Synonymá slova "rozbur" v Synonymickom slovníku slovenčiny

búrlivý 1. ktorý sa vyznačuje veľkou silou, prudkosťou; ktorý je v prudkom pohybe; sprevádzaný búrkami • rozbúrený: vyplávať na búrlivé, rozbúrené more • rozburácaný • expr.: rozbesnený • besný: rozburácaný, rozbesnený víchor; rozbesnené, besné živly nedali ľuďom spať celú noc • expr.: zvíchrený • rozvíchrený • rozvírený (vetrom al. iným živlom uvedený do prudkého pohybu): zvíchrené vlny a čierne mraky predznamenávali búrku • nepokojný (op. pokojný, tichý): nepokojná hladina jazera • prudký • turbulentný: prudký, turbulentný tok • kniž. búrny (J. Kráľ, Vajanský)

2. prejavovaný búrlivo, hlučne, s veľkým nadšením • burácavý: búrlivé, burácavé ovácie • nadšený • kniž. frenetický: nadšený, frenetický potlesk • hrmotný: ozval sa hrmotný smiech; hrmotné zakončenie symfónie • mohutný • obrovský: rečník opúšťal miestnosť za mohutného, obrovského nadšenia davu • kniž. búrny

3. rýchlo, prudko prebiehajúci; plný zvratov, napätia, nepokoja • prudký • rýchly (op. pozvoľný, pomalý): búrlivý, prudký, rýchly rozmach ekonomiky; prudký, rýchly vývoj udalostí • rušný • živý (plný ruchu, hluku, pohybu): rušná, živá diskusia • nepokojný • búrlivácky • kniž. pohnutý • dramatický: nepokojné, pohnuté časy, roky; umelcov búrlivácky, pohnutý, dramatický život • expr. rozkvasený • kniž. búrny

p. aj prudký, bujný 2

rozburácaný p. búrlivý 1

rozbiť 1. úderom, nárazom porušiť celistvosť nejakej veci • roztĺcť: rozbila, roztĺkla tanier • rozraziť: rozraziť si nos • vybiť • vytĺcť • vyraziť: vybili, vytĺkli nám oblok na aute • hovor. zabiť: zabila pohár, vajce • expr.: rozmlátiť • roztrieskať • roztrepať • roztrieštiť • rozcapartiť • rozhádzať • rozbáchať • rozbúchať • hovor. expr.: rozšvacnúť • rozcapiť • rozvaliť: rozmlátil, rozbáchal mu auto; deti rozvalili starú kôlňu • rozkopnúť (rozbiť kopnutím): rozkopol dvere • rozdrviť • dodrviť • rozdrobiť (rozbiť na drobné kúsky): rozdrvili tehly na kúsky • expr.: rozdrúzgať • dodrúzgať • rozbombardovať: niekto rozdrúzgal, rozbombardoval plot • rozbúrať • zdemolovať (rozbiť búraním): rozbúrali, zdemolovali starú kôlňu • nár. rozklknúť (F. Hečko) • porozbíjať • potĺcť • dotĺcť • pobiť • poprebíjať • poroztĺkať • povytĺkať • povybíjať • povyrážať (postupne, viac vecí): porozbíjala, poroztĺkala už veľa fliaš • expr.: pomlátiť • poroztrepávať • potrepať • dotrepať • potrieskať • dotrieskať (postupne viac vecí): potrieskala všetok riad

2. spôsobiť rozklad, porušiť ako celok • rozložiť • rozrušiť • rozvrátiť: rozbiť, rozvrátiť niekomu manželstvo • zničiť • znivočiť • zruinovať: zničené, zruinované hospodárstvo • expr. roztrieštiť • kniž. rozboriť: roztrieštili, rozborili jednotu spolku • rozniesť • rozmetať • rozprášiť (zároveň rozohnať): rozmetať, rozprášiť nepriateľskú armádu

3. p. zodrať 1

rozbúrať p. rozbiť 1

zrúcať nárazmi, rúcaním, búraním rozrušiť, rozložiť, zničiť, zmeniť na trosky (op. vystavať) • zbúrať • zváľať: starú štvrť mesta zrúcali, zbúrali, zváľali; zváľať, zrúcať most • zrútiť • zboriť • zvaliť (naraz) • zdemolovať: náložou zdemolovať budovu • rozváľať • rozvaliť • rozbúrať • rozrúcať (celkom zrúcať; obyč. postupne): rozváľať, rozbúrať niečo do základov; rozrúcať hradby • strhnúť (prudko, násilím zničiť): voda strhla most • kniž. rozboriť (obyč. pren.): rozboriť jednotu hnutia • kniž.: zrumiť • rozrumiť (obrátiť na rumy): zrumiť, rozrumiť palác • zruinovať (obrátiť na ruiny): vojská zruinovali chrámy • porúcať • pobúrať • poboriť • pováľať (postupne)

zvaliť 1. silou, prudkým nárazom spôsobiť pád niekoho, niečoho • zraziť • povaliť: zvaliť, povaliť chlapa na chrbát; zvaliť strom; zrazil psa na zem • zhodiť • strhnúť • sotiť: zhodil, sotil dieťa do bazéna; strhol ženu k sebe • prevrhnúť • prevaliť • prevrátiť • expr. prekotiť (niečo stojace): prevrhnúť, prevaliť vázu; prevrhol, prevrátil stôl • zváľať • pováľať • vyváľať • povyvaľovať • pozhadzovať (viacero vecí al. postupne): búrka zváľala, pováľala borovice

2. nárazom, silou zmeniť na trosky, silou zničiť • zrútiť • zboriť: lavína zvalila, zrútila, zborila dom • zváľať • zrúcať • zbúrať (nárazmi, váľaním, rúcaním, búraním): celú štvrť zváľali, zrúcali; zbúraná chalupa • vyvaliť (tlakom vytrhnúť zo základov) • rozvaliť • rozváľať • rozbúrať • rozrúcať • zdemolovať: rozváľané, zdemolované altánky; kolibu rozbúrali, rozrúcali • strhnúť: starú prístavbu dali strhnúť • pováľať • porúcať (postupne)

p. aj zvrhnúť

3. označiť niekoho za pôvodcu, príčinu niečoho • prisúdiť • pripísať • pričítať (komu čo): vinu zvalili na nás; krádež prisúdiť, pripísať, pričítať maloletému • fraz. expr. prišiť za golier: neúspech chcú zvaliť na mňa, mne ho chcú prišiť za golier • zviesť: všetko zviedli na iných • expr. potisnúť: rád potisol vinu na druhých • presunúť: zodpovednosť presunie na podriadených

nepokojný 1. ktorý je v stave duševného nepokoja, nerovnováhy; svedčiaci o tom (op. pokojný, vyrovnaný) • nevyrovnaný: nepokojný, nevyrovnaný človek • znepokojený • rozrušený • vzrušený: hovoriť znepokojeným, rozrušeným hlasom; znepokojené, vzrušené pobiehanie z miesta na miesto • nervózny • znervóznený (naplnený nervozitou): nervózni, znervóznení kupujúci; robiť nervózne pohyby • podráždený • rozdráždený • splašený (obyč. o zvierati; naplnený neovládateľným nepokojom): podráždený, rozdráždený organizmus; splašený kôň • netrpezlivý (obyč. pri čakaní; op. trpezlivý): netrpezlivé obecenstvo • napätý (hroziaci konfliktom): napätá spoločenská situácia; napätá atmosféra • rozháraný • rozvrátený • rozbúrený • rozvírený • kniž. rozorvaný (bez sústredenosti): rozvrátený pohľad; rozháraná, rozorvaná myseľ (op. sústredená)

2. stále sa pohybujúci (op. pokojný) • pohyblivý: nepokojné, pohyblivé nohy • neposedný (obyč. o deťoch) • nepostojný: neposedné chlapča, nepostojné kone • rozbehaný • blúdivý (pohybujúci sa z miesta na miesto): rozbehané oči, blúdivý pohľad • živý: mať nepokojného, živého ducha

3. p. rušný, búrlivý 1, 3

pobúrený ktorý je niečím negatívne zasiahnutý, vzrušený; prejavujúci svoj vnútorný nesúhlas, pohoršenie nad niečím; svedčiaci o tom • pohoršený • rozhorčený: byť pobúrený, pohoršený, rozhorčený; hovoriť pobúreným, pohoršeným, rozhorčeným hlasom • popudený • podráždený • rozbúrený: pobúrený, popudený, podráždený, rozbúrený dav • znepokojený: pobúrený, znepokojený čakateľ

p. aj nahnevaný

rozbúrený 1. p. búrlivý 1 2. p. rozrušený, vzrušený 1 3. p. pobúrený 4. p. nepokojný 1, rušný

rozrušený vyvedený z duševnej rovnováhy; svedčiaci o tom • znepokojený • vzrušený: z udalosti je rozrušený, znepokojený, vzrušený • kniž. pohnutý • dojatý (citovo): byť pohnutý, dojatý nad toľkou šľachetnosťou • rozochvený • expr. roztrasený • trasľavý (od vzrušenia): hovoril rozochveným, roztraseným, trasľavým hlasom • rozdráždený • expr. rozbúrený: rozdráždené, rozbúrené city

rušný plný ruchu, hluku, nepokoja, pohybu (op. tichý, pokojný) • hlučný • živý: rušná, hlučná, živá diskusia; chodba je cez prestávku rušná, hlučná, živá • frekventovaný (ktorý má veľkú frekvenciu): frekventovaná križovatka • nepokojný • búrlivý • rozbúrený • rozvírený • expr.: rozkvasený • vriaci: nepokojný, búrlivý život; rozbúrená, rozvírená, rozkvasená doba • kniž. pohnutý: pohnuté časy • zastaráv. vzrušený • poet. vzrušný

vzrušený 1. ktorý je v stave (vnútorného) nepokoja; svedčiaci o tom • rozrušený: vzrušení, rozrušení diváci na štadióne; vzrušený, rozrušený výraz tváre • rozčúlený: rozčúlení rodičia • rozcítený • rozcitlivený: rozcítený pohľad • rozochvený: rozochvená myseľ • exaltovaný (prepiato vzrušený): exaltované správanie • expr. roztrasený • trasľavý: roztrasený, trasľavý hlas; byť celý roztrasený • napätý • napnutý (svedčiaci o zvýšenom úsilí): napäté, napnuté očakávanie • podráždený • predráždený • rozdráždený • rozpálený • hovor. expr. rozkokošený: podráždený pohľad, predráždené nervy; rozkokošení ľudia • dojatý (ktorý je pod silným citovým dojmom): dojatý jubilant • nadnesený • patetický (citovo vzrušený): predniesol patetický prejav • povznesený: panovala tam povznesená nálada • kniž. pohnutý: hovoriť pohnutým hlasom • kniž. zvlnený: zvlnený tón reči (Vajanský) • vzbúrený: vzbúrené city (Kukučín) • expr. rozbúrený: rozbúrené časy • extatický: extatická nálada • odb. emfatický: emfatické vyjadrovanie • hovor. nadržaný • subšt. rozrajcovaný (pohlavne vzrušený)

2. p. rušný

pobúriť 1. vyvolať stav nepokoja, odporu, nesúhlasu, hnevu a pod. • znepokojiť • rozhorčiť: udalosť nás všetkých pobúrila, znepokojila, rozhorčila • rozbúriť • rozrušiť • rozochvieť: nevedno, čo tak rozbúrilo pokojnú hladinu spoločnosti • rozvíriť • rozvlniť: rozvírenie verejnej mienky • expr. pobalušiť • vyrušiť • rozčúliť • podráždiť: rozčúlilo, podráždilo nás také konanie

p. aj nahnevať

2. vyvolať hnev, rozčúlenie, nevraživosť a pod. • popudiť: pobúril, popudil proti sebe celú rodinu • pohnevať: nechcel si pohnevať matku • expr. poštvať: poštvali ho proti kolektívu • vzbúriť (vyvolať vzburu): vzbúriť baníkov proti vedeniu • expr. popchnúť: popchlo ma, keď som sa dozvedel tú nespravodlivosť • pohoršiť • rozhorčiť: pohoršilo ma správanie mládenca • iritovať: čosi ma na celom prípade iritovalo

rozbúriť 1. priviesť do prudkého pohybu • rozvlniť • zvlniť: vietor rozbúril, rozvlnil more • rozvíriť • zvíriť (priviesť do vírivého pohybu): hnev jej rozvíril krv • zvíchriť • vzbúriť: vietor zvíchril, vzbúril prach na ceste • rozpeniť (vytvoriť penu): búrka rozpenila rieku

2. intenzívne vyviesť z psychického pokoja • vzbúriť • rozvíriť • zvíriť: správa mu rozbúrila, vzbúrila myseľ • rozvášniť • kniž.: rozvíchriť • zvíchriť: rozvášnila jeho city; zvíchrenie zmyslov • vzrušiť • rozrušiť • otriasť: udalosť ho rozrušila, otriasla ním • rozdráždiť • kniž.: rozjatriť • zjatriť • expr. rozryť: hnev mu zjatril, rozryl dušu • rozvlniť • zvlniť • hovor. expr. zbadúriť: rozvlnil jej túžby; sen ho zbadúril

rozrušiť 1. vyviesť z psychického pokoja, z rovnováhy • vzrušiť: správa ho rozrušila, vzrušila • rozhýbať • rozochvieť (v menšej miere): film rozhýbal obecenstvo • vzbúriť • rozbúriť • otriasť (vo veľkej miere rozrušiť): láska rozbúrila jeho city; správa ním otriasla • rozvíriť • zvíriť • expr. rozryť • kniž.: rozjatriť • zjatriť • zvíchriť: rozvírené vášne; rozjatrené, zvíchrené city • expr. rozbabrať: celkom ho to rozbabralo • rozdráždiť • podráždiť • pobúriť (nepríjemne, negatívne rozrušiť): výsmech ho rozdráždil, podráždil • rozvášniť (vyvolať vášeň): prejavom rozvášnil dav • znepokojiť (zároveň vyvolať obavy): udalosti ju znepokojili

2. p. porušiť 1

vzrušiť priviesť do stavu vnútorného nepokoja (v kladnom al. zápornom zmysle) • rozrušiť: predstava výhry ju vzrušila, rozrušila • fraz. vyviesť z rovnováhy/z miery/z konceptu: náhla správa ma vyviedla z rovnováhy • vzbúriť • rozbúriť • rozvlniť (silno vzrušiť): udalosť vzbúrila, rozbúrila, rozvlnila celé mesto • znepokojiť (naplniť obavou) • pobúriť • podráždiť (obyč. negatívne): očividná nespravodlivosť nás veľmi pobúrila; podráždiť chlapcovu obrazotvornosť • otriasť (mocne, obyč. negatívne zapôsobiť): udalosť ním otriasla • exaltovať (prepiato vzrušiť): obraz ma priam exaltoval • subšt. rajcovať (nedok.; obyč. sexuálne vzrušovať): rajcuje to jeho predstavivosť • expr. poštekliť (príjemne vzrušiť): anekdota všetkých pošteklila • rozochvieť • nadchnúť • dojať • povzniesť • rozcítiť (citovo pohnúť v kladnom zmysle): hudba ho hlboko rozochvela, nadchla • oduševniť • rozohniť • rozplameniť • kniž. zapáliť (citovo silno vzrušiť v kladnom zmysle): program prítomných oduševnil, rozohnil, rozplamenil; umelcov výkon obecenstvo zapálil

vzbúriť sa 1. odoprieť poslušnosť • postaviť sa na odpor • vzoprieť sa • zastaráv. zoprieť sa: robotníci sa vzbúrili, vzopreli, zopreli; celá jej bytosť sa vzbúrila, vzoprela • sprotiviť sa • vzpriečiť sa • spriečiť sa: vie sa sprotiviť, vzpriečiť proti vrchnosti; sprieči sa rozkazu • povstať (vzbúriť sa so zbraňou v ruke): povstať proti nepriateľovi • postaviť sa: neopováži sa postaviť rodičom • kniž.: vzopnúť sa • vzopäť (proti niečomu) • zdvihnúť sa na odpor • fraz.: zdvihnúť hlavu/čelo (proti niekomu, niečomu)

2. dať sa do prudkého pohybu • rozbúriť sa: hladina sa vzbúrila, rozbúrila • rozvlniť sa: plachty sa vo vetre rozvlnili • rozvíriť sa: prach na ceste sa rozvíri

3. prudko, búrlivo sa prejaviť (o citoch) • vypuknúť • expr. vybuchnúť: vzbúril sa, vypukol, vybuchol v ňom hnev, jed • kniž.: vzbĺknuť • vzblčať • vzplanúť: vášeň vzbĺkla, vzplanula celou svojou silou • rozplameniť sa: cit sa v nej rozplamenil • expr. rozbúriť sa: v duši sa mu všetko rozbúrilo • kniž. vznietiť sa: vznieti sa v ňom prudký cit