Synonymá slova "strežú" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 26 výsledkov (1 strana)

  • behať rýchlo sa pohybovať z miesta na miesto al. často • pobiehaťpobehovaťpobehúvaťpobehávať: deti behajú, pobiehajú, pobehujú po dvoreexpr. lietať: lieta po úradoch od ránaexpr. naháňať sa: celý deň sa naháňať a nič nevybaviťexpr. brnkať (prudko, často): taxíky brnkajú sem a taexpr.: švingaťšvirgať: prsty švingali po stoleexpr.: bzíkaťprebzikovať (o hmyze, zvieratách): muchy bzíkajú; pred nami prebzikujú jašteričkystrečkovať (splašene behať): žrebce, ovce začali strečkovaťblúdiťkniž. tekať (o rýchlom pohybe očí) • prebehovaťprebiehaťprebehávaťprebehúvať (z miesta na miesto): prebehuje, prebeháva z izby do izby


    strečkovať 1. splašene utekať, pobehávať, poskakovať, obyč. pred hmyzom (o rožnom statku) • expr. bzíkať: voly strečkujú, ovce bzíkajúnár.: badzgaťbadzgovať (Ondrejov, Švantner)plašiť sa (stávať sa nespokojným): kone sa naraz plašiaexpr. virgať (vyhadzovať nohami): žrebec virgal

    p. aj behať

    2. p. šantiť


    šantiť prejavovať sa veselou náladou, žartovnými kúskami, behaním, neposednosťou a pod. • šantovaťrobiť šantyrobiť pestvárobiť šibalstvárobiť huncútstva: deti šantia, šantujú, robia šanty, pestvá na školskom dvorehovor. expr. šarapatiť: deti šarapatia v kôlnisamopašiť (sa)robiť nezbeduhovor. nezbedníčiťzried. nezbediť (obyč. s nerešpektovaním výchovných úsilí, spoločenských noriem): samopaší (sa), nevie od dobroty, čo by mal robiť; keď rodičia odišli, deti robili nezbeduexpr.: blázniť (sa)pochabieť sapochabiť sajašiť sa (výstredne, samopašne sa správať) • vystrájaťvyvádzaťstváraťvymýšľaťvyčíňať (obyč. s nedobrými následkami): vystrájať, stvárať fígle; mládež na chate vystrájala, vyvádzala, vyčíňala do ránaexpr. strečkovať (splašene behať): chlapci strečkujú na dvorefraz. expr. nezmestiť sa do kožeodreagúvať sa (šantiť s cieľom zbavovania sa psychickej záťaže): deti skáču, nezmestia sa do kože; mládež sa odreagúva na ihrisku


    bezprístrešný p. bezprizorný


    bezprizorný nemajúci domov, rodinu, prístrešie • bezprístrešný: bezprizorné, bezprístrešné detiopustený: túlal sa bezprizorný, opustený

    p. aj opustený, potulný 2


    hromadiť dávať vo väčšom množstve na jedno miesto • kopiťnakopovaťvŕšiťnavršovať (na kopu): hromadiť, kopiť zeminu; vŕšiť, navršovať knihyzhromažďovať: zhromažďuje dôkazykniž.: kumulovaťakumulovať: kumulovať funkcie, akumulovať kapitálvrstviť (ukladať vrstvovito): vrstviť spisyodb. aglomerovať: aglomerovať priemyselsústreďovaťkoncentrovať: sústreďovanie, koncentrovanie výroby do hlavného mesta


    zbierať 1. zhromažďovať na jedno miesto (obyč. niečo drobné, roztrúsené, rozhádzané): zbierať smeti, omrvinky, papier, trieskytrhaťoberať (zbierať drobné plody): oberať, trhať jahody, ríbezle, malinypaberkovať (zbierať zvyšky, paberky): paberkovať kláskyvyberať (zbierať peniaze na nejaký cieľ): vyberať na charitu

    2. dávať dovedna (najmä isté duševné potencie) • sústreďovať: zbiera, sústreďuje všetky sily na odvetukoncentrovať: koncentruje myšlienky, odvahunadobúdaťzískavaťzhromažďovať: rád nadobúda, získava nové poznatky; zhromažďovať všetky duševné sily na odvetu


    hromadiť sa dostávať sa vo väčšom množstve na jedno miesto • kopiť sanakopovať sa: problémy sa hromadia; mračná sa kopia, nakopujúvŕšiť savrstviť sanavršovať sanavrstvovať saukladať sa (v hromadách, vrstvách): nevybavené spisy sa vŕšia, vrstvia na stoleexpr. hrčiť sa: vyľakané deti sa hrčili v kútezhromažďovať sazbiehať sa (v rýchlosti): sliny sa mu zbiehajú, zhromažďujú v ústachzbierať sasústreďovať sakoncentrovať sa: chmáry sa zbierajú nad vrchmi; sily sa v nás sústreďujú, koncentrujú na odplatuhovor. grupovať sa: účastníci sa už grupujúakumulovať sa: energia sa akumuluje


    orientovať sa 1. mať dostačujúce vedomosti o (svojej) polohe, o situácii, o stave v istom odbore a pod. • vyznať samať rozhľadmať prehľad: dobre sa orientuje, vyzná sa v meste, v cudzom prostredí; má prehľad o veciach; v politike má (dobrý) rozhľadbyť informovaný: v odbore je dobre informovanýrozumieť sa (niečomu, do niečoho): rozumie sa športu, rozumie sa do športu

    2. usmerňovať svoju činnosť istým smerom, na dosiahnutie istého cieľa • zameriavať sazacieľovať saupriamovať sa: výskum sa orientuje, zameriava, zacieľuje, upriamuje na vyliečenie rakovinysústreďovať sasmerovať: publicistika sa sústreďuje na aktuálne problémy; politika smeruje k zachovaniu sociálneho mierukniž. sledovať: sledovať iba svoje záujmypoznať: pozná len vlastný prospech


    nadradený 1. zaujímajúci v poradí, v systéme vyššie, dôležitejšie miesto (op. podradený): mať nadradené postavenievyššínadriadenývyššie postavenýkniž. superiórny (z hľadiska pracovného, právneho a pod. zaradenia): rozhodnutie vyššieho, nadriadeného, vyššie postaveného pracovného orgánuvšeobecnejšíširšístrešný (majúci väčší rozsah a menší obsah): všeobecnejší, širší, strešný pojem (v logike)základnýhlavnýdominantný (z hľadiska dôležitosti, závislosti): základný, hlavný vetný člen (op. vedľajší); otec má dominantné postavenie v našej rodine

    p. aj privilegovaný

    2. p. povýšený


    strešný p. nadradený 1


    obydlie kniž. miesto na bývanie • príbytokbývanieprístrešie: boli radi aj núdzovému obydliu, príbytku, bývaniu; byť bez prístrešiakniž. strecha (nad hlavou): prvá úloha bola nájsť si strechu nad hlavoudom (ako budova na bývanie): vyhnali ho z vlastného domubyt (miestnosti na bývanie vo väčšom dome): štvorizbový bytzastar. al. expr. kvartieľ: pýtajú za bývanie v tom kvartieli neslýchané peniazepren. expr. hniezdo: mať vlastné hniezdopejor. brloh (biedne obydlie)

    p. aj dom 1


    prístrešie p. obydlie, útočisko, prístrešok


    prístrešok kryt nad niečím v podobe strechy • prístrešieostrešiestrieška: prístrešok, prístrešie pre dobytok; sadli si na lavičku pod ostrešímmarkíza (ochranná strieška nad vchodom al. oblokom)


    útočisko, útočište miesto al. osoba poskytujúca ochraňovanie v ťažkostiach, v nebezpečenstve a pod.: útočisko, útočište pred dažďom; vy ste moje posledné útočisko, útočištezáštitaochrana: matka je jej záštitouútulokzastar. útulňa (miesto odpočinku, pokoja; jednoduché sociálne zariadenie): uchýliť sa do útulkuprístrešie: poskytnúť niekomu prístrešieazyl (politické útočisko): požiadať o azylprítulok (Timrava)príchylok (J. Horák)príchyľa (Timrava)zried. zátuľa (Ondrejov)skrýša: tajná skrýšapren. oáza (príjemné, isté miesto): domov je oáza pokoja


    podstrešie 1. miesto pod prečnievajúcou strechou • zried. zástrešie: stáť pod podstreším, zástreším

    2. p. podkrovie


    zástrešie p. podstrešie 1


    pozorovať 1. pozorne sa pozerať na niečo, obyč. so zámerom zistiť niečo, dozvedieť sa niečo • venovať pozornosťsledovať: pozoruje každý krok dieťaťa, venuje pozornosť každému kroku dieťaťa; pozoruje, sleduje let vtákovvšímať si: všíma si, ako rýchle mu šedivejú vlasyobracať pozornosť (na niečo) • sústreďovať pozornosť (na niečo): všetci obracajú, sústreďujú pozornosť na výkon športovcafraz.: nespúšťať oči/zrak (z niekoho, niečoho) • nespúšťať z očí (niekoho, niečo); (stále pozorovať): nespúšťa oči, zrak z obrazu na stenehovor.: fixovaťfixírovať (uprene sa pozerať niekomu do tváre): fixuje, fixíruje dievča sediace oprotidívať sahľadieť (uprene, sústredene) • striehnuťčakaťčíhať (úzkostlivo pozorovať): striehnuť, čakať, číhať na každý pohyb protivníkahovor. merkovaťdávať pozor: dáva pozor, ako sa veci vyvíjajú

    2. nadobúdať vedomosť, presvedčenie o niečom; skúmaním, pozeraním, skúsenosťou na niečo prichádzať • badaťzisťovať: pozoruje, badá, zisťuje, že zdravie mu už tak neslúžiuvedomovať si: uvedomuje si, že je bezmocnývidieťvidnopoznaťcítiť: vidieť, vidno, že je už po lete; poznať, cítiť zmenu v ich správaníčítať: číta mu na tvári strachzastaráv. znať: nedá nič na sebe znať


    splašene 1. rýchlo a nepremyslene sa pohybovať al. konať, obyč. od ľaku al. strachu • bezhlavozmätene: splašene, bezhlavo, zmätene pobehovať po miestnostizdivočene: kone zdivočene behali po dvorestrečkomstrečky (obyč. o rožnom dobytku): krava strečkom, strečky ušla do poľa

    porov. aj splašený

    2. porov. naľakaný


    strečkom p. splašene 1


    strečky p. splašene 1


    streľba vypúšťanie strely zo strelnej zbrane: streľba z revolvera; družstvo začalo streľbupaľba (hromadná streľba): delostrelecká paľbastrelectvo (športová streľba na terč): pestovať jazdu na koni a strelectvopren. expr. hromobitie: hromobitie kanónov (Smrek)


    strieľňa otvor na streľbu (v hradbách a pod.): veža so strieľňamivýstreľňa (Jégé)


    výstreľňa p. strieľňa


Pozri výraz STREŽÚ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Slovník skratiek: zva, oblý, cou, cvl, ã tb, klaã, iný, pj1, ida, h00, ctm, b92, mrv, mtr, zkt
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV