Synonymá slova "roj" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 15 výsledkov (1 strana)

  • chumáč niečo zmotané dohromady: chumáč nití, vatyhrča: zhúžvať papier do hrčechuchvalec: chuchvalec vlnyklk: klky priadzeexpr.: gučagundžachumeľ: guča snehu, chumeľ vlasovstrapec: strapec srstiodb. trs: trs trávychochol (odstávajúci chumáč vlasov, srsti, peria): na hlave mu trčí chocholvecheť (chumáč slamy, obyč. na podpaľovanie al. čistenie): vydrhnúť sud vechťom (slamy)expr. žvacheľ: žvacheľ slamyviecha (chumáč slamy): zapáliť viechuroj (väčšie spoločenstvo lietavého hmyzu): na ovocí sa pasie roj ôsexpr. snop: snopy slnečných lúčov (F. Hečko)


    kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnojahŕbakopechrobľa: hŕba kameniastôshovor.: štôsštósexpr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh

    2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromadahŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detíhúf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýbmasa: masy čitateľovdav: davy ľudí na uliciachzástup: zástupy demonštrantovkŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detíhovor. halda: haldy smetíhovor. more: more ľudí, more sĺzhovor. regiment: regimenty divákovhovor. expr. fúra: fúra návštevníkovhovor. expr.: hrôzahrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papierahovor. expr. sila: sila ľudíhovor. expr. rákoš: rákoš kačícexpr. hora: hora starostísubšt. kopec: kopec trápeniaexpr.: záplavazáľaha: záplava, záľaha utečencovexpr. vagón: vagón rečíexpr. milión: milióny nezamestnanýchexpr. roj: roj školákovexpr. stoh: stoh spisovexpr. hrča: hrča chalanov (Kužel)expr. vodopád: vodopád slovexpr. vrch: vrch kníh (Tatarka)expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentovpubl. inflácia: inflácia sľubovsubšt. spústa: spústa utečencov

    3. p. veľa


    oblak 1. pary tvoriace v ovzduší súvislý celok • mrakmračno (obyč. tmavý, ťažký oblak): nad mestom visia nízke oblaky, mračná; búrkový oblak, mrakchmára (obyč. dažďový oblak): chmáry na obzoreexpr. kúrňava: ženie sa snehová kúrňava

    2. zhluk čiastočiek vo vzduchu pripomínajúci oblak • mrakmračno: oblaky, mračná dymukúdolkúr: zvírený kúdol, kúr prachuexpr.: kúrňavakundol: zdvihla sa kúrňava pieskuroj (o hmyze): roje, oblaky komárovzried. záhal (Figuli)


    roj 1. veľké spoločenstvo lietavého hmyzu; vo včelárstve časť včelstva, ktoré sa oddelí ako nová rodina: roj sršňov, včielchumáč (hustý roj): chumáč ôsexpr.: chumeľgučahrčahúf: chumeľ, húf komárovexpr.: oblakmračno: oblak, mračno kobyliek

    2. p. kopa 2


    rojčiť premýšľať o neskutočných al. neuskutočniteľných veciach (s príjemným pocitom) • snívaťkniž. sniť: rojčil o budúcnosti; sníval s otvorenými očamihovor. fantazírovaťexpr.: básniťblúzniťbájiťzried. ideálčiť: fantazíruje, blúzni o šťastírobiť si ilúzie (zároveň klamať sám seba): robí si ilúzie o novom zamestnaní


    snívať oddávať sa príjemným myšlienkam, predstavám • rojčiťkniž. sniť: sníva o bohatom ženíchovi; romanticky rojčiť, sniť o ďalekých krajináchexpr. blúzniť: je to iba mladistvé blúznenie o šťastíbájiť (si)hovor. fantazírovať (oddávať sa ilúziám, neskutočným predstavám, výmyslom): báji, fantazíruje o bezstarostnom živote


    túžiť pociťovať silnú túžbu mať niečo, dosiahnuť niečo, veľmi niečo chcieť: túžiť za porozumením, za domovom; túžiť po pokojibažiťdychtiť (vo veľkej miere): baží po dobrom jedle; dychtí vládnuť nad rodinoukniž.: prahnúťžízniť: prahne, žízni po láske, uznaníkniž. lačnieť: lačnie za vzdelanímzried. smädiť: smädia po krviexpr.: mrieťzmieraťumieraťhynúťhorieť (obyč. pri silnej citovej náklonnosti k niekomu): mrie, umiera za milýmzried. žiadostiť (žiadostivo túžiť): nik po nej nežiadostíexpr. umárať sa (trápiť sa túžbou): umára sa za deťmi, za ženouexpr. triasť sa (s nedočkavosťou): trasie sa za funkciamivzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za deťmirojčiť (s túžbou premýšľať): rojčiť o šťastí, o vzdialených krajináchexpr.: divieťšalieť (sa)šialiť sahovor. expr.: blaznieťblázniť sa (nápadne prejavovať vášnivú túžbu za niečím, niekým): divie, šalie (sa) za autami, za hokejom; blaznie, blázni sa za dievčatamihovor. expr. letieť (na niekoho); (žiadostivo túžiť): letí na peniaze, na mužovlakomiť saexpr. pachtiť sa (za majetkom, peniazmi) • nár. expr. pašmať sa


    rojčivosť p. romantika 2


    romantika 1. romantický ráz • romantizmus: vlastenecká romantika, vlastenecký romantizmusromantickosť: romantickosť krajinyneobyčajnosťnezvyčajnosťvýnimočnosťexotikaexotickosť (vlastnosť niečoho, čo je iné, než sa obyčajne vyskytuje): neobyčajnosť, nezvyčajnosť malého mesta; exotika, exotickosť trópov

    2. príjemné prežívanie niečoho v mysli, túžobné premýšľanie • rojčivosťsnivosť: dievčenská romantika, rojčivosťexpr. blúznivosť: ženská blúznivosť

    3. p. dobrodružstvo


    rojčivý ktorý sa oddáva rojčeniu; ktorý rád sníva, premýšľa, obyč. o neskutočných al. neuskutočniteľných veciach (o človeku a jeho prejavoch) • snivýzasnívanýzasnený: rojčivá, snivá povaha; rojčivý, zasnívaný, zasnený pohľadromantický: romantická dušablúznivý: blúznivá mladosť, blúznivé myšlienkydonkichotskýdonkichotovský (založením, počínaním podobný Donovi Quijotovi): donkichotské, donkichotovské správanie, plányzried.: rozsnívanýrozrojčený


    hmýriť sa 1. rýchle sa pohybovať z miesta na miesto na malom priestore a vo veľkom množstve • hemžiť samrviť sa: červíky sa hmýria, mrvia v syre; ľudia sa hmýria, hemžia ako mravceexpr.: prtiť sačmýriť sa: vši sa prtia, čmýria vo vlasochexpr. mechriť sa (o ľuďoch) • rojiť sa (o hmyze): komáre, mušky sa roja okolo lampy

    2. byť plný niečoho (o veciach) • hemžiť sa: úloha sa hmýri, hemží chybami


    hrnúť sa 1. vo väčšom množstve sa posúvať (o neživých veciach) • valiť sarútiť sa: skálie sa hrnulo, valilo, rútilo na nás; voda sa hrnula, valila; pren. expr.: udalosti sa hrnuli, valili, rútiliexpr. kydať sasypať sa (o niečom sypkom): sneh sa sype; múka sa hrnie, sype z vreca; pren. expr. otázky sa sypalichrliť sa: oheň sa chrlí zo sopky, krv sa chrlí z ranyhnať sa (o vode)

    2. expr. vo veľkom množstve al. náhlivo ísť (o živých tvoroch) • expr.: valiť sarútiť sasypať sarojiť sa: ľudia sa hrnuli, valili, sypali, rojili z kinahnať saponáhľať sa (o dave): všetci sa kamsi ženú, ponáhľajútlačiť satisnúť sapchať sadrať sa: tlačiť sa do dverí; drať sa, pchať sa k východu, pomedzi dav


    rojiť sa 1. p. hrnúť sa 2 2. p. hmýriť sa 1


    víriť 1. uvádzať do vírivého pohybu • rozvirovať: auto vírilo, rozvirovalo prachčeriťvlniť (víriť vodu): vánok čeril, vlnil hladinu jazierka

    2. byť vo vírivom pohybe • víriť sakúriť sachumeliť sa: prach, dym (sa) víri, kúri; sneh sa chumelíčeriť savlniť sa (o vode): hladina sa čerí vo vetrečechriť sa (jemne sa víriť): more sa čechríexpr. čeperiť sa (o vode) • rojiť sa (pren. o myšlienkach): v hlave sa mu víria, roja myšlienky; roja sa mu pred očami predstavypoet. kolotať: krv mu v žilách kolotá


    rojko kto sa oddáva rojčeniu: zamilovaný rojkofantasta (človek s prepiatou fantáziou): je to odvážny fantastaromantik (kto niečo príjemne prežíva v mysli): naivný romantikidealistavizionár (kto sa oddáva víziám) • iluzionista (kto sa oddáva ilúziám) • expr. blúznivec: nadšený, nepraktický blúznivecexpr. donkichot


Pozri výraz ROJ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV