Synonymá slova "pome" v Synonymickom slovníku slovenčiny

cez 1. (čo) vyjadruje smerovanie z jednej strany na druhú, prenikanie ohraničeným priestorom zaplneným niečím • pomedzi (čo): slnečné lúče sa predierajú cez, pomedzi oblaky • zastaráv.: skrz • skrze (čo): pozerať sa cez, skrz oblôčik • nár. prez (čo)

2. (čo) vyjadruje smerovanie istou plochou, po povrchu niečoho • po (čom): prebehol cez lavičku, po lavičke na druhú stranu • naprieč (čím): cesta viedla naprieč lúkou • nár. prez (čo)

3. (čo) vyjadruje smerovanie nad niekým, niečím • ponad (čo): most cez, ponad rieku sa poškodil; nevedel sa preniesť ponad sklamania • nár. prez (čo)

4. (čo) vyjadruje spôsob, prostriedok, prostredníctvo a prostredníka • prostredníctvom (koho, čoho): na verejnú mienku možno účinne pôsobiť aj cez tlač, prostredníctvom tlače • s pomocou • za pomoci • pomocou (koho, čoho): dostať sa na univerzitu pomocou, za pomoci vplyvného strýka • nár. prez (čo)

5. (čo) vyjadruje časový úsek • v (čo): cez sobotu, v sobotu bol na výlete • za (čoho) • v čase (čoho): za vojny, v čase vojny bol nedostatok chleba • počas (čoho) • v priebehu (čoho): počas, v priebehu tuhej zimy treba zver prikrmovať • od (čoho): rozpovedal, čo od týždňa skúsil • nár. prez (čo) • nespráv. behom (čoho)

6. p. napriek 2 7. p. vyše 2

medzi 1. (niečím) vyjadruje miesto al. priestor v strede dvoch al. viacerých ľudí, predmetov, strán a pod. • uprostred (niečoho) • naprostred (niečoho) • naprostriedku (niečoho): sedel medzi priateľmi, uprostred priateľov; zastal medzi dverami, naprostred, naprostriedku dverí • pomedzi (čo): prechádzal medzi stromami, pomedzi stromy

2. (čo) vyjadruje smerovanie do stredu dvoch al. viacerých ľudí, predmetov, strán a pod. • pomedzi (čo): postavil sa medzi, pomedzi účinkujúcich • doprostred • naprostred • naprostriedok (čoho): lopta dopadla medzi hrajúce sa deti, doprostred, naprostred, naprostriedok hrajúcich sa detí

pomedzi 1. p. medzi 1, 2 2. p. cez 1

hranica 1. myslený rad bodov rozdeľujúci isté administratívne celky, územia: prekročiť hranice • rozhranie • rozmedzie: rozhranie, rozmedzie medzi dvoma štátmi • kniž. pomedzie: dedina na slovensko-moravskom pomedzí • línia: demarkačná línia • arch. čierťaž • voj. slang. čiara: slúžiť na čiare

2. miesto, obdobie medzi dvoma javmi, úsekmi: veková hranica • rozhranie • rozmedzie: rozhranie, rozmedzie medzi dňom a nocou • medzník • kniž. míľnik: medzník vo vývine spoločnosti • kniž. pomedzie: byť na pomedzí života a smrti • predel • priedel: predel storočia, spoločenský priedel • psych. prah: prah vedomia

3. krajné vymedzenie niečoho: prekračovať hranice slušnosti • medza: všetko má svoje medze

4. p. stôs

pomedzie p. hranica 1, 2

hraničný 1. ktorý predstavuje hranicu (v územnom zmysle) • pohraničný: hraničné, pohraničné pásmo, pohraničná zóna • demarkačný: demarkačná čiara, línia • medzný • kniž. pomedzný (oddeľujúci územie, pozemky): medzný, pomedzný kameň, stĺp • colný: colný priechod

2. ktorý predstavuje hranicu (javov, oblastí, hodnôt a pod.) • limitný • limitový: hraničné, limitné, limitové hodnoty • prahový: prahové veličiny • stropný • stropový (týkajúci sa najvyššej hranice): stropné, stropové ukazovatele • predelový • zlomový (predstavujúci predel, zlom): zlyhať v predelových, zlomových situáciách • kritický • krajný • medzný • medzníkový: kritický, krajný bod

p. aj krajný

pomedzný p. hraničný 1; čiarový, postranný 1

postranný 1. umiestnený na strane, na boku; vychádzajúci, smerujúci zo strany • bočný: postranné, bočné osvetlenie; postranné, bočné výhonky • vedľajší (op. hlavný): postranná, vedľajšia ulica • prívesný: prívesný vozík • šport.: pomedzný • čiarový (o rozhodcovi)

2. nekonaný priamo; z nejakého, obyč. nečestného dôvodu skrývaný, utajovaný • tajný • skrytý: netajila sa svojimi postrannými, tajnými, skrytými zámermi • pobočný • bočný: mať pobočné, bočné úmysly; dostať sa niekam bočnými chodníčkami • pokútny • nečistý • kniž. nekalý: pokútne, nečisté, nekalé zámery, plány

rozmliaždiť mliaždením rozdrviť • pomliaždiť: rozmliaždiť, pomliaždiť ovocie na kašu • rozdláviť • podláviť • rozgniaviť • pogniaviť • rozpučiť • popučiť • roztlačiť: rozdláviť, pogniaviť zemiaky • domliaždiť • expr.: umliaždiť • dogniaviť: stroj mu domliaždil, dogniavil ruku • zadláviť • zagniaviť: chodil opatrne, aby nezadlávil dážďovky • expr.: zapučiť • prepučiť • zmliaždiť • zmiagať • rozmiagať • pomiagať: pomiagané jahody s cukrom • pomiesiť • rozmiesiť (miesením rozdrviť): rozmiesená hlina • roztĺcť • potĺcť (tlčením rozdrviť): roztĺcť kamene na prach • rozdrobiť • rozmeliť • pomeliť • rozmrviť • pomrviť (mrvením rozdrviť): rozmrviť chlieb • rozdupať • rozdupkať (dupaním): deti rozdupali slivky pod stromom • rozotrieť • roztrieť (trením rozdrviť): rozotrel klasy v dlani • expr. domrviť • expr. zried.: rozcápať • rozpagáčiť • nár.: rozmliagať • rozmliazgať • rozdegviť • domeliť • porozpúčať • poroztláčať (postupne, viac vecí)

pomeniť p. zmeniť 2, zameniť

vymeniť 1. dosadiť niekoho, niečo za niekoho iného, obyč. rovnakého, za niečo iné, obyč. rovnaké • nahradiť • kniž. substituovať: vymeniť, nahradiť pracovníka; vymeniť, nahradiť opotrebované časti stroja • zmeniť: rád by zmenil miesto • zameniť • hovor.: vyčarať • vyčarovať • prečarať • prečarovať (použiť, vziať niečo namiesto niečoho iného): zameniť si, vyčarať si, prečarať si aktovky • hovor.: čarať • čarovať: s nikým by nečaral, nečaroval • subšt. vyčendžovať • vystriedať (koho): vystriedať nočného strážnika • hovor. prehodiť (navzájom vymeniť): prehodiť riadky v texte, prehodiť slová vo vete • premeniť: premeniť prostredie, premeniť peniaze na drobné • povymieňať • popremieňať • pozamieňať • pomeniť (postupne, viac vecí)

2. vziať odniekiaľ niečo uložené, deponované a pod. za protihodnotu, poplatok • vyzdvihnúť • vybrať: ide si vymeniť, vyzdvihnúť balík

zameniť dať, vziať, použiť niečo namiesto niečoho iného, obyč. podobného (vedome al. omylom) • vymeniť: zameniť, vymeniť si kabáty; zamením, vymením si s tebou miesto; zameniť, vymeniť peniaze v banke • zmeniť (nahradiť iným): chcem si zmeniť byt • hovor. prehodiť (zameniť navzájom): prehodili si klobúky; prehodiť čísla • hovor.: vyčarať • vyčarovať • začarať • začarovať (niečo konkrétne): deti si vyčar(ov)ali, začar(ov)ali hračky • hovor.: čarať • čarovať: nechce so mnou nič čarať, čarovať • hovor.: prečarať • prečarovať: prečarali si stoličky • premeniť: astmatik musí premeniť prostredie; premeniť, zameniť bankovku za drobné • kniž. substituovať • nahradiť (dosadiť niekoho, niečo na niekoho, niečo): substituovať, nahradiť chybné súčasti stroja • pozamieňať • povymieňať • pomeniť • popremieňať (postupne, viac vecí): pozamieňali, pomenili, popremieňali si klobúky

zmeniť 1. dať niečomu al. niekomu iný vzhľad, ráz, urobiť iným • premeniť: podarilo sa mu zmeniť, premeniť hlas; svoj postoj nezmením, nepremením • hovor.: preinačiť • preonačiť: meno si preinačil; je taký, už ho nepreonačíš • hovor. zinačiť: zariadenie ste si tu akosi zinačili • popremieňať (postupne, viacero vecí) • prerobiť • prepracovať • pretvoriť (znova, inak al. lepšie urobiť; dosiahnuť zmenu k lepšiemu): plán napokon prerobili, prepracovali; golier si prerobila na užší; svet sa nedá tak ľahko pretvoriť • kniž.: preporodiť • prerodiť (podstatne zmeniť): preporodiť spoločnosť • prekrútiť • prevrátiť (zámerne vyložiť nesprávne): fakty prekrútil, prevrátil • pozmeniť • obmeniť • modifikovať (čiastočne zmeniť): pozmeniť si názor na vec; melódia je trocha obmenená • pren. preladiť: musím celkom preladiť svoj životný program • zvrtnúť • zvrátiť (nečakane celkom zmeniť): naraz zvrtol názor; zvrtnúť, zvrátiť osud

2. nahradiť iným • zameniť • vymeniť: redaktorstvo rýchlo zmenil, zamenil, vymenil za výnosnejšie povolanie • hovor.: začarať • začarovať • vyčarať • vyčarovať: omylom si začarali, vyčarali, vyčarovali klobúky • vystriedať (postupne nahradiť iným): vystriedať veľa zamestnaní • prehodiť (zmeniť navzájom miesto niečomu): prehodiť poradie, slová v texte • premeniť (peniaze): premeniť koruny na šilingy • rozmeniť (platidlo za menšie v rovnakej hodnote): ísť zmeniť, rozmeniť tisícku • pomeniť • pozamieňať • povymieňať • popremieňať (postupne, viacero vecí)

meno 1. slovo, ktoré všeobecne al. jedinečne pomenúva nejaký jav • označenie • pomenovanie • názov: aké meno, pomenovanie, aký názov dať novému mostu; huby majú pekné mená, názvy • zastar.: nazvanie • názvisko

2. p. povesť 2 3. p. meniny

názov slovné označenie niečoho • pomenovanie: názov, pomenovanie ulice, mesta • meno: miestne meno • zastar. názvisko (Kalinčiak) • označenie • nazvanie: označenie vín • nadpis (krátky názov článku, kapitoly, básne a pod.): nadpis má byť pútavý • titul: kniha vyšla pod titulom Pamäti • titulok (názov článku, obyč. v novinách): palcový titulok

pomenovanie slovné označenie niečoho • názov: pomenovanie, názov obce, ulice • meno: miestne meno • označenie: označenie vín • termín (pomenovanie pojmu v sústave pojmov daného vedného odboru): odborný termín

osloviť 1. začať rozhovor s niekým (obyč. s cieľom dozvedieť sa niečo a pod.) • prihovoriť sa • privravieť sa: oslovil ma okoloidúci, či mu môžem poradiť; prihovoriť, privravieť sa dieťaťu • nár. prizvať sa (Gabaj) • pustiť sa/dať sa do reči • nadviazať/nadpriasť rozhovor: dá sa do reči s okoloidúcimi; Nenadväzuj, nenadpriadaj rozhovor s neznámymi mužmi! • prehovoriť (s niekým): mesiac neprehovoril s kolegom • ohlásiť: idúc okolo, ohlásil priateľa • kniž. apostrofovať (obyč. neprítomnú osobu al. neživú vec): apostrofuje celú spoločnosť; apostrofovať hviezdy

2. hovor. vysloviť žiadosť k niekomu • požiadať • poprosiť • obrátiť sa (na niekoho): oslovil som ho v tej veci; požiadali nás, poprosili nás, obrátili sa na nás, aby sme im poradili • hovor. zastaviť: minule ma zastavil, či mu pomôžem • vyzvať: vyzval ma spolupracovať • kniž. invokovať (prosiť o pomoc): invokovať múzy

3. dať oslovenému vhodné meno • otitulovať • pomenovať • nazvať: nevedel, ako má osloviť, otitulovať, pomenovať vedúceho

4. publ. vyvolať kladnú reakciu, stretnúť sa so záujmom • zaujať • zaujať pozornosť • vyvolať ohlas: predstavenie oslovilo, zaujalo najmä mladých; výrobok určite zaujme (pozornosť) viacerých, vyvolá ohlas u viacerých • zasiahnuť • zapôsobiť: dielo vie zasiahnuť diváka; na cudzincov zapôsobili originálnosťou • prihovoriť sa • privravieť sa • kniž. apostrofovať: film sa prihovoril publiku dobrou hudbou • nájsť adresáta: dielo si nájde adresáta medzi staršími

pokrstiť vykonať cirkevný obrad krstu a udeliť meno; expr. udeliť niekomu, niečomu meno • dať meno: dieťa pokrstili, dali mu meno podľa otca • hovor. okrstiť: okrstili ho až neskôr • pomenovať • nazvať: pomenovať, nazvať nové sídlisko • označiť: označil chlapca hanlivým menom

pomenovať 1. udeliť niekomu, niečomu meno • dať meno: pomenovali ho Andrejom, dali mu meno Andrej • pokrstiť (pomenovať pri krstnom obrade): dieťa pokrstili po otcovi • nazvať: ulicu nazvali po známom básnikovi • prezvať (dať prezývku): prezvali ho trpaslíkom • kniž. denominovať

2. uviesť, vysloviť meno, názov • nazvať • označiť: pomenovať, nazvať, označiť problém pravým menom • otitulovať: otituloval ho veľkomožným pánom • osloviť: Ako vás mám osloviť? • povedať (pomenovať nejakým spôsobom): povedal jej – veľkomožná pani • vyhlásiť: vyhlásili ho za zradcu • zastar. pozvať: Ondro si ženu pozovie inak. (Timrava)

malý 1. nedosahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny, nedosahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. veľký): malý strom; malá rýchlosť • drobný: malý, neveľký človek; malé, drobné slzy • nízky (ktorý má malú výšku, hodnotu, mieru; op. vysoký): malý, nízky človek; nízky tlak v pneumatikách; namerať nízke hodnoty • neveľký • nevysoký (pomerne malý): neveľký, nevysoký dom; neveľký plat • nezreteľný • nebadaný • nebadateľný • nevýrazný • neviditeľný • miniatúrny • mikroskopický • hovor. mini (nie dostatočne veľký na vnímanie, uvedomenie si; op. zreteľný, očividný): nepatrný, nezreteľný pohyb; nebadaná, nebadateľná, nevýrazná, neviditeľná zmena; miniatúrny model auta; mikroskopické baktérie; mini vláčik • úzky (malý al. nevyhovujúci čo do šírky; op. široký, voľný): malý, úzky otvor; úzka blúzka • krátky (malý čo do dĺžky al. časového úseku; op. dlhý): krátka vzdialenosť; malé, krátke trvanie búrky • plytký (malý čo do hĺbky; op. hlboký): malá, plytká jama • nedostačujúci • nedostatočný • slabý • chabý • expr. bledý (nie dostatočne veľký, dosť malý): nedostačujúca, nedostatočná intenzita; malá, slabá výkonnosť hráčov; slabé bolesti (op. silné); to je chabá, bledá útecha • zakrpatený • nedorastený • i expr. krpatý • pren. expr.: trpasličí • piadimužícky • škriatkovský • kolibričí • liliputánsky: zakrpatený, nedorastený javor; krpatý, trpasličí druh psa; kolibričie, liliputánske vydanie knihy • skromný (malý čo do počtu al. množstva): malý, skromný plat • tesný • obmedzený • stiesnený (nevyhovujúci čo do rozmeru, priestoru; op. voľný, priestranný): šaty sú mi už tesné; vojsť do obmedzených, stiesnených priestorov pivnice • šťúply • expr.: šťúplučký • šťúplušký • kniž. subtílny (malý a chudý): šťúply, subtílny mládenec; má šťúplu postavu • zanedbateľný (zanedbateľne malý): zanedbateľná suma • expr. smiešny: malá, smiešna porcia mäsa • mizivý • nepatrný: zaznamenať len mizivé, nepatrné zlepšenie • nepočetný: malá, nepočetná skupinka • bagateľný • blšací • blší • expr. halierový: bagateľný, blšací, halierový zisk • hovor. pomenší: pomenšia izba • koľký-toľký • aký-taký (aspoň nejaký): mal aspoň koľký-toľký úspech; vidieť aké-také úsilie • expr. drobnohľadný: drobnohľadné živočíchy • expr.: pramalý • primalý (príliš malý): mať pramalý, primalý záujem o niečo • expr.: maličký • maličičký • malinký • malilinký • malunký • malulinký • malučký • malučičký • zried. malučenký • nár. malušký

2. ktorý ešte nedosiahol dospelosť (biologickú; o človeku, zvieratách; op. veľký, dospelý) • nedospelý • práv. maloletý: deti má ešte malé, nedospelé; zločiny malých, maloletých detí • mladý: mladý vlčiak • hrub. zasraný: Taký zasraný fagan, a už fajčí!

p. aj nedospelý

3. p. nepočetný 4. p. bezvýznamný

nízky 1. ktorý má malú výšku (op. vysoký) • malý: nízky, malý chlap; malý kopec • nevysoký • neveľký • hovor.: ponižší • pomenší (pomerne nízky): človek nevysokého, ponižšieho vzrastu; nevysoký, neveľký porast • krátky (op. dlhý): jazvečík je pes s nízkymi, krátkymi nohami • územčistý (s malou výškou a zavalitý): mať územčistú postavu • krpatý (o živých tvoroch, obyč. expr.): krpatý strom, krpatý pes • nízkokmenný • zákrpkový (o odrodách stromov s nízkym kmeňom): nízkokmenná, zákrpková jabloň • drobný (o zvieratách): nízka, drobná zver • prízemný (o stavbe): prízemný dom (op. poschodový) • expr.: nizučký • nizunký (veľmi nízky): nizučká, nizunká izba • expr. prinízky

2. ktorý má malú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. vysoký) • malý: dostať nízku, malú peňažnú odmenu; pohybovať sa malou rýchlosťou; nízky, malý záujem o divadlo • nepatrný • zanedbateľný • bagateľný • sotva badateľný (veľmi nízky; op. značný, zreteľný): nízka, nepatrná, zanedbateľná pravdepodobnosť výhry; nepatrná, sotva badateľná spotreba energie • slabý • úbohý • nedostatočný • podpriemerný • podnormálny (ktorý nemá potrebnú úroveň, intenzitu a pod.): slabá, podpriemerná úroveň predstavenia; mať o niekom slabú mienku; nedostatočná aktivita ľudí • nevysoký • neveľký (pomerne nízky): mať nevysoké, neveľké nároky • zlý (nevyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. dobrý): nízka, zlá pracovná morálka • primitívny (prvý z hľadiska vývinového obdobia): byť na nízkom, primitívnom stupni vývinu • zvierací (pripomínajúci zviera) • pren. spodný: nízke, zvieracie pudy; nízke, spodné vášne • expr. prízemný: prízemné správanie

3. p. hlboký 4 4. p. zlý 1, nečestný, podlý

pomenší p. malý 1; nízky 1

nazývať používať meno niekoho, niečoho • volať: tieto rastliny nazývame teplomilné; volali ho starý • hovoriť: hovorili jej babka • pomenúvať • titulovať (obyč. ako oslovenie): pomenúvali ho po mene; titulovali ho pán docent • kniž.: menovať • zvať: vrch zvaný Stoh; vedel menovať veci pravým menom • prezývať (používať prezývku): prezývali ho Uchom

pomenúvať p. nazývať, volať 5

volať 1. (o človeku) silným hlasom oznamovať • kričať: volá o pomoc, kričí zo sna • ohlášať sa • ohlasovať sa • ozývať sa (odniekiaľ): ohlášal sa, ozýval sa z izby • vyvolávať • vykrikovať (často, ustavične): vyvolávala na susedku

2. (o niektorých vtákoch) vydávať zvuky • ohlášať sa • ohlasovať sa • ozývať sa: divé husi volajú, prepelice sa ohlášajú

3. hlasom, vyslovením mena a pod. upútavať pozornosť • kniž. zvať: volal deti domov • pozývať (na účasť na niečom): volal, pozýval ho na konferenciu, na návštevu • vyzývať • vyvolávať (opätovne volať): vyvoláva ma k nim hrať sa spolu

4. telefonicky nadväzovať spojenie • telefonovať • ozývať sa • ohlášať sa: pravidelne volal, telefonoval, ohlášal sa z cudziny

5. používať meno • nazývať: volali ho starký • kniž.: menovať • zvať: vrch zvali Grúň • pomenúvať • označovať (o rastlinách, veciach): tieto rastliny označujeme ako teplomilné • oslovovať • titulovať (o človeku): titulovali ho pán doktor • prezývať (volať prezývkou, dávať niekomu prezývku): prezývali ju papuľou

6. p. žiadať 1

pomer 1. množstvo, hodnota určená vo vzťahu k inému množstvu, k inej hodnote: vzájomný pomer síl • relácia: študovať jav vo všetkých reláciách • proporcia (vzájomný pomer rozmerov): proporcie priemyselných odvetví • súvislosť • súvis: príčinná súvislosť, príčinný súvis

2. okolnosť, že niekto al. niečo je v nejakej súvislosti, spojitosti s niekým al. niečím • vzťah: pomer, vzťah rodičov a detí; byť s niekým v priateľskom pomere, vzťahu; mať s niekým pomer • postoj • stanovisko: mať zlý postoj, zlé stanovisko k niečomu • prístup: vedecký prístup k riešeniu otázky • hľadisko (východisko posudzovania): posudzovať niečo z osobného hľadiska

p. aj vzťah

vzťah okolnosť, že niečo s niečím súvisí, že niekto je s niekým v istom spojení • pomer: hospodárske, politické vzťahy, pomery; vzťah, pomer medzi rodičmi a deťmi; rodinný, priateľský vzťah, pomer; kladný vzťah, pomer k umeniu; mať s niekým ľúbostný vzťah, pomer • známosť (dôverný, blízky vzťah medzi mužom a ženou): vážna známosť • relácia: študovať jav vo všetkých reláciách • spojitosť: spojitosť medzi príčinou a následkom • súvis • súvislosť: príčinný súvis, príčinná súvislosť • spätosť • zviazanosť: spätosť, zviazanosť literatúry so životom • kniž. filiácia: literárne filiácie (Mráz)

pomeriť p. udobriť

udobriť spôsobiť, aby sa niekto prestal hnevať: udobriť si rodičov • utíšiť • uchlácholiť (hnev, zlosť niekoho): úprimnými sľubmi utíšil, uchlácholil nahnevaného učiteľa • uvravkať (Jaroš) • upokojiť • uspokojiť (dosiahnuť pokoj u rozhnevaného) • uzmieriť • pomeriť • zmieriť (získať si opäť priazeň; obnoviť zhodu, súlad medzi dvoma al. viacerými osobami): rád by (u)zmieril, pomeril rozhnevaných susedov • podobriť: už sú znova podobrení

zmieriť odstrániť rozpor, spor, nesúlad a pod. medzi niekým; spôsobiť uspokojenie, vyrovnanie, súlad • uzmieriť • pomeriť: spoločné nešťastie ich (u)zmierilo; (u)zmieriť, pomeriť matku s dcérou • nár. vymeriť (Jesenská) • udobriť: chcel priateľa udobriť darom • uchlácholiť • uspokojiť • upokojiť: hľadeli nás uchlácholiť, u(s)pokojiť, aby sme neprotestovali • spriateliť: nešťastníkov treba spriateliť s osudom

pomeriť sa p. zmieriť sa 1

zmieriť sa 1. zanechať nepriateľstvo, spory • uzmieriť sa • pomeriť sa: nepriatelia sa napokon (u)zmierili, pomerili • nár. vymeriť sa (Vansová) • udobriť sa • hovor. podobriť sa: nechce sa s bratom udobriť, podobriť; udobriť sa bozkom • pokonať sa (zmierlivo sa dohodnúť): susedia sa napokon pokonali • fraz. podať si ruky: rozvadení súperi si podali ruky

2. zanechať vzdor, prijať niečo ako nevyhnutné • uspokojiť sa: ťažko sa zmieriť, uspokojiť s porážkou • spriateliť sa: musíme sa spriateliť s myšlienkou na prehru • vyrovnať sa: vyrovnať sa so stratou zamestnania • rezignovať (trpne sa zmieriť s niečím): po porážke rezignoval, s porážkou sa zmieril

pomerkovať p. zavarovať 1

zavarovať 1. podržať stráž nad niekým, niečím • povarovať • dať pozor • dozrieť • dohliadnuť: zavarovala som priateľke dieťa; dala som pozor, dozrela som, dohliadla som priateľke na dieťa • postrážiť • hovor.: pomerkovať • primerkovať (kratší čas): postrážiť deti, husi; Pomerkuj mi, primerkuj mi kone! • hovor. zastar. zavartovať • nár. zastar. zverestovať

2. p. obrániť, ochrániť

dosť 1. vyjadruje dostačujúcu mieru niečoho, v dostačujúcej miere • dostatočne • dostačujúco • postačujúco: dosť, dostatočne sa zamýšľa nad tým, čo robí; jeho vedomosti nie sú dosť, dostatočne presvedčivé; motor je dostačujúco, postačujúco výkonný • hodne • značne: je to hodne, značne rozšírený názor • nadostač: dosť, nadostač sa zaujíma o synove úspechy • pomerne • relatívne: mal dosť, pomerne, relatívne veľký úspech u obecenstva • zastar. zdostač (Hviezdoslav) • nár. dosti

2. vyjadruje dostačujúci počet, dostačujúce množstvo niečoho • dostačujúco • postačujúco • nadostač: má všetkého dosť, dostačujúco; Zobrali ste si na cestu postačujúco, nadostač jedla? • nár. dosti

3. p. hotovo

pomerne 1. v pomere k niekomu al. niečomu, v porovnaní s niekým al. niečím, v istom pomere • proporčne • proporcionálne: zisk si rozdelili pomerne, proporčne, proporcionálne podľa výšky vkladu • alikvotne: na dar prispeli alikvotne podľa príjmu

2. vyjadruje hodnotiaci postoj k výrazu, do istej miery, do značnej miery • relatívne • dosť • značne: tvoria pomerne, relatívne uzavreté spoločenstvo; ceny vstupeniek sú dosť, značne vysoké

neveľmi vyjadruje okolnosť menšej miery, intenzity, menšieho rozsahu a pod. • neveľa • nepríliš: za posledný rok neveľmi, neveľa podrástol; nepríliš dbal o poriadok na pracovisku • hovor. nebárs: nebárs sa staral o to, čo s ním bude • nie veľmi • nie príliš • pomerne málo: matke nie veľmi, pomerne málo pomáhal; neveľmi, nie príliš pokojne sledoval vývoj situácie • málo • trocha • trochu (vyjadruje okolnosť malej miery): v druhom polčase sa iba neveľmi, málo, trocha zlepšili

pomernosť p. relativita, proporcionalita

proporcionalita vyváženosť proporcií, vzťahov • proporcionálnosť: správna proporcionalita, proporcionálnosť výroby • pomernosť: pomernosť podielu na majetku • rovnomernosť: rovnomernosť rýchlosti • úmernosť (náležitý pomer k niečomu): úmernosť výkonu • vyváženosť • vyrovnanosť

relativita vzájomný vzťah dvoch al. viacerých vecí, javov • relatívnosť • pomernosť • vzťažnosť: relativita, relatívnosť, pomernosť, vzťažnosť hodnôt, farieb • podmienenosť (závislosť od istých podmienok): vzájomná podmienenosť javov

pomerný 1. jestvujúci v príslušnom pomere (op. nepomerný) • proporcionálny • proporčný (op. disproporcionálny, disproporčný): pomerné, proporcionálne zastúpenie v parlamente

2. p. relatívny

relatívny ktorý je vo vzťahu k niečomu; hodnotený vzhľadom na niečo, od niečoho závislý (op. absolútny) • podmienený: relatívny, podmienený pojem • pomerný: vládol relatívny, pomerný pokoj; je to pomerný úspech • gram. vzťažný: vzťažné zámeno

čas 1. istý vymedzený al. bližšie nevymedzený časový úsek, časové rozpätie: v poslednom čase • doba (dlhší časový úsek obmedzený dvoma krajnými bodmi bez presného určenia): naša, ľadová doba • obdobie (kratší, obyč. ohraničený časový úsek): volebné obdobie • etapa: etapa života • fáza • štádium: fáza, štádium, čas dozrievania • éra: kresťanská éra • epocha: nová historická epocha • vek (obdobie niečím typické): atómový vek • kapitola: kapitola dejín života • lehota (určený čas): čakacia lehota • termín (vymedzený čas, v ktorom treba niečo splniť): dodržať termín • hodina: hodina odchodu • zastar. zrok: blíži sa zrok voľby

2. spôsob života príznačný pre istú dobu: za dávnych čias • pomery: pominuli ťažké pomery • okolnosti: mimoriadne okolnosti • situácia: životná situácia • rok: študentské roky • deň: vojnové dni

3. p. počasie

nálada 1. celkový psychický stav: mať smutnú náladu • rozpoloženie: byť v nedobrom rozpoložení • vôľa: je celkom bez vôle • duch: nestrácať pokojného ducha • hovor. myseľ: mať veselú myseľ • kniž. naladenie: rozmarné naladenie (Timrava)

2. kladné psychické rozpoloženie • dobrá vôľa: stratiť náladu, dobrú vôľu • veselosť • rozjarenosť: od rána ho neopúšťa veselosť, rozjarenosť • expr. špička (dobrá nálada vyvolaná alkoholom): mať špičku

3. celkový stav, okolnosti, v ktorých niekto žije, niečo sa deje: atmosféra, ovzdušie: priateľská nálada, atmosféra, priateľské ovzdušie • pomery: vládli tam príjemné pomery • prostredie: dobré rodinné prostredie • postoj: postoj verejnosti

4. p. ráz

pomery p. situácia 1, čas 2, prostredie 1

prostredie 1. súhrn podmienok, v ktorých niečo existuje, v ktorých sa niečo koná • klíma: harmonické rodinné prostredie, harmonická rodinná klíma • ovzdušie: kamarátske ovzdušie • pomery: politické pomery • okolnosti (jav, ktorý podmieňuje, ovplyvňuje iný jav): na to nie sú priaznivé okolnosti • situácia (súhrn okolností): v tejto situácii sa nedá pracovať • atmosféra (stav istého prostredia): slávnostná atmosféra • pôda: stretnúť sa na domácej pôde, pripraviť pôdu na rokovanie • okolie: vplývať na svoje okolie • kniž. milieu [vysl. -ljo˝]: kultúrne milieu • zried. okružie (Rázus) • odb. médium: kvapalné médium

2. p. okolie 1

situácia 1. súhrn istých príznačných javov, charakteristických vlastností v istom časovom období • stav: zlá, kritická situácia; zlý, kritický stav • pomery • okolnosti • časy (celková situácia): zlé pomery na pracovisku; mimoriadne okolnosti; časy sú dobré • podmienky: vyhovujúce pracovné podmienky • prostredie (situácia, v ktorej niekto žije, niečo sa deje): vyhovujúce rodinné prostredie • pozícia (situácia so zreteľom na okolie): dostať sa do zlej pozície • postavenie: postavenie žien v spoločnosti • položenie: zemepisné položenie • rozpoloženie: byť v nepríjemnom rozpoložení pred otcom • atmosféra • ovzdušie (celkový ráz situácie): vládla tam nepriateľská atmosféra; cítiť nepriateľské ovzdušie • kniž. status • odb. štatus (situácia niečoho v istom období): status vedy v modernej spoločnosti

2. p. poloha

stav¹ 1. súhrn vlastností charakteristických v istom čase pre niečo, pre niekoho • situácia: finančný stav, finančná situácia podniku • okolnosti • pomery (celkový stav): zlý stav, zlé pomery v spoločnosti; okolnosti mu nedovoľujú konať inak • postavenie • položenie • rozpoloženie: ocitnúť sa v nevýhodnom postavení, položení; duševné rozpoloženie • pozícia (stav so zreteľom na okolie): jeho pozícia v rodine nebola dobrá • kondícia • hovor. forma (fyzický al. duševný stav): byť v dobrej kondícii; slabá forma futbalistu

p. aj situácia 1

2. p. povolanie 1 3. p. skupina 2

počkať 1. zotrvať istý čas v očakávaní niekoho al. niečoho • vyčkať: počkali, vyčkali na vhodný okamih • dočkať: doma sme počkali, dočkali na otcov návrat; dočkáme, kým všetci odídu • zried. pomeškať (Švantner) • postriehnuť (si) • postriezť (si) (tajne, skryte počkať): postriehnuť, postriezť si na dievča, na korisť

2. prejaviť trpezlivosť pri niečom • dočkať • vyčkať • mať strpenie: s kúpou treba ešte počkať, dočkať, vyčkať; počkajte, buďte trpezliví, majte strpenie, vrátim všetko • pozhovieť • zhovieť • zried. prehovieť (trpezlivo počkať): úžerník mu už nechce pozhovieť, zhovieť • prečkať • vydržať (počkať do konca): treba prečkať, vydržať a neprenáhliť sa • odložiť (niečo na neskorší čas): konečné riešenie sme ešte odložili, ešte sme s ním počkali

pomeškať p. počkať 1

zdržať sa 1. nevzdialiť sa istý čas odniekiaľ, z nejakého miesta • ostať • zostať: zdržal sa, (z)ostal u nás mesiac • pobudnúť (obyč. dlhší čas): pobudnúť u rodičov dva týždne • zastar. vybudnúť (Tajovský) • kniž. zotrvať • poet. strvať: zotrvám s tebou do konca • pribaviť sa • zabaviť sa (ostať dlhšie, ako bol pôvodný úmysel): pribavili, zabavili sme sa vonku do tmy • zried. pomeškať (Kalinčiak)

2. nedodržať predpokladané tempo v niečom, urobiť niečo neskôr, ako sa predpokladalo • oneskoriť sa • omeškať sa: celý projekt sa zdržal, oneskoril, omeškal pre nedostatok pracovníkov • zaostať • ostať/zostať pozadu: vydanie ďalšieho zväzku slovníka zaostalo, (z)ostalo pozadu • zastar. opozdiť sa

3. vôľou potlačiť svoje city a ich prejavy al. telesné stavy • opanovať sa • ovládnuť sa • premôcť sa: zdržať sa výbuchu hnevu; nevládal sa opanovať, ovládnuť a nahlas sa rozosmial; premohla sa a neplakala • udržať sa: už sa nemôže udržať pred hlasným protestom • zaprieť sa: zaprel sa a nepovedal ani slovo • fraz. expr. stisnúť/zaťať zuby

vložiť 1. dať, umiestniť dovnútra, medzi niečo: vložila list do schránky • strčiť • vstrčiť (sunutím vložiť): strčil si ruku do vrecka • zastrčiť • zasunúť • vsunúť: do knihy zastrčil, vsunul záložku • vopchať • vpraviť • vpratať • vtlačiť • vtesnať • expr.: vodžgať • vteperiť (vložiť tlačením): všetko vpratal do vreca • vmestiť • pomestiť • hovor.: vpasovať • zapasovať: pomestil do kufra veľa vecí; dobre zapasovaný oblok • naložiť • nastrkať • napratať • napchať • natlačiť (obyč. veľa vecí): nastrakala si do vlasov sponky; napchal do skrine všetky obleky • nabaliť • hovor. napakovať (vložiť balením): nabalila darčeky do tašky • expr.: šupnúť • šuchnúť • všupnúť • všuchnúť • všustnúť • vchrstnúť (rýchlo vložiť): všuchol si nohy pod perinu; všustla do polievky za hrsť ovsených vločiek • vsadiť • nasadiť • posadiť • zasadiť (vložiť kladením na niečo, do niečoho): vsadili chlieb do pece; posadili mu korunu na hlavu; zasadil porisko do sekery • expr. vpašovať • zried. vlúdiť (tajne vložiť): nenápadne mu vpašoval obálku do tašky • vkomponovať • zakomponovať (vložiť do celku): vkomponoval nový prvok do diela • povkladať • postrkať • popchať (postupne, viac vecí)

2. porov. vkladať 2, 3

pomestiť sa p. zmestiť sa, zniesť sa 2

vtisnúť sa tlakom, tískaním sa niekam dostať • vtlačiť sa: vtisli sa, vtlačili sa medzi dav • vstrčiť sa • vopchať sa: ešte sa stihli vstrčiť, vopchať do autobusu • vsunúť sa: vsunúť sa do otvoru dverí • vtesnať sa • zried. vtiesniť sa (tesne sa umiestniť): do izby sme sa všetci vtesnali • expr.: vpratať sa • vštúriť sa: žiaci sa vpratali, vštúrili do autobusu • napchať sa • natlačiť sa: za krk sa mu napchalo, natlačilo ihličie • vtrieť sa • votrieť sa • vdrať sa • vodrať sa • vdrieť sa • vodrieť sa (násilím, lesťou sa niekam dostať): v(o)trieť sa do domu • povtláčať sa • popchať sa (postupne sa vtisnúť) • zmestiť sa • vmestiť sa • pomestiť sa • expr.: popratať sa (dostať sa do istého priestoru): noha sa zmestí, vmestí do topánky; nepoprace sa všetko do kufra

zmestiť sa mať predpoklady dostať sa svojimi rozmermi do istého priestoru • vmestiť sa • vojsť: šaty sa nezmestia, nevmestia do kufra; noha sa nezmestí, nevmestí do topánky; nevojde to sem všetko • expr.: vpratať sa • spratať sa • vliezť: do kabáta sa vpracú, spracú aj dvaja; do rukavice mi ruka nevlezie • pomestiť sa • expr. popratať sa (o viacerých veciach al. osobách): všetko sa do batoha nepomestí; do auta sa popratala celá rodina • vtesnať sa • zried. vtiesniť sa • vtlačiť sa • vtisnúť sa • vstrčiť sa • vopchať sa (silou, tlakom sa dostať do istého priestoru): noha sa ledva vtesnala, vtlačila, vtisla do čižmy; do vreca sa už zvyšok nevopchá; do električky sa vstrčili, vopchali všetci

zniesť sa 1. pomaly, letom sa dostať dolu • spustiť sa: z výšky sa zniesol, spustil vták; náhle sa zniesla, spustila hmla • klesnúť: lietadlo kleslo veľmi nízko

2. žiť, byť v súlade • zhodnúť sa • pohodnúť sa: s nikým sa neznesie, nezhodne, nepohodne • vyjsť: s každým dobre vyjde, s každým sa znesie • expr. ráčiť sa (nedok.): s rodinou sa v ostatnom čase príliš neráčia • vydržať (s kým): nemôže so susedmi vydržať • pomestiť sa • zmestiť sa: dobrých ľudí sa veľa pomestí, zmestí