Synonymá slova "sťa" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 637 výsledkov (6 strán)

  • zužovať sa stávať sa užším, úzkym • úžiť sa: cesta sa do vrchu zužuje, úžizmenšovať sa (čo do šírky) • stenčovať satenčiť sa: nos sa mu ku koreňu stenčuje, tenčísťahovať sazvierať sa (v objeme): hrdlo sa dojatím sťahuje, zviera; membrána sa zmenou tepla sťahuje


    zvíjať sa 1. dávať sa do oblúkovitej polohy, kruhovito sa spájať • zvinovať sa: had sa zvíja, zvinujeskrúcať sastáčať sakrútiť sazakrúcať sa: choré jabloňové listy sa zvíjajú, skrúcajú, krútia; zvíjať sa, stáčať sa do klbka; papier sa na konci zakrúcazatvárať sa: lístky sa pomaly zatvárajú

    2. pohybovať sa do kruhu; skláňať telo do neprirodzených polôh (často pri veľkej fyzickej al. duševnej bolesti) • krútiť saskrúcať sa: nad vatrou sa zvíja dym; vlasy sa jej pekne zvíjajú, krútia, skrúcajú; zvíja sa, skrúca sa od bolesti bruchazmietať sahádzať sa (robiť telom prudké pohyby): pri pôrode sa zmieta, mece, hádže od neznesiteľnej bolesti; zmietať sa v kŕčoch


    žalobník 1. podávateľ žaloby na súde • žalobcaobžalobca: kde niet žalobníka, žalobcu, niet ani sudcuzried. obžalovateľ

    2. kto sa rád sťažuje al. kto žaluje na niekoho • ponosníkponosovateľsťažovateľhovor. pejor.: žalobabažalobapáter: v škole ho volali žalobabou, žalobapátrom


    žena 1. dospelá osoba ženského pohlavia: bola to pekná, urastená ženahovor. dievča: dievčatá z nášho pracoviskapani (vydatá žena al. dospelá žena vôbec): oslovili ma neznáme paniedáma (žena pôsobiaca eleganciou; žena z vyšších spoločenských vrstiev): uvoľniť miesto staršej dámelady [vysl. lejdy] (žena z vyšších spoločenských vrstiev podľa titulu anglickej šľachtičnej) • expr. stvora (ženská bytosť): list poslali po jednej stvorepejor. rebeka (prefíkaná, výbojná žena) • pejor.: bosorkafúriaxantipamegera (zlá, neznášanlivá, hašterivá žena) • expr. baba: stretol som jednu známu babuexpr. mladica (svižná mladá žena) • expr. žieňastarena (stará žena) • kniž. roba (obyč. zdravá, robustnejšia žena) • matróna (dôstojná staršia žena al. pejor. žena statnej postavy) • pejor. ťapa (pasívna, obyč. aj nepôvabná žena) • vamp (zvodná, démonická žena) • zastar. al. pejor. ženskápejor. ženštinahrub. piksľa

    2. p. manželka


    živiť 1. starať sa o živobytie niekoho, poskytovať výživu, hmotne niekoho zaopatrovať • vyživovať: živí, vyživuje veľkú rodinuchovaťopatrovať: chová, opatruje aj svojich rodičovstarať sa (finančne): stará sa o matkuvydržiavaťvydržovať (hospodársky zaopatrovať): vydržiava dosť veľkú domácnosťkniž. sýtiť: sýti hladné krky

    2. dodávať silu, aby niečo nezaniklo • udržiavaťposilňovať: živia, udržiavajú, posilňujú v nás nádej na lepší život; živiť, udržiavať oheň; posilňovala ma myšlienka na odpor

    3. p. kŕmiť


    žrď dlhý a tenký, obyč. valcovitý predmet slúžiaci ako držadlo, opora a pod. • tyč: drevená, kovová žrď, tyč; skok o žrdihovor. štangľa: železná štangľadrúkkôl (obyč. neopracovaný kus kmeňa al. konára stromu)


    a síce p. správ. čiže 1


    dlho 1. dlhý čas (op. krátko) • hlbokohovor. zaveľa: dlho, hlboko do noci čakala na syna; dlho, zaveľa žiť už nebudezastar. drahne (Vajanský)dlhodobo (dlhý časový interval): dlhodobo bol v zahraničípridlhokniž. siahodlhoexpr. predlho (príliš, veľmi dlho): pridlho panovalo napätie medzi otcom a synom; siahodlho vykladal svoje názory; predlho sa česala pred zrkadlomexpr.: dlho-dlhodlho-predlho (veľmi dlho): dlho-dlho sa pozerá do ohňa, dlho-predlho nechcela nič vidieťfraz.: celú večnosť(až) do súdneho dňa

    porov. aj dlhý 2

    2. p. dávno 2 3. p. nadlho 4. p. ťažko 4


    natrvalo na všetok budúci čas • trvalotrvale: natrvalo, trvalo sa usadil na vidiekunastálonavždyhovor. navždycky: nastálo, navždy, navždycky odišiel od rodičovnaveky: naveky zostane mrzákomdefinitívnenenávratne: natrvalo, definitívne sa rozišli; lepšie časy sa nenávratne pominulifraz. raz (a) navždy: rozhodol sa raz a navždyfraz. (až) do súdneho dňa


    korelácia kniž. vzájomný vzťah • súvzťažnosť: korelácia, súvzťažnosť medzi jednotlivcom a spoločnosťoukorelovanosťusúvzťažnenosť: korelácia, korelovanosť, usúvzťažnenosť pojmov


    súvislosť vzájomný vzťah, zviazanosť s niekým, s niečím • súvis: súvislosť, súvis medzi príčinou a účinkom; hľadať súvislosť, súvis medzi javmispojenie: spojenie teórie a praxesúvzťažnosťkniž. korelácia: súvzťažnosť obsahu a formy, korelácia javovkontext: veta vytrhnutá z kontextuzviazanosť: zviazanosť literatúry so životomspojitosť: priama spojitosť s udalosťamisúslednosťpostupnosť: časová postupnosťkniž. kontinuita: kontinuita vývinukniž. väzba: väzba medzi výskumom a praxouneprerušenosť: neprerušenosť horských pásemplynulosť: plynulosť rozprávanianepretržitosť: nepretržitosť procesu

    p. aj pomer


    súvzťažnosť p. súvislosť, korelácia


    ladiť 1. nastavovať na vydávanie správnych tónov • vylaďovaťnalaďovať: ladil, vylaďoval klavírhovor. štimovať: štimoval si hlas

    2. byť vo vzájomnej súhre, harmónii • harmonizovaťbyť v súzvuku: farby ladia, harmonizujúhodiť sa: tí dvaja sa k sebe hodia, tí dvaja spolu ladiahovor.: štimovaťšikovať sahraťzastar. súzvučať: blúzka sa šikuje k sukni; všetko spolu štimuje, hrá, súzvučí


    súzvučať p. zhodovať sa 2


    zhodovať sa 1. stotožňovať sa v názoroch, vo výsledkoch a pod. • byť zhodnýbyť rovnaký: v cieľoch výchovy sa zhodujeme, sme zhodní; naše stanoviská sa zhodujú, sú rovnakébyť zajedno: manželia boli zajedno v tom, že deti treba otužovaťrozumieť si: rozumieť si v názorochzastar. rovnať sa: povahy sa im rovnali

    2. nachádzať sa v stave zhody, súhlasu • byť v súladebyť v zhodebyť v súhlasezodpovedaťodpovedať (niečomu): výsledky sa zhodujú, sú v súlade s výpočtami; všetko je v zhode, v súhlase s plánmi; (z)odpovedať predpokladomsúhlasiť: údaje súhlasia (s pôvodnými)kniž. korešpondovať: tvoje informácie korešpondujú s našimiznášať sa (žiť v zhode): so všetkými sa dobre znášazastaráv.: súzvučaťbyť v súzvuku: pieseň súzvučí, je v súzvuku s citmi prítomnýchzried. kryť sa: sen sa nekryje so skutočnosťou


    zodpovedať1 1. mať povinnosť niesť následky za niečo • byť zodpovednýniesť zodpovednosťpreberať zodpovednosť: zodpovedať, byť zodpovedný za poriadok; za výchovu nesú, preberajú zodpovednosť rodičiaručiťzaručovať sa (zaväzovať sa niesť následky za niečo): za bezpečnosť pracovníkov ručíš ty; zaručovať sa za svoje výrobkymôcť: ja za to nemôžem

    2. byť totožný, zhodný s niečím, nachádzať sa v stave zhody • zhodovať saodpovedať: obraz (z)odpovedá skutočnosti, zhoduje sa so skutočnosťoubyť v súladebyť v zhodebyť v súhlasesúhlasiť: údaje sú v súlade, zhode, súhlase s faktmi; výsledok počítania súhlasí s našimi predpokladmikniž. korešpondovať: váš názor korešponduje s našímzastaráv.: súzvučaťbyť v súzvukupren. rezonovať: súzvučí, rezonuje to s jeho naturelomzried. kryť sa: názor sa nekryje s realitou

    3. byť vyhovujúci, primeraný, adekvátny niečomu • vyhovovať: našim požiadavkám výrobok nezodpovedá, nevyhovujehodiť sa: na fyzickú prácu sa nehodí; hodí sa to mojim predstavám


    nasledovať 1. ísť za niekým, niečím • sledovať: nasledovali, sledovali ho na každom kroku; nasledovala, sledovala matku vo všetkom ako svoj vzorpokračovaťnadväzovať: syn nasledoval otca, pokračoval v otcovom diele, nadväzoval na otcafraz. ísť/kráčať v šľapajach/v stopách niekoho: učeníci išli v Kristových šľapajachsprevádzať (ísť s niekým ako spoločník): nasledovala, sprevádzala muža na reprezentačné udalosti

    2. objavovať sa po niečom predchádzajúcom • nastávať: po práci nasleduje, nastáva odpočinoknadchádzaťnadchodiťprichádzať: nadchádzajú, nadchodia lepšie časyzačínať sanastupovať (s dôrazom na začiatok): po zime sa začína, nastupuje jarblížiť sapribližovať sa (objavovať sa vo väčšej blízkosti): po krátkom dni sa blíži večerexpr. lietať (rýchlo po sebe): vtipy lietali jeden za druhýmexpr. stíhať (nasledovať bezprostredne jedno za druhým): jedno nešťastie stíha druhé

    3. p. napodobňovať 4. p. vyplývať


    nikdy popiera jestvovanie niečoho v čase; v nijakom čase • ani razhovor. jakživzastar. akživ: nikdy, ani raz, jakživ som ho nevidelzastar.: nikdanikdá (Kukučín, Štúr)fraz. žart.: na (svätého) Nikdalana svätého Dindyfraz.: ani do súdneho dňačo svet svetom stojí


    pretekať sa usilovať sa získať prvenstvo pri vzájomnom porovnávaní s niekým • predbiehať sapredbehávať sapredbehúvať sapredbehovať sapredháňať sapredstihovať sa: deti sa pretekajú, predbiehajú vo vymýšľaní žartov; predstihovať sa, predháňať sa, kto bude s robotou skôr hotovýhovor.: ubiehať saubehávať saubehúvať saubehovať sa: ubiehajú sa jeden pred druhýmpretekať (aktívne sa zúčastňovať na pretekoch): preteká v reprezentáciisúperiťsúťažiť (s protivníkom, sokom al. v hre, v športovom zápase, v súťaži a pod.): súperiť o priazeň dievčaťa; súťažiť o zlatú medailuzápasiť (v hre, športe): dnes mužstvo zápasí o lepšie umiestneniekniž. zápoliť: čestné športové zápolenie


    súperiť bojovať s niekým (o prvenstvo) ako s protivníkom, sokom al. ako s partnerom v hre, športovom zápase: súperia o priazeň dievčaťa; strany vo voľbách budú súperiťsúťažiť (bojovať o prvenstvo v súťaži): mladí súťažia o najlepšiu rozhlasovú poviedkupretekať sapredbiehať sapredbehávať sapredbehovať sapredbehúvať sa (chcieť byť v niečom prvý): pretekajú sa, predbiehajú sa vo vychvaľovaní hercových prednostízápasiťkniž. zápoliť (v hre, športe): mužstvá zápasia, zápolia o olympijskú medailukonkurovať: v boji o titul nám konkuruje, s nami súperí už len vlaňajší víťaz


    súťažiť p. súperiť, pretekať sa


    rivalita skrytý boj, súperenie medzi dvoma protivníkmi • súperstvo: medzi dvoma skupinami jestvuje dávna rivalita, dávne súperstvoprotivníctvosúťaživosť (schopnosť súťaženia): zdravá súťaživosť športujúcej mládeže


    súťaživosť p. rivalita


    sňať p. zložiť 1, zvesiť 1


    stiahnuť 1. ťahaním dostať niečo odniekiaľ, obyč. smerom dolu: stiahnuť niekoho z postele; stiahnuť čiapku na očistrhnúť (prudkým pohybom): strhnúť obväz z rany, plagát zo stenyzvliecťsňať: zvliecť, sňať si prsteňzobliecť (šaty al. ich súčasť) • zosunúť (sunutím dať dolu): zosunul z auta debnyzošuchnúť (šuchnutím dať dolu): zošuchla prikrývku na zemposťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest)

    2. ťahom, draním a pod. odstrániť niečo al. zbaviť niečoho • odrať: stiahnuť, odrať kožu z barana; stiahnuť, odrať zajacaolúpať: olúpať, stiahnuť kožku z ovociazvliecťzvlieknuť: zvliekli zo zajaca kožuposťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest)

    3. ťahom, sťahovaním zmenšiť obvod, pevnejšie dať k sebe • utiahnuťpritiahnuťzatiahnuť: stiahli, utiahli si opasok; uzol treba ešte viac stiahnuť, pritiahnuť; zatiahnuť slučkuzakosíliť (uzol, slučku) • podviazať: podviazať cievu, pupočnú šnúruzovrieť: zovrel ruky tesne k sebestisnúť: neos. stislo, stiahlo mu hrdlo od žiaľuposťahovať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach)

    4. (o tvári al. jej časti) poskladať do vrások, záhybov pri rozličných, obyč. negatívnych psychických stavoch al. pri pocitoch bolesti • zmraštiťzvraštiťzmŕštiť: stiahol, zmraštil tvár do grimasy; od hnevu zvraštil, zmŕštil obočiezhúžvaťzhúžviť: s nevôľou zhúžval, zhúžvil čeloskrčiť: skrčil plecia do kabátazachmúriťzamračiť: zachmúril, zamračil tvár pri synovej odpovediexpr. pozberkaťposťahovať (na rozličných miestach)

    5. obyč. zhromaždiť a odsunúť • sústrediťodvolať: stiahnuť, sústrediť armádu, posádku; odvolať návrhy

    6. vziať istú časť zo sumy • strhnúť: stiahnuť, strhnúť z honorára

    7. p. zviesť 4


    vyfotografovať zachytiť na fotografii • odfotografovaťsfotografovať: vyfotografoval, odfotografoval si vnúčencehovor.: vyfotiťodfotiťsfotiť: všetci sme vyfotení, sfotení s nevestouzvečniť (na fotografii): celú udalosť zvečnil na svojom aparátezobraťvziať: zobrať, vziať niekoho z profiluzried. sňať


    zložiť 1. dať umiestnenú al. upevnenú vec dolu a uložiť • kniž. sňať: zložiť, sňať klobúk z hlavy; zložiť náklad z vozakniž. zosňať: zosňať niekomu putázvesiť (niečo zavesené): zvesiť, zložiť obraz zo stenyzavesiť (telefón, slúchadlo) • poskladaťkniž. posnímať (postupne, viacero vecí al. z rozličných miest): poskladať knihy z policezosadiť: zosadil dieťa z hojdačky

    2. dať dokopy a tým utvoriť celok • poskladať: rozobraté hodinky už nevedel zložiť, poskladaťzostaviťzmontovať (z hotových častí): zostaviť stavebnicu, zmontovať chatuzrubiť (zložiť zo zrubov): domec zrubený z brvienskonštruovaťzostrojiťhovor. zmajstrovať (vymyslieť a zhotoviť do celku): sám si zložil, zostrojil prístrojhovor. znôtiťexpr. sklepať (narýchlo, nedôkladne): debnu znôtil, sklepal zo starých dosákzopäť (ruky) • zosumovaťzosumírovať: keď všetky fakty zosumírujem…zoštylizovaťsformulovať (štylizovaním zložiť, zostaviť): zoštylizovať text prednášky

    3. dať do záhybov, dať cez seba • poskladať: zložiť, poskladať papier, látkuprehnúťpreložiť: prehnúť, preložiť okraj listu

    4. expr. fyzicky (pren. i slovami) napadnúť a premôcť • zraziť: zložiť, zraziť súpera na zemexpr.: skoliťskosiť: skoliť, skosiť niekoho jedným úderomzvaliťpodťaťkniž. sklátiť: neos. zvalilo, podťalo, sklátilo ho na zemzastreliť: zložil, zastrelil jeleňa jediným výstrelom

    5. utvoriť umelecké dielo (obyč. hudobné al. slovesné) • skomponovať: operu zložil, skomponoval ako dvadsaťročnýnapísať: napísať román, kantátuexpr.: sklepaťzbúchaťzlepiťpozliepať (narýchlo a povrchne): sklepať, zbúchať poviedkuposkladať (viacero diel)

    6. uskutočniť nejaký duševne náročný al. významný úkon • urobiťspraviť: zložiť, urobiť doktorát, maturitu; spravil prijímacie skúškypodstúpiť: podstúpil zaťažkávaciu skúškuabsolvovať: úspešne absolvoval záverečný ceremoniálkniž. učiniť: učiniť sľub čistoty; učiniť, zložiť prísahuposkladať (postupne)

    7. p. vzdať sa 8. p. zaplatiť 1


    zvesiť 1. dať dolu z visiacej polohy (op. zavesiť) • kniž.: sňaťzosňať: zvesiť, sňať obraz zo steny; zvesiť bielizeň zo šnúry; sňať kabát z vešiakahovor. skvačiťzložiť (dať dolu): zložiť si okuliarezried. odvesiť: odvesiť šabličku (Ondrejov)zvešať (postupne zvesiť): zvešať šatstvo z plota

    2. nakloniť voľne smerom dolu (najmä hlavu, uši a pod.) • ovesiť: zahanbený zvesil, ovesil hlavuspustiť: v bezmocnosti spustila ruky do lonaskloniť: skloniť šiju, hlavunachýliťschýliť: v pokore nachýlila, schýlila hlavustiahnuť: pes stiahol, zvesil chvost; stiahnuť plecia


    sŕňa mláďa srny • srnča: doniesol z hory poranené sŕňa, srnča


    sústruhovňa dielňa, kde sa obrába na sústruhoch • sústružňatokáreň: pracovať v sústružni, tokárni


    sústružňa p. sústruhovňa


    súťaž úsilie o uplatnenie, o úspech pred druhými v istej činnosti • súťaženie: neobstáť v súťaži, zapojiť sa do súťaženiasúbeh (súťaž o isté pracovné miesto, o dodávku, odmenu a pod.) • konkurz: zúčastniť sa na súťaži projektu stanice; vypísať konkurz na obsadenie miesta riaditeľakonkurencia: pretekár zvíťazil v silnej konkurenciiliga (dlhodobá športová súťaž najlepších celkov): futbalová, hokejová ligadivízia (nižšia športová súťaž v minulosti): hrať v divíziiolympiáda: šachová, matematická olympiádaturnaj (druh športovej súťaže): basketbalový turnajpreteky (súťaž o prvenstvo najmä v športe): ľahkoatletické pretekyboj (úsilie o víťazstvo v športe): medzi súpermi sa rozpútal tuhý bojpohár (súťaž o symbolickú cenu udeľovanú ako trofej za víťazstvo): pohár európskych majstrov vo futbale


    súťaženie p. súťaž


    súvzťažný ktorý je vo vzájomnom vzťahu s niečím, odpovedajúci si • korelačnýkorelatívny: súvzťažné, korelačné pojmy, dvojice


    umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)


Pozri výraz SŤA v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: wl, ely, sux, aat, f, mip, cv, eme, ã âovn, lesť, pnl, eic, poh, zvp, ã ã er
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV