Synonymá slova "rozv" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 322 výsledkov (3 strán)
-
rozfúkať 1. fúkaním rozptýliť (obyč. o vetre) • rozviať • rozduť • rozdúchať: vietor rozfúkal, rozvial lístie, piesok • rozfúknuť (jedným razom): prúd vzduchu rozfúkol perie po izbe • rozvíriť • zvíriť (do vírivého pohybu): prievan rozvíril, zvíril papiere
2. fúkaním spôsobiť, aby niečo začalo horieť • rozdúchať: rozfúkal oheň, rozdúchal pahrebu
3. p. naduť 1
rozptýliť 1. spôsobiť rozšírenie po okolí • rozprášiť: rozptýliť, rozprášiť dezinfekčný prostriedok • rozstreknúť • rozprsknúť • rozprskať (prudko rozptýliť): rozprskla sprej po izbe • rozosiať • rozsiať (rozptýliť siatím): roz(o)siať semeno; pren. osud nás rozsial po svete • rozviať (fúkaním): vietor rozvial mraky • porozptyľovať (postupne)
2. spôsobiť rozplynutie niečoho • rozohnať: slnko rozptýlilo, rozohnalo hmlu • porozptyľovať • porozháňať (postupne)
3. zbaviť niekoho zlej nálady, smútku • zabaviť • rozveseliť: rozptýlil, zabavil, rozveselil celú spoločnosť • pobaviť • potešiť: jeho rozprávanie ju potešilo • rozobrať • prebrať • vzpružiť • osviežiť (zbaviť ochabnutosti): spomienky mu rozobrali, osviežili myseľ • rozjariť (vo veľkej miere rozveseliť): víno ho rozjarilo • porozptyľovať (postupne, viac ľudí)
4. p. rozohnať 1 5. p. zahnať 2
rozviať p. rozfúkať 1, rozptýliť 1
rozptýliť sa 1. rozšíriť sa na všetky strany (o neživých veciach) • rozprestrieť sa: dym sa rozptýlil, rozprestrel nad mestom • roztiahnuť sa • rozložiť sa: hmla sa roztiahla, rozložila po poli • rozniesť sa • rozšíriť sa: vôňa sa rozšírila po izbe • rozpŕchnuť sa • rozprskať sa • rozprsknúť sa (rýchlo sa rozptýliť): mračná sa rozpŕchli po celej oblohe; slnečné svetlo sa rozprsklo medzi stromami • expr.: rozfŕkať sa • rozfŕknuť sa: myšlienky sa jej rozfŕkli • rozplynúť sa (o niečom prchavom) • rozviať sa (závanom vzduchu sa rozptýliť): popol sa rozvial po miestnosti • roztrúsiť sa • zried. rozsiať sa (o semenách): púpavové semená sa rozsiali po záhrade • kniž.: rozostúpiť sa • rozstúpiť sa: para, hmla sa roz(o)stúpila • porozptyľovať sa (postupne)
2. p. rozísť sa 1, rozutekať sa 1 3. p. zmiznúť 3 4. p. rozveseliť sa, zabaviť sa 1
rozviať sa p. rozptýliť sa 1
rozmotať 1. niečo zmotané uvoľniť • rozpliesť • rozviť: rozmotať, rozpliesť uzol; rozvila si vlasy • rozpriasť (niečo spradené): rozpriasť vlnu, klbko • rozsnovať • odsnovať • odmotať: odmotať klbko špagátu • rozvinúť • rozkrútiť • roztočiť (niečo skrútené): rozvinúť zástavy; rozkrútiť batôžtek • rozviazať • rozuzliť (uvoľniť uzol): rozuzliť stužku • hovor.: rozchlpiť • odchlpiť • rozhrčkať • odhrčkať: rozchlpila, odhrčkala pradená • expr.: rozkudliť • rozpantať • expr. zried. rozplantať • zried. rozkosíliť: rozpantal si šnúrky na topánkach • porozmotávať • porozplietať • porozväzovať (postupne, viac vecí)
2. p. rozlúštiť
rozpustiť 1. povoliť niečo zviazané • uvoľniť • rozviazať: rozpustila, rozviazala si vlasy
2. niečo tuhé uviesť do tekutého stavu • roztopiť: rozpustil, roztopil kocky ľadu • stopiť • vytopiť: vytopila masť, stopila maslo • roztaviť • rozliať (veľkým teplom): roztavili železo, olovo; rozliali oceľ • vyškvariť • rozškvariť (škvarením): vyškvariť slaninu • porozpúšťať (postupne)
3. p. roztiahnuť 1
rozviazať 1. uvoľniť spojené, zviazané konce • rozuzliť: rozviazať, rozuzliť slučku • expr.: rozpantať • rozsnovať • odkosíliť • rozkosíliť: nemohol rozpantať, rozkosíliť zamotané pásy • porozväzovať (postupne, viac vecí)
2. rozpojením uzla uvoľniť • rozuzliť: rozviazal, rozuzlil šnúrky na topánkach • rozputnať (uvoľniť zo spútania): rozputnal okovy väzňa • rozpustiť (vlasy): rozpustila si vrkoče • kniž. zried. rozpútať: rozpútali mu ruky • porozväzovať (postupne, viac vecí)
3. p. zrušiť
zrušiť zmariť pôsobnosť, znemožniť ďalšiu činnosť, platnosť niečoho: zrušiť termín volieb, zrušiť zmluvu • odvolať (vyhlásiť za neplatné): odvolať nariadenie • odrieknuť • odriecť • nedodržať: odriekli účasť na konferencii; zrušiť, nedodržať sľub • anulovať: výsledok zápasu anulovali • práv. nulifikovať (vyhlásiť za neplatné) • práv. derogovať (zrušiť platnosť istej normy, časti zákona) • likvidovať • zlikvidovať • odstrániť • subšt. skasírovať: (z)likvidovať, odstrániť všetky rozdiely medzi deťmi; (z)likvidovať umelé hranice; vedúci účet skasíroval • odb. stornovať (objednávku, zmluvu, účet) • zastaviť • skončiť (s niečím) • ukončiť (niečo): zastaviť, zrušiť vývoz zbraní; skončiť s výrobou chemikálií, ukončiť výrobu chemikálií • zavrieť • zatvoriť • uzavrieť (činnosť niečoho): (u)zavrieť priechod cez ulicu; zatvoriť baňu, podnik, prevádzku • pozrušovať • poodvolávať • poodriekať (postupne zrušiť): pozrušovať, poodvolávať termíny, nariadenia • rozviazať (zrušiť zmluvu, dohovor): rozviazali s nami pracovný pomer
rozochvieť 1. uviesť do chvenia • roztriasť • rozkmitať: prstami rozochvel struny; vietor rozkmital konáre • zried. rozvibrovať: rozvibrovalo mu nervy • expr.: rozklepať • rozdrgľovať
2. p. dojať 1
rozvibrovať p. rozochvieť 1
búrlivý 1. ktorý sa vyznačuje veľkou silou, prudkosťou; ktorý je v prudkom pohybe; sprevádzaný búrkami • rozbúrený: vyplávať na búrlivé, rozbúrené more • rozburácaný • expr.: rozbesnený • besný: rozburácaný, rozbesnený víchor; rozbesnené, besné živly nedali ľuďom spať celú noc • expr.: zvíchrený • rozvíchrený • rozvírený (vetrom al. iným živlom uvedený do prudkého pohybu): zvíchrené vlny a čierne mraky predznamenávali búrku • nepokojný (op. pokojný, tichý): nepokojná hladina jazera • prudký • turbulentný: prudký, turbulentný tok • kniž. búrny (J. Kráľ, Vajanský)
2. prejavovaný búrlivo, hlučne, s veľkým nadšením • burácavý: búrlivé, burácavé ovácie • nadšený • kniž. frenetický: nadšený, frenetický potlesk • hrmotný: ozval sa hrmotný smiech; hrmotné zakončenie symfónie • mohutný • obrovský: rečník opúšťal miestnosť za mohutného, obrovského nadšenia davu • kniž. búrny
3. rýchlo, prudko prebiehajúci; plný zvratov, napätia, nepokoja • prudký • rýchly (op. pozvoľný, pomalý): búrlivý, prudký, rýchly rozmach ekonomiky; prudký, rýchly vývoj udalostí • rušný • živý (plný ruchu, hluku, pohybu): rušná, živá diskusia • nepokojný • búrlivácky • kniž. pohnutý • dramatický: nepokojné, pohnuté časy, roky; umelcov búrlivácky, pohnutý, dramatický život • expr. rozkvasený • kniž. búrny
p. aj prudký, bujný 2
rozbúriť 1. priviesť do prudkého pohybu • rozvlniť • zvlniť: vietor rozbúril, rozvlnil more • rozvíriť • zvíriť (priviesť do vírivého pohybu): hnev jej rozvíril krv • zvíchriť • vzbúriť: vietor zvíchril, vzbúril prach na ceste • rozpeniť (vytvoriť penu): búrka rozpenila rieku
2. intenzívne vyviesť z psychického pokoja • vzbúriť • rozvíriť • zvíriť: správa mu rozbúrila, vzbúrila myseľ • rozvášniť • kniž.: rozvíchriť • zvíchriť: rozvášnila jeho city; zvíchrenie zmyslov • vzrušiť • rozrušiť • otriasť: udalosť ho rozrušila, otriasla ním • rozdráždiť • kniž.: rozjatriť • zjatriť • expr. rozryť: hnev mu zjatril, rozryl dušu • rozvlniť • zvlniť • hovor. expr. zbadúriť: rozvlnil jej túžby; sen ho zbadúril
rozohniť citovo silno vzrušiť: víno im rozohnilo mysle; rozohnil publikum svojím prejavom • rozrušiť: urážka ho rozrušila • nadchnúť • oduševniť: pohľad na hory ho nadchol • kniž.: zapáliť • uchvátiť • zried. zanietiť: zapálil, zanietil im srdcia nádejou • pren. expr. elektrizovať: rozporuplná správa ho elektrizovala • rozpáliť • rozplameniť • rozvášniť • roznietiť • zried. rozvíchriť (rozohniť vo veľkej miere): nespravodlivosť ho rozpálila, rozvášnila; roznietili, rozvíchrili v nej nenávisť • rozjariť • rozohriať • rozveseliť (zároveň potešiť): rozprávaním rozjaril celú spoločnosť
rozvíchriť 1. p. rozvíriť 1 2. p. rozohniť
rozvíriť 1. uviesť do vírivého pohybu • zvíriť: vietor rozvíril, zvíril piesok • rozvlniť: búrka rozvlnila more • expr.: skudliť • skúdoliť • skundoliť • skúriť • roztancovať: vozy skúdolili, skúrili prach na ceste • kniž.: rozčeriť • sčeriť (mierne rozvíriť): vánok rozčeril vzduch • kniž.: rozvíchriť • zvíchriť (intenzívne rozvíriť): láska v ňom rozvíchrila túžbu • poet.: rozluniť • rozkolotať
2. p. rozbúriť 1, 2 3. p. rozprúdiť, rozvinúť 2
rozohniť sa silno sa citovo vzrušiť • rozrušiť sa • rozpáliť sa: rozohniť sa, rozrušiť sa hnevom • zapáliť sa • nadchnúť sa • oduševniť sa (dostať sa do nadšenia): nadchol sa krásou umenia • vzbĺknuť • vzplanúť • zahorieť (náhle sa rozohniť): celý vzbĺkol za myšlienku obnovy spolku • rozžiariť sa • rozjariť sa • rozohriať sa • rozveseliť sa (dostať sa do radostného vzrušenia): tváre sa im rozžiarili, rozjarili; rozohriali sa vínom • rozvášniť sa • rozplameniť sa • zried. rozvíchriť sa (rozohniť sa vo veľkej miere): rozvášnil sa v hádke ako kohút • hovor.: rozgurážiť sa • dostať guráž (zároveň sa posmeliť): rozgurážili sa v krčme • kniž.: roznietiť sa • rozhorliť sa • zanietiť sa • poet. rozplápolať sa: rozhorlil sa pre nespravodlivosť • fraz.: prísť/dostať sa do varu • dostať sa do ohňa
vyjasniť sa 1. (o počasí, o oblohe, o ľudskej tvári) stať sa jasným, prestať byť zamračeným, chmúrnym (op. zamračiť sa) • rozjasniť sa • zjasniť sa • zjasnieť: ráno sa nebo vyjasnilo, rozjasnilo; čelo sa mu naraz vyjasní, zjasní, čelo naraz zjasnie • zried. vyjasnieť: tvár mu naraz vyjasnela • vyčasiť sa • vybrať sa • ubrať sa • zried.: vykrásiť sa • vykrásniť sa: neos. zajtra sa uberie; neos. podvečer sa vybralo • vychvíliť sa (F. Hečko) • zried. vyjagať sa: nebo sa vyjagalo (Vajanský) • napraviť sa • popraviť sa • vytiahnuť sa (o počasí) • nár.: vyhúliť sa • vyvedriť sa: keby sa už vyvedrilo • kniž. zvidnieť (sa) • rozvidnieť sa: po búrke (sa) už zvidnelo, rozvidnelo • zried. rozsvetliť sa • kniž. vykaboniť sa
2. stať sa zrozumiteľným, pochopiteľným • vysvetliť sa • objasniť sa: nedorozumenie sa vyjasnilo • ujasniť sa • hovor. expr. vytmaviť sa: po hádke sa všetko vytmavilo • neos.: vybrieždiť sa • rozbrieždiť sa • svitnúť • rozjasniť sa • rozbresknúť sa (v mysli, v hlave): v hlave sa mu rozbrieždilo, v mysli mu svitlo • rozsvietiť sa • pren. rozsvetliť sa: naraz sa jej v hlave rozsvietilo
rozvidnieť sa, rozvidniť sa 1. neos. začať byť, nastať (o dennom svetle) • rozbrieždiť sa: v lete sa rýchlo rozvidnie, rozbrieždi • rozodniť sa • rozdniť sa • svitnúť: rozdnilo sa, svitlo zavčasu • kniž. rozbresknúť sa (náhle sa rozvidnieť): vonku sa rozbresklo • kniž. zvidnieť sa: len čo sa zvidnelo, pustil sa do práce
2. neos. postupne sa stať jasným • rozjasniť sa • vyjasniť sa: po búrke sa rozvidnelo, rozjasnilo • kniž. zvidnieť sa: v izbe sa zvidnelo
svitať neos. al. iba 3. os. postupne prichádzať, postupne nastávať (o dennom svetle; o začínajúcom sa dni) • brieždiť sa: vonku už svitá, brieždi sa • rozvidnievať sa • rozodnievať sa: na východe sa začalo rozvidnievať • jasniť sa • rozjasnievať sa (stávať sa jasným, jasnejším): už sa jasnilo, rozjasnievalo, keď sme vstali; obloha sa jasní • zried.: vidnieť sa • vidniť sa • dniť sa • zoriť sa
rozviesť 1. vykonať rozvod manželstva • rozsobášiť: súd ich rozviedol, rozsobášil
2. p. rozvinúť 3
rozvinúť 1. roztvoriť pupene, kvety (o rastlinách) • rozviť: stromy rozvinuli, rozvili listy
2. uskutočniť s väčšou intenzitou a na vyššom stupni • rozviť • prehĺbiť • zdokonaliť: rozvinuli, zdokonalili spoluprácu; treba rozviť, prehĺbiť vzdelanosť • rozprúdiť • rozvíriť (živšie rozvinúť): udalosť rozprúdila spoločenský život
3. podrobne, širšie objasniť • rozviesť • rozpracovať: rozvinúť, rozviesť program; rozpracovať plán výstavby
4. p. rozkrútiť 2
rozviezť vezením dopraviť viac vecí, osôb na rozličné miesta • zaviezť • odviezť: rozviezť, zaviezť chorých do nemocníc • rozvoziť (opakovane): rozvozili brigádnikov na polia • porozvážať (postupne)
pestovať 1. poskytovať všestrannú starostlivosť rastlinám, zried. aj zvieratám, aby priniesli úžitok al. potešenie • dopestúvať • dorábať: pestovať, dopestúvať, dorábať cukrovú repu, sóju; pestuje doma kanárika • sadiť: každoročne sadí dve hriadky mrkvy • kultivovať • šľachtiť (pestovať šľachtením, cieľavedomým obrábaním): šľachtí, kultivuje rozličné odrody jabĺk • ošetrovať: jahodnisko starostlivo ošetruje • chovať (zvieratá): vo veľkom chovajú nutrie
2. zaoberať sa niečím s cieľom zveľaďovať to • rozvíjať: estetické cítenie treba pestovať, rozvíjať od detstva • cibriť • brúsiť • kultivovať: cibrí, brúsi svoje vystupovanie, svoj vkus; kultivovanie spisovného jazyka • zošľachťovať • menej vhodné zušľachťovať • zdokonaľovať: hru na klavíri treba ustavične zošľachťovať, zdokonaľovať
3. starostlivo zachovávať v dobrom stave (najmä z hľadiska vzhľadu) • starať sa (o niečo): pestuje si vlasy, nechty, stará sa o vlasy, nechty • udržiavať: udržiavaná postava
4. držať dieťa na rukách a obyč. jemnými pohybmi ho tíšiť • varovať: pestuje, varuje plačúce dojča • nosiť na rukách • expr. čičíkať: celú noc nosí na rukách, čičíka choré dieťa
dariť sa 1. úspešne al. bez problémov sa vyvíjať • mať úspech • byť úspešný: práca sa mu darí, neos. darí sa mu v práci; má úspech, je úspešný v podnikaní • napredovať • robiť pokroky (kvalitatívne sa rozvíjať): napreduje, robí pokroky v učení • rozvíjať sa • vzmáhať sa: zahraničný obchod sa rozvíja, vzmáha • ísť • fungovať • hovor. klapať: nemčina mu ide; v podniku všetko funguje, klape • prosperovať • prospievať (obyč. hospodársky): firma prosperuje, prospieva už roky • rozkvitať • prekvitať • kvitnúť (výrazne sa dariť v nejakej oblasti): kultúra tu kvitne, prekvitá
2. p. vodiť sa 1
kvitnúť 1. mať kvety, byť plný kvetov • prekvitať (veľmi intenzívne, naplno): na balkóne kvitnú, prekvitajú muškáty • rozkvitať • vykvitať (dostávať sa do kvetu): v lese rozkvitajú, vykvitajú prvé snežienky • kniž. skvitať: V údolí ruža skvitá. (Botto)
2. v danej oblasti dosahovať značné úspechy, prosperitu • prekvitať • rozkvitať • rozvíjať sa: umenie, veda kvitne, prekvitá, rozvíja sa • kniž. zastar. skvitať • prospievať • prosperovať • dariť sa • rozmáhať sa • vzmáhať sa • vzrastať (obyč. hospodársky): obchodu sa darí; podnik prospieva, prosperuje; rodina sa dobre vzmáha
prekvitať 1. úspešne prebiehať, mať intenzívne tempo, spád a pod. • kvitnúť • rozkvitať: remeslá v stredoveku prekvitali, kvitli; spoločnosť prekvitá, rozkvitá • dariť sa (čomu): obchodu sa tu darí • rozvíjať sa: naše priateľstvo sa dobre rozvíja • prospievať • prosperovať: dievča rastie a všestranne prospieva; súkromný podnik od jesene výborne prosperuje • kniž. zastar. skvitať (Škultéty) • vzmáhať sa • vzrastať • veľadiť sa (obyč. hospodársky): podnik sa vzmáha, vzrastá
2. p. kvitnúť 1, 2
prospievať 1. prinášať osoh, úžitok, mať cenu pre niekoho (op. škodiť) • byť na osoh • ísť na osoh • byť na úžitok • ísť na úžitok: zmena vzduchu deťom prospieva, je/ide im na osoh/na úžitok • osožiť: dovolenka by ti osožila; fajčenie zdraviu neosoží • fraz.: byť k duhu • ísť k duhu • expr. žíriť (najmä zdravotne): kúpele jej idú k duhu; jedlo mu žíri • slúžiť: čerstvý vzduch mu (dobre) slúži; Nech vám môj dar slúži! • pomáhať (prinášať, spôsobovať zlepšenie): liečenie mu nepomáha
2. kladne, úspešne sa vyvíjať, dospievať k vyššej kvalite • prosperovať (obyč. hospodársky, materiálne): nový podnik prospieva, prosperuje • vzmáhať sa: obchod sa pomaly vzmáha • rozvíjať sa: ochotnícke divadlo sa sľubne rozvíja • rozkvitať • prekvitať • kvitnúť: vedecký život rozkvitá, prekvitá; obec prekvitá; úplatkárstvo tu kvitne • hýbať sa (prejavovať čulosť): hospodárstvo sa už hýbe • dariť sa: v podnikaní, v štúdiu sa mu darí; uhorky sa daria v ľahších pôdach
pučať začínať rásť, predierať sa na povrch; púšťať výhonky, puky (o rastlinách) • klíčiť: semeno už pučí, klíči • expr. šibať: pšenica začala šibať; chlapcovi už šibú fúziky • pukať • pukať sa: pri rieke (sa) už pukali brezy • vyrastať • rozvíjať sa: plod v tele už vyrastá, rozvíja sa, pučí • nár. duť (Kálal) • nespis. rašiť
rozširovateľ kto, čo niečo rozširuje, šíri • šíriteľ: rozširovateľ, šíriteľ lásky medzi ľuďmi; hmyz je rozširovateľom, šíriteľom nákazy • roznášač • roznášateľ (kto, čo niečo roznáša): roznášač, roznášateľ mlieka; roznášač, roznášateľ bacilov • prenášateľ • prenášač (kto, čo niečo prenáša): prenášateľ, prenášač choroby • nositeľ • nosič: nositeľ, nosič malárie • kniž.: rozsievač • rozsievateľ: rozsievač, rozsievateľ nenávisti, strachu • kniž. vierozvest (šíriteľ kresťanskej viery): slovanskí vierozvestovia • kniž. apoštol (šíriteľ nejakej idey): apoštol humanizmu • kniž. zvestovateľ (kto niečo zvestuje): zvestovateľ dobrej správy • hlásateľ (kto niečo hlása): hlásateľ ľudskosti • rozvíjateľ (kto niečo rozvíja): rozvíjateľ národného dedičstva
rozvíjateľ p. rozširovateľ
rast 1. narastanie, pribúdanie, zväčšovanie intenzity, rozmerov, množstva, významu a pod. (op. pokles) • vzrast: rast, vzrast počtu obyvateľov; vzrast cien, úmrtnosti • publ. nárast (niečo, čo narástlo za istý čas): nárast nezamestnanosti • vzostup (op. zostup): vzostup kultúrnej úrovne • rozvoj: duchovný rozvoj človeka • rozmach (prudký rozvoj): rozmach obchodu, podnikania • rozkvet: rozkvet vzdelanosti • kniž. rozvin • progresivita • progresívnosť • odb. progresia: progresivita, progresívnosť miezd; progresia choroby
2. p. postava 1
rozvin p. rozvoj
rozvoj postupný rast, rozširovanie, zosilňovanie, zdokonaľovanie niečoho, dospievanie do vyššieho štádia: rozvoj poľnohospodárstva, stavebníctva; rozvoj umenia, kultúry; zaistiť podmienky rozvoja • rozmach • rozkvet (prudký rozvoj): rozmach súkromného podnikania; hospodársky rozkvet štátu • prosperita (hospodársky rozvoj): prosperita závodu • vzostup (zvýšenie hodnoty, množstva; op. zostup): vzostup kultúrnej úrovne • vzrast (narastanie niečoho): vzrast životnej úrovne • kniž. vzmach: vzmach priemyslu • kniž.: rozlet • rozpätie • vzlet (o duševnej potencii človeka): rozlet myšlienok o voľnosti; rozpätie tvorivých síl; básnický vzlet • poet. rozpuk (plný rozvoj): rozpuk jari • poet. rozvin (Kukučín) • zastar. rozvitok: žena v rozvitku (J. Horák)
rozkrútiť 1. uviesť do otáčavého pohybu • roztočiť • rozvrtieť: rozkrútili, roztočili kolesá • porozkrucovať • poroztáčať (postupne, viac vecí)
2. uvoľniť niečo skrútené • rozmotať: rozkrútila zamotanú vlnu; rozmotala klbko • rozvinúť • odvinúť • roztočiť • odkrútiť: rozvinúť, odvinúť stočený plagát
3. expr. začať niekoho krútiť v tanci • hovor.: roztočiť • rozvrtieť: rozkrútiť dievča na parkete • roztancovať: roztancoval všetky kolegyne • poroztáčať • porozkrucovať (postupne)
4. p. začať 1
rozložiť 1. dať vedľa seba • rozmiestiť • rozmiestniť • rozstaviť • rozostaviť: rozložili, rozostavili nábytok po izbe • poklásť • rozklásť: pokládla veci na posteľ • porozkladať • expr. porozťahovať (postupne, na viacero miest): porozkladať taniere po stole; porozťahovať hračky po izbe
2. niečo zložené dať do rovnej plochy • rozostrieť • rozstrieť • rozprestrieť • prestrieť: rozložiť, rozostrieť noviny; rozprestrieť dáždnik • roztiahnuť: roztiahnuť deku na trávu • rozvinúť: rozvinúť plachtu • rozostlať (rozložiť periny): rozostlať posteľ • expr. rozvaliť: rozvalil tri snopy • zried. rozvetviť (Hviezdoslav) • porozkladať • porozprestierať • porozťahovať • porozostielať (postupne, viac vecí)
3. rozdeliť na časti • rozobrať: rozložiť, rozobrať prístroj • rozčleniť (členením): autor rozčlenil kapitolu na viac častí • analyzovať • rozanalyzovať (rozložiť analýzou): detailne analyzovať vedecký problém • dekomponovať • disociovať (rozložiť na zložky): dekomponovať zlúčeninu • chem. rozštiepiť
4. spôsobiť rozklad • rozvrátiť • zničiť: rozložili, zničili celú organizáciu • dezorganizovať • zdezorganizovať • destabilizovať: dezorganizovať, destabilizovať pracovnú morálku • rozožrať • rozžrať • rozleptať (rozložiť leptaním): roztok rozožral dlážku • požrať (o hrdzi) • rozrušiť: hrdza požrala, rozrušila karosériu • hovor. vyžrať (žraním rozložiť): kyselina vyžrala tkanivo
5. p. roztiahnuť 3 6. p. založiť 5
rozprestrieť 1. umiestniť na väčšiu plochu • rozostrieť: rozprestrieť, rozostrieť obrus • prestrieť: prestreli deku na trávu • rozložiť • roztiahnuť: rozložili stan • rozklenúť (do podoby klenby): stromy rozklenuli konáre doširoka • nár. rozpiadliť (Kukučín) • porozprestierať • porozostierať • poprestierať (postupne, viac vecí)
2. roztvoriť niečo zložené • rozostrieť: rozprestrieť, rozostrieť dáždnik • vystrieť • roztiahnuť • rozložiť • rozvinúť: vystrel, rozložil skrútený plagát • porozprestierať • porozostierať • porozkladať (postupne, viac vecí)
3. p. rozopnúť 2
rozprúdiť urobiť živším, intenzívnejším • rozvinúť • rozviť • rozpriasť: rozprúdili, rozvinuli v meste spoločenský život • zintenzívniť: zintenzívnili boj za mier • publ.: rozbehnúť • rozkrútiť: rozbehli, rozkrútili výrobu naplno • vystupňovať • zvíriť • rozvíriť (rozprúdiť vo veľkej miere): vystupňovať činnosť; rozvírili debatu
roztiahnuť sa 1. rozložiť sa do šírky • rozprestrieť sa • rozostrieť sa: padák sa mu roztiahol, rozprestrel v poslednej chvíli • rozvinúť sa: rozvinul sa s vecami na tráve • vytiahnuť sa • natiahnuť sa • expr. rozgajdať sa: nohavice sa jej vytiahli, rozgajdali • expr.: rozvaliť sa • rozliezť sa: hmla sa rozvalila; dym sa rozliezol po miestnosti • rozvliecť sa (roztiahnuť sa do priestoru): sprievod sa rozvliekol • porozťahovať sa (postupne, na viaceré miesta)
2. ťahom sa oddialiť od seba • roztvoriť sa • kniž. rozpriahnuť sa: ruky sa mu roztiahli, rozpriahli • vystrieť sa • natiahnuť sa: prsty sa vystreli za zákuskom • expr.: rozčapiť sa • rozčľapiť sa • rozčapíriť sa • nár.: rozkriačiť sa • rozčesnúť sa • rozčechnúť sa: nohy sa mu rozčapili
3. p. rozšíriť sa 1 4. p. usadiť sa 1 5. p. spadnúť 1
vzrásť 1. získať na kvantite, rozsahu, objeme (op. zmenšiť sa) • rozrásť sa • zväčšiť sa: mesto za posledné desaťročie veľmi vzrástlo, rozrástlo sa, zväčšilo sa • rozhojniť sa • rozmnožiť sa • zmnožiť sa • rozmôcť sa: počet rozvodov sa rozhojnil, rozmnožil; rozmohli sa prípady tuberkulózy • rozšíriť sa (zväčšiť svoj počet): infekcia sa rýchlo rozšírila • expr. rozprasiť sa (o dačom nežiaducom) • zvýšiť sa • narásť: počet obyvateľov krajiny sa zvýšil, narástol o 10 percent • zveľadiť sa (stať sa početnejším, väčším): stádo oviec sa zveľadilo • znásobiť sa • zmnohonásobiť sa (veľa ráz sa stať väčším): množstvo vody v koryte sa znásobilo, zmnohonásobilo • prisporiť sa • pribudnúť: roboty sa prisporilo, roboty pribudlo
2. získať na intenzite, význame (op. zmenšiť sa) • zväčšiť sa • zvýšiť sa: jas hviezdy vzrástol, zväčšil sa, zvýšil sa; spokojnosť ľudí vzrástla, zvýšila sa • narásť: záujem o privatizáciu narástol • zosilnieť • zosilniť sa: vietor popoludní zosilnie, zosilní sa • zmocnieť • zmohutnieť: túžba po bohatstve zmocnela, zmohutnela • umocniť sa: cit sa ešte umocnil • zmôcť sa • vzmôcť sa: v kolektíve sa (v)zmohla podozrievavosť • zintenzívnieť • zintenzívniť sa: hnev na neposlušníka zintenzívnel • vystupňovať sa (stupňovaním vzrásť): úsilie sa vystupňovalo • rozvinúť sa • rozkvitnúť: turistický ruch sa čoskoro rozvinie, rozkvitne
rozvinutý p. vyspelý
vyspelý ktorý vyspel • zrelý: predčasne vyspelé, zrelé dieťa; zrelý muž; zrelé básnické dielo (umelecky vyspelé) • vyzretý: výstava ukázala, že ide o vyzretého umelca • vyvinutý (ktorý sa dobre vyvinul; ktorý dosiahol istú úroveň): pekne vyvinuté dievča; hospodársky menej vyvinuté krajiny • rozvinutý • rozvitý • pokročilý (ktorý je na vysokom stupni vývoja): rozvinutá, rozvitá ekonomika • civilizovaný: civilizovaná spoločnosť
p. aj vyvinutý 1, 2
vyvinutý 1. ktorý sa vyvinul, obyč. telesne • vyspelý • zrelý: predčasne vyvinuté, vyspelé dieťa; na to nie je ešte zrelý • dozretý: je z neho dozretý mládenec • dospelý (ktorý dokončil fyzický vývin): dospelý človek • urastený (ktorý dobre vyrástol): má dvoch urastených synov • expr. vyformovaný: pekne vyformovaná deva
2. ktorý dosiahol istú úroveň • vyspelý • rozvinutý • rozvitý: vyvinuté, vyspelé, rozvité školstvo, hospodárstvo • vyzretý • zrelý: vyzretý, zrelý umelec
p. aj vyspelý
nepokojný 1. ktorý je v stave duševného nepokoja, nerovnováhy; svedčiaci o tom (op. pokojný, vyrovnaný) • nevyrovnaný: nepokojný, nevyrovnaný človek • znepokojený • rozrušený • vzrušený: hovoriť znepokojeným, rozrušeným hlasom; znepokojené, vzrušené pobiehanie z miesta na miesto • nervózny • znervóznený (naplnený nervozitou): nervózni, znervóznení kupujúci; robiť nervózne pohyby • podráždený • rozdráždený • splašený (obyč. o zvierati; naplnený neovládateľným nepokojom): podráždený, rozdráždený organizmus; splašený kôň • netrpezlivý (obyč. pri čakaní; op. trpezlivý): netrpezlivé obecenstvo • napätý (hroziaci konfliktom): napätá spoločenská situácia; napätá atmosféra • rozháraný • rozvrátený • rozbúrený • rozvírený • kniž. rozorvaný (bez sústredenosti): rozvrátený pohľad; rozháraná, rozorvaná myseľ (op. sústredená)
2. stále sa pohybujúci (op. pokojný) • pohyblivý: nepokojné, pohyblivé nohy • neposedný (obyč. o deťoch) • nepostojný: neposedné chlapča, nepostojné kone • rozbehaný • blúdivý (pohybujúci sa z miesta na miesto): rozbehané oči, blúdivý pohľad • živý: mať nepokojného, živého ducha
3. p. rušný, búrlivý 1, 3
rozvírený 1. p. búrlivý 1 2. p. nepokojný 1, rušný
rušný plný ruchu, hluku, nepokoja, pohybu (op. tichý, pokojný) • hlučný • živý: rušná, hlučná, živá diskusia; chodba je cez prestávku rušná, hlučná, živá • frekventovaný (ktorý má veľkú frekvenciu): frekventovaná križovatka • nepokojný • búrlivý • rozbúrený • rozvírený • expr.: rozkvasený • vriaci: nepokojný, búrlivý život; rozbúrená, rozvírená, rozkvasená doba • kniž. pohnutý: pohnuté časy • zastaráv. vzrušený • poet. vzrušný
rozvirganý p. samopašný
samopašný ktorý je prehnane veselý; ktorý rád vystrája, vyvádza a nerešpektuje pritom výchovné úsilie, spoločenské normy a pod.; svedčiaci o tom • roztopašný • zastar. prostopašný: pozornosť vzbudzovali samopašní, roztopašní mladíci; samopašné, roztopašné kúsky • nespútaný • neviazaný • rozpustený • rozmaznaný (veľmi uvoľnený, bez zábran, obmedzení a pod.): nespútaná, neviazaná zábava; rozpustené, rozmaznané deti • bujný • rozbujnený • rozbujdošený • rozbujdašený • rozšantený • rozšantovaný • rozsamopašený • bujarý • bujdošský • rujný (ťažko ovládateľný): bujná, rozbujdošená, rozšantená, bujará spoločnosť • expr.: rozbláznený • rozvirganý • hovor. expr. rozkokošený • expr. laškovný: rozbláznené, rozvirgané, rozkokošené dievčatá • bakchický • bakchantský • hýrivý (výstredne samopašný, pripomínajúci bakchanálie): bakchické, bakchantské orgie; hýrivé noci • huncútsky • lapajský • šantivý • nár. šantovlivý (hravo samopašný): huncútska, lapajská chasa; šantivé psíča • nezbedný • nezbednícky • neposlušný • nespratný: nezbedné, nezbednícke vnúča; neposlušní šarvanci; nespratné správanie • svojvoľný • zried. sebevoľný (ktorý vo svojej samopaši neberie na nikoho ohľad): výstredné správanie svojvoľného, sebevoľného dievčiska • recesistický • recesijný (samopašný s úmyslom provokovať, zosmiešňovať): išlo len o nevinnú recesistickú pouličnú maškarádu; recesijný prístup k niečomu • zastar. vospustný
rozsamopašiť sa stať sa samopašným, bujarým • rozblaznieť sa • rozblázniť sa • rozjašiť sa • rozšantiť sa: na výlete sa chlapci rozsamopašili, rozjašili, rozšantili • expr.: rozbujnieť sa • rozbujdošiť sa • rozdivočiť sa • rozšalieť sa • spochabiť sa • pojašiť sa: deti sa rozdivočili • expr.: rozkohútiť sa • roztatáriť sa • rozkokošiť sa: podgurážení chlapi sa rozkokošili • rozjariť sa • rozveseliť sa • rozjasať sa (stať sa veselým): vínom sa rozjarili • expr. zried.: rozrarášiť sa • rozrárožiť sa • rozrapľovať sa • rozvirgať sa • kniž. al. arch. rozharcovať sa • nár. rozvirgošiť sa (Rázus) • roztalpašiť sa (Chrobák)
rozvirgať sa, rozvirgošiť sa p. rozsamopašiť sa
pobúriť 1. vyvolať stav nepokoja, odporu, nesúhlasu, hnevu a pod. • znepokojiť • rozhorčiť: udalosť nás všetkých pobúrila, znepokojila, rozhorčila • rozbúriť • rozrušiť • rozochvieť: nevedno, čo tak rozbúrilo pokojnú hladinu spoločnosti • rozvíriť • rozvlniť: rozvírenie verejnej mienky • expr. pobalušiť • vyrušiť • rozčúliť • podráždiť: rozčúlilo, podráždilo nás také konanie
p. aj nahnevať
2. vyvolať hnev, rozčúlenie, nevraživosť a pod. • popudiť: pobúril, popudil proti sebe celú rodinu • pohnevať: nechcel si pohnevať matku • expr. poštvať: poštvali ho proti kolektívu • vzbúriť (vyvolať vzburu): vzbúriť baníkov proti vedeniu • expr. popchnúť: popchlo ma, keď som sa dozvedel tú nespravodlivosť • pohoršiť • rozhorčiť: pohoršilo ma správanie mládenca • iritovať: čosi ma na celom prípade iritovalo
podnietiť 1. byť pôvodcom popudu, impulzu do nejakej činnosti • dať podnet • dať popud • dať impulz: udalosť podnietila verejnú diskusiu, dala podnet, popud na verejnú diskusiu • vyvolať • spôsobiť: hlad vyvolal, spôsobil vzburu • zapríčiniť: horúčavy zapríčinili rozšírenie infekcie • iniciovať: iniciovanie pomsty • kniž. zastar. podňať: podňalo ho to k činnosti • popudiť (byť popudom): popudiť dakoho k odporu • pohnúť • popohnať • poduriť • aktivizovať (spôsobiť aktivitu): pohnúť, aktivizovať študentov do intenzívnejšieho štúdia • publ. mobilizovať: mobilizovať občanov na ochranu lesa • zburcovať • strhnúť: hudba nás zburcovala, strhla k ováciám • vyburcovať: vyburcovať v niekom odvahu • vydráždiť: vydráždiť zmysly • vyprovokovať (podnietiť incident): vyprovokovať súboj, spor • subšt. vyhecovať • kniž.: vznietiť • roznietiť: hry vznietili, roznietili detskú fantáziu • kniž. stimulovať • motivovať • povzbudiť (dodať chuť, silu do nejakej činnosti): stimulovať, povzbudiť mladých do podnikania • zaburcovať: zaburcovať svedomím niekoho • inšpirovať: inšpirovať k ďalšiemu vedeckému pokusu • expr.: nabadúriť • nabadurkať: zvedavosť deťom nabadúrila mysle • rozvíriť • zvíriť • rozprúdiť: reklama rozvírila, rozprúdila záujem o výrobky
2. vyvolať odpor, nepriateľstvo a pod. • pobúriť: podnietil, pobúril ľudí proti sebe • vzbúriť (podnietiť k vzbure): vzbúriť robotníkov proti vedeniu podniku • expr. zbuntovať: zbuntovať povstalcov do boja • rozvíriť • zvíriť: rozvírenie, zvírenie zmyslov
rozrušiť 1. vyviesť z psychického pokoja, z rovnováhy • vzrušiť: správa ho rozrušila, vzrušila • rozhýbať • rozochvieť (v menšej miere): film rozhýbal obecenstvo • vzbúriť • rozbúriť • otriasť (vo veľkej miere rozrušiť): láska rozbúrila jeho city; správa ním otriasla • rozvíriť • zvíriť • expr. rozryť • kniž.: rozjatriť • zjatriť • zvíchriť: rozvírené vášne; rozjatrené, zvíchrené city • expr. rozbabrať: celkom ho to rozbabralo • rozdráždiť • podráždiť • pobúriť (nepríjemne, negatívne rozrušiť): výsmech ho rozdráždil, podráždil • rozvášniť (vyvolať vášeň): prejavom rozvášnil dav • znepokojiť (zároveň vyvolať obavy): udalosti ju znepokojili
2. p. porušiť 1
zvlniť 1. spôsobiť, aby sa niečo vlnilo (obyč. vodná hladina) • rozvlniť: loď zvlní, rozvlní hladinu jazera • zvíriť • rozvíriť (uviesť do vírivého pohybu): zvírené, rozvírené more • sčeriť • rozčeriť (jemne zvlniť): vánok sčeril, rozčeril hladinu rieky, vodnú plochu
2. urobiť vlnitým, poprehýbaným: zvlniť drôt, plech • skučeraviť • expr. zbrčkaviť (vlasy): jemný dážď jej skučeravil hlavu; zbrčkaviť si ofinu kulmou
3. p. rozbúriť 1, 2
vzbúriť sa 1. odoprieť poslušnosť • postaviť sa na odpor • vzoprieť sa • zastaráv. zoprieť sa: robotníci sa vzbúrili, vzopreli, zopreli; celá jej bytosť sa vzbúrila, vzoprela • sprotiviť sa • vzpriečiť sa • spriečiť sa: vie sa sprotiviť, vzpriečiť proti vrchnosti; sprieči sa rozkazu • povstať (vzbúriť sa so zbraňou v ruke): povstať proti nepriateľovi • postaviť sa: neopováži sa postaviť rodičom • kniž.: vzopnúť sa • vzopäť (proti niečomu) • zdvihnúť sa na odpor • fraz.: zdvihnúť hlavu/čelo (proti niekomu, niečomu)
2. dať sa do prudkého pohybu • rozbúriť sa: hladina sa vzbúrila, rozbúrila • rozvlniť sa: plachty sa vo vetre rozvlnili • rozvíriť sa: prach na ceste sa rozvíri
3. prudko, búrlivo sa prejaviť (o citoch) • vypuknúť • expr. vybuchnúť: vzbúril sa, vypukol, vybuchol v ňom hnev, jed • kniž.: vzbĺknuť • vzblčať • vzplanúť: vášeň vzbĺkla, vzplanula celou svojou silou • rozplameniť sa: cit sa v nej rozplamenil • expr. rozbúriť sa: v duši sa mu všetko rozbúrilo • kniž. vznietiť sa: vznieti sa v ňom prudký cit
víriť 1. uvádzať do vírivého pohybu • rozvirovať: auto vírilo, rozvirovalo prach • čeriť • vlniť (víriť vodu): vánok čeril, vlnil hladinu jazierka
2. byť vo vírivom pohybe • víriť sa • kúriť sa • chumeliť sa: prach, dym (sa) víri, kúri; sneh sa chumelí • čeriť sa • vlniť sa (o vode): hladina sa čerí vo vetre • čechriť sa (jemne sa víriť): more sa čechrí • expr. čeperiť sa (o vode) • rojiť sa (pren. o myšlienkach): v hlave sa mu víria, roja myšlienky; roja sa mu pred očami predstavy • poet. kolotať: krv mu v žilách kolotá
rozviť 1. p. rozvinúť 1 2. p. rozvinúť 2, rozprúdiť 3. p. rozmotať 1
vykvitnúť 1. rozvinúť sa do kvetu, do kvetov • rozkvitnúť: v oblokoch vykvitli, rozkvitli červené muškáty • zakvitnúť (vykvitnúť obyč. v množstve): čerešňa bohato zakvitla • rozviť sa (o pukoch kvetov): ruža sa do rána rozvila • zried. okvitnúť (F. Hečko)
2. p. vzniknúť, vyvinúť sa 1
rozvitok p. rozvoj
rozvitý p. vyspelý
haniť znevažujúco sa o niekom, niečom vyjadrovať, uberať niekomu vážnosť, česť • znevažovať: haniť, znevažovať prácu niekoho • tupiť • urážať: tupila, urážala jej ochotu pomôcť • hanobiť • zneucťovať (hrubo haniť): hanobiť meno niekoho, zneucťovať presvedčenie niekoho • zried. paškvilovať (Hurban) • utŕhať na cti (niekomu) • kniž. przniť • expr. pľuhaviť: verejne ma pľuhaví • fraz. hádzať kamením (po niekom) • ohovárať • očierňovať • osočovať • hovor. expr.: roznášať • rozvláčať • bridiť • hnusiť • špiniť • hovor. expr. špintať (úmyselne hovoriť nepravdu o niekom): ohovárajú, očierňujú nás, že sme nepomohli; bridí moju robotu; špiní, špince naňho, kde len môže • hovor. škandalizovať (verejne haniť): škandalizovať zasadnutie parlamentu • nár. hudiť • expr.: šprihať • brýzgať: šprihá na ich odrodilstvo, haní ich odrodilstvo
klebetiť 1. rozširovať o niekom hanlivé, indiskrétne (často nepravdivé) správy • robiť klebety: chodí po susedkách a klebetí, robí klebety • expr.: roznášať • rozvláčať: roznášali, rozvláčali ju po dedine • hovor. pletkárčiť (rozširovať malicherné veci o niekom) • vynášať (klebetiť o domácich veciach) • šepotať • šepkať • šeptať • šuškať (tajne): šepkali, šuškali o ňom všeličo • fraz. expr. otierať si jazyk (o niekoho) • ohovárať • osočovať • expr. očierňovať • hovor. expr. omaľúvať (rozširovať nepravdivé veci o niekom): ohovárali, osočovali ho pred rodinou
2. veľa rozprávať, často z dlhej chvíle a obyč. o nedôležitých veciach: vedľa v izbe klebetili naše manželky • expr.: tárať • trepať • trkotať • drkotať • krákoriť • subšt. tračľovať: ženy tárali, trkotali celú noc • expr.: rapotať • ľapotať • lalotať • tliapať • klekotiť (veľa, rýchlo) • pejor. jazyčiť (veľa, obyč. zle rozprávať o niekom)
ohovárať úmyselne hovoriť nepravdu o niekom, niečom, šíriť klebety o niekom, niečom • osočovať • ovrávať • expr. očierňovať: ohovára ho, osočuje pred celou rodinou • nactiutŕhať (ubližovať na cti) • hovor. expr.: omaľúvať • roznášať • rozvláčať: omaľúva nás, kde môže; roznáša, rozvláča o ňom, že pije • expr.: špiniť • špintať • šprihať (hanlivo, so zlosťou): špiní, špince, šprihá na všetkých, na poriadnych ľudí • fraz. expr. otierať si jazyk (o niekoho) • expr.: omieľať • prepierať: klebetnice si ustavične oňho otierajú jazyk, omieľajú ho, prepierajú ho • expr. obrábať: ženy zasa kohosi obrábajú • nár. obsudzovať • klebetiť (o niekom) • kniž. insinuovať (neprávom upodozrievať) • hovor. škandalizovať (verejne ohovárať, vyvolávať škandál)
p. aj haniť
rozvláčať p. ohovárať
trúsiť 1. úmyselne al. mimovoľne po čiastkach nechávať padať niečo drobné, sypké • roztrusovať: trúsiť, roztrusovať smeti, slamu; trúsi múku po kuchyni • rozsýpať: dávaj pozor, rozsýpaš uhlie po schodoch • sypať (nechať padať prúdom): sypať zemiaky, orechy z vreca • roztriasať (trasením): roztriasa perie po celom dvore • roznášať • rozvláčať: vietor roznáša, rozvláča trávu po okolí
2. p. špiniť 2 3. p. šíriť 2
rozhádzať 1. hádzaním dostať na rozličné miesta • rozmetať: rozhádzať, rozmetať hnojivo po poli • rozhodiť (jedným razom): z lietadla rozhodili letáky • roztrúsiť • roztriasť (po troške): roztrúsil semeno po hriadkach • rozprášiť: rozprášili piesok po ceste • rozsiať • rozosiať (rozhádzať semeno): rozosiali zrno • rozkydať (kydaním): rozkydať hnoj • porozhadzovať • porozmetávať • porozmetúvať • poroztriasať (postupne, viac vecí)
2. uviesť do neporiadku • prehádzať: rozhádzal, prehádzal šatstvo v skrini • hovor.: rozťahať • rozvláčiť: rozťahal, rozvláčil košele po byte • sprehádzať • spoprehadzovať (rozhádzať jedno cez druhé): sprehádzal všetky knihy na poličke • expr.: rozvŕtať • rozkydať • expr. zried. rozdulovať: rozvŕtal celú skriňu • porozhadzovať • poprehadzovať • hovor.: porozťahovať • porozvláčať (postupne, viac vecí): deti porozťahovali hračky
3. p. rozbiť 1 4. p. premárniť 5. p. rozčúliť, nahnevať
rozniesť 1. rozptýliť do okolia: rozniesť infekciu • roznosiť (po častiach): vietor roznosil smeti • rozvliecť • rozvláčiť • zvláčiť (vláčením): ktosi rozvláčil seno po dvore • rozšíriť: rozšíriť nákazu • roztrúsiť: deti roztrúsili blato po izbe • poroznášať • porozvláčať • porozvlačovať • porozťahovať • poroztrusovať (postupne)
2. urobiť známym • rozchýriť: rozniesol, rozchýril zvesť po celej dedine • roznosiť • rozšíriť • rozhlásiť: roznosiť správu; rozšíriť, rozhlásiť svoj názor po pracovisku • expr.: roztárať • roztrúbiť • rozbubnovať • rozkrákoriť: všetko roztrúbi • poroznášať • porozhlasovať • expr. poroztrubovať (postupne)
3. expr. rozšíriť klebety • ohovoriť: rozniesli, ohovorili ho v novinách • expr.: roznosiť • rozvláčiť • roztrúsiť: rozvláčila, roztrúsila klebety o našej rodine • poroznášať • poohovárať • porozvlačovať • poroztrusovať • porozťahovať (postupne)
4. p. doniesť 1 5. p. rozobrať 2 6. p. rozohnať 1
rozvláčiť 1. p. rozniesť 1 2. p. rozniesť 3
obšírne so širokým rozsahom, do podrobností (o vyjadrovaní) • doširoka • zoširoka • naširoko • široko: obšírne, doširoka, zoširoka sa rozpisuje o svojich zážitkoch; naširoko, široko vykladá o histórii mesta • extenzívne: pristupovať k téme extenzívne • podrobne • dôkladne • detailne: podrobne, dôkladne, detailne opisuje spôsob prípravy materiálu • rozsiahlo • obsiahlo: rozsiahlo, obsiahlo hovoriť o dosiahnutých výsledkoch • zdĺhavo • rozvláčne • rozťahane • kniž. siahodlho: zdĺhavo, rozvláčne, siahodlho rozprával o tom, ako sa ta dostal • zried. rozplynuto (Jesenská) • zastar. rozvlačite • rozvlačito (Timrava)
zdĺhavo 1. veľmi dlho, neprimerane dlho • zdlha: zdĺhavo, zdlha sa na neho pozrela • pomaly: pomaly sa rozhodoval, čo urobí • ťažko: rana sa ťažko hojí • expr.: šiplavo • piplavo • babravo (zdĺhavo a s ťažkosťami, nešikovne): takáto rana sa šiplavo hojí; piplavo, babravo sa pripravovali na oračku
2. so zbytočnými podrobnosťami • zdlha: zdĺhavo, zdlha vysvetľoval princípy transformácie • obšírne • zoširoka • široko: obšírne, zoširoka vykladať o svojich predstavách • rozvláčne • rozťahane • kniž. rozplynuto: začal rozvláčne, rozťahane rozprávať o svojich zážitkoch; rozplynuto opisovať miesto deja • kniž. siahodlho: siahodlho referuje o svojej ceste • zastar.: rozvlačite • rozvlačito (Timrava)
3. p. pomaly 1 4. p. ťažko 4
rozvlačito, rozvlačite p. obšírne, zdĺhavo 2
rozvlačitý p. zdĺhavý, rozvláčny 1
rozvláčny 1. (zbytočne) podrobný, široký, dlhý (obyč. o verbálnych prejavoch) • obšírny: rozvláčne, obšírne rozprávanie • zdĺhavý • siahodlhý: zdĺhavé vysvetľovanie, siahodlhý spis • ťahavý • ťahaný • kniž. tiahly • pomalý: ťahavá, pomalá reč; ťahavá, ťahaná pieseň • pren. nákladný: nákladný dialóg • zastar. rozvlačitý • zried. rozvlečený
2. p. pomalý 1
zdĺhavý neprimerane dlho trvajúci, vlečúci sa • rozvláčny: zdĺhavá, rozvláčna prednáška • obšírny • hovor. expr. rozťahaný • zried. rozvlečený • pren. nákladný (so zbytočnými podrobnosťami; op. stručný): obšírny, rozťahaný referát; nákladný dialóg • pomalý • expr.: piplavý • šiplavý • prplavý • hovor. expr. babravý (obyč. o práci): bola to pomalá, babravá robota • chronický (ktorý sa zároveň opakuje): zdĺhavá, chronická chrípka • dlhotrvajúci • kniž. vleklý: vleklá kríza • zastaraný (iba o chorobe): zastaraný zápal • kniž. siahodlhý (veľmi zdĺhavý): siahodlhé rozprávanie • zastar. rozvlačitý
rozvláčne 1. porov. rozvláčny 1 2. p. široko 2, obšírne, zdĺhavo 2
široko 1. do veľkej, potrebnej šírky (op. úzko); do veľkej rozlohy • naširoko • doširoka • zoširoka: široko, naširoko poskladaný papier; široko, doširoka rozkladal rukami; naširoko, zoširoka sa rozkročiť • rozložito: rozložito rozrastená koruna stromu • dokorán (pri otváraní): dokorán otvoriť dvere
porov. aj široký 1
2. do veľkých podrobností • naširoko • zoširoka • obšírne: široko, naširoko sa rozpísal o dosiahnutých výsledkoch; zoširoka, obšírne vysvetľuje podstatu problému • podrobne • dôkladne: podrobne, dôkladne sa zamýšľať nad príčinou neúspechu • rozvláčne • rozťahane • zdĺhavo (do zbytočných podrobností): rozvláčne, rozťahane, zdĺhavo rozprával o svojich zážitkoch
3. p. široko-ďaleko
nekonečný ktorý nemá koniec v priestore, v čase, v množstve, v intenzite (op. konečný) • neobmedzený • neohraničený (op. obmedzený, ohraničený): nekonečný, neohraničený priestor; mládež má neobmedzené možnosti sebarealizácie • bezhraničný • bezmedzný • kniž.: bezbrehý • bezmerný • kniž. zastar. bezkonečný (obyč. čo sa týka intenzity al. priestoru): zmocnilo sa ho bezmedzné, bezbrehé zúfalstvo; vždy túžil po bezhraničných, bezkonečných diaľavách • nedozerný • nedohľadný (čo sa týka priestoru): očami blúdil po nedozerných, nedohľadných šíravách • nesmierny (čo sa týka množstva a intenzity): počas života nazbieral nesmierne množstvo umeleckých predmetov; ovládla ho nesmierna ľútosť • zdĺhavý • rozsiahly • rozvláčny (čo sa týka času; op. krátky, krátkodobý): viedli medzi sebou zdĺhavú vojnu; mať spolu zdĺhavé, rozsiahle rozhovory; treba skončiť zdĺhavé, rozvláčne spory • večný (čo sa týka času al. množstva): všade sa stretával s večným nepochopením; mŕtvi tu spia svoj večný sen • expr. absolútny • úplný (čo sa týka intenzity): pociťovala voči nemu absolútnu, úplnú oddanosť; vo svojich rukách sústredil absolútnu, úplnú moc • mat. entý (presne neurčený vo veľmi veľkom množstve): člen entého radu čísel
p. aj dlhý, veľký
obšírny 1. ktorý má široký rozsah, ktorý pozostáva z množstva údajov a pod. (op. stručný, krátky) • obsiahly • obsažný • rozsiahly: obšírna, obsiahla správa; obšírny, rozsiahly referát • široký • extenzívny (op. úzky): zameral sa na obšírny, široký, extenzívny výklad • podrobný • dôkladný • vyčerpávajúci (zachádzajúci do podrobností, do detailov): podrobný, dôkladný výklad; podrobný, vyčerpávajúci dôkazový materiál (na súde) • rozvláčny • zdĺhavý • expr. rozťahaný • kniž. siahodlhý • zried. rozvlečený (ktorý zaberá veľký časový úsek): rozvláčny, zdĺhavý opis udalosti; rozvláčne, rozťahané, siahodlhé, rozvlečené rozprávanie
2. p. rozľahlý
podrobný všímajúci si, zahŕňajúci, obsahujúci podrobnosti • detailný: podrobný, detailný výklad; podrobné, detailné vysvetlenie (op. všeobecné) • kniž. minuciózny: minuciózna analýza • bližší: mať o niečom podrobnejšie, bližšie správy • dôkladný • vyčerpávajúci: dôkladné rozpracovanie koncepcie, vyčerpávajúci opis • obšírny • obsiahly • rozsiahly • široký (podrobný a dlhý, s veľkým záberom; op. stručný, krátky): obšírna, obsiahla štúdia; rozsiahle, široké spracovanie problematiky • dokonalý • úplný (zahŕňajúci všetko i s podrobnosťami): dokonalé, úplné vedomosti o niečom • rozvláčny (zbytočne podrobný): rozvláčny referát
pomalý 1. vyznačujúci sa malou rýchlosťou (op. rýchly) • nenáhlivý: pomalá, nenáhlivá chôdza • zastar. nenáhly: nenáhly návrat k životu • pokojný • krokový • prechádzkový • mierny • voľný • pren. slimačí (obyč. o tempe) • hud. adagiový [vysl. adádžový] (pomalý ako pri adagiu): adagiový rytmus • pozvoľný • postupný (postupne nasledujúci v čase; op. rýchly, prudký): pozvoľné, postupné zabúdanie na krivdy a útrapy; pozvoľné zmeny, postupný úpadok • lenivý • ospanlivý • ospalý • pren. hovor. zaspatý: lenivý tok rieky; lenivé, ospanlivé, ospalé, zaspaté pohyby • expr.: ťarbavý • ťažkopádny • šuchtavý • šúchavý: ťarbavé, šuchtavé kroky • rozvláčny • malátny: rozvláčna reakcia • ťahavý • tiahly • ťahaný: pomalá, ťahavá, tiahla pieseň • zdĺhavý • expr.: piplavý • prplavý • hovor. expr.: babravý • babrácky (vyžadujúci si čas a dôkladnosť): zdĺhavá, piplavá, prplavá, babravá práca; babrácke ruky • subšt. lážo-plážo: lážo-plážo futbal • expr.: pomalinký • pomalilinký
2. pohybovo, častejšie však rozumovo menej pohotový, menej zdatný; svedčiaci o tom • expr.: ťarbavý • ťažkopádny • nešikovný: stala sa z nej pomalá, ťarbavá, ťažkopádna, nešikovná buchta; ťarbavé, ťažkopádne myslenie • nepohotový (op. pohotový) • hovor. pejor. ťuťmácky: nepohotový žiak, ťuťmácky mozog • nedynamický • expr. šuchtavý: šuchtavý človek • nár. zvlačkavý
hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťoch • rozprávať • hovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkoch • vykladať • rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plány • expr.: roztriasať • pretriasať • premieľať • rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa • šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriť • kraj. povedať: ľudia povedajú všeličo • povrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zle • nár. trizniť (Hviezdoslav) • expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty) • kniž. zastar. vetiť • odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeň • rečniť • expr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalo • hrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytuje • expr. húsť • hovor. expr.: hustiť • trúbiť • vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučku • expr.: vrčať • sipieť • syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať • brechať • prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť • rapotať • rapkať • sypať • súkať • mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slová • expr.: trkotať • drkotať • mrkotať • gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať • slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slová • expr.: hlaholiť • šveholiť • hrkútať • ševeliť • štebotať • švitoriť • džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú deti • spievať (spevavo hovoriť) • šepkať • šeptať • šuškať • expr. šepotať • hovor. expr. šušotať • expr.: šušúkať • šepoliť • šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do ucha • expr.: šomrať • šamotiť • šemotiť • šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať • mrmlať • mrmotať • mumrať • brblať • bručať • dudrať • dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudre • expr.: huhlať • huhňať • fufnať • chuchmať • chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasom • drmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať • jachtať • hovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevine • expr.: brbtať • brbotať • hatlať • bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať • trepať • tliapať • trieskať • plieskať • baláchať • búchať • kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôže • hrub. drístať • subšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravda • expr.: pliesť • motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť • repentiť: Čo repetí tá stará? • hovor. expr.: remziť • remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať • ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať • handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)
porov. aj kričať 1
2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať
rozvlačovať p. hovoriť 1
rozvlečený p. zdĺhavý, obšírny 1, rozvláčny 1
oklebetiť rozšíriť nepravdu, klebety o niekom, niečom • ohovoriť • ovravieť • osočiť • expr.: očierniť • omaľovať: oklebetila, ohovorila, očiernila priateľku pred spolupracovníkmi • hovor. expr.: rozniesť • rozvliecť • preprať • pretriasť: rozniesli nás po celom meste; na večierku preprali rodinné záležitosti • nár. preprášiť • hrub. okydať • poohovárať • poočierňovať • poroznášať • porozvláčať • poprepierať • popretriasať (na rozličných miestach, pred viacerými ľuďmi) • fraz. poroznášať na jazyku
rozvliecť p. rozniesť 1
rozvliecť sa p. roztiahnuť sa 1
rozvlniť 1. p. rozvíriť 1 2. p. rozbúriť 1, 2
vzrušiť priviesť do stavu vnútorného nepokoja (v kladnom al. zápornom zmysle) • rozrušiť: predstava výhry ju vzrušila, rozrušila • fraz. vyviesť z rovnováhy/z miery/z konceptu: náhla správa ma vyviedla z rovnováhy • vzbúriť • rozbúriť • rozvlniť (silno vzrušiť): udalosť vzbúrila, rozbúrila, rozvlnila celé mesto • znepokojiť (naplniť obavou) • pobúriť • podráždiť (obyč. negatívne): očividná nespravodlivosť nás veľmi pobúrila; podráždiť chlapcovu obrazotvornosť • otriasť (mocne, obyč. negatívne zapôsobiť): udalosť ním otriasla • exaltovať (prepiato vzrušiť): obraz ma priam exaltoval • subšt. rajcovať (nedok.; obyč. sexuálne vzrušovať): rajcuje to jeho predstavivosť • expr. poštekliť (príjemne vzrušiť): anekdota všetkých pošteklila • rozochvieť • nadchnúť • dojať • povzniesť • rozcítiť (citovo pohnúť v kladnom zmysle): hudba ho hlboko rozochvela, nadchla • oduševniť • rozohniť • rozplameniť • kniž. zapáliť (citovo silno vzrušiť v kladnom zmysle): program prítomných oduševnil, rozohnil, rozplamenil; umelcov výkon obecenstvo zapálil
rozvod úradné zrušenie manželstva • zastaráv. rozsobáš: podať návrh na rozsobáš