Synonymá slova "sni" v Synonymickom slovníku slovenčiny

strihať nožnicami rozdeľovať, oddeľovať al. skracovať niečo: strihá papier na kúsky; strihá ovciam vlnu • expr.: šniapať • šmýkať: šniape, šmýka mu vlasy nakrátko • odstrihávať • odstrihovať • expr. odšmýkavať (nožnicami oddeľovať z niečoho): odstrihuje si nechty; odšmýkava jej z vrkoča • podstrihovať • podstrihávať (trocha z niečoho strihať): podstrihuje, podstriháva dievčaťu vlasy • text. postrihovať (strihať z povrchu tkaniny chĺpky, konce nití a pod.)

šniapať p. strihať

šnicľa p. rezeň

senzor elektrotech. citlivý prvok prístroja, mechanizmu • snímač

snímač p. senzor

snímací p. snímateľný

snímateľný ktorý možno snímať, skladať dolu • snímací: snímateľné, snímacie dvierka, snímací kryt

fotografovať robiť fotografie • hovor. fotiť: fotografovať, fotiť rodinu pri slávnostnom stole • snímať • hovor. brať: berie, sníma nevestu z profilu • expr. zvečňovať (na fotografii): zvečňuje svoje dieťa pri každej príležitosti • hovor. cvakať

nakrúcať zachytávať na záznamový pás • natáčať • točiť • krútiť • filmovať: nakrúcajú, krútia film o Veľkej Morave; filmujú v Tatrách • snímať: svadbu snímali na video porov. nakrútiť

skladať 1. dávať dolu • snímať: skladá, sníma pomaly klobúk z hlavy • zhadzovať (hodením dávať dolu): zhadzuje z chrbta batoh; zhadzujú, skladajú z voza náklad

2. dávať dohromady • spájať: skladá, spája ruky k modlitbe, k prosbe • zostavovať • montovať (niečo nehotové al. pokazené, rozložené): skladá, zostavuje krížovku; montuje stroj • hovor. majstrovať (ručne zhotovovať): Čo majstruješ?

3. dávať do záhybov • prekladať: skladá vreckovku; skladá, prekladá papier do štvorca • riasiť • zberať • zberkať: riasiť sukňu; zber(k)á látku do drobných záhybov • hovor. zastar. rancovať • faldovať • typ. slang. falcovať (skladať tlačové hárky do strán)

4. dávať vznik umeleckému dielu, najmä hudobnému al. slovesnému • tvoriť • písať: skladá, tvorí, píše novú operu, báseň • komponovať (najmä hudobné dielo): komponuje symfóniu • zostavovať (obyč. z hotových častí robiť celok): zostavuje program na večer

5. vykonávať isté úkony • robiť • konať • činiť: vojaci skladajú prísahu; študent skladá, robí skúšky; konať, činiť sľub

6. porov. vzdať sa 7. porov. odložiť 2

snímať 1. p. skladať 1 2. p. fotografovať

zberať 1. brať zo zeme úrodu, z rastlín plody: zberať obilie, zeleninu • žať (kosiť obilniny): žať pšenicu • zvážať • zoberať: zvážajú, zoberajú z poľa úrodu

2. odstraňovať z povrchu (niečo roztrúsené a pod.) • zoberať • odkladať: zberať, zoberať riad zo stola; odkladá, zberá suché šatstvo z plota • brať • kniž. snímať: berie smotanu z mlieka; sníma zo šnúry bielizeň

3. robiť záhyby na látke • zberkať • riasiť • naberať: zberať, zberkať, riasiť rukáv do manžety • skladať • hovor. falcovať (do skladov) • hovor. zastar. rancovať

faksimile verná reprodukcia: faksimile podpisu, listu • odtlačok • snímka

film 1. sfilmované dielo: film sa mi veľmi páčil • snímka: premietnuť reportážnu snímku

2. filmové umenie, filmová produkcia: americký film • kinematografia: slovenská kinematografia

fotografia obraz vzniknutý pôsobením svetla na film al. dosku vo fotografickom aparáte • snímka: čiernobiela, farebná fotografia, snímka • hovor. fotka: urobiť fotku • dagerotyp (najstarší druh fotografie)

snímka 1. p. fotografia, faksimile 2. p. film 1

šmik, pís. i šmyk² 1. naznačuje obyč. rýchle, prudké odrezanie al. odstrihnutie • fik: šmik, fik, odrezal si kúsok slaninky • šnip • šnips: šnip, šnips, rýchlo poobstríhala konce • šnip-šnap • šnip-šnaps • šnips-šnaps: nožničkami urobil šnip(s)-šnap(s) a vlásky ležali na zemi

2. naznačuje prudký, rýchly pohyb • fik • fuk: myška šmik, fik, fuk za skriňu • šup • šups • šuch: chlapec šup(s), šuch pod perinu

šnip, šnips p. šmik 1

rojčiť premýšľať o neskutočných al. neuskutočniteľných veciach (s príjemným pocitom) • snívať • kniž. sniť: rojčil o budúcnosti; sníval s otvorenými očami • hovor. fantazírovať • expr.: básniť • blúzniť • bájiť • zried. ideálčiť: fantazíruje, blúzni o šťastí • robiť si ilúzie (zároveň klamať sám seba): robí si ilúzie o novom zamestnaní

rozjímať hĺbavo premýšľať (obyč. o vážnych veciach) • meditovať • hĺbať: rozjímal, hĺbal nad prítomnosťou; meditoval nad svojím osudom • filozofovať • kniž. kontemplovať: filozofoval o zmysle života • snívať • kniž. sniť (túžobne): sníval o ceste okolo sveta

p. aj myslieť 1, premýšľať

sniť p. snívať

snívať oddávať sa príjemným myšlienkam, predstavám • rojčiť • kniž. sniť: sníva o bohatom ženíchovi; romanticky rojčiť, sniť o ďalekých krajinách • expr. blúzniť: je to iba mladistvé blúznenie o šťastí • bájiť (si) • hovor. fantazírovať (oddávať sa ilúziám, neskutočným predstavám, výmyslom): báji, fantazíruje o bezstarostnom živote

snívať sa obyč. neos. v spánku prežívať rozličné deje, predstavy • mať sen: snívalo sa mi o koňoch, s koňmi; mal som pekný sen • expr. neos. pliesť sa: každú noc sa mi pletie o mori • hovor. expr. neos. trepať sa: čosi sa mi nad ránom trepalo o tebe

romantika 1. romantický ráz • romantizmus: vlastenecká romantika, vlastenecký romantizmus • romantickosť: romantickosť krajiny • neobyčajnosť • nezvyčajnosť • výnimočnosť • exotika • exotickosť (vlastnosť niečoho, čo je iné, než sa obyčajne vyskytuje): neobyčajnosť, nezvyčajnosť malého mesta; exotika, exotickosť trópov

2. príjemné prežívanie niečoho v mysli, túžobné premýšľanie • rojčivosť • snivosť: dievčenská romantika, rojčivosť • expr. blúznivosť: ženská blúznivosť

3. p. dobrodružstvo

snivosť p. romantika 2

rojčivý ktorý sa oddáva rojčeniu; ktorý rád sníva, premýšľa, obyč. o neskutočných al. neuskutočniteľných veciach (o človeku a jeho prejavoch) • snivý • zasnívaný • zasnený: rojčivá, snivá povaha; rojčivý, zasnívaný, zasnený pohľad • romantický: romantická duša • blúznivý: blúznivá mladosť, blúznivé myšlienky • donkichotský • donkichotovský (založením, počínaním podobný Donovi Quijotovi): donkichotské, donkichotovské správanie, plány • zried.: rozsnívaný • rozrojčený

snivý p. rojčivý, zasnívaný

zasnívaný ponorený do snívania; svedčiaci o tom • zasnený: zasnívaný, zasnený mladík; má zasnené oči • snivý (ktorý často sníva; svedčiaci o tom): snivá povaha; snivý pohľad • zamyslený • zadumaný • zahútaný • zahĺbený • zahĺbaný • zahrúžený • pohrúžený • zabratý: chodí zahĺbený, zahrúžený do svojich snov • expr. zabudnutý (Vajanský) • expr. rozrojčený • zried. rozsnívaný

básničkár p. básnik

básnik slovesný umelec, ktorý skladá básne • kniž.: poet • poeta: básnici, poeti minulého storočia • bard (básnik významný pre národ): Hviezdoslav sa stal slovenským bardom • kniž. al. poet.: pevec • spevec: niet už skutočných (s)pevcov • zastar. veršovec: lyrické umenie veršovcov • pejor. veršotepec • pejor. zastar. veršovník • hovor. pejor.: veršikár • básničkár: myslel si, že je ktovieaký veršotepec, ale bol obyčajný veršikár, básničkár • kniž. verzifikátor

básniť 1. skladať, tvoriť básne • veršovať: básniť, veršovať o rodnom kraji • hovor. pejor. veršíkovať: prázdne veršíkovanie

2. hovor. expr. nadšene rozprávať • spievať • ospevovať • nadchýnať sa: básniť, spievať o cudzine; ospevovať výkon herca, nadchýnať sa hudbou • vychvaľovať • zvelebovať • velebiť • oslavovať (prejavovať vrcholné uznanie): vychvaľuje, zvelebuje nový projekt; velebiť, oslavovať zašlé časy

3. p. vymýšľať

chváliť 1. prejavovať, vyslovovať uznanie, kladné ocenenie • vychvaľovať (veľmi chváliť): chváliť pracovníka za dobrú robotu; vychvaľuje jeho zásluhy • vynášať • vyvyšovať (veľmi, často nekriticky al. neprávom chváliť): vynáša syna do neba; vyvyšuje, vynáša ho nad všetkých • kvitovať (s uznaním hodnotiť): kvituje výkon športovca • prichvaľovať si • pochvaľovať si (vyjadrovať pochvalu): prichvaľuje si, pochvaľuje si dovolenku • expr. ospevovať • hovor. expr.: spievať • básniť: ospevuje dovolenku pri mori; spievať, básniť o rodnej krajine • kniž.: velebiť • zvelebovať • glorifikovať: velebiť, glorifikovať svojich predkov • okiadzať (zištne chváliť): okiadza pred všetkými svojho predstaveného • stavať na obdiv svetu (veľmi chváliť niečo svoje) • hovor. strúhať poklonu: strúha poklonu dobrému výkonu • kniž. žehnať: žehnať náhode

2. náb. vzdávať chválu, slávu, najvyššiu úctu • oslavovať: chváliť, oslavovať Boha • kniž.: velebiť • blahoslaviť • blahorečiť • dobrorečiť: velebiť, blahoslaviť Najvyššieho; blahorečíme, dobrorečíme Ti, Kriste • kniž. zastar. chválorečiť

oslavovať 1. konať oslavu, slávnosť na počesť niekoho, niečoho; prežívať ako významný úspech • sláviť: oslavujeme, slávime otcove narodeniny; slávime víťazstvo • jubilovať (prežívať významné výročie): herec jubiluje • svätiť • zasväcovať (slávnostne si pripomínať) • uctievať: svätia, uctievajú pamiatku založenia Matice

2. prejavovať vrcholné uznanie, zahŕňať slávou: včera ho zatracovali, dnes ho oslavujú • kniž.: velebiť • zvelebovať • glorifikovať • apoteózovať: vo svojom diele velebí, glorifikuje národnú minulosť • ospevovať (piesňou, básňou): ospevuje rodný kraj • fraz. stavať na piedestál • vychvaľovať (obyč. nekriticky): vychvaľujú zásluhy predkov • kniž.: spievať • básniť: spieva, básni o rodnom kraji • obyč. pejor. obkiadzať (verejne oslavovať)

velebiť kniž. vyjadrovať veľké, mimoriadne uznanie, obdiv • kniž. zvelebovať: velebia, zvelebujú Boha • oslavovať • chváliť • vychvaľovať: oslavoval krásu hôr; vychvaľoval múdrosť ľudu • kniž.: blahorečiť • blahoslaviť • dobrorečiť • chválorečiť • glorifikovať (vyjadrovať najvyššiu úctu, obyč. Bohu): blahorečil Bohu za navrátené zdravie; blahoslavil, glorifikoval Boha v modlitbách • spievať • hovor. expr. básniť • kniž. zastar. veličiť: spieval, básnil o rodnej zemi; veličil profesorove zásluhy • vynášať • vyvyšovať (často nekriticky vychvaľovať): vynášali, vyvyšovali ho neprávom

vymýšľať myšlienkovou činnosťou vytvárať (často niečo, čo nezodpovedá skutočnosti) • expr.: vyhutovať • zhutovať • hovor. špekulovať: stále vymýšľa, vyhutuje niečo; špekuluje, vymýšľa, ako zbohatnúť • expr.: básniť • fantazírovať: básni, fantazíruje, že navštívi Čínu • fabulovať (vymýšľať si obyč. príbeh) • hovor. kumštovať (šikovne vymýšľať): kumštuje, ako vec najlepšie urobiť • konštruovať (vymýšľať bez reálneho základu): konštruovať obvinenie • zmýšľať: Čo to zase zmýšľate? • hovor. expr.: morfondírovať • morfondovať: je to zbytočné morfondírovanie • hovor. figľovať (vymýšľať fígle, šibalstvá): chlapci zasa čosi figľujú

nabásniť p. narozprávať

naklamať narozprávať nepravdy, klamstvá • naluhať: naklamal, naluhal mu o nej samé nepravdy • hovor. nacigániť: Čo si mi to nacigánil? • expr.: natárať • potárať • nahúsť • napliesť • namlieť • nahútať • nahúkať • nahučať • nabaláchať • natrepať • potrepať • natrúbiť • napískať • natliapať • natúkať • nadudúkať • expr. zried. natulíkať • subšt. nakecať • hrub. nadrístať (narozprávať nepravdy, výmysly al. prázdne historky) • expr.: nabájiť • nabásniť (narozprávať výmysly)

narozprávať podrobne al. zoširoka všeličo povedať • navravieť • nahovoriť: veľa jej o ňom narozprávali, navraveli, nahovorili • povravieť • pohovoriť: povravel veľa zbytočného • navykladať • hovor.: navyprávať • napredkladať • expr. narečniť: ľudia všeličo navyprávajú, narečnia • expr.: natárať • nakvákať • nahúsť • nahútať • nahúkať • nahučať • napliesť • namlieť • napískať • nabaláchať • natrepať • natrúbiť • natliapať • natúkať • nadudúkať • natulíkať • nakukať • potárať • potrepať • hrub. nadrístať • subšt. nakecať (narozprávať nepravdy al. prázdne reči): natáral veľa hlúpostí; nabaláchal im samé nezmysly • naklebetiť (narozprávať klebety): naklebetili na ňu • expr.: nabájiť • nabásniť (narozprávať nedôležité al. nereálne veci): veľa jej nabásnil o živote • expr.: vtĺcť • natĺcť • nahustiť (narozprávať s cieľom ovplyvniť): vtĺkol jej do hlavy, že sa má rozviesť; nahustil doňho, aby z podniku odišiel

pribásniť p. vymyslieť

vymyslieť myšlienkovou činnosťou vytvoriť konštrukt niečoho, čo sa dá realizovať; takouto činnosťou utvoriť obraz niečoho nereálneho, nepravdivého • prísť na niečo • vydumať • hovor. vyšpekulovať • expr. vyhútať: Kto na to prišiel? Kto to vymyslel?; treba vymyslieť, vydumať, vyšpekulovať lepší spôsob, aby prístroj fungoval; všetko sú to iba vymyslené, vyšpekulované, vyhútané historky • nájsť • vynájsť: našli, vynašli výhodnejšie riešenie • vykonštruovať (vymyslieť bez reálneho základu): vykonštruovaný príbeh • expr. vymudrovať (vymyslieť dlhým uvažovaním): nič nevymudrujete • hovor.: vykumštovať • vyfigľovať (šikovne vymyslieť): niečo len vykumštujeme, vyfigľujeme • zmyslieť si: zmyslel si, že zmení pracovisko • zastar. vyfundovať: vždy čosi vyfunduje • vysnívať (si) • kniž. vysniť (si) • vybájiť (si) • expr. vybásniť si (vymyslieť vo fantázii, snívaním a pod.): vysnívať si, vybájiť si bezstarostnú budúcnosť; svoju úlohu si iba vybásnil • zastar. uzmyslieť si: splnia mu všetko, čo si uzmyslí • nastrojiť • expr. spískať • kniž.: osnovať • zosnovať (vymyslieť a pripraviť): tie intrigy ste nastrojili, spískali, osnovali proti nám vy • primyslieť • pribájiť (si) • expr. pribásniť (vymyslieť a pridať k niečomu): k príhode si všeličo pribájil, pribásnil • povymýšľať • navymýšľať • povyhutovať • povynachádzať • povynachodiť (postupne, viac vecí)

skrásniť p. skrášliť

skrášliť urobiť krajším, krásnym, pekným • okrášliť: skrášliť, okrášliť tvár účesom; skrášliť si život hudbou • zried. skrásniť: úsmev jej skrásnil tvár • ozdobiť • vyzdobiť (urobiť krajším pomocou ozdoby): ozdobiť si šaty brošňou • prikrášliť (pridať niečo na skrášlenie): prikrášliť skutočnosť

sprísnieť stať sa prísnejším, prísnym • sprísniť sa: jeho hlas zrazu sprísnel, sprísnil sa • zvážnieť (o výraze tváre): matkina tvár od starostí zvážnela • zostriť sa: hlas sa mu od spravodlivého hnevu zostril

sprísniť sa p. sprísnieť

vlásnička ohnutý drôtik na upevnenie (ženského) účesu • vlásenka: upevniť si vlasy vlásničkami, vlásenkami

vybásniť si p. vymyslieť

vysnívať (si) utvoriť (si) niečo vo fantázii, v sne • vybájiť (si) • kniž. vysniť (si): vysnívať si, vybájiť si bezstarostnú budúcnosť, bohatého ženícha • expr. vybásniť si: vybásnili si, že budú spolu šťastní

vyčasiť sa (o počasí) prestať byť chmúrny, zamračený, daždivý a pod., stať sa jasným, slnečným • vyjasniť sa: zajtra sa už má vyčasiť, vyjasniť • zried. vykrásniť sa (Dobšinský) • vybrať sa • popraviť sa • expr. vychvíliť sa: po daždi sa vychvíli • nár.: vyhúliť sa • vyvedriť sa • kniž. vykaboniť sa • zjasniť sa • zjasnieť (o oblohe): nebo sa zjasnilo, obloha zjasnela

vyjasniť sa 1. (o počasí, o oblohe, o ľudskej tvári) stať sa jasným, prestať byť zamračeným, chmúrnym (op. zamračiť sa) • rozjasniť sa • zjasniť sa • zjasnieť: ráno sa nebo vyjasnilo, rozjasnilo; čelo sa mu naraz vyjasní, zjasní, čelo naraz zjasnie • zried. vyjasnieť: tvár mu naraz vyjasnela • vyčasiť sa • vybrať sa • ubrať sa • zried.: vykrásiť sa • vykrásniť sa: neos. zajtra sa uberie; neos. podvečer sa vybralo • vychvíliť sa (F. Hečko) • zried. vyjagať sa: nebo sa vyjagalo (Vajanský) • napraviť sa • popraviť sa • vytiahnuť sa (o počasí) • nár.: vyhúliť sa • vyvedriť sa: keby sa už vyvedrilo • kniž. zvidnieť (sa) • rozvidnieť sa: po búrke (sa) už zvidnelo, rozvidnelo • zried. rozsvetliť sa • kniž. vykaboniť sa

2. stať sa zrozumiteľným, pochopiteľným • vysvetliť sa • objasniť sa: nedorozumenie sa vyjasnilo • ujasniť sa • hovor. expr. vytmaviť sa: po hádke sa všetko vytmavilo • neos.: vybrieždiť sa • rozbrieždiť sa • svitnúť • rozjasniť sa • rozbresknúť sa (v mysli, v hlave): v hlave sa mu rozbrieždilo, v mysli mu svitlo • rozsvietiť sa • pren. rozsvetliť sa: naraz sa jej v hlave rozsvietilo

vykrásiť sa, vykrásniť sa p. vyjasniť sa 1