Synonymá slova "postup" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 33 výsledkov (1 strana)

  • metóda plánovité konanie na dosiahnutie cieľa • postupspôsob: nepáči sa mi jeho metóda, postup, spôsob výkladucesta: dosiahnuť niečo pokojnou cestou

    p. aj spôsob


    poradie usporiadanie, zoradenie, radenie za sebou • postupnosť: časové poradie, časová postupnosť; zachovať poradie, postupnosťporiadok: porozprávať všetko po poriadkurad: byť na radesled: sled úkonovpostup (časové poradie): postup myšlienokreťaz (poradie vo viac-menej súvislom páse): deti sa usporiadali do reťazezástup (voľné zoradenie jednotlivcov za sebou): stáť v zástupehovor. šor: postaviť sa do šoru

    p. aj rad1 1


    postup 1. p. poradie, sled 1 2. p. spôsob 1, metóda, ťah 2 3. p. prax 1 4. p. priebeh


    prax 1. bežný spôsob konania • postup: prax, postup pri podávaní daňového priznaniakniž. úzus: taká bola vtedy prax, taký bol vtedy úzuszvykobyčajzvyčaj: vžitá prax, vžitý zvyk, vžitá obyčaj

    2. p. činnosť 1 3. p. skúsenosť


    priebeh plynulé napredovanie niečoho v čase: choroba má normálny priebehbehchodpostuppochod: beh, chod udalostí; myšlienkový postup, pochoddej (čo sa deje, čo prebieha): opisovať dej filmuspád (rýchly priebeh): hra nemá spádproces (plynulý priebeh): historický proceskniž. tok: tok života


    sled 1. súvislý, neprerušovaný rad • postup: sled, postup prác, udalostíprúd: prúd myšlienokporadie: dodržiavať poradiepostupnosť: časová postupnosť

    2. p. stopa 2


    spôsob 1. premyslené konanie pri práci na dosiahnutie niečoho: spôsob výroby; robiť niečo novým spôsobommetóda: moderné metódy riadeniapostup (ustálený spôsob práce, konania): osevný postup; schváliť postup delegáciehovor. systém: takýmto systémom stavba nebude nikdy dokončenáhovor. fortieľ

    2. p. charakter 2 3. p. správanie


    ťah 1. prúdenie vzduchu: ťah komína, kachieľsubšt. cúg: pec nemá dobrý cúg

    2. premyslený spôsob konania: politické ťahypostup: taktický postupkrok: nepremyslený krokhovor. expr. grif: bol to od neho dobrý griftrik (šikovný ťah založený často na klamstve): predvolebný trik


    podláviť 1. dlávením upraviť • popučiťpomliaždiť: podláviť, popučiť zemiaky na kašupogniaviťexpr. pomiagať: pomiagané jahody s cukromrozmliaždiťrozdrviť: rozmliaždiť, rozdrviť hroznoporozpúčaťporozmliažďovať (postupne, viac vecí)

    2. stúpaním, dlávením niečo zničiť, poškodiť • pošliapaťpomliaždiť: deti podlávili, pošliapali trávnik; na zemi je veľa pomliaždeného ovociapochodiťpostúpať: postúpať priesadyzošliapaťušliapaťexpr. pošmatlať: zošliapané, pošmatlané kvetypogniaviť: pogniaviť húsencezdláviťudláviťexpr.: zdlapčiťudlapčiť: v záhrade psy zdlávili, udlávili hriadkydodláviťdogniaviťdostúpaťdošliapať (silno podláviť al. podláviť väčšie množstvo)

    3. p. zaškrtiť 1


    postúpať p. pošliapať 1


    pošliapať 1. stúpaním, šliapaním niečo stlačiť a tým poškodiť, znehodnotiť • zašliapaťzošliapaťušliapať: deti pošliapali, zašliapali, zošliapali kvety na hriadkach; pošliapaná, ušliapaná trávapostúpať: postúpať vysiatu hriadkupochodiťpobehaťposkákaťexpr. pošmatlať: pochodili, poskákali po čerstvom snehupodupaťudupaťzdupaťubiťexpr.: udupkaťzdupkaťzdupčiťzdepčiťzdepsiťzdeptať (prudkým šliapaním, skákaním a pod.): podupať stromčeky, po stromčekoch; udup(k)ané, ubité, zdup(k)ané, zdepsené obiliepodláviťzdláviťudláviťexpr.: zdlapčiťudlapčiť: psy podlávili, zdlávili, udlávili pučiace tulipánypogniaviťdostúpaťdodláviťdogniaviťdošliapať (silno, väčšie množstvo)

    2. p. zneuctiť 1


    rozšliapať 1. šliapaním zničiť • pošliapať: rozšliapal, pošliapal omrvinkypostúpaťpodupaťrozdupaťudupať: postúpal, rozdupal trávu; kone udupali obilierozdrviťrozpučiťrozgniaviťrozdláviťrozmliaždiť (nohami): rozdrvil, rozmliaždil hrudy zemerozšliapnuť (jedným šliapnutím): rozšliapol kvetexpr. rozkvasiť (zároveň utvoriť bahno): dobytok rozkvasil cestu

    2. šliapaním, chodením zmeniť tvar obuvi • rozchodiť: rozšliapať, rozchodiť nové topánkyroztlačiťroztisnúťroztiahnuť: konečne roztiahla tesné sandáleexpr. rozšmatlať (zmeniť na nepekný tvar): rozšmatlal čižmy po jednom výlete


    odovzdať 1. povinne dať • odviesť: zbraň museli odovzdať; zisk, dane odovzdali štátupoodovzdávaťpoodvádzať (postupne, viac vecí)

    2. dať natrvalo niekomu al. dať do správy, ochrany a pod. • prenechať: odovzdať, prenechať dedičom pozostalosťpostúpiť: postúpil bratovi všetky výhodyobetovaťoddať (odovzdať často na úkor seba): obetovať sily verejnému blahu; voliči mu oddali svoje hlasy, oddať niekomu mocvydať: vydali ho súdupoodovzdávaťpoprenechávaťpooddávaťpovydávať (postupne, viac vecí, osôb)

    3. dať ako sprostredkovateľ • tlmočiťoddať: odovzdali, tlmočili nám pozdravy známych; odkaz nám oddalipostúpiť: spisy, list treba postúpiť ďalejdoručiť (odovzdať adresátovi) • poodovzdávaťpooddávať (postupne, viac vecí)


    podísť prísť bližšie k niekomu, niečomu • pristúpiť: matka podišla, pristúpila k postieľkepostúpiť: postúpil pár krokov smerom k dverámzried. pôjsť: rýchlo pošiel žene oprotipokročiť: pokročte len bližšie, je tu miesta dosťprikročiťpriblížiť sa: potichu prikročila, priblížila sa k dverámexpr. prišmietnuť sa


    postúpiť 1. urobiť jeden al. viac krokov dopredu; dostať sa vôbec dopredu (op. ustúpiť) • podísťpokročiť: postúpiť, podísť o krok a zastať; nepostúpili, nepokročili ani o kúsokposunúť sa: zástup ľudí sa posunul asi o meter; front sa posunul k hraniciampomknúť sapomyknúť sapodať sa (postúpiť al. sadnúť si o kúsok ďalej): rad čakajúcich sa konečne pomkol; prosím, pomyknite sa, podajte sa eštepotisnúť sapotlačiť sa (postúpiť tisnutím, tlačením): musíme sa potisnúť, potlačiť, aby sme sa všetci zmestilipostrčiť sa (postúpiť po náraze)

    2. dostať sa bližšie k cieľu • pokročiťurobiť pokrok: výstavba metra postúpila, pokročila; vo výskume sa postúpilo, urobil sa pokrokkvalifikovať sa (postúpiť v súťaži)

    3. zrieknuť sa, vzdať sa niečoho v prospech niekoho • odstúpiť: časť poľa postúpil, odstúpil bratoviprenechaťprepustiť: majetok prenechal deťom; prepustím vám svoje miestodaťodovzdaťposlať (dať ako sprostredkovateľ): list postúpiť, poslať na vybavenie


    prenechať vzdať sa v niečí prospech al. vôbec odovzdať niekomu niečo • postúpiťodstúpiť: všetok rodinný majetok prenechá, postúpi bratovi; prenechať, odstúpiť časť územia protivníkoviponechaťnechaťdať: rozhodovanie (po)necháme, dáme mladším; nechali, dali nám auto za polovičnú cenuvydať (dať do moci niekoho): vydal im svoju pozíciuprepustiť: prepustiť niekomu na istý čas garsónkuzložiť: všetku starosť zložil na manželku, prenechal manželkezveriť (s dôverou odovzdať obyč. do opatery): zveriť svoje úspory bankepopustiť: popustil mi svoje miesto na sedenie


    prepustiť 1. dovoliť odísť z istého úradne viazaného miesta • pustiť: prepustiť, pustiť vojaka na dovolenku; z nemocnice ho prepustia, pustia o týždeň; vraha z väzenia už neprepustia, nepustiauvoľniť (zbaviť nejakej povinnosti): uvoľniť, pustiť žiaka na dve hodiny; uvoľnili ho z pracoviskaexpr.: vyhodiťvyliať: vyhodiť, vyliať niekoho z robotydemobilizovať (prepustiť z vojny) • poprepúšťaťexpr. povyhadzovať (postupne, viacerých)

    2. dobrovoľne opustiť niečo v prospech niekoho • prenechaťnechaťponechať (obyč. zadarmo): prepustiť susedovi niečo zo svojej úrody; dedičstvo (pre)nechal súrodencomodstúpiťpostúpiť: celú knižnicu odstúpil, postúpil bratovipustiť: funkciu pustil až po piatich rokochzriecť sazrieknuť savzdať sa: nechce sa zriecť, zrieknuť, vzdať svojho majetkudať: dáme vám ešte jedného pracovníka navyše; dať svoje miesto inémupožičať (bezplatne prepustiť na istý čas): požičať niekomu chatu na dovolenku


    stúpiť, stupiť 1. položiť chodidlo nohy na niečo, do istej polohy • šliapnuť: stúpil, šliapol si mi na otlak; stupiť, šliapnuť do blatadostúpiťdostupiťdošliapnuť (celým chodidlom): bojí sa dostupiť, došliapnuť na boľavú pätunašliapnuť (do istej polohy): Našliapni na plyn!stlačiť (nohou)

    2. urobiť krok • kročiť: nemá kde stúpiť, kročiť, všade je neporiadokpodísťpostúpiť (urobiť krok, kroky dopredu): podíďte, postúpte ku mne

    3. p. vojsť 1


    pomaly 1. pohybujúc sa, robiac niečo s veľkou spotrebou času, prebiehajúc malou rýchlosťou (op. rýchlo, chytro) • zdĺhavo: pomaly, zdĺhavo sa pripravoval na cestunenáhlivoznenáhlazastaráv. nenáhlozastar.: ponenáhleponenáhlopoznenáhlapoznenáhlesponenáhla: nenáhlivo, znenáhla, nenáhlo zavrel za sebou dverezvoľnapozvoľnavoľnezastar. povoľne: zvoľna, pozvoľna kráčali hore dolinouťažko: auto sa rozbiehalo ťažkoospanlivoospalomalátneexpr. mátožne: ospanlivo, ospalo zostúpil po schodoch dolu; malátne, mátožne nám podal rukulenivoexpr. ťarbavo: lenivo, ťarbavo sa zdvihnúť zo stoličkyexpr.: piplavoprplavošiplavohovor. expr.: babravobabrácky: piplavo, prplavo, šiplavo ukladať rozhádzané veci; babravo, babrácky obsluhovala hostíexpr.: pomaličkypomalinkypomalilinky (veľmi pomaly): lietadlo sa pomaličky, pomalinky odlepilo od zemefraz. z kroka na krokslimačím tempomsubšt. lážo-plážo • nespráv. liknavo

    porov. aj pomalý 1

    2. vyjadruje okolnosť postupného priebehu niečoho, nasledujúc po sebe v istom poradí; jeden po druhom, jeden za druhým (op. naraz) • postupne: cesta sa pomaly, postupne skrúcala k rieke; hľadisko sa pomaly, postupne zapĺňalozvoľnapozvoľna: zvoľna, pozvoľna si zvykal na nové prostredieznenáhlazastaráv. nenáhlozastar.: poznenáhlapoznenáhlesponenáhla: znenáhla, nenáhlo nadobúdal presvedčenie, že sa správne rozhodolexpr.: pomaličkypomalinkypomalilinky (veľmi pomaly): pomaličky, pomalinky sa vžil do novej úlohy

    3. vyjadruje výzvu • počkajpočkajte: len pomaly, počkaj, to nie je tvojeexpr.: pomaličkypomalinky

    4. obmedzuje platnosť výrazu, ku ktorému patrí • skoro: pomaly, skoro sa nám minuli všetky zásobytakmertemerbezmálaexpr. čajsi: je to takmer, temer týždeň, čo som ho stretol; bola bezmála polnoc, keď prišielexpr.: pomaličkypomalinkypomalilinky


    postupne 1. nasledujúc v poradí jeden za druhým, podľa istého poradia • porade: navštívil postupne, porade všetkých známychradomzaradomrad-radomjeden po druhom: prečítal všetko radom, zaradom; brali rad-radom všetkých; všetci jeden po druhom opustili miestnosťpoporiadkuzastar. poriadkom (Tajovský)fraz. z kroka na krok: všetko musí ísť pekne poporiadkunáslednekniž. sukcesívne: také dielo sa tvorí následne, sukcesívne zo získaných informáciíchronologicky (v časovej následnosti): údaje sú zoradené chronologickyetapovoetapovite (po etapách) • štádiovoštadiálne (po štádiách)

    2. p. pomaly 2, voľne 4


    voľne 1. tak, že je možný istý pohyb, bez upevnenia, nie tesne (op. pevne, tuho) • zvoľna: voľne, zvoľna dotiahnutá skrutkazľahka: šál má zľahka prehodený cez plecepohyblivo: druhá časť je pohyblivo pripojenáexpr.: voľnučkovoľnunkovoľnulinko

    2. podľa vlastnej vôle; bez obmedzenia, bez prekážky • slobodneľubovoľne: môžu sa voľne, slobodne pohybovať; má právo voľne, ľubovoľne nakladať so svojím majetkomnehateneneobmedzenenespútaneneviazane: obchod sa nehatene, neobmedzene rozvíja v trhovom hospodárstve; správa sa príliš nespútane, neviazaneexpr.: voľnučkovoľnunkovoľnulinko

    3. bez napätia, nie stiesnene, nie meravo • uvoľnene: vonku sa voľne, uvoľnene nadýcholľahkopríjemne: bolo jej ľahko, príjemne na dušiexpr.: voľnučkovoľnunkovoľnulinko

    porov. aj voľný 6

    4. malou rýchlosťou, pomalým tempom; s postupnou zmenou istého stavu, vlastnosti • pomalyzvoľnapozvoľna: balón voľne, pomaly stúpa k nebu; vlak sa zvoľna, pozvoľna dáva do pohybupostupnemierne: vrchy sa postupne, mierne zvažujú do dolinyležérnehovor. komótneexpr.: voľnučkovoľnunkovoľnulinko


    zaradom nasledujúc v poradí jeden (jedno) za druhým, po poriadku za sebou • rad-radomradomdo radu: všetci zaradom, rad-radom pomaly odchádzali; v tanci vykrútil radom, do radu všetky dievčatápostupnejeden po druhomjeden za druhým: prichádzali postupne, jeden po druhom, aby sa ospravedlnili; v mladosti čítal knihy jednu za druhounár. naporad (Vansová, Figuli)chronologicky (v časovej následnosti): materiál je uložený chronologicky


    postupnosť 1. nasledovanie v istom poradí: číselná postupnosť, postupnosť javovhierarchia (postupnosť podľa dôležitosti): hierarchia hodnôtsúslednosť (vecná al. časová postupnosť): lingv. súslednosť časovkniž. následnosť: historická následnosť udalostí

    2. p. súvislosť, sled 1, poradie


    súvislosť vzájomný vzťah, zviazanosť s niekým, s niečím • súvis: súvislosť, súvis medzi príčinou a účinkom; hľadať súvislosť, súvis medzi javmispojenie: spojenie teórie a praxesúvzťažnosťkniž. korelácia: súvzťažnosť obsahu a formy, korelácia javovkontext: veta vytrhnutá z kontextuzviazanosť: zviazanosť literatúry so životomspojitosť: priama spojitosť s udalosťamisúslednosťpostupnosť: časová postupnosťkniž. kontinuita: kontinuita vývinukniž. väzba: väzba medzi výskumom a praxouneprerušenosť: neprerušenosť horských pásemplynulosť: plynulosť rozprávanianepretržitosť: nepretržitosť procesu

    p. aj pomer


    chronologický odrážajúci časovú postupnosť, zaznamenávajúci veci, javy v časovej postupnosti, následnosti • časový: uplatniť pri výklade dejín chronologický, časový princíp; chronologické, časové poradiekronikársky: kronikárska postupnosť, kronikárske záznamypostupný (v čase): postupný sled udalostí


    pomalý 1. vyznačujúci sa malou rýchlosťou (op. rýchly) • nenáhlivý: pomalá, nenáhlivá chôdzazastar. nenáhly: nenáhly návrat k životupokojnýkrokovýprechádzkovýmiernyvoľnýpren. slimačí (obyč. o tempe) • hud. adagiový [vysl. adádžový] (pomalý ako pri adagiu): adagiový rytmuspozvoľnýpostupný (postupne nasledujúci v čase; op. rýchly, prudký): pozvoľné, postupné zabúdanie na krivdy a útrapy; pozvoľné zmeny, postupný úpadoklenivýospanlivýospalýpren. hovor. zaspatý: lenivý tok rieky; lenivé, ospanlivé, ospalé, zaspaté pohybyexpr.: ťarbavýťažkopádnyšuchtavýšúchavý: ťarbavé, šuchtavé krokyrozvláčnymalátny: rozvláčna reakciaťahavýtiahlyťahaný: pomalá, ťahavá, tiahla pieseňzdĺhavýexpr.: piplavýprplavýhovor. expr.: babravýbabrácky (vyžadujúci si čas a dôkladnosť): zdĺhavá, piplavá, prplavá, babravá práca; babrácke rukysubšt. lážo-plážo: lážo-plážo futbalexpr.: pomalinkýpomalilinký

    2. pohybovo, častejšie však rozumovo menej pohotový, menej zdatný; svedčiaci o tom • expr.: ťarbavýťažkopádnynešikovný: stala sa z nej pomalá, ťarbavá, ťažkopádna, nešikovná buchta; ťarbavé, ťažkopádne myslenienepohotový (op. pohotový) • hovor. pejor. ťuťmácky: nepohotový žiak, ťuťmácky mozognedynamickýexpr. šuchtavý: šuchtavý človeknár. zvlačkavý


    postupný založený na istej časovej postupnosti, nasledujúci v istom časovom poradí • stupňovitý: postupný, stupňovitý vývinetapovýetapovitý (robený po etapách): etapovitá výstavba bytovštádiovýštadiálny (po štádiách) • chronologický (podľa následnosti v čase): chronologické zaznamenávanie dejínodb. sukcesívny: sukcesívna nadväznosťpozvoľný (prebiehajúci pozvoľne, mierne, nie prudko): postupné, pozvoľné uskutočňovanie zmien (op. radikálne, rýchle); pozvoľné zabúdaniepomalý (op. rýchly): pomalé umieranie; všetko naznačovalo postupný, pomalý úpadokfyz. posuvný (o pohybe)


    konať 1. spôsobovať, že sa istý zámer spĺňa, zaoberať sa činnosťou • vykonávaťrobiť: koná, vykonáva, robí iba svoju povinnosť; koná, robí bez rozumuuskutočňovaťrealizovať (napĺňať skutkom): čo si zaumienil, začal uskutočňovať, realizovaťarch. činiť: činí dobré skutkypostupovaťpokračovaťpočínať si (pri uvádzaní spôsobu konania istej činnosti): postupovali, počínali si rozvážne, no energicky; postupovali, konali podľa plánu; pokračovať podľa stanovených princípov

    2. starať sa o získanie, uskutočnenie niečoho úradným postupom • vybavovať sivykonávať si: vybavuje, koná, vykonáva si paszariaďovať si: všetko si zariaďuje, koná osobne


    počínať si vykonávať nejakú činnosť (s dôrazom na spôsob jej vykonávania) • konaťarch. činiť: vždy si treba počínať, vždy treba konať, činiť tak, aby sa človek nemusel hanbiťsprávať sa: v každej situácii sa správal ako pravý mužpostupovaťpokračovať: musíte opatrne postupovať, pokračovať, aby sa plán nepokazil


    pokračovať 1. neprestať v istej činnosti al. po prerušení znovu začať vykonávať istú činnosť • postupovať: práce na novom moste úspešne pokračujú, postupujúnadväzovať: básnik nadväzuje na tvorbu svojho predchodcukonaťrobiť (podľa niečoho): v ďalšom období konali, robili podľa vopred stanovených princípov

    2. neprestávať v kladnom vývine • napredovať: úspešne pokračuje, napreduje v štúdiuvyvíjať sa: situácia sa vyvíja podľa plánurobiť pokroky: v angličtine robí veľké pokrokyzdokonaľovať saprehlbovať sa (úspešne pokračovať): žiaci sa zdokonaľujú, prehlbujú v matematike

    3. ležať na istom mieste ako pokračovanie niečoho • ťahať satiahnuť sa: na sever od mesta pokračujú, ťahajú sa, tiahnu sa vrchyrozprestierať sarozkladať sa: po nábreží sa rozprestiera, rozkladá nové sídliskovinúť sa (pokračovať po dĺžke): rieka sa vinie na juh


    postupovať 1. porov. postúpiť 2. p. konať 1, počínať si


    posúvať sa krátkym kĺzavým pohybom sa premiestňovať po povrchu niečoho al. v priestore • posunovať sa: šatka sa posúvala, posunovala z pleca dolesunúť sa: z vrchu sa sunul veľký kameňpomkýnať sapodávať sa: sediaci sa pomkýnajú, podávajú tesnejšie k sebepotískať sa: budovy akoby sa potískali k sebeexpr. šinúť sa: dav sa šinul k východukniž.: snovať sasnuť sa: po nebi sa snujú oblakyexpr. zried.: postrkávať sapostrkovať sa (posúvať sa trhavými pohybmi) • pohýnať sauhýnať sa (malým pohybom meniť polohu): hlava sa mu pohýna od zvedavosti k susedovinapredovaťpostupovať (posúvať sa dopredu, op. ustupovať): skupina rýchlo napreduje, postupuje k cieľu


    smerovať 1. pohybovať sa istým smerom • mieriť: turisti smerujú, mieria k morukráčaťísť (pohybovať sa robením krokov): pomaly kráča domovletieť (vo vzduchu): lietadlo letí, smeruje do Bratislavyplávať (na vode): loď pláva do prístavuhovor.: kerovaťkarovať (odbočovať z istého smeru): naraz keruje domov

    p. aj ísť

    2. dostávať sa do istého položenia, stavu a pod. • viesť: ulica smeruje doprostred námestia; schody vedú na hradkniž. spieťdospievať: všetko to speje, dospieva k lepšiemuísť: ide pomaly k svojmu cieľuvyvíjať sapostupovať (postupne): hospodárstvo sa vyvíja k rozkvetu, k úpadku; štúdium rýchlo postupuje ku koncuústiťvyúsťovať (mať ústie): potok ústi do rieky

    3. byť zacielený, zamierený na niečo, niekam • mieriťcieliť: K čomu smeruje vaša poznámka?; vycítil, kam mieri, cieli otecobracať sa (dávať sa istým smerom): učiteľov hnev sa obracia na náskniž. gravitovať (prikláňať sa k istej veci, k istému riešeniu a pod.): najviac gravituje k politike centramať tendenciuhovor. tendovať: vývin má tendenciu, tenduje k zániku


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV