunikáciami, t. j. dopravnými cestami, s verejnou dopravou): dopravná, komunikačná sieťcestný (týkajúci sa cestnej dopravy): cestná nehodovosť, cestné spojeprepravnýtransportný (týkajúci sa prevážania osôb, nákladov): prepravné prostriedky, predpisy; transportné tarify


    transportný p. dopravný


    posielať spôsobovať, zariaďovať, aby sa niečo niekam dostalo • zasielaťodosielať: posielať, zasielať list poštou; zásielku posielať, odosielať až na druhý deňadmin. al. pošt. expedovať (posielať adresátovi): expedovanie tovaru, poštových zásielokrozosielaťrozposielať (na rozličné miesta) • hovor. šikovať: na sever šikujú čerstvú zeleninu z Bulharskadopravovať (posielať dopravným prostriedkom): tovar k nám dopravujú loďoutransportovať (posielať na dopravnom prostriedku, obyč. so sprievodom): zajatcov transportujú na Sibírsubšt. lifrovať: lifrovali nás rýchlo domovpoet. slať


    previezť dopravným prostriedkom premiestniť (z jedného miesta na druhé) • prepraviť: deti previezli, prepravili do bezpečia; previezť, prepraviť chorého do nemocnicedopraviť: náklad dopravili do domu taxíkomtransportovať (obyč. s určeným sprievodom): transportovať potraviny do ohrozenej oblastiprepašovať (tajne, protizákonne a pod.): prepašovať utečenca, drogy cez hranicezviezťodviezť (niekam): zveziem, odveziem deti do školy autompovoziťpoprevážať (istý čas voziť po viacerých miestach): povoziť, poprevážať, previezť návštevu po meste


    transportovať p. previezť; posielať


    viezť vozidlom dopravovať: viezol priateľa autom, ľudí v autobusevoziť (opakovane viezť): vozila dieťa v kočíkuprevážaťtransportovať (z jedného miesta na druhé): prevážali štrkniesťunášať (viezť nejakým smerom): vlak ho niesol, unášal Považímodvážaťvyvážať (viezť vzďaľujúc sa): odvážali, vyvážali hnoj na družstvoprivážaťdovážať (viezť približujúc sa): privážali tovar pravidelnerozvážať (viezť na rozličné miesta): rozvážali mliekonár. expr. vozíkať (viezť na vozíku): vozíkal deti po dvore


    priečka 1. latka priečne spájajúca dve pobočné časti al. slúžiaca na ich vystuženie • štebeľzastar. stupka: priečky, šteble, stupky na rebríkustúpadlohovor. stúpačka (vstavané priečky slúžiace ako rebrík, napr. v komínoch, kanáloch) • nár.: sprušeľ (Vajanský)šprusľasprušľa (J. Horák)šteblina (Kukučín)

    2. geom. priamka pretínajúca geometrický útvar • transverzála

    3. p. stena 1 4. p. priča


    transverzála p. priečka 2


    rádio 1. rozhlasový prijímač • rádioprijímač: tranzistorové rádio, vypnúť rádioprijímačhovor. rozhlaszastar. rádioaparáthovor. tranzistor (tranzistorové rádio) • subšt. tranzistorák • tuner (rádio bez zosilňovača vo vežovej sústave)

    2. p. rozhlas


    tranzistor p. rádio 1


    tranzistorák p. rádio 1


    tranzit p. doprava1


    demonštračný p. názorný


    názorný uľahčujúci vnímanie a pochopenie obyč. uvedením obrázkov, príkladov, pomôcok a pod.; zložený z obrázkov a pod. určených ako ukážka, vzor, príklad • zastar. náhľadný: učiť názornou, náhľadnou metódou; vysvetľovať učivo uvedením názorného príkladuinštrukčnýinštruktívny (založený na návode): inštruktívny spôsob vyučovaniaobrazný (založený na obrazoch): audiovizuálna technika umožňuje obrazný výkladprístupnýzreteľnýpresvedčivý: nákres urobil vysvetľovanie prístupným, zreteľným; použiť názornú, presvedčivú argumentáciuukážkovývzorovýživý (využívajúci niečo ako vzor, dôkaz a pod.): toto je ukážkový, vzorový, živý príklad správneho postupuilustračnýilustratívny (majúci charakter ilustrácie): ilustračný, ilustratívny materiál na vyučovaniedemonštračný: demonštračný sprievod prednáškyodb. deiktický: deiktická vyučovacia metóda


    dnu 1. do vnútorného priestoru, do vnútornej časti, do vnútrajška (op. von) • dovnútradonútra: chlapci vošli dnu, dovnútra; poď donútrahovor.: dnukadnuká: choď dnuka, dnuká, aby si neprechladolhovor.: tamdnu (Timrava)tadnu (Rázus)

    2. vo vnútornom priestore, vo vnútornej časti (op. vonku) • vnútri: dnu, vnútri je teplejšiehovor.: dnukadnuká: chlapci sa hrajú dnukahovor. tamdnu: tamdnu nie je nikto


    do (čoho) 1. vyjadruje smerovanie do vnútorného priestoru, do vnútornej časti, do vnútrajška (op. z, zo) • dovnútradonútra (čoho): spolu vošli do domu, dovnútra domu

    2. vyjadruje účel, cieľ • pod (koho, čo): chlapca dostala do opatery, pod opateru

    3. p. po 1


    dovnútra 1. p. dnu 1 2. p. do 1


    donútra p. dnu 1


    dopátrať sa pátraním sa dozvedieť • vypátraťzistiť: dopátral sa pravdy; vypátral, zistil pravduprísťdôjsť (na niečo; dopátrať sa rozumovou úvahou): prišiel, došiel na to, v čom je príčina neúspechudopracovať sadospieť (po dlhšom čase): dopracovali sa, dospeli k výsledkuvypozorovaťvybadať (pozorovaním): vypozoroval, vybadal podstatné črty súčasnej kultúryvyskúmaťvybádať (vedeckým skúmaním): vyskúmal účinky žiareniavyšetriť (skúmaním podrobností): treba vyšetriť, či hovorí pravduexpr.: vyhrabaťvykutaťkniž. vyhriebsť (systematickým hľadaním): vyhrabal zaujímavé informácievystopovaťvysliediť: postupne vystopoval, vysliedil, ako sa to staloexpr.: vysnoriťvyšpehovaťvypáčiť (Dobšinský)


    nájsť 1. odhaliť doteraz neznámu vec • objaviť: našiel, objavil príčinu svojho neúspechuzistiťodkryťprísť (na niečo) • dôjsť (na niečo): zistil chyby v účte; prišiel na chyby v účtenatrafiť (náhodou nájsť): natrafil na dobrú knihuvyhľadaťvypátraťvysliediťvystopovať (nájsť po dlhšom hľadaní): vyhľadal si vhodné miesto; vypátral úkryt zlodejovexpr.: vyhrabaťvykutaťvykutraťvykutiť (prehrabovaním nájsť): ktovie, kde to vyhrabal, vykutalexpr.: vysnoriťvyňuchať: konečne vysnoril jeho adresuexpr.: vyšpáraťvyšparchaťvyštuchaťvyňúrať (s námahou nájsť): vyštuchal kdesi pár drobnýchponachodiťponachádzať (postupne nájsť): ponachádzal zaujímavé faktyhovor. zastaráv. uhľadieť si: ak si uhľadíte čas, príďtenahmataťvyhmatať (hmatom nájsť): potme nahmatal, vyhmatal kľučku

    2. objaviť niekoho niekde • zastihnúťstihnúť: našiel ju doma; otca nezastihol, nestihol v práci

    3. úsilím dosiahnuť • získať: konečne si našiel prácu; získal sebavedomienahľadať: nahľadal pár korún


    objaviť skúmaním, výskumom poznať doteraz neznámu vec • odhaliť: objaviť, odhaliť prírodné zákonitostivynájsť: vynájsť nový systém obranyodkryť: odkryli nové ložiská zlatazistiť: dosiaľ nezistili príčiny rakovinyprísť na niečonaraziťnatrafiť (obyč. nečakane, náhodne objaviť): pri rekonštrukcii hradu prišli, narazili, natrafili na zbierku mincíprísť na stopu (niečoho) • vypátraťvystopovaťvysliediťexpr. vysnoriť: sprisahanie rýchlo vypátraliexpr.: vykutaťvykutiťvykutraťvyhrabaťvyštuchaťvyštúraťvyšpáraťvydolovať (objaviť systematickým al. tajným hľadaním obyč. niečo zabudnuté, zatajované a pod.): kdesi na povale vykutali, vyhrabali cenný obrazzbadaťspozorovaťzazrieťzočiťzachytiť (obyč. nečakane, nevdojak objaviť): vzadu zbadá, spozoruje tajný východnespis. vymáknuť (Balco)poobjavovať (potupne, viac vecí)


    odhaliť 1. zbaviť pokrývky, zakrytia • odokryťodkryť: odhaliť korene stromuobnažiť (urobiť nahým): obnažil sa do pásarozhaliť (čiastočne): rozhalil si krkpoodhaliť (trocha odhaliť): poodhaliť tvár

    2. odsunúť nabok to, čím je niečo zakryté, zastreté • odhrnúť: nevesta si odhalila, odhrnula závojodokryť: odokryť záves, záclonuodostrieťzried. odstrieť: odostrela plachtuodcloniť: Odcloňte záclony!poodhaliť (trocha)

    3. novými poznatkami zistiť niečo • odkryťodokryťobjaviť: odhaliť, odkryť zákonitosti prírody; objaviť skrytý talentprísť na niečonájsť: prišli na nový prameň; našli ložisko uhliavypátraťvystopovaťvysliediť (pátraním, stopovaním, sliedením a pod. zistiť niečo zatajované): vypátrali, vystopovali páchateľademaskovať: demaskovanie nepriateľaexpr. vysnoriť: vysnoril sprisahanieexpr. vyštúrať: vyštúrala o rodine všetkofraz. vyniesť/priviesť niečo na svetlo/na verejnosťzastar. vysvietiť (Kukučín, Vajanský)

    p. aj objaviť


    preskúmať dôkladne zvážiť všetky stránky niečoho, dôkladne skúmaním overiť niečo • preveriť: treba preskúmať, preveriť kvalitu výrobkuprezrieťprehliadnuť: na hranici dôkladne prezreli, prehliadli našu batožinu; prezrieť, prehliadnuť ranuprešetriťvyšetriť (šetrením dôkladne preskúmať): prešetriť, vyšetriť prípadprebádať (odborne, vedecky): archeologicky prebádali okolie mestapreštudovať (preskúmať štúdiom): v archíve preštuduje pramenný materiálexpr. posvietiť si (dôkladne preskúmať): posvietiť si na podrobnosti prípaduhovor.: presondovaťvysondovať (opatrne preskúmať): presondujte, vysondujte mienku voličovhovor. expr. oťukať (opatrne): najskôr oťukal nové prostredievyskúmaťzistiťvypátraťprepátrať (skúmaním sa dozvedieť): treba vyskúmať, zistiť, vypátrať, čo je vo veci; prepátrali celú jeho minulosťprehľadaťpresliediť: prehľadali mi vrecká; presliediť celé okolieodb. rekognoskovať: rekognoskovanie terénupreňuchať (o zvieratách, expr. aj o ľuďoch) • expr. presnoriť: preňuchať, presnoriť všetky zákutia domuhovor. opáčiť (preskúmať hmatom, chuťou): opáčim, ako to chutískontrolovať (urobiť kontrolu): skontrolovanie pravosti zlatazrevidovať (preskúmať pravosť niečoho): zrevidovať účty, dokladyrozanalyzovať (preskúmať analýzou)


    vypátrať pátraním zistiť, odhaliť • vystopovať (stopovaním): chcú vypátrať, vystopovať zlodejovvysliediťexpr.: vysnoriťvyšpehovať: podarilo sa nám vysliediť, vyšpehovať tajný úkrytvystriehnuťzastar. vystriezť (striehnutím): usiluje sa vystriehnuť, kedy chodí zver k napájadluzried. vyvetriťhovor. pejor. vyšpicľovaťexpr.: vyňuchaťvyňúraťvyčíhaťvyčíhnuťhovor. expr.: vyštuchaťvyštúraťvyštárať: vyňúra, vyštuchá, vyštúra všetko, čo potrebuje vedieťkniž. vysledovaťhovor. zastar. vyšľakovať (Kukučín)vyhľadať (hľadaním nájsť): po dlhom chodení sa nám ich podarilo vyhľadať

    p. aj odkryť, odokryť


    vyskúmať zistiť obyč. vedeckým skúmaním • vybádať: vyskúmať, vybádať nevysvetliteľné javyurobiť výskum: na niekoľkých vzorkách urobili výskumpreskúmaťpreštudovaťprebádať: odborne preskúmať, prebádať príčiny neúspechuodb. rekognoskovať: rekognoskovanie terénuvysondovaťpresondovať (opatrne, nepriamo al. pomocou sondy vyskúmať, zistiť) • vypátraťprepátrať (skúmaním sa dozvedieť niečo) • zastar.: vyspytovaťvyspýtať (Kukučín)

    p. aj preskúmať


    hľadať usilovať sa niečo nájsť • zhľadávaťzhľadúvať: ktovie, čo tu v noci polícia hľadala, zhľadávala, zhľadúvalavyhľadávať (mať niečo v obľube a hľadať to): vyhľadávajú tajné skrýšeexpr.: dulovaťkutrať (sa)kutať (sa)prehľadávaťprekutávaťprezerať (prehŕňaním sa v niečom usilovať sa dačo nájsť): duluje, kutre (sa), kuce (sa) po zásuvkách; prehľadáva, prekutáva, prezerá mužove vreckámacaťomaciavať (hľadať hmataním): potme macia po kľučke; omaciava, kde je vypínačpohľadávať: tu nemajú deti čo pohľadávaťhovor.: zháňaťobháňať: zháňali ďalších dobrovoľníkovexpr.: lašovaťňúraťnúrať (na viacerých miestach, často tajne): lašuje, ňúra, čo by zjedolexpr. loviť (hľadať a vyberať): loví v pamäti menáískať (prehrabávaním vlasov usilovať sa nájsť vši; obyč. v rozprávkach): princezná íska drakovi v hlavenár. šukať; sliediťsnoriť (neprestajne, usilovne): sliedi očami po izbestopovaťpátrať (nepozorovane sledovať, obyč. podľa stôp): stopovať zlodeja, pátrať po zlodejoviadmin. zastar. kurentovať (úradne hľadať)


    obzerať sa 1. vykrúcať hlavu za niekým, za niečím (obyč. dozadu), pozerať (sa) za seba • obracať sa: žiak sa stále obzerá, obraciakniž. ohliadať sa: zvedavo sa ohliada, kto ide za ňou

    2. skúmať niečo zrakom na všetky strany, dookola • rozhliadať sakniž. obhliadať sa: bezradne sa obzerá, rozhliada, obhliada po parkoviskuhľadieťpozerať (sa) (okolo): hľadí, pozerá (sa), kde by sa zložilhľadaťpátrať (očami)

    3. hovor. mať cieľ získať niečo • obstarávať sizaobstarávať si: obzerá sa za novým miestom, (za)obstaráva si nové miestozadovažovať sizaopatrovať si: zadovažuje si, zaopatruje si uhlie, drevo na zimu

    4. venovať niekomu al. niečomu starostlivosť • venovať pozornosťdbať (na niekoho, na niečo): nik sa o dieťa neobzerá, nik oň nedbá, nevenuje mu pozornosťvšímať sistarať samať starosť: nevšímal si, nestaral sa, nemal starosť, či bude doma chýbaťbrať do úvahy: druhých neberie do úvahy, na druhých sa neobzerástáťhovor.: zavadiťzakopnúť (o niekoho, o niečo) (v zápore): už o mňa vôbec nestojí, už o mňa ani nezavadí, nezakopne


    pátrať p. hľadať, sliediť


    rozhliadať sa pozerať okolo seba • obzerať sakniž. obhliadať sa: rozhliadať sa, obzerať sa po kraji, okolo domuhľadieťpozerať sadívať sa: hľadieť na všetky stranyhovor. kukať sa: z veže sa kukali po okolíhľadaťpátrať (očami)


    sliediť usilovne, s veľkým záujmom a obyč. potajomky hľadať niečo, niekoho • pátrať: sliedia, pátrajú, kde sa zločinec ukrylexpr. snoriť: snoriť po koristi; snorí za výhodnou kúpoustriehnuťčíhať (vyčkávaním): striehne, číha, kde by čo najvýhodnejšie niečo dostalšpehovaťhovor. špiónovaťhovor. pejor. špicľovať (sledovať niekoho, niečo obyč. s cieľom zistiť niečo zatajované): špehuje svoju ženu; dal sa na špiónovanie, špicľovaniezastar. šľakovať (Kalinčiak)stopovať (nepozorovane ísť po stopách): stopuje medveďaexpr.: ňuchaťňuchtiťňúraťnúrať (zvedavo zisťovať, pátrať po niečom): ňuchá, ňuchtí, ňúra po dome, čo by si vzalexpr. poľovať: poľovali na vzbúrencovhovor. pásť: pasie za dievčatamihovor. expr.: štáraťlašovať: štára po kútoch, po záhradevetriť (pátrať čuchom; o zvieratách): pes vetrí na všetky stranyjastriť (pátrať očami): sliedi, jastrí, čo by si mohol uchmatnúť


    vyzvedať sa otázkami nástojčivo zisťovať • vyzvedaťvypytovať sa: vyzvedá (sa), vypytuje sa, ale nič sa nedozvieprezvedať saprezviedať sadopytovať sadozvedať sahovor.: dovedať sadovedovať sadovedúvať sa: dopytuje sa, dovedúva sa na celú rodinuhovor. expr. zried. zvedačiťbyť zvedavý: zvedačí po novotách, je zvedavý na novotyhovor. expr.: vyťahovaťťahať rozumy (z niekoho, od niekoho): celý večer z neho vyťahovala, čo sa vlastne stalo; ťahali z nás rozumy, ako pokračovaťsliediťpátraťexpr. snoriť (tajne sa vyzvedať) • špehovaťhovor. špiónovaťhovor. pejor. špicľovať (zisťovať niečo zatajované): špehuje, špicľuje v nepriateľskom táboremámiťlákať: mámia, lákajú od nás tajné informáciepýtať saspytovať saopytovať sa (otázkami zisťovať): zvedavo sa pýta, spytuje, čo sa v jeho neprítomnosti prihodilo


    hmatať dotýkať sa rukou a tým vnímať hmatom • expr.: macaťšmátrať: v tme hmatáme, maciame, šmátrame okolo sebaexpr.: hmatkaťmackaťhabkať: hmatká, macká, habká po vypínačinár.: mataťmatkať (Dobšinský)nahmatávaťohmatávaťexpr. ohmatkávať (hmatom zisťovať, skúmať): nahmatáva si tep; ohmatáva ovocie a vyberá mäkké kusy


    šmátrať p. hmatať


    chátrať p. pustnúť


    pustnúť strácať prosperitu, materiálnu úroveň al. mravnú hodnotu • upadať: o vinicu sa nik nestará, začala pustnúť, upadať; mládež morálne pustla, upadalarozpadávať sa: gazdovstvo sa rozpadávahynúť: historické pamiatky pomaly pustnú, hynúkniž. chátrať: stavba už niekoľko rokov chátrazanedbávať saopúšťať saspúšťať sa (prestávať sa o seba starať telesne i duševne)


    chlpiť tvoriť chumáče, uzlíky • expr.: chumliťkudliť: chlpí, chumlí vlnu, nitezamotávaťzauzľovať: zamotáva, zauzľuje si šnúrky na topánkachstrapatiťkuštraťčuchraťšuchoriť (narúšať usporiadanosť vlasov a pod.): strapatí, čuchre si vlasy


    kuštrať p. chlpiť


    muštra p. vzor 2, 4


    vzor 1. kto je hoden al. čo je hodno nasledovania; kto al. čo predstavuje vlastnosti (obyč. kladné) celej skupiny: vzor dokonalého pracovníka; vzor otcapríklad: bol príkladom obetavostipredobrazobraz (ideálny vzor): je predobrazom ženy; budova je obrazom súčasnej architektúryideál (dokonalá podoba vyhovujúca predstavám): stelesňoval ideál altruistutyp: pravý typ umelcakniž.: prototyptypus: je prototypom dobrého futbalistuzastar. vzorec (Vajanský)

    2. čo je určené, obyč. ako pomôcka na napodobňovanie: vzor na vyšívaniepredloha: kresliť podľa predlohyšablóna (vzor na zhotovenie al. kontrolu rovnakých predmetov): maliarska šablóna, vyrábať podľa šablónyukážka (čo slúži ako vzor): ukážka kvalityzastar. al. expr.: mustramuštra: používať niečo ako mustru, muštru

    3. celkový vzhľad, tvar istého výrobku: vystavovať nové vzory áutmodeltyp: najnovšie modely šiat; zlepšený typ chaty

    4. ozdobný obrazec na tkaninách, skle a pod. • vzorka: koberec s pestrým vzorom; háčkovať zložitú vzorkudezén (vzor na tkanine a pod.): zimný dezén na pneumatikezastar. al. expr.: mustramuštra: orientálna mustra, muštrazastar. vzorec


    nahmatať hmatom nájsť (rukou) • vyhmatať: nahmatal, vyhmatal si pulzexpr.: nahmatkaťnamacaťnašmátraťpohabkať: nahmatkal, namacal zápalky na poličke; našmátral, pohabkal potme klobúkhovor. expr. namakať


    našmátrať p. nahmatať


    pátrač p. stopár


    stopár kto niekoho al. niečo stopuje; stopovací pes: zviesť stopárov na scestiepátračzried. stopovateľ; stopovač (pes na vyhľadávanie poľovnej zveri)


    pátračka p. pátranie


    pátranie úsilie nájsť niečo al. niekoho, vyzvedieť sa niečo • hovor. pátračka: pátranie, pátračka po páchateľoch prepadu


    pokuštrať p. postrapatiť


    postrapatiť urobiť strapatým • rozstrapatiťexpr.: pokuštraťrozkuštraťpočuchraťrozcuchaťrozčupriť: vetrík postrapatil, rozstrapatil hlavu, účes; ak nedáš pozor, postrapatíš, počuchreš, rozcucháš mi vlasyrozchlpiťpochlpiťschlpiť (obyč. chlpy): dlhú bradu má celú rozchlpenú, pochlpenú; schlpený psí chvostrozčechraťrozčuchrať: rozčechrať si vlasy; rozčuchraný vrkočpokudliť: pokudliť vlasy


    rozkuštrať p. postrapatiť


    prehľadať chodením, pozeraním a pod. usilovať sa niečo nájsť, niečo zistiť • expr. predulovať: prehľadala, predulovala všetky zásuvky, ale nič nenašlaexpr. prekutať: polícia prekutala celý bytexpr. prekutrať: prekutrať tajný úkrytexpr.: prehrabaťpoprehrabávaťpoprehrabúvať (pri hľadaní poprehadzovať): prehrabať aktovku, poprehrabávať celý domprezrieť: prezrieť skrýšupoprehľadávaťpoprehľadúvaťpoprezeraťpoprehliadaťexpr. poprekutávať (postupne, viac miest al. vecí): poprezerať, poprehľadávať niekomu vreckápren. prečesať (dôkladne, systematicky): prečesať les, porastpresnoriťprestopovaťprepátraťpresliediť (snorením, pátraním, sliedením): pri lapaní zlodeja presnoriť, prepátrať, presliediť celé okolieexpr.: preštúraťpreštárať (dôkladne): preštúrať, preštárať pivnicu aj povaluexpr.: preňúraťprelašovať: deti preňúrali, prelašovali stodolu

    p. aj preskúmať


    prepátrať p. preskúmať


    schátrať p. spustnúť 1


    spustnúť 1. stať sa opusteným, málo opatrovaným, zničeným • upadnúť: dom po čase spustol, gazdovstvo upadlokniž. schátrať: neudržiavané budovy schátrajúzanedbať saopustiť sa (prestať sa o seba starať): Nesmieš sa zanedbať, opustiť!zried. zapustnúť (Vajanský)vymrieťzmŕtvieť (stať sa pustým, tichým): predajne vymreli, zmŕtveli

    2. p. spustiť sa 3


    šmátrať sa p. tápať 1


    tápať 1. neisto sa pohybovať (obyč. sa pritom zachytávať rukami) • expr. habkať: postupuje pomaly, tápe, habká v tmeexpr. šmátrať sa: šmátra sa potme

    2. byť neistý, bezradný (v konaní a pod.) • blúdiť: tápu v pochybnostiach; myseľ mu blúdi v neistote


    tračľovať p. klebetiť 2


    trať 1. priestor, obyč. pruh zeme upravený na dopravné spojenie koľajovými vozidlami: dvojkoľajová trať, cesta pozdĺž trateželeznica: širokorozchodná železnicadráhahovor. štrekakoľaj (dvojica koľajníc)

    2. dopravný prostriedok slúžiaci doprave v istom smere • linka: trolejbusová trať č. 211, zámorská letecká linkaspoj: autobusový spoj

    3. miesto upravené na preteky • dráha: bežecká trať, dráhahovor. štreka


    tra-ta-ta napodobňuje výrazné zvuky trúbenia al. bubnovania • traratrarátrararátatátatatatáratatátramtarátramtarata: tra-ta-ta, trará, tramtará, tramtarata, rozliehalo sa po námestítramtaratatamtramtarata-bumbum-bum-bumbumta-bumbumtarasa-bum (iba bubnovanie): tramtaratatam, bumtarasa-bum, udierali každú chvíľu do bubna


    vnútri 1. vo vnútornom priestore, vo vnútornej časti, vo vnútrajšku (op. vonku) • dnu: vnútri, dnu je teplohovor. tamdnu: tamdnu je úplné tichozvnútraznútra: jablko je zvnútra, znútra červavéhovor.: dnukadnuká: dnuka sa nemusíš tak teplo obliecťhovor.: zdnukanár:. zdnukázdnuky: dom je zdnuka hotovýnespráv. vo vnútri

    2. p. v 1


    z, zo (koho, čoho) 1. vyjadruje smerovanie von z (vnútorného) priestoru • znútrazvnútra (koho, čoho): z domu, znútra domu sa ozval výkrik; zvnútra izby bolo počuť vzrušené hlasyspomedzi (koho, čoho; smerovanie z priestoru, zo skupiny a pod.): vybrali si spomedzi najlepšíchsprostredsprostriedku (koho, čoho; zo stredu): sprostred, sprostriedku hlúčika vyšiel počerný chlapecvon (čím): pozerali sa von oblokom, z obloka

    2. vyjadruje miestne vzťahy • v (čom): z dvier, vo dverách ešte čosi zakričalna (čom): z troch strán, na troch stranách vyrastali vysoké smrekypo (čom): z oboch strán, po oboch stranách sa vypínali vysoké vrchyzvrchu (čoho; z vrchnej časti, z povrchu niečoho): zo stola, zvrchu stola zložila knihy na zem

    3. vyjadruje príčinu, dôvod • od: z hladu, od hladu sa mu zakrútila hlava


    zvnútra 1. smerom od stredu; z vnútorného priestoru, z vnútornej strany (op. zvonka) • znútra: zvnútra, znútra sa ozval výkrik; debnu zvnútra, znútra vyložiť molitanomhovor.: zdnuzdnuka: dvere boli zdnu, zdnuka zamknuténár.: zdnukázdnuky (Alexy, Kukučín)vnútri (vo vnútornej časti): zemiaky boli vnútri, zvnútra, zdnuka zhnité

    2. (čoho) vyjadruje smerovanie z vnútorného priestoru niečoho, spomedzi niečoho von • znútra (čoho): zvnútra, znútra hromady dreva bolo počuť tiché mňaukaniezzo (čoho): z domu vyšla skupina chlapcov


    znútra 1. p. zvnútra 1, 2, z 1 2. p. vnútri 1


Pozri výraz TRAŇ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: vdqs, ciap, drj, ko2, cãƒâ ãƒâ, kkk, dr, ifv, pv, tbr, il, inia, obi, hur, ipn
Slovník skratiek: n36, senpa, ama, npz, teč, w84me, pex, tts, drb, å vet, ora, finan, syb, nvt, ltt
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV