Synonymá slova "potr" v Synonymickom slovníku slovenčiny

potrafiť 1. p. trafiť 2 2. p. uhádnuť 1, vedieť 3

trafiť 1. pohybujúcim sa predmetom dosiahnuť (ako cieľ) • zasiahnuť: presne trafiť, zasiahnuť cieľ, terč; trafiť do bránky, zasiahnuť bránku • nastreliť (loptou, pukom pri hre): nastreliť žrď

2. nájsť správnu cestu • potrafiť: nebojte sa, trafíme, potrafíme domov aj sami

3. p. natrafiť 1, 2

uhádnuť 1. bez overenia so skutočnosťou, skôr intuitívne zistiť: uhádnem, čo chceš povedať • vytušiť (tušením, cítením): rýchlo vytušili náš zámer, nebezpečenstvo • prísť na niečo • domyslieť sa • domyslieť si • dovtípiť sa • dohádať sa (myšlienkovým pochodom zistiť): prídem na to, domyslím si, aký bude koniec; domyslel sa, dovtípil sa, dohádal sa, prečo mu nedali súhlas • ulahodiť • zried. polahodiť • hovor. utrafiť • zried. pritrafiť (odhadom postihnúť): azda ulahodím pridať potrebné množstvo oleja; utrafil odtieň farby • hovor. potrafiť (uhádnuť niečo urobiť) • vystihnúť (zmyslami, úvahou postihnúť): vystihnúť úmysel niekoho

2. dôvtipom, rozumom vysvetliť • rozlúštiť • vylúštiť • prísť na niečo: rozlúštiť, vylúštiť každú hádanku; prísť na hlavolam • rozriešiť • vyriešiť (nájsť vysvetlenie): rozriešiť, vyriešiť rébus

3. p. vedieť 3

vedieť 1. mať vedomosť o niečom • poznať • uvedomovať si: vie o ňom všetko; pozná, uvedomuje si nebezpečenstvo • byť si vedomý: som si vedomý svojej zodpovednosti, svojich schopností • zastaráv. znať: počul o tom, ale nedal to znať

2. mať osvojené ako poznatok • poznať • chápať: vie, pozná predpisy; chápe význam slova; vie po anglicky • ovládať • zvládať: ovláda strojopis, dobre zvláda remeslo • vyznať sa (v niečom) • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho) • mať dobré vedomosti (o niečom): v remesle sa vyzná, rozumie mu, rozumie sa doň

3. mať schopnosť vyrovnať sa so situáciou • byť schopný • dokázať • vládať: vie, dokáže, vládze veľa urobiť • vyznať sa: vyzná sa vo všetkom • môcť: nemohol sa rozpamätať; pretĺkali sa, ako mohli • hovor.: uhádnuť • potrafiť • zastaráv. dostačiť: kritizovať, to uhádne každý; dostačí ešte na veľa • vystať (byť schopný, vedieť niečo urobiť): nevedno, čo všetko z neho vystane, čo všetko vie (urobiť) • arch. dolieť

pohostiť ponúknuť, dať niekomu jedlá a nápoje (ako hosťovi) • uhostiť: priateľov rád pohostí, uhostí • počastovať • zastar. učastovať: svadobčanov počastovali vínom a koláčmi • expr. vyčastovať (hojne pohostiť) • hovor. potraktovať • hovor. zastar. utraktovať: potraktovali ma slaninou • expr. zried. pouctiť • pozvať na pohostenie: boli k nám láskaví, ešte aj na pohostenie nás pozvali

potraktovať p. pohostiť

potrat predčasný pôrod od 3. do 7. mesiaca ťarchavosti • lek. abortus • lek. interrupcia (umelé prerušenie ťarchavosti) • lek. výškrab (odstránenie sliznice z maternice)

výškrab lek. odstránenie sliznice z maternice • lek. kyretáž • slang. kyret • potrat (umelo privodený): dať si urobiť potrat

stratený 1. ktorého niekto stratil, ktorý sa stratil, nemajúci vlastníka • potratený • postrácaný: našli stratené, potratené, postrácané veci • roztratený (ktorý sa stratil po častiach): roztratené dedičstvo • zastaráv. utratený: utratená mladosť • expr. zašantročený • hovor. expr.: zapotrošený • zapatrošený (nachádzajúci sa na neznámom mieste; ktorý nemožno nájsť, objaviť): celú noc hľadal zašantročené, zapotrošené, zapatrošené dokumenty • zatúlaný • zablúdený • kniž.: zblúdený • zblúdilý • kniž. zastar. zablúdilý (ktorý stratil smer, orientáciu): zatúlaný, zablúdený pes (ktorý nemá svojho pána); zblúdený, zblúdilý človek sa našiel • zmiznutý • nezvestný (o ktorého pobyte al. živote sa nič nevie): hľadajú zmiznuté, nezvestné dieťa

2. p. premárnený 3. p. odľahlý 1 4. p. opustený 1 5. p. beznádejný

potratiť 1. (o žene) predčasne stratiť plod • mať potrat: potratiť, mať potrat v treťom mesiaci • lek. abortovať

2. p. stratiť 1

stratiť 1. prestať mať niečo (obyč. z neopatrnosti) • vytratiť (niečo uložené): stratiť, vytratiť kľúče, drobné z vrecka; stratiť kufor s dokladmi • hovor. expr.: zapatrošiť • zapotrošiť • zašantročiť • odšantročiť • odpásť • odpeľať • odpeľhať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť): vždy niečo zapatroší, zašantročí; Kde si mi odšantročil, odpásol knižku?; pero mi syn kamsi odpeľ(h)al • hovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne o niečo prísť): všetky cennejšie veci odtatári • hovor. expr. zatrátoriť: nevie, kde zatrátoril kľúče • nár. zaratiť (Šoltésová) • potratiť • postrácať • poroztrácať (postupne stratiť): potratiť, postrácať všetky vreckovky • roztratiť (postupne, po častiach, na viacerých miestach): zrno roztratil po poli • hovor. vytrúsiť: vytrúsiť z tašky veci • založiť • podieť (dať niekde a zabudnúť): neviem, kde som prsteň podela • prísť o niečo • zastaráv. utratiť (ostať bez niekoho al. bez nejakej vlastnosti, schopnosti, hodnoty a pod.): prišiel o rodičov, o kamaráta; prísť o nádej, o život; utratiť život, mladosť

2. utrpieť škodu, ujmu, stratu; nevyužiť niečo • prísť o niečo: z vyučovania nestratil ani hodinu, neprišiel ani o hodinu • nedok. škodovať (byť poškodený, mať škodu): obyvatelia suchom veľa stratili, škodovali • kniž. zastar. pozbyť: rýchlo pozbyl, čo ľahko získal • hovor. expr.: prekašlať • prekašľať: prekašlať príležitosť, zárobok

p. aj premárniť

potratiť sa 1. p. stratiť sa 1 2. p. rozísť sa 1

rozísť sa 1. odísť z jedného miesta na rozličné strany: členovia komisie sa rozišli • rozpŕchnuť sa • expr.: rozbehnúť sa • rozbehať sa • rozutekať sa • rozletieť sa • roztrieliť sa • rozsypať sa (rýchlo sa rozísť): po zvonení sa žiaci rozutekali, rozleteli po chodbách • rozptýliť sa • roztratiť sa • expr.: rozliezť sa • roztárať sa • roztrúsiť sa (pomaly sa rozísť): sprisahanci sa roztratili; skupinka sa roztrúsila po uliciach • expr.: rozvandrovať sa • roztúlať sa: chlapci sa roztúlali po svete • kniž.: rozstúpiť sa • rozostúpiť sa: Slovania sa rozostúpili v pravlasti • zried. rozpadnúť sa • zastar. rozstať sa: rozstali sa v hneve • porozchádzať sa • porozchodiť sa • expr.: porozbiehať sa • potratiť sa • poroztrácať sa • porozbehúvať sa • porozbehávať sa • porozliezať sa (postupne, jeden po druhom)

2. stať sa odlišným od druhého • odlíšiť sa • rozlíšiť sa: rozišli sa, odlíšili sa, rozlíšili sa v názore na vec • diferencovať sa: diferencovať sa z hľadiska užitočnosti • odchýliť sa • nezhodnúť sa: vo výskume sa nezhodli

3. p. rozlúčiť sa 1 4. p. rozšíriť sa 3 5. p. rozdeliť sa 2

stratiť sa 1. ocitnúť sa na neznámom mieste, stať sa nezvestným (ako následok neopatrnosti, príp. odcudzenia a pod.): stratili sa mu všetky doklady z auta • vytratiť sa • potratiť sa • postrácať sa • roztratiť sa • hovor. vytrúsiť sa (postupne, po častiach, na viacerých miestach): peniaze sa mu z deravej tašky vytratili, potratili, vytrúsili; knižky sa mi časom postrácali, roztratili • expr. prepadnúť sa: zlodeji sa bez stopy prepadli • skapať: zbadal, že mu skapali rukavice • pokapať (postupne): príbory z jedálne pokapali • zmiznúť • podieť sa: Kde zmizli, kde sa podeli prichystané šaty? • hovor. expr. vypariť sa: nevedno, kam sa vyparili všetky pomôcky • pren. expr. vyšumieť: láska vyšumela • zapadnúť: kniha zapadla do zabudnutia • pren. pôjsť: nevedno, kde pošiel otcovský majetok

2. p. zmiznúť 3, zaniknúť 3. p. odísť 1, zmiznúť 2

zmiznúť 1. stať sa, urobiť sa neviditeľným, ocitnúť sa mimo dohľadu • stratiť sa: postava zmizla, stratila sa za dverami; stratiť sa v tme, bez stopy • schovať sa • skryť sa • ukryť sa: mesiac sa schoval, skryl za oblak; pred prenasledovateľmi sa ukryl v dave • stratiť sa z obzoru: pašeráci sa akosi stratili z obzoru • expr. prepadnúť sa: zlodej sa mi pred očami prepadol

2. expr. opustiť rýchlo nejaké miesto; rýchlo, nebadane odísť • odpadnúť: prekážky, zábrany odpadli • vytratiť sa • stratiť sa: zmiznúť, vytratiť sa z domu, zo zasadnutia • padnúť (prestať pôsobiť, platiť): bariéry padli • hovor. expr.: vypariť sa • odpratať sa • odpáliť: z oslavy sa vyparili, odpratali veľmi zavčasu; odpálil za roh, aby ho nedobehli • hovor. expr.: zdúchať • zdúchnuť: zdúchnuť z domu • zutekať • ujsť: zutekať, ujsť spred komisie • expr.: ufujazdiť • ufrknúť • ufrngnúť • ubrnknúť (rýchlo odísť) • hovor. expr. vypadnúť • fraz. expr. vziať nohy na plecia

3. prestať jestvovať • stratiť sa • vymiznúť • zaniknúť: staré zvyky sa časom stratili, zmizli, vymizli • vytratiť sa • pominúť sa • prejsť (o stavoch, citoch a pod.): bolesť sa pomaly vytratila, pominula, prešla • hovor. expr. vypariť sa: strach sa zrazu vyparil • kniž.: vyprchať • vypŕchnuť: odvaha rýchlo vyprchala; zlosť z neho pomaly vypŕchne • pohasnúť: smiech pohasol, túžba pohasla • expr. zakapať: voľakedajšie remeslá nenávratne zakapali; kiež hnevy medzi nami zakapú • hovor. vykapať: tolerancia ešte nevykapala • zapadnúť: pieseň zapadla do zabudnutia • zísť • zliezť • skapať: sneh z vŕškov zišiel, zliezol, skapal • rozplynúť sa • rozptýliť sa (pomaly zmiznúť): hmla sa doobeda rozplynula; starosti sa rozptýlili • hovor. vykúriť sa: starosť sa pomaly vykúrila z hlavy • poprechádzať • poprechodiť • postrácať sa • pomiznúť • potratiť sa (postupne zmiznúť): hnevy už poprechádzali, pomizli

jedlo 1. potraviny pripravené na jedenie • pokrm: teplé, studené jedlo, teplý, studený pokrm • strava (jedlo s istým zložením a úpravou): výdatná strava • potrava (látky, ktoré prijímajú organizmy na svoju výživu): diétna potrava • zried. jedza (Kukučín) • expr. objedza (obyč. dobré, hojné jedlo) • obživa: obživa na celý deň • výživa: dojčenská výživa • jedenie: jedenia bolo málo • zájedka (menšie množstvo jedla na zajedenie): pripraviť si na zájedku chlebíčky • pren. stôl: bohatý stôl • hovor. strova: biedna strova • hovor.: vára • varivo (varené jedlo): vôňa dobrej váry, dobrého variva • hovor. živobytie: zobral si so sebou živobytie na celý týždeň • hovor. proviant: vziať si proviant do batoha • expr. jedivo: na cestu mu dali kopu jediva • det.: papa • papka • zastaráv. poživeň: zháňať poživeň • zastaráv. chova: biedna chova • zastar. kost: z toho kostu nestučnie • zastar. syt (Sládkovič) • zastaráv. živnosť • zastaráv.: menáž • mináž (spoločné vojenské al. väzenské jedlo) • expr. al. hrub. žrádlo: nemám doma nijaké žrádlo • hrub.: žranica • žranie: myslí iba na žranicu, na žranie • pejor.: brečka • žbrnda (nechutné riedke jedlo): jesť protivnú brečku, žbrndu • hovor. pejor.: gebuzina • babranina • babranica (nechutné jedlo) • hovor. pejor. šlichta (nechutné jedlo) • pejor. zastar.: miškulancie • mišpulancie • subšt. magľajz (nechutné jedlo)

2. požívanie potravy • jedenie: vyrušili ho pri jedle, pri jedení • stravovanie: diétne stravovanie • zastaráv. chova: prijať študentov na chovu • zastar. kost: byť u niekoho na koste

potrava p. jedlo 1

pokaziť 1. spôsobiť škodu na niečom, urobiť horším, menej hodnotným (op. napraviť) • skaziť • poškodiť: hračku si dieťa hneď pokazilo, skazilo, poškodilo • zničiť • znivočiť • znehodnotiť: zničil jemný mechanizmus stroja; zlým skladovaním potraviny znehodnotil • porušiť • naštrbiť: porušiť vzťahy, naštrbiť pokoj • expr.: pobabrať • zbabrať • dobabrať • spaprať • dokopať • doorať • zorať • skopať • pokopať • doryť: úlohu napokon pobabrala, dokopala • hovor. expr.: potrbúľať • strbúľať • sfušovať • pofušovať • spackať • zvŕzgať • pomachľovať • spotvoriť: sfušovať, spackať, spotvoriť šaty, obed • demoralizovať (morálne pokaziť): demoralizovanie mládeže videokazetami • hovor. expr.: zopsuť • popsuť • zhumpľovať • expr. zmrzačiť (morálne pokaziť): zopsuť, zhumpľovať charakter dievčaťa • načať • expr. pošramotiť (zdravie) • expr.: pokváriť • pomrviť • domrviť • zmrviť • pohubiť • doriadiť • dorichtovať • zrichtovať • domajstrovať • znigať • zništovať • hovor. zastaráv. zhindrovať • hrub.: zhovädiť • pokašlať • pokašľať • pohnojiť • vulg.: posrať • skurviť • niž. hovor.: poondieť • poondiať • doondieť • subšt.: pokafrať • skafrať: zrichtovať, pokašlať, poondiať si život • skaliť (obyč. priaznivý duševný stav): skaliť radosť, dobrú náladu

2. p. zmariť 1, prekaziť

potrbúľať p. pokaziť 1

potreba 1. stav, v ktorom je niečo žiadané, v ktorom sa dá ťažko bez niečoho obísť • nevyhnutnosť: pociťovať potrebu, nevyhnutnosť pohybu • nutnosť • naliehavosť

2. nevyhnutný predpoklad • požiadavka: existenčné potreby, požiadavky; spĺňať požiadavky modernej kuchyne

p. aj požiadavka 1

požiadavka 1. nevyhnutná, potrebná podmienka na utvorenie al. jestvovanie niečoho • potreba: vyhovovať požiadavkám, potrebám zdravej výživy; spĺňať požiadavky, potreby modernej doby • predpoklad: predpoklady demokracie • nárok: mať veľké nároky na vedomosti uchádzačov • kniž. postulát: dielo nevyhovuje postulátom dramatickej tvorby • kniž.: pretenzia • imperatív: to je imperatív dneška

2. p. vôľa 2, žiadosť 1

náležitý taký, aký má byť z hľadiska potrieb al. vhodnosti • primeraný • vhodný: za prácu dostáva náležitú, primeranú odmenu; ťažko volili primerané, vhodné slová • príslušný • potrebný: hosťa privítali s príslušnou, potrebnou zdvorilosťou; Máš na tú prácu náležité, potrebné vzdelanie? • správny • riadny • trocha zastar. príhodný • kniž. patričný: pri záchrane ranených použili náležitý, správny, riadny, patričný postup; starejší predniesol príhodný vinš • zodpovedajúci • adekvátny • svoj: prekladateľ musí hľadať zodpovedajúce, adekvátne výrazy; dať aktovku na svoje miesto

nevyhnutný 1. ktorý nemôže chýbať, bez ktorého sa nemožno zaobísť • nutný: nevyhnutná, nutná pracovná pomôcka; je to nevyhnutné, nutné pre život • bezpodmienečný (ktorého prítomnosť nemôže byť ničím podmienená): nevyhnutná, bezpodmienečná potreba; splniť bezpodmienečnú podmienku • neodmysliteľný • kniž. obligátny: práca je neodmysliteľná súčasť života; splniť si obligátne povinnosti • naliehavý • neodkladný • bezodkladný (ktorého splnenie, existencia a pod. sa vyžaduje okamžite): operácia je naliehavá, neodkladná; treba prijať neodkladné, bezodkladné riešenie • potrebný • náležitý (ktorý sa vyžaduje ako istá podmienka): mať potrebné, náležité vzdelanie; spĺňať potrebné, náležité predpoklady • zastar. nevyhnuteľný

2. ktorý musí za každých okolností nastať, ktorý sa musí stať • nutný • neodvratný • neodvrátiteľný: nevyhnutný, nutný, neodvratný koniec života; neodvratný, neodvrátiteľný trest • nezvratný • nezvrátiteľný • nezmeniteľný (ktorý sa nedá zmeniť): nezvratný, nezvrátiteľný, nezmeniteľný osud • nezadržateľný • nezastaviteľný (ktorému sa nedá zabrániť): nezadržateľný, nezastaviteľný pokrok • zastar. nevyhnuteľný

potrebný 1. ktorý (nevyhnutne) treba, bez ktorého sa nemožno zaobísť • nevyhnutný • nutný: kupovať len najpotrebnejšie, najnevyhnutnejšie, najnutnejšie veci (op. nepotrebné, zbytočné); potrebné, nevyhnutné, nutné šetrenie energiou • náležitý • príslušný (taký, aký má byť z hľadiska potrieb, dobrého výsledku a pod.): bez náležitých, príslušných prísad je jedlo nechutné • požadovaný • vyžadovaný (aký sa požaduje): nemá požadované, vyžadované vzdelanie • žiadaný • žiaduci: nedosiahol žiadaný počet bodov, jeho účasť je žiaduca • expr. prepotrebný • zastar. radný (Hviezdoslav, Záborský)

2. p. užitočný

požadovaný ktorý sa žiada • vyžadovaný • kniž. žiaduci • žiadaný: mať požadované, vyžadované vzdelanie; dosiahnuť požadovaný, žiaduci, žiadaný účinok • potrebný: priniesol požadované, potrebné materiály

užitočný prinášajúci úžitok (op. neužitočný, škodlivý) • osožný • prospešný: užitočný, osožný hmyz (op. škodlivý); užitočná, osožná, prospešná vec • dobrý: dobrý plán; na špinavú robotu mu bol užitočný, dobrý • potrebný (op. zbytočný, nepotrebný): venuje sa užitočnejším, potrebnejším činnostiam; ešte som vám potrebná, ale čoskoro ma oželiete; chcem byť ešte potrebný • na nezaplatenie (veľmi užitočný) • lepší (iba v 2. stupni): bolo by užitočnejšie, lepšie, keby si trénoval

žiadaný ktorý sa požaduje, žiada • potrebný • kniž. žiaduci: poslali nám žiadané, potrebné množstvo tovaru; žiadaný, žiaduci výsledok • požadovaný • želateľný: liek mal požadovaný, želateľný účinok • očakávaný (aký sa očakáva): očakávaná reakcia • želaný • kniž. kýžený: dosiahol želaný, kýžený tvar • vytúžený (túžobne očakávaný): vytúžený cieľ, úspech

potrebovať p. vyžadovať 2

vyžadovať 1. vyslovovať požiadavku na splnenie istých predpokladov • požadovať • žiadať: vyžadovať, požadovať poslušnosť, vernosť, vedomosti • hovor. bazírovať (klásť dôraz na splnenie niečoho pri vyžadovaní niečoho): bazírovať na presnosti • dožadovať sa • domáhať sa • vymáhať (obyč. na základe právneho nároku usilovať sa niečo získať): dožaduje sa, domáha sa súhlasu; vymáha si pozornosť • vynucovať (vyžadovať nútením): vynucujú si uznanie • nárokovať si • robiť si nároky: nárokuje si od vedúceho výhody, odmeny; robiť si nároky na časť cudzieho územia • kniž. postulovať (stavať požiadavku): postulovať uplatnenie zákonného nároku

2. prejavovať potrebu (o veciach) • potrebovať: uhorky vyžadujú, potrebujú vlahu • vynucovať si: vojny si vynucujú veľa obetí • nárokovať si: štúdium si nárokuje sebazaprenie

hodiť prudkým pohybom spôsobiť let al. pád niečoho: hodiť loptu do obloka • vrhnúť (obyč. prudko): vrhnúť laso, guľu • expr.: šmariť • zašmariť • tresnúť • tresknúť • plesnúť • plesknúť • šľahnúť • trepnúť • capiť • capnúť • čapiť • čapnúť • švacnúť: šmaril, tresol tašku do kúta; v zlosti šľahla, capla, švacla kabát na gauč • expr.: pleštiť • pľaštiť (obyč. tak, že sa niečo rozpadne, rozpľasne): pleštil tanier o zem • nár. šmrliť (Šikula) • expr. sotiť (prudko posunúť): vrece sotil do auta • expr.: prasknúť • praštiť • mrštiť • buchnúť • džuchnúť • bacnúť (hodiť o niečo): praskol, buchol knihu o stôl • expr. kydnúť (vo väčšom množstve): kydnúť jedlo na tanier • expr. frknúť (malé množstvo): frknúť soli do hrnca s polievkou • hovor. expr.: šibnúť (prudko) • šmyknúť (tajne): šibla, šmykla mu stovku do tašky • hovor. expr. struhnúť: chytil fľašu a struhol ju do nás • hovor. pohodiť (hodiť obyč. menšie množstvo): pohodiť husiam zrno • nahodiť (obyč. na dopravný prostriedok): nahodili štrk na voz • pohádzať • expr. potrepať (postupne, viac predmetov)

naklamať narozprávať nepravdy, klamstvá • naluhať: naklamal, naluhal mu o nej samé nepravdy • hovor. nacigániť: Čo si mi to nacigánil? • expr.: natárať • potárať • nahúsť • napliesť • namlieť • nahútať • nahúkať • nahučať • nabaláchať • natrepať • potrepať • natrúbiť • napískať • natliapať • natúkať • nadudúkať • expr. zried. natulíkať • subšt. nakecať • hrub. nadrístať (narozprávať nepravdy, výmysly al. prázdne historky) • expr.: nabájiť • nabásniť (narozprávať výmysly)

narozprávať podrobne al. zoširoka všeličo povedať • navravieť • nahovoriť: veľa jej o ňom narozprávali, navraveli, nahovorili • povravieť • pohovoriť: povravel veľa zbytočného • navykladať • hovor.: navyprávať • napredkladať • expr. narečniť: ľudia všeličo navyprávajú, narečnia • expr.: natárať • nakvákať • nahúsť • nahútať • nahúkať • nahučať • napliesť • namlieť • napískať • nabaláchať • natrepať • natrúbiť • natliapať • natúkať • nadudúkať • natulíkať • nakukať • potárať • potrepať • hrub. nadrístať • subšt. nakecať (narozprávať nepravdy al. prázdne reči): natáral veľa hlúpostí; nabaláchal im samé nezmysly • naklebetiť (narozprávať klebety): naklebetili na ňu • expr.: nabájiť • nabásniť (narozprávať nedôležité al. nereálne veci): veľa jej nabásnil o živote • expr.: vtĺcť • natĺcť • nahustiť (narozprávať s cieľom ovplyvniť): vtĺkol jej do hlavy, že sa má rozviesť; nahustil doňho, aby z podniku odišiel

porozprávať postupne a obyč. obšírne, dopodrobna vyjadriť rozprávaním • rozpovedať • vyrozprávať: deti nám porozprávali, rozpovedali, čo zažili; porozprávať, vyrozprávať svoje dojmy • hovor. povyprávať: ženy si v kúte povyprávali svoje tajomstvá • vyvravieť: vyvraveli nám, čo skúsili • zried. porozpovedať (Dobšinský) • povykladať • vyložiť (porozprávať niečo, čo potrebuje výklad): podrobne mi povykladal, vyložil svoj plán • pohovoriť (veľa): pri každom stretnutí pohovorí kopu zbytočností • nahovoriť • narozprávať • navravieť • povravieť • expr.: potárať • natárať • potrepať • natrepať • potrieskať (porozprávať veci nie celkom zodpovedajúce pravde): ktovie, čo všetko o nás nahovorili, narozprávali; nedáva si pozor na jazyk a všeličo povraví, potára, natára, potrepe • expr.: poľapotať • potliapať • pokvákať • potrúsiť • hrub. podrístať • subšt. pokecať

potrepať 1. p. zatriasť 2. p. rozbiť 1 3. p. hodiť

povravieť 1. obšírne, všeličo, veľa vyjadriť rečou (obyč. niečo, čo nie celkom zodpovedá pravde) • pohovoriť • porozprávať • navravieť • nahovoriť • narozprávať: Kto vám to všetko o nás povravel, pohovoril, narozprával?; neverí tomu, čo mu ostatní povraveli, navraveli, nahovorili • expr.: potrepať • potárať • potrieskať • potliapať: potrepe, potára všeličo • expr.: poľapotať • pokvákať • potrúsiť • hrub. podrístať: keď si vypije, poľapoce, pokváka, podrísta hlúposti • expr.: natárať • natrepať • natrúbiť • natúkať (veľa): Čo vám zasa o mne natárali, natrepali?

2. p. porozprávať sa

rozbiť 1. úderom, nárazom porušiť celistvosť nejakej veci • roztĺcť: rozbila, roztĺkla tanier • rozraziť: rozraziť si nos • vybiť • vytĺcť • vyraziť: vybili, vytĺkli nám oblok na aute • hovor. zabiť: zabila pohár, vajce • expr.: rozmlátiť • roztrieskať • roztrepať • roztrieštiť • rozcapartiť • rozhádzať • rozbáchať • rozbúchať • hovor. expr.: rozšvacnúť • rozcapiť • rozvaliť: rozmlátil, rozbáchal mu auto; deti rozvalili starú kôlňu • rozkopnúť (rozbiť kopnutím): rozkopol dvere • rozdrviť • dodrviť • rozdrobiť (rozbiť na drobné kúsky): rozdrvili tehly na kúsky • expr.: rozdrúzgať • dodrúzgať • rozbombardovať: niekto rozdrúzgal, rozbombardoval plot • rozbúrať • zdemolovať (rozbiť búraním): rozbúrali, zdemolovali starú kôlňu • nár. rozklknúť (F. Hečko) • porozbíjať • potĺcť • dotĺcť • pobiť • poprebíjať • poroztĺkať • povytĺkať • povybíjať • povyrážať (postupne, viac vecí): porozbíjala, poroztĺkala už veľa fliaš • expr.: pomlátiť • poroztrepávať • potrepať • dotrepať • potrieskať • dotrieskať (postupne viac vecí): potrieskala všetok riad

2. spôsobiť rozklad, porušiť ako celok • rozložiť • rozrušiť • rozvrátiť: rozbiť, rozvrátiť niekomu manželstvo • zničiť • znivočiť • zruinovať: zničené, zruinované hospodárstvo • expr. roztrieštiť • kniž. rozboriť: roztrieštili, rozborili jednotu spolku • rozniesť • rozmetať • rozprášiť (zároveň rozohnať): rozmetať, rozprášiť nepriateľskú armádu

3. p. zodrať 1

zatriasť trocha, krátky čas triasť • potriasť • striasť: zatriasť, potriasť hlavou; kôň striasol hrivou; neos. zatriaslo, striaslo ho • zatrepať • potrepať: liek treba najskôr zatrepať, potrepať • zatrepotať: zatrepotať rukami, krídlami • zalomcovať • zlomcovať (silno zatriasť): vietor z(a)lomcoval korunou stromu • zamykať • pomykať • nár. posepkať • expr.: podrmať • potrmať • zadrmať • zadrmancovať • zatrmať • zašklbať • pokmásať: pomykal, podrmal spiaceho, aby sa zobudil; dieťa zadrmalo matku za sukňu; zašklbať niekoho za rukáv • zachvieť (spôsobiť chvenie): zachvela ním zima • zmrviť • zdrviť: chlad ho zmrvil, zdrvil

potrepať sa porov. rozbiť

porozprávať sa istý čas sa s niekým rozprávať, stráviť istý čas rozprávaním s niekým • porozprávať (si): porozprávali sa, porozprávali (si) o tom, čo prežili • pozhovárať sa • hovor. povyprávať sa • pohovoriť (si): úprimne sa o celej veci pozhovárajú, povyprávajú; treba, aby sme sa o budúcnosti porozprávali, aby sme (si) o budúcnosti pohovorili • povravieť • povravieť si: rád by som ešte s vami o čomsi povravel • prehovoriť • prevravieť (s kým; zaviesť rozhovor s istým cieľom): musíš (si) so synom vážne prehovoriť • pokonverzovať (si) • pobesedovať (si) • podiskutovať (si) • hovor.: podebatovať si • podiškurovať (si) (porozprávať sa nezáväzne, s chuťou a pod.): trochu sme s priateľkou pri káve pokonverzovali, pobesedovali; príď si so mnou večer podiškurovať • fraz. prehodiť slovo (krátko sa porozprávať): iba som s ňou prehodila slovo a šla som domov • nár. podohadovať sa (Plávka): bolo by treba podohadovať sa, či je to takto dobre • expr.: poklebetiť si • porapotať si • potrkotať si • podrkotať si • potárať si • potrepať si • nár. potrizniť si (Jesenská) • nár. pohútoriť (Ondrejov) • subšt. pokecať si

porov. aj hovoriť

potrepať si p. porozprávať sa

pokutovať uložiť peňažitý (zried. aj iný) trest • potrestať (finančne): pokutovať, potrestať vodiča za dopravný priestupok • kniž. strestať (uložiť trest): strestali ho tak, že musel škodu napraviť • admin. penalizovať (pokutovať za nedodržanie zmluvy)

pomstiť sa 1. vykonať pomstu ako odvetu za skutočnú al. domnelú krivdu • vypomstiť sa: kruto sa mu pomstila, vypomstila za neveru • vyvŕšiť sa • vyliať si zlosť: vyvŕšiť sa, vyliať si zlosť na nevinných

2. spôsobiť neželateľné následky (o veciach, činoch) • vypomstiť sa: omyly sa nám (vy)pomstia • potrestať • vytrestať (postihnúť trestom): nespravodlivé rozhodnutie nás potrestalo, vytrestalo

potrestať uložiť trest niekomu, postihnúť trestom niekoho • kniž. strestať: prísne potrestať, strestať výtržníkov • vytrestať (dôsledne, zaslúžene): vytrestali ho vylúčením z kolektívu • pokutovať (potrestať peňažitou pokutou): pokutovať dopravné priestupky • pokarhať • skarhať • expr. skárať (previnenie potrestať prísnym napomenutím): pokarhať žiaka za neskorý príchod do školy • admin. penalizovať (nedok.) (trestať peňažitou pokutou za nedodržanie zmluvy)

mykať prudko a krátko opakovane ťahať • šklbať • trhať: pes mykal, šklbal reťazou; trhal ho za rukáv • expr.: drmať • trmať • drmotať • drmancovať • drgať • virgať: drmal, trmal, virgal dverami • expr.: hegať • mrdať • kmásať • ometať: mrdal plecom; kmásal chlapca za ruku; hegal kľučkou; voly ometajú hlavami • hovor. expr.: myksovať • myksľovať • mykcovať • expr. zried. drgoliť • expr. zjemn. mrdkať: mykcoval šnúrou od zvonca; nevšímavo mrdkal plecom • nár. omykať (J. Chalupka) • sepkať (Dobšinský) • trepať • sekať (robiť trhaný pohyb): pes trepal chvostom; v rozčúlení sekal rukami • potŕhať • potrhávať • potrhovať • pomykávať • pohadzovať • poťahovať • pošklbávať (chvíľami al. opakovane): kôň potrhával, pohadzoval hlavou; poťahoval, pošklbával ho za ucho • expr. pošklbkávať • nár. posepkávať: chvíľami pošklbkával, posepkával uzdou • lomcovať • triasť • natriasať • otriasať (rýchlo a prudko mykať): víchrica lomcovala, triasla stromami; natriasala dieťa v kočíku • expr. drgľovať • nár. expr. nadŕľať: zimnica ním drgľovala; pri tanci sa nadŕľala • nár. namykávať (Timrava)

potrhať p. roztrhať

roztrhať trhaním rozdeliť na kusy al. porušiť celistvosť • rozšklbať • potrhať • pretrhať: roztrhala, potrhala plátno na márne kúsky • rozdriapať • dodriapať • podriapať • dotrhať: rozdriapať noviny, šaty; ponožky rýchlo dotrhal • expr.: pokmásať • rozkmásať • dokmásať • došklbať • pošklbať • rozkvákať (všetko al. dôkladne roztrhať): deti rozkmásali nohavice na franforce • kniž. rozorvať • nár. expr.: rozmykať • domykať • rozdrlančiť • rozdrlancovať: víchor rozmykal chalupu, stromy • popretŕhať • popretrhávať • popretrhovať • poroztŕhať • poroztrhávať • poroztrhovať • spretŕhať • spopretrhávať (postupne, viac vecí)

trhať 1. prerušovane prudko a krátko ťahať • mykať • šklbať: trhať, mykať povrazom; neos. šklbe, trhá mu v oku • nár.: škubať (Smrek, Rázus) • skubať (Kukučín) • expr.: drmať • trmať • drmotať • drmancovať: drme, drmoce ho za kabát • sekať: posmešne seká rukami, plecom • expr.: myksovať • myksľovať • mykcovať • hegať: myks(ľ)uje konáre, hegá kľučkou • potŕhať • potrhávať • potrhovať • pomykávať • pošklbávať (prerušovane al. opakovane): pes potŕha, pomykáva reťazou; neos. pošklbáva mu sval

p. aj mykať, triasť

2. násilne deliť na kusy • šklbať: trhá papier, šklbe zošit • nár.: rusať • ruskať (trhať na drobné kúsky): rusať plachtu na obväzy • driapať: driape mäso z koristi, kožu z tváre • expr. kmásať: kmáše všetko, čo mu príde pod ruku • expr. capartiť (na kusy) • roztrhávať • pretrhávať • pretŕhať • spretrhávať: vlk roztrhával ovce; pretŕhať nite • drať (nosením): derie pančuchy, šaty

3. s úsilím vyberať (obyč. niečo pevne zasadené) • vytŕhať • vytrhávať: trhať, vytrhávať repu zo zeme; trhať, vytŕhať si vlasy • vyšklbávať • šklbať: vyšklbáva trávu; šklbe perie • lek. extrahovať (zuby)

4. prudko odstraňovať (obyč. z povrchu niečoho) • stŕhať • strhávať • strhúvať • expr.: kmásať • rafať • šklbať: trhá, stŕha, šklbe z neho šaty; vietor kmáše, rafá lístie zo stromu • driapať • expr. šarpať: driape, šarpe z nej kabát

5. p. oberať 1

trhať sa 1. robiť prerušované prudké, krátke pohyby • mykať sa • expr. šklbať sa: dieťa sa mu trhá, myká z ruky; pes sa šklbe z reťaze • expr.: myksovať sa • myksľovať sa • hádzať sa • metať sa • trepať sa • trepotať sa (celým telom): v horúčke sa hádže, mece, trepe • drmancovať sa (Jonáš) • potrhávať sa • potrhovať sa • potŕhať sa • pomykávať sa • expr. pošklbávať sa (chvíľami al. opakovane): pery sa mu potrhávali, pošklbávali

2. dostávať trhlinu, rozrušovať sa puklinami • roztŕhať sa • roztrhávať sa: oblaky sa trhajú, roztŕhajú • pukať • pukať sa: ľadová pokrývka (sa) pukala • praskať • práskať • prašťať: múry pri výbuchu praskali, prašťali

3. p. zaujímať sa

potŕhať sa, potrhávať sa, potrhovať sa p. trhať sa 1

potŕhať, potrhávať, potrhovať p. trhať 1, mykať

triasť 1. trhavými drobnými pohybmi vychyľovať z pokojnej polohy: triasť handrou v ruke • expr.: drmať • drmancovať: drme ho za plece • potriasať (prerušovane, opakovane): kôň potriasa chvostom • mykať • trhať • hovor. expr.: myksovať • myksľovať (prudšími a väčšími pohybmi): mykať, myks(ľ)ovať, trhať dakoho za kabát • pomykávať • potrhávať (opakovane): pomykáva, potrháva plecami • lomcovať • expr. kmásať (silno): vietor lomcuje dvermi, kmáše konármi stromu • expr. hegať: hegať kľučkou; voz hegá

2. trhavými pohybmi oddeľovať niečo od niečoho • striasať • otriasať: triasť, striasať ovocie zo stromu; striasa, otriasa si kabát od snehu

3. spôsobovať chvenie niekoho • striasať • mrviť: zima, strach ho trasie, striasa, mrví • expr.: drviť • drgľovať: horúčka ním drví, drgľuje • lomcovať • expr. lomiť (silno): triaška ním lomcuje, strach ho lomí

triasť sa 1. pohybovať sa drobnými trhavými pohybmi • chvieť sa: ruky, kolená, pery sa mu trasú, chvejú • striasať sa (pri pocitoch zimy, chladu, odporu) • stŕpať: hlava mu v behu stŕpa • expr.: klepať sa • drgľovať sa (pri pocitoch chladu, vzrušenia): klepe sa od strachu, drgľuje sa od zimy • vibrovať • kmitať (drobnými rýchlymi a pravidelnými pohybmi): vzduch vibruje, struna vibruje • mykať sa (prudkými krátkymi pohybmi): hlava sa mu od nervozity myká • potriasať sa • pomykávať sa • potrhávať sa (prerušovane, opakovane): pery sa mu pomykávajú, potrhávajú; hlava sa mu čudne potriasala • zachvievať sa • ochvievať sa (mierne sa triasť)

2. pohybovať sa mocnými výkyvmi (o niečom, čo ináč pevne stojí) • otriasať sa: zem sa trasie, otriasa (pri zemetrasení) • zachvievať sa (jemne): obloky, dvere sa pri výbuchu zachvievajú • dunieť (vydávať pritom dunivý zvuk): dom sa trasie, duní

3. p. báť sa 1, 2 4. p. túžiť

potiahnuť 1. ťahom napnúť a pohnúť k sebe • zatiahnuť: potiahnuť, zatiahnuť šnúru • myknúť • pomyknúť • šklbnúť • pošklbnúť • trhnúť • potrhnúť (prudko potiahnuť): myknúť, šklbnúť dievča za vlasy; nepokojne potrhol, trhol reťazou, povrazom, opratami • poťahať (niekoľkokrát potiahnuť) • expr. pokvákať: pokvákať dievča za vlasy

2. ťahom premiestniť trocha ďalej • zatiahnuť: potiahnuť, zatiahnuť skriňu do rohu • posunúť: posunúť vozík • odtiahnuť • odsunúť (odniekiaľ) • popoťahovať (niekoľkokrát, na viacerých miestach): popoťahovať si nohavice

3. prudko nabrať nosom al. ústami do seba (obyč. vzduch, dym a pod.) • vtiahnuť • vdýchnuť: s rozkošou potiahol, vtiahol do seba cigaretový dym; mocne vdýchol vzduch nasýtený ozónom • smrknúť (potiahnuť nosom hlien): uplakaná ešte dva-trikrát smrkla, potiahla

4. dať na povrch poťah, povlak, tenkú vrstvu niečoho • povliecť • obtiahnuť: potiahnuť, obtiahnuť nábytok kožou, plyšom; vankúš potiahnutý, povlečený saténom • pokryť: výrobok pokryť ochrannou vrstvou

5. p. zaviať 1 6. p. ukradnúť 7. p. zaspievať

zatiahnuť 1. ťahom napnúť a pohnúť k sebe • potiahnuť • myknúť • pomyknúť: zatiahnuť, potiahnuť za povraz; myknúť opratami • šklbnúť • pošklbnúť: šklbnúť za rukáv, (po)šklbnúť za vlasy • trhnúť • potrhnúť: trhli, potrhli reťazou • pozaťahovať (postupne)

2. ťahaním spevniť • pritiahnuť • utiahnuť • stiahnuť: zatiahnuť niečo uvoľnené, pritiahnuť si opasok; utiahnuť, stiahnuť si vlasy do uzla • dotiahnuť (celkom zatiahnuť) • zakosíliť • zauzliť (zatiahnuť uzlom): zakosíliť, zauzliť špagát • zaviazať • zviazať: zaviazať, zviazať šnúrku na uzol • pozaťahovať • popriťahovať (postupne)

3. vnútiť vstup, účasť niekoho niekde (obyč. do nepríjemnej situácie) • vtiahnuť: zatiahli, vtiahli do aféry celú rodinu • zapliesť • zamiešať: zapliesť, zamiešať niekoho do sporov, do hádky • zaviesť • zavliecť: ideológia nás zaviedla, zavliekla do ekonomickej katastrofy • expr.: zamotať • zamočiť • namočiť: zamotali, zamočili ma do prípadu • pozaťahovať (postupne)

4. p. zájsť 1 5. p. zaspievať 6. p. odtiahnuť 1

hádzať 1. prudkým pohybom spôsobovať pád, let niečoho • vrhať (prudko): hádzať, vrhať kamene do vody • expr.: kydať • šústať • trieskať • plieskať • cápať • trepať: kydá, trepe všetko na kopu; v zlosti šústa, trieska, plieska, cápe taniere o zem • expr. prášiť: práši do sliepok kameňom • zahadzovať • odhadzovať (hádzať preč ako zbytočné, nepotrebné): zahadzuje, odhadzuje smeti do koša • metať • miesť • šľahať (niečo sypké): metie mi piesok, sneh do tváre • šúchať • pigať (guľky do jamky) • expr. šibať: šibať očami, šibať blesky

p. aj sádzať 1

2. prudkými pohybmi spôsobovať výkyvy niečoho • mykať • triasť: kôň hádzal, triasol chvostom • trepať • trepotať • šklbať: trepať, šklbať rukou • otriasať • potriasať • natriasať • zmietať: loďou otriasalo, zmietalo • socať: v záchvate ho socalo • expr. hegať: električkou hegá

potriasať p. triasť 1

trepať 1. uvádzať do prudkého pohybu neupevnenú časť niečoho • trepotať: vták trepe, trepoce krídlami • mykať • šklbať (trhane): kôň myká, šklbe chvostom • triasť • potriasať • hádzať: triasť, hádzať hlavou • rozhadzovať: rozhadzovať rukami

p. aj kývať

2. expr. údermi, hádzaním znehodnocovať • roztĺkať • rozbíjať • roztrepávať • tĺcť • expr. trieskať: trepe, roztĺka hrnce, taniere; roztrepáva, tlčie, trieska riad o zem

3. uvoľňovať vlákno z textilných rastlín • trieť • vytrepávať: trepať, trieť ľan; vytrepávať, trepať konope

4. p. biť 1 5. p. hádzať 1, 2 6. p. šľahať 2 7. p. teperiť 8. p. tárať

potriasať sa p. triasť sa 1

potriasť p. zatriasť

potriediť p. roztriediť

roztriediť delením podľa istého kritéria utvoriť triedy, skupiny • potriediť: roztriedili, potriedili poštu • rozdeliť • rozčleniť • rozradiť • rozklasifikovať: rozdelili, rozradili, rozklasifikovali výrobky podľa kvality • hovor. rozškatuľkovať • hovor. zastaráv.: rozsortírovať • posortírovať (často mechanicky): rozškatuľkovaná literatúra • utriediť (zároveň usporiadať): utriedený materiál podľa abecedy • prebrať • pretriediť (zároveň oddeliť vhodné od nevhodného): pretriedené ovocie • poroztrieďovať (postupne, viac vecí)

zatriediť podľa istých kritérií dať do rovnorodého celku • zaradiť: tovar zatriedili, zaradili do prvej cenovej triedy • roztriediť • potriediť (rozdeliť na skupiny): ovocie treba najskôr roztriediť, potriediť podľa kvality • hovor. expr.: zaškatuľkovať • rozškatuľkovať (mechanicky zatriediť): literárne diela sa nedajú zaškatuľkovať • utriediť • klasifikovať (systematicky zatriediť): klasifikovanie, utriedenie javov, rastlín • zadeliť: žiakov zadelili do skupín podľa záujmov • začleniť (urobiť súčasťou celku): všetko začleniť do systému

potrieskať p. rozbiť 1

potrieť trením pokryť vrstvou riedkej, roztierateľnej hmoty • natrieť: potrieť, natrieť koláč rozšľahaným vajcom • roztrieť • rozotrieť (po väčšej al. celej ploche): roz(o)trieť maslo po chlebe • pomastiť • namastiť (potrieť obyč. niečím mastným): pomastiť, namastiť rožok maslom; pomastiť, namastiť súčiastky stroja olejom • namazať (potrieť mazivom al. niečím mazľavým): namazať pec hlinou • pretrieť • expr. postrašiť (zľahka, trocha potrieť): pretrieť farbou zábradlie; postrašiť krajec lekvárom • ponatierať (postupne, na väčšiu plochu al. na viaceré miesta)

rozotrieť naniesť niečo polotekuté na väčšiu plochu • roztrieť: roz(o)trela si krém okolo očí • natrieť • potrieť (tak pokryť plochu): natrieť, potrieť chlieb maslom • rozmazať • expr. zried. rozmachliť: dieťa rozmazalo, rozmachlilo kašu po stole • porozotierať • poroztierať (postupne, viac vecí)

falošník neúprimný, falošný človek • pokrytec: netreba mu veriť, je to falošník, pokrytec • expr. potmehúd • pejor. farizej • expr.: potrimiskár • potuteľník • ošemetník • pren. expr. had: never tomu hadovi • úskočník • úlisník • zákerník (kto spôsobuje nečakané zlo)

lichotník zaliečavý, lichotivý človek • zaliečavec: za dievčaťom chodili celé zástupy lichotníkov, zaliečavcov • expr. líškavec • hovor. expr.: šmajchlovník • šmajchliar • šmajchloš • pejor.: podlízavec • podlizač • podlizovač • pochlebník • pochlebovač • pätolizač • poklonkár • potrimiskár (najmä o tom, kto si zaliečaním chce získať priazeň nadriadeného, vyššie postaveného): dvere riaditeľa boli pre lichotníkov, zaliečavcov, líškavcov zatvorené • expr. okiadzač • pejor.: služobník • vrtichvost • kniž. pejor. pritakávač

potrimiskár p. falošník, lichotník

naničhodný 1. expr. vyznačujúci sa zlými charakterovými, morálnymi a pod. vlastnosťami (o človeku a jeho prejavoch); často v nadávkach vyjadrujúcich negatívny vzťah k niekomu al. niečomu • ničomný • bezcharakterný • nečestný • podlý • nízky • zlý: naničhodný, ničomný, bezcharakterný, nečestný človek; naničhodný, podlý, nízky čin • nepodarený • nevydarený: nepodarený, nevydarený syn • expr.: prekliaty • mizerný: prekliaty, mizerný zlodej • hovor. expr. mrchavý • expr. mrcha (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; mrcha robota • expr.: potvorský • hromský • paromský • paromovský • čertovský • diabolský: potvorský, hromský šarvanec • darebný • darobný • expr.: darebácky • galganský • šľakovitý • sprepadený • pejor.: potrimiskársky • prašivý • všivavý • žobrácky: prašivá, všivavá potvora • pejor.: pľuhavý • pľuhavský • panghartský • pankhartský • svinský: pľuhavý, panghartský lump • niž. hovor.: poondiaty • poondený • hrub.: posratý • posraný: poondiata, posraná nádcha, vec • subšt. sakramentský

2. p. bezvýznamný, zbytočný

podlízavý ktorý si získava niečiu priazeň prehnaným vychvaľovaním, lichotením a pod.; svedčiaci o tom • zaliečavý • líškavý: podlízavé, zaliečavé, líškavé reči • pejor.: podkladačný • podkladavý • službičkársky (ktorý sa podkladá slovami al. činmi, službami): podkladační, službičkárski podriadení • poklonkujúci • poklonkársky • kniž. pejor. pritakávačský (ktorý poklonkuje, ktorý horlivo vyjadruje súhlas s niekým): poklonkujúce správanie; podlízavé, pritakávačské kývanie hlavou • pejor.: pochlebovačný • pochlebovačský • pochlebnícky • pochlebný • pätolizačský: pochlebovačné, pochlebovačské slová obdivu; pätolizačská povaha • úlisný (neúprimne, podlízavo milý): úlisný úsmev • pejor.: servilný (odpudzujúco podlízavý) • potrimiskársky: byť servilný voči vrchnosti • nár. pejor. podliezavý

potrimiskársky p. podlízavý; naničhodný 1

potrizniť si p. porozprávať sa

potrkotať si, podrkotať si p. porozprávať sa

minúť 1. dať preč (obyč. peniaze), spotrebovať zásoby, čas a pod. • utratiť: minula, utratila celú výplatu; minúť veľa času; utratiť veľa energie • vydať • zaplatiť: veľa vydala, zaplatila za šaty • vyplytvať (nehospodárne minúť): vyplytvať všetky úspory • hovor.: stroviť • pretroviť • zried. utroviť: rýchlo strovila mužov plat, všetky zásoby • vyčerpať (celkom minúť): vyčerpať zásoby uhlia • expr. vyhodiť (minúť rýchlo a zbytočne): vyhodila veľkú sumu za haraburdy • vydať sa (z niečoho): vydať sa z peňazí • vymíňať • pomíňať • pomárniť • poutrácať • povydávať • hovor.: potroviť • porozhadzovať (postupne minúť): potrovila všetky úspory • premárniť • premrhať • vymrhať • zmárniť (ľahkomyseľne, neužitočne minúť): premárnil, premrhal celé dedičstvo • hovor. rozhádzať • expr.: oplieskať • otrieskať (obyč. veľa peňazí): rozhádzal, oplieskal všetko, čo mal • expr.: pregazdovať • prebačovať • prehajdákať • prešustrovať • rozfrnadiť • rozgazdovať: prehajdáka, rozfrnadí celú výplatu • hovor. expr.: roztatáriť • odtatáriť • zašantročiť: odtatáril, zašantročil celý majetok • hovor. expr.: prelumpovať • preflámovať • prehuľať (pri zábave, alkohole): preflámoval veľa peňazí • fraz. pustiť groš/peniaze

2. náhodou sa nestretnúť s niekým, niečím • obísť sa: boli v budove, a predsa sa minuli, obišli • vyhnúť (sa) (zámerne minúť): zďaleka (sa) mu vyhol, zďaleka ho minul

3. pohybujúcim sa predmetom nedosiahnuť cieľ • netrafiť: guľka ho minula, netrafila • chybiť • nezasiahnuť: chybil, nezasiahol cieľ

4. p. opustiť 2, minúť sa 2

potroviť p. minúť 1

premárniť zbytočne, ľahkomyseľne spotrebovať al. stratiť (majetok, duchovnú hodnotu al. čas) • premrhať: premárnil, premrhal všetko, čo zdedil • zmárniť • zmariť • zabiť • zmrhať • expr. zamárniť (najmä čas): zmárniť, zmariť, zmrhať pol dňa behaním po úradoch • minúť: minúť výplatu na zbytočnosti; minúť čas pri televízii • expr. prekántriť (zle využiť): prekántrili celé hodiny • expr.: prehajdákať • pregazdovať • prebačovať • prešustrovať (majetok al. čas): prehajdákať rodinné peniaze v kartách; prehajdákať celý deň; pregazdovať, prešustrovať úspory • prešpekulovať (špekulovaním premárniť): prešpekuloval celý majetok • utratiť • poutrácať • rozhádzať • porozhadzovať • rozmárniť • rozmrhať • hovor. expr. roztatáriť • expr.: rozfŕkať • rozhajdákať • rozfrnadiť • rozfrnádliť (postupne): ľahšie je niečo utratiť, rozmárniť, rozfrnadiť ako niečo nahonobiť; rozmárniť, rozmrhať bohatstvo • expr. zahodiť • publ. spáliť (príležitosť, šancu): zahodil príležitosť vyznamenať sa; spálil šancu dať gól • hovor. expr.: zašantročiť • odtatáriť (ľahkomyseľne prísť o niečo): zašantročili toľké peniaze; odtatáril celý majetok • stroviť • potroviť: na dovolenke strovila, potrovila ťažko našetrené peniaze • vydať sa (z peňazí): vydal sa zo všetkých úspor • prehýriť • hovor. expr.: prelumpovať • prelumpáčiť • preflámovať • prehuľať (majetok al. čas pri zábave, alkohole a pod.): prehýriť, prelumpovať veľa peňazí, preflámovať výplatu; kamaráti prehýrili, prelumpovali celú noc • expr. prehlivieť (v nečinnosti, bezúčelne stráviť čas): v cudzine prehlivel pol roka • nár. utarmoniť (Kukučín, Jégé) • expr.: prezaháľať • preleňošiť (premárniť záhaľkou čas): prezaháľať, preleňošiť celé hodiny, dni • subšt.: preflákať • rozflákať (peniaze, majetok, čas)

vyčerpať 1. čerpadlom odstrániť • vypumpovať: vyčerpať, vypumpovať vodu z pivnice • odčerpať: odčerpanie benzínu z nádrže • vyťahať: vyťahať vodu zo studne

2. niečo odniekiaľ celkom vybrať (na istý cieľ) • minúť • spotrebovať • vypotrebovať: na stavbu vyčerpali, minuli, spotrebovali všetky svoje úspory • hovor. stroviť: výplatu strovila do posledného haliera • vymíňať • pomíňať • hovor. potroviť (postupne): vymíňa, pomíňa svoje sily celkom zbytočne; zásoby jedla už potrovili

3. zbaviť fyzických al. duševných síl • vysiliť: choroba vyčerpala, vysilila organizmus • ukonať • unaviť • umoriť • zmoriť: nočná služba ho vždy ukoná, unaví, zmorí • hovor. expr.: uťahať • uštvať • sťahať • ukoňovať: od rána ma deti uťahali, uštvali, ukoňovali • zried. usocať • expr.: umolestovať • umordovať • zmordovať • usužovať: horúčavy starca umolestovali, zmordovali • strhať • uhnať: vysokým tempom kone načisto strhal, uhnal • vyťahať • expr.: vyžmýkať • vycicať: vyťahá, vycicia z neho všetky sily • oslabiť (zbavením síl urobiť slabým): intrigami oslabiť súpera • expr. zničiť: neistota ho celkom zničí

vydať sa 1. (o žene) úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým, vstúpiť do manželstva • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manželstvo s cudzincom • kniž. vstúpiť do stavu manželského • vziať si • zobrať si (niekoho za muža): chce si vziať, zobrať bývalého spolužiaka • hovor. ísť za niekoho: neviem, za koho šla • mať sobáš • zosobášiť sa (aj o mužovi; týka sa svadobného obradu): dcéra mala sobáš, zosobášila sa v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (nedok.) (týka sa svadobného obradu i svadobnej hostiny; aj o mužovi): bude mať svadbu až v lete • fraz.: dostať sa/ísť pod čepiec • ísť pred oltár (aj o mužovi) • hovor. pejor. zadrhnúť sa: zadrhla sa s alkoholikom

2. urobiť rozhodnutie ísť niekam a začať realizovať tento zámer • pustiť sa: vydať sa, pustiť sa chodníkom doľava • dať sa • odísť • odobrať sa: dať sa, odísť na cesty; vydať sa, odísť za slávou • vypraviť sa • vybrať sa • vystrojiť sa • vychystať sa: ráno sa vypravili, vybrali, vystrojili na túru • expr. vytrepať sa • hovor.: tajsť • taísť: nazbierali húb a tašli domov • pobrať sa • vykročiť: pobrali sa navštíviť starkých; po váhaní vykročili cestou doprava • expr.: schytiť sa • vychytiť sa

3. zbaviť sa (obyč. z nevyhnutnosti al. neuvážene) všetkých peňazí • vytroviť sa • minúť • utratiť: vydať sa, vytroviť sa zo všetkých úspor; minúť, utratiť našetrené peniaze • stroviť • potroviť: je ľahkomyseľná, hneď všetko stroví, potroví • premrhať • zmárniť • expr.: prehajdákať • pregazdovať • prebačovať • prešustrovať • roztatáriť • rozfrnadiť • rozfrnádliť (nehospodárne minúť)

p. aj premárniť

dbať dávať si záležať, venovať starostlivosť • starať sa: dbajú, starajú sa o čistotu • dať • potrpieť si: dá, potrpí si na dobré jedlo • vidieť • hľadieť: vidí len seba; hľadí len na svoj prospech • držať: drží na oblečenie • pričiňovať sa • usilovať sa • snažiť sa (dbať s vynaložením úsilia): pričiňuje sa, snaží sa o poriadok v byte • bedliť • bdieť (starostlivo dbať): bdie nad výchovou detí • všímať si • brať ohľad • dávať pozor (dbať s venovaním pozornosti): všímať si názory iných • zachovávať • rešpektovať • uznávať (dbať na daný poriadok): zachovávať, rešpektovať predpisy, pravidlá hry; uznáva pracovnú disciplínu

ľúbiť 1. pociťovať k niekomu hlboký kladný cit, lásku (op. nenávidieť) • milovať: ľúbi, miluje svoju ženu; podľa prikázania treba milovať blížneho • mať rád: má rád svoje deti, priateľov • rád vidieť • vítať: rád videný, vítaný hosť • zbožňovať (zároveň obdivovať): zbožňuje svoju matku • lipnúť • expr. visieť • kniž. zastar.: ľpieť • ľnúť (byť citovo príliš pripútaný k niekomu): lipne, visí na svojich deťoch • zried. návidieť (Dobšinský, Jégé)

2. mať záľubu v niečom • mať rád: ľúbi, má rád dobré jedlá • obľubovať • mať v obľube: obľubuje cestovanie; má v obľube pestovať kvety • vítať: víta zmenu • potrpieť si (zároveň vyžadovať): potrpí si na čistotu • vyhľadávať: vyhľadáva samotu

obľubovať mať citový vzťah k niekomu, niečomu, pociťovať radosť z niečoho, zried. z niekoho • mať v obľube • mať rád: obľubuje, má rád ostré jedlá; má v obľube veselú spoločnosť • mať záľubu • mať zaľúbenie: rodičia mali záľubu v hudbe • hovor.: ľúbiť • milovať: ľúbi chodiť do hôr; miluje kvety, more • pren. expr. zbožňovať: zbožňovať hudbu, dobré jedlo • hovor. holdovať • kniž. hovieť (vo veľkej miere): holduje alkoholu, hovie maľovaniu • trpieť • potrpieť si (obľubovať niečo a zároveň vyžadovať): trpí, potrpí si na dobré jedlo, na poriadok, čistotu • vyhľadávať: vyhľadáva samotu

potrpieť si p. obľubovať

stŕpnuť 1. stať sa (prechodne) nehybným, meravým, stŕpnutým (z vonkajších fyziologických príčin) • zmeravieť: ruky, nohy mu v nepohodlnej polohe stŕpli, zmeraveli • zdrevenieť (stať sa nehybným ako drevo): prsty od mrazu zdreveneli • stuhnúť • potŕpnuť: svalstvo na šiji stuhlo, potŕplo • kniž.: strnúť • ustrnúť: celý (u)strnul • zried. zatŕpnuť: zatŕpnuté údy • znehybnieť (stať sa nehybným; prechodne al. trvalo): kĺby mu znehybneli • skľavieť (stať sa kľavým, obyč. od zimy): ruky mu skľavejú • zmŕtvieť (stať sa podobným mŕtvemu): tvár v hlbokom spánku zmŕtvela • skamenieť (stať sa nehybným ako kameň) • postŕpať (postupne, na viacerých miestach)

2. stať sa na chvíľu nehybným, meravým od silného (obyč. záporného) citového hnutia • zmeravieť • stuhnúť • znehybnieť: stŕpnuť, zmeravieť od ľaku; stuhnúť, znehybnieť od strachu, úžasu • kniž.: ustrnúť • strnúť • fraz. expr.: ostať ako obarený/ovalený • ostať ako soľný stĺp: od prekvapenia ostal ako obarený, ako soľný stĺp • zdúpnieť: zdúpnel od hrôzy, nad nespravodlivosťou • zamrieť (o zvuku, o pohybe): smiech zamrel na perách • pren.: zmrznúť • zamrznúť (od strachu, hrôzy)

potrubie sústava rúr na rozvod kvapalných al. plynných látok: klásť potrubie • rúrovod (komplex rúr) • vodovod (potrubie na rozvod vody) • plynovod (potrubie na vedenie plynu) • ropovod (potrubie na vedenie ropy) • naftovod (potrubie na rozvod nafty)

opitý 1. ktorý je pod vplyvom alkoholu; svedčiaci o nadmernom požití alkoholu (op. triezvy) • napitý • spitý • opojený: tackal sa domov opitý, spitý na mol; hovoril opitým, napitým hlasom • opojený alkoholom • omámený alkoholom: vracal sa domov opojený, omámený alkoholom • expr.: naliaty • nacicaný • nacecaný • natankovaný • nachmelený • ochmelený • potrundžený • potrunčený • otrundžený • nacenganý • hovor. expr.: otrúlený • otrtúlený: naliati, nachmelení, ochmelení svadobčania; z krčmy sa ozýval spev nacenganých, otrundžených, otrúlených ľudí; ochmelený, otrundžený, otrtúlený rozum • pripitý • podnapitý (trocha opitý) • chytený (od alkoholu) • hovor. podpitý • hovor. expr.: podgurážený • frcnutý • podfrcnutý • strihnutý (trocha opitý): do práce prišiel v podnapitom, podguráženom stave; už bol chytený, podpitý, frcnutý, strihnutý, lebo sa stále smial • hovor. expr.: sťatý • zdratý • nadratý • scápaný • scapkaný • zrúbaný • zmontovaný (veľmi opitý): bol taký sťatý, zdratý, nadratý, že nevedel o svete; ležal pod bránou scápaný, scapkaný, zrúbaný ako snop • expr.: zrichtovaný • dorichtovaný • doriadený • doťatý • dorúbaný • docenganý • dotrundžený (vplyvom alkoholu nachádzajúci sa v zlom stave): denne chodil zrichtovaný, doriadený, doťatý pod obraz boží; docenganý, dotrundžený hosť • pejor.: ožratý • ochľastaný • nachľastaný • naslopaný • oslopaný: rev ožratých, ochľastaných chlapov; každý deň bol naslopaný, oslopaný ako čík • pren. naťahaný • nár. expr. otrieblený

2. p. očarený

podnapitý trocha, mierne opitý • hovor.: pripitý • podpitý: podnapitý, pripitý, podpitý človek • expr.: chytený • frcnutý • drgnutý • hrknutý • podfrcnutý • podgurážený • rozgurážený • potrundžený • zried. potrunčený: vrátila sa z oslavy chytená, frcnutá, podfrcnutá, podgurážená, potrundžená, potrunčená • expr. zried. podveselený • zried. koštovaný (Timrava) • hovor. iron. iluminovaný (Urban)

p. aj opitý

podnapiť sa mierne sa opojiť alkoholom • pripiť sa • podpiť sa: chlapi sa v krčme rýchlo podnapili, pripili, podpili • hovor. expr.: potrundžiť sa • zried. potrunčiť sa • podgurážiť sa • expr.: uhnúť si • prihnúť si: hneď vidieť, že si uhli, prihli • expr. potúžiť sa • žart.: podkovať sa • podkuť sa • fraz.: mať v hlave • mať pod čapicou/pod klobúkom/pod čepcom • mať lampáš v hlave (byť mierne opitý) • byť v nálade • expr.: byť chytený • byť frcnutý • byť drgnutý • byť koštovaný (Timrava) • expr.: mať špičku • mať špicu

p. aj opiť sa, vypiť si

potrundžený, potrunčený p. podnapitý, opitý 1

potrundžiť sa, potrunčiť sa p. podnapiť sa

posypať pokryť niečím sypkým, prachovitým • zried. osypať: krupicovú kašu posypať, osypať cukrom a škoricou • obsypať (posypať dookola al. nahusto): obsypať hrob kvetmi; rezance obsypané makom • vysypať (obyč. znútra al. na povrchu): vysypať formu múkou; vysypať cestičku štrkom • zasypať (posypať v hojnej miere): zasypať vyrážky púdrom, zásypom • potrúsiť (po troškách, tu a tam posypať): po dlážke potrúsená slama • expr. postrašiť (slabo posypať): koláč postrašený orechami • poposýpať • pozasýpať • pozasypávať (postupne, viac vecí): poposýpať, pozasypávať chodníky pieskom

potrúsiť 1. p. posypať 2. p. povravieť 1

potrvať p. vydržať 3

vydržať 1. zotrvať v nejakej činnosti, v nejakom stave (obyč. napriek prekážkam, ťažkostiam) • vytrvať: vydržal, vytrval v štúdiu iba rok; vydržať, vytrvať bez spánku celú noc • pretrvať • prežiť: kresťanstvo pretrvalo, prežilo stáročia • udržať sa • zachovať sa • uchovať sa (pred zánikom, zmenou a pod.): potraviny sa dlho udržali, zachovali, uchovali • vystáť • obstáť (vydržať stáť): vystojí v rade celé hodiny; dieťa nemohlo ani chvíľu obstáť • obsedieť (vydržať sedieť) • byť trpezlivý: musíš byť v tréningu trpezlivý • vyčkať: vyčkať do konca • ostať • zostať: ne(z)ostal s nami nik • expr.: pretárať sa • pretĺcť sa: dajako sa už do jari pretárame, pretlčieme • expr. vybiediť (s biedou vydržať): ledva sme bez pomoci vybiedili • vydolieť • udolieť

2. nepodľahnúť, nepoddať sa niečomu (nepriaznivému, zaťažujúcemu a pod.), byť schopný prijať niečo ťažké • zniesť • uniesť • zvládnuť: vydržať, zniesť psychický nápor; myslel, že vysoké tempo nevydrží, nezvládne • uvládať (vystačiť so silami): ešte uvládzem bežať s mladými • odolať • ubrániť sa: veril, že pokušeniu odolá, že sa pred ním ubráni; most zaťaženiu odolal, vydržal ho • strpieť • vytrpieť • pretrpieť (vydržať utrpenie): všeličo musela od muža strpieť, vytrpieť; pretrpieť veľa príkoria

3. ostať v istom (dobrom) stave, na istej úrovni • vystačiť • vyjsť: s chlebom ešte vydržíme, vyjdeme, vystačíme • zachovať sa • uchovať sa: počasie sa už sotva zachová, sotva vydrží • potrvať (mať trvácnosť): pahreba potrvá do rána