Synonymá slova "rozs" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 263 výsledkov (3 strán)
-
rozsadiť p. roztrhnúť
roztrhnúť trhnutím rozdeliť na kusy al. porušiť celistvosť • pretrhnúť • rozdrapiť • rozšklbnúť: roztrhol list, niť; pretrhol, rozšklbol si nohavice na klinci • rozraziť • rozlomiť • rozťať (násilným trhnutím): rozrazil tvrdý obal • preraziť • prelomiť • preťať: ticho preťal výkrik • zatrhnúť • natrhnúť • nadtrhnúť • nadrapiť (trhnutím porušiť): zatrhnúť si ponožku; natrhnúť si sval, sveter • expr.: rozkmasnúť • rozhodiť • rozškrknúť • predrapiť: rozkmasol, predrapil plátno na dva kusy; rozhodili potrubie náložou • det. roztržkať • nár. rozsadiť (Dobšinský) • poroztŕhať • poroztrhávať (viac vecí al. na viacerých miestach) • ponatŕhať • ponatrhávať (trhnutím porušiť na viacerých miestach) • porozrážať • poprerážať (postupne)
rozsadlina p. trhlina
trhlina voľný priestor vzniknutý roztrhnutím, rozdvojením niečoho: zemské trhliny • prasklina • puklina: praskliny, pukliny na dome • medzera: medzera medzi zubmi • škára: škáry v okne • štrbina: štrbina v dlážke • zastar. štrba (Hviezdoslav) • rozsadlina: smrek vyrastá z rozsadliny • prielom: prielom v múre • zlom: skalné zlomy • kniž. ruptúra: ruptúra vo vývine
rozdeliť sa 1. utvoriť sa vo forme častí • rozčleniť sa • rozložiť sa: sprievod sa rozdelil, rozčlenil na tri prúdy; zlúčenina sa rozložila na zložky • rozštiepiť sa • rozvetviť sa: strana sa rozštiepila na frakcie; cesta sa rozvetvila • rozdvojiť sa • rozpoliť sa • rozpoltiť sa (na dvoje): štát sa rozdvojil • rozkúskovať sa • rozdrobiť sa (na malé časti): organizácia sa rozdrobila • kniž.: rozstúpiť sa • rozostúpiť sa: verejnosť sa roz(o)stúpila do dvoch táborov • roztrhnúť sa • rozsadnúť sa (puknutím sa rozdeliť): zem sa rozsadla
2. oddeliť sa od seba • odlúčiť sa • rozísť sa: ich cesty sa rozdelili, odlúčili, rozišli na križovatke • rozlúčiť sa (o ľuďoch): manželia sa rozlúčili
3. prežiť, zužitkovať niečo spolu s niekým • podeliť sa: rozdelil sa, podelil sa s ním o posledný kus chleba; so ženou sa podelí o radosť i starosť
rozsadnúť sa p. rozdeliť sa 1
márnotratný zbytočne, ľahkomyseľne míňajúci peniaze al. iné hodnoty; svedčiaci o takomto prístupe k majetku (op. sporivý) • nešetrný • márnivý: márnotratný, nešetrný syn premárnil celý otcovský majetok; viesť márnotratný, márnivý život • rozšafný • hovor. rozhadzovačný (ktorý rád a ľahkomyseľne míňa, obyč. peniaze): rozšafná, rozhadzovačná manželka • hýrivý (ktorý ľahkomyseľne utráca, obyč. na zábavu): márnotratné, hýrivé dcéry • hovor. zastar. trovný
opatrný ktorý dáva pozor, aby sa nestalo niečo nepriaznivé; svedčiaci o opatrnosti (op. neopatrný) • obozretný • ostražitý: opatrný, obozretný vodca; opatrné, ostražité pohyby divej zveri; byť opatrný, obozretný vo vzťahu k niekomu • bedlivý • bdelý • pozorný (ktorý dáva pozor, neprestajne sleduje niečo): bedlivý, pozorný strážca; bedlivé, pozorné zaobchádzanie s pacientom • hovor.: diplomatický • taktický (postupujúci premyslene, bez rizika): diplomatické, taktické vyčkávanie • pejor. opatrnícky (prepiato al. vypočítavo opatrný): opatrnícky postup, opatrnícke výhovorky • prezieravý • rozvážny • kniž. prozreteľný • zastaráv. rozšafný (spojený s rozvahou, s predvídaním budúcich následkov a pod.): prezieravý, rozvážny štátnik; prozreteľné, rozšafné konanie; rozšafný gazda • uvážlivý • zdržanlivý (spojený s rozumovou analýzou; neprejavujúci naplno svoje názory, city; op. unáhlený): uvážlivé, zdržanlivé výroky; uvážlivé, zdržanlivé správanie
prezieravý ktorý vopred všetko uváži, premyslí; ktorý má schopnosť odhadnúť dôsledky, budúcnosť svojho konania, rozhodnutia a pod. (o človeku); svedčiaci o tom (op. nepredvídavý, krátkozraký) • predvídavý • obozretný: prezieravý, obozretný politik • kniž. prozreteľný: bol to prezieravý, prozreteľný krok • kniž.: jasnovidný • jasnozraký • jasnozrivý (schopný jasne posudzovať) • expr. jasnovidecký: jasnovidný, jasnozraký, jasnozrivý stratég; má jasnovidecký pohľad na veci • bystrý • kniž. bystrozraký (majúci bystrý postreh): bystrý, bystrozraký pozorovateľ odhalil nástrahy • múdry • rozumný • rozvážny: múdry, rozumný štátnik; rozumná, rozvážna politika • zastar. rozšafný: rozšafný gazda
rozšafný 1. p. márnotratný 2. p. prezieravý
rozvážny prejavujúci rozvahu; svedčiaci o rozvahe • uvážlivý • zried. rozvážlivý • kniž. rozvažitý: uvážlivý, rozvážlivý otec; uvážlivý krok • prezieravý (majúci schopnosť zvážiť a predvídať veci, situácie a pod.) • zastaráv. rozšafný: prezieravý, rozšafný hospodár • rozumný: byť rozvážny, rozumný; rozvážne, rozumné správanie (op. bezhlavé, nerozvážne, nerozumné) • múdry: múdra, rozvážna reč • triezvy • chladnokrvný (bez emócií): triezvy, chladnokrvný politik; rozsudok oznámil chladnokrvným hlasom
množstvo 1. číselne vyjadriteľné zastúpenie nejakých jednotiek • kvantita • kvantum: neprimerané množstvo, kvantum • počet: Aký počet, aké množstvo fliaš je v debničke? • objem • rozsah • veľkosť: objem, rozsah škôd, výdavkov
2. veľký, ťažko presne vyjadriteľný počet • veľa • kvantum: množstvo, kvantum ľudí • bohatstvo • hojnosť: hojnosť nápadov • myriada • hovor. expr.: milión • vagón: vagón myšlienok • húf • masa • more • hromada • kopa • hŕba • hovor. expr.: fúra • halda • nával • záľaha • záplava • les • tucet • paleta • kniž. krupobitie: krupobitie slov (Alexy) • rad: rad rokov
p. aj kopa 2
rozmer 1. hodnota udávajúca jednu z troch hodnôt (dĺžka, výška al. šírka) • miera • dimenzia: rozmery, dimenzie štadióna; telesné miery • rozloha (plošný rozmer): pole má rozlohu 10 ha • rozsah (plošný rozmer): rozsah záhrady • výmera (rozloha určená meraním): výmera bytu • veľkosť (priestorový, plošný rozmer): roztriediť veci podľa veľkosti • šírka (rozmer niečoho v horizontálnej rovine kolmo na pozdĺžnu os): šírka ulice • dĺžka (lineárny rozmer): dĺžka miestnosti • výška (rozmer niečoho vo vertikálnom smere): výška múru • hĺbka (rozmer niečoho vo vertikálnom smere dolu al. v horizontálnom smere dovnútra): hĺbka javiska • objem • kniž. volúmen (priestorový rozmer): objem nádoby • formát: formát papiera
2. stupeň istého javu • intenzita • rozsah: povodeň nadobudla veľké rozmery, veľkú intenzitu, veľký rozsah • objem: objem priemyselnej výroby • dimenzia: časové dimenzie • veľkosť • hĺbka: veľkosť, hĺbka citu
rozsah p. rozmer 1, 2
šírka 1. rozmer niečoho v horizontálnej rovine kolmo na pozdĺžnu os: šírka rieky, miestnosti • zastar. šír (Rázus)
2. stupeň istého javu: zaoberať sa problémom v celej šírke • rozmer • intenzita: povodeň nadobudla veľký rozmer, veľkú intenzitu • rozsah: rozsah kompetencií, učiva • obšírnosť: obšírnosť výkladu
rozsamopašiť sa stať sa samopašným, bujarým • rozblaznieť sa • rozblázniť sa • rozjašiť sa • rozšantiť sa: na výlete sa chlapci rozsamopašili, rozjašili, rozšantili • expr.: rozbujnieť sa • rozbujdošiť sa • rozdivočiť sa • rozšalieť sa • spochabiť sa • pojašiť sa: deti sa rozdivočili • expr.: rozkohútiť sa • roztatáriť sa • rozkokošiť sa: podgurážení chlapi sa rozkokošili • rozjariť sa • rozveseliť sa • rozjasať sa (stať sa veselým): vínom sa rozjarili • expr. zried.: rozrarášiť sa • rozrárožiť sa • rozrapľovať sa • rozvirgať sa • kniž. al. arch. rozharcovať sa • nár. rozvirgošiť sa (Rázus) • roztalpašiť sa (Chrobák)
rozsamopašený p. samopašný
samopašný ktorý je prehnane veselý; ktorý rád vystrája, vyvádza a nerešpektuje pritom výchovné úsilie, spoločenské normy a pod.; svedčiaci o tom • roztopašný • zastar. prostopašný: pozornosť vzbudzovali samopašní, roztopašní mladíci; samopašné, roztopašné kúsky • nespútaný • neviazaný • rozpustený • rozmaznaný (veľmi uvoľnený, bez zábran, obmedzení a pod.): nespútaná, neviazaná zábava; rozpustené, rozmaznané deti • bujný • rozbujnený • rozbujdošený • rozbujdašený • rozšantený • rozšantovaný • rozsamopašený • bujarý • bujdošský • rujný (ťažko ovládateľný): bujná, rozbujdošená, rozšantená, bujará spoločnosť • expr.: rozbláznený • rozvirganý • hovor. expr. rozkokošený • expr. laškovný: rozbláznené, rozvirgané, rozkokošené dievčatá • bakchický • bakchantský • hýrivý (výstredne samopašný, pripomínajúci bakchanálie): bakchické, bakchantské orgie; hýrivé noci • huncútsky • lapajský • šantivý • nár. šantovlivý (hravo samopašný): huncútska, lapajská chasa; šantivé psíča • nezbedný • nezbednícky • neposlušný • nespratný: nezbedné, nezbednícke vnúča; neposlušní šarvanci; nespratné správanie • svojvoľný • zried. sebevoľný (ktorý vo svojej samopaši neberie na nikoho ohľad): výstredné správanie svojvoľného, sebevoľného dievčiska • recesistický • recesijný (samopašný s úmyslom provokovať, zosmiešňovať): išlo len o nevinnú recesistickú pouličnú maškarádu; recesijný prístup k niečomu • zastar. vospustný
rozšantený, rozšantovaný p. samopašný
posekať sekaním podeliť na kusy • rozsekať: nadrobno posekať, rozsekať uvarené vajíčka • nasekať (sekaním pripraviť, nahromadiť): mäso nasekať na kúsky • dosekať • zosekať (sekaním, obyč. zubami veľmi poškodiť): myši dosekali, zosekali vrece, kukuricu • pohrýzť (posekať zubami) • poroztínať • popretínať (ťatím podeliť na väčšie kusy): poroztínať, popretínať polená
rozsekať p. posekať, rozťať 1
rozťať 1. ostrým nástrojom rozdeliť (prudkým pohybom) • rozseknúť: rozťať poleno, povraz, reťaz; rozsekol si kosť • preťať • pretnúť • preseknúť: preťal, presekol si ruku • rozštiepiť • rozštiepať • rozkálať (rozťať po dĺžke): rozštiepal drevo na triesky • rozrúbať • prerúbať • porúbať • dorúbať (sekerou a viacerými pohybmi): rozrúbali nábytok • rozsekať • posekať • dosekať (rozťať na viacero kusov): chlapi dosekali ľad na rieke • rozčesnúť • hovor. expr. rozfakliť (naraz, prudko rozťať): blesk rozčesol, rozfaklil strom • hovor. expr.: roztranšírovať • roztrančírovať (rozťať na kusy) • poroztínať • popretínať • popresekávať (postupne, viac vecí)
2. p. rozdeliť 1 3. p. prerušiť 1
sekať 1. ostrým predmetom narúšať celistvosť niečoho • ťať • zatínať: seká, tne, zatína sekerou do stromu, nožom do dreva • rúbať (pomocou sekery deliť): rúbať polená • stav. slang. štemovať: štemovať do múru otvory
2. rozdeľovať na drobné kúsky • rozsekávať: seká, rozsekáva nožom kapustnú hlavu, ľadové kocky • roztínať (väčším nástrojom): roztína kosti • odsekávať • odsekúvať • odsekovať (oddeľovať kúsky z niečoho) expr.: seká, odsekáva slová • odtínať (väčším nástrojom z niečoho): odtína z kusa mäsa
3. p. biť 1, 2 4. p. robiť 1 5. p. mykať
preseknúť 1. seknutím, ostrým predmetom rozdeliť na dve časti • pretnúť • preťať • rozseknúť • rozťať: preseknúť, preťať povraz, reťaz; rozseknúť kosť, rozťať brvno • hovor. expr. prešvacnúť: haluz prešvacol napoly • preštiknúť • preštipnúť (stisnutím prstov, klieští a pod.): preštiknutie, preštipnutie šnúry • subšt.: precviknúť • cviknúť: (pre)cviknúť drôt
p. aj presekať 1
2. p. prerušiť 1
rozseknúť p. rozťať 1
obšírne so širokým rozsahom, do podrobností (o vyjadrovaní) • doširoka • zoširoka • naširoko • široko: obšírne, doširoka, zoširoka sa rozpisuje o svojich zážitkoch; naširoko, široko vykladá o histórii mesta • extenzívne: pristupovať k téme extenzívne • podrobne • dôkladne • detailne: podrobne, dôkladne, detailne opisuje spôsob prípravy materiálu • rozsiahlo • obsiahlo: rozsiahlo, obsiahlo hovoriť o dosiahnutých výsledkoch • zdĺhavo • rozvláčne • rozťahane • kniž. siahodlho: zdĺhavo, rozvláčne, siahodlho rozprával o tom, ako sa ta dostal • zried. rozplynuto (Jesenská) • zastar. rozvlačite • rozvlačito (Timrava)
rozsiahlo 1. porov. rozsiahly 1 2. p. obšírne, porov. aj rozsiahly 2
bohatý 1. vyznačujúci sa dostatkom materiálnych prostriedkov, žijúci v hmotnom blahobyte (o človeku; op. chudobný) • majetný (op. nemajetný, bezmajetný): byť bohatý, majetný; bohatí, majetní predkovia • zámožný: letné sídla zámožných ľudí • hovor. dobre situovaný: dobre situovaná rodina • solventný (majúci dostatok peňazí, schopný platiť): solventní rodičia • hovor. expr.: zaperený • operený • zazobaný: byť dobre zaperený, operený, zazobaný • subšt. prachatý: ponuka iba pre prachatých záujemcov • zastar. peňažitý: peňažitá nevesta • nár. zagazdovaný: zagazdovaný mlynár • pren. nár. hrubý: hrubý gazda (Kukučín, Hviezdoslav) • expr. prebohatý (veľmi, nesmierne bohatý) • expr. pribohatý (priveľmi bohatý, obyč. pejor.)
2. vyznačujúci sa dostatkom, hojnosťou, oplývajúci niečím kladným (v materiálnom i duchovnom zmysle) • hojný: bohatá, hojná úroda; bohatý, hojný prírastok • úrodný • kniž. požehnaný (bohatý na úrodu): úrodný kraj, požehnaný rok • štedrý • výdatný: štedrá odmena, výdatné zrážky • lukulský: lukulské hody, hostiny • početný (bohatý čo sa týka počtu): početná účasť divákov • kniž. opulentný (vyznačujúci sa nadbytkom): opulentná hostina • kniž. nepreberný (veľmi bohatý): nepreberné zásoby • veľký • pestrý (bohatý rozsahom a pestrosťou): veľký, pestrý výber, šatník, sortiment • plodný (bohatý na výsledky): prežiť bohatý, plodný život • plnotvárny • mnohotvárny • rozmanitý • obsažný • plný (bohatý na zmeny, zážitky; intenzívne prežívaný; o živote) • rozsiahly • obsiahly (majúci veľký rozsah): rozsiahle zdroje surovín; bohatá, rozsiahla, obsiahla slovná zásoba • vysoký • expr. kráľovský: dostať vysokú, kráľovskú odmenu • bujný: bujný porast, bujné vlasy, bujná fantázia • nákladný (bohatý a obyč. náročný): nákladná toaleta • expr.: prebohatý • prehojný (veľmi bohatý): v prebohatej, prehojnej miere • expr. pribohatý (príliš bohatý)
nedohľadný ktorý má zrakovo neobsiahnuteľné rozmery; nepredstaviteľne veľký (obyč. čo sa týka množstva al. rozsahu) • nedozerný: dom sa strácal v nedohľadnej, nedozernej diaľke; nedozerná hĺbka plies (op. malá) • kniž. nezmerný • zastar. nedovidný: havária bude mať nezmerné, nedovidné následky (op. nepatrné, zanedbateľné) • rozsiahly • nekonečný: všade sa rozprestierali rozsiahle, nekonečné pláne; neopatrnosťou boli zapríčinené rozsiahle škody • nesmierny • obrovský: v zástupe kráčalo nedohľadné, nesmierne množstvo ľudí • neobmedzený • bezmedzný • bezhraničný (nemajúci koniec, ohraničenie): bezmedzný, bezhraničný vesmír; otvárajú sa pred nami neobmedzené, bezhraničné možnosti • rozľahlý • kniž. bezbrehý (o vzdialenosti): rozľahlé, bezbrehé more • ďalekosiahly (obyč. o hodnotách, javoch nie presne určiteľných): klásť si nedohľadné, ďalekosiahle ciele (op. konkrétne, krátkodobé) • nepredstaviteľný • nepredvídaný (ktorého hodnoty si nemožno predstaviť, predvídať): počasie zapríčinilo poľnohospodárom nepredstaviteľné, nepredvídané straty
p. aj veľký
nekonečný ktorý nemá koniec v priestore, v čase, v množstve, v intenzite (op. konečný) • neobmedzený • neohraničený (op. obmedzený, ohraničený): nekonečný, neohraničený priestor; mládež má neobmedzené možnosti sebarealizácie • bezhraničný • bezmedzný • kniž.: bezbrehý • bezmerný • kniž. zastar. bezkonečný (obyč. čo sa týka intenzity al. priestoru): zmocnilo sa ho bezmedzné, bezbrehé zúfalstvo; vždy túžil po bezhraničných, bezkonečných diaľavách • nedozerný • nedohľadný (čo sa týka priestoru): očami blúdil po nedozerných, nedohľadných šíravách • nesmierny (čo sa týka množstva a intenzity): počas života nazbieral nesmierne množstvo umeleckých predmetov; ovládla ho nesmierna ľútosť • zdĺhavý • rozsiahly • rozvláčny (čo sa týka času; op. krátky, krátkodobý): viedli medzi sebou zdĺhavú vojnu; mať spolu zdĺhavé, rozsiahle rozhovory; treba skončiť zdĺhavé, rozvláčne spory • večný (čo sa týka času al. množstva): všade sa stretával s večným nepochopením; mŕtvi tu spia svoj večný sen • expr. absolútny • úplný (čo sa týka intenzity): pociťovala voči nemu absolútnu, úplnú oddanosť; vo svojich rukách sústredil absolútnu, úplnú moc • mat. entý (presne neurčený vo veľmi veľkom množstve): člen entého radu čísel
p. aj dlhý, veľký
neprehľadný 1. v ktorom niet prehľadu, v ktorom pre zložitosť nie je možná (ľahká) orientácia (op. prehľadný) • neusporiadaný • chaotický: neprehľadný, neusporiadaný výklad; neusporiadaný, chaotický vývin udalostí • nejasný • zmätený • expr. zamotaný: nejasné, zmätené pomery v spoločnosti; zmätená, zamotaná reč • zložitý • komplikovaný (op. jednoduchý): neprehľadná, zložitá mapa; zložitá, komplikovaná spoločenská situácia • kniž. spletitý: spletité udalosti
2. o ktorom si nemožno urobiť prehľad, obyč. pre jeho veľkosť, rozsah • veľký • rozsiahly: neprehľadné, veľké plochy lesa; veľké, rozsiahle škody • obrovský • ohromný • nesmierny: obrovské, ohromné, nesmierne zástupy ľudí
objemný ktorý má veľký objem • veľký (op. malý): objemný, veľký balík; objemné, veľké brucho • rozsiahly • obsiahly: objemný, rozsiahly, obsiahly román • hrubý • tučný: hrubá, tučná kniha • tlstý: tlsté telo • expr. bachratý • expr.: našuchorený • zried. napuchrený: objemné, našuchorené, napuchrené vrecko
obšírny 1. ktorý má široký rozsah, ktorý pozostáva z množstva údajov a pod. (op. stručný, krátky) • obsiahly • obsažný • rozsiahly: obšírna, obsiahla správa; obšírny, rozsiahly referát • široký • extenzívny (op. úzky): zameral sa na obšírny, široký, extenzívny výklad • podrobný • dôkladný • vyčerpávajúci (zachádzajúci do podrobností, do detailov): podrobný, dôkladný výklad; podrobný, vyčerpávajúci dôkazový materiál (na súde) • rozvláčny • zdĺhavý • expr. rozťahaný • kniž. siahodlhý • zried. rozvlečený (ktorý zaberá veľký časový úsek): rozvláčny, zdĺhavý opis udalosti; rozvláčne, rozťahané, siahodlhé, rozvlečené rozprávanie
2. p. rozľahlý
podrobný všímajúci si, zahŕňajúci, obsahujúci podrobnosti • detailný: podrobný, detailný výklad; podrobné, detailné vysvetlenie (op. všeobecné) • kniž. minuciózny: minuciózna analýza • bližší: mať o niečom podrobnejšie, bližšie správy • dôkladný • vyčerpávajúci: dôkladné rozpracovanie koncepcie, vyčerpávajúci opis • obšírny • obsiahly • rozsiahly • široký (podrobný a dlhý, s veľkým záberom; op. stručný, krátky): obšírna, obsiahla štúdia; rozsiahle, široké spracovanie problematiky • dokonalý • úplný (zahŕňajúci všetko i s podrobnosťami): dokonalé, úplné vedomosti o niečom • rozvláčny (zbytočne podrobný): rozvláčny referát
priestranný zaujímajúci veľký priestor • priestorný: priestranný, priestorný dvor • veľký (o byte, izbe a pod.; op. malý, úzky, tesný) • rozľahlý • rozložitý: rozľahlé, rozložité nádvorie zámku • široký • šíry • rozsiahly (rozprestierajúci sa doširoka): široký, šíry oceán; šíre, rozsiahle pláne
rozľahlý rozprestierajúci sa na veľkej ploche, zaberajúci veľký priestor • rozložitý • rozložený (rozľahlý a obyč. aj zložito členený, usporiadaný): rozľahlé, rozložité vrchy; rozložité, rozložené pohorie, pozemky • rozsiahly • rozmerný: rozsiahle roviny, rozmerný priestor • priestranný • priestorný (rozprestierajúci sa na veľkom, obyč. otvorenom priestore) • široký • šíry: priestranný, priestorný, široký, šíry oceán • hovor. expr. rozťahaný • zried. obšírny
p. aj široký 2, priestranný
rozsiahly 1. zaberajúci veľkú plochu, veľký priestor (op. malý) • rozľahlý • veľkoplošný: rozsiahle, rozľahlé, veľkoplošné plantáže • veľký • rozmerný (majúci veľké rozmery; obyč. dĺžku a šírku): veľké, rozmerné pozemky • priestranný • priestorný: priestranné, priestorné továrenské haly • široký • šíry • expr. šírošíry: široké, šíre, šírošíre roviny
p. aj nekonečný, široký 2
2. veľký rozsahom, objemom, množstvom, počtom a pod. • obsiahly: rozsiahle, obsiahle dielo (op. malé) • obšírny • obsažný (majúci široký záber a rozsah): obšírna, obsažná správa (op. stručná) • veľký • rozvetvený: veľké geologické zbierky, rozvetvená rodina, rozvetvené záujmy • objemný: objemné zväzky románu • rozmerný: rozmerné škody • široký: široká otázka, široký problém
p. aj podrobný
široký 1. ktorý má veľkú šírku, väčšiu oproti normálnej, bežnej, žiadanej a pod. (op. úzky) • rozložitý • rozložený • mohutný: široké, rozložité plecia; široká, rozložená, mohutná hruď • veľký • voľný (širší ako je potrebné; op. malý, úzky, tesný): kabát mi je v pleciach široký, veľký; sukňa je jej v páse voľná • plantavý: široké, plantavé nohavice • expr.: rozčapený • rozcapený • rozčapnutý • rozčapírený • rozčľapený • rozčľapnutý • rozpleštený • roztľapčený • roztľapkaný (roztiahnutý do šírky): rozčapený, rozčľapnutý nos • expr.: preširoký (veľmi široký) • priširoký (príliš široký)
2. ktorý sa rozprestiera na veľkej ploche (v horizontálnej rovine) • šíry: široké, šíre roviny; lode vyplávajú na šíre more • rozsiahly • rozľahlý • priestranný: rozsiahly, rozľahlý, priestranný modrý oceán • otvorený • nekonečný • bezhraničný (nemajúci konca kraja): nemohla sa vynadívať na otvorený, nekonečný, bezhraničný priestor (op. uzavretý, ohraničený) • expr.: šírošíry • širokánsky • širočizný (veľmi široký): šírošíre, širokánske, širočizné diaľavy • hovor. expr. rozťahaný (široký a dlhý): rozťahaná dedina, rozťahaný kraj • panoramatický (zahŕňajúci širokú krajinu): naskytol sa mu krásny panoramatický pohľad
3. p. veľký 1, obšírny 1, všeobecný 1
veľký 1. presahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny; presahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. malý): veľký strom, veľká búrka • značný: značná výška, značná prevaha • nadmerný: nadmerný byt • enormný (nadmieru veľký): enormný zisk • nemalý (pomerne veľký): mal z toho nemalý úžitok • neobyčajný • nezvyčajný: neobyčajný, nezvyčajný záujem o výstavu • rozmerný • rozsiahly (majúci veľký rozmer): rozmerné, rozsiahle lány pšenice • gigantický • kolosálny • monumentálny (ohromujúco veľký rozmermi, hodnotou): gigantické, kolosálne súsošie, monumentálna stavba • obrovský • ohromný • expr.: ozrutný • ozrutánsky • obrovitý • velikánsky • veličizný • veličazný • preveľký • preohromný (nezvyčajne veľký čo do rozmerov, intenzity, významu): obrovský, ohromný vietor; obrovské, ohromné územie; obrovský, ohromný dosah niečoho; ozrutné, obrovité chlapisko; obrovský, ozrutánsky, velikánsky dub; je v ňom velikánska, preveľká túžba po poznaní • mohutný (nezvyčajne veľký): mohutný vzrast, mohutný dojem • palcový (o veľkých titulkoch v novinách) • nadpriemerný: nadpriemerný výkon • veľkolepý • impozantný • grandiózny • majestátny (svojou veľkosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikov • šokujúci (spôsobujúci šok svojou veľkosťou): šokujúci rozsah škôd • mocný • silný (veľmi veľký čo do intenzity; op. slabý): mocná, silná armáda; silný kašeľ • statný • robustný • hovor. dúži (veľký čo sa týka vzrastu): statný, robustný, dúži mládenec • výdatný (veľký v množstve, kvalite): výdatný dážď • početný • hojný (veľký počtom): početná rodina; hostia prišli v hojnom počte • významný • význačný (veľký významom): významný, význačný človek • výrazný: výrazný úspech, je to markantný rozdiel • rekordný: ukazuje sa rekordná úroda • dobrý • hovor. hodný (prekračujúci danú mieru): dobrý kus cesty, čakal hodnú chvíľu • dlhý (veľký čo do dĺžky al. časového úseku; op. krátky): dlhá vzdialenosť, dlhé trvanie zimy • široký (veľký al. vyhovujúci čo do šírky; op. úzky): široký otvor • rozvetvený • rozkonárený: rozvetvené príbuzenstvo • hlboký (veľký čo do hĺbky; op. plytký): veľká, hlboká jama • vysoký (majúci veľkú výšku, hodnotu, mieru; op. nízky): veľký, vysoký chlap; vysoký tlak v pneumatikách • hrubý • objemný • rozložitý (veľký čo sa týka objemu, rozlohy): hrubá, objemná kniha; rozložitý hrad • voľný (veľký čo do rozmeru, priestoru; op. tesný): nohavice sú mu voľné • prudký • intenzívny (intenzívne prežívaný al. prejavovaný): prudká nenávisť; prudká, intenzívna bolesť • expr., často iron. ťažký (majúci intenzívny účinok): ťažká porážka, ťažký frajer • prenikavý: prenikavá zmena • expr. závratný: ísť závratnou rýchlosťou • nesmierny • expr. prenesmierny • kniž. neskonalý: nesmierna, prenesmierna, neskonalá radosť • priveľký • prílišný (príliš veľký): priveľká záhrada, prílišná horlivosť • trestuhodný • expr.: hriešny • nekresťanský: trestuhodná nedbanlivosť; hriešne, nekresťanské ceny • kniž., obyč. iron.: úctyhodný • ctihodný: pešo prešiel úctyhodnú, ctihodnú vzdialenosť; ctihodná cena • priepastný: priepastné spoločenské rozdiely • hovor.: pekný • krásny: pekný, krásny plat • expr.: riadny • poriadny: riadna kopa peňazí; bola už poriadna tma • expr.: ukrutný • preukrutný • ukrutánsky • úžasný: ukrutný, ukrutánsky hlad; preukrutná láska; úžasné tempo • expr.: krutý • šialený: krutá bolesť, šialený strach • hovor. expr.: hrozný • strašný • príšerný • zúfalý • hrozitánsky • desný: hrozný, strašný smäd; zúfalý neporiadok; hrozitánska sila • expr. smrteľný: smrteľná vážnosť • expr.: čertovský • diabolský: čertovská zima • expr.: tučný • mastný: dostával tučné provízie • expr.: miliónový • miliardový: budú to miliónové, miliardové straty • expr. stonásobný: stonásobná bolesť • expr.: náramný • prenáramný: robiť náramný krik • expr.: bezodný • bezdný: bezodné zúfalstvo • hovor. neúrečný: neúrečný majetok • expr. večný: večná škoda • neohraničený • neobmedzený: neohraničené, neobmedzené možnosti • nevyčerpateľný (taký veľký, že sa nedá vyčerpať): nevyčerpateľné zdroje • nesčíselný • nespočetný • kniž. nesčítateľný (taký veľký, že sa nedá spočítať): nesčíselné zásoby, nespočetné davy • expr. státisícový: státisícové zástupy • neslýchaný • nevídaný: neslýchaná krivda, nevídané víťazstvo • závideniahodný: závideniahodné úspechy • nepredstaviteľný • neopísateľný (taký veľký, že sa nedá predstaviť, opísať): nepredstaviteľná bolesť • neuveriteľný (taký veľký, že sa nedá uveriť): neuveriteľná smelosť • neospravedlniteľný (taký veľký, že sa nedá ospravedlniť): neospravedlniteľná bezočivosť • neodpustiteľný (taký veľký, že sa nedá odpustiť): neodpustiteľná chyba • neuhasiteľný • nezhasiteľný • kniž. neukojiteľný (taký veľký, že sa nedá uhasiť, utíšiť): neuhasiteľný smäd • neutíšiteľný: neutíšiteľná túžba • kniž. nepreberný: nepreberné množstvo tovaru • nedohľadný • nedozerný: nedohľadné následky, nedozerné diaľky • neľudský: neľudské utrpenie • nadľudský: nadľudská námaha • expr. nekonečný: nekonečná vďaka • kniž.: titanský: titanský zápas • goliášsky: goliášska sila • kniž. zastar. drahný (o množstve a veľkosti): drahný kôš (Záborský) • hovor. maxi: to je maxi torta • subšt.: hovädský • hovadský • sakramentský
2. p. vynikajúci 1 3. p. dospelý
rozhádzať 1. hádzaním dostať na rozličné miesta • rozmetať: rozhádzať, rozmetať hnojivo po poli • rozhodiť (jedným razom): z lietadla rozhodili letáky • roztrúsiť • roztriasť (po troške): roztrúsil semeno po hriadkach • rozprášiť: rozprášili piesok po ceste • rozsiať • rozosiať (rozhádzať semeno): rozosiali zrno • rozkydať (kydaním): rozkydať hnoj • porozhadzovať • porozmetávať • porozmetúvať • poroztriasať (postupne, viac vecí)
2. uviesť do neporiadku • prehádzať: rozhádzal, prehádzal šatstvo v skrini • hovor.: rozťahať • rozvláčiť: rozťahal, rozvláčil košele po byte • sprehádzať • spoprehadzovať (rozhádzať jedno cez druhé): sprehádzal všetky knihy na poličke • expr.: rozvŕtať • rozkydať • expr. zried. rozdulovať: rozvŕtal celú skriňu • porozhadzovať • poprehadzovať • hovor.: porozťahovať • porozvláčať (postupne, viac vecí): deti porozťahovali hračky
3. p. rozbiť 1 4. p. premárniť 5. p. rozčúliť, nahnevať
rozmiestiť jednotlivé veci dať na rozličné miesta v priestore • rozmiestniť • rozložiť • rozklásť: rozmiest(n)ili, rozložili nábytok; rozklásť koberce po zemi • rozostaviť • rozstaviť • rozostavať: rozostavili sochy po výstavnej miestnosti • pren. rozsiať: kopce s rozsiatymi vilami • odb. dislokovať: dislokovať vojská • porozkladať • porozostavovať (postupne, viac vecí): porozostavoval figúrky po šachovnici
rozptýliť 1. spôsobiť rozšírenie po okolí • rozprášiť: rozptýliť, rozprášiť dezinfekčný prostriedok • rozstreknúť • rozprsknúť • rozprskať (prudko rozptýliť): rozprskla sprej po izbe • rozosiať • rozsiať (rozptýliť siatím): roz(o)siať semeno; pren. osud nás rozsial po svete • rozviať (fúkaním): vietor rozvial mraky • porozptyľovať (postupne)
2. spôsobiť rozplynutie niečoho • rozohnať: slnko rozptýlilo, rozohnalo hmlu • porozptyľovať • porozháňať (postupne)
3. zbaviť niekoho zlej nálady, smútku • zabaviť • rozveseliť: rozptýlil, zabavil, rozveselil celú spoločnosť • pobaviť • potešiť: jeho rozprávanie ju potešilo • rozobrať • prebrať • vzpružiť • osviežiť (zbaviť ochabnutosti): spomienky mu rozobrali, osviežili myseľ • rozjariť (vo veľkej miere rozveseliť): víno ho rozjarilo • porozptyľovať (postupne, viac ľudí)
4. p. rozohnať 1 5. p. zahnať 2
rozsiať 1. p. rozptýliť 1 2. p. rozmiestiť 3. p. rozšíriť 2
rozsypať 1. sypaním dostať na väčšiu plochu • rozptýliť • roztrúsiť: rozsypať, rozptýliť zrno po poli; roztrúsiť semeno do hriadok • rozsiať • rozosiať (siatím) • rozkydať (kydaním): rozkydali hnoj • roztriasť • rozprášiť: roztriasla, rozprášila po izbe dezinfekčný prostriedok • porozsýpať • poroztrusovať • poroztriasať (postupne, väčšie množstvo)
2. z neopatrnosti sypaním rozhádzať • vysypať: deti rozsypali, vysypali cukor • roztrúsiť • natrúsiť • vytrúsiť: roztrúsil omrvinky po koberci; pri obede natrúsil; vytrúsil obsah vrecka na zem • roztriasť • rozprášiť: roztriasť hnoj; rozprášila múku pri pečení • porozsýpať • narozsýpať • poroztrusovať • poroztriasať (postupne, väčšie množstvo)
rozšíriť 1. zväčšiť šírku, plochu, objem • roztiahnuť: hlboký vdych mu rozšíril, roztiahol hrudník • rozprestrieť • rozostrieť • rozložiť: orol rozprestrel, rozložil krídla • kniž. rozpriestraniť: vládca rozpriestranil kráľovstvo • odb. dilatovať: dilatované srdce • porozširovať (postupne)
2. zväčšiť počet, rozsah, obsah • rozniesť: rozšíriť infekciu; včely rozniesli peľ po okolí • pren. rozprestrieť: panovník rozprestrel svoju moc na ďalšie územia • zextenzívniť (rozšíriť výrobu): zextenzívnili výrobu polotovarov • kniž. rozsiať (rozšíriť vo veľkom množstve): vojna rozsiala nešťastie • pren. kniž. rozjatriť • nár. rozjediť (rozšíriť bolesť, utrpenie): rozjatril v nej staré rany • porozširovať (postupne)
3. p. rozhlásiť
rozptýliť sa 1. rozšíriť sa na všetky strany (o neživých veciach) • rozprestrieť sa: dym sa rozptýlil, rozprestrel nad mestom • roztiahnuť sa • rozložiť sa: hmla sa roztiahla, rozložila po poli • rozniesť sa • rozšíriť sa: vôňa sa rozšírila po izbe • rozpŕchnuť sa • rozprskať sa • rozprsknúť sa (rýchlo sa rozptýliť): mračná sa rozpŕchli po celej oblohe; slnečné svetlo sa rozprsklo medzi stromami • expr.: rozfŕkať sa • rozfŕknuť sa: myšlienky sa jej rozfŕkli • rozplynúť sa (o niečom prchavom) • rozviať sa (závanom vzduchu sa rozptýliť): popol sa rozvial po miestnosti • roztrúsiť sa • zried. rozsiať sa (o semenách): púpavové semená sa rozsiali po záhrade • kniž.: rozostúpiť sa • rozstúpiť sa: para, hmla sa roz(o)stúpila • porozptyľovať sa (postupne)
2. p. rozísť sa 1, rozutekať sa 1 3. p. zmiznúť 3 4. p. rozveseliť sa, zabaviť sa 1
rozsiať sa p. rozptýliť sa 1
rozširovateľ kto, čo niečo rozširuje, šíri • šíriteľ: rozširovateľ, šíriteľ lásky medzi ľuďmi; hmyz je rozširovateľom, šíriteľom nákazy • roznášač • roznášateľ (kto, čo niečo roznáša): roznášač, roznášateľ mlieka; roznášač, roznášateľ bacilov • prenášateľ • prenášač (kto, čo niečo prenáša): prenášateľ, prenášač choroby • nositeľ • nosič: nositeľ, nosič malárie • kniž.: rozsievač • rozsievateľ: rozsievač, rozsievateľ nenávisti, strachu • kniž. vierozvest (šíriteľ kresťanskej viery): slovanskí vierozvestovia • kniž. apoštol (šíriteľ nejakej idey): apoštol humanizmu • kniž. zvestovateľ (kto niečo zvestuje): zvestovateľ dobrej správy • hlásateľ (kto niečo hlása): hlásateľ ľudskosti • rozvíjateľ (kto niečo rozvíja): rozvíjateľ národného dedičstva
rozsievač, rozsievateľ p. rozširovateľ
rozlúštiť niečo nejasné, ťažké objasniť • vylúštiť: rozlúštil, vylúštil hádanku • vyriešiť • rozriešiť (riešením objasniť): rozriešili záhadu • rozlúsknuť (naraz rozlúštiť): rozlúskol otázku • prísť na niečo • kniž. rozuzliť: prísť na koreň problému, rozuzliť koreň problému • pren. rozmotať: konečne rozmotal zápletku • pren. rozťať (rázne vyriešiť): rozťať problém • dešifrovať • rozšifrovať (rozlúštiť niečo utajené, zašifrované): dešifroval správu, rozkaz • dekódovať (zo zakódovanej podoby): nakoniec dekódovali signál
rozšifrovať p. rozlúštiť
častý vyskytujúci sa, opakujúci sa veľakrát, nie zriedkavo (op. zriedkavý, vzácny): časté záchvaty, časté meškanie • frekventovaný: frekventovaný výraz • hojný: hojný výskyt cudzích slov v texte • rozšírený: rozšírené ochorenie (op. ojedinelé); rozšírené prípady vlámania • bežný • všedný: bežný, všedný zjav • každodenný (vyskytujúci sa každý deň): každodenný hosť, zákazník • pričastý • prihojný (príliš častý, hojný)
populárny 1. sprístupňujúci vedecké al. odborné poznatky verejnosti a zároveň na tento cieľ prispôsobený (jednoduchosťou, zrozumiteľnosťou) • popularizačný • popularizujúci: populárna, popularizačná, popularizujúca forma • populárno-náučný • populárno-vedecký: píše populárno-náučným, populárno-vedeckým štýlom; populárny, populárno-náučný, populárno-vedecký výklad • prístupný • zrozumiteľný (ľahko pochopiteľný): kniha o astronómii napísaná populárnym, prístupným, zrozumiteľným spôsobom • nenáročný • jednoduchý (ktorý nekladie vysoké nároky na vedeckú al. odbornú erudíciu): dávam prednosť populárnym, jednoduchším vedeckým textom; jednoduché žánre vedeckej literatúry
2. tešiaci sa priazni v širokej verejnosti (op. nepopulárny) • obľúbený: populárny, obľúbený politik • rozšírený (vďaka obľube): populárny, rozšírený šport • módny • expr. vychytený (momentálne populárny): krátke sukne sú teraz populárne, módne, vychytené; vychytený umelec • známy: známa osobnosť • slávny (veľmi populárny a obdivovaný, uznávaný): slávny svetový tenorista Pavarotti
rozšírený p. častý
verejný 1. ktorý sa týka celej spoločnosti (op. súkromný): verejný poriadok, verejný činiteľ, dbať na verejné blaho • spoločný • všeobecný (op. individuálny): spoločný, všeobecný záujem • kniž. pospolitý • zastar. pospolný: pospolité veci • mestský (patriaci mestu, spravovaný mestom): mestská doprava • obecný (patriaci obci, spravovaný obcou): obecná knižnica • kniž. exoterický
2. ktorý sa koná, ktorý prebieha bez zatajenia (op. tajný): verejné hlasovanie • otvorený • neskrývaný • netajený • zjavný • zrejmý (op. skrytý): otvorený boj, neskrývaný, netajený obdiv; zjavné, zrejmé nepriateľstvo • očividný • viditeľný • badateľný (ktorý sa dá obyč. hneď vidieť): je to očividné, viditeľné, badateľné klamstvo
3. týkajúci sa väčšiny, vlastný väčšine: verejná mienka, vzbudiť verejné pohoršenie • všeobecný: získal pre svoju vec všeobecný súhlas • rozšírený: rozšírený názor o niečom
obohatiť urobiť bohatším o nové hodnoty (materiálne i duchovné) • zveľadiť: obohatiť, zveľadiť si zbierku o nové exempláre; obohatiť, zveľadiť slovnú zásobu školákov • rozšíriť • zväčšiť • rozmnožiť • znásobiť (obyč. v rozsahu, veľkosti): rozšíriť, zväčšiť, znásobiť svoj majetok • prehĺbiť: prehĺbenie spolupráce
rozhlásiť dať na všeobecnú známosť • rozchýriť • rozšíriť • oznámiť: rozhlásil, že odchádza; rozchýril, rozšíril správu po celej dedine; oznámiť všetkým radostnú zvesť • expr.: roztrúbiť • roztárať • roztrúsiť • vychytiť • rozbubnovať • vybubnovať • vykotkodákať: roztrúbil, vybubnoval o ňom všetky klebety; vychytili ho ako dobrého odborníka • prezradiť • vyzradiť (niečo tajné): prezradila novinu pred všetkými • expr.: vykričať • rozkričať • vytrúbiť: všetky tajnosti vytrúbil • roznosiť (rozhlásiť na viaceré miesta): roznosila po okolí, že má veľký majetok • rozniesť • expr. rozkríknuť (na jeden raz): rozniesol, roztrúbil tajomstvo • porozhlasovať • porozchyrovať • expr.: poroztrubovať • poroztriasať (postupne, viac vecí)
rozmnožiť 1. urobiť väčším v počte, množstve, rozsahu • rozšíriť • zväčšiť: rozmnožiť, rozšíriť zeleň v meste • zveľadiť: zveľadil otcovský majetok • namnožiť: štúdiami si namnožil poznatky • obohatiť (rozmnožiť o niečo nové): obohatil slovník o nové slová • znásobiť • kniž. multiplikovať (viacnásobne rozmnožiť): znásobili počet zamestnancov • kniž.: rozhojniť • zveličiť • zastar. zvelebiť: zvelebenie majetkov (Vajanský)
2. osobitným technickým postupom urobiť väčší počet exemplárov tlačoviny: rozmnožili obežníky • reprodukovať (kopírovaním polygrafickou technikou): reprodukované maľby, rukopisy • cyklostylovať (cyklostylom) • xeroxovať (xeroxom)
rozniesť 1. rozptýliť do okolia: rozniesť infekciu • roznosiť (po častiach): vietor roznosil smeti • rozvliecť • rozvláčiť • zvláčiť (vláčením): ktosi rozvláčil seno po dvore • rozšíriť: rozšíriť nákazu • roztrúsiť: deti roztrúsili blato po izbe • poroznášať • porozvláčať • porozvlačovať • porozťahovať • poroztrusovať (postupne)
2. urobiť známym • rozchýriť: rozniesol, rozchýril zvesť po celej dedine • roznosiť • rozšíriť • rozhlásiť: roznosiť správu; rozšíriť, rozhlásiť svoj názor po pracovisku • expr.: roztárať • roztrúbiť • rozbubnovať • rozkrákoriť: všetko roztrúbi • poroznášať • porozhlasovať • expr. poroztrubovať (postupne)
3. expr. rozšíriť klebety • ohovoriť: rozniesli, ohovorili ho v novinách • expr.: roznosiť • rozvláčiť • roztrúsiť: rozvláčila, roztrúsila klebety o našej rodine • poroznášať • poohovárať • porozvlačovať • poroztrusovať • porozťahovať (postupne)
4. p. doniesť 1 5. p. rozobrať 2 6. p. rozohnať 1
zväčšiť 1. urobiť niečo väčším čo sa týka rozmerov, počtu, rozsahu, objemu (op. zmenšiť) • zveľadiť: zväčšiť, zveľadiť rodinný majetok, štát, obec • rozšíriť • rozmnožiť • rozhojniť • kniž. zmnožiť: rodičia pozemky ešte rozšírili, rozmnožili; v cudzine si vedomosti ešte zmnožil • zvýšiť: zvýšiť stav dobytka • znásobiť • znásobniť • zmnohonásobiť • zmnohonásobniť (veľa ráz zväčšiť): prírastky do knižnice zmnohonásob(n)ili
2. urobiť väčším čo sa týka sily, intenzity al. kvality (op. zoslabiť, oslabiť) • zosilniť: vplyv výchovy treba zväčšiť, zosilniť • posilniť • umocniť • vystupňovať: voľby posilnili, vystupňovali moc strany; udalosti umocnili naše obavy • zvýšiť • znásobiť • znásobniť • zmnohonásobiť • zmnohonásobniť: kvalitu životného prostredia treba za každú cenu zvýšiť; znásobiť úsilie • zintenzívniť: žiada sa zintenzívniť tempo privatizácie • pridať: kráse, slávy jej to nepridá, krásu, slávu jej to nezväčší
3. p. zveličiť
zveľadiť 1. urobiť väčším v počte, množstve, rozsahu • rozmnožiť • rozšíriť • zväčšiť: majetok po rodičoch ešte zveľadil, zväčšil; zveľadiť, rozmnožiť zeleň v meste; šiel si vedomosti zveľadiť, rozšíriť do cudziny • prehĺbiť: vzájomnú spoluprácu podniky prehĺbili • obohatiť (urobiť bohatším materiálne al. duchovne): poznatky detí treba ďalej obohatiť, zveľadiť • zastar. zvelebiť: zvelebenie majetkov (Vajanský) • kniž. zveličiť: zveličiť moc (Tatarka)
2. dostať na vyššiu úroveň • povzniesť • pozdvihnúť: chov oviec treba zveľadiť, povzniesť; vláde sa podarilo kultúru národa pozdvihnúť • zdvihnúť • zodvihnúť (úroveň niečoho): z(o)dvihnúť národný život • zlepšiť • zdokonaliť • skvalitniť • zakostniť (urobiť lepším, dokonalejším): zlepšenie, zdokonalenie vzdelanosti; skvalitniť, zakostniť chov hydiny, poľnohospodárstvo
rozmnožiť sa 1. stať sa početnejším • rozmôcť sa • rozrásť sa: rozvody sa rozmnožili, rozmohli; korene sa rozrástli • zveľadiť sa (stať sa obsažnejším): jeho vedomosti sa zveľadili • rozšíriť sa • rozvetviť sa (stať sa rozsiahlejším): rad sa rozšíril, rozvetvil • pribudnúť (rozmnožiť sa o niečo nové): pribudli mu starosti • kniž. rozhojniť sa • expr. rozprasiť sa: burina sa rozhojnila, rozprasila po záhrade • kniž. zried. rozožrať sa • expr. zried. rozprplať sa • zried. rozveľadiť sa
2. biologicky vzniknúť • rozplodiť sa: hmyz sa rozmnožil, rozplodil; bunky sa rozmnožili • naplodiť sa (vo veľkom množstve vzniknúť plodením): naplodilo sa veľa myší • nakotiť sa (kotením): nakotilo sa množstvo mačiek • expr. rozplieniť sa • hovor. expr. naprasiť sa: potkany sa rozplienili, naprasili v celom okolí • rozplemeniť sa (rozmnožiť sa plemenením): ošípané sa rozplemenili • rozliahnuť sa (liahnutím): kurence sa rozliahli
rozrásť sa 1. rastom sa zväčšiť (obyč. do šírky) • rozšíriť sa • vyrásť • narásť: korene sa rozrástli; všade vyrástla, narástla, rozšírila sa burina • rozbujnieť sa • rozplieniť sa • zbujnieť (veľmi rýchlo sa rozrásť): ostrica sa rozbujnela, rozplienila; porast zbujnel • rozvetviť sa • rozkošatiť sa • rozkonáriť sa (o strome): lipa sa rozkošatila • porozrastať sa (postupne)
2. nadobudnúť väčší rozsah • vzrásť: mesto sa rozrástlo, vzrástlo • vzmôcť sa • zväčšiť sa • rozšíriť sa: priemysel sa vzmohol; vývoz tovarov sa rozšíril • zmohutnieť • zosilnieť • zmocnieť • zosilniť sa (intenzívne sa rozrásť; nadobudnúť väčšiu silu): bolesť zosilnela; paľba zmocnela • rozmnožiť sa • zmnožiť sa • rozhojniť sa • rozmôcť sa (rozrásť sa počtom): knižnice, kluby sa rozhojnili • rozvetviť sa • rozkošatiť sa • kniž. rozkonáriť sa (zároveň sa rozrôzniť): literatúra sa rozvetvila • rozplieniť sa • rozbujnieť sa • zbujnieť (o niečom negatívnom): prázdne frázy sa rozplienili; korupcia zbujnela • znásobiť sa (mnohonásobne sa rozrásť): výroba sa znásobila • rozkysnúť sa • nakysnúť (rozrásť sa kysnutím): cesto sa rozkyslo • zried. rozrásť (F. Hečko) • porozrastať sa • povzrastať (postupne)
rozšíriť sa 1. zväčšiť svoju šírku, plochu, objem • roztiahnuť sa: žalúdok sa mu rozšíril, roztiahol • rozprestrieť sa • rozostrieť sa • rozložiť sa: koryto rieky sa rozostrelo, rozložilo do šírky • kniž. rozpriestraniť sa: krovie sa rozpriestranilo • rozkrídliť sa (na spôsob krídel): sukňa sa jej rozkrídlila • odb. dilatovať sa: zlúčenina sa dilatovala • expr. rozvaliť sa: hmly sa rozvalili po poli • porozširovať sa (postupne)
2. zväčšiť svoj počet, rozsah, obsah • rozmôcť sa: opilstvo sa rozšírilo, rozmohlo • rozniesť sa • expr. rozliezť sa • zried. rozležať sa (obyč. v širšom okolí): vôňa sa rozniesla; šum sa rozliezol, rozležal po miestnosti • expr. rozplieniť sa • kniž. rozožrať sa • expr. zried. rozprplať sa (škodlivo sa rozšíriť): krádeže sa rozplienili • rozplaziť sa (plazením): burina sa rozplazila; pren. výkrik sa rozplazil po dedine • pren. kniž. rozjatriť sa • nár. rozjediť sa • nár. expr. rozjesť sa: rana sa mu rozjatrila, rozjedla • rozľahnúť sa (o zvuku): po okolí sa rozľahol praskot
3. stať sa všeobecne známym • rozchýriť sa • rozhlásiť sa: správa sa rozšírila, rozchýrila po dedine • rozniesť sa: klebety sa rozniesli po pracovisku • rozletieť sa (rýchlo): správa sa rozletela po svete • expr. rozísť sa: sláva jeho mena sa rozišla po krajoch • preniknúť (rozšíriť sa na mnohé miesta): nový objav prenikol do celého sveta
udomácniť sa 1. prispôsobiť sa (domácemu) životnému prostrediu (najmä o rastlinách a zvieratách) • zdomácnieť: dobytok sa dobre udomácnil, zdomácnel aj v severnejších krajoch • aklimatizovať sa: rastliny, zvieratá, ľudia sa rýchlo aklimatizovali • skrotnúť (o zvieratách): mačka už skrotla • domestikovať sa: zvieratá sa už domestikovali • naturalizovať sa (privyknúť v cudzom prostredí; o ľuďoch): emigranti sa už naturalizovali • expr. oťukať sa (o ľuďoch v novom prostredí): najskôr sa musí trocha oťukať • privyknúť si • zvyknúť si (na domáce podmienky)
2. nájsť, založiť si domov • usadiť sa • usídliť sa: rodina sa udomácnila, usadila, usídlila v blízkosti centra • ubytovať sa (nájsť si byt, bývanie): ubytovali sa u nás na dlhý čas • zabývať sa (zaplniť domov potrebnými náležitosťami): na sídlisku sa mladomanželia už dobre zabývali
3. začať sa používať ako niečo bežné, stať sa rozšíreným • zaužívať sa: nový výraz sa rýchlo udomácnil, zaužíval • zdomácnieť: cudzia kultúra u nás zdomácnela • rozšíriť sa: medzi mládežou sa rozšírili drogy • expr. usalašiť sa • zried. zahostiť sa: v dome sa usalašila, zahostila nevraživosť
ujať sa2 1. zapustiť, pustiť korene (o rastlinách) • prijať sa • zakoreniť sa • vkoreniť sa: stromčeky sa po presadení ujali, prijali; priesady sa rýchlo zakorenili, vkorenili • uchytiť sa • prichytiť sa: na skalách sa neuchytilo ani semienko trávy; v puklinách sa uchytil plesnivec
2. široko sa uplatniť, nájsť ohlas: dobrá myšlienka sa ujala • vžiť sa • udomácniť sa: novoty sa u nás ťažko vžijú, udomácnia • zabehať sa • zaužívať sa (stať sa bežným, zaužívaným): nový spôsob sa rýchlo zabehal; názov sa ľahko zaužíval • rozšíriť sa (stať sa rozšíreným): móda nosiť klobúky sa u dievčat rozšírila • zakoreniť sa • fraz.: zapustiť korene • vojsť do života: nové zvyky u nás zapustili korene, zakorenili sa, vošli do života • expr. zahniezdiť sa (nájsť podmienky na prijatie; obyč. o niečom nežiaducom): zlo sa rýchlo zakorenilo
vzrásť 1. získať na kvantite, rozsahu, objeme (op. zmenšiť sa) • rozrásť sa • zväčšiť sa: mesto za posledné desaťročie veľmi vzrástlo, rozrástlo sa, zväčšilo sa • rozhojniť sa • rozmnožiť sa • zmnožiť sa • rozmôcť sa: počet rozvodov sa rozhojnil, rozmnožil; rozmohli sa prípady tuberkulózy • rozšíriť sa (zväčšiť svoj počet): infekcia sa rýchlo rozšírila • expr. rozprasiť sa (o dačom nežiaducom) • zvýšiť sa • narásť: počet obyvateľov krajiny sa zvýšil, narástol o 10 percent • zveľadiť sa (stať sa početnejším, väčším): stádo oviec sa zveľadilo • znásobiť sa • zmnohonásobiť sa (veľa ráz sa stať väčším): množstvo vody v koryte sa znásobilo, zmnohonásobilo • prisporiť sa • pribudnúť: roboty sa prisporilo, roboty pribudlo
2. získať na intenzite, význame (op. zmenšiť sa) • zväčšiť sa • zvýšiť sa: jas hviezdy vzrástol, zväčšil sa, zvýšil sa; spokojnosť ľudí vzrástla, zvýšila sa • narásť: záujem o privatizáciu narástol • zosilnieť • zosilniť sa: vietor popoludní zosilnie, zosilní sa • zmocnieť • zmohutnieť: túžba po bohatstve zmocnela, zmohutnela • umocniť sa: cit sa ešte umocnil • zmôcť sa • vzmôcť sa: v kolektíve sa (v)zmohla podozrievavosť • zintenzívnieť • zintenzívniť sa: hnev na neposlušníka zintenzívnel • vystupňovať sa (stupňovaním vzrásť): úsilie sa vystupňovalo • rozvinúť sa • rozkvitnúť: turistický ruch sa čoskoro rozvinie, rozkvitne
zväčšiť sa 1. stať sa väčším čo sa týka rozmerov, počtu, rozsahu, objemu (op. zmenšiť sa) • vzrásť: hladina riek sa zväčšila, vzrástla • rozšíriť sa: hospodárstvo sa rozšírilo • rozmnožiť sa • kniž.: zmnožiť sa • rozhojniť sa • rozmôcť sa (v počte): prípady ochorenia sa rozmnožili, rozmohli • zmohutnieť (stať sa mohutnejším): strom zmohutnel • narásť • zried. prirásť • rozrásť sa • zbujnieť • rozbujniť sa (zväčšiť sa rastom): porast narástol, rozrástol sa, zbujnel; korupcia sa rozbujnila, rozrástla • lek. hypertrofovať: pečeň hypertrofovala • znásobiť sa • znásobniť sa • zmnohonásobiť sa • zmnohonásobniť sa (veľa ráz sa zväčšiť): počet ochorení sa znásob(n)il • pribudnúť: obyvateľstva pribudlo, starostí pribudne • expr. prikvapnúť (trocha sa zväčšiť; o príjmoch): niečo prikvapne z honorárov
2. stať sa väčším čo sa týka sily, intenzity al. kvality (op. zoslabiť sa, oslabiť sa) • zintenzívnieť • zintenzívniť sa • zosilniť sa • zosilnieť: vietor sa v podvečer zintenzívnil, zväčšil, zosilnil; náš odpor zosilnel • zmocnieť • umocniť sa • zmôcť sa • vzmôcť sa: láska k vlasti v nich ešte zmocnela, umocnila sa; v spoločnosti sa (v)zmohla vzájomná nevraživosť • vystupňovať sa: túžba po samostatnosti sa v národoch vystupňovala • zvýšiť sa • znásobiť sa • znásobniť sa • zmnohonásobiť sa • zmnohonásobniť sa: kvalitatívne ukazovatele sa zvýšili, znásob(n)ili
hlásať verejne dávať na vedomie • ohlasovať • ohlášať: hlásať, ohlasovať Evanjelium • šíriť • rozširovať: šírili, rozširovali myšlienky slobody • učiť (náuku, učenie, poznatky a pod.): kresťanstvo učí, že láska k blížnemu je najdôležitejšia • kázať • apoštolovať (v súvislosti s náboženským učením): kázať Božie slovo; dva roky apoštoloval v Afrike • propagovať (zároveň i odporúčať): propagovať boj proti fajčeniu
propagovať rozchyrovať poznatky o niečom a zároveň odporúčať • rozširovať • šíriť: tlačou propagovať, rozširovať, šíriť zásady zdravej výživy • hlásať (verejne dávať na vedomie): hlásať náboženské učenie • ponúkať • robiť reklamu (niečomu) (upozorňovať na niečo so želaním, aby sa to prijalo): v televízii propagujú, ponúkajú rozličné pracie prášky; robiť reklamu slovenským výrobkom
raziť1 1. robiť známym • šíriť: razil, šíril nové myšlienky • rozširovať: rozširovať informácie • propagovať (raziť poznatky o niečom a odporúčať to): propagoval nové metódy riadenia ekonomiky • hlásať • rozhlasovať • rozhlášať • rozchyrovať • chýriť (obyč. slovne šíriť): hlásal vždy pravdu; rozchyrovala, chýrila klebety
2. kopaním utvárať priestor • prerážať • prekopávať: razili tunel; prerážali, prekopávali chodby na metro • hĺbiť • vyhlbovať (raziť do hĺbky): hĺbili studňu
3. porov. prebiť sa
šíriť 1. zväčšovať do šírky, zväčšovať priestorový, plošný rozmer • rozširovať: čerstvý vzduch šíri, rozširuje pľúca; voľný strih šiat ju šíri, rozširuje • rozťahovať • rozpínať: kôň rozťahuje, rozpína nozdry
2. robiť všeobecne známym, prijímaným • rozširovať • hlásať: šíriť, rozširovať, hlásať pokrokové myšlienky; hlása, šíri o nás bludy • propagovať (šíriť poznatky o niečom a odporúčať to) • chýriť • rozchyrovať • rozhlášať • rozhlasovať (do okolia): chýrili, rozchyrovali, rozhlášali, rozhlasovali o ňom, že má zlú minulosť • expr.: roznášať • roztrusovať • trúsiť • roztriasať (zlomyseľné, nepravdivé a pod. reči): roznášať, roztrusovať klebety po celom meste; trúsila, roztriasala o susedoch, o rodine samé výmysly • expr.: trúbiť • roztrubovať • vytrubovať: trúbiť, roztrubovať rodinné tajomstvo
3. p. vyžarovať 1
hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťoch • rozprávať • hovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkoch • vykladať • rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plány • expr.: roztriasať • pretriasať • premieľať • rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa • šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriť • kraj. povedať: ľudia povedajú všeličo • povrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zle • nár. trizniť (Hviezdoslav) • expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty) • kniž. zastar. vetiť • odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeň • rečniť • expr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalo • hrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytuje • expr. húsť • hovor. expr.: hustiť • trúbiť • vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučku • expr.: vrčať • sipieť • syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať • brechať • prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť • rapotať • rapkať • sypať • súkať • mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slová • expr.: trkotať • drkotať • mrkotať • gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať • slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slová • expr.: hlaholiť • šveholiť • hrkútať • ševeliť • štebotať • švitoriť • džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú deti • spievať (spevavo hovoriť) • šepkať • šeptať • šuškať • expr. šepotať • hovor. expr. šušotať • expr.: šušúkať • šepoliť • šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do ucha • expr.: šomrať • šamotiť • šemotiť • šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať • mrmlať • mrmotať • mumrať • brblať • bručať • dudrať • dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudre • expr.: huhlať • huhňať • fufnať • chuchmať • chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasom • drmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať • jachtať • hovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevine • expr.: brbtať • brbotať • hatlať • bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať • trepať • tliapať • trieskať • plieskať • baláchať • búchať • kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôže • hrub. drístať • subšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravda • expr.: pliesť • motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť • repentiť: Čo repetí tá stará? • hovor. expr.: remziť • remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať • ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať • handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)
porov. aj kričať 1
2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať
povrávať (si) 1. šíriť reči (často potichu, nie verejne) • rozprávať • hovoriť • vravieť: ľudia povrávajú, rozprávajú, že zdražie benzín; povráva sa, hovorí sa, vraví sa, že vláda padne • šíriť sa • rozširovať sa (neos.): šíri sa, rozširuje sa, povráva sa, že… • šuškať • šepkať (neos.): všeličo sa o nej šušká, šepká • expr. šušúkať: ľudia si o prípade veľmi dlho šušúkali
2. vravieť si niečo pre seba al. s niekým tlmeným, nezrozumiteľným hlasom • šepkať (si) • šuškať (si): nahnevaná si povráva, šepká, šušká slová vzdoru • expr.: šepotať • šušúkať: šepocú si do ucha nežné slová; dievčence si čosi v kúte šušúkajú • hovor. expr. šušotať: chodí po dome a ustavične si čosi šušoce • expr.: mrmlať • mrmotať • mumlať • mumrať • hundrať • šomrať • brblať • dudrať (nezrozumiteľne): nezaplatím nič – mrmle, mrmoce, šomre si otec • expr.: šemotiť • šamotiť • šemoniť: šemotiť si, šamotiť si niečo pod nos
rozpínať sa 1. zväčšovať svoj objem • rozširovať sa • rozťahovať sa: pary sa rozpínajú; kovy sa teplom rozťahujú; dym sa rozširuje • duť sa • nadúvať sa • vzdúvať sa • nafukovať sa (obyč. o niečom dutom): brucho sa mu dulo; hruď sa mu vzdúvala
2. p. rozhadzovať sa
rozširovať sa p. hovoriť 1
šíriť sa 1. zväčšovať sa do šírky, zväčšovať svoj priestorový, plošný rozmer • rozširovať sa: nákaza sa rýchlo šírila, rozširovala • rozťahovať sa • rozpínať sa: oheň sa rýchlo rozťahoval; pleseň sa rozťahovala po celej izbe; nozdry sa mu zlostne rozpínali • bujnieť • rásť: kriminalita bujnie, rastie
2. postupovať všetkými smermi (o plynných látkach, o teple, svetle a pod., pren. i o nehmotných veciach) • rozširovať sa • prenikať • plaziť sa: hmla sa šírila, plazila, prenikala do dolín; teplo, svetlo preniká až sem • vychádzať • vychodiť (šíriť sa odniekiaľ): z izby vychádza, vychodí dym • niesť sa • viať • kniž. vanúť: zďaleka sa sem nesie, vanie vôňa pečených gaštanov; vanie z neho chlad, nenávisť • tiahnuť sa • ťahať sa • tiahnuť: myšlienka odboja sa tiahne, ťahá celou knihou
3. stávať sa všeobecne známym, rozšíreným • rozširovať sa: novina sa rýchlo šírila, rozširovala • expr. poletovať (o chýroch, rečiach): chýry poletujú z úst do úst • prenikať: novoty prenikajú aj na vidiek • prenášať sa • tradovať sa • dediť sa (šíriť sa tradíciou, cez generácie): piesne, zvyky sa prenášali, tradovali z pokolenia na pokolenie
4. p. hovoriť 1
vzmáhať sa 1. hospodársky silnieť, nadobúdať majetok • zmáhať sa • bohatnúť: mladomanželia sa v(z)máhajú, kúpili si auto; podnikatelia sa rýchlo vzmáhajú, bohatnú • fraz. expr. stavať sa na nohy • zveľaďovať sa: spoločnosť sa zveľaďuje • pozdvihovať sa • povznášať sa (hospodársky)
2. stávať sa väčším, intenzívnejším, silnejším • vzrastať • narastať • zväčšovať sa: vzmáha sa, vzrastá nezamestnanosť; vzmáha sa, zväčšuje sa kriminalita • rozmáhať sa • rozširovať sa • šíriť sa: mesto sa rozmáha, rozširuje • silnieť • rásť: silnie, rastie južný vetrík • mohutnieť • mocnieť: podvečer vlny začínajú mohutnieť • kniž. intenzívnieť • dužnieť • dužieť: porast duž(n)ie • stupňovať sa • vystupňúvať sa: odpor sa stupňuje
3. úsilím niečo dosahovať, prejavovať schopnosť niečo urobiť • zmáhať sa: sotva sa vzmáha, zmáha na odpoveď • byť schopný: už nie je schopný ničoho, nevzmáha sa na nič
hlásateľ 1. kto niečo hlása • šíriteľ: hlásateľ, šíriteľ pravdy • rozširovateľ: rozširovateľ nových myšlienok • kniž. zvestovateľ
2. kto niečo hlási, zahlasuje: rozhlasový hlásateľ • spíker (pôv. pís. speaker): televízny spíker
rozškatuľkovať p. roztriediť, rozvrhnúť
roztriediť delením podľa istého kritéria utvoriť triedy, skupiny • potriediť: roztriedili, potriedili poštu • rozdeliť • rozčleniť • rozradiť • rozklasifikovať: rozdelili, rozradili, rozklasifikovali výrobky podľa kvality • hovor. rozškatuľkovať • hovor. zastaráv.: rozsortírovať • posortírovať (často mechanicky): rozškatuľkovaná literatúra • utriediť (zároveň usporiadať): utriedený materiál podľa abecedy • prebrať • pretriediť (zároveň oddeliť vhodné od nevhodného): pretriedené ovocie • poroztrieďovať (postupne, viac vecí)
rozvrhnúť vopred premyslieť a určiť postup istej činnosti • rozdeliť • rozplánovať: dobre si rozvrhol, rozdelil, rozplánoval prácu • rozvrstviť • roztriediť: úlohy výučby rozvrstvil, roztriedil podľa dôležitosti • rozložiť • zadeliť: rozložila, zadelila si domáce práce na víkendy • rozpočítať • rozrátať (počítaním): rozrátal si štúdium na dva roky • hovor.: načasovať • rozškatuľkovať: načasoval si skúšky na dva mesiace; rozškatuľkovať si učivo • škol. osnovať: osnovať učebnú látku
zatriediť podľa istých kritérií dať do rovnorodého celku • zaradiť: tovar zatriedili, zaradili do prvej cenovej triedy • roztriediť • potriediť (rozdeliť na skupiny): ovocie treba najskôr roztriediť, potriediť podľa kvality • hovor. expr.: zaškatuľkovať • rozškatuľkovať (mechanicky zatriediť): literárne diela sa nedajú zaškatuľkovať • utriediť • klasifikovať (systematicky zatriediť): klasifikovanie, utriedenie javov, rastlín • zadeliť: žiakov zadelili do skupín podľa záujmov • začleniť (urobiť súčasťou celku): všetko začleniť do systému
otvoriť 1. odkryť uzavretý priestor, uzavretý otvor (op. zatvoriť, zavrieť) • odchlopiť: otvoriť, odchlopiť zásuvku, vráta • expr. odčapiť (prudko) • odchýliť • pootvoriť • expr. odškeriť • naškeriť (trocha otvoriť): odchýlené, pootvorené, odškerené dvere • odomknúť (otvoriť kľúčom; op. zamknúť): odomkla bránu a vošla • roztvoriť • expr.: rozčapiť • rozcapiť • rozškľabiť • rozchľabiť • rozďaviť • rozzeviť • rozškeriť (otvoriť na dve strany smerom od seba, obyč. dokorán): roztvoriť oči; rozčapiť, rozškľabiť dvere; rozzeviť ústa, rozďaviť papuľu • expr. vyčapiť: vyčapené vráta • rozovrieť • roztiahnuť (niečo zavreté, stiahnuté): rozovrieť pery; roztiahnuť husi zobák • rozlepiť (o očiach) • pootvárať • poroztvárať (postupne, viac vecí)
2. uviesť do činnosti (op. zatvoriť, zakľúčiť) • začať: otvoriť, začať zasadnutie parlamentu • nespráv. zahájiť: zahájiť schôdzu, správ. otvoriť schôdzu • zapnúť (op. vypnúť): zapnúť rozhlas • hovor. pustiť: pustiť televíziu • hovor.: zapáliť • zažať (dať do chodu; op. zhasnúť): zapáliť, zažať rádio
rozškeriť p. roztvoriť 1
roztiahnuť 1. ťahom rozložiť do šírky • rozprestrieť • prestrieť: roztiahla, prestrela obrus • rozostrieť • rozostlať: rozostrel noviny po stole; rozostlali otep slamy • vytiahnuť • natiahnuť: vytiahla cesto na štrúdľu • zried.: rozostaviť • rozpustiť: obchodník rozostavil šiator; vietor rozpustil mračná po oblohe • porozťahovať • porozprestierať (postupne, viac vecí)
2. ťahaním roztvoriť • rozhrnúť: roztiahli, rozhrnuli oponu; rozhrnula záclony
3. ťahom oddialiť od seba • vystrieť • natiahnuť: roztiahol, vystrel, natiahol ruky • rozopäť • rozpäť • rozopnúť • kniž. rozpriahnuť: rozopol ramená • rozložiť • roztvoriť • rozostrieť • rozkrídliť (naširoko roztiahnuť): orol rozložil, rozostrel krídla • expr.: rozčeperiť • rozčapíriť • rozčapiť • rozcapiť • rozkriačiť • rozkvačiť • rozškeriť • rozzeviť: rozčapíril, rozčapil nohy; vojaci rozkriačili vetvy; ústa rozškeril do úsmevu
4. p. rozšíriť 1 5. p. rozšliapať 2
roztvoriť 1. otvoriť na dve strany smerom od seba (často o niečom zatvorenom, stiahnutom) • rozovrieť: roztvoril, rozovrel oblok • expr.: rozdrapiť • rozďaviť • rozbliaknuť • rozpleštiť • rozškeriť • rozškľabiť • rozcapiť • rozčapiť: rozdrapil, rozpleštil dvere, oči; rozčapil vráta • expr.: rozchľabiť • rozchľapiť • rozceriť • rozkvačiť • rozzeviť • nár.: rozkriačiť • rozjaviť • zried. rozvrieť • pren. expr. rozpečatiť: medveď rozchľabil, rozzevil papuľu; rozpečatil ústa a všetko vyrozprával • rozchýliť • pootvoriť (trochu roztvoriť) • expr.: rozsotiť • rozhodiť (prudko roztvoriť): rozsotil, rozhodil bráničku • rozkrídliť (na spôsob krídel): rozkrídlila všetky okná • poroztvárať • pootvárať (postupne, viac vecí)
2. p. roztiahnuť 3
rozškeriť sa p. roztvoriť sa 1
roztvoriť sa 1. otvoriť sa na dve strany smerom od seba (často o niečom zatvorenom, stiahnutom, zovretom) • rozovrieť sa: dvere, kvety sa roztvorili, rozovreli; prsty sa rozovreli • expr.: rozdrapiť sa • rozďaviť sa: taška sa rozďavila • expr.: rozbliaknuť sa • rozpleštiť sa • rozškeriť sa • rozškľabiť sa • rozcapiť sa • rozčapiť sa: v prievane sa rozškľabili okná • expr.: rozchlípiť sa • rozchlipnúť sa • rozceriť sa • rozkvačiť sa • rozzeviť sa • kniž.: rozstúpiť sa • rozostúpiť sa • nár. rozkriačiť sa • pren. expr. rozpečatiť sa: ústa sa im rozchlípili • rozsotiť sa • expr.: rozplesnúť sa • rozletieť sa • rozlietnuť sa (prudko sa roztvoriť): obloky sa rozleteli • pootvoriť sa • rozchýliť sa (trochu sa roztvoriť) • rozkrídliť sa (na spôsob krídel) • poroztvárať sa • pootvárať sa (postupne; o viacerých veciach)
2. p. roztiahnuť sa 2
rozškľabiť sa p. roztvoriť sa 1
rozodrať 1. častým používaním poškodiť, porušiť celistvosť • rozdrať • zodrať: roz(o)dral, zodral topánky za jednu sezónu • znosiť (nosením poškodiť): znosiť nohavice, šaty • vydrať • predrať (vo veľkej miere): vydraté, predraté staré kreslo • roztrhať • expr. rozšklbať • rozdriapať (celkom rozodrať): stálym nosením rozdriapal všetky nohavice • dodrať • donosiť • dotrhať • expr.: došklbať • dodriapať (obyč. postupne a úplne): dodrala, došklbala aj poslednú sukňu • prederaviť (urobiť diery): prederavil oblek na lakťoch
2. p. rozodrieť
rozšklbať p. roztrhať
roztrhať trhaním rozdeliť na kusy al. porušiť celistvosť • rozšklbať • potrhať • pretrhať: roztrhala, potrhala plátno na márne kúsky • rozdriapať • dodriapať • podriapať • dotrhať: rozdriapať noviny, šaty; ponožky rýchlo dotrhal • expr.: pokmásať • rozkmásať • dokmásať • došklbať • pošklbať • rozkvákať (všetko al. dôkladne roztrhať): deti rozkmásali nohavice na franforce • kniž. rozorvať • nár. expr.: rozmykať • domykať • rozdrlančiť • rozdrlancovať: víchor rozmykal chalupu, stromy • popretŕhať • popretrhávať • popretrhovať • poroztŕhať • poroztrhávať • poroztrhovať • spretŕhať • spopretrhávať (postupne, viac vecí)
rozšklbnúť p. roztrhnúť
doškrabať, doškriabať ostrým predmetom poškodiť povrch niečoho • rozškrabať • rozškriabať: doškr(i)abala, rozškr(i)abala si nechtami tvár • rozdriapať • dodriapať • expr.: doryť • dorýpať • rozryť • rozrýpať (silno, na viacerých miestach doškrabať): konáre mu rozdriapali kožu; dorýpal, rozrýpal si všetky vyrážky • rozškrieť • rozodrieť • rozdrieť • rozodrať • rozdrať • odrať • odrieť • oškrieť • expr. oškúliť (škrabaním poraniť): ukázal do krvi roz(o)dreté, roz(o)draté ruky • nár. doškúľať
poškrabať, poškriabať 1. prejsť nejakým ostrejším predmetom (najmä nechtami) po niečom, obyč. na odstránenie svrbľavosti • expr. poškrabkať (trochu, zľahka): poškr(i)abať, poškrabkať si svrbiaci chrbát; poškrabať, poškrabkať dieťaťu pätu
2. ostrým predmetom rozrušiť povrch, škrabaním poškodiť, poraniť, znehodnotiť a pod. • podriapať: mačka mi poškr(i)abala, podriapala tvár • doškrabať • doškriabať • dodriapať (silno, na viacerých miestach poškrabať): dieťa lopatkou doškr(i)abalo, dodriapalo nábytok • škrabnúť • poškrabnúť • zaškrabnúť • drapnúť • zadrapnúť • hovor. štrajchnúť (jedným pohybom): (za)škrabnúť, (za)drapnúť do skla kameňom; poškrabnuté líce • odrieť • oškrieť • expr. oškúliť: v kroví si odrel, oškrel, oškúlil ruky, kožu • rozškrabať • rozškriabať • rozoškrieť • rozškrieť • rozodrieť • rozdrieť • rozodrať • rozdrať • odrať • rozdriapať (škrabaním poraniť): spadnutý konár mi rozodrel, odral, rozdriapal tvár do krvi • poodierať • pooškierať • expr. pooškuľovať (postupne, na viacerých miestach)
raniť spôsobiť fyzickú al. duševnú bolesť • zraniť • poraniť: ranili, zranili, poranili ho do hlavy; ranila, zranila ju výčitka • doraniť • expr.: doráňať • dorantať: doranil, dorantal si prsty; mala doráňanú dušu • ublížiť: pri páde si ublížil; ublížil jej svojím odchodom • odrieť • oškrieť • poškrabať • poškriabať • expr. oškúliť (raniť kožu): oškrel, poškrabal si lakeť • skrvaviť • dokrvaviť • zakrvaviť • zakrvácať (zraniť do krvi): skrvavil si nohy; mal zakrvácanú hlavu • dodriapať • rozškrabať • rozškriabať • rozškrabnúť (driapaním, škrabaním raniť): dodriapal si tvár • dokaličiť • skaličiť • dokatovať • zmrzačiť (telesne deformovať, pren. expr. i duševne): dokaličil sa pri lyžovaní; pren. expr. mala zmrzačenú dušu • expr.: dochrámať • dodrúzgať: po nehode boli dodrúzganí • dostrieľať (raniť streľbou): prišiel z vojny dostrieľaný
rozodrieť prudkým trením o niečo ostré poškodiť (obyč. kožu) • rozdrieť • rozodrať • rozdrať: rozdrel, rozodrel si ruky do krvi; rozdral si kolená pri robote • odrieť • odrať • zodrieť • zodrať: zodraté nohy od topánok • rozškrabať • rozškriabať • rozoškrieť (rozdrieť škrabaním): nechtami si rozškrabala tvár; rozoškrel si palce na bosých nohách • rozdriapať • dodriapať: rozdriapal, dodriapal si ruky pri trhaní malín
rozškrabať, rozškriabať p. poškrabať 2
rozškrknúť p. roztrhnúť