Význam slova "hrd" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 29 výsledkov (1 strana)
-
hrdelný príd. k 1, 2: h. smiech, hlas vychádzajúci z hrdla;
práv. h. trestný čin za kt. sa trestá smrťou;
hist. h-é právo právo popraviť; -
hrdielko -a -lok, hrdielce -a -lec s. zdrob.
-
hrdina -u mn. -ovia m.
1. kto vyniká ušľachtilou odvahou, kto koná veľké činy: národný h., stať sa h-om
2. ústredná postava lit. diela: kladný h.
3. kto je predmetom obdivu: h. pretekov;
stať sa h-om dňa;
robiť (zo seba) h-u, robiť sa h-om predstierať hrdinstvo; -
hrdinka -y -niek ž.;
-
hrdinskosť -i ž.;
-
hrdinský príd. k 1, neohrozený, zmužilý: h-í vojaci, h. skutok;
lit. h. epos;hrdinsky prísl.: h. znášať niečo;
-
hrdinstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. k hrdina 1: morálne h.
-
hrdiť sa nedok. pýšiť sa, vystatovať sa, honosiť sa: h. sa bohatstvom
-
hrdlačiť nedok. expr. lopotiť (sa), drieť, drhnúť: h. na poli, h. na cudzích ľudí
-
hrdličí príd.: h-ie mláďa;
-
hrdlička -y -čiek ž. spevavý vták podobný holubovi, zool. Streptopelia: hrkútanie, cukrovanie h-y
-
hrdlo -a -diel s.
1. vnútorná časť krku: zápal h-a;
mať suché h. i fraz. chcieť si vypiť (alkohol)2. vonkajšia časť krku; krk: štíhle h., chytiť niekoho okolo h-a, pod h.
3. niečo podobné hrdlu, krku; zúžená dutá časť niečoho: h. fľaše;
h. rieky4. hovor. expr. osoba, ktorú treba živiť; krk: mať doma hladné h-á
● mať, čo h. ráči hojnosť všetkého;
najesť sa po h., čo h. ráči do sýtosti;
smiať sa, kričať z plného h-a veľmi hlasno;
h. mu zviera (od žiaľu ap.) cíti žiaľ ap.;
mať → srdce až v h-e; -
hrdlorez -a m. pejor. vrah, zločinec
-
hrdlovať nedok. expr. hrdlačiť, drieť: h. v cudzích službách
-
hrdlový príd. k 3: odb. h. spoj;
-
hrdo prísl.: h. kráčať, h. sa správať;
-
hrdopýška -y -šok ž. pejor. pyšná žena, pyšné dievča
-
hrdosť -i ž.: národná h.;
stavovská h.;
falošná h. -
hrdúsiť -i nedok. škrtiť (význ. 1), drhnúť; dusiť: líška h-i sliepku, h. niekoho povrazom;
kašeľ ho h-i zadúša; -
hrdý príd.
1. kt. si zakladá na niečom (obyč. právom), pyšný: h. na svoje deti, na svoj výkon
2. sebavedomý, nepodplatný: h. človek;
h-é správanie, h. výzor -
hrdza -e ž.
1. hnedočervený zrnitý povlak, kt. sa tvorí na železných predmetoch koróziou;
chem. oxid železitý: mreža rozožratá h-ou2. cudzopasná huba, kt. na rastlinách tvorí hnedé škvrny: tráva napadnutá h-ou
-
hrdzavieť -ie -ejú nedok. stávať sa hrdzavým: železo, nôž h-ie
-
hrdzavo prísl.;
-
hrdzavočervený príd. červený s hrdzavým odtienkom: h-é lístie
-
hrdzavohnedý príd. hnedý s hrdzavým odtienkom: h-é vlasy
-
hrdzavosť -i ž.
-
hrdzavý príd.
1. pokrytý hrdzou, zahrdzavený: h. klinec
2. majúci farbu hrdze, červenohnedý, ryšavý: h-é vlasy, fúzy;