Synonymá slova "spláš" v Synonymickom slovníku slovenčiny

splašene 1. rýchlo a nepremyslene sa pohybovať al. konať, obyč. od ľaku al. strachu • bezhlavo • zmätene: splašene, bezhlavo, zmätene pobehovať po miestnosti • zdivočene: kone zdivočene behali po dvore • strečkom • strečky (obyč. o rožnom dobytku): krava strečkom, strečky ušla do poľa

porov. aj splašený

2. porov. naľakaný

bezhlavý konaný prudko, zmätene, bez rozmýšľania; svedčiaci o takom konaní • zmätený • chaotický: bezhlavé, zmätené, chaotické počínanie • neuvážený • nepremyslený • nedomyslený (bez dôsledného uváženia, zváženia prípadných dôsledkov a pod.; op. uvážený, premyslený, domyslený): neuvážený, nepremyslený, nedomyslený krok v jeho živote • nerozmyslený • bezmyšlienkovitý: nerozmyslené, bezmyšlienkovité správanie • ľahkomyseľný • ľahkovážny (konaný s bezhlavou ľahostajnosťou): ľahkomyseľné, ľahkovážne konanie • panický • splašený: panické balenie kufrov, splašený útek • expr. strmhlavý: strmhlavé vrhanie sa do riskantných vecí

bláznivý 1. duševne chorý • pomätený • nenormálny • choromyseľný: na starosť ostala bláznivá, pomätená, nenormálna, choromyseľná • šialený • zbláznený • fraz. chorý na rozum • fraz. expr. padnutý na hlavu: šialený, zbláznený človek; osoba chorá na rozum, padnutá na hlavu • hovor. pochabý • expr.: spochabený • pojašený: nevedel, čo môže čakať od pochabého, spochabeného mozgu • nepríčetný • posadnutý • hovor. expr.: šibnutý • ťuknutý • ďugnutý • ďubnutý • ďabnutý • hovor. pejor.: trafený • strelený • švihnutý • strihnutý • slang. šľahnutý • neskl. hovor. pejor. šiši • pren. frcnutý • subšt.: mešuge • mišuge • cvoknutý

2. expr. zbavený rozvahy, nekontrolujúci svoje prejavy, správanie (o človeku); svedčiaci o tom • nerozumný • nerozvážny • pobláznený: bláznivé, nerozvážne, nerozumné, pobláznené dievča; bláznivý, nerozumný, nerozvážny plán • nemúdry • nezmyselný: nemúdry, nezmyselný nápad • bláznovský • expr.: šialený • zbláznený • pochabý • spochabený • pochábeľský: mal svoje bláznovské obdobie; šialené roky; zbláznená, pochabá, spochabená, pochábeľská mladosť • expr.: poplašený • splašený • pojašený • zjašený • rozjašený • strelený • trafený • pobesnený: poplašený, splašený, pojašený, zjašený chalan; výplody streleného, trafeného mozgu • expr. potáraný (Timrava, Podjavorinská) • samopašný • šantivý • rozbláznený: samopašné, šantivé, rozbláznené šteňa

3. p. silný 2, prudký 1, 2 4. p. výstredný 1

naľakaný pociťujúci náhle zľaknutie, úľak al. dlhšie trvajúci strach; svedčiaci o pocitoch zľaknutia al. strachu • vyľakaný • zľaknutý • preľaknutý • prestrašený: krik naľakaných, vyľakaných, preľaknutých ľudí; triasol sa ako zľaknuté, prestrašené zviera; uprel na nás naľakaný, vyľakaný pohľad • poľakaný • poplašený • postrašený • nastrašený • naplašený • menej časté nastráchaný: z lesa vybehol poľakaný, nastrašený zajac; naplašené, nastráchané oči • ustrašený • ustráchaný • menej časté: ustrachovaný • prestráchaný • zried. uľakaný • uľaknutý (pri dlhšom al. trvalom pocite strachu): v detstve som bol ustrašené, ustráchané, ustrachované dieťa • splašený • vyplašený • zdurený • zjašený (pri silnom a náhlom zľaknutí; neutrálne o zvieratách, expr. o človeku): po ceste uháňal splašený, vyplašený, zdurený kôň; Neutekaj ako zjašený! • zdesený • vydesený • zhrozený (veľmi naľakaný) • expr. predesený: bol zdesený, vydesený zlou správou; vydal zo seba zhrozený, vydesený výkrik • expr.: roztrasený • rozklepaný • rozľakaný • slang. vyklepaný: pred každou skúškou je roztrasený, rozklepaný, vyklepaný • strémovaný (pociťujúci strach spôsobený trémou): strémovaný študent, strémovaná odpoveď • zried. zostrašený • niž. hovor.: poondiaty • poondený • hrub.: pokakaný • posraný • posratý

nepokojný 1. ktorý je v stave duševného nepokoja, nerovnováhy; svedčiaci o tom (op. pokojný, vyrovnaný) • nevyrovnaný: nepokojný, nevyrovnaný človek • znepokojený • rozrušený • vzrušený: hovoriť znepokojeným, rozrušeným hlasom; znepokojené, vzrušené pobiehanie z miesta na miesto • nervózny • znervóznený (naplnený nervozitou): nervózni, znervóznení kupujúci; robiť nervózne pohyby • podráždený • rozdráždený • splašený (obyč. o zvierati; naplnený neovládateľným nepokojom): podráždený, rozdráždený organizmus; splašený kôň • netrpezlivý (obyč. pri čakaní; op. trpezlivý): netrpezlivé obecenstvo • napätý (hroziaci konfliktom): napätá spoločenská situácia; napätá atmosféra • rozháraný • rozvrátený • rozbúrený • rozvírený • kniž. rozorvaný (bez sústredenosti): rozvrátený pohľad; rozháraná, rozorvaná myseľ (op. sústredená)

2. stále sa pohybujúci (op. pokojný) • pohyblivý: nepokojné, pohyblivé nohy • neposedný (obyč. o deťoch) • nepostojný: neposedné chlapča, nepostojné kone • rozbehaný • blúdivý (pohybujúci sa z miesta na miesto): rozbehané oči, blúdivý pohľad • živý: mať nepokojného, živého ducha

3. p. rušný, búrlivý 1, 3

splašený ktorý sa zľakol, vystrašil tak veľmi, že ho nemožno ovládať (o zvierati), upokojiť, utíšiť (o človeku); svedčiaci o tom • zjašený • pojašený: behá po dome ako splašená, zjašená, pojašená; zjašené, pojašené kotkodákanie sliepky • poplašený • obyč. pejor. oplašený: niečo ju vyľakalo – je celá poplašená, oplašená • divý • divoký • zdivený • zdivočený • zdurený: rozhadzuje rukami ako divá; chlapec si nevedel rady s divokým, zdiveným koňom; vyliezol na strom pred zdivočeným býkom • vystrašený • vyľakaný • vyplašený • expr. rozdurený: vyskočil z postele celkom vystrašený, vyľakaný, vyplašený; vyplašený kŕdeľ holubov • naľakaný • nastrašený • expr. roztrasený (od strachu): nezrozumiteľne jachtal naľakaným, nastrašeným, roztraseným hlasom • hovor. expr.: zmyšený • zmítorený • nár. expr. rozbadzganý: zmyšené, zmítorené dieťa; rozbadzgané divé hovädo (Švantner)

nadobudnúť stať sa majiteľom, nositeľom niečoho • získať: nadobudol, získal vzdelanie • dostať (nadobudnúť ako výsledok niečoho): dostal vyznamenanie • zaobstarať si • obstarať si • zaopatriť si • zadovážiť si (po predchádzajúcom úsilí): obstarala si látku na šaty; zadovážil si diplom • hovor. zohnať • hovor. expr. splašiť: zohnal, splašil nový kabát • vziať • zobrať • prísť • dôjsť (nadobudnúť bez osobitného úsilia): Kde si vzal toľko peňazí?; ľahko prišiel k titulu • dosiahnuť • domôcť sa (nadobudnúť s námahou): dosiahol dobré výsledky; domohol sa uznania • nahromadiť • nabrať (nadobudnúť veľké množstvo): nahromadil si celý majetok • expr.: nahonobiť • nazhonobiť • hovor. zhonobiť: nahonobil, zhonobil veľa peňazí • zdediť (nadobudnúť dedičstvom) • nár. nadobariť si

naľakať vyvolať zľaknutie • vyľakať • poľakať: krik detí ho naľakal, vyľakal, poľakal • nahnať strach • preľaknúť: bolesť ho preľakla; bolesť mu nahnala strach • podesiť • predesiť • vydesiť • zdesiť (naľakať vo veľkej miere, vyvolať zdesenie): výbuch ho vydesil • vyplašiť • naplašiť • poplašiť • znepokojiť (naľakať v menšej miere): znepokojilo ho, že pôjde na súd • vystrašiť • nastrašiť • postrašiť • prestrašiť (spôsobiť dlhodobejší strach): nastrašil deti, že ich potrestá • expr.: pomátať • najašiť • expr. zried. namátať: pomátal, najašil celú rodinu • hovor. strémovať (naľakať obyč. pred verejným vystúpením): strémovali ho pred skúškou • hovor. expr. zbalušiť • nár. vynáčiť (Rázusová-Martáková) • splašiť (naľakať zvieratá): búrka splašila kone • pren. expr. myknúť (nepríjemne prekvapiť a naľakať): myklo ho, že sa tajnosť vyzradila

splašiť 1. p. naľakať 2. p. zaobstarať

zaobstarať cieľavedome nadobudnúť, dosiahnuť (obyč. niečo materiálne) • obstarať • zaopatriť • kniž. opatriť: zaobstarať, obstarať si nábytok do bytu; (za)opatriť si všetky potrebné doklady • zadovážiť • zastar. zvážiť: zadovážiť zemiaky na zimu; revolver si niekde zvážil • hovor. zohnať: nemôže zohnať pozemok na stavbu • hovor. pozháňať (postupne): pozháňať peniaze na auto • hovor. expr. splašiť • zastar. vystanoviť (Dobšinský) • hovor.: vybehať • vypriasť • vyhrabať: ktovie, kde splašila, vypriadla módne novinky • hovor. obzrieť sa: musím sa obzrieť za lepším zamestnaním; treba sa obzrieť po uhlí na zimu • nár. zaopáčiť (Kalinčiak) • získať (dosiahnuť rozličným spôsobom, najmä hodnoty duchovného rázu); sprostredkovať • hovor.: pošikovať • dohodiť (zaobstarať niečo inému, urobiť prostredníka pri kúpe a pod.): zaobstaral, sprostredkoval, pošikoval mi výhodné miesto • vybojovať • hovor. expr.: vydupať • vydupkať • vytrieskať (s veľkou námahou, s veľkým úsilím): vybojovať, vydupkať si lepšie miesto; potrebný materiál vytrieskal od dlžníkov

získať 1. rozličným spôsobom, najmä úsilím, prácou, šikovnosťou spôsobiť, aby niekto pre seba al. pre druhého niečo zaistil (ako vlastníctvo al. inú hodnotu) • dosiahnuť • nadobudnúť: získať, nadobudnúť statočnou prácou veľký majetok; získať, dosiahnuť postavenie, tituly, vzdelanie • expr. nadobariť: za vojny si nadobarili veľké majetky • vziať • zobrať • nabrať: Odkiaľ si vzal, zobral peniaze? • pren. načerpať: načerpať silu, poučenie • pren. naverbovať: naverbovali ďalších do partie • zadovážiť si • zaobstarať (si) • obstarať (si) • kniž. opatriť si (cieľavedome získať): prístroje si zadovážil, (za)obstaral v zahraničí • hovor. zohnať • hovor. expr. splašiť: vedel si zohnať, splašiť všetko, hoci aj podvodmi • dostať (ako výsledok predchádzajúceho konania): dostať, získať odmenu, vyznamenanie za niečo • dostať sa (k niečomu) • kniž. zastar.: obsiahnuť • občiahnuť: všetci odsúdenci obsiahli, občiahli milosť • odniesť si: družstvo si odnieslo víťazstvo; odniesť si poučenie na druhý raz • domôcť sa (s námahou, veľkým úsilím): napokon sa domohol uznania • vybojovať • kniž.: dobyť • vydobyť (s veľkým úsilím, bojom): moc napokon v politickom boji dobyla opozícia; vybojovať si nezávislosť • kniž. vykúpiť (získať obeťou, námahou): ťažko si vykúpili slobodu • hovor. expr.: vydupať • vydupkať (energicky získať): vydupať si autoritu; dieťa si vydupkalo pozornosť • expr.: vydrieť • vylopotiť (získať ťažkou prácou): krvavo vydreté, vylopotené peniaze • vylákať • vymámiť (lákaním, mámením získať) • zastar. vypravotiť (získať pravotou, súdne): vypravotiť dom • hovor. expr. vyfigľovať (fígľami získať) • hovor. expr.: vytĺcť • vytrieskať: zo všetkého vytrieska kapitál • zarobiť • hovor. expr. trhnúť (peniaze): celou transakciou zarobil, trhol málo • utŕžiť • stŕžiť (peniaze, obyč. predajom niečoho; expr. byť postihnutý niečím): za zeleninu utŕžil tisíc korún, expr. utŕžiť, stŕžiť posmech za svoju ochotu • hovor. chytiť: chytiť prvú cenu v športke • dôjsť • prísť (k niečomu): ľahko dôjsť, prísť k majetku • vyťažiť • expr. vydolovať (niečo z niečoho): vyrobiť, vyťažiť olej zo semien, cukor z repy • vyslúžiť si • utrpieť (nechcene získať niečo nežiaduce, nepríjemné): vyslúžiť si zlé meno; utrpieť výsmech • expr. vykveštovať si

2. dosiahnuť, že niekto začne postupovať podľa našich predstáv, zámerov; vzbudiť v niekom priazeň, náklonnosť (k sebe al. k niečomu) • hovor. pritiahnuť: získať deti pre šport, pritiahnuť deti k športu; usporiadali ples, aby získali, pritiahli občanov • nakloniť si: chcela si nakloniť svokru za každú cenu • prehovoriť • zagitovať • naagitovať (získať prehováraním, agitáciou): chceli ma prehovoriť, zagitovať do funkcie dozorcu • hovor., často pejor.: zverbovať • naverbovať (naliehavo získať): naverbovali chlapcov za dobrovoľníkov; na akciu zverbovali aj mňa

3. dosiahnuť z niečoho úžitok, zisk • mať zisk • kniž. profitovať: z akcie mnohí finančne získali, mali zisk, profitovali

naľakať sa byť zachvátený strachom • dostať strach • zľaknúť sa • ľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strach • vyľakať sa • poľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakal • preľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakol • podesiť sa • predesiť sa • vydesiť sa • zdesiť sa • zhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaru • vyplašiť sa • naplašiť sa • poplašiť sa • splašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustí • nastrachovať sa • nastrašiť sa • postrašiť sa • prestrašiť sa • vystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodom • expr.: vyjašiť sa • najašiť sa • nastráchať sa • zduriť sa • zried.: zaľaknúť sa • zaľakať sa • nár. zakriatnuť sa (Kukučín) • strhnúť sa • zmeravieť • stŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachu • expr. zamrieť: zamrieť od ľaku • podľahnúť panike • hovor. spanikovať sa • subšt.: spanikáriť • spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný dav • hovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študent • niž. hovor.: poondiať sa • poondieť sa • potentovať sa • potentočkovať sa • hrub.: pokakať sa • posrať sa • fraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí

splašiť sa stať sa od ľaku zdiveným (o zvieratách) • zjašiť sa • pojašiť sa • poplašiť sa: kone sa zľakli a splašili, poplašili, zjašili; ovce sa pri zvuku lietadla splašili, pojašili • zduriť sa: žrebce sa zdurili • zdivieť • zdivočieť • zdivočiť sa: kone cválajú, ako keby boli zdiveli, zdivočeli • nár. expr. rozbadzgať sa (Švantner) • hovor. expr.: zmyšiť sa • zmítoriť sa: celý sa zmyšil, zmítoril od strachu

scvrknúť sa vysychaním, ochladzovaním stratiť na objeme, plnosti • zmraštiť sa • zvraštiť sa • zmŕštiť sa: ovocie na stromoch sa od sucha scvrklo, zmraštilo, zvraštilo; pleť sa časom scvrkla, zmŕštila; šípky sa mrazom zmŕštili, zvraštili • zvráskavieť (vplyvom vysýchania sa stať vráskavým): pokožka zvráskavela • zosušiť sa • zoschnúť (sa) (schnutím zmenšiť objem): drevo sa zosušilo, zoschlo • zošúveriť sa (pôsobením sucha, veku sa skrútiť, skriviť): doska sa zošúverila; starenka sa celá scvrkla, zošúverila • spľasnúť • spľasknúť (naraz zmenšiť svoj objem): balón spľas(k)ol • zraziť sa • zbehnúť sa • sprať sa (o tkaninách): košeľa sa po praní zrazila, zbehla; sukňa sa sprala • poscvrkávať sa • poscvrkovať sa (postupne): hrušky sa poscvrkávali

p. aj zmenšiť sa

zmraštiť sa 1. dať tvár do vrások, skriviť sa do grimasy • zvraštiť sa • zmŕštiť sa • zmrštiť sa: zmraštil sa, zvraštil sa od hnusu; zmŕšti sa odporom • stiahnuť sa • zhúžviť sa (o tvári): tvár sa mu stiahla, zhúžvila do grimasy • zachmúriť sa • zamračiť sa • zried.: ochmúrnieť • omraštiť sa (zatváriť sa nevľúdne): zachmúriť sa, zamračiť sa od nevôle • expr.: zamosúriť sa • zaškarediť sa • kniž. zakaboniť sa (výrazom tváre vyjadriť nevôľu) • expr. zoškľabiť sa (znetvoriť sa do grimasy)

2. stratiť na objeme, plnosti • zvraštiť sa • zmŕštiť sa • zmrštiť sa • scvrknúť sa: pomaranč sa celkom zmraštil, zvraštil, scvrkol • zvraskať sa • zvráskať sa: ovocie sa zvraskalo • zosušiť sa • zoschnúť (sa) • zošúveriť sa (pôsobením sucha al. veku zmenšiť svoj objem): pokožka sa od slnka zosušila, zošúverila • zvráskavieť • zvráskovatieť (o pokožke) • spľasnúť • spľasknúť (naraz zmenšiť svoj objem) • lek. kontrahovať sa • stiahnuť sa: svalstvo sa kontrahuje, stiahne • vycivieť • scivieť: vycivená, scivená tvár

splašky voda odnášajúca nečistotu z ľudských sídlisk: kuchynské splašky • výplašky

spľasnúť, spľasknúť 1. naraz zmenšiť svoj objem (o plnom, nafúknutom predmete): lopta spľas(k)la • scvrknúť sa (zmenšiť svoj objem vysychaním, ochladzovaním, obyč. postupným; často v pren. použití): brucho mu spľas(k)lo, scvrklo sa; peňaženka sa mi scvrkla • opľasnúť: jazero raz opľaslo, raz sa zdvihlo • opadnúť • ochabnúť • ovisnúť • sklesnúť (stať sa chabým, stratiť pružnosť): krídla mu ovisli

2. iba v spoj. spľas(k)núť rukami, dlaňami prudko dať dovedna ruky, dlane (obyč. pri prejave údivu, zúfalstva a pod.) • splesnúť • sprasknúť • sprasnúť: spľas(k)núť, sprasknúť rukami, dlaňami • zalomiť (iba v spoj. zalomiť ruky, rukami): zalomila rukami nad toľkým nešťastím • zried. stľapnúť: stľapla od údivu ruky

ochabnutý 1. ktorý má menšiu silu, intenzitu ako predtým al. ako na začiatku (op. zväčšený) • zmenšený • znížený • opadnutý: ochabnutý, zmenšený záujem; ochabnutá, znížená, opadnutá pozornosť žiakov • odb. atrofický

2. ktorého fyzické al. duševné sily oslabli; svedčiaci o takom oslabení • chabý • slabý • malátny: ochabnutý, chabý, slabý starec; ochabnuté, malátne telo; mať chabé, slabé nervy • mdlý • zoslabnutý • expr. mľandravý: mdlý hlas; zoslabnuté, mľandravé svaly • vysilený • unavený • ustatý • vyčerpaný (obyč. ako výsledok fyzickej námahy): vysilený zrak; unavené, ustaté pohyby; vysilený, vyčerpaný organizmus • sklesnutý • skľúčený • skormútený • expr.: zvädnutý • uvädnutý • spľasnutý (duševne ochabnutý): sklesnutá, skormútená myseľ; skľúčená, zvädnutá nálada • nepružný (bez pôvodnej pružnosti) • ovisnutý: ochabnutá, nepružná pokožka • neohybný (bez pôvodnej ohybnosti): neohybná chrbtica

spľasnutý, spľasknutý ktorý má zmenšený objem • ovisnutý • opadnutý (po náhlom úbytku hmotnosti al. obsahu): spľasnuté, spľasknuté, ovisnuté brucho; spľasnuté, opadnuté líca • scvrknutý • sploštený • ploský • expr. stľapkavený (po náhlom vyprázdnení): scvrknuté vemená; sploštený, ploský slamník; stľapkavený vankúš • vyfučaný (bez vzduchového obsahu): vyfučaná lopta

sploštiť 1. tlačením dať niečomu ploský tvar • expr.: stľapčiť • spľaštiť: sploštiť, stľapčiť bochník cesta na posúch; sploštiť guľu • zmliaždiť • pomliaždiť (tlakom poškodiť): ruku mu celkom zmliaždilo, pomliaždilo

p. aj stlačiť

2. p. zjednodušiť

stlačiť tlakom zapôsobiť na niečo a tým obyč. zmenšiť objem niečoho al. dostať niečo do nižšej, príp. inej polohy • stisnúť • zovrieť: stlačiť, stisnúť päste, pery; stlačiť, stisnúť páku; zovrieť v ruke list • pritlačiť • pritisnúť • potlačiť: pritlačiť tlačidlo zvonca; potlačiť páku • pristúpiť (nohou): pristúpiť brzdu • postláčať • postískať • potískať (viackrát): postláčať, postískať šaty do batoha; cestujúci potískaní v strede autobusu • stľapkať (tľapkaním stlačiť): cesto stľapká na pagáč • sploštiť • expr. stľapčiť • spľaštiť • hovor. expr. zmangľovať (tlačením urobiť ploským): cesto sploštila na posúch; klobúk si rukou uprostred stľapčil, spľaštil; sedením si zmangľoval šaty • expr.: zgniaviť • zdláviť • podláviť • zmrviť: zgniavené, zdlávené ovocie; zmrvená tráva • tech. skondenzovať: skondenzovať paru • odb. skomprimovať: skomprimovať vzduch, pohonnú zmes

clivota smutná túžba po niečom • clivosť: pochytila ho clivota, clivosť • melanchólia • nostalgia • cnenie: nostalgia, cnenie po domove • kniž.: tklivosť • splín (pôv. pís. spleen)

depresia 1. citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, stratou istoty, záujmov, pocitom menejcennosti, spomaleným myslením • depresívnosť • skľúčenosť • stiesnenosť: podľahnúť depresii, skľúčenosti, stiesnenosti • ochabnutosť • ťažkomyseľnosť • zádumčivosť • skormútenosť • sklesnutosť • tieseň: zmocňuje sa ho tieseň • úzkosť (pocit neistoty z niečoho neznámeho) • melanchólia (duševný stav depresie) • melancholickosť • znechutenosť • kniž.: trudnomyseľnosť • skleslosť • splín (melanchólia spojená s nudou): mať splín • svetobôľ: trpieť svetobôľom

2. geol. územie ležiace nižšie ako hladina mora • preliačina

splín p. clivota, depresia 1

harmonický ktorý sa vyznačuje súladom, súhrou, vyváženosťou (op. disharmonický): harmonické vzťahy • idylický • pokojný: harmonický, idylický, pokojný život • usporiadaný: usporiadaná rodina • vyrovnaný: vyrovnaná osobnosť • vyvážený • súmerný: vyvážený, súmerný celok • súladný • zladený • splývavý • ladný: súladné, zladené, splývavé farby; ladné pohyby, tvary • hud.: súzvučný • konsonančný • konsonantný (op. nesúzvučný, disonantný) • ľubozvučný • spevný (o zvuku): súzvučné tóny; ľubozvučná, spevná melódia

splývavý 1. ktorý splýva; ktorý spolu harmonizuje • harmonický • zladený (o farbe) • ladný (o pohybe) • súvislý • neprerušovaný (op. úsečný, prerušovaný; o reči)

2. ktorý voľne visí • hovor. padavý: splývavá, padavá látka; ľahké, padavé záclony

voľný 1. ktorý nie je pevne pripojený, pripevnený, ktorým možno hýbať • uvoľnený • povolený: voľný, uvoľnený koniec lana; povolená skrutka • pohyblivý: pohyblivý uzáver • splývavý: splývavý účes

2. taký, v ktorom sa nič nenachádza; ktorý nie je obsadený • nezaplnený • prázdny: voľný, nezaplnený autobus; prázdny byt; dnes mám voľný, prázdny večer • kniž. feriálny: feriálny deň • uprázdnený • neobsadený: voľné, uprázdnené miesto riaditeľa • kniž. vakantný: vakantná katedra

3. ktorý nemá určené hranice • neohraničený • neobmedzený: voľný, neohraničený priestor; neobmedzené možnosti • nehatený (ktorému sa nestavajú prekážky): nehatený priebeh

4. ktorý nie je v stave závislosti • slobodný (op. neslobodný) • nezávislý (op. závislý): voľný, slobodný, nezávislý občan • samostatný: samostatné rozhodovanie

5. konaný, poskytovaný bez platenia • bezplatný: voľný, bezplatný lístok do divadla

6. ktorý nie je ohraničený spoločenskými konvenciami • uvoľnený • nenútený • nestrojený: voľná, nenútená, nestrojená zábava • prirodzený • nenásilný: prirodzený, nenásilný tón rozhovoru • bezprostredný: bezprostredné správanie • nezáväzný • neviazaný: neviazané mravy • nezriadený: nezriadený život

7. prebiehajúci malou rýchlosťou (op. rýchly) • pomalý • nenáhlivý (op. náhlivý): voľné, pomalé, nenáhlivé tempo • mierny: mierna chôdza • ležérny • hovor. komótny: ležérne, komótne pohyby

melancholický ktorý má povahu melancholika al. podlieha melanchólii; svedčiaci o melanchólii; vzbudzujúci melanchóliu • zádumčivý • ťažkomyseľný • kniž. trudnomyseľný • poet. trúchlodumný (Horov): melancholický, zádumčivý, ťažkomyseľný človek; zádumčivá, trudnomyseľná povaha • clivý • smutný • trúchlivý (op. veselý, bujarý): clivé, smutné, trúchlivé myšlienky, piesne • nostalgický (naplnený clivou túžbou za niečím nesplniteľným, vzdialeným): nostalgické spomienky na mladosť • kniž. sladkobôľny (naplnený príjemným pocitom smútku): sladkobôľne verše; sladkobôľne túžby po domove • skľúčený • depresívny (naplnený hlbokým žiaľom): melancholický, skľúčený, depresívny pohľad pacienta • kniž. splínový (naplnený melanchóliou spojenou s nudou): mať splínové dni

splínový p. melancholický

miešať sa 1. aktívne prejavovať záujem o niečo • starať sa • starieť sa • zamiešavať sa: do toho sa nemiešajte, nestarajte, nestarte • hovor. expr.: pliesť sa • montovať sa: pletie sa, montuje sa do cudzích vecí • hovor. expr. fušovať: nemá rád, keď mu do roboty niekto fušuje • zasahovať • zakročovať • zapájať sa • angažovať sa (so zásahom v prospech niečoho, niekoho): všade sa zapája, angažuje; zakročuje tam, kde ho potrebujú • hovor. kibicovať (obyč. pri hre v karty): Prestaň kibicovať!

2. navzájom sa prestupovať • splývať: hlasy sa miešali, splývali • kniž. zlievať sa: ľudia sa zlievali do zástupu • prelínať sa: červená sa prelína s fialovou • zried. miesiť sa

spájať sa 1. dávať sa dovedna, dokopy, do celku • spojovať sa: chodníky sa na konci hory spájajú, spojujú • zlučovať sa: dva kolektívy sa zlúčili • schádzať sa • schodiť sa • zbiehať sa (utvárať jeden celok, jeden prúd): ulice sa schádzajú, zbiehajú v ostrom uhle • stretať sa: chodníky sa ďalej stretajú • stýkať sa • dotýkať sa (dostávať sa tesne k sebe): rieka sa stýka s cestou, dotýka sa cesty • splývať • zlievať sa (o zvukoch, farbách, citových prejavoch a pod.): hlasy splývali s hukotom lietadla; strach splýval, zlieval sa s radosťou • odb. fuzionovať • kniž.: snúbiť sa • družiť sa: krása sa v nej snúbi, druží s dobrotou • kniž. zastar.: pojiť sa • reťaziť sa (spájať sa za sebou, do reťazca): atómy sa reťazia • kniž. páriť sa: tma sa so svetlom pári • biol. kopulovať (o bunkách)

2. uzatvárať spojenectvo • združovať sa • hovor. grupovať sa: spájajú sa, združujú sa, grupujú sa v krúžku ochrancov prírody • zoskupovať sa • organizovať sa: mladí sa zoskupujú, organizujú v spolkoch • práv. spolčovať sa • pejor. spantávať sa • expr. spriahať sa (spájať sa so zlým úmyslom): zistil, že viacerí sa spriahajú proti nemu • hovor. kontaktovať sa (nadväzovať vzájomné styky): kontaktuje sa s mnohými ľuďmi

p. aj spolčovať sa

3. dostávať sa do súvislosti, spojitosti • súvisieť • mať súvis: výlet sa mi spája s príjemnými zážitkami; všetko súvisí, má súvis so všetkým • vzťahovať sa (byť vo vzťahu k niekomu, niečomu): na počasie sa vzťahujú rozličné pranostiky

splývať 1. tesným susedstvom sa dostávať do jedného celku, začať tvoriť celok al. robiť dojem celku • kniž. zlievať sa: hlasy splývali, zlievali sa do mohutného chorálu; farby súmraku splývajú, zlievajú sa do sivého odtieňa • spájať sa • zlučovať sa: cesty sa v diaľke spájajú, zlučujú • zrastať • zžívať sa • asimilovať sa (prispôsobovať sa okoliu a začať s ním tvoriť celok): zrastať, zžívať sa s novou rodinou; prisťahovalci sa rýchlo asimilujú, splývajú s domorodcami • odb. fuzionovať

2. voľne (v prúdoch, záhyboch a pod.) visieť • spadať • padať: vlasy jej mäkko splývali, (s)padali na plecia; záclony splývali, padali až na zem

3. zvoľna klesať • skĺzať • kĺzať • padať: slzy jej splývajú, padajú po líci; šaty pomaly skĺzajú, kĺžu z tela

opláchnuť, opláknuť krátko ponoriť do vody al. inej tekutiny, príp. obliať, preliať vodou al. inou tekutinou s cieľom očistiť, ochladiť a pod. • prepláchnuť • prepláknuť: opláchnuť, prepláchnuť zeleninu; prepláknuť rezance vodou • spláchnuť • spláknuť: spláchne si vlasy harmančekovým odvarom • vypláchnuť • vypláknuť (znútra): vypláchnuť si ústa • obmyť • omyť (na povrchu očistiť): o(b)myť si tvár • umyť (krátko) • premyť: premyť ryžu • zmyť: zmyje si narýchlo vlasy • pooplachovať • pooplakovať (postupne, viac vecí): poháre treba ešte pooplakovať

zmyť 1. prúdom vody al. inej tekutiny odstrániť nečistotu, špinu; zbaviť nečistoty, špiny • umyť: zmyť, umyť mastnotu z tanierov; zmyť, umyť si vlasy • spláknuť • spláchnuť • opláchnuť • opláknuť: hadicou spláknuť piesok z chodníka; opláknuť tvár od sadzí; spláchnuť, opláchnuť dlážku • omyť • obmyť (na povrchu) • pozmývať • poobmývať (postupne, viac vecí): pozmývať krv z rúk; voda poobmýva skaliská

2. p. napraviť 4

spláchnuť, spláknuť 1. p. zmyť 1 2. p. opláchnuť

splápolať p. vzbĺknuť 1

vzbĺknuť, vzblčať 1. náhle začať horieť (plameňom) • zbĺknuť • zblčať: vatra (v)zbĺkla, (v)zblčala vysokým plameňom • kniž.: vzplanúť • splanúť: suchá slama vzplanula • vzplápolať • splápolať • poet. al. zastar. vzpláť: sviece vzplápolali • rozplameniť sa: stoh slamy sa naraz rozplamenil • kniž.: vznietiť sa • vzňať sa • roznietiť sa (samo od seba) • zapáliť sa • chytiť sa • rozhorieť sa (začať horieť): od cigarety sa zapálil, chytil obrus; drevo sa rozhorelo • expr. roziskriť sa: vatra sa znova roziskrila

2. kniž. (o človeku) dať sa uniesť citmi a prudko ich prejaviť • kniž. vzplanúť: vzbĺknuť, vzplanúť nenávisťou • expr. zahorieť: zahorela láskou k učiteľovi • oduševniť sa: oduševniť sa za národné idey

3. p. vypuknúť 1, 2, vzbúriť sa 3

splátka suma, ktorou sa po častiach, obyč. v pravidelných lehotách spláca dlh: splácať pôžičku v mesačných splátkach • zastar. ráta: dnes zaplatil poslednú rátu

vracať¹ 1. dávať pôvodnému majiteľovi • navracať • prinavracať: vracal mu požičané peniaze • remitovať: remitovali knihy do vydavateľstva

2. dávať niekomu niečo za niečo • opätovať • odplácať: vracal, opätoval mu návštevy • vynahrádzať • nahrádzať • splácať: bohato mu vynahrádzal starostlivosť; splácala mu urážky klebetami

3. uvádzať do pôvodného stavu • navracať • prinavracať • obnovovať: lekár vracia chorému zdravie; prinavracal jej stratené šťastie