Synonymá slova "postr" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 139 výsledkov (2 strán)
-
stratený 1. ktorého niekto stratil, ktorý sa stratil, nemajúci vlastníka • potratený • postrácaný: našli stratené, potratené, postrácané veci • roztratený (ktorý sa stratil po častiach): roztratené dedičstvo • zastaráv. utratený: utratená mladosť • expr. zašantročený • hovor. expr.: zapotrošený • zapatrošený (nachádzajúci sa na neznámom mieste; ktorý nemožno nájsť, objaviť): celú noc hľadal zašantročené, zapotrošené, zapatrošené dokumenty • zatúlaný • zablúdený • kniž.: zblúdený • zblúdilý • kniž. zastar. zablúdilý (ktorý stratil smer, orientáciu): zatúlaný, zablúdený pes (ktorý nemá svojho pána); zblúdený, zblúdilý človek sa našiel • zmiznutý • nezvestný (o ktorého pobyte al. živote sa nič nevie): hľadajú zmiznuté, nezvestné dieťa
2. p. premárnený 3. p. odľahlý 1 4. p. opustený 1 5. p. beznádejný
postrácať p. stratiť 1
stratiť 1. prestať mať niečo (obyč. z neopatrnosti) • vytratiť (niečo uložené): stratiť, vytratiť kľúče, drobné z vrecka; stratiť kufor s dokladmi • hovor. expr.: zapatrošiť • zapotrošiť • zašantročiť • odšantročiť • odpásť • odpeľať • odpeľhať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť): vždy niečo zapatroší, zašantročí; Kde si mi odšantročil, odpásol knižku?; pero mi syn kamsi odpeľ(h)al • hovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne o niečo prísť): všetky cennejšie veci odtatári • hovor. expr. zatrátoriť: nevie, kde zatrátoril kľúče • nár. zaratiť (Šoltésová) • potratiť • postrácať • poroztrácať (postupne stratiť): potratiť, postrácať všetky vreckovky • roztratiť (postupne, po častiach, na viacerých miestach): zrno roztratil po poli • hovor. vytrúsiť: vytrúsiť z tašky veci • založiť • podieť (dať niekde a zabudnúť): neviem, kde som prsteň podela • prísť o niečo • zastaráv. utratiť (ostať bez niekoho al. bez nejakej vlastnosti, schopnosti, hodnoty a pod.): prišiel o rodičov, o kamaráta; prísť o nádej, o život; utratiť život, mladosť
2. utrpieť škodu, ujmu, stratu; nevyužiť niečo • prísť o niečo: z vyučovania nestratil ani hodinu, neprišiel ani o hodinu • nedok. škodovať (byť poškodený, mať škodu): obyvatelia suchom veľa stratili, škodovali • kniž. zastar. pozbyť: rýchlo pozbyl, čo ľahko získal • hovor. expr.: prekašlať • prekašľať: prekašlať príležitosť, zárobok
p. aj premárniť
postrácať sa p. stratiť sa 1
stratiť sa 1. ocitnúť sa na neznámom mieste, stať sa nezvestným (ako následok neopatrnosti, príp. odcudzenia a pod.): stratili sa mu všetky doklady z auta • vytratiť sa • potratiť sa • postrácať sa • roztratiť sa • hovor. vytrúsiť sa (postupne, po častiach, na viacerých miestach): peniaze sa mu z deravej tašky vytratili, potratili, vytrúsili; knižky sa mi časom postrácali, roztratili • expr. prepadnúť sa: zlodeji sa bez stopy prepadli • skapať: zbadal, že mu skapali rukavice • pokapať (postupne): príbory z jedálne pokapali • zmiznúť • podieť sa: Kde zmizli, kde sa podeli prichystané šaty? • hovor. expr. vypariť sa: nevedno, kam sa vyparili všetky pomôcky • pren. expr. vyšumieť: láska vyšumela • zapadnúť: kniha zapadla do zabudnutia • pren. pôjsť: nevedno, kde pošiel otcovský majetok
2. p. zmiznúť 3, zaniknúť 3. p. odísť 1, zmiznúť 2
vytratiť sa 1. nepozorovane odísť • hovor. expr. vypariť sa: z oslavy sa vytratili, vyparili prví • expr.: odkradnúť sa • ukradnúť sa • vykradnúť sa: vykradol sa z bytu ako zlodej; ukradla sa ku kamarátke • hovor.: vykĺznuť (sa) • vyšmyknúť sa (nenápadne a rýchlo): využije priaznivú situáciu a vyšmykne sa von • zried. odtratiť sa • stratiť sa • zmiznúť (nenápadne a rýchlo) • expr. vytrúsiť sa • poodchádzať (postupne odísť): obecenstvo sa už vytrúsilo • povytrácať sa • expr.: povykrádať sa • poodkrádať sa (postupne; o viacerých jednotlivcoch)
2. pomaly, pozvoľna prestať jestvovať • stratiť sa: tma sa z kopcov vytratila, stratila • vymiznúť • zmiznúť • zaniknúť: dobré zvyky vymizli, zmizli • pominúť sa • minúť sa • pren. vyšumieť: láska sa po roku (po)minula • hovor. expr. vypariť sa: slušnosť sa akosi vyparila • expr.: zakapať • skapať: ohľaduplnosť vari ešte nezakapala • kniž.: odumrieť • umrieť: nádej ešte celkom neodumrela • povytrácať sa • postrácať sa (postupne)
zmiznúť 1. stať sa, urobiť sa neviditeľným, ocitnúť sa mimo dohľadu • stratiť sa: postava zmizla, stratila sa za dverami; stratiť sa v tme, bez stopy • schovať sa • skryť sa • ukryť sa: mesiac sa schoval, skryl za oblak; pred prenasledovateľmi sa ukryl v dave • stratiť sa z obzoru: pašeráci sa akosi stratili z obzoru • expr. prepadnúť sa: zlodej sa mi pred očami prepadol
2. expr. opustiť rýchlo nejaké miesto; rýchlo, nebadane odísť • odpadnúť: prekážky, zábrany odpadli • vytratiť sa • stratiť sa: zmiznúť, vytratiť sa z domu, zo zasadnutia • padnúť (prestať pôsobiť, platiť): bariéry padli • hovor. expr.: vypariť sa • odpratať sa • odpáliť: z oslavy sa vyparili, odpratali veľmi zavčasu; odpálil za roh, aby ho nedobehli • hovor. expr.: zdúchať • zdúchnuť: zdúchnuť z domu • zutekať • ujsť: zutekať, ujsť spred komisie • expr.: ufujazdiť • ufrknúť • ufrngnúť • ubrnknúť (rýchlo odísť) • hovor. expr. vypadnúť • fraz. expr. vziať nohy na plecia
3. prestať jestvovať • stratiť sa • vymiznúť • zaniknúť: staré zvyky sa časom stratili, zmizli, vymizli • vytratiť sa • pominúť sa • prejsť (o stavoch, citoch a pod.): bolesť sa pomaly vytratila, pominula, prešla • hovor. expr. vypariť sa: strach sa zrazu vyparil • kniž.: vyprchať • vypŕchnuť: odvaha rýchlo vyprchala; zlosť z neho pomaly vypŕchne • pohasnúť: smiech pohasol, túžba pohasla • expr. zakapať: voľakedajšie remeslá nenávratne zakapali; kiež hnevy medzi nami zakapú • hovor. vykapať: tolerancia ešte nevykapala • zapadnúť: pieseň zapadla do zabudnutia • zísť • zliezť • skapať: sneh z vŕškov zišiel, zliezol, skapal • rozplynúť sa • rozptýliť sa (pomaly zmiznúť): hmla sa doobeda rozplynula; starosti sa rozptýlili • hovor. vykúriť sa: starosť sa pomaly vykúrila z hlavy • poprechádzať • poprechodiť • postrácať sa • pomiznúť • potratiť sa (postupne zmiznúť): hnevy už poprechádzali, pomizli
strach duševný pocit vyvolaný hroziacim nebezpečenstvom al. inou nepríjemnou situáciou: smrteľný strach; strach z nešťastia, z vojny • hrôza (veľký strach): zmocnila sa ho hrôza • tieseň (pocit skľúčenosti, depresie vyvolaný obyč. z obavy pred niečím): padá naňho tieseň • des • zdesenie • údes • zhrozenie (veľký strach): mať v očiach des; pochytil ho údes; nastalo všeobecné zdesenie, zhrozenie • úzkosť (pocit neistoty z neznáma): srdce mu zviera úzkosť • obava: strach, obava o zdravie • starosť: starosť o deti; žiť bez strachu, bez starostí o budúcnosť • kniž. bázeň: cítiť bázeň • tréma (strach, neistota pred verejným vystúpením): dostať trému • úžas: zmocňuje sa ho úžas • zried. postrach (Lenko) • lek. fóbia (utkvelá predstava strachu u neuropatov)
postrádať p. chýbať 1
pobočnica bočný remeň, povrazec, ktorým sa kone pripínajú o voz • postrannica • pobočok: uvoľniť koňom pobočnice, postrannice, pobočky • bočník
postrannica p. pobočnica
bočný 1. ktorý sa miestom, polohou nachádza na boku, po strane, vedľa niečoho • postranný • pobočný: bočné, postranné osvetlenie; bočné, postranné dvere • vedľajší: vedľajšia ulica • odb. laterálny: laterálna lokalizácia, laterálne výhonky • zastar. stranný: stranný pozorovateľ (Kukučín) • šport. krídelný: krídelný útočník
2. p. vedľajší 2, 3, druhoradý 3. p. tajný1
čiarový šport. ktorý je na čiarach ihriska • šport. postranný: čiarový, postranný rozhodca • nespis. pomedzný
nepriamy jestvujúci, uskutočňovaný bez priamej, bezprostrednej prítomnosti al. súvislosti, obyč. prostredníctvom niekoho, niečoho (op. priamy, bezprostredný) • sprostredkovaný: nepriame, sprostredkované informácie; sprostredkovaná účasť (op. osobná) • kniž. indirektný: indirektný vplyv • vedľajší • druhotný: vedľajší, druhotný účinok lieku; nepriamy, druhotný dôkaz • bočný • postranný (ktorý nesmeruje priamo): bočné, postranné osvetlenie • prenesený • obrazný • metaforický (založený na istej podobnosti, vnútornej súvislosti): nepriame, prenesené pomenovanie; obrazné vyjadrenie • zaobalený • zastretý: zaobalená reč; zaobalená, zastretá narážka
postranný 1. umiestnený na strane, na boku; vychádzajúci, smerujúci zo strany • bočný: postranné, bočné osvetlenie; postranné, bočné výhonky • vedľajší (op. hlavný): postranná, vedľajšia ulica • prívesný: prívesný vozík • šport.: pomedzný • čiarový (o rozhodcovi)
2. nekonaný priamo; z nejakého, obyč. nečestného dôvodu skrývaný, utajovaný • tajný • skrytý: netajila sa svojimi postrannými, tajnými, skrytými zámermi • pobočný • bočný: mať pobočné, bočné úmysly; dostať sa niekam bočnými chodníčkami • pokútny • nečistý • kniž. nekalý: pokútne, nečisté, nekalé zámery, plány
skrytý ktorý nemožno nájsť, určiť, odhaliť • ukrytý • schovaný: drahocennosti sú dobre skryté, ukryté, schované • skrývaný • utajovaný • tajený • zastieraný • potláčaný (obyč. o citoch, pocitoch): pozorovala ju so skrývanou, utajovanou závisťou; tajené, zastierané, potláčané dojatie; potláčané obavy • expr. tutlaný • poet. stajený (Horov, Rázus) • tajný • utajený (skrývaný pred pozornosťou iných): tajná opozícia (op. otvorená), tajné myšlienky, utajená láska • zastretý • zahalený • maskovaný • zamaskovaný: zahalený, maskovaný úkryt • tichý (skrývaný z osobného al. iného, obyč. politického dôvodu; op. otvorený): tichý protest • neviditeľný • neznámy: neviditeľné, neznáme sily ho priťahovali na staré miesta • nepozorovaný • odb. latentný: nepozorovaná choroba, latentná nákaza • postranný (skrytý a nečistý, nečestný): postranný zámer, úmysel • nepriamy • vnútorný • odb. implicitný (op. explicitný): nepriama, vnútorná, implicitná informácia v texte • expr. zakuklený: zakuklený nepriateľ • nenápadný • expr.: zastrčený • zapadnutý: nenápadná čistinka; zastrčený, zapadnutý kút • zastar. potajomný • zastar. zried. potajmý
tajný1 ktorý nie je (obyčajne úmyselne) vystavovaný pozornosti iných, ktorý je skrývaný pred inými; ktorý je známy, prístupný iba zasväteným, kompetentným a pod. (op. verejný) • skrytý (op. otvorený): tajný, skrytý otvor; tajná, skrytá organizácia; v zálohe mal ešte jeden tajný, skrytý tromf • tichý: tajný, tichý odpor; vec sa uskutočnila s tichým súhlasom šéfa • utajený • expr. zakuklený: utajený, zakuklený nepriateľ • nemenovaný • neznámy (ktorý nie je menovaný, známy): informácie z nemenovaného, neznámeho zdroja • zatajený • zatajovaný • tajený • utajovaný • maskovaný: meno informátora je zatajené, zatajované • nepozorovaný • zastar. potajomný • zastar. zried. potajmý (Šoltésová, Kukučín) • šifrovaný (utvorený tajnými znakmi): tajné, šifrované písmo • lingv.: argotový • argotický (majúci charakter argotu): dohovárali sa nejakou tajnou, argotickou rečou • dôverný • neverejný (op. verejný): dôverná správa; neverejné hlasovanie, zhromaždenie • postranný • bočný (tajný a zároveň zákerný, nečistý): podozrievali ho z postranných, bočných úmyslov • podzemný • ilegálny • nelegálny • pokútny (tajný z politických, ekonomických, vojenských a pod. dôvodov; op. legálny): podzemná, ilegálna, nelegálna organizácia; ilegálny, nelegálny, pokútny obchod so zbraňami • zákulisný • kuloárny • kuloárový (týkajúci sa iba úzkeho kruhu ľudí): zákulisný, kuloárny dohovor • kniž. ezoterický
vedľajší 1. nachádzajúci sa v susedstve • susedný: priateľ býva na vedľajšej, v susednej ulici • priľahlý: priľahlé územie
2. vyskytujúci sa popri hlavnom • bočný: vedľajšia, bočná trať • postranný: postranné uličky • pridružený (vykonávaný ako vedľajší): pridružená výroba • pobočný • filiálny (op. hlavný): pobočný závod, filiálna stanica • zastar. vicinálny: vicinálna trať
3. nemajúci podstatný význam, veľkú dôležitosť (op. hlavný) • bezvýznamný • nevýznamný • nedôležitý: tento fakt je teraz vedľajší; bezvýznamná, nevýznamná vec • nepodstatný: nepodstatný rozdiel • nevážny: nevážna rana (Vajanský) • podradný (menej dôležitý): podradná otázka • podružný: podružný problém • druhoradý • nezávažný • pobočný: druhoradé, nezávažné dokumenty; zaoberať sa pobočnými vecami • bočný: bočný zárobok • odľahlý: odľahlý problém • okrajový: má to len okrajový význam • epizódny • epizodický: epizódna postava vo filme • druhotný (podmienený niečím iným; op. prvotný): druhotné suroviny • kniž. sekundárny (op. primárny): sekundárna príčina choroby • expr. smiešny: smiešne podrobnosti prípadu • kniž. akcesorický: akcesorická úloha
p. aj nepodstatný
kostrbatý 1. z ktorého nepravidelne vyčnievajú rozličné časti, ktorý pôsobí neusporiadane (obyč. o poraste, vlasoch a pod.): kráčať po kostrbatom strnisku • nerovný • krivý (krivo upravený, pokosený a pod.): nerovný, krivý trávnik • nár. kostrubatý (Hviezdoslav) • expr. kuštravý (o vlasoch) • zježený • strapatý • neučesaný • rozstrapatený • postrapatený • rozchlpený: zježené vlasy; strapaté obočie; neučesaná, rozstrapatená hlava; postrapatená, rozchlpená brada • neuhladený: neuhladený účes
2. pôsobiaci dojmom nedokonalosti, rozkolísanosti, nevyváženosti a pod. • nevybrúsený • nevycibrený: kostrbatý, nevybrúsený, nevycibrený štýl • expr.: ťarbavý • ťažkopádny: ťarbavý, ťažkopádny preklad (op. hladký) • nedokonalý • neforemný: rozprával nedokonalou, neforemnou angličtinou • expr. štrbavý • kniž. toporný • pren. hranatý: štrbavé verše, rýmy; toporné, hranaté vety • neúhľadný • nevypísaný (o písme, obyč. pri nerozvinutej, malej zručnosti) • krivý (op. rovný): v zošite mu poletovali krivé písmenká
neupravený 1. ktorý neprešiel (potrebnou) úpravou (op. upravený) • surový: neupravená, surová koža, neupravené, surové mäso (op. varené, pečené a pod.) • prírodný (v pôvodnom stave; bez zásahu človeka): jesť zeleninu v prírodnom stave; kúpať sa v prírodnom jazere • divý • neregulovaný (človekom nezmenený): divý, neregulovaný tok rieky
2. ktorý je v neporiadku; ktorý má v neporiadku zovňajšok (op. upravený): neupravená fasáda domu; neupravená žena • hovor.: neobriadený • neoriadený: neo(b)riadená chyža; neo(b)riadená gazdiná • expr. neohrabaný • hovor. expr.: neogabaný • rozgajdaný • rozlajdaný (neporiadne oblečený): neohrabaný zovňajšok; neogabané, rozgajdané deti • strapatý • neučesaný • postrapatený • rozkuštraný • rozkuštrený • rozmetaný (ktorý nie je upravený česaním; ktorý má v neporiadku vlasy; op. učesaný): strapaté, neučesané, postrapatené vlasy; večne strapatá, neučesaná dievčina; rozkuštrená brada • nár. rozdrchlaný
postrapatený p. strapatý
strapatý ktorý je zanedbaný v úprave, strihu a pod. (o vlasoch); ktorý má neupravené vlasy, porušený účes • neučesaný: mať vždy strapatú, neučesanú šticu; odísť do školy strapatý, neučesaný • neupravený • rozstrapatený • postrapatený: všetkým bola známa jeho neupravená, rozstrapatená hlava; celý je mokrý a rozstrapatený, postrapatený od vetra • rozcuchaný • expr.: rozcuchraný • rozčuchraný • rozčuprený • rozkuštraný • rozkuštrený: rozcuchané, rozčuchrané vlasy • expr.: kudlatý • čuchratý • čuchravý • čupravý • čupratý • čuprinatý • kuštravý • expr. zried.: začuchraný • chuchmatý: čupravý, čupratý, čuprinatý, začuchraný šarvanec • expr. roztrasený (Kukučín; o vlasoch, hlave)
postrapatiť urobiť strapatým • rozstrapatiť • expr.: pokuštrať • rozkuštrať • počuchrať • rozcuchať • rozčupriť: vetrík postrapatil, rozstrapatil hlavu, účes; ak nedáš pozor, postrapatíš, počuchreš, rozcucháš mi vlasy • rozchlpiť • pochlpiť • schlpiť (obyč. chlpy): dlhú bradu má celú rozchlpenú, pochlpenú; schlpený psí chvost • rozčechrať • rozčuchrať: rozčechrať si vlasy; rozčuchraný vrkoč • pokudliť: pokudliť vlasy
naľakaný pociťujúci náhle zľaknutie, úľak al. dlhšie trvajúci strach; svedčiaci o pocitoch zľaknutia al. strachu • vyľakaný • zľaknutý • preľaknutý • prestrašený: krik naľakaných, vyľakaných, preľaknutých ľudí; triasol sa ako zľaknuté, prestrašené zviera; uprel na nás naľakaný, vyľakaný pohľad • poľakaný • poplašený • postrašený • nastrašený • naplašený • menej časté nastráchaný: z lesa vybehol poľakaný, nastrašený zajac; naplašené, nastráchané oči • ustrašený • ustráchaný • menej časté: ustrachovaný • prestráchaný • zried. uľakaný • uľaknutý (pri dlhšom al. trvalom pocite strachu): v detstve som bol ustrašené, ustráchané, ustrachované dieťa • splašený • vyplašený • zdurený • zjašený (pri silnom a náhlom zľaknutí; neutrálne o zvieratách, expr. o človeku): po ceste uháňal splašený, vyplašený, zdurený kôň; Neutekaj ako zjašený! • zdesený • vydesený • zhrozený (veľmi naľakaný) • expr. predesený: bol zdesený, vydesený zlou správou; vydal zo seba zhrozený, vydesený výkrik • expr.: roztrasený • rozklepaný • rozľakaný • slang. vyklepaný: pred každou skúškou je roztrasený, rozklepaný, vyklepaný • strémovaný (pociťujúci strach spôsobený trémou): strémovaný študent, strémovaná odpoveď • zried. zostrašený • niž. hovor.: poondiaty • poondený • hrub.: pokakaný • posraný • posratý
postrašený p. naľakaný
naľakať vyvolať zľaknutie • vyľakať • poľakať: krik detí ho naľakal, vyľakal, poľakal • nahnať strach • preľaknúť: bolesť ho preľakla; bolesť mu nahnala strach • podesiť • predesiť • vydesiť • zdesiť (naľakať vo veľkej miere, vyvolať zdesenie): výbuch ho vydesil • vyplašiť • naplašiť • poplašiť • znepokojiť (naľakať v menšej miere): znepokojilo ho, že pôjde na súd • vystrašiť • nastrašiť • postrašiť • prestrašiť (spôsobiť dlhodobejší strach): nastrašil deti, že ich potrestá • expr.: pomátať • najašiť • expr. zried. namátať: pomátal, najašil celú rodinu • hovor. strémovať (naľakať obyč. pred verejným vystúpením): strémovali ho pred skúškou • hovor. expr. zbalušiť • nár. vynáčiť (Rázusová-Martáková) • splašiť (naľakať zvieratá): búrka splašila kone • pren. expr. myknúť (nepríjemne prekvapiť a naľakať): myklo ho, že sa tajnosť vyzradila
pohroziť (sa) urobiť výstražné gesto al. výstražným slovom napomenúť • zahroziť (sa): palicou sa pohrozil, zahrozil nezbedným deťom • prihroziť (sa) (mierne) • nastrašiť • postrašiť (vyvolať, nahnať strach): vinníkov treba nastrašiť, postrašiť súdom • pozahrážať sa • povyhrážať sa (viacerým osobám al. viacerými vyhrážkami)
postrašiť 1. p. naľakať 2. p. posypať, potrieť
posypať pokryť niečím sypkým, prachovitým • zried. osypať: krupicovú kašu posypať, osypať cukrom a škoricou • obsypať (posypať dookola al. nahusto): obsypať hrob kvetmi; rezance obsypané makom • vysypať (obyč. znútra al. na povrchu): vysypať formu múkou; vysypať cestičku štrkom • zasypať (posypať v hojnej miere): zasypať vyrážky púdrom, zásypom • potrúsiť (po troškách, tu a tam posypať): po dlážke potrúsená slama • expr. postrašiť (slabo posypať): koláč postrašený orechami • poposýpať • pozasýpať • pozasypávať (postupne, viac vecí): poposýpať, pozasypávať chodníky pieskom
potrieť trením pokryť vrstvou riedkej, roztierateľnej hmoty • natrieť: potrieť, natrieť koláč rozšľahaným vajcom • roztrieť • rozotrieť (po väčšej al. celej ploche): roz(o)trieť maslo po chlebe • pomastiť • namastiť (potrieť obyč. niečím mastným): pomastiť, namastiť rožok maslom; pomastiť, namastiť súčiastky stroja olejom • namazať (potrieť mazivom al. niečím mazľavým): namazať pec hlinou • pretrieť • expr. postrašiť (zľahka, trocha potrieť): pretrieť farbou zábradlie; postrašiť krajec lekvárom • ponatierať (postupne, na väčšiu plochu al. na viaceré miesta)
zastrašiť vyvolať strach v niekom • nastrašiť • naplašiť • postrašiť: zastrašiť, nastrašiť niekoho streľbou • naľakať • poľakať: deti naľakať, poľakať trestom • pohroziť (hladovkou) • odplašiť • odstrašiť • odohnať • odpudiť • zapudiť (vyvolaním strachu odvrátiť od istého úmyslu): odplašili, odstrašili nás vyhrážkami; nedať sa odohnať, odpudiť od svojho zámeru
naľakať sa byť zachvátený strachom • dostať strach • zľaknúť sa • ľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strach • vyľakať sa • poľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakal • preľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakol • podesiť sa • predesiť sa • vydesiť sa • zdesiť sa • zhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaru • vyplašiť sa • naplašiť sa • poplašiť sa • splašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustí • nastrachovať sa • nastrašiť sa • postrašiť sa • prestrašiť sa • vystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodom • expr.: vyjašiť sa • najašiť sa • nastráchať sa • zduriť sa • zried.: zaľaknúť sa • zaľakať sa • nár. zakriatnuť sa (Kukučín) • strhnúť sa • zmeravieť • stŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachu • expr. zamrieť: zamrieť od ľaku • podľahnúť panike • hovor. spanikovať sa • subšt.: spanikáriť • spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný dav • hovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študent • niž. hovor.: poondiať sa • poondieť sa • potentovať sa • potentočkovať sa • hrub.: pokakať sa • posrať sa • fraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí
postrašiť sa p. naľakať sa
postrážiť p. zavarovať 1
zavarovať 1. podržať stráž nad niekým, niečím • povarovať • dať pozor • dozrieť • dohliadnuť: zavarovala som priateľke dieťa; dala som pozor, dozrela som, dohliadla som priateľke na dieťa • postrážiť • hovor.: pomerkovať • primerkovať (kratší čas): postrážiť deti, husi; Pomerkuj mi, primerkuj mi kone! • hovor. zastar. zavartovať • nár. zastar. zverestovať
2. p. obrániť, ochrániť
pohnúť 1. urobiť malý, krátky pohyb; takýmto pohybom zmeniť polohu niečoho • hnúť: pohnúť, hnúť hlavou • pohýbať: nevládal pohýbať rukou, stoličkou • expr. poševeliť (slabo, jemne pohnúť): vetrík poševelil lístím • pomknúť • pomyknúť: pomknúť, pomyknúť koňa • potisnúť • potlačiť • posunúť • pošinúť • pošuchnúť • hovor. pošupnúť (krátkym pohybom zmeniť polohu): potisnúť, posunúť skriňu • postrčiť • posotiť (pohnúť ľahkým úderom) • zried. postrkať (Hviezdoslav)
2. byť pohnútkou k niečomu (obyč. k väčšej aktivite) • mať • kniž. primať • priviesť: otcova rada ho pohla, mala, primala, priviedla k tomu, že začal podnikať • prinútiť • donútiť (nátlakom, násilím pohnúť): prinútilo ma, donútilo ma to k úsmevu • expr. popchnúť: čosi ma popchlo k odporu • expr.: poduriť • podurkať • popohnať (pohnúť do intenzívnejšieho pohybu): poduriť, popohnať záprah do klusu • povzbudiť: dobrým slovom povzbudila syna, aby študoval
3. p. dojať 1
postrčiť p. posunúť 1
posunúť 1. vykonať niečím krátky kĺzavý pohyb po povrchu niečoho al. v priestore • pošinúť: posunúť, pošinúť stolček k nohám • pomknúť • pomyknúť: pomkol si nohu o kúsok ďalej; pomknúť, pomyknúť klobúk do čela • pošmyknúť: pošmykne tanier ďalej • pošuchnúť • hovor. pošupnúť: pošuchnúť vedro do kúta • zried. posúvnuť: posúvnuť niekoho aj so stoličkou • potisnúť • potlačiť (tlakom): potisnúť, potlačiť skriňu • postrčiť • posotiť (ľahkým úderom posunúť): prstom si postrčil, posotil čiapku • zried. postrknúť (Hviezdoslav) • pohnúť (posunúť celkom malým pohybom): pohnúť, posunúť hodinovú ručičku dopredu • poposúvať • popomkýnať • popotískať • popotláčať • popohýnať (postupne, viac vecí)
2. p. preložiť 1
potisnúť 1. tlakom dať do pohybu • potlačiť: potisnúť, potlačiť stôl k obloku • posunúť • pošinúť (krátkym kĺzavým pohybom): posunúť, pošinúť stoličku • pomknúť • pomyknúť: pomknúť klobúk ďalej z čela • pošuchnúť • hovor. pošupnúť: pošuchnúť, pošupnúť tanier bližšie k sebe • postrčiť • posotiť • zried. postrknúť (ľahkým úderom) • pohnúť (potisnúť celkom malým pohybom): pohnúť hodinovú ručičku • popotískať • popotláčať • poposúvať • popomkýnať • popohýnať (postupne, viac vecí)
2. tlakom zapôsobiť na nejaký mechanizmus a tým uviesť do činnosti • stisnúť • stlačiť • potlačiť: potisnúť, stisnúť gombík na prijímači; stlačiť, potlačiť kohútik na zbrani • zatlačiť: zatlačiť páčku
3. p. zvaliť 3
sotiť 1. prudkým pohybom, nárazom pohnúť z miesta al. vychýliť z polohy: sotili ho do vody, do kúta • strčiť: strčili ho z lavice dolu • štuchnúť • buchnúť • drgnúť • expr.: džugnúť • durknúť (rukou, lakťom a pod. prudko vraziť do niekoho): štuchnúť, buchnúť kamaráta do chrbta; tak ho džugol, durkol, drgol do boka, že skríkol • expr. vrútiť (sotiť dovnútra): vrútila chlapca do izby • posotiť • postrčiť • poštuchnúť • podrgnúť • expr. podžugnúť (trochu sotiť)
2. prudko posunúť (nejakú vec) • strčiť: sotil, strčil kufor pod stôl • expr.: šupnúť • šuchnúť (rýchlo)
p. aj hodiť
postrčiť sa p. posunúť sa, postúpiť 1
postúpiť 1. urobiť jeden al. viac krokov dopredu; dostať sa vôbec dopredu (op. ustúpiť) • podísť • pokročiť: postúpiť, podísť o krok a zastať; nepostúpili, nepokročili ani o kúsok • posunúť sa: zástup ľudí sa posunul asi o meter; front sa posunul k hraniciam • pomknúť sa • pomyknúť sa • podať sa (postúpiť al. sadnúť si o kúsok ďalej): rad čakajúcich sa konečne pomkol; prosím, pomyknite sa, podajte sa ešte • potisnúť sa • potlačiť sa (postúpiť tisnutím, tlačením): musíme sa potisnúť, potlačiť, aby sme sa všetci zmestili • postrčiť sa (postúpiť po náraze)
2. dostať sa bližšie k cieľu • pokročiť • urobiť pokrok: výstavba metra postúpila, pokročila; vo výskume sa postúpilo, urobil sa pokrok • kvalifikovať sa (postúpiť v súťaži)
3. zrieknuť sa, vzdať sa niečoho v prospech niekoho • odstúpiť: časť poľa postúpil, odstúpil bratovi • prenechať • prepustiť: majetok prenechal deťom; prepustím vám svoje miesto • dať • odovzdať • poslať (dať ako sprostredkovateľ): list postúpiť, poslať na vybavenie
posunúť sa krátkym kĺzavým pohybom sa premiestniť po povrchu niečoho al. v priestore • pošinúť sa: obraz sa posunul, pošinul doprava • pošmyknúť sa: na lavici sa pošmykol bližšie k dievčaťu • zried. posúvnuť sa • pomknúť sa • pomyknúť sa: Pomknite sa, pomyknite sa ešte o kúsok! • pošuchnúť sa • hovor. pošupnúť sa: nervózne sa na stoličke pošuchol, pošupol • podať sa: podal sa o kúsok, aby uvoľnil miesto prichádzajúcemu • uhnúť • pohnúť sa (malým pohybom zmeniť polohu): uhol, pohol sa trocha do boku • potisnúť sa • potlačiť sa (tlakom sa posunúť): cestujúci sa potisli, potlačili do stredu vozňa • postrčiť sa (posunúť sa po ľahkom náraze): postrčili sa o kúsok ďalej • skĺznuť sa • pokĺznuť sa (posunúť sa zhora dolu al. nabok): čiapka sa jej trocha skĺzla, pokĺzla • poposúvať sa • popomkýnať sa • popotískať sa • popotláčať sa • popohýnať sa (postupne sa posunúť kúsok ďalej; o viacerých jednotlivcoch)
vypiť 1. pitím dostať do seba • vliať do seba • kniž. požiť (tekutinu): vypiť, vliať do seba za šálku kávy; vypiť, požiť alkohol, väčšie množstvo tekutín • užiť (liek): kvapky sa majú užiť nalačno • popiť (postupne al. veľa, všetko; expr. i málo): do rána popili, čo sa prichystalo; posedeli s kamarátmi, (niečo) popili • expr.: prevrátiť (do seba) • vsúkať (do seba) • vysúkať • vyzunknúť • vydurknúť • vylúpnuť • vyhŕknuť • vydúchnuť • vyhltnúť • vychlipnúť • vyglgnúť • vylognúť (vypiť na dúšok, naraz): prevráti do seba, vysúka, vyzunkne deci koňaku ako nič; vylúpne, vyhŕkne, vydúchne, vylogne za pohár vína, ani okom nemihne • expr. vytrúsiť: vytrúsil pohár do dna • vysŕkať • vysrkať • vysrknúť • vysŕknuť (nahlas, sŕkavo): slamkou vysŕkal limonádu do dna • expr.: vystrebať • vyslopať • vychľastať • vylogať • vyglgať • vylôchať • vylúchať • vydúchať • vychleptať • vychloptať • vychľaptať • vychlípať • vygrúliť (nahlas, hltavo; o zvieratách, pejor. o ľuďoch) • expr.: vycmúľať • vycicať • vycucať • vyťahať • vytiahnuť • vydrúľať (obyč. z fľaše) • det.: vybumbať • vydudať • expr.: vycickať • vychlipkať (pomaly vypiť) • vychutnať (s pôžitkom vypiť): vychutnal pohár červeného vína • dopiť (vypiť všetko až do dna): dopiť víno • povypíjať (postupne) • expr.: postrebať • poslopať • pochľastať • pochleptať • pochlípať (hlučne, hltavo, veľa, obyč. postupne vypiť)
2. p. vpiť
postreh p. streh
streh napäté sústredenie na niečo: boli vždy v strehu • ostražitosť • bedlivosť • bdelosť: treba zachovať ostražitosť, bedlivosť, bdelosť • pozornosť: pozornosť je v každom okamihu na mieste • zried. postreh: zostali sme v postrehu
konštatovať poznávacím procesom si uvedomiť; poznané oznámiť • zistiť: na mieste konštatoval, zistil smrť • spozorovať • zbadať • pobadať (nadobudnúť vedomosť o niečom): spozoroval, zbadal svoj omyl; pobadala, že sa zmenil • všimnúť si • prísť na niečo • postrehnúť • objaviť (často mimochodom spoznať): všimol si, objavil stratu peňazí • zastaráv. ustáliť: ustálil, že jedlo je výborné • povedať • kniž. riecť (poznané slovne vyjadriť): na záver konštatoval, povedal, že zámer konferencie sa splnil
p. aj zistiť
pochopiť 1. rozumom vystihnúť význam, zmysel niečoho • porozumieť: pochopiť, porozumieť zmysel dejín • poznať • spoznať: (s)poznal svoj omyl • postihnúť: výklad učiteľa celkom nepostihol • vniknúť (do niečoho, dobre pochopiť): vniknúť do problému • vyrozumieť • zastar. zrozumieť: z rozhovoru vyrozumel, že s ním nerátajú • vyčítať • vypozorovať: z očí možno vyčítať, vypozorovať nevôľu • dovtípiť sa • domyslieť sa/si • prísť na niečo (obyč. dodatočne, intuitívne pochopiť): dovtípili sa, domysleli sa, že nie sú vítaní; keď na nedorozumenie prišiel, už bolo neskoro • zastar. nahliadnuť: nahliadol, že sa mýlil • kniž.: pojať • poňať (obyč. umelecky vystihnúť): maliar poňal skutočnosť po svojom • uvedomiť si • zastaráv. upovedomiť si (zistiť niečo prostredníctvom vedomia): uvedomil si, že je pretekaniu koniec • postrehnúť (pochopiť niečo, čo nie je hneď jasné): postrehol isté súvislosti • expr. zapnúť (iba 3. os.): už mu to zaplo
2. zaujať chápavý, uznanlivý postoj • uznať: musíte pochopiť, uznať, že všetko potrebuje čas • porozumieť: si už dospelý, môžeš mi v trápení porozumieť • zried. uveriť: kto neskúsi, neuverí
postihnúť 1. nepriaznivo, negatívne zasiahnuť • stihnúť • zastihnúť: postihlo, stihlo, zastihlo nás nešťastie, choroba • zachvátiť • zájsť: lesy zachvátil požiar; celú oblasť zašlo nevídané sucho • doľahnúť: následky neúrody doľahli na všetkých • expr. prikvačiť: prikvačila ho bieda • navštíviť: navštívilo nás nešťastie • postretnúť (aj o niečom priaznivom): postretne ho ešte všeličo • hovor. ponadchádzať: všelijaké trápenie nás ponadchádzalo
2. kniž. zmyslami al. rozumom zistiť obyč. podstatu veci • pochopiť: postihnúť, pochopiť zmysel počutého • porozumieť • zachytiť: dobre porozumel jej tajnému znameniu; zachytiť jemný zvuk • postrehnúť (obyč. niečo, čo nie je na prvý pohľad zrejmé): postrehnúť náznak smútku v očiach • vypozorovať • pobadať • vybadať: hneď vypozoruje, vybadá, aká je situácia • vystihnúť • vyjadriť (postihnúť slovami al. umeleckými prostriedkami): film dobre vystihuje, vyjadruje problémy mládeže; presne si to vyjadril
postrehnúť zmyslami (obyč. zrakom) al. rozumom zistiť niečo, čo nie je na prvý pohľad zrejmé, očividné • zbadať • vybadať • pobadať: postrehol, zbadal, že ktosi chýba; postrehnúť, vybadať, pobadať, že nastala istá zmena • spozorovať: nespozorovať príznaky choroby • vypozorovať (obyč. dlhším pozorovaním) • zachytiť • všimnúť si: zachytil, všimol si pohľad plný nevôle • vychytiť: z jeho slov vychytil utajený zmysel • postihnúť • pochopiť (obyč. podstatu veci): postihnúť, pochopiť zmysel umeleckého diela • uvedomiť si (získať vedomie niečoho): svoj omyl si uvedomil neskoro • zočiť • zazrieť • uvidieť (zrakom nakrátko vnímať): len čo zočil, zazrel, uvidel, že ostatní odchádzajú, opustil miestnosť
poznať2 dok. 1. zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobudnúť vedomosť, správnu predstavu o niečom • spoznať: (s)poznal, že sa mýlil; spoznal dávneho známeho • zbadať • zistiť: nik nezbadal, nezistil mužovo klamstvo • spozorovať • postrehnúť • kniž. postihnúť: spozorovať, postrehnúť zlý úmysel; postihol niečie zámery • presvedčiť sa: presvedčil sa o tom na vlastné oči, poznal to na vlastné oči • pobadať • zastar. obadať: pobadať náhlu zmenu • zacítiť • uvedomiť si (poznať zmyslami): zacítil, uvedomil si blížiacu sa pohromu
2. osobne prísť do kontaktu s niekým, nadviazať známosť • zoznámiť sa • spoznať sa: kamaráti sa (s)poznali, zoznámili na vojenčine; teším sa, že som vás (s)poznal, že som sa s vami zoznámil • pozoznamovať sa (postupne, viacerí): pozoznamovali sme sa na večierku
p. aj zoznámiť sa 1
3. získať, mať skúsenosť z niečoho • okúsiť • skúsiť • zakúsiť: nikdy nepoznal, neokúsil, nezakúsil, čo je hlad • zažiť • prežiť • užiť: zažil, prežil, poznal v živote veľa zlého • pocítiť • zacítiť • ucítiť: pocítil, zacítil na vlastnej koži biedu a nedostatok; ucítil pach krvi • prestáť • vystáť • prekonať • pretrpieť (poznať niečo nepríjemné): prestáť, prekonať príkorie; pretrpieť muky • poskusovať (všeličo skúsiť, poznať)
rozoznať 1. vedieť zistiť odlišnosť medzi vecami, javmi • rozlíšiť • odlíšiť • rozpoznať: vie rozoznať pravdu od lži; rozlíši, rozpozná zvláštne vône • diferencovať • kniž. distingvovať: diferencuje hodnoty • porozoznávať (postupne)
2. pozorovaním zistiť • rozpoznať • poznať • spoznať • spozorovať: rozoznal v diaľke mesto • zbadať • postrehnúť • všimnúť si (bystro): postrehol v ňom talent • porozoznávať (postupne, viac vecí, osôb)
uvedomiť si zistiť niečo prostredníctvom vedomia • zastaráv. upovedomiť si: u(po)vedomil si svoju bezmocnosť; neuvedomili si, že sa schladilo • zastaráv. spovedomiť si (Šoltésová) • pochopiť • poznať • spoznať (rozumom vystihnúť): raz pochopí, (s)pozná, že sa mýlil • pocítiť (zistiť najmä citom): pocítil zodpovednosť za výchovu detí • zbadať • spozorovať • zvedieť (zmyslami): zmenu v správaní priateľa zbadal, spozoroval až neskôr • postrehnúť (zistiť niečo, čo nie je hneď, na prvý pohľad viditeľné, jasné): postrehnúť všetky súvislosti • prísť na niečo: rýchlo prišla na to, že do tej spoločnosti nepatrí • zried.: zobadať sa • obadať sa: (z)obadal sa hneď, že je zle • predstaviť si (iba v 2. os. ako modálna vsuvka): len si predstavte, uvedomte, ako sa to mohlo skončiť
uvidieť 1. zrakom prijať do vedomia, zrakom postihnúť: zaradoval sa, keď znova uvidel rodný kraj • spozorovať • zbadať: nespozorovali, nezbadali v diaľke svetlo • kniž. uzrieť: už ťa viac neuzriem • zazrieť • zočiť (obyč. náhle al. nakrátko): keď zazrel, zočil soka, ušiel • všimnúť si (zrakom venovať pozornosť): nik si nevšimol, že som odišiel • zahliadnuť (náhle, letmo): v dave zahliadol známeho • nár.: zmerkovať • zbačiť • spáčiť • kniž. zastar. zhliadnuť: v obloku zmerkoval, spáčil, zhliadol známu tvár
2. skúmaním niečo spoznať, pozorovaním na niečo prísť • zistiť • presvedčiť sa: čoskoro uvidíš, zistíš, že všetko je inak; presvedčíš sa, že mám pravdu • zbadať • spozorovať: zbadali, spozorovali na ňom náhlu zmenu • postrehnúť (niečo, čo nie je na prvý pohľad viditeľné, jasné): nepostrehla, že sú to iba prázdne reči
3. prísť do styku s niekým • uvidieť sa • stretnúť • stretnúť sa: nelúčime sa, lebo zajtra ťa uvidím, zajtra sa uvidíme; už ťa dlho neuvidím, nestretnem; dlho sa nestretneme • zísť sa: zídeme sa, uvidíme sa v Tatrách
4. vybaviť si v mysli • predstaviť si: zrazu uvidel pred sebou následky svojho činu; predstavil si ho ako víťaza
všimnúť si 1. zrakom al. inými zmyslami prijať do vedomia (obyč. niečo, čo nie je hneď viditeľné) • povšimnúť si • zbadať • spozorovať • postrehnúť: (po)všimnúť si, zbadať hneď, že pacientovi sa stav zlepšil; premenu nik nespozoroval, nepostrehol • pobadať: pobadal, že sa čosi deje • obadať • zobadať: ne(z)obadali nič podozrivé • zachytiť • zaznamenať • hovor.: zaregistrovať • registrovať (pohľadom): zachytiť, zaregistrovať chlapcov upretý pohľad • zazrieť • zočiť • zhliadnuť • zahliadnuť (náhle, letmo): zazrela, zočila mu v očiach nádej; zahliadol žene striebro vo vlasoch • nár.: zmerkovať • zbačiť • zbáčiť • spáčiť: stačil ešte zmerkovať, že boli dvaja • vycítiť • zacítiť • vybadať (citom, tušením si všimnúť): vycítil, že čosi nie je v poriadku • vypozorovať (dlhším pozorovaním si všimnúť): vypozoroval, že vzájomné vzťahy sa zlepšili • zried. previdieť (Tajovský): mal strach, že to previdí • nár. ťuchnúť (Bodenek) • fraz. expr. pozrieť na zuby (niekomu, niečomu; bližšie, pozorne si všimnúť a zakročiť)
2. vziať do úvahy niečo, vziať ohľad na niečo • podbať (na niečo): všimol si jeho radu, podbal na jeho radu • rešpektovať • uznať • zachovať: predpisy vedome nerešpektoval, neuznal, nezachoval
p. aj obtrieť sa
vystihnúť 1. rozumovo al. zmyslami zistiť niečo v pravú chvíľu • vybadať • vypozorovať: vedieť vystihnúť, vybadať, vypozorovať, kedy treba s iróniou prestať • vycítiť • vytušiť (vystihnúť citom, inštinktom): vycítil, vytušil protivníkov úmysel • expr. zvetriť: zvetril, že pôjde o výnosný obchod • kniž.: vyhmatať • vyhmatnúť: ľahko vyhmatá, vyhmatne súperove slabiny • postihnúť • postrehnúť: ťažko bolo postihnúť, postrehnúť, s akým úmyslom prichádzajú • hovor. utrafiť: utrafili ste ten správny okamih • zachytiť: svojím inštinktom zachytil, odkiaľ hrozí nebezpečenstvo • kniž. vysledovať (sledovaním vystihnúť)
2. výstižne zachytiť podstatu skutočnosti al. subjektívnej predstavy (slovom, maľbou a pod.), dobre zobraziť, dobre znázorniť • postihnúť: autor v románe vystihol, postihol spoločenské premeny • hovor. utrafiť: v skladbe dobre utrafil atmosféru pokojného popoludnia • charakterizovať: kritik dobre charakterizoval Suchoňovo dielo
zbadať zmyslami (najmä zrakom) prijať do vedomia • spozorovať: nik nezbadal, nespozoroval, že ktosi vstúpil do izby • pobadať • postrehnúť • všimnúť si (niečo, čo nie je hneď viditeľné): zmenu v správaní sme pobadali, postrehli iba niektorí; všimla si, že čosi nie je v poriadku • zastar.: obadať • zobadať • uvedomiť si • zastar.: upovedomiť si • spovedomiť si (zistiť prostredníctvom vedomia): uvedomil si svoj omyl • vybadať • vypozorovať (postupne, po istom čase zbadať): vybadal ich slabosti • spoznať • zistiť • prísť na niečo (obyč. rozumom vystihnúť): veď ty raz zbadáš, spoznáš, zistíš, že som mal pravdu; prišli rýchlo na chybu v rátaní • kniž. postihnúť: postihli sme vaše zlé úmysly • zazrieť • zočiť (obyč. krátko al. náhle zbadať): zazrel, zočil mu v očiach strach • hovor. zaregistrovať: poznámku som nezaregistroval • uvidieť • kniž. uzrieť • nár.: zmerkovať • zbačiť • zbáčiť • spáčiť • kniž. zastar.: zhliadnuť (zrakom): v diaľke uvidel, uzrel, zhliadol kontúry vrchov • zahliadnuť (náhle, letmo): zahliadnuť niekoho v dave • zachytiť (pohľadom): zachytil, že sa naňho ktosi uprene pozerá • zried. previdieť (Tajovský): mal strach, že to previdí • nár. zavidieť (Dobšinský): zďaleka zavideli zámok • zacítiť • vycítiť (citom, tušením): zavčasu zacítiť nebezpečenstvo • zvedieť (pozorovaním, skúmaním zbadať): jediným pohľadom zvedel, čo je zač
zistiť skúmaním al. i náhodne poznať niečo ako isté • prísť na niečo • zbadať • spozorovať: zistiť, spozorovať, zbadať svoj omyl, prísť na svoj omyl; treba zistiť príčinu neúspechu, treba prísť na ňu • objaviť (obyč. nečakane zistiť): objavil, že v komore sú mravce • konštatovať • skonštatovať (zistené povedať): (s)konštatoval som, že je už neskoro • postrehnúť • pobadať • všimnúť si (zistiť očami): postrehol, pobadal, všimol si, že mnohí na prednáške chýbajú • vypozorovať • vybadať • kniž. vysledovať (zistiť pozorovaním): vypozoroval, vybadal, že mnohí začínajú prejavovať nespokojnosť • hovor. zaevidovať: zaevidoval, že ktosi naňho uprene hľadí • určiť (skúmaním, meraním a pod. zistiť): určiť, zistiť presnú polohu lode; určiť presný čas • odb. stanoviť (presne zistiť): stanoviť hladinu cholesterolu • vyskúmať • vybádať (zistiť obyč. vedeckým skúmaním): treba vyskúmať, vybádať, ako sa zákonitosť prejaví • pozisťovať (postupne, viac vecí zistiť) • presvedčiť sa (na základe vlastnej skúsenosti): presvedčili sme sa, že to bol omyl • vyšetriť (zistiť skúmaním podrobností): treba vyšetriť, či je obžaloba pravdivá • publ. zmapovať (zistiť rozšírenie, výskyt nejakého javu): zmapovať záujem obyvateľstva • usúdiť (dospieť k záveru): napokon usúdil, že je zbytočné hádať sa • vyrozumieť • pochopiť (zistiť zmysel niečoho): z návodu sa nedal vyrozumieť, pochopiť, zistiť presný postup • vydedukovať (zistiť dedukciou) • uvedomiť si (zistiť vedomím): uvedomil si, že prehral • zvedieť (pozorovaním zistiť): podľa reči zvedel, že nie je od nás • hovor.: vysondovať • presondovať (opatrne, nepriamo zistiť): treba vysondovať, presondovať, aký má na voľbu názor väčšina pracovníkov • hovor. opáčiť: opáčil, čo si myslia • hovor. expr.: vyhrabať • vykutať (podrobným, systematickým al. tajným hľadaním zistiť): Kde si o ňom vyhrabal, vykutal také veci? • zried. zjaviť: nikto ešte nezjavil, ako sa dolina pôvodne volala • fraz. expr. zrátať si/spočítať si na prstoch jednej ruky (ľahko zistiť): to, že nemá nádej dostať výhodné miesto, vedel si zrátať na prstoch jednej ruky
postrehnuteľný p. viditeľný
viditeľný ktorý možno vnímať zrakom al. inými zmyslami (op. neviditeľný) • pozorovateľný • sledovateľný: niečo je viditeľné, pozorovateľné voľným okom; zanechával za sebou viditeľné stopy • badateľný: badateľný pokrok • spozorovateľný • postrehnuteľný (ktorý sa dá spozorovať, postrehnúť): ľahko spozorovateľná, postrehnuteľná zmena • kniž. postihnuteľný • rozlíšiteľný (ktorý sa dá rozlíšiť): rozlíšiteľné detaily na fotografii • rozpoznateľný • rozoznateľný (ktorý sa dá rozpoznať, rozoznať): rozpoznateľné, rozoznateľné obrysy vrchov • zjavný • jasný: zjavné, jasné nepriateľstvo; medzi nimi je jasný rozdiel • markantný • výrazný (nápadne viditeľný): markantný rozdiel • zrejmý: je to zrejmé na prvý pohľad • zreteľný • očividný • znateľný (ktorý sa dá obyč. hneď vidieť): zreteľné odtlačky prstov, očividná výhoda • evidentný: ide o evidentný omyl • zastar. vidný: kapustniská boli vidné (Vajanský) • zastar. vidomý (Dobšinský)
p. aj výrazný 2
poliať 1. naliať na niekoho, na niečo tekutinu • obliať: poliala, obliala dieťa polievkou • popolievať • pooblievať (viac ráz, na viacerých miestach) • postriekať • ostriekať • pofŕkať • ofŕkať • oprskať (poliať striekaním, fŕkaním): celého ma (p)ostriekal hadicou; pofŕkala si telo kolínskou vodou • okúpať (poliať pri veľkonočnej oblievačke): išiel okúpať spolužiačky • expr.: ošustnúť • ochrstnúť: ošustnúť, ochrstnúť dievky vedrom vody
2. dať zemi, rastlinám vlahu • zavlažiť • zvlažiť: poliať, zavlažiť priesady; dážď polial, zvlažil vyschnutú zem • zaliať (obyč. hojne poliať): zaliať kvety • popolievať • pozalievať (postupne, viac vecí) • postriekať • ostriekať • pofŕkať • ofŕkať (prudko poliať striekaním, fŕkaním): postriekať, pofŕkať izbovým rastlinám listy • zried. postreknúť
postreknúť p. poliať 2
fŕkať 1. v kvapkách prudko vychádzať odniekiaľ • prskať • striekať: horúca masť fŕka, prská, strieka z panvice • expr. frckať (po troche) • zried. fŕskať: spod kolies fŕska voda • špliechať • vyšplechovať • vystrekovať • čliapať (fŕkať vo väčšom množstve): vlny špliechajú, čliapu dovysoka • expr.: fľúskať • brýzgať: voda fľúska, brýzga na všetky strany
2. pokrývať kvapkami, tenkými prúdmi tekutiny • kropiť • pokropovať: fŕka, kropí bielizeň vodou • striekať • ostrekovať • postrekovať • postriekavať (po povrchu): striekať, ostrekovať, postrekovať zeleninu proti škodcom • zried. fŕskať • polievať (jemne): polieva jej vlasy voňavkou • subšt.: špricovať • šprickať
3. v malých pevných čiastočkách sa prudko rozptyľovať • odfrkávať • odfrkovať: triesky, iskry fŕkajú, odfrkávajú • odskakovať • odletovať • odletúvať: kúsky dreva odskakujú, odletujú od sekery • expr. frčať: úlomky frčia na všetky strany
4. nozdrami, nosom vydávať hlasný zvuk (obyč. o koňovi) • odfrkávať • odfrkovať: kôň fŕka, odfrkuje • osŕkať • fučať: žrebec nespokojne osŕka, fučí
postrekovať p. striekať 2
sprejovať pomocou spreja nanášať na niečo nejaký roztok • striekať: sprejuje, strieka auto (lakom) • postrekovať (opakovane, častejšie) • lakovať (sprejovať lakom): lakuje si vlasy • voňavkovať • parfumovať (sprejovať voňavkou, parfumom, dezodorantom)
striekať 1. v silnom prúde prudko tiecť • expr. strekotať: všade navôkol strieka, strekoce voda • vystrekovať (prudko vyrážať von al. do výšky; obyč. v intervaloch): voda vo fontáne vystrekuje • expr.: syčať • síkať (so sykotom): koňovi syčala, síkala z papule krv • valiť sa • kniž.: rinúť sa • prýštiť: z rany sa rinie, prýšti krv • špliechať (pri náraze sa prudko rozpadať; o tekutine): voda špliecha na všetky strany
2. v tenkom prudkom prúde dávať niekam tekutinu: sestra strieka injekcie bezbolestne • postrekovať • postriekavať (po povrchu): strieka, postrekuje, postriekava stromy, vinič • špliechať (časti tekutiny): špliecha mu vodu do tváre • fŕkať • kropiť • prskať • expr. frckať (pokrývať kvapkami; po troche striekať): fŕka ho voňavkou; autá kropia ulicu; prská, frcká mu do očí • pofrkovať (slabo, jemne, s prestávkami) • subšt.: špricovať • zjemn. šprickať: hadicou špricuje, šprická všetkých naokolo
schôdzka 1. organizované zídenie sa členov istej organizácie, istej skupiny • schôdza: predvolebná, slávnostná schôdzka, schôdza • zasadnutie • zasadanie • rokovanie: zasadnutie, zasadanie, rokovanie výboru • hovor. sedenie: zajtra máme sedenie • expr. seansa: seansa trvala až do večera • zastar. sesia (Kalinčiak) • porada (schôdzka s cieľom riešiť problémy): výrobná porada • rada (schôdzka, pri ktorej niekto niekomu radí): ísť na radu k priateľovi • zhromaždenie (organizované stretnutie väčšej skupiny ľudí so spoločným cieľom): verejné zhromaždenie • publ. míting (verejná schôdzka väčšieho počtu ľudí): študentský míting • manifestácia (verejná slávnostná schôdzka): prvomájová manifestácia • zastar. tábor: tábor ľudu • aktív (pracovná schôdzka) • konferencia (schôdzka odborníkov, politikov): medzinárodná vedecká konferencia • sympózium (schôdzka odborníkov) • konzílium (schôdzka úzkeho kruhu odborníkov): lekárske konzílium • kolokvium (schôdzka odborníkov) • kolégium (schôdzka vybratých odborníkov) • stretnutie (dohovorená schôdzka): stretnutie ministrov • zjazd (schôdzka rokujúca o podstatných veciach v politických stranách a organizáciách): zjazd strany • kongres (stretnutie širokého okruhu odborníkov, politikov): kongres stomatológov • snem (schôdzka politikov) • zlet (v minulosti slávnostná schôdzka telocvičnej jednoty Sokol) • hovor. výborovka (schôdzka výboru) • hovor. gremiálka (gremiálna schôdzka) • publ. summit (schôdzka najvyšších činiteľov) • publ. operatívka (operatívna schôdzka) • konvent (cirkevná schôdzka u evanjelikov) • synoda (schôdzka predstaviteľov evanjelickej cirkvi) • koncil (schôdzka najvyšších predstaviteľov katolíckej cirkvi) • hist. sednica: sednica Tatrína
2. dohovorené zídenie sa, obyč. dvoch ľudí • stretnutie: mám schôdzku, stretnutie s priateľom • hovor. rande • kniž. rendezvous, pís. i randevú: ísť na rande • zraz (schôdzka viacerých osôb na dohovorenom mieste): zraz účastníkov pochodu je o 8. hod. • posedenie (priateľská schôdzka obyč. s pohostením): posedenie pri príležitosti narodenín • zried. postretnutie • poet. postret (Hviezdoslav)
postretnúť p. postihnúť 1
otĺcť 1. tlčením, údermi poškodiť (obyč. na povrchu) • obiť: otĺcť, obiť riad • pootĺkať • poobtĺkať • poudierať • doudierať • dootĺkať (viac vecí, na viacerých miestach): pootĺkané, poudierané ovocie; doudierané kolená • obtĺcť (dookola): obtĺcť farbu, lak z niečoho • expr.: oplieskať • otrepať: oplieskané, otrepané hrnce
2. údermi, palicou odraziť; ráňaním zhodiť • obiť • obtĺcť: o(b)tĺcť, obiť murivo; otĺcť, obiť orechy • oráňať • obráňať • odroniť • zroniť • zráňať • zbiť (plody zo stromu): oráňať, odroniť jablká, zráňať gaštany • pootĺkať • poobtĺkať • poobíjať • poodbíjať • poráňať • pozrážať • pozhadzovať • postŕhať (postupne, viac vecí)
3. porov. zbiť 3
strhnúť 1. prudkým pohybom, násilne sňať • expr.: zmyknúť • skmasnúť: strhnúť, zmyknúť si obväz z ruky; strhnúť, skmasnúť plagát zo steny • strhať • expr.: skmásať • zdriapať (po častiach, postupne): strhá si putá; skmáše, zdriape mu šaty z tela • stiahnuť (ťahaním dostať dolu): stiahol dieťa z postele • zoškrabnúť (škrabnutím strhnúť): zoškrabnúť chrastu • zhodiť (hodením dostať dolu): zhodil kabát zo seba • postŕhať • postrhávať • postrhúvať • pozhadzovať • posťahovať (postupne, po častiach al. viacero vecí): postŕhať, postrhávať z plota bielizeň; pozhadzovať parohy • expr. zošarpať: víchrica lístie zošarpe
2. násilím vziať so sebou • schytiť • zachytiť: strhol, schytil dieťa so sebou a bežal preč; príval vody strhol, schytil most; zachytilo ho koleso • expr.: zdrapiť • drapnúť • zdrapnúť (pritom držať): (z)drapila ženu za vlasy a ťahala k sebe
3. p. podnietiť 1, nadchnúť 4. p. zmocniť sa 1 5. p. stiahnuť 1, 6 6. p. urobiť 1
vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misy • uchopiť • kniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za ruku • vyňať • vybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievky • pobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky
2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred úst • odňať • odobrať: odňali, odobrali mu majetok • zbaviť: zbaviť súpera lopty • kniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabať • zhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazí • skonfiškovať • zhabať (úradne vziať) • zoštátniť • znárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu
3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisícku • dostať • získať: dostať, získať finančnú odmenu • prijať: prijať dar od niekoho • prevziať: prevzala balík od poštára • predchytiť (vziať skôr ako iný) • prebrať • odviesť • odvábiť • odlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievča • vybrať: vybrať si dovolenku
4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školu • kniž. pojať: pojali ma do mesta so sebou • pribrať: pribrať niekoho do partie • prijať • adoptovať • osvojiť • prisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)
5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobrať • strhnúť: voda vzala, zobrala, strhla most • schytiť • expr.: skmasnúť • zdrapiť • drapnúť • zdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasy • expr. popadnúť: popadla vedro a bežala preč • vytrhnúť • vymyknúť • vychmatnúť • vyšklbnúť • vychytiť • expr.: vydrapnúť • vydrapiť • vykmasnúť • vydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušiel • poschytať • poschytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisy • postŕhať • postrhávať • postrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien
6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na seba • podujať sa: na službu sa podujal sám • ujať sa: ujať sa funkcie predsedu • prevziať • prebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu
7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážne • vyložiť si • vysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávne • pochopiť • porozumieť: slová pochopil doslova
8. p. premôcť 3
strhnúť sa 1. urobiť telom prudký pohyb, prudko sa pohnúť (obyč. z vonkajšieho popudu) • myknúť sa • trhnúť sa: (s)trhol sa, mykol sa od ľaku a spadol • expr. vyjašiť sa • vyplašiť sa (pri strate rozvahy): pri náhlom výstrele sa deti vyjašili, vyplašili • vyľakať sa • vydesiť sa • vystrašiť sa: pri každom údere sa vyľakala, vydesila • vyskočiť (prudko vstať pri náhlej reakcii): pri zvuku krokov chlap vyskočil
2. náhle, prudko prerušiť spánok, byť vytrhnutý zo sna: v noci sa strhol celý spotený • prebudiť sa • zobudiť sa • prebrať sa (prerušiť spánok, obyč. nie prudko) • kniž. precitnúť (nadobudnúť plné vedomie): precitnúť zo spánku, z mdlôb • vyskočiť (náhle prerušiť spánok a vstať): keď počul budík, vyskočil • postŕhať sa • postrhávať sa • postrhúvať sa (postupne sa strhnúť zo spánku, náhle sa zobudiť; o viacerých jednotlivcoch): postŕhali sa, akoby bol hrom udrel
3. zrazu, náhle sa objaviť (obyč. o živelnej pohrome al. negatívnom deji) • vypuknúť: strhla sa búrka, vypukol požiar • kniž.: rozpútať sa • prepuknúť: rozpútal sa krutý boj; prepukol poplach, smiech • vzplanúť • splanúť • vzbĺknuť • zbĺknuť: vzplanuli, splanuli bitky, (v)zbĺkli nepokoje • nastať • povstať • vzniknúť • začať sa (obyč. nie náhle, nie prudko): nastal vietor; povstala, vznikla trma-vrma; začala sa medzi nimi hádka
postŕhať sa, postrhávať sa, postrhúvať sa p. strhnúť sa 2
postŕhať, postrhávať, postrhúvať p. strhnúť 1
otrepať 1. trepaním z povrchu odstrániť; trepaním zbaviť nepotrebných častí • striasť • otriasť (trasením): otrepať sneh z kabáta; striasť, otriasť popol z cigarety; otrepať, otriasť si topánky od blata • oklepať: oklepať prach z klobúka • pootrepávať • pootriasať • postriasať (postupne): pootrepávať, pootriasať čižmy; postriasať sneh z klobúka • orafať (zbaviť ľan al. konope hlávok a pazderia, uvoľniť vlákna z ľanu al. konopí)
2. prudkými pohybmi viac ráz naraziť niečím o niečo • otĺcť • omlátiť • obúchať • expr. otrieskať: otrepal kastról o stôl, omlátil hrable o plot, otrieskal zošit o lavicu • pootrepávať • pootĺkať (postupne, viac vecí al. na viacerých miestach): pootrepávať, pootĺkať knihu o hlavu
otriasť 1. chvíľu mocne triasť niečím • zatriasť: výbuch otriasol, zatriasol oblokmi • zalomcovať • zlomcovať (intenzívnejšie, s väčšími výkyvmi): prievan z(a)lomcoval dvermi
2. trasením z povrchu odstrániť; trasením zbaviť niečoho • striasť • otrepať: otriasť, striasť, otrepať z dáždnika vodu; otriasť, otrepať dáždnik • oklepať • odklepať • odklepnúť • sklepať • sklepnúť • expr. oklepkať: o(d)klepal, odklepol popol z cigarety; sklepal, sklepol prach z topánok • zried. obtriasť (dookola): obtriasol jabloň • postriasať • pootriasať • poobtriasať (postupne): postriasať slivky zo stromu
3. mocne zapôsobiť (obyč. negatívne) • zdrviť • rozrušiť: správa otriasla celou rodinou; prípad zdrvil, rozrušil mesto • rozochvieť • vzrušiť (nepríjemne) • vyviesť z rovnováhy: udalosti ho rozochveli, vzrušili, vyviedli z rovnováhy • zalomcovať • zlomcovať: jej srdcom z(a)lomcoval bôľ • pren. primraziť: primrazila nás zvesť o nešťastí
4. narušiť daný stav, ubrať na istote niečoho • podkopať • podlomiť • podryť • nalomiť: otriasli, podkopali našu dôveru; udalosť mu podlomila, podryla zdravie • oslabiť: oslabiť politický systém
postriasať p. otriasť 2
sivý 1. ktorý má farbu popola, peria holuba, hrdličky a pod. • popolavý: sivá, popolavá srsť zajaca; dievča s popolavými vlasmi • šedivý: rada mala nenápadnú šedivú farbu • striebornopopolavý (popolavý so strieborným, lesklým odtieňom): striebornopopolavý nádych drahokamu • strieborný • striebristosivý • striebrosivý • striebristý (farbou pripomínajúci striebro, sivý a lesklý, až dobiela): starenkina strieborná, striebrosivá, striebristá hlava • postriebrený • prešedivený (miestami sivý; o vlasoch) • striebornošedivý • striebrošedivý (šedivý so strieborným odtienkom): striebornošedivý hodváb • sivovlasý • striebrovlasý (o človeku): mladý a už sivovlasý, striebrovlasý • olovený (pripomínajúci olovo): olovené mraky na oblohe veštia búrku • oceľovosivý • oceľový (sivý ako oceľ) • dymový (s jemným sivým nádychom): dymový preliv na vlasoch • poet. holubí: holubie nebo, oči • expr. plesnivý (sivý ako pleseň): plesnivé fúzy • myší • myšací (sivý ako myš) • nár. šarý (sivý so slabým žltým odtienkom): šarý vlások • bledosivý • svetlosivý • svetlošedivý (sivý s bledým odtienkom) • sivastý • sivkastý • sivkavý (sfarbený dosiva): bledosivý, svetlosivý podklad; sivasté, sivkasté, sivkavé oči • belavý (sivý s bielym nádychom) • zried. belostnosivý; tmavosivý (sivý s tmavým odtienkom) • nár.: burý • buravý • subšt. šedý
p. aj šedivý 1
2. p. jednotvárny, stereotypný
šedivý 1. ktorý má farbu sivú a lesklú ako striebro al. neurčitú ako dym, popol a pod.; ktorý má vlasy takejto farby • sivý • popolavý: šedivý, sivý ako holub; šedivý, popolavý odtieň • špinavý (neurčitej farby ako špina): špinavá farba oblohy • strieborný • striebrošedivý: strieborné, striebrošedivé matkine vlasy • postriebrený • prešedivený • pren. srienistý (miestami šedivý; o vlasoch) • subšt. šedý • šedivovlasý • šedivohlavý • sivovlasý • bielohlavý • bielovlasý • kniž.: striebrovlasý • striebrohlavý (o človeku) • šedivastý • šedivkastý • šedivkavý • našedivastý • našedivelý (ktorý je trocha šedivý): šediv(k)astá, šedivkavá brada • svetlošedivý (s bledým odtienkom) • expr. šedivučký (ktorý je úplne šedivý): šedivučký starec
p. aj sivý 1
2. ktorý stratil pôvodnú farbu • vyšedivený • vyblednutý: šedivé, vyšedivené, vyblednuté šaty
3. p. jednotvárny, stereotypný
obelieť stať sa bielym, sfarbiť sa na bielo • zbelieť: vrchy od snehu obeleli; obrus praním zbelel • obelavieť • zbelavieť (stať sa belavým) • ošedivieť • zošedivieť • osivieť • zosivieť • postriebriť sa (stať sa šedivým; o vlasoch): vlasy mu od hrôzy (z)ošediveli, (z)osiveli; sluchy sa mu postriebrili • oblednúť • zblednúť (v tvári)
postriebriť sa p. obelieť
postriebrovať pokrývať vrstvou striebra al. striebornej farby • striebriť: postriebrovanie, striebrenie kovových súčiastok • zried. ostriebrovať
počkať 1. zotrvať istý čas v očakávaní niekoho al. niečoho • vyčkať: počkali, vyčkali na vhodný okamih • dočkať: doma sme počkali, dočkali na otcov návrat; dočkáme, kým všetci odídu • zried. pomeškať (Švantner) • postriehnuť (si) • postriezť (si) (tajne, skryte počkať): postriehnuť, postriezť si na dievča, na korisť
2. prejaviť trpezlivosť pri niečom • dočkať • vyčkať • mať strpenie: s kúpou treba ešte počkať, dočkať, vyčkať; počkajte, buďte trpezliví, majte strpenie, vrátim všetko • pozhovieť • zhovieť • zried. prehovieť (trpezlivo počkať): úžerník mu už nechce pozhovieť, zhovieť • prečkať • vydržať (počkať do konca): treba prečkať, vydržať a neprenáhliť sa • odložiť (niečo na neskorší čas): konečné riešenie sme ešte odložili, ešte sme s ním počkali
postriehnuť (si) p. počkať 1
ostriekať striekaním zamokriť a obyč. znečistiť • postriekať • zastriekať: auto ho celého ostriekalo, postriekalo; zastriekal si kabát • obstriekať (z viacerých strán): pri maľovaní všetko obstriekal • vystriekať (celú plochu, obyč. znútra): vystriekať izbu • ošpliechať • došpliechať (špliechaním, väčšou dávkou tekutiny) • expr. očliapkať • hovor. ošpricovať: ošpliechal, ošpricoval si tvár vodou • pokropiť: pokropiť priesady • zvlažiť (striekaním osviežiť) • expr.: oprskať • poprskať • ofrckať • ofŕskať • zafŕkať • zafŕskať • ofŕkať • pofŕkať (v menšej miere, menším množstvom rozptýlenej tekutiny): pri rozprávaní ma (p)oprskal slinami; (p)ofŕkal, ofrckal suseda atramentom • expr.: ofliaskať • ofľuskať: bicykel ho ofliaskal, ofľuskal riedkym blatom • expr. zaplieskať • zašpliechať: zaplieskať, zašpliechať kúpeľňu • ostreknúť • obstreknúť • obstrieknuť • nár. expr. ochlisnúť (jednorazovo) • prestrieknuť (zľahka, mierne)
pofŕkať fŕkaním v menšej miere pokryť na povrchu • zafŕkať (obyč. znečistiť): pofŕkať, zafŕkať košeľu atramentom • ofŕkať • sfŕkať: ofŕkala, sfŕkala sa parfumom • postriekať • pokropiť: záhradník postriekal, pokropil kvety • skropiť: dievčenskými slzami skropila list • nakropiť • poprskať • pofrckať • pokvapkať: žena nakropila, poprskala, pofrckala, pokvapkala bielizeň vodou • porosiť • orosiť • zrosiť (pofŕkať rosou): (p)orosené, zrosené listy • pošpliechať: plátno pošpliechal farbou • expr.: pofliaskať • pofľúskať • pofŕskať: pofŕskala deti studenou vodou • subšt. pošpricovať • expr.: pokydať • pokeckať • pokyckať • pokvackať (znečistiť niečím tekutým)
postriekať p. ostriekať
zafŕkať fŕkaním, striekaním pokryť, zamokriť a obyč. znečistiť • zastriekať • zašpliechať • zaprskať • zafrckať: dávaj pozor, aby si mi nezastriekal, nezašpliechal kabát; auto ma zaprskalo, zafrckalo • ofŕkať • pofŕkať • postriekať • zakvapkať (kvapkami): pofŕkaný, zakvapkaný obrus • expr.: zacápať • scápať • zafliaskať • zafľúskať • zafŕskať • subšt. ošpricovať • expr.: zakydať • zakeckať • zakyckať • zakvackať
p. aj ostriekať, zašpiniť
poliať sa naliať na seba tekutinu (obyč. nechtiac) • obliať sa: poliala sa, obliala sa kávou • popolievať sa • pooblievať sa (viac ráz, na viacerých miestach): daj pozor, aby si sa nepopolieval farbou • postriekať sa: postriekať sa krvou
postrieľať p. zastreliť
zastreliť streľbou zabiť, usmrtiť • odstreliť: zastreliť, odstreliť diviaka • poľov. slang. streliť: strelil tri zajace • zasiahnuť: dobre mieril, lebo obeť zasiahol • expr. zložiť: zložiť jeleňa • expr.: skoliť • skosiť: skoliť, skosiť obeť • hovor. expr.: spafnúť • spuknúť • rafnúť • odbachnúť • odbafnúť • odpáliť • zried. odbakať: odbachol zajaca • postrieľať • vystrieľať (postupne, viacerých al. všetkých)
postrieť p. zastrieť 1
zastrieť 1. niečo rozprestreté položiť na niečo (na ochranu al. na zneviditeľnenie) • zakryť • prikryť • pokryť: zastrieť, zakryť nábytok plachtami; pokryť posteľ prestieradlom; zastrieť, zakryť výhľad • kniž. zahaliť: socha je ešte zahalená plátnom • obostrieť • obotkať: stromy obostrela, obotkala inoväť • zried. postrieť (Hviezdoslav) • pozastierať (postupne, viac vecí): pozastierať obloky
2. nedať najavo al. spôsobiť, aby niečo ostalo tajné • zakryť • skryť • ukryť • zatajiť • utajiť: zastrieť, zakryť nespokojnosť, ukryť rozpaky; zatajiť, utajiť smútok • potlačiť: iba ťažko potlačila žiaľ • zahladiť • hovor. expr. zatušovať: zahladili, zatušovali všetky stopy za svojím činom • expr.: ututlať • zatutlať: škandál ututlali • obostrieť • kniž. zahaliť • zahmliť • znejasniť • zamaskovať • expr. zakamuflovať: všetky chyby obostreli, zahmlili, znejasnili dlhými rečami • zaobaliť (dať niečomu navonok iný ráz): svoje podlé zámery zaobalil do pekných slov • expr. rozmazať (urobiť nezreteľným): rozmazať prípad sprenevery
postriezť (si) p. počkať 1
strihať nožnicami rozdeľovať, oddeľovať al. skracovať niečo: strihá papier na kúsky; strihá ovciam vlnu • expr.: šniapať • šmýkať: šniape, šmýka mu vlasy nakrátko • odstrihávať • odstrihovať • expr. odšmýkavať (nožnicami oddeľovať z niečoho): odstrihuje si nechty; odšmýkava jej z vrkoča • podstrihovať • podstrihávať (trocha z niečoho strihať): podstrihuje, podstriháva dievčaťu vlasy • text. postrihovať (strihať z povrchu tkaniny chĺpky, konce nití a pod.)
postrkať p. strčiť 1
strčiť 1. sunutím vložiť niečo niekam • vstrčiť • vopchať: (v)strčiť, vopchať palicu do diery; papier si (v)strčil, vopchal do vrecka • zastrčiť • zasunúť • zastoknúť (úplne al. za niečo): (za)strčí, zasunie si ruky do vrecák; zastrčí tašku pod stôl; zastokne si kvet za pás • hovor. zastrknúť • expr.: šupnúť • šuchnúť • všuchnúť (rýchlo): šupla, (v)šuchla mu lístok do vrecka • vtlačiť • vtisnúť: vtlačiť, vtisnúť niekomu peniaz do dlane • podstrčiť (strčiť pod niekoho, pod niečo): podstrčiť pod dieťa plienku • postrkať (viac vecí, osôb na viaceré miesta): postrká do zásuvky všetky spisy • popchať • nastrkať • napchať (strčiť niekam väčšie množstvo niečoho): popchal, nastrkal všetko do batoha
p. aj vopchať
2. prudkým pohybom, nárazom niečo, niekoho zasiahnuť, do niečoho sa oprieť: strčil do mňa drúkom • expr. štuchnúť • štúriť (prstom, lakťom a pod.): od zlosti štuchol dieťa do chrbta; štúril ho palicou • pichnúť (niečím zahroteným) • drgnúť • expr.: dlbnúť • drcnúť • trcnúť • trknúť • bucnúť (menej intenzívne): úmyselne drgol, drcol do ženy stojacej vedľa; drgni, trcni doňho, nech sa zobudí • expr. rypnúť: rypne do mňa, kde môže • expr.: džugnúť • ďugnúť • žďuchnúť • durknúť: džugnúť, ďugnúť do boka niekoho • sotiť (prudkým pohybom vychýliť z polohy): sotila ho zo schodov • nár. desnúť (Kálal) • zavadiť (náhodou a obyč. jemne): zavadil o nábytok • zakopnúť (náhodou nohou strčiť do niečoho)
vložiť 1. dať, umiestniť dovnútra, medzi niečo: vložila list do schránky • strčiť • vstrčiť (sunutím vložiť): strčil si ruku do vrecka • zastrčiť • zasunúť • vsunúť: do knihy zastrčil, vsunul záložku • vopchať • vpraviť • vpratať • vtlačiť • vtesnať • expr.: vodžgať • vteperiť (vložiť tlačením): všetko vpratal do vreca • vmestiť • pomestiť • hovor.: vpasovať • zapasovať: pomestil do kufra veľa vecí; dobre zapasovaný oblok • naložiť • nastrkať • napratať • napchať • natlačiť (obyč. veľa vecí): nastrakala si do vlasov sponky; napchal do skrine všetky obleky • nabaliť • hovor. napakovať (vložiť balením): nabalila darčeky do tašky • expr.: šupnúť • šuchnúť • všupnúť • všuchnúť • všustnúť • vchrstnúť (rýchlo vložiť): všuchol si nohy pod perinu; všustla do polievky za hrsť ovsených vločiek • vsadiť • nasadiť • posadiť • zasadiť (vložiť kladením na niečo, do niečoho): vsadili chlieb do pece; posadili mu korunu na hlavu; zasadil porisko do sekery • expr. vpašovať • zried. vlúdiť (tajne vložiť): nenápadne mu vpašoval obálku do tašky • vkomponovať • zakomponovať (vložiť do celku): vkomponoval nový prvok do diela • povkladať • postrkať • popchať (postupne, viac vecí)
2. porov. vkladať 2, 3
vopchať tlačením dať, umiestniť do niečoho, dnu • strčiť • vstrčiť • vpraviť: vopchal, vpravil kľúč do zámky • expr.: zastrčiť • všantročiť: hocičo všantročil do izby; zastrčil si fajku za pás • spratať • expr. vpratať: spratal peniaze do mešteka • expr. vodžgať (násilím vopchať): v náhlivosti vodžgala do tašky to najpodstatnejšie a odišla • vraziť • votknúť (prudko): vrazil kôl do zeme • vsunúť • zasunúť • vsúkať (posúvaním): zasunul šnúru do zástrčky • vtlačiť • vtisnúť • vtesnať (silným tlakom): vtisol mu do ruky peniaze • expr.: všuchnúť • šuchnúť • šupnúť • všupnúť • štúriť • vštúriť (rýchlo, razom): všuchli mu stovku; všupol veci do vrecka • nastrkať • postrkať • napchať • popchať (väčšie množstvo): nastrkala ovocie do tašky
zastrčiť sunutím niečo niekam vložiť, obyč. s cieľom schovať, skryť • vopchať • strčiť • vstrčiť: (za)strčiť, vopchať, vstrčiť ruky do vrecák, meč do pošvy • hovor. zastrknúť: zastrkol kolík • zasunúť • vsunúť (sunutím umiestniť): zasunúť, vsunúť kľúč do dverí • zastoknúť (tak, že niečo pevne stojí): zastokol paličku do zeme, kvet do vlasov • votknúť • expr. štúriť: votknúť, štúriť si nôž za sáru • vtlačiť • vtisnúť: list si vtlačila, vtisla, zastrčila za blúzku • tech. zaústiť (zasunúť, zapojiť rúry) • zastrkať • postrkať • pozastrkovať • pozastrkávať (postupne al. na viaceré miesta)
posúvať 1. robiť niečím krátky kĺzavý pohyb po povrchu niečoho al. v priestore • posunovať: posúvať, posunovať figúrky na šachovnici • sunúť: sunie ruku pomaly k vypínaču • pomkýnať: pomkýnať pohár k sebe • potískať • potláčať • potlačovať: pomaly potíska, potláča vozík pred sebou • postrkávať • postrkovať • zried. posacovať (posúvať ľahkým úderom, nárazom): postrkáva, posacuje dieťa k dverám • pohýnať: jemne pohýnať, posúvať páku dopredu • hovor. šibovať: šibovať vlakovú súpravu
2. porov. preložiť
strkať 1. vsúvaním, tlakom vkladať niečo niekam • zastrkovať • zasúvať • zasunovať • vsúvať: strkať, zastrkovať kľúč do dierky; strká, zasúva si pierko za klobúk; zasúvať, vsúvať meč do pošvy • pchať: Nepchaj ruky do stroja! • vtláčať • vtískať • tískať • tiskať • tisnúť • tlačiť: vtláča, vtíska tvár do vankúša; tíska, tisne chlapcovi do rúk peniaz; tisnúť, tlačiť do fajky tabak • vnucovať (násilím nútiť prijať): vnucuje dieťaťu pohár teplého mlieka • expr. pichať: pichá chlapcovi do rúk pero
2. prudkým pohybom al. nejakým (obyč. zahroteným) predmetom vrážať do niekoho, zasahovať niekoho, narážať na niekoho • expr.: strcať • strckať • štuchať • bodať: baran nás strká, strcká rohmi; strkať, štuchať suseda do rebier • drgať • expr.: džugať • ďugať • dlbať • durkať • drcať • žďobať • žďuchať: drgali do nás, aby sme sa ponáhľali; chlapci sa cez hodinu jednostaj džugali, durkali, žďuchali • nár.: štopať • kynkať: deti jeden druhého štopali; voly sa kynkali rohmi • expr.: ďobať • ďubať (niečím ostrým): ďobe, ďube doň paličkou, aby ustúpil • socať • sácať (prudko posúvať z miesta al. vychyľovať z polohy): v hneve socia, sáče syna na dvor • zried. posacovať (slabo strkať): posacovať vozík k dverám • postrkávať • postrkovať • poštuchávať (chvíľami, občas strkať, štuchať, sácať)
štuchať expr. lakťom, päsťou al. zahroteným predmetom vrážať do niekoho, do niečoho • expr.: džugať • žďuchať • ďugať • žďobať • dlbať • durkať: potajomky štuchal, džugal, dlbal spolužiaka do boka; Neďugaj ma! • strkať • drgať • expr. strcať: deti strkali, drgali do seba lakťami • expr.: ďobať • ďubať (prstom, ceruzou, paličkou a pod.) • šparchať: chlapec ďobal, šparchal do psa drúčikom • expr. rýpať: rýpal do nás lakťom • nár.: klmať • štopať: klmať suseda lakťom; chlapci jeden druhého štopali • expr. poštuchávať • postrkávať (chvíľami)
tlačiť 1. tlakom pôsobiť na niečo • pritláčať: tlačiť ceruzu na papier, tlačiť na pedál, pritláčať pedál • tískať • tiskať • pritískať: tískať, pritískať si ruku na čelo • dláviť • gniaviť (pôsobiť hmotnosťou, tlakom na väčšiu plochu): dláviť zemiaky, gniaviť trávu • miagať • pučiť • mliaždiť (tlakom drviť): miagať, pučiť ovocie • šliapať (šliapaním tlačiť): šliapať kapustu
p. aj pchať
2. tlakom dávať do pohybu • tískať • tiskať • tisnúť: tlačí, tíska, tisne pred sebou káru; tlačí, tisne fúrik do kopca • potískať • potláčať • potlačovať • posúvať • pohýnať: potíska, pohýna, posúva páku od seba • postrkávať • postrkovať (tlačiť ľahkými nárazmi) • subšt. šibovať
3. tesne obklopovať a tým obmedzovať pohyb, spôsobovať bolesť a pod. • tiesniť • zvierať • tiskať • tískať: golier ho tlačí, tiesni, zviera, tíska • stláčať: súper tlačí, stláča mužstvo do rohu ihriska • ťažiť: batoh ho ťaží
p. aj omínať
4. p. trápiť, znepokojovať 5. p. domŕzať, naliehať 6. p. sádzať 2
štrkať pri náraze tvrdých (obyč. kovových) predmetov vydávať nie veľmi intenzívne krátke tupé zvuky; spôsobovať takýto zvuk • štrkotať • hrkať • hrkotať: peniaze vo vrecku štrkajú; štrká, štrkoce s kľúčmi; v škatuľke niečo hrká; hrkotať riadom • nár. expr.: žbrnkať • žbrkať • žbrnkotať • žbrkotať: vedľa čosi žbrnkoce • šramotať • šramotiť (o nepravidelnom zvuku): myši v komore šramocú • expr.: harašiť • harasiť: kľúče v ruke harašia • poštrkávať • poštrkovať (chvíľami slabo štrkať): kľúče vo vrecku poštrkávajú
porov. aj štrngať
posúvať sa krátkym kĺzavým pohybom sa premiestňovať po povrchu niečoho al. v priestore • posunovať sa: šatka sa posúvala, posunovala z pleca dole • sunúť sa: z vrchu sa sunul veľký kameň • pomkýnať sa • podávať sa: sediaci sa pomkýnajú, podávajú tesnejšie k sebe • potískať sa: budovy akoby sa potískali k sebe • expr. šinúť sa: dav sa šinul k východu • kniž.: snovať sa • snuť sa: po nebi sa snujú oblaky • expr. zried.: postrkávať sa • postrkovať sa (posúvať sa trhavými pohybmi) • pohýnať sa • uhýnať sa (malým pohybom meniť polohu): hlava sa mu pohýna od zvedavosti k susedovi • napredovať • postupovať (posúvať sa dopredu, op. ustupovať): skupina rýchlo napreduje, postupuje k cieľu
postrkávať, postrkovať p. strkať 2, posúvať 1