Synonymá slova "stúp" v Synonymickom slovníku slovenčiny

priečka 1. latka priečne spájajúca dve pobočné časti al. slúžiaca na ich vystuženie • štebeľ • zastar. stupka: priečky, šteble, stupky na rebríku • stúpadlo • hovor. stúpačka (vstavané priečky slúžiace ako rebrík, napr. v komínoch, kanáloch) • nár.: sprušeľ (Vajanský) • šprusľa • sprušľa (J. Horák) • šteblina (Kukučín)

2. geom. priamka pretínajúca geometrický útvar • transverzála

3. p. stena 1 4. p. priča

schod vodorovný výstupok s hranou tvoriaci pravý uhol na vystúpenie na vyvýšené miesto al. na zostúpenie z neho: drevené schody; za dverami je jeden schod • stupeň: stupne vedúce na tribúnu • stúpadlo • hovor. stúpačka (plošinka slúžiaca ako schod, napr. na aute, vlaku): viezol sa na najspodnejšom stúpadle vlaku • stupaj: stupaj koča • stupienok: vystúpiť o stupienok vyššie • zastaráv. stupka (Šoltésová)

stúpačka, stúpadlo 1. p. schod 2. p. priečka 1

chodidlo 1. časť nohy, na ktorú sa našľapuje • stupaj • šľapa • šľapaj: poraniť si chodidlo, šľapaj, stupaj; stáť na chodidlách, na šľapách; mať veľké chodidlá, šľapy • podošva: v čižmách ma pália podošvy

2. časť ponožky al. pančuchy obúvaná na časť nohy, na ktorú sa našľapuje • šľapa: deravé chodidlá, šľapy

krok 1. vzdialenosť, ktorá sa prekoná jedným pohybom nohy pri chôdzi: robiť drobné, veľké kroky; pri každom kroku cítil bolesť • kniž. kročaj: nesmelé kročaje • zried. stupaj (Figuli) • úkrok (krok smerom nabok)

2. p. chôdza 3. p. čin, ťah 2, opatrenie

stopa 1. odtlačok po spodnej časti nohy (chodidla) al. po obuvi na zemi, v snehu a pod.: ľudské stopy, zajačie stopy • stupaj: v snehu ostávali stupaje čižiem • šľapaj: zanechávať šľapaje v blate • šľapa: robiť šľapy mokrými nohami • tlapa (stopa zvieracieho chodidla) • kniž. kročaj • hovor. zastaráv. šľak

2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: stopy únavy na tvári • znak • známka: v očiach má znaky, známky bolesti • znamenie • kniž. sled: prepadol sa bez sledu (Vajanský)

3. p. zvyšok

stupaj 1. p. chodidlo 1 2. p. stopa 1 3. p. schod 4. p. krok 1

stúpajúci ktorý ide smerom hore, ktorý sa zväčšuje, rastie (op. klesajúci) • stúpavý (op. klesavý) • vzostupný (op. zostupný): stúpajúca, stúpavá teplota; stúpavý, vzostupný terén; vzostupná tendencia • rastúci • vzrastajúci • narastajúci: stúpajúce, rastúce nároky; vzrastajúci, narastajúci záujem • progresívny (op. regresívny): progresívne tendencie • odb. ascendentný

sklon 1. výškový rozdiel dvoch bodov al. úrovní • spád: sklon, spád strechy; strmý sklon, spád pozemku • geol. úklon: úklon vrstiev • stúpanie (vzostupná línia sklonu): trať má veľké stúpanie • klesanie (zostupná línia sklonu): klesanie cesty

2. vrodená al. získaná schopnosť na niečo: mať egoistické sklony • tendencia: tendencia po stálosti • náklonnosť • náchylnosť: náklonnosť preceňovať veci; náchylnosť na choroby • dispozícia (predpoklad istým spôsobom sa správať, konať): má dispozície na spev • nábeh: nábeh na tučnotu • kniž. inklinácia

3. p. koniec 1

ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlak • kráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turisti • zried. zakračovať (Jégé, F. Hečko) • uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedine • vykračovať • expr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračuje • zaberať (rezko): zaberá dolu vŕškom • zried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopca • stúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnou • hýbať sa: Čo sa nehýbete? • vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicou • hovor. šliapať • hovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za nami • expr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za nami • expr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovať • hovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo preč • smerovať • mať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené? • hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezť • merať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domov • fraz.: zošívať cestu • šnurovať cestu (opito ísť) • odchádzať • odoberať sa • brať sa • poberať sa • expr.: pratať sa • pakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto! • expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte! • expr.: vliecť sa • ťahať (sa) • hovor. expr.: štrachať sa • tralákať sa • tralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchu • expr.: ťarbať sa • škarbať • šľampať • šmotkať sa • cabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za nami • expr.: teperiť sa • terigať sa • redikať sa • nár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po dom • nár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sa • šuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stolu • expr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k stanici • expr.: trmácať sa • trmázgať sa • trmádzgať sa • drgáňať sa • drgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mesta • hovor., trocha pejor.: trepať sa • trieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočne • expr.: drobčiť • cupkať • cupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkou • expr. badkať • hovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za nami • expr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domov • expr.: capkať • ťapkať • tľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blate • expr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhrady • expr.: hopkať • hupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2

rásť 1. rastom sa zväčšovať • vyrastať • narastať: dieťa rastie, vyrastá; fúzy mu narastajú • vyvíjať sa: chlapec sa dobre vyvíja • silnieť • zosilnievať • zosilňovať sa • mocnieť (rastom sa stávať silnejším): víchor silnie, chlapi mocnejú • bujnieť (bujne rásť): burina bujnie • mohutnieť (stávať sa mohutnejším): lesy mohutneli • dužieť • dužnieť • tužieť • pevnieť (stávať sa pevným, dúžim): stromy zjari dužnejú, pevnejú

2. rastom dosahovať telesnú al. duševnú zrelosť • vyrastať • vyspievať • zrieť: rástol, vyrastal, zrel veľmi rýchlo • kniž. vyzrievať: pomaly vyzrievala na ženu • dospievať (na niekoho): synovia mu už dospievajú na pekných mládencov

3. (o rastlinách) rozvíjať sa zo semena • vyrastať: rastú, vyrastajú tu hríby • hnať • klíčiť • vyháňať (bujne sa rozvíjať): fazuľa klíči; jablonka vyháňa, ženie do kvetu • bujnieť (bujne rásť): kvetena bujnie • expr. šibať: zjari všade šibala tráva • odb. vegetovať: niektoré huby vegetujú na dreve • rodiť sa • vyskytovať sa (rásť na určitom mieste): u nás sa nerodia, nevyskytujú figy

4. stávať sa väčším, obyč. intenzitou, počtom, veľkosťou a pod. (op. zmenšovať sa) • zväčšovať sa: rastú, zväčšujú sa naše mestá • vzmáhať sa • rozmáhať sa • zveľaďovať sa • mohutnieť: naša ekonomika sa rozmáha; politická neistota postupne mohutnie • vzrastať • rozrastať sa • množiť sa • pribúdať • hromadiť sa (stávať sa početnejším): výdavky sa množia, hromadia; pribúdajú nové problémy, konflikty

5. postupne sa stávať väčším významom, intenzitou (op. klesať) • zvyšovať sa • dvíhať sa • stúpať: životná úroveň rastie; dvíha sa, stúpa v ňom hnev • zväčšovať sa • kniž. výšiť sa: ceny sa zväčšovali, výšili • zintenzívňovať sa • stupňovať sa: požiadavky sa zintenzívňujú, stupňujú

6. stávať sa dokonalejším, lepším (op. zhoršovať sa) • zdokonaľovať sa • zlepšovať sa: rástol, zdokonaľoval sa vedeckou prácou; zlepšoval sa v matematike • prehlbovať sa: európska spolupráca sa prehlbuje • kultivovať sa • zošľachťovať sa • menej vhodné zušľachťovať sa • zjemňovať sa (stávať sa lepším vo vlastnostiach): charakter sa postupne kultivuje, zjemňuje novým poznaním

stúpať 1. p. ísť 1 2. porov. zdvihnúť sa 1 3. p. rásť 5 4. p. šliapať 1

šliapať 1. šľapou, chodením stláčať (a obyč. poškodzovať) • stúpať: deti šliapu, stúpajú po tráve, po kvetoch; šliapať, stúpať niekomu na nohy (pri tanci) • expr. šmatlať: Nešmatlite po hriadkach! • expr. šmatlať sa: pes sa mi šmatle po nohách • dupať • udupávať (šliapaním ničiť): dupať po pohrabanej zemi; udupávať ďatelinu • expr.: cápať • čliapať (nohou ťažko dopadať): cápať po blate • dláviť • gniaviť (obyč. s cieľom zlisovať): dláviť, gniaviť, šliapať kapustu, hrozno, siláž

2. p. ísť 1

prenasledovať 1. vytrvalo ísť, bežať za niekým obyč. s úmyslom chytiť ho al. ustavične chodiť za niekým a nenechať ho na pokoji • naháňať: prenasledovať, naháňať zlodeja; lev prenasleduje, naháňa svoju korisť • štvať • duriť (zver) • stíhať: stíhať previnilca • sledovať (obyč. tajne): sledovali ženu až po dom • preháňať • obháňať (nenechať na pokoji): pes preháňa, obháňa ovce • obťažovať: obťažovať niekoho krok za krokom; obťažuje ma svojimi pohľadmi • vtierať sa • natískať sa (vnucovať svoju prítomnosť; o nepríjemných myšlienkach): prenasledujú ho, vtierajú sa mu, natískajú sa mu myšlienky na smrť

2. mocou, kritikou al. inými prostriedkami vystupovať proti niekomu • perzekvovať: komunisti perzekvovali kňazov • terorizovať • zastrašovať (uplatňovať teror): terorizovanie obyvateľstva • proskribovať (stavať niekoho mimo zákona; vyhlasovať za nebezpečného): proskribovanie spisovateľov • hovor. šikanovať • expr. preháňať: šikanovanie, preháňanie vojakov, žiakov • hovor. expr. sedieť na niekom (prenasledovať z osobnej antipatie): profesor sedí na žiakovi • expr. zametať (s niekým; nedôstojne preháňať) • fraz. expr. stúpať na päty (nespúšťať niekoho zo zreteľa a byť prísny voči nemu) • hrub. buzerovať (nástojčivo, so zlým úmyslom a pod. od niekoho vyžadovať obyč. niečo samoúčelné)

stúpavý p. stúpajúci

dieťa 1. nedospelý človek do 15. roku • hovor. decko: teší sa ako dieťa, decko • expr. drobec: vziať drobca na ruky • expr.: špunt • štopeľ • štupeľ (malé dieťa): päťročný špunt, štopeľ, štupeľ • expr.: fafrnok • šprndúľ • šprndeľ • ratolesť: najmladšia ratolesť rodiny • expr. neviniatko (malé dieťa) • expr.: žubrienka • žabec: malý žabec • expr. stvoreniatko • hovor. expr. škvŕňa • expr.: svrček • cvrček (malé dieťa) • kniž. pachoľa (malé dieťa) • hovor. expr.: pimprľa • pimperľa • pimprlík • novorodenec • expr.: novonarodeniatko • novorodeniatko (práve, nedávno narodené dieťa) • zried. novonarodenec (Timrava) • zastar. novorodeňa (Krčméry) • dojča (dieťa v prvých mesiacoch po narodení) • nájdenec • expr. najdúch (nájdené dieťa) • kniž. nemluvňa • hovor.: bábä • bábo (novonarodené dieťa) • subšt. kojenec • batoľa (dieťa medzi 1. a 3. rokom života) • subšt. baby [vysl. bejbi] • hrub. bastard (o dieťati ako o miešancovi) • hrub.: panghart • pankhart (dieťa nemanželského pôvodu) • pren. pejor.: šteňa • štenec

2. p. človek 1

štupeľ 1. p. zátka 2. p. dieťa 1

zátka predmet valčekovitého tvaru na uzavieranie otvorov fliaš al. nádob naplnených istým obsahom: zapchať zátkou fľašu vína; fľaštička so sklenou zátkou • hovor. špunt: vytiahnuť zo suda špunt • hovor.: štopeľ • štupeľ: korkový štopeľ, štupeľ • čap (drevená zátka do suda): vyraziť čap

pódium zvýšená plocha na verejné vystúpenie • estráda: pódium, estráda pre hudbu • tribúna (vyvýšené miesto pre rečníka): vyjsť na tribúnu • stupeň • stupienok (vyvýšené miesto, napr. v škole)

stupeň 1. obdobie vývinu • štádium: vysoký stupeň, vysoké štádium ťarchavosti • fáza (stupeň priebehu): fázy vývinového procesu • etapa: etapy života

2. dielec na stupnici ako jednotka miery • hovor. grád: slivovica má 50 stupňov, grádov

3. p. schod 4. p. úroveň 2

trieda 1. skupina ľudí, vecí al. javov so spoločnými znakmi zoskupená podľa istých kritérií • vrstva: spoločenské triedy, vrstvy; rozličné vekové triedy, vrstvy • kategória: platové kategórie zamestnancov; zaradiť niečo do istej kategórie • druh: rozličné druhy stromov • stupeň: odborník prvého stupňa • slang. klasa (Jesenská)

2. vyučovacia miestnosť v základnej a strednej škole: slávnostne vyzdobená trieda • učebňa: v nových učebniach sa začalo vyučovanie • štud. slang. klasa

3. p. ročník 4. p. ulica

úroveň 1. myslená plocha al. čiara vedená vodorovne vo výške niečoho: byty pod úrovňou chodníka • rovina: lampa v rovine očí • hladina (úroveň tekutiny, obyč. vody): hladina rieky stúpa • povrch (úroveň tekutiny): povrch vody, jazera

2. stav, z ktorého sa vychádza pri hodnotení niečoho: nízka úroveň miezd • hladina: cenová hladina • výška (úroveň istej hodnoty): výška príjmov • stupeň: popáleniny prvého stupňa, vysoký stupeň kultúry • miera: mať veľkú mieru zodpovednosti • kniž. niveau: vzdelanostné niveau • formát (dosiahnutá úroveň): vedec svetového formátu

výška 1. priestor al. miesto v priestore od základnej roviny smerom hore: padať z výšky; v ohromnej výške krúžil orol • expr. výšava (veľká výška): modré výšavy • kniž. výš (Vansová) • zastar.: vysokosť (Kalinčiak) • výsosť: sláva na výsostiach Bohu • poet. vysota (Hviezdoslav)

2. stav, z ktorého sa vychádza pri hodnotení niečoho: výška trestu • úroveň: umelecká úroveň • hladina: cenová hladina • miera: miera vzdelanosti • stupeň: stupeň kultúry • kniž. niveau [vysl. n-vó]: platové niveau

škola 1. vzdelávacia a výchovná inštitúcia • hromad. školstvo: základné, stredné školy, vysoké školstvo • ústav • inštitút (v minulosti typ školy): učiteľský ústav, pedagogický inštitút • akadémia (typ školy): obchodná akadémia

2. skupina ľudí, ktorá je niekomu, niečomu naklonená, ktorá sa stavia za niekoho, za niečo: Hegelova škola • stúpenci • nasledovníci: stúpenci, nasledovníci Ľ. Štúra • pokračovatelia • nasledovatelia: mať pokračovateľov, nasledovateľov • žiaci: Metodovi žiaci

3. p. vyučovanie 4. p. výchova 5. p. štúdium

stúpenec kto sa stavia za niekoho, za niečo, kto podporuje niekoho, niečo • prívrženec: Štúrovi stúpenci; prívrženci demokracie • zástanca: bol zástancom nenásilných riešení • nasledovateľ • nasledovník • pokračovateľ (kto nasleduje niekoho ako vzor): mať umeleckých nasledovateľov, nasledovníkov, pokračovateľov • žiak: Metodovi žiaci • odchovanec (kto bol niekým vychovaný): odchovanci Štúra • vyznávač (kto sa k niekomu, niečomu hlási): vyznávači islamu • škola (stúpenci istého filozofického, vedeckého, umeleckého smeru): Hegelova škola • priaznivec: priaznivci hokeja • priateľ: priateľ hudby • podporovateľ: podporovateľ umenia • pren. zástavník (čelný stúpenec): zástavník novej epochy • fanúšik • expr. skalný (náruživý stúpenec istého druhu športu al. športového klubu): fanúšik futbalu, skalný Slovana • expr. kmotor • zastar. straník (Jesenská) • mn. č. svoji (ľudia, ktorých spája spoločný cieľ): pracovať medzi svojimi

tupý 1. ktorý má slabé ostrie, ktorý používaním stratil ostrosť (op. ostrý) • neostrý • nenaostrený • nenabrúsený: krájať chlieb tupým, neostrým, nenaostreným, nenabrúseným nožom • vytupený • otupený • stupený • zatupený: vytupené, otupené, stupené, zatupené zúbky píly • pritupý (priveľmi tupý)

2. ktorý nemá ostré zakončenie, ostrý, špicatý tvar (op. ostrý): tupý nos (op. špicatý, končistý, končitý) • zaoblený • plochý: zaoblený, plochý hrot pilníka; zaoblená, plochá hrana stola • neostrý

3. nejasne znejúci (o zvuku) • dutý • temný: tupé, duté údery; tupý, dutý, temný hlas; z diaľky doliehalo temné dunenie • pren. drevený

4. ktorý nemá al. ktorý stratil schopnosť pohotovo, ostro vnímať, reagovať (o človeku a jeho zmysloch); svedčiaci o tom • otupený • zatupený • kniž. blazeovaný (plný nudy, presýtenia životom) • apatický • letargický • ľahostajný: sedí tupý, otupený, apatický s podopretou bradou; blazeovaný, apatický, letargický, ľahostajný výraz tváre • prázdny • bezduchý • bezvýrazný • nevýrazný (op. bystrý, duchaprítomný): díval sa prázdnym, bezduchým pohľadom; bezvýrazné, nevýrazné oči • oslabený • ochabnutý • necitlivý • kniž. necitný (nevnímajúci v dôsledku vyčerpania, rezignácie, ľahostajnosti): oslabené, ochabnuté, necitlivé, necitné zmysly

5. p. jednotvárny 6. p. hlúpy 1, sprostý 1

sprostosť 1. nedostatok rozumu, slabé rozumové schopnosti (op. múdrosť) • sprostota • hlúposť: ľudská sprostosť, hlúposť • tuposť: mozgová tuposť • obmedzenosť • zadubenosť: duševná obmedzenosť, zadubenosť • expr. zadebnenosť • slabomyseľnosť • debilita • debilnosť • kreténstvo • infantilnosť • oslab.: nerozum • nerozumnosť • kniž. stupídnosť • zried. hlúpota (Hviezdoslav) • hlupstvo (F. Hečko) • subšt. blbosť

2. expr. nerozumný čin, nerozumná reč • nerozum • nerozumnosť • hlúposť • sprostota: stvárať sprostosti, nerozumnosti, hlúposti; tárať sprostosti, sprostoty • nerozvážnosť: dopustiť sa nerozvážnosti • pochabosť • bláznovstvo: bol známy svojimi bláznovstvami • expr.: debilita • debilnosť • hovor. expr.: somárčina • somárstvo • somarina • volovina • konina • kravina • capina • pejor. hovädzina • subšt.: vylomenina • hovadina • blbosť • blbina • debilina

p. aj táranina

3. p. daromnica 1

stupídnosť p. sprostosť 1

hlúpy 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; prezrádzajúci hlúposť, obmedzenosť (op. múdry) • sprostý: je hlúpy, sprostý ako poleno; viesť hlúpe, sprosté reči • nechápavý • tupý • ťarbavý • ťažkopádny (pomaly, ťarbavo mysliaci; ťažko chápajúci, učiaci sa; op. chápavý, bystrý): nechápavý, tupý, ťarbavý, ťažkopádny žiak; tupé tváre • expr. tupohlavý • obmedzený • primitívny • kniž. stupídny • pejor. bezduchý: obmedzení, primitívni ľudia; stupídny, bezduchý prejav • zried.: duchaprázdny • duchapustý • expr.: zadubený • zadebnený • idiotský • imbecilný • debilný • kreténsky: idiotský, kreténsky výraz v tvári • retardovaný • zaostalý (mentálne) • hlupácky • subšt. blbý • prázdny (duševne) • expr.: vykradnutý • dutý: prázdna, vykradnutá, dutá hlava • nár. krepý • pren.: tvrdý • dúpny; nasprostastý • prihlúply • prisprostý • nahlúply • subšt.: pripečený • prihoretý • prihorený (trocha sprostý, hlúpy) • neinteligentný • nemúdry (ktorému chýba inteligencia; op. inteligentný, múdry) • nelogický (ktorému chýba opodstatnenie, logika; op. logický): neinteligentné správanie; nemúdre, nelogické kroky • nevzdelaný (bez vzdelania) • nedôvtipný • nedômyselný (op. dôvtipný, dômyselný) • hovor. expr. včerajší: nie som včerajší • neskúsený • mladý: si ešte hlúpy, neskúsený, mladý • nezmyselný • nerozumný • expr.: chumajský • somársky • lajošský • sprostácky: nezmyselný, nerozumný, somársky nápad • expr. hlúpučký • prihlúpy (príliš hlúpy) • expr. truľkovský (Puškáš)

2. p. naivný 1 3. p. nepríjemný 4. p. suchý 2

obmedzený 1. ktorý má ohraničený duševný obzor, slabé duševné schopnosti; svedčiaci o tom • neinteligentný • nevyspelý • nevzdelaný (op. rozhľadený): obmedzený, neinteligentný politik; nevyspelý, nevzdelaný pracovník; obmedzené, neinteligentné výroky • hlúpy • sprostý • bezduchý • slaboduchý • fraz. kniž.: chudobný duchom • chudobný na duchu (op. múdry): hlúpy, sprostý, bezduchý študent; autor chudobný duchom, chudobný na duchu • tupý • kniž. stupídny • pejor. primitívny (značne obmedzený): mať tupé, stupídne, primitívne spôsoby • zaostalý (duševne) • retardovaný (mentálne) • expr.: zadebnený • zadubený: zaostalá, zadubená mládež; zaostalé, (mentálne) retardované dieťa; zadebnené, zadubené názory • jednostranný • úzky • úzkoprsý (posudzujúci veci z jedného hľadiska al. z malého počtu hľadísk; op. široký): obmedzený, úzkoprsý človek; jednostranný, úzky pohľad na vec; obmedzený, úzky duševný obzor • malomeštiacky • kniž. filisterský (s plytkým životným cieľom): malomeštiacky, filisterský prístup k životu • malicherný (lipnúci na maličkostiach; op. veľkorysý): obmedzený, malicherný byrokrat • pejor. úbohý: úbohé správanie sa • konzervatívny • spiatočnícky (ktorý nemá schopnosť prijímať niečo nové): konzervatívne, spiatočnícke teórie • dogmatický • dogmatársky (nepripúšťajúci námietky, pochybnosti): dogmatický názor • expr. kocúrkovský: kocúrkovské mravy

2. p. ohraničený, malý 1, úzky 2

sprostý 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; svedčiaci o tom (op. múdry) • hlúpy: byť sprostý, hlúpy ako poleno; sprosté, hlúpe otázky • nedôvtipný • nechápavý • tupý • ťažkopádny • ťarbavý (ktorý ťažko myslí, ktorý si zle pamätá, zle a ťažko sa učí; op. bystrý, dôvtipný): nevedel, že je taká nedôvtipná, nechápavá; tupý, ťažkopádny reparátnik; mať ťarbavú myseľ • obmedzený (rozumovo) • kniž. stupídny • expr. zried. tupohlavý: viesť obmedzené, stupídne reči; nadávať niekomu do tupohlavých chudákov • pejor.: primitívny • bezduchý: zaoberali sa iba primitívnym, bezduchým táraním • nerozumný • nemúdry • kniž. neumný (ktorý svedčí o nerozvážnosti): nerozumná, nemúdra myšlienka • neinteligentný • nevzdelaný • nekultúrny (ktorý nemá inteligenciu, vzdelanie, kultúrnosť; op. inteligentný, vzdelaný, kultúrny): neinteligentní, nevzdelaní ľudia; nekultúrne správanie • zaostalý • expr.: zadebnený • zadubený (ku ktorému sa nové poznatky, informácie nedostávajú al. ktorý ich pre svoju obmedzenosť neprijíma): zaostalý, zadebnený, zadubený človek • prázdny • expr. vykradnutý • pren. pejor.: dutý • dúpny (Vajanský): prázdna, somárska, vykradnutá hlava; je celkom dutý, dúpny • pren. expr.: debilný • imbecilný • idiotský • kreténsky • expr., často pejor.: somársky • sprostácky • chumajský • lajošský • subšt. blbý • expr. zjemn.: sprostučký • sprostulinký • sprostunký • hlúpučký; nasprostastý • sprostastý • prihlúply • prisprostý • nahlúply • hovor. expr. pripečený • subšt.: prihorený • prihoretý (trocha sprostý) • osprostený: dočista osprostený • nár. expr. krepý • hovor. zastar. bornírovaný (Jesenský)

2. p. nepríjemný 3. p. bezvýznamný, obyčajný 1

stupídny p. hlúpy 1, obmedzený 1

stupienok 1. p. schod 2. p. pódium

otupieť 1. stať sa tupým, stratiť ostrosť • otupiť sa • zatupiť sa: nôž sa časom otupí, otupie; ostrie píly sa zatupilo • stupieť • stupiť sa: spomienky stupeli, žiaľ sa stupil

2. stať sa otupeným, apatickým • zľahostajnieť • znecitlivieť: po neúspechu otupel, zľahostajnel; od bôľu celý otupel, znecitlivel • zvlažnieť (stratiť horlivosť, stať sa vlažným): zvlažnieť vo viere • zlaxnieť (stať sa laxným)

stupieť, stupiť sa p. otupieť 1

tupieť stávať sa tupým, strácať ostrosť • otupievať • tupiť sa • otupovať sa • zried. stupievať: nôž tupel, tupil sa, otupoval sa • slabnúť: žiaľ otupieval, slabol • prestávať • zanikať • prechádzať: bolesť prestávala, zanikala; žiaľ postupne prechádzal

vojsť 1. chôdzou al. iným pohybom sa dostať dovnútra • vstúpiť • stúpiť • vkročiť: vošiel, vstúpil, vkročil do izby • zastaráv. vnísť: vnišiel do domu • expr.: vpadnúť • vraziť • vtrhnúť • vtrieliť • vtrúliť (Alexy) • vpáliť • vrútiť sa • vbrnknúť • vbŕdnuť • hupnúť • vhupnúť • vhrnúť sa • vhŕknuť • vdrúziť • vduriť sa (odrazu, prudko, náhle vojsť): deti vtrielili, vbrnkli, vdrúzili do záhrady • vbehnúť • expr.: vklusať • vcválať • vocválať • hovor. expr.: vletieť • vlietnuť (behom vojsť): vbehli, vlietli do miestnosti • expr.: vhrmieť • vhrmotať • vhučať • vhartusiť (s hrmotom vojsť) • vtiahnuť • expr.: vovaliť sa • vrojiť sa • vpratať sa (obyč. vo veľkom počte): vojsko vtiahlo do mesta; skupina sa vovalila, vrojila dnu • expr. vtrúsiť sa (postupne, po jednom) • dobiť sa • vbiť sa • vlomiť sa (násilím vojsť): dav sa dobil do zámku • expr.: vpochodovať • vmašírovať (pochodujúc vojsť) • expr.: vliezť • vteperiť sa • vterigať sa • vredikať sa • všúchať sa • všuchtať sa • všmochtať sa • vtrepať sa • vplantať sa • vovliecť sa • expr. zried. voštverať sa (ťažkopádne, ťarbavo, s námahou vojsť) • vkradnúť sa • vkĺznuť • expr.: všmyknúť sa • vošmyknúť sa • všuchnúť sa • všupnúť sa • vlúdiť sa • zaliezť • vplaziť sa • vplichtiť sa (potajomky, nenápadne vojsť): špión sa vlúdil do domu; zaliezla do kuchyne • expr. vplávať (pomaly, dôstojne): vplávala do sály • expr.: vcupkať • včapkať • vbadkať • vdrobčiť • vhopsovať (drobnými krokmi vojsť): deti vcupkali dnu • vtancovať (vojsť tanečným krokom) • vtackať sa • kniž. vkolísať sa • expr.: vkrbáľať sa • vknísať sa • vkľuckať sa • vkrivkať (vojsť tackavým, kolísavým krokom): chorý sa vtackal, vkrivkal do ordinácie • expr. vkotúľať sa (o tučnom človeku) • vhĺbiť sa (vojsť hlboko dnu): vhĺbiť sa do hory • vtlačiť sa • vtisnúť sa • expr.: vopchať sa • vstrčiť sa (vojsť s istým úsilím): vopchal sa do pitvora • vjazdiť • kniž. zastaráv. vjachať (dopravným prostriedkom) • expr.: vhrčať • vhrkotať • vrachotiť (vojsť dopravným prostriedkom s rachotom): auto vhrčalo do garáže • vhegať (sa) (po nerovnej ceste): voz vhegal na námestie • povstupovať • povchádzať • povchodiť (postupne, jeden po druhom)

2. p. vniknúť 1 3. p. zmocniť sa 2 4. p. zmestiť sa

stúpiť, stupiť 1. položiť chodidlo nohy na niečo, do istej polohy • šliapnuť: stúpil, šliapol si mi na otlak; stupiť, šliapnuť do blata • dostúpiť • dostupiť • došliapnuť (celým chodidlom): bojí sa dostupiť, došliapnuť na boľavú pätu • našliapnuť (do istej polohy): Našliapni na plyn! • stlačiť (nohou)

2. urobiť krok • kročiť: nemá kde stúpiť, kročiť, všade je neporiadok • podísť • postúpiť (urobiť krok, kroky dopredu): podíďte, postúpte ku mne

3. p. vojsť 1

stupka 1. p. schod 2. p. priečka 1

cupotať expr. 1. pri dopadnutí vydávať krátke ostré zvuky • expr. cupkať: zrelé gaštany cupocú, cupkajú na zem

2. kráčať, bežať drobnými krokmi • expr.: drobčiť • cupkať • ťapkať: ktosi za nami rýchlo cupoce, drobčí, cupká • expr.: capkať • ciepkať • ťupkať • ťapuškať • ťapušiť • dupkať • dupčiť • stupkať • bežkať • dipkať • lupkať: deti capkajú, ťupkajú, dupkajú po tráve bosými nohami • nár. cupajdovať (Šoltésová) • nár.: drmoliť • drboliť • dzepkať • ďubkať (Kálal)

drobčiť expr. kráčať drobnými krokmi • expr.: cupkať • cupotať • ťapkať: deti drobčia, cupkajú, ťapkajú po chodníku • expr.: capkať • ciepkať • ťupkať • tľapkať • ťapuškať • ťapušiť • dupkať • dupčiť • dipkať • ďubkať: tľapkať, dipkať po tráve bosými nohami • expr.: stupkať • bežkať • lupkať: dievčatko bežkalo po koberci • nár.: drboliť • cupajdovať (Šoltésová)

stupkať p. cupotať 2

drobný 1. ktorý má malé rozmery • malý (op. veľký): drobné, malé zvieratko • nepatrný • expr. maličký (veľmi malý): vysypať na zem drobné, nepatrné, maličké zrnká • miniatúrny: miniatúrne obrázky, miniatúrne rozmery • filigránsky (drobný a krehký, jemne vypracovaný): filigránske ornamenty v starých knihách • perličkový: perličkové písmo, krajč. perličkový steh • útly • subtílny • šťúply • expr.: šťúplučký • šťúplušký (malý a tenký): útla knižočka veršov; útla, subtílna, šťúpla postava • liliputánsky (i pren.) • expr. trpasličí • pren. expr., často pejor. piadimužícky: žena liliputánskeho, trpasličieho vzrastu; liliputánsky štát • mikroskopický • expr. drobnohľadný: mikroskopické, drobnohľadné živočíchy • pren.: myší • myšací (obyč. o zuboch): má drobné, myšacie zúbky • drobčivý (o kroku) • expr.: drobnučký • drobnulinký • drobulinký • drobunký • drobušký • drobučký • drobnuľký • drobnušký (veľmi al. milo drobný) • zakrpatený • krpatý: mláďa je zakrpatené, krpaté

p. aj malý 1

2. p. bezvýznamný, malý, obyčajný 1, bežný

malý 1. nedosahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny, nedosahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. veľký): malý strom; malá rýchlosť • drobný: malý, neveľký človek; malé, drobné slzy • nízky (ktorý má malú výšku, hodnotu, mieru; op. vysoký): malý, nízky človek; nízky tlak v pneumatikách; namerať nízke hodnoty • neveľký • nevysoký (pomerne malý): neveľký, nevysoký dom; neveľký plat • nezreteľný • nebadaný • nebadateľný • nevýrazný • neviditeľný • miniatúrny • mikroskopický • hovor. mini (nie dostatočne veľký na vnímanie, uvedomenie si; op. zreteľný, očividný): nepatrný, nezreteľný pohyb; nebadaná, nebadateľná, nevýrazná, neviditeľná zmena; miniatúrny model auta; mikroskopické baktérie; mini vláčik • úzky (malý al. nevyhovujúci čo do šírky; op. široký, voľný): malý, úzky otvor; úzka blúzka • krátky (malý čo do dĺžky al. časového úseku; op. dlhý): krátka vzdialenosť; malé, krátke trvanie búrky • plytký (malý čo do hĺbky; op. hlboký): malá, plytká jama • nedostačujúci • nedostatočný • slabý • chabý • expr. bledý (nie dostatočne veľký, dosť malý): nedostačujúca, nedostatočná intenzita; malá, slabá výkonnosť hráčov; slabé bolesti (op. silné); to je chabá, bledá útecha • zakrpatený • nedorastený • i expr. krpatý • pren. expr.: trpasličí • piadimužícky • škriatkovský • kolibričí • liliputánsky: zakrpatený, nedorastený javor; krpatý, trpasličí druh psa; kolibričie, liliputánske vydanie knihy • skromný (malý čo do počtu al. množstva): malý, skromný plat • tesný • obmedzený • stiesnený (nevyhovujúci čo do rozmeru, priestoru; op. voľný, priestranný): šaty sú mi už tesné; vojsť do obmedzených, stiesnených priestorov pivnice • šťúply • expr.: šťúplučký • šťúplušký • kniž. subtílny (malý a chudý): šťúply, subtílny mládenec; má šťúplu postavu • zanedbateľný (zanedbateľne malý): zanedbateľná suma • expr. smiešny: malá, smiešna porcia mäsa • mizivý • nepatrný: zaznamenať len mizivé, nepatrné zlepšenie • nepočetný: malá, nepočetná skupinka • bagateľný • blšací • blší • expr. halierový: bagateľný, blšací, halierový zisk • hovor. pomenší: pomenšia izba • koľký-toľký • aký-taký (aspoň nejaký): mal aspoň koľký-toľký úspech; vidieť aké-také úsilie • expr. drobnohľadný: drobnohľadné živočíchy • expr.: pramalý • primalý (príliš malý): mať pramalý, primalý záujem o niečo • expr.: maličký • maličičký • malinký • malilinký • malunký • malulinký • malučký • malučičký • zried. malučenký • nár. malušký

2. ktorý ešte nedosiahol dospelosť (biologickú; o človeku, zvieratách; op. veľký, dospelý) • nedospelý • práv. maloletý: deti má ešte malé, nedospelé; zločiny malých, maloletých detí • mladý: mladý vlčiak • hrub. zasraný: Taký zasraný fagan, a už fajčí!

p. aj nedospelý

3. p. nepočetný 4. p. bezvýznamný

tenký 1. ktorý má malú hrúbku (op. hrubý): tenká knižka, tenká doska • úzky (op. široký): úzka štrbina • nitkovitý • niťovitý (tenký ako niť): nitkovitý vlas, niťovité rezance • slabý (tenký a málo pevný, silný): ľad je slabý; krátky rukáv odkryl jej slabé, tenké rúčky • štíhly • chudý: štíhle, chudé nohy; štíhly, chudý krk • jemný • ľahký (obyč. o látke, tkanine): jemný, ľahký mušelín • expr.: tenučký • tenušký • tenunký • tenulinký • pretenký • pretenučký (veľmi tenký) • pritenký (príliš tenký)

2. expr. (o človeku) ktorého postava má v obvode malé rozmery, ktorý nie je tučný • chudý • štíhly (op. tučný, tlstý): tenké, chudé dievča; v páse je tenká, štíhla • vytiahnutý (ktorý prudko vyrástol; vysoký a úzky): vytiahnutý chlapec • útly • šťúply (tenký a drobný; op. robustný): útla, šťúpla postava • expr.: tenučký • tenušký • tenunký • tenulinký • pretenučký (veľmi tenký) • expr.: šťúplučký • šťúplušký (veľmi šťúply) • pritenký (príliš tenký)

3. ktorý znie vysoko a obyčajne nie je veľmi silný (o zvuku; op. hrubý) • vysoký (op. hlboký): zaznel tenký, vysoký tón píšťalky; slabý, jemný, ševelivý (tenký a málo zvučný, nevýrazný): ozvala sa slabým, jemným, ševelivým hláskom • pípavý • piskľavý: pípavý, piskľavý zvuk • expr.: tenučký • tenušký • tenunký • tenulinký • pretenučký (veľmi tenký)

4. p. slabý 2, 3, biedny 2

šťúplučký, šťúplušký p. drobný 1, malý 1

šťúply p. drobný 1, malý 1, tenký 2

stupnica uzavretý rad hodnôt určitého druhu al. ich označenie: klasifikačná stupnica • škála: škála zvukov • rozpätie: platové rozpätie • tabuľka (prehľadné usporiadanie istých údajov): zostaviť tabuľku • hovor. rebríček (poradie osôb al. vecí podľa istých kritérií): rebríček najlepších športovcov • hovor. zried. rebrík: spoločenský rebrík

stupňovať postupne robiť väčším, silnejším, intenzívnejším • zväčšovať • zosilňovať: stupňovať, zväčšovať, zosilňovať tempo, boj • zvyšovať • zintenzívňovať • kniž. gradovať: zvyšujú na nás nároky; protivníci zintenzívňujú odpor; učiteľ graduje hlas • eskalovať: eskalovať napätie • potenciovať: potenciovanie účinku niečoho

vzmáhať sa 1. hospodársky silnieť, nadobúdať majetok • zmáhať sa • bohatnúť: mladomanželia sa v(z)máhajú, kúpili si auto; podnikatelia sa rýchlo vzmáhajú, bohatnú • fraz. expr. stavať sa na nohy • zveľaďovať sa: spoločnosť sa zveľaďuje • pozdvihovať sa • povznášať sa (hospodársky)

2. stávať sa väčším, intenzívnejším, silnejším • vzrastať • narastať • zväčšovať sa: vzmáha sa, vzrastá nezamestnanosť; vzmáha sa, zväčšuje sa kriminalita • rozmáhať sa • rozširovať sa • šíriť sa: mesto sa rozmáha, rozširuje • silnieť • rásť: silnie, rastie južný vetrík • mohutnieť • mocnieť: podvečer vlny začínajú mohutnieť • kniž. intenzívnieť • dužnieť • dužieť: porast duž(n)ie • stupňovať sa • vystupňúvať sa: odpor sa stupňuje

3. úsilím niečo dosahovať, prejavovať schopnosť niečo urobiť • zmáhať sa: sotva sa vzmáha, zmáha na odpoveď • byť schopný: už nie je schopný ničoho, nevzmáha sa na nič

postupný založený na istej časovej postupnosti, nasledujúci v istom časovom poradí • stupňovitý: postupný, stupňovitý vývin • etapový • etapovitý (robený po etapách): etapovitá výstavba bytov • štádiový • štadiálny (po štádiách) • chronologický (podľa následnosti v čase): chronologické zaznamenávanie dejín • odb. sukcesívny: sukcesívna nadväznosť • pozvoľný (prebiehajúci pozvoľne, mierne, nie prudko): postupné, pozvoľné uskutočňovanie zmien (op. radikálne, rýchle); pozvoľné zabúdanie • pomalý (op. rýchly): pomalé umieranie; všetko naznačovalo postupný, pomalý úpadok • fyz. posuvný (o pohybe)

stupňovitý 1. ktorý má podobu stupňov, schodov • schodovitý: stupňovitý, schodovitý terén; stupňovité, schodovité hľadisko • kaskádovitý • terasovitý (majúci podobu kaskád, terás): kaskádovité stavby, terasovité južné záhrady

2. p. postupný

stúpnuť p. zvýšiť (sa)¹, zdvihnúť sa 1

zdvihnúť sa 1. dostať sa do vyššej polohy, do výšky (op. klesnúť) • zodvihnúť sa • dvihnúť sa: hmla sa (z)dvihla, zodvihla až napoludnie • stúpnuť • vystúpiť • vzduť sa: hladina vody do rána stúpla, vystúpila • vstať • vztýčiť sa (zdvihnúť sa z ležiacej al. sediacej polohy): vstať z postele • vyvýšiť sa: ruky sa vyvýšili • hovor. expr. zrepetiť sa (s námahou, ťažko): zrepetil sa zo zeme • podvihnúť sa (trocha sa zdvihnúť)

2. zväčšiť sa čo do množstva, intenzity, úrovne a pod. (op. klesnúť) • zodvihnúť sa • dvihnúť sa • zvýšiť sa: ceny paliva sa (z)dvihli, zvýšili; od zlosti sa mu zodvihol tlak • vzrásť • narásť: sebavedomie deťom vzrástlo, narástlo • povzniesť sa • zlepšiť sa • pozdvihnúť sa • zried. podvihnúť sa (dostať sa na vyššiu úroveň): úroveň vyučovania sa povzniesla, zlepšila, pozdvihla

3. p. vzniknúť

zvýšiť (sa)¹ stať sa väčším čo sa týka kvality, intenzity, sily a pod. (op. znížiť sa) • zväčšiť sa • zintenzívniť sa • zintenzívnieť: krvný tlak sa mi zvýšil, zväčšil; hnev sa zintenzívnil, hnev zintenzívnel • vystupňovať sa • stúpnuť: nespokojnosť sa vystupňovala; úroky stúpnu • zveľadiť sa • povzniesť sa • pozdvihnúť sa • zdvihnúť sa (dostať sa na vyššiu úroveň): kultúra národa sa povzniesla, (po)zdvihla; hospodárstvo sa zveľadilo • zlepšiť sa • zdokonaliť sa (stať sa lepším, dokonalejším): výroba sa postupne zlepší, zdokonalí • zosilnieť • zosilniť sa: túžba za domovom časom zosilnie, zosilní sa • rozmôcť sa • narásť: všade sa rozmohol, narástol odpor proti panujúcim poriadkom • podvýšiť sa • expr.: poskočiť • podskočiť (zvýšiť sa v cene): ceny mäsa sa v poslednom čase podvýšili; akcie po(d)skočili

abstinencia zdŕžanie sa niečoho, najmä pitia liehovín: zachovávať úplnú abstinenciu • striedmosť • zdržanlivosť: pohlavná striedmosť, zdržanlivosť • zastar. striezlivosť: spolky striezlivosti • odriekanie • expr. pôst • kniž. frugalita (zachovávanie miery)

pôst p. abstinencia

opora 1. čo slúži na podopretie niečoho • podpora • podpera: drevená opora, podpora, podpera stropu

2. čo morálne, duchovne al. materiálne pomáha, podopiera • podpora • pomoc: v rodičoch vždy našiel morálnu oporu, podporu, pomoc • posila (čo duchovne posilňuje, povzbudzuje): jediná pracovná opora, posila • kniž. záštita • publ. bašta • pren.: pilier • stĺp: duchovný pilier, stĺp hnutia • pren.: kameň • záchytný bod • chrbtová kosť

stĺp 1. voľne stojaca vyššia hrubšia tyč, obyč. upevnená v zemi: telefónny, telegrafný stĺp; hrada podopretá stĺpom; morový stĺp (pamätník obetí moru) • stožiar (vysoký stĺp al. konštrukcia stĺpov na upevnenie niečoho): lodný stožiar, stožiar elektrického vedenia • sťažeň (stĺp na pripevnenie lodných plachiet, vlajok a pod.): vytiahnuť zástavu na stožiar • obelisk (vysoký štíhly hranol zakončený v tvare pyramídy): víťazný obelisk • hovor. kandeláber (stĺp na pouličné lampy, zástavy a pod.) • stav. pylón (ozdobný stĺp tvaru zrezaného ihlana)

2. nosný prvok stavebnej konštrukcie: chrámové stĺpy • pilier (stĺpová opora stavebnej konštrukcie): betónový pilier • stav. pilóta (stĺp vpravený do zeme): mostné pilóty

3. p. opora 2

postiť sa zdržiavať sa jedla (najmä mäsitého al. vôbec neprijímať potravu), zachovávať pôst (obyč. z náboženských al. zdravotných príčin) • nejesť • držať pôst: postí sa, neje, drží pôst už tretí deň • hladovať • držať hladovku (dlhší čas neprijímať potravu): hladovať, držať hladovku na protest proti niečomu • fraz. žiť o chlebe: žije o chlebe už tretí deň

stŕpnuť 1. stať sa (prechodne) nehybným, meravým, stŕpnutým (z vonkajších fyziologických príčin) • zmeravieť: ruky, nohy mu v nepohodlnej polohe stŕpli, zmeraveli • zdrevenieť (stať sa nehybným ako drevo): prsty od mrazu zdreveneli • stuhnúť • potŕpnuť: svalstvo na šiji stuhlo, potŕplo • kniž.: strnúť • ustrnúť: celý (u)strnul • zried. zatŕpnuť: zatŕpnuté údy • znehybnieť (stať sa nehybným; prechodne al. trvalo): kĺby mu znehybneli • skľavieť (stať sa kľavým, obyč. od zimy): ruky mu skľavejú • zmŕtvieť (stať sa podobným mŕtvemu): tvár v hlbokom spánku zmŕtvela • skamenieť (stať sa nehybným ako kameň) • postŕpať (postupne, na viacerých miestach)

2. stať sa na chvíľu nehybným, meravým od silného (obyč. záporného) citového hnutia • zmeravieť • stuhnúť • znehybnieť: stŕpnuť, zmeravieť od ľaku; stuhnúť, znehybnieť od strachu, úžasu • kniž.: ustrnúť • strnúť • fraz. expr.: ostať ako obarený/ovalený • ostať ako soľný stĺp: od prekvapenia ostal ako obarený, ako soľný stĺp • zdúpnieť: zdúpnel od hrôzy, nad nespravodlivosťou • zamrieť (o zvuku, o pohybe): smiech zamrel na perách • pren.: zmrznúť • zamrznúť (od strachu, hrôzy)

zmeravieť stať sa nehybným, meravým (z fyziologických al. duševných príčin) • znehybnieť • stŕpnuť: nohy zmeraveli, stŕpli od zimy; jazyk mi zmeravel, znehybnel, stŕpol od hrôzy • stuhnúť • zdrevenieť: prsty stuhli, zdreveneli od zimy; stuhnúť od strachu • okľavieť • skľavieť (od zimy, chladu): prsty mi okľaveli, skľaveli • ochrnúť • ochromieť (stať sa neschopným pohybu): nohy akoby ochrnuli, ochromeli • ustrnúť • zdúpnieť • zried. zdrepenieť (Jesenský; z duševných pohnútok): ustrnúť nad toľkou krásou; zdúpnieť, zdrepenieť od údivu • expr. zamrieť (náhle prestať znieť, prestať tĺcť): hlas zamrel na perách; srdce zamrelo od úžasu • expr. skremenieť: údy mu skremeneli • zmŕtvieť: nohy mu zmŕtveli • fraz.: ostať ako obarený/ako zarezaný • ostať ako soľný stĺp (z duševných pohnútok) • pren. primrznúť: asi mu jazyk primrzol

p. aj naľakať sa