Synonymá slova "r ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 1305 výsledkov (11 strán)
-
drevár p. drevorubač
drevorubač kto pracuje pri ťažbe a približovaní dreva • rubač • rubár • drevár • nár. šlogár (Rázus)
rubár p. drevorubač
šlogár p. drevorubač
dromedár p. ťava
ťava veľké prežúvavé cudzokrajné zviera používané na nosenie nákladov: dvojhrbá ťava • dromedár (jednohrbá ťava)
držadlo prostriedok, súčiastka na držanie • držiak: kovové držadlo, kovový držiak lampy • rúčka: rúčka kufra • rukoväť: rukoväť meča • ucho: hrniec s uchami • črienka: vykladaná črienka noža • porisko • toporisko (dlhšie držadlo pracovného náčinia): porisko, toporisko sekery, lopaty • zried. topor: topor sa dolámal • kosisko (držadlo kosy): nabiť kosu na kosisko • odb.: násada • násadka (žrď, žŕdka na držanie nástroja)
rúčka p. držadlo
duchár p. špiritista
špiritista kto sa zaoberá špiritizmom • duchár • okultista
dvojica dve osoby al. veci ako jednotka: dvojica priateľov, ísť v dvojici • pár (dvojica k sebe patriacich ľudí, zvierat, vecí): manželský pár, tri páry topánok • dvojka: dvojka koní • hovor.: duo • tandem: riaditeľ a jeho námestník tvoria vynikajúci tandem
málo 1. vyjadruje neurčité malé množstvo, nízky počet, rozsah a pod. (op. veľa, mnoho) • trocha • trochu: zatiaľ má iba málo, trocha starostí • neveľa • nemnoho: na predstavenie prišlo neveľa, nemnoho divákov • koľko-toľko • riedko • hovor. poriedko • zried. nedosť: jedla bolo riedko, poriedko • skromne • poskromne • skúpo • kniž. sporo: snehu napadlo skromne, poskromne, skúpo • niečo • dačo • voľačo • čosi: zostalo nám iba niečo, čosi chleba • niekoľko • hovor. pár: iba niekoľko, pár žiakov vedelo odpovedať na otázku • expr.: máličko • máličičko • málinko • málilinko • málučko • málučičko • málunko • málulinko: má máličko, málinko priateľov • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku • skromnučko • skromnunko • skromnulinko • štipka • štipku • byľka • byľku • kvapka • kvapku • kvapôčku: nazbieral troška, trošička, trošinku jahôd; z koláčov si zobrala skromnučko; zjedol štipku, byľku zemiakov; vypil kvapku mlieka • minimálne • hovor. minimum • expr. pramálo (veľmi málo): na to nám zostane minimum, pramálo korún • primálo (príliš málo): prišlo primálo záujemcov • fraz.: za náprstok • ako kvapka v mori
2. vyjadruje okolnosť malej miery, malého rozsahu, malej intenzity a pod. (op. veľa, mnoho, veľmi) • trocha • trochu: málo, trocha si pospal • neveľa • nemnoho: roky ťažkej driny ho poznačili len neveľa, nemnoho • koľko-toľko: ušlo sa mi iba koľko-toľko • neveľmi • nepríliš • zried. nedosť: je to neveľmi, nepríliš známa skladba • skromne • poskromne • skúpo • kniž. sporo: skromne, poskromne, skúpo osvetlená izba • zľahka: zľahka sa usmiala • slabo • expr.: biedne • úboho • mizerne: túto prácu platia slabo, biedne; celý život úboho, mizerne zarábal • expr.: máličko • máličičko • málinko • málilinko • málučko • málučičko • málunko • málulinko: máličko, málinko, málulinko sa zamračil • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku • štipku • byľku • kvapku • kvapôčku: troška, trošička, trošinku si oddýchol; štipku, byľku sa mu uľavilo • expr. skromnučko • skromnunko • skromnulinko: skromnučko sa najedol • nepatrne • mizivo • minimálne • hovor. minimum • expr. pramálo (veľmi málo): nepatrne, mizivo sa staral o rodinu; minimálne, pramálo ho to zaujímalo • primálo (príliš málo): primálo sa stará o rodinu • chvíľu • hovor. nezaveľa (krátky čas): chvíľu, nezaveľa si pospal
3. p. zriedkavo
niekoľko označuje obyč. menší neurčitý počet • dakoľko • voľakoľko • koľkosi: vzala si niekoľko, dakoľko korún navyše; pred domom stálo voľakoľko, koľkosi zvedavcov • neveľa • nemnoho • viacero: na konferenciu prišlo neveľa, nemnoho odborníkov zo zahraničia • hovor.: pár • zopár • koľko-toľko: (zo)pár, koľko-toľko pomocníkov si ešte nájde • málo: iba málo domov zostalo nepoškodených • trocha • trochu • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku: v koši zostalo trocha, troška zemiakov • dačo • niečo • čosi • voľačo (o veciach): našiel aj dačo, voľačo jahôd
pár1 p. dvojica
pár2 p. málo 1, niekoľko
dyha tenká, obyč. drevená doštička používaná na obkladanie nábytku • zastar.: furnier • furnír • fornier: leštená dyha, leštený furnier, fornier
dym plyny a čiastočky popola vznikajúce pri horení: tabakový dym • čmud (hustý čierny dym): štipľavý čmud spálenísk • čad: zápach čadu • kúr (Timrava) • smud (čierny štipľavý dym): smud napĺňal izby
kúdol zvírený útvar drobných čiastočiek • oblak • mračno • mrak: kúdol, oblak dymu; mračno, mrak sadzí • kotúč: rozvírený kotúč prachu • kúr • expr.: kundol • kúrňava: kundol, kúrňava piesku
kúr 1. p. kúdol, oblak 2 2. p. dym
oblak 1. pary tvoriace v ovzduší súvislý celok • mrak • mračno (obyč. tmavý, ťažký oblak): nad mestom visia nízke oblaky, mračná; búrkový oblak, mrak • chmára (obyč. dažďový oblak): chmáry na obzore • expr. kúrňava: ženie sa snehová kúrňava
2. zhluk čiastočiek vo vzduchu pripomínajúci oblak • mrak • mračno: oblaky, mračná dymu • kúdol • kúr: zvírený kúdol, kúr prachu • expr.: kúrňava • kundol: zdvihla sa kúrňava piesku • roj (o hmyze): roje, oblaky komárov • zried. záhal (Figuli)
ekonóm 1. odborník v ekonómii • národohospodár
2. p. hospodár
národohospodár p. ekonóm 1
elixír zázračný liečivý al. omladzujúci nápoj • životobudič
emisár p. vyslanec
vyslanec človek vyslaný niekam s určitým poslaním • posol: kráľovský vyslanec, posol • emisár: emisár OSN
p. aj zástupca 1
energický schopný rázne konať (o človeku); svedčiaci o ráznosti • rázny • rezolútny: energická, rázna, rezolútna žena • kniž. razantný: razantná povaha • rozhodný (prejavujúci rozhodnosť): rozhodný krok • radikálny (prejavujúci radikálnosť): radikálny zásah • dôrazný: dôrazný prejav, dôrazné gesto • generálsky • veliteľský (typický pre generála, veliteľa): generálske, veliteľské pohyby • priebojný • kniž. životaplný (plný priebojnosti, životnej energie) • silný (op. slabý): priebojný hráč; životaplná, silná osobnosť • pevný • istý: pevný, istý hlas • rezký • prudký: dostal rezkú, prudkú odpoveď
odmeraný 1. ktorý necíti al. neprejavuje citovú náklonnosť; svedčiaci o citovej ľahostajnosti, chlade (op. srdečný) • zdržanlivý • strohý • chladný: odmerané, zdržanlivé správanie; byť odmeraný, strohý, chladný voči niekomu • ľahostajný • nevšímavý • neosobný (bez citovej zaujatosti): pozrel na neho ľahostajným, nevšímavým pohľadom; neosobné prečítanie rozsudku • upätý (veľmi kontrolujúci svoje citové prejavy): odmerané, upäté vystupovanie • neprístupný (brániaci sa citovej náklonnosti a jej prejavom): neprístupný úradník • neprívetivý • nevľúdny • nemilý • studený • ľadový (bez prívetivosti, vľúdnosti): neprívetivé, nemilé, studené, ľadové prijatie hosťa; neprívetivý, nevľúdny postoj voči niekomu • suchý • oficiálny • rezervovaný (neprezrádzajúci citovú zaujatosť): suchý, oficiálny tón reči; rezervovaná odpoveď • úsečný • strmý • rázny (spojený s istou drsnosťou, odmietaním): úsečná, strmá reč; strmý, rázny spôsob úradovania • prísny: povedať niečo odmeraným, prísnym hlasom (op. láskavým, teplým) • odmietavý • pren. kožený (ktorý nedovolí ani náznak pozitívnych citových pohnutí al. ich prejavov): odmietavý, kožený výraz tváre • hovor. škrobený (neprirodzene sa kontrolujúci v citových prejavoch a pod.; op. uvoľnený): odmeraný, škrobený človek; mať škrobené spôsoby
2. p. pravidelný 3
prudký 1. vyznačujúci sa veľkou silou a (nečakanou) rýchlosťou • silný (op. slabý): prihnal sa prudký, silný vietor • kniž. razantný: razantný úder • lek. akútny: akútny zápal • strmý • rýchly (obyč. o pohybe; op. pomalý): strmý, rýchly krok; strmý, rýchly let; rýchly spád udalostí • rapídny: rapídny vzostup • rázny • vehementný • kniž. briskný: rázny, briskný útok, pohyb • náhly (nečakane prudký; op. pozvoľný): nastala náhla zmena počasia • dravý • nespútaný: dravý, nespútaný tok rieky • turbulentný: turbulentný tok, pohyb • ostrý (prudkosťou a silou nepríjemne pôsobiaci na zmysly): zasiahlo ho ostré svetlo, ostré zvonenie • živelný (prudký ako živel): živelná sila • bleskový (s prudkosťou blesku): zasiahol ho bleskový úder • zúrivý • divý • divoký • expr.: diabolský • besný: zúrivé, divé, divoké, diabolské, besné tempo • expr.: šialený • bláznivý: šialený, bláznivý cval • horúčkovitý • publ. hektický • kniž. zimničný (o tempe, rýchlosti)
p. aj ničivý
2. prudko, náhle reagujúci na podnety (o človeku); intenzívne al. živelne pociťovaný, prejavovaný (obyč. o citových prejavoch človeka) • vášnivý: prudký, vášnivý cit • náruživý (prudký obyč. v ľúbostných prejavoch, zážitkoch): byť náruživý v láske • vznetlivý • impulzívny • popudlivý • prchký (ktorý sa vie náhle rozhnevať): vznetlivá, impulzívna, popudlivá, prchká povaha • eruptívny • explozívny • výbušný • cholerický: eruptívne, explozívne, výbušné prejavy; cholerické správanie • energický • rázny • kniž. razantný: energická žena; rázne, razantné zabuchnutie dverí • strmý • hovor. expr.: hurtovný • hurtácky: strmý, hurtovný človek; strmé, hurtovné, hurtácke zaklopanie • kraj. náramný • kniž. sverepý (o človeku) • živelný • búrlivý: živelný duch; článok vyvolal búrlivú reakciu verejnosti • náhly (nastávajúci, prichádzajúci nečakane rýchlo a s veľkou intenzitou): náhle preľaknutie, vzplanutie • silný • mocný (op. slabý): silné, mocné vášne • divý • divoký: divá, divoká radosť • expr.: bláznivý • šialený: bláznivá, šialená túžba • pren. expr. cigánsky: cigánska krv, nátura • expr. žeravý • nespráv. horkokrvný
3. náhle stúpajúci al. klesajúci • strmý • príkry: cesta mala prudké, strmé, príkre stúpanie; prudký, strmý kopec • ostrý (majúci ostrý uhol): prudká, ostrá zákruta
radikálny 1. ktorý sa usiluje o rýchle a podstatné zmeny, obyč. v politike, spoločnosti; svedčiaci o takomto úsilí (op. umiernený) • radikalistický (súvisiaci s radikalizmom): radikálni demokrati; radikálny, radikalistický politický postoj • revolučný (op. evolučný): revolučné zmeny
2. neuznávajúci kompromisy, vyčkávanie; konajúci rozhodne a rýchlo (o človeku); svedčiaci o takomto prístupe (op. mierny) • rázny • energický • rozhodný: radikálny, rázny, energický človek; prijať radikálne, rozhodné opatrenia • nekompromisný (op. zmierlivý, umiernený): nekompromisné riešenie; žiadať niečo nekompromisným spôsobom • bojovný • ostrý • útočný (op. ústupčivý, poddajný): bojovný, ostrý, útočný tón; ostrý zákrok polície • krajný: krajné stanovisko • bezohľadný • drastický: bezohľadná, drastická liečba; drastická diéta • rýchly • náhly • prudký (op. pomalý, zdĺhavý): rýchla, náhla, prudká zmena; radikálna, rýchla náprava
rázny plný energie, vyznačujúci sa energickosťou, rozhodnosťou (o človeku a jeho prejavoch) • energický • rezolútny: rázna, energická, rezolútna žena • rozhodný (op. nerozhodný, neistý, váhavý): povedať niečo rozhodným hlasom • kategorický (vylučujúci inú možnosť): kategorické odmietnutie • odhodlaný • radikálny: odhodlaný, radikálny človek; radikálny krok • priebojný • vehementný • kniž. razantný: priebojné, vehementné, razantné správanie • dôrazný: dôrazné napomenutie, dôrazný rozkaz • strmý • prudký • kniž. briskný: strmý krok; strmý, prudký človek; prudký, briskný pohyb, útok • expr. hrmotný • nár.: hurtovný • hurtácky (rázny a hlučný): hrmotné vystupovanie, hurtovné zaklopanie • rezký: rezká odpoveď
strohý 1. ktorý dôrazne dáva najavo odmeranosť voči iným, odmietanie iných (o človeku a jeho prejavoch; op. mierny) • odmeraný • chladný • zdržanlivý: pôsobila dojmom strohej, odmeranej, chladnej ženy; strohým, zdržanlivým správaním zakrýval skutočné city • prísny • neprístupný • strmý • rázny (jednoznačne, prudko odmeraný): vítal ho matkin prísny pohľad; odrádzala ho neprístupná povaha dievčaťa; strmá, rázna reč • ostrý • príkry • expr. britký (tvrdo, hrubo strohý, nešetriaci): ostré, príkre slová, poznámky; britký tón v hlase • hovor. komisný (úradne strohý)
2. ktorý zachytáva, podáva iba podstatu; ktorý je bez zbytočností; vyznačujúci sa jednoznačnosťou • krátky • stručný: dostalo sa mu strohé, krátke, stručné vysvetlenie • úsečný • lakonický: úsečná, lakonická odpoveď • expr. suchý
3. ktorý je založený na jednoduchosti • jednoduchý • triezvy: strohý, jednoduchý, triezvy štýl; jednoduché, triezve tvary, farby • neosobný • chladný (zbavený akéhokoľvek osobného rázu, príznaku, prejavu): neosobný, chladný interiér • holý • čistý • suchý: suché fakty
životaschopný ktorý má vlastnosti potrebné do života • súci • rúči: je to životaschopný mladík; súca, rúča študentka • schopný • kniž. spôsobilý: schopný, spôsobilý odborník • hovor.: šikovný • akurátny: šikovná, akurátna dievčina • bystrý • talentovaný • nadaný (rozumovo schopný): talentovaný herec • obratný • zručný • zastar. oberučný • expr. kaľavný (manuálne schopný): oberučný, kaľavný tovariš • zdatný • vitálny (s dobrými zdravotnými predpokladmi): zdatný, vitálny človek • podnikavý • akcieschopný • nelenivý • príčinlivý (schopný konať v rozličných situáciách): podnikavá, príčinlivá skupina umelcov • energický • priebojný • rázny (ktorý má veľa energie a chuti konať): energická, priebojná žena • kniž. životaplný: životaplná mládež
eskamotér 1. p. kúzelník 2. p. klamár
klamár kto klame • luhár: označiť niekoho za klamára, luhára • úskočník (kto používa úskoky) • pokrytec • falošník • pejor. farizej (falošný človek): politickí pokrytci • pejor. šarlatán: vyhlásiť niekoho za šarlatána • podvodník (kto sa dopúšťa podvodu): sobášny podvodník • hovor. cigáň: tvrdil, že to neurobil, cigáň akýsi • hovor.: švindler • švindliar • hovor. expr. podfukár • expr. šaľbiar • hovor. pejor.: šudiar • šudier • zried. zavádzač (Bodenek) • zried. zavádzateľ (Kukučín) • hovor. pejor. zried. ošmek (Urbánek) • hovor. pejor. zried. ošmekár • pren. pejor. eskamotér (obratný klamár)
kúzelník artista predvádzajúci kúzla, obyč. v cirkuse: vrcholné číslo kúzelníka • čarodejník (kto robí čary): je z neho hotový čarodejník • eskamotér • kaukliar (artistický kúzelník) • iluzionista (estrádny umelec predvádzajúci ilúzie) • fakír (kúzelník mimoriadne ovládajúci svoje telo a pocity) • kniž. mág
etažér p. polica
polica kus nábytku al. jeho časť z vodorovnej dosky slúžiaci na uloženie niečoho • regál: police, regály plné kníh • hovor. zastar.: šteláž • šteláža: ukladať zaváraniny na šteláž • etažér (polica s priehradkami)
exemplár p. kus 2
kus 1. niečo z celku • diel: veľký kus, diel poľa • časť: rozlomiť niečo na dva kusy, na dve časti • hovor. fľak: fľak zeme • nár. falat: falat chleba • zastaráv. zván (veľký kus): zván soli; expr. dzgán (Plávka, Zelinová): dzgány skál
2. samostatná jednotka väčšieho množstva: kusy nábytku • predmet (jednotlivý kus istého druhu): muzeálne predmety • exemplár (jeden zo skupiny rovnorodých predmetov): doklad vo viacerých exemplároch • výtlačok (vytlačený exemplár knihy, časopisu a pod.): kontrolovať prvé výtlačky • vyhotovenie: vypracovať faktúru v dvoch vyhotoveniach
3. veľké množstvo • expr.: kopa • hromada • kopec • hora: vykonať kus, kopu, hromadu, kopec práce; hora problémov • hovor. expr. fúra: fúra starostí, nepríjemností • subšt. spústa
4. p. dielo
exportér p. vývozca
vývozca kto vyváža niečo do cudziny (op. dovozca) • exportér: vývozca, exportér obuvi, automobilov, uhlia • zried. vyvážateľ
exteriér p. vonkajšok 1
vonkajšok 1. vonkajšia časť, vonkajší priestor (op. vnútro, vnútrajšok): vonkajšok domu, látky • exteriér: exteriér stavby
2. vonkajšia podoba: mať príjemný vonkajšok • zovňajšok: dbať o svoj zovňajšok • povrch: šľachetné srdce pod drsným povrchom • vzhľad • výzor: posudzovať výrobky podľa vzhľadu; mať výzor zdravého človeka • výraz (vzhľad človeka ako prejav jeho duševného stavu): tvár s uboleným výrazom • zjav: provokovať svojím zjavom • kniž. vid: človek pekného vidu • kniž. habitus: telesný habitus • zastar. vzozrenie (Rázus) • subšt.: vizáž • fasáda
fakír p. kúzelník
falošník neúprimný, falošný človek • pokrytec: netreba mu veriť, je to falošník, pokrytec • expr. potmehúd • pejor. farizej • expr.: potrimiskár • potuteľník • ošemetník • pren. expr. had: never tomu hadovi • úskočník • úlisník • zákerník (kto spôsobuje nečakané zlo)
lichotník zaliečavý, lichotivý človek • zaliečavec: za dievčaťom chodili celé zástupy lichotníkov, zaliečavcov • expr. líškavec • hovor. expr.: šmajchlovník • šmajchliar • šmajchloš • pejor.: podlízavec • podlizač • podlizovač • pochlebník • pochlebovač • pätolizač • poklonkár • potrimiskár (najmä o tom, kto si zaliečaním chce získať priazeň nadriadeného, vyššie postaveného): dvere riaditeľa boli pre lichotníkov, zaliečavcov, líškavcov zatvorené • expr. okiadzač • pejor.: služobník • vrtichvost • kniž. pejor. pritakávač
potrimiskár p. falošník, lichotník
farár p. kňaz
kňaz človek vykonávajúci z povolania náboženské úkony • duchovný • hovor. farár: katolícky kňaz, duchovný; evanjelický farár • cirk.: duchovný pastier • duchovný otec • otec (obyč. v oslovení) • kniž. dušpastier • hovor. zastar. pánko: velebný pánko • kniž. abbé (katolícky duchovný bez kňazského úradu, obyč. vo francúzskom, talianskom a pod. prostredí) • páter (rehoľný kňaz) • kurát (vojenský kňaz): poľný kurát • pastor (protestantský kňaz) • pop (pravoslávny kňaz) • rabín (židovský duchovný) • reverend (titul kňaza v niektorých cirkvách) • žrec (kňaz u pohanských Slovanov)
farárčiť hovor. pôsobiť ako farár, ako kňaz • byť farárom • hovor. farárovať: farárči, faráruje, je farárom kdesi na dedine • zastar. kňazovať (Dobšinský, Vajanský) • byť kňazom
farebný 1. majúci istú farbu al. viac farieb: natrieť drevo farebným lakom (op. bezfarebným); farebný televízor (op. čiernobiely) • viacfarebný • rôznofarebný: viacfarebná tlač, rôznofarebné ozdoby • farbistý: farbistá látka • pestrý • pestrofarebný: pestré ilustrácie, pestrofarebné tkaniny
2. p. pestrý 1, 2, zaujímavý
pestrý 1. ktorý má rozmanité, výrazné, často aj krikľavé farby • pestrofarebný: pestrá, pestrofarebná látka • farebný • farbistý • viacfarebný • mnohofarebný • rôznofarebný (majúci mnohoraké al. odlišné farby): farebné, farbisté ozdoby do vlasov; súprava pestrých, viacfarebných, mnohofarebných papierov; rôznofarebné hlavičky astier • živý • veselý • hýrivý (o farbách, ktoré svojou pestrosťou pôsobia príjemne, radostne) • strakatý • strakavý (majúci rozmanité, obyč. kontrastné al. krikľavé farby, škvrny): strakatá, strakavá sukňa • nár.: tarkavý • tarkastý: tarkavé jesenné lístie • jarabatý • jarabý (obyč. o perí vtákov) • expr. čačkavý • expr. storaký (o farbe)
2. plný zmien, bohatý na rýchle sa striedajúce udalosti, odlišné zážitky, javy, prvky a pod. (op. jednotvárny, monotónny) • rozmanitý • mnohotvárny: mať pestrý, rozmanitý, mnohotvárny život • mnohoraký • mnohotvarý • rôznorodý • rôznotvárny: mnohoraké druhy tovaru; mnohotvarý, rôznorodý, rôznotvárny materiál • farbistý • farebný • živý (op. bezfarebný, nevýrazný): farbistý, farebný, živý štýl, opis udalostí • miešaný • pren. expr. strakatý: miešaná, strakatá spoločnosť • rozličný • všelijaký: rozprávať rozličné, všelijaké zážitky z ciest
rôznofarebný p. pestrý 1
strakatý, strakavý 1. ktorý má rozmanité, dosť výrazné a obyč. farebné škvrny: strakatá, strakavá krava • rôznofarebný • pestrofarebný • mnohofarebný • pestrý: rôznofarebná, pestrofarebná košeľa; mnohofarebné, pestré sfarbenie jesennej prírody • jarabistý • jarabatý • jarabý (obyč. o vtákoch): jarabistý, jarabatý kohút; jarabé perie • krôpkavý • krôpkatý • kropenatý • kropený • fŕkaný • striekaný • prskaný (pofŕkaný drobnými bodkami, škvrnami): krôpkavé, krôpkaté, kropenaté, kropené vajíčka lesných vtákov • hovor. fľakatý (majúci fľaky, väčšie škvrny): fľakaté zviera; módne fľakaté nohavice • škvrnitý: škvrnitá srsť • expr. zried. stračkavý • nár.: tarkavý • tarkastý: stračkavý, tarkavý, tarkastý pes
2. p. pestrý 1, 2, rozmanitý 1
farmár p. roľník
roľník kto obrába pôdu a chová hospodárske zvieratá (obyč. ako jednotlivec): jeho otec bol roľník • poľnohospodár (najmä ako všeobecné označenie pracovníkov v poľnohospodárstve) • zastaráv. sedliak: zámožní sedliaci • gazda (roľník vlastniaci pôdu): majetný gazda • farmár (majiteľ farmy; pracovník na farme)
felčiar 1. neodborný liečiteľ • ránhojič • mastičkár: stredovekí mastičkári • obyč. pejor. šarlatán
2. p. lekár
ránhojič p. felčiar 1
lekár kto je odborne pripravený a oprávnený liečiť • hovor. doktor: ísť s dieťaťom k lekárovi, doktorovi • hovor., často pejor.: felčiar • hovor. pejor. mastičkár (zlý lekár): je to obyčajný mastičkár, felčiar • zastar. medikus • zried. liečiteľ: je to dobrý liečiteľ • zastar. fyzikus (Jégé) • odb. terapeut
mastičkár 1. p. felčiar 1 2. p. lekár 3. p. olejkár
olejkár v minulosti podomový predavač liečivých olejov a mastí • mastičkár: turčianski olejkári, mastičkári
fér p. čestný 1
správny2 ktorý zodpovedá správnosti; ktorý je taký, aký má byť, aký sa vyžaduje, predpokladá a pod. (op. nesprávny) • náležitý • riadny: správne, náležité upozornenie; správne, náležité pripomienky; mať správny, riadny spôsob života • dobrý (op. zlý): zvoliť dobrý postup • zdravý: mať zdravé názory • racionálny (o výžive) • bezchybný • presný (op. chybný, nepresný): bezchybný výsledok, výpočet; mať presný odhad • korektný: korektná výslovnosť cudzích slov • pravý: vedel vždy zasiahnuť v pravý čas na pravom mieste • primeraný • kniž. adekvátny • vhodný • príhodný (ktorý zodpovedá daným okolnostiam, správny v danej situácii): primeraná, adekvátna reakcia; vhodný spôsob priblíženia sa dieťaťu; vyčkať na príhodnú chvíľu • hovor.: akurátny • fér • férový: dostal akurátny trest; fér, férový chlap • pekný: pekné predsavzatie • spravodlivý • oprávnený • odôvodnený • logický: spravodlivý rozsudok; oprávnené, odôvodnené, logické rozhodnutie • kniž. iron.: samospasiteľný • samospasný
fičúr p. švihák
švihák hovor. nápadne sa obliekajúci al. správajúci muž • hovor. elegán: robil zo seba šviháka, elegána • hovor.: fešák • štramák (pekný, urastený muž) • hovor. expr. sekáč • expr. frčkár • pejor.: fičúr • seladón • trocha pejor. frajer • hovor. pejor. hochštapler (dobrodruh s uhladeným vystupovaním) • kniž.: dandy • plejboj, pís. i playboy (milovník výstredného života) • pejor.: panák • pánik • pánko (vyobliekaný, povýšenecký, ale rozumovo obmedzený muž)
fidlikár p. hudobník
hudobník kto sa zaoberá hudbou, kto hrá na hudobnom nástroji • hovor. muzikant: je to rodina hudobníkov, muzikantov • hudec (hrajúci obyč. ľudovú hudbu): očovskí, terchovskí hudci • zastar. muzikus • pejor.: fidlikár • fidlikant (kto zle hrá na hudobnom nástroji, obyč. na husliach) • expr. zried. hudliar (Hviezdoslav)
fixír p. ustaľovač
ustaľovač prostriedok na ustaľovanie • fixatív: ustaľovač, fixatív farby, kresby • hovor. fixír
fľaša valcovitá nádoba s hrdlom, obyč. sklená; jej obsah • fľaška: fľaša, fľaška od vína, od oleja; vypiť fľašu piva • hovor.: buteľa • buteľka: buteľa, buteľka koňaku • flakón (fľaška na voňavku): flakón kolínskej vody • pohár (fľaša na zaváranie): zavariť päť pohárov marhúľ • karafa: karafa na víno
pohár 1. nádoba na pitie, obyč. zo skla; jej obsah: pivový pohár; vypiť pohár džúsu • kniž. čaša: naliať víno do čiaš • hovor. krígeľ (väčší pohár s uchom): krígeľ piva • hovor. šampuska (pohár na šampanské) • horčičiak (pôvodne nádoba na horčicu používaná ako pohár)
2. symbolická nádoba udeľovaná ako trofej za víťazstvo v súťaži • kniž. zastar. pokál: získať putovný pohár, pokál natrvalo
3. p. fľaša
súťaž úsilie o uplatnenie, o úspech pred druhými v istej činnosti • súťaženie: neobstáť v súťaži, zapojiť sa do súťaženia • súbeh (súťaž o isté pracovné miesto, o dodávku, odmenu a pod.) • konkurz: zúčastniť sa na súťaži projektu stanice; vypísať konkurz na obsadenie miesta riaditeľa • konkurencia: pretekár zvíťazil v silnej konkurencii • liga (dlhodobá športová súťaž najlepších celkov): futbalová, hokejová liga • divízia (nižšia športová súťaž v minulosti): hrať v divízii • olympiáda: šachová, matematická olympiáda • turnaj (druh športovej súťaže): basketbalový turnaj • preteky (súťaž o prvenstvo najmä v športe): ľahkoatletické preteky • boj (úsilie o víťazstvo v športe): medzi súpermi sa rozpútal tuhý boj • pohár (súťaž o symbolickú cenu udeľovanú ako trofej za víťazstvo): pohár európskych majstrov vo futbale
fór 1. p. žart 2. p. úskok 3. p. predstih 1, výhoda 4. p. nápad 1
žart slovný výrok al. čin majúci za cieľ vyvolať veselosť • vtip: podarený, slabý žart, vtip; vystrájať, robiť žarty, vtipy • anekdota (krátky príbeh so žartovnou pointou) • hovor.: fór • frk: vždy povie dajaký fór, frk • subšt.: hec • šplech • hovor. zastar. vic • hovor.: fígeľ • figliarstvo • pletka • špás • expr. huncútstvo • pestvo • šibalstvo • hovor. beťárstvo (obyč. žartovný skutok): chlapci vyvádzajú fígle, špásy, beťárstva • hovor. expr.: psina • kanada: poviem vám psinu, kanadu; s chlapcami bola psina, kanada • hrub. prča • subšt. švanda • subšt. a vulg. sranda • expr. estráda • humor: všetko obrátiť na estrádu; robia si z neho humor • smiechoty: robí si z nás smiechoty • pobavenie • zábava: som im len na pobavenie, zábavu • nezbeda • nezdoba • neplecha • samopaš • lapajstvo (žartovný kúsok s negatívnymi následkami) • zried. smiech: robiť si smiechy • hovor. recesia (žart zo samopaše, žart založený na protikonvenčnosti) • hovor. apríl (žart na 1. apríla): urobiť si z niekoho apríl
formovať 1. dávať niečomu vonkajšiu podobu, vzhľad • stvárňovať: v ateliéri formuje, stvárňuje z kameňa sochu • tvárniť (najmä technicky): tvárniť kovy, sklo • miesiť: miesi z hliny figúrky • upravovať • tvoriť • utvárať: upravuje, tvorí žene zložitý účes
2. ovplyvňovať spôsob prejavu, utvárať charakter niečoho • vychovávať: formuje, vychováva mládež, osobnosť
interpretovať 1. uvádzaním bližších okolností robiť zrozumiteľným, pochopiteľným • vykladať • vysvetľovať: interpretovať, vykladať dielo autora • osvetľovať • objasňovať: osvetľovať, objasňovať pravidlá hry • tlmočiť • vyjadrovať (v mene niekoho oznamovať): tlmočia, vyjadrujú cudzí názor • podávať výklad • podávať vysvetlenie: podáva výklad o umelcovom diele
2. predvádzať umelecké dielo • hrať • reprodukovať: výborne interpretoval, hral husľový part • stvárňovať: úspešne stvárňoval charakterové úlohy
modelovať plasticky upravovať do istého tvaru • tvarovať: modelovať, tvarovať figúrky z hliny; tvarovanie odliatkov • stvárňovať • formovať: výchovou stvárňovať, formovať človeka • tvoriť • utvárať • vytvárať: veda tvorí, modeluje obraz sveta; utvárať, vytvárať nový štát
stvárňovať p. formovať 1
tvoriť 1. sústavnou činnosťou dávať vznik niečomu • utvárať: dieťa tvorí, utvára nové slová; organizmus si tvorí, utvára odolnosť proti vírusu; tvoriť tón na husliach • vytvárať (najmä tvorivou umeleckou činnosťou): svoje najvýznamnejšie diela vytváral básnik začiatkom storočia; vo filme vytvára postavu otca • kniž. kreovať: kreovanie spolku • expr.: potiť • smoliť (tvoriť s veľkou námahou): potiť, smoliť verše • stvárňovať • zobrazovať (dávať umeleckú podobu): v románe stvárňuje, zobrazuje postavy z dedinského prostredia • komponovať • skladať (najmä hudobné dielo): komponuje, skladá populárne piesne, opery; obraz komponoval v tmavých farbách • písať: písať román, symfóniu • produkovať • pejor. fabrikovať (tvoriť umelecké diela, obyč. v množstve a na úkor kvality): produkovať romány, filmy • expr. súkať (tvoriť v množstve a obyč. nekvalitne): súka verše • zakladať • budovať • zriaďovať (tvoriť niečo od začiatku)
2. dávať priestorové ohraničenie • utvárať • vymedzovať • ohraničovať: reťaz hôr tvorí, utvára pôsobivé pozadie; dolinu ohraničujú, vymedzujú kopce z dvoch strán
3. p. predstavovať 1
formovateľ kniž. kto niečo formuje, stvárňuje • kniž. stvárňovateľ: formovateľ, stvárňovateľ novej epochy
stvárňovateľ p. formovateľ
formulár p. tlačivo
tlačivo listina s predtlačou • formulár: tlačivo, formulár rodného listu • blanketa
frajerkár p. záletník
záletník pejor. záletný muž: hýrivý starý záletník • expr. donchuan • hovor. expr. frajer • hovor. pejor.: sukničkár • frajerkár • expr. (starý) kocúr • expr. zried. zásterkár (Vajanský) • iron.: playboy, pís. i plejboj (záletný mladík výstredného života)
frčkár 1. p. švihák 2. p. pochábeľ
pochábeľ expr. pochabý človek • expr. vetroplach: mladý pochábeľ, vetroplach • zried. pochabec • expr.: pojašenec • zjašenec • otreštenec • ojašenec • jašo • šaľo • šajo • oplašenec • pajác: vystrája ako pojašenec, pochabec • expr.: frčkár • lapikurkár • apríl (nestály človek) • hovor. expr.: blázon • šibnutý • pejor. pobehaj: on je iba taký pobehaj • hovor. pejor. šiši • kniž. fanfarón • iron. fiťfiriť (bezvýznamný človek s komickými vlastnosťami) • expr. hastroš (človek pochabý v oblečení)
frizér p. holič
holič odborník na strihanie a úpravu vlasov a na holenie: ísť k holičovi • kaderník (odborník na úpravu ženských účesov) • zastar.: barbier (Rázus) • frizér
froté text. tkanina so slučkovým al. uzlíčkovým povrchom • hovor. frotír: šaty z froté, z frotíru
frotír p. froté
fujavica víchrica spojená so snežením • metelica • chumelica • chumeľ • kúrňava: prihnala sa fujavica, metelica • expr.: fujak • meteľ: vonku zúri fujak, meteľ • nár.: chujava • chujavica • šibavica
kúrňava p. kúdol
mrákava súvislé ťažké mraky • čierňava: sťahuje sa mrákava, čierňava • chmárava • chmúrava • chmára • chmúra • zried. kúrňava • zastar. mrákota • poet. síňava • expr. húľava (búrkový oblak)
fukár p. vejačka
vejačka nástroj, stroj na čistenie zrna od pliev • hovor. zastar.: rajtár • fukár
funkcionár p. hodnostár
hodnostár osoba, ktorá má istú hodnosť, funkciu: cirkevní hodnostári • funkcionár: olympijskí funkcionári • predák: odboroví predáci • prominent: vojenskí prominenti • hovor. expr. šarža • pejor.: potentát • potentátnik: miestni potentáti • pejor.: mocnár • mocipán: politickí mocnári, mocipáni • pejor. pohlavár: bývalí komunistickí pohlavári • hovor. pejor.: papaláš • hlaváč • arch. činovník: činovníci družstva • pejor. aparátnik
furnier, furnír p. dyha
garnír p. volán
volán naberaný al. skladaný pásik látky na ozdobovanie šiat, bielizne: šaty ozdobené volánmi • žabó (naberaná ozdoba šiat, košieľ, blúzok umiestnená pod hrdlom) • zastar. garnír (Timrava)
glosár p. slovník 1
slovník 1. súhrnné spracovanie a obyč. abecedné usporiadanie slovnej zásoby al. informácií z jednotlivých odborov v knižnej príručke: jednojazyčný, dvojjazyčný slovník, frekvenčný slovník • lexikón (obyč. náučný slovník): technický lexikón • encyklopédia (náučný slovník): umelecká encyklopédia • glosár (druh stredovekého slovníka) • zastar. vokabulár
2. súhrn používaných slov • slovná zásoba • lexika: mať bohatý, chudobný slovník, bohatú, chudobnú lexiku; zmeny v slovnej zásobe, v lexike jazyka
gór p. najmä
gramorádio gramofón s rádiom v jednej skrinke • rádiogramofón
rádiogramofón p. gramorádio
gravér p. rytec
rytec umelec, remeselník zaoberajúci sa rytím: rytec mincí • zastar. gravér
grznár p. kožušník
kožušník odborník na spracovanie kožušín a na zhotovovanie kožuchov • zastar.: blanár • kušnier • grznár
guvernér p. riaditeľ
riaditeľ osoba spravujúca, riadiaca, vedúca istý organizačný celok: riaditeľ ústavu • hovor.: direktor • šéf: direktor závodu; mať dobrého šéfa • správca (kto niečo spravuje najmä z hospodárskej stránky): správca Matice • guvernér: guvernér banky • hovor. expr. starý: starý zvolal poradu • slang.: dirigo • šerif • šéfko • bos
hádať sa hnevlivo si vymieňať názory s nekritickým presadzovaním svojej mienky • dohadovať sa • škriepiť sa • prieť sa: susedia sa jednostaj hádajú, škriepia; chlapci sa hádajú, dohadujú, prú, ktorý z nich je šikovnejší • zastaráv. potýkať sa: s každým sa hneď potýkal • vadiť sa (ostro, prudko): vadia sa ako na trhu • expr.: hrýzť sa • žrať sa: hryzú sa, žerú sa pre majetok • nár. chlpiť sa: chlpili sa o dom • hašteriť sa • expr.: naťahovať sa • ťahať sa • pejor. handrkovať sa (hádať sa pre malichernosti, bezvýznamné veci): hašteriť sa, naťahovať sa pre každú maličkosť • kniž. zastar. rôzniť sa: rôzniť sa medzi sebou (Záborský) • fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým): nebudem sa už s ňou preto ťahať za prsty • pren. expr. kosiť sa • expr. harkať sa (dobromyseľne): deti sa pri obede harkali • mať spor • sporiť sa • kniž. sváriť sa (zároveň si niečo vymáhať): majú spor, svária sa o peniaze • priečiť sa • fraz. vymieňať si názory • polemizovať (ostro stavať proti sebe opačné názory) • subšt. cvancigovať sa (klásť odpor): Nepriečte sa už s nami! • nár. prejedať sa (Timrava) • nár. doprávať sa (Kukučín) • nár.: dožúvať sa • doháňať sa • dokarovať sa