Synonymá slova "podmaniť" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 9 výsledkov (1 strana)

  • ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovaťzmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhovpodmaniťpodrobiťpodriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinuspútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človekaposadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadolzachvátiťpremôcťpreniknúťprejaťzried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosťnadísťobísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišielprepadnúťpopadnúťzried. spopadnúť: (s)popadol ho strachvlúdiť savojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do dušeexpr. opantať: smútok ju opantalzaľahnúťdoľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti

    2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcťpotlačiťopanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosťskrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnevexpr.: osedlaťzazubadliťozubadliť: osedlať, zazubadliť vášnezvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou

    3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sazvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíriosvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu


    pokoriť 1. spôsobiť potupu, hanbu niekomu • ponížiť: pokoril, ponížil chlapca zauchom pred kamarátmiuponížiťzried. upokoriť: ironické poznámky ho upokorili, uponížili do hĺbky dušepotupiťpohaniť (znevažujúco sa vysloviť o niečom): potupil ju, pohanil ju na citlivom miestezahanbiťznevážiť (pokoriť slovami): učiteľ zahanbil, znevážil kolegu pred žiakmihovor. zhodiťhrub. zhovädiť: zhodila, zhovädila mládenca pred všetkýmiuraziť (ublížiť na cti, spôsobiť urážku): netaktný výrok ho urazil

    2. mocou, násilím nadobudnúť prevahu nad niekým • premôcťpodmaniť: pokoriť, premôcť nepriateľa; podmanili si mestázvíťaziť (nad niekým, niečím) • fraz. expr. zraziť niekomu hrebeň

    porov. aj podrobiť (si)


    zvíťaziť 1. fyzickou silou, obratnosťou al. duševnými schopnosťami dosiahnuť víťazstvo, získať prvenstvo • vyhrať: zvíťaziť, vyhrať v športovom súboji, nad vojenským nepriateľom; zvíťaziť, vyhrať vo voľbách, v konkurze o miestotriumfovať (dosiahnuť mimoriadne víťazstvo): triumfovať na pretekoch; domnieva sa, že bude na skúške triumfovaťpremôcťporaziť (fyzicky i duševne): je to silák, premôže, porazí každého; súpera premohol, porazil v druhom kolepodmaniť (si)podrobiť si (dostať pod svoju moc): podmaniť si, podrobiť si cudzie krajiny; podmaniť si, podrobiť si nespútaný prírodný živelpokoriťskrotiť (násilím zvíťaziť): napokon odbojníkov pokorili, skrotili

    2. nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím (o citoch, pocitoch, telesných stavoch a pod.); vôľou zabrániť (citom, pocitom, stavom a pod.) • premôcťprekonať: láska zvíťazí nad nenávisťou, láska premôže, prekoná nenávisť; rozum napokon zvíťazil; premôcť hnevovládnuť: ovládnuť svoju nechuť prispôsobiť sapotlačiť: potlačiť predsudky, zvíťaziť nad predsudkamiskrotiť: skrotila vzmáhajúcu sa zlosť


    podmaniť si p. podrobiť (si), zvíťaziť 1


    podrobiť (si) uviesť niekoho, niečo do závislosti, zbaviť slobody • podmaniť si: kmene si podrobili, podmanili celú krajinuzotročiťporobiťujarmiť (uvrhnúť do otroctva) • zried. zjarmiť (Hviezdoslav)podriadiť si: podriadenie si domorodcovovládnuťopanovať: ovládnuť, opanovať východoeurópsky trhuchvátiťzmocniť sa (násilne): uchvátenie, zmocnenie sa mociexpr. zried. zgalejníčiť (Bodenek)


    dobyvateľ kto niečo dobýva • podmaniteľpodmaňovateľ (kto si niekoho al. niečo podmanil): dobyvatelia, podmanitelia, podmaňovatelia Amerikyzastar.: dobyvačdobývač (Kalinčiak, Hviezdoslav)


    podmaniteľ p. dobyvateľ


    dobyvačný ktorý útočí s cieľom získať, podmaniť, ovládať; svedčiaci o tom • dobyvateľskýpodmaniteľský: dobyvačná, dobyvateľská vojenská výpravauchvatiteľskýkniž. uzurpátorskýkoristníckykoristný (typický pre uchvatiteľa, uzurpátora, koristníka): uchvatiteľské, uzurpátorské, koristnícke chúťky, cielevýbojnýútočnýútočníckyagresívnymilitantný (založený na útoku, agresii): výbojná, útočná, agresívna vojna (op. obranná) • agresorský: agresorský plánsvetovládnyrozpínavýexpanzívnyexpanzný (sledujúci rozširovanie svojho územia al. ekonomického, politického a pod. vplyvu): svetovládne ambície; svetovládna, rozpínaná, expanzívna politikapren. conquistadorský [vysl. konkistadorský] (podobný conquistadorom – španielskym dobyvateľom Ameriky)


    výbojný založený na výpade za hranice vlastného územia s cieľom získať niečo • dobyvačnýdobyvateľský: výbojná, dobyvačná, dobyvateľská výpravaagresorskýútočnícky: agresorský, útočnícky plánagresívnyútočný: agresívna, útočná akciabojovnýbojachtivýmilitantný: bojovné, bojachtivé, militantné silypodmaniteľský: podmaniteľská vojnaexpanzívnyrozpínavý: expanzívna, rozpínavá politikakoristnýkoristnícky: koristné ciele


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV