Synonymá slova "pote" v Synonymickom slovníku slovenčiny

potecha 1. p. radosť 2. p. útecha 3. p. pôžitok

pôžitok príjemný pocit z istého zážitku • rozkoš: počúvať hudbu je pre neho pôžitok, rozkoš • slasť: opojná slasť • blaho • blaženosť (pocit šťastia, spokojnosti): výraz blaha, blaženosti v tvári • potešenie • kniž. potecha • radosť: robiť niečo pre vlastné potešenie, pre vlastnú radosť; jedinou potechou mu boli deti • gusto: s gustom sa dal do jedenia

radosť príjemný duševný stav; čo spôsobuje takýto stav (op. smútok, žiaľ) • potešenie: mať radosť, potešenie z detí, z práce; dopriať niekomu potešenie z niečoho • kniž. potecha: šport je jeho potešenie, potecha • záľuba: pracovať so záľubou • zaľúbenie • úľuba: pozerať na syna so zaľúbením, s úľubou • obľuba: s obľubou sa prizerá na deti • expr. jasot (veľká radosť): privítali ju s jasotom • pôžitok (príjemný pocit vyvolaný nejakým zážitkom): s pôžitkom plávať • optimizmus (pozitívne, radostné naladenie): trochu optimizmu do života • subšt. plezír

útecha čo utišuje bolesť, žiaľ, čo zmierňuje nešťastie a pod.: útecha v nešťastí • potešenie: vnuk mu je v chorobe potešením • kniž. potecha: jedinou potechou mu bola žena • kniž. balzam • poet. techa (Sládkovič) • pren. náplasť: náplasť na bolesť

potemnieť p. stemnieť 1

stemnieť 1. stratiť jasnosť, stať sa temným, tmavým • stemniť sa • stmavieť • stmavnúť • otmavieť • otmavnúť: obloha stemnela, stemnila sa, stmav(e)la; vlasy mu otmav(e)li • potemnieť • potmavieť (v menšej miere): hlas mu potemnel, stemnel; vonku potemnelo; vlasy mu potmaveli • zatemniť sa (stať sa temným ako celok): mesiac zašiel, les sa zatemnil • zried. stemravieť • zried.: stmieť sa • stmiť sa: svet sa stmel

p. aj zotmieť sa

2. p. zamračiť sa

zamračiť sa pokryť sa mrakmi (o oblohe; op. vyjasniť sa); zatváriť sa nevľúdne, ustarostene, nahnevane (o človeku; op. vyjasniť sa) • zachmúriť sa • zachmáriť sa: obloha sa podvečer zamračila; zachmúril sa nad synovým vysvedčením • kniž. zakaboniť sa • spochmúrnieť • zried. ochmúrnieť: nebo sa zakabonilo, ochmúrnelo; zakabonený pohľad • zaoblačiť sa • zatiahnuť sa (o oblohe) • primračiť sa (trocha) • stemnieť • stemniť sa • potemnieť (pokryť sa tmavými oblakmi; veľmi sa nahnevať): obloha odrazu stemnela; jeho pohľad stemnel, potemnel • zmraštiť sa • zvraštiť sa • zmŕštiť sa • zried. zamraštiť sa • zamŕštiť sa • omraštiť sa (o tvári) • hovor. zaškarediť sa • expr. zamosúriť sa (o človeku): s nevôľou sa na nás zaškaredil; zamosúril sa, keď sa mu neurobilo po vôli • kniž. zastar. zasmušiť sa

zatemniť sa stať sa temným, tmavým • stemnieť • stmavieť: obloha sa zrazu zatemnila, zrazu stemnela, stmavela • zatmiť sa • otmavieť: miestnosť sa zatmila, otmavela • zried.: otemnieť • ochmúrnieť: zrak mu od zlosti ochmúrnie • zatiahnuť sa • zamračiť sa • zaoblačiť sa (zatemniť sa mračnami): nebo sa zatiahlo, zamračilo, zaoblačilo • potemnieť (sčasti): zore potemneli, líca jej potemneli tmavou červeňou

potemnievať p. tmavnúť

tmavnúť stávať sa tmavším, tmavým, temným • tmavieť • temnieť: krvavé škvrny rýchlo tmavli, tmaveli; obloha temnie • expr. temravieť: mrak temravie • černieť • očernievať: striebro černie, očernieva • kniž. bronieť • expr. brnieť: hrozno začína bronieť, brnieť • kniž.: šerieť • šeriť sa (stávať sa šerým, strácať svetlosť): ulica postupne šerela; je neskoro, už sa šerí • potemnievať • stemnievať: chĺpky pod nosom mu potemnievali, stemnievali • hnednúť • počernievať: pokožka na slnku hnedne, počernieva • zried. pritmievať sa: tvár sa pritmieva od červene

potemný p. tmavý 1

tmavý 1. ktorý má výraznú farebnú intenzitu; ktorý je sfarbený do čierna (op. svetlý, bledý) • temný: obraz namaľovaný tmavými, temnými farbami • sýty • tuhý: tmavá, sýta, tuhá modrá • čierny • tuhočierny • uhľovočierny • expr. zried. tuhotemravý (obyč. o farbe očí, vlasov a pod.): veľké čierne, tuhočierne, uhľovočierne oči; psík s huňatou čiernou, tuhočiernou srsťou; tuhotemravé zrenice (Figuli) • počerný • počernastý • kreolský • čokoládový (obyč. o farbe ľudskej pleti): vysmiata počerná, počernastá tvár dievčaťa; kreolská, čokoládová pokožka • černastý • černavý • zried.: černistý • potemný (ktorý je takmer čierny, blížiaci sa čiernej farbe): voda obmývala černasté, černavé kamene; černistý mach (J. Kráľ) • expr. pretmavý (veľmi tmavý)

2. ktorý je bez svetla al. ktorý je nedostatočne osvetlený (op. svetlý, jasný) • temný: bála sa vstúpiť do tmavého, temného vchodu; dostal sa do tmavej, temnej šachty • pochmúrny • pošmúrny • kniž. ponurý • kniž. zastar. ponurný (tmavý a nepríjemne, ťaživo pôsobiaci): ocitla sa sama v pochmúrnych uličkách neznámeho mesta; všade naokolo iba ponuré, pošmúrne domy • šerý • poet. súmračný • expr. temravý (ponorený do šera, do tmy): šerý, súmračný, temravý večer • tienistý • tônistý • zastar. tienny (zastretý tieňom): tienistá, tônistá gaštanová aleja; tienna izba (Šoltésová) • temnistý • tmavistý (nie celkom tmavý): temnisté, tmavisté pozadie • expr. pretmavý (veľmi tmavý) • expr. škamravý

3. p. hlboký 4 4. p. tajomný, záhadný 1, nejasný 1 5. p. smutný

potencia p. sila 1

sila 1. schopnosť podávať telesný al. duševný výkon: telesná, duševná sila; napäť všetky svoje sily • energia: vynaložiť na niečo veľa energie; čerpať energiu odniekiaľ, mrhať energiou • činorodosť: byť plný sily, činorodosti • elán: nadobudnúť znova životný elán • vláda (telesná sila): telo leží bez vlády • kniž. potencia: tvorivá potencia umelca

2. zdroj pohybu • energia: vodná, parná sila, energia

3. vysoký stupeň účinnosti: sila vôle, lásky • intenzita: nízka intenzita zvuku; intenzita slnečného žiarenia • moc (prirodzená sila): liečivá moc vody, prírody • veľkosť: veľkosť citu • hĺbka: hĺbka žiaľu

4. p. zamestnanec

potenciál maximálne možnosti, schopnosti, ktoré zaručujú istý výkon • kapacita: výrobný potenciál, výrobná kapacita krajiny

možný pri ktorom jestvuje možnosť uskutočnenia, splnenia, výskytu a pod. • uskutočniteľný • realizovateľný: možné, uskutočniteľné zmeny; možné, realizovateľné riešenie • splniteľný • dosiahnuteľný: splniteľný, dosiahnuteľný cieľ • mysliteľný (op. nemožný, vylúčený): to je ťažko možné, mysliteľné • prípustný • dovolený (ktorý sa pripúšťa ako možnosť): obmena je prípustná, dovolená • pravdepodobný: uskutočnenie plánu je pravdepodobné • nezáväzný • kniž. fakultatívny (možný v závislosti od voľby; op. obligátny): nezáväzný, fakultatívny člen, prvok • prípadný • eventuálny • potenciálny: zabrániť prípadným, eventuálnym, potenciálnym stratám • myslený • odb. virtuálny: myslený, virtuálny systém

potenciálny p. možný

potenciovať p. stupňovať

stupňovať postupne robiť väčším, silnejším, intenzívnejším • zväčšovať • zosilňovať: stupňovať, zväčšovať, zosilňovať tempo, boj • zvyšovať • zintenzívňovať • kniž. gradovať: zvyšujú na nás nároky; protivníci zintenzívňujú odpor; učiteľ graduje hlas • eskalovať: eskalovať napätie • potenciovať: potenciovanie účinku niečoho

hodnostár osoba, ktorá má istú hodnosť, funkciu: cirkevní hodnostári • funkcionár: olympijskí funkcionári • predák: odboroví predáci • prominent: vojenskí prominenti • hovor. expr. šarža • pejor.: potentát • potentátnik: miestni potentáti • pejor.: mocnár • mocipán: politickí mocnári, mocipáni • pejor. pohlavár: bývalí komunistickí pohlavári • hovor. pejor.: papaláš • hlaváč • arch. činovník: činovníci družstva • pejor. aparátnik

panovník osoba, ktorá stojí na čele štátu s monarchistickou vládnou formou • vladár • vládca: despotickí panovníci, vladári, vládcovia • hist. vladyka (u starých Slovanov) • monarcha (panovník v monarchii) • kniž. mocnár: rakúsko-uhorskí mocnári • pejor. mocipán • imperátor (zvrchovaný panovník) • kráľ (panovník v monarchii) • cisár (najvyšší titul monarchistického panovníka): japonský cisár • cár (panovník u východných a južných Slovanov): bulharský cár • sultán (panovník v islamských krajinách) • radža (indický feudálny panovník) • expr. potentát: feudálni potentáti • hist. knieža: údelné knieža • kniž. dynasta (Rázus) • kniž. zastar. zemevládca (Rázus)

potentát 1. p. panovník 2. p. hodnostár

potentátnik p. hodnostár

potentný p. schopný, výkonný

schopný ktorý má vlastnosti potrebné na vykonávanie niečoho (op. neschopný): schopný mladý pracovník; vojak je schopný • zručný • zastaráv. oberučný • expr. kaľavný (pracovne, obyč. manuálne schopný): zručný, oberučný remeselník; oberučná, kaľavná dievka • súci • šikovný • hovor. akurátny (vyhovujúci zo všetkých stránok): súca, šikovná krajčírka; vybrať si akurátnu ženu • bystrý (rozumovo schopný): bystrý študent • talentovaný • nadaný: talentovaný, nadaný herec • perspektívny (schopný vývinu, rastu): perspektívny vedec • obratný (bystrý, pohotový v konaní): obratný obchodník • podnikavý • akcieschopný (schopný konať, schopný činu, nezaháľajúci): podnikavá osoba; podnikavý, akcieschopný kolektív • zdatný • životaschopný (plný energie, zdravia, schopný postarať sa o seba): byť telesne zdatný; nepotrebuje pomoc – je zdatný, životaschopný • povolaný • kniž. spôsobilý: byť povolaný, spôsobilý na túto činnosť • potentný (pracovne al. pohlavne schopný): potentná mladá autorka, potentný muž

výkonný ktorý je schopný podávať veľký pracovný výkon: výkonný pracovník • potentný: potentný autor • kniž. činorodý: činorodý muž

naľakať sa byť zachvátený strachom • dostať strach • zľaknúť sa • ľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strach • vyľakať sa • poľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakal • preľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakol • podesiť sa • predesiť sa • vydesiť sa • zdesiť sa • zhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaru • vyplašiť sa • naplašiť sa • poplašiť sa • splašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustí • nastrachovať sa • nastrašiť sa • postrašiť sa • prestrašiť sa • vystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodom • expr.: vyjašiť sa • najašiť sa • nastráchať sa • zduriť sa • zried.: zaľaknúť sa • zaľakať sa • nár. zakriatnuť sa (Kukučín) • strhnúť sa • zmeravieť • stŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachu • expr. zamrieť: zamrieť od ľaku • podľahnúť panike • hovor. spanikovať sa • subšt.: spanikáriť • spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný dav • hovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študent • niž. hovor.: poondiať sa • poondieť sa • potentovať sa • potentočkovať sa • hrub.: pokakať sa • posrať sa • fraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí

posrať sa 1. hrub. nechtiac vypustiť výkaly • zjemn.: pošpiniť sa • znečistiť sa • doriadiť sa • niž. hovor.: poondieť sa • poondiať sa • potentovať sa • expr. poľapkať sa • det. al. expr. pokakať sa • expr. pochvístať sa (Kálal) • fraz. pustiť do nohavíc/do gatí

2. p. naľakať sa 3. p. pokaziť sa 1

doteraz označuje prítomnosť ako koncovú hranicu (deja); do tejto chvíle, do tohto času, do súčasnosti (op. odteraz) • dosiaľ • posiaľ: až doteraz, dosiaľ bol medzi nimi pokoj; dosiaľ, posiaľ sa nevrátil z práce • doposiaľ • zried. poteraz: doposiaľ, poteraz sa im nepodarilo vyhrať • zastar. potiaľto (Timrava, Vajanský) • zatiaľ (ukazuje, odkazuje na koncovú časovú hranicu): zatiaľ robila už v troch podnikoch • dodnes • podnes • hovor. dodneška (do dnešného dňa, do súčasnosti): dodnes, podnes sme ho ešte nevideli; dodneška nevrátil knihy • nár.: dovčuľ • dovčuľka • dosaváď • posaváď • doposaváď

poteraz p. doteraz

lahoda 1. čo vzbudzuje príjemný pocit • lahodnosť • ľúbeznosť: hlavu mu zaplavila lahoda, lahodnosť, ľúbeznosť zvukov lutny

2. príjemný pocit • polahoda • lahodnosť: bola to len lahoda, polahoda, lahodnosť myslieť na blížiacu sa svadbu • pohoda: pohoda dovolenkových dní • potešenie: pociťovať potešenie z krásnej chvíle

potešenie 1. p. radosť 2. p. útecha 3. p. pôžitok

naradovaný pociťujúci radosť, radujúci sa; svedčiaci o prežívanej radosti (op. smutný) • natešený • naradostený • naradostnený: naradované, natešené deti vítali hostí; bol celý naradost(n)ený nečakaným úspechom • rozradostený • rozradostnený • rozradovaný • rozjarený (pri pocite nespútanej radosti): výskot rozradost(n)ených, rozradovaných tanečníkov • zried.: uradostený • uradovaný: uradostené, uradované srdce • rozveselený • expr.: roztešený • potešený • vytešený • vyradovaný: rozveselené, potešené publikum; rozveselená, vytešená tvár • veselý • šťastný: študenti odchádzali na výlet naradovaní, veselí, šťastní; pozerať sa veselými, šťastnými očami • radostný • rozjasnený • kniž. rozjasaný (obyč. o prejavoch radosti): radostný výraz tváre (op. nešťastný) • uveličený • blažený (v radosti prechádzajúci do uveličenia, blaženosti): bol jej príchodom celý uveličený; obdariť niekoho blaženým úsmevom • polichotený (radujúci sa z lichotenia, pochvaly)

potešený p. naradovaný

veselý 1. ktorý je naplnený radosťou, optimizmom, chuťou žartovať a pod.; svedčiaci o tom (op. smutný): vrátil sa domov veselý; mala také veselé oči • natešený • naradovaný • naradostený • naradostnený (pociťujúci radosť): deti boli z výletu natešené, naradostené • šťastný (ktorý je plný šťastia): šťastná matka; pozerať sa veselými, šťastnými očami • rozradostený • rozradostnený • rozradovaný: krik rozradostnených, rozradovaných školákov • uradostený • uradostnený • uradovaný: ozval sa veselý, uradostený smiech • rozveselený • potešený: rozveselení diváci; starý otec ostal po návšteve potešený • radostný (op. nešťastný): radostný výraz tváre • uveličený • blažený: návratom syna bola uveličená, blažená • rozjarený • bujarý • rozihraný • rozmarný: rozjarení svadobčania; bujarý, rozmarný smiech • expr. zried. rozpachtený • hovor. rozgurážený: rozgurážené publikum • rozjasnený • rozžiarený: rozjasnené, rozžiarené detské oči • rozjasaný: rozjasaný pohľad • jasný: jasná tvár • živý: živá zábava • usmievavý (ktorý sa často usmieva): milý, usmievavý človek • usmiaty (ktorý sa usmieva): usmiate dieťa • vysmiaty • expr.: rozchichotaný • vychichotaný: vysmiate, vychichotané dievča • úsmevný: úsmevná tvár • bodrý: bodrá nálada • expr. preveselý (veľmi veselý)

p. aj naradovaný

2. ktorý spôsobuje, prináša veselosť, radosť (op. smutný): zabával spoločnosť veselým rozprávaním • vtipný • žartovný: vtipná, žartovná poznámka • humorný • humoristický • komický: vznikla humorná, komická situácia; humoristický príbeh • smiešny (vyvolávajúci smiech): smiešna historka • úsmevný (vyvolávajúci úsmev): stala sa nám úsmevná príhoda • expr. podarený: je to podarená figúra • huncútsky: huncútsky chlapec • hovor. špásovný: rozprával špásovné udalosti z vojenčiny • subšt.: švandovný • subšt. a vulg. srandovný • neskl. prča: je to prča chlap • pestrý • hýrivý (o farbe)

p. aj vtipný 2

obšťastniť urobiť niekoho šťastným, urobiť niekomu radosť • potešiť: obšťastnila, potešila ho svojou náklonnosťou • oblažiť (urobiť blaženým): oblažilo nás vedomie úspechu • zried. zablažiť (Gabaj) • obdarovať • obdariť (urobiť radosť obyč. niečím nezištným): obdarovala, obdarila muža úsmevom, dvoma deťmi • zahrnúť (obšťastniť prostredníctvom niečoho vo veľkom množstve): zahrnuli nás láskou, pozornosťou

potešiť 1. poskytnúť útechu (v zármutku, trápení a pod.) • utešiť: potešiť, utešiť pozostalých, trpiacich • rozhovárať (nedok.) (rozptyľovať chmúrne, pesimistické myšlienky): rozhováral priateľa, aby si z toho nič nerobil

2. spôsobiť niekomu radosť, potechu; urobiť veselým, radostným • rozradovať • rozradostiť • rozradostniť: vaša odpoveď ma potešila, rozradost(n)ila; aj maličkosť ju vie potešiť, rozradovať • rozveseliť • obveseliť: pohľad na deti ju vždy rozveselí, obveselí • rozihrať • rozjariť • zried. rozjasniť (priviesť do veselej, radostnej nálady): rozihrať, rozjariť spevom celú spoločnosť • rozohriať • oblažiť: rozohriať, oblažiť srdce, myseľ • pobaviť • zabaviť • rozptýliť (zbaviť zlej nálady, smútku): dobrá kniha najlepšie zabaví, pobaví, rozptýli

rozptýliť 1. spôsobiť rozšírenie po okolí • rozprášiť: rozptýliť, rozprášiť dezinfekčný prostriedok • rozstreknúť • rozprsknúť • rozprskať (prudko rozptýliť): rozprskla sprej po izbe • rozosiať • rozsiať (rozptýliť siatím): roz(o)siať semeno; pren. osud nás rozsial po svete • rozviať (fúkaním): vietor rozvial mraky • porozptyľovať (postupne)

2. spôsobiť rozplynutie niečoho • rozohnať: slnko rozptýlilo, rozohnalo hmlu • porozptyľovať • porozháňať (postupne)

3. zbaviť niekoho zlej nálady, smútku • zabaviť • rozveseliť: rozptýlil, zabavil, rozveselil celú spoločnosť • pobaviť • potešiť: jeho rozprávanie ju potešilo • rozobrať • prebrať • vzpružiť • osviežiť (zbaviť ochabnutosti): spomienky mu rozobrali, osviežili myseľ • rozjariť (vo veľkej miere rozveseliť): víno ho rozjarilo • porozptyľovať (postupne, viac ľudí)

4. p. rozohnať 1 5. p. zahnať 2

utešiť poskytnúť útechu (v zármutku, zlom položení a pod.) • potešiť: utešiť niekoho pri strate blízkeho človeka; potešili nás dobrým slovom a sľúbili pomoc • rozhovárať (nedok.; rozptyľovať, vyhovárať chmúrne, pesimistické myšlienky): celý večer ho rozhováral

p. aj uspokojiť 2, utíšiť 1

potešiť sa pocítiť radosť, potechu z niekoho, niečoho • zaradovať sa: potešili sa mu, zaradovali sa mu ako rodine; jeho srdce sa tomu potešilo, zaradovalo sa nad tým • zried. zatešiť sa (Kalinčiak) • rozradovať sa • naradovať sa • rozradostiť sa • rozradostniť sa: z rodinných udalostí sa celý rozradoval, rozradost(n)il • poradovať sa (trochu sa potešiť) • rozveseliť sa • obveseliť sa: dievčence sa idú do spoločnosti rozveseliť, obveseliť • zabaviť sa • pobaviť sa • rozptýliť sa (zbaviť sa zlej nálady, smútku zábavou): pri hudbe sa dobre zabaviť, rozptýliť; na žarte sa všetci zabavili, pobavili • rozjariť sa • rozihrať sa • rozžiariť sa • rozjasať sa • poet. rozplesať sa (veľmi sa potešiť z niečoho): rozjarili, rozžiarili sa nad synovým úspechom • rozohriať sa • oblažiť sa: rozohriať sa, oblažiť sa lúčom nádeje • kniž. zastar. ukochať sa: jeho oko sa ukochá malebným krajom

rozveseliť sa stať sa veselým • obveseliť sa • zveseliť sa: pri hudbe sa spoločnosť rozveselila, obveselila • rozradostiť sa • rozradostniť sa • rozradovať sa • rozjariť sa • rozjasať sa: víno ich rozradostnilo, rozjarilo • rozjasniť sa • rozžiariť sa • rozihrať sa: tvár sa jej rozjasnila, rozžiarila; oči sa jej rozihrali • zaveseliť sa (krátko sa veseliť) • rozptýliť sa • pobaviť sa • zabaviť sa • potešiť sa (rozveseliť sa pri nejakej zábave): pri hre sa rozptýlil; pobavil sa na žartoch; zabavil sa s priateľmi • poet. rozplesať sa • expr. zried. rozjasotať sa • kniž. zastar. rozkochať sa (Hviezdoslav) • zried. zveselieť

zabaviť sa 1. stráviť čas zábavou, hrou, žartovaním a pod. • pobaviť sa: rád sa zabaví, pobaví na diskotéke • rozptýliť sa • rozveseliť sa (zbaviť sa zlej nálady, vypätia a pod. nejakou príjemnou činnosťou): po robote sa ide rozptýliť von; Ako vás mám rozveseliť? • pohrať sa • zahrať sa (chvíľu sa zamestnať hrou) • expr. pobavkať sa (obyč. o deťoch) • expr. polaškovať (si) • požartovať (si) • hovor. expr. pošpásovať (si) (veselo, žartmi sa zabaviť) • potešiť sa (chvíľu prežívať pocit radosti): potešil sa s návštevou • pozabávať sa (chvíľu sa zabaviť): pozabávať sa s kamarátkami • expr.: zahýriť si • vyraziť si • fraz. vyhodiť si z kopýtka (oddať sa bujnej, neviazanej zábave): mladí si šli zahýriť, vyhodiť z kopýtka • hovor.: zamulatovať si • zaflámovať si (zabaviť sa pri výdatnom pití alkoholu) • vyzabávať sa (dosýta sa zabaviť)

2. priveľa času venovať niečomu, obyč. namiesto inej potrebnej činnosti • zdržať sa • stratiť čas: zabavili, zdržali sme sa u susedov; stratil som s tebou veľa času, zabavil si ma • pribaviť sa (ostať dlhšie ako treba): pribaviť sa s kamarátmi

potešiteľ p. potešovateľ

potešovateľ kto poskytuje potešenie, radosť, uspokojenie • potešiteľ • utešovateľ • utešiteľ: bol jej potešovateľom, utešovateľom vo všetkých ťažkostiach • tešiteľ

potešiteľný p. príjemný

príjemný ktorý lahodí zmyslom; ktorý prináša radosť, potešenie, pohodu • lahodný • zastar. polahodný: príjemný, lahodný spev; príjemný, lahodný, polahodný vietor • blaživý • blažený • kniž. blahý • oblažujúci • slastný • hrejivý (poskytujúci, prinášajúci blaho): blaživý, blažený, blahý, oblažujúci pocit; hrejivé teplo ľudskej dlane • pekný • pôvabný • utešený: pekná spomienka, pôvabný večer, utešený deň • milý • roztomilý • rozkošný • ľúby • hovor. chutný • hovor. expr.: chutnučký • chutnulinký • expr. zastar. rozmilý (vzbudzujúci milotu): milá tvár; milé, roztomilé, rozmilé dievča • sympatický (vzbudzujúci sympatie): sympatická spoločnosť • dobrý (op. zlý) • hovor. neskl.: fajn • príma: dobrý dojem; fajn, príma prostredie • domácky (príjemný ako doma): domácka atmosféra • potešujúci • potešiteľný • radostný • lichotivý • optimistický: potešujúca, potešiteľná, radostná, optimistická správa; lichotivé uznanie • ľubozvučný (o príjemnom zvuku) • expr.: božský • rajský: božská, rajská hudba • ružový: ružové sny • expr. sladký • pren. expr.: medový • cukrový: sladký, medový život • poet. sladkoústy: sladkoústy sen

potešovať p. tešiť 1, 2

tešiť 1. spôsobovať radosť, poskytovať potešenie • blažiť • oblažovať • potešovať • obšťastňovať: tešilo, blažilo, potešovalo ho vedomie úspechu; dar ho dlho obšťastňoval • baviť • zaujímať • hovor. interesovať (prinášať potešenie, vzbudzovať záujem): baví ho šport; nič ho nebaví, nezaujíma • upútavať: všetko nové ho upútava • lahodiť (spôsobovať lahodný pocit): reč mu lahodí

2. poskytovať útechu v žiali, v nešťastí a pod. • potešovať • utešovať: kamaráti ho tešia, potešujú, utešujú, že sa uzdraví

potešovať sa p. tešiť sa 2

tešiť sa 1. prežívať radosť, mať potešenie z niečoho • mať radosť • byť rád • radovať sa: tešiť sa z detí, mať radosť z víťazstva; je rád, raduje sa, že sa mu robota podarila • byť natešený • byť rozradostený • byť naradostený: deti sú natešené, rozradostené, že sa blížia prázdniny • zried. radostiť sa • kniž. al. expr.: plesať • jasať (prejavovať, prežívať veľkú radosť): celý štadión plesá, jasá • hovor. expr.: výskať • ujúkať (tešiť sa výskaním): nebudete nad tým ujúkať • veseliť sa (prejavovať radosť veselím, zábavou): všetci sa tešia, veselia • vyžívať sa (zlomyseľne sa tešiť z niečoho): vyžíva sa na cudzom nešťastí

2. nachádzať útechu v niečom • utešovať sa • potešovať sa: tešili sa, utešovali sa nádejou, že sa to raz skončí

3. mať niečoho dostatok • požívať • mať: tešiť sa úcte, slobode; požívať, mať úctu, slobodu

potešujúci p. príjemný