Synonymá slova "pes" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 67 výsledkov (1 strana)

  • pes šelma chovaná ako domáce zviera: strážny pesexpr.: havkáčďavkáčdunčo (väčší chlpatý pes): pred búdou sedí dunčohovor. bundáš (pes s dlhou hustou srsťou) • det. havohypok.: čučokuťo


    chodec človek idúci, chodiaci pešo: osamelý chodecpeší: priechod pre chodcov, pre pešíchokoloidúci (kto ide okolo): nevšímať si okoloidúcichzried. pasant (Vajanský)


    peši p. pešo


    peší1 p. pozemný


    peší2 p. chodec


    pešo na vlastných nohách • pešipešky: domov sa vrátili pešo, peškyna vlastnýchzastaráv. per pedeszastar. žart. per pedes apostolorumžart. subšt.: pešobusom • pešibusom


    pozemný voj. (o armáde, vojsku) pripravený na boj na zemi • pechotný: pozemná, pechotná vojenská sila; pechotné jednotkyzastar. peší: pešia armáda


    pešiak 1. vojak pechoty • zastar. infanterista

    2. šachová figúrka najnižšej hodnoty • hovor. sedliakpeón


    pešibusom, pešobusom p. pešo


    pesimista kto má sklony vidieť vo všetkom len záporné, zlé stránky (op. optimista): človek nesmie byť pesimistomexpr. kuvik: Nestraš, ty kuvik!


    čierno, star. i čierne 1. majúc čiernu farbu, farbu ako sadza, na čiernu farbu, čiernou farbou (op. bielo) • načierno, pís. i na čierno (op. nabielo) • dočierna, pís. i do čierna (op. dobiela): čierno, dočierna sfarbené obočie; natrieť lavicu načiernotmavonatmavodotmava, pís. i na tmavo, do tmava: tmavo, natmavo natretá polička

    porov. aj čierny 1

    2. z tej horšej stránky (op. ružovo) • chmúrnochmúrnepochmúrnetemnotemne: všetko vidíš čierno, chmúrne, temnebeznádejnepesimisticky (op. optimisticky) • skepticky: vyzerá to s nami čierno, beznádejne; na všetko sa pozerá pesimisticky, skepticky


    pesimisticky p. čierno 2


    pesimistický založený na pesimizme; svedčiaci o pesimizme (op. optimistický) • chmúrnypochmúrnypošmúrny: pesimistická, chmúrna, pochmúrna, pošmúrna nálada, atmosféračiernykniž. ponurý: mať čierne, ponuré myšlienkysvetobôľny (plný životného pesimizmu): svetobôľna poézia, svetobôľny pocitsmutnýnegatívnyzlý: smutná správa; negatívne, zlé predpovedenegativistickýskeptický (založený na negativizme, skepse): negativistický, skeptický postojnihilistický


    skeptický ktorý je založený na skepse, nedôvere, ustavičných pochybnostiach; pre ktorého je príznačná skepsa; svedčiaci o skepse • nedôverčivýpochybovačný: skeptický, nedôverčivý, pochybovačný človek; nedôverčivé, pochybovačné slovápesimistický (ktorý má sklon vidieť všetko z horšej stránky; op. optimistický): pesimistický pohľad na svet, pesimistická predpoveďnegativistický (z princípu odmietavý, záporný): zakorenil sa v ňom negativistický postojnihilistický (pre ktorého nemá nič zmysel; ktorý všetko odmieta, popiera): nikto sa nevyzná v jeho nihilistickom sveteneveselýneradostný (ktorý neveští nič dobré, príjemné): vízia budúcnosti je neveselá, neradostnápochmúrnypošmúrny: pochmúrne, pošmúrne myšlienky


    smutný ktorý je zasiahnutý, preniknutý smútkom (o človeku a jeho prejavoch); ktorý spôsobuje al. prezrádza smútok (op. veselý) • neveselýbezúsmevný: vyšiel z dverí smutný, neveselý; smutný, neveselý, bezúsmevný príbehťažkomyseľnýkniž.: trudnomyseľnýtrudnýzried. trudnatý (uzavretý do seba, so smutnými myšlienkami): ťažkomyseľný, trudnomyseľný človekskľúčenýsklesnutýskleslý (duševne ochabnutý): byť veľmi skľúčený, sklesnutýstiesnený (ktorého niečo ťaží, ktorý sa cíti nesvoj): celá je stiesnenáskormútenýzarmútenýzronený (trápiaci sa pre niečo, bolestne zasiahnutý) • zastar. kormútlivý: skormútení, zarmútení, zronení rodičia; skormútená, zarmútená, zronená tvárustaranýustarostenýutrápenýužialenýužalostenýnešťastný (ktorý sa duševne trápi, ktorý má starosti, problémy a pod.): už dlhší čas ho vídať ustaraného, utrápeného, užialeného, užalosteného, nešťastnéhorozžialenýrozžalostenýrozsmutnenýzried. bolestiplnýexpr.: rozboľavenýrozbolenýrozbolestenýrozbolestnený: rozboľavené srdcevážny: čakala vážna, bez úsmevunár. zabanovaný (ktorému je ľúto za niekým al. niečím, čo už pominulo, čo už nemožno vrátiť späť): zabanovaný hľadí von oblokomzarmucujúcineradostný (op. radostný): priniesol zarmucujúcu, neradostnú správupochmúrnypošmúrnybezútešnýkniž.: ponurýponurný: ocitnúť sa v pochmúrnej, pošmúrnej, bezútešnej krajineneutešený: neutešené pomeryzádumčivýclivýkniž. tklivýmelancholický (smutný a túžobný): zádumčivá, clivá, tklivá melódia; melancholická náladasentimentálnysladkobôľny (príjemne smutný) • expr. vzdychavý: sentimentálna, sladkobôľna, vzdychavá básničkabaladický (smutný ako v balade): baladický príbehzúfalýzlomený (prezrádzajúci zúfalstvo, beznádej): zúfalý, zlomený hlastrpkýbolestnýpren. pokrivený: trpký, bolestný, pokrivený úsmevpren. vyhasnutý (bez iskry, bez života, záujmu): vyhasnuté očikniž. žiaľnybôľnyžalostnýkniž. žalostivý (plný žiaľu): žiaľna, bôľna rozlúčkaelegickýtrúchlivýkniž. trúchly: trúchlivé spomienkysvetobôľnychmúrnypesimistickýkrušnýčiernyexpr.: temnýtmavý: chmúrne, pesimistické, temné, tmavé myšlienky; krušné časy; čierne dnitragickýdramatický: tragický, dramatický koniecexpr. presmutný (veľmi smutný)


    pešky p. pešo


    pesnička p. pieseň 1


    pieseň 1. krátka hudobná skladba s textom určená na spievanie • pesnička: spievať vianočné piesne, pesničky; skladať tanečné pesničkysong (náladová pieseň sprevádzaná džezovými nástrojmi): černošské songyšansón (kabaretná al. náladová pieseň): zaspievať šansón, skladateľ šansónovspievanka (krátka pieseň ľudového pôvodu al. ponáška na ňu) • trávnica (ľudová pieseň tematicky súvisiaca s prácou pri kosení lúk): ťahavé trávnicekuplet (žartovná pieseň v hudobnej fraške, v kabarete) • šlágerhovor. hit (obľúbená módna pesnička): tanečný šláger, hitchorál (oslavná zborová pieseň) • uspávanka (pieseň spievaná pri uspávaní dieťaťa; hudobná skladba tohto rázu): spievať uspávanku

    2. p. spev 1, 2


    spev 1. hudobný prejav realizovaný ľudským hlasom; melodické zvuky vydávané vtákmi: dievčenský spev; spev slávikapoet. spevot (Hviezdoslav)melódia: počúvať vtáčie melódiepieseňpesnička (krátka hudobná skladba s textom): vianočné piesne, pesničky, spevypejor.: bľakotbľak (falošný, nepríjemný spev)

    2. básnický útvar, časť rozsiahlejšej epickej skladby • pieseň: spevy Jána Botta


    pesničkár p. skladateľ


    skladateľ kto skladá, tvorí hudobné diela • komponista: operný skladateľ, komponistapesničkár (skladateľ pesničiek)


    chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčaťvykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cestyísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšuhovor. expr.: pešovaťpechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopcachodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicouexpr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po mesteexpr.: vláčiť saexpr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláčiexpr.: behaťlietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodochhovor. pendlovaťexpr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať saprevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškamikniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horouexpr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulicipotulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedineexpr.: motať samotkať satmoliť satmoľkať sapliesť sapopletať saplantať sapľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynkeexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korzehovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský)nár. obalkovať (Rázus)

    2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električkyexpr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

    3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce automnavštevovať: navštevuje zdravotnú školuchodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

    4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcomhovor. vodiť saexpr. vláčiť sanár. vodáckať sa (Kukučín)stýkať samať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

    5. p. patriť 1


    ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlakkráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turistizried. zakračovať (Jégé, F. Hečko)uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedinevykračovaťexpr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračujezaberať (rezko): zaberá dolu vŕškomzried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopcastúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnouhýbať sa: Čo sa nehýbete?vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicouhovor. šliapaťhovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za namiexpr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za namiexpr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovaťhovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo prečsmerovaťmať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezťmerať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domovfraz.: zošívať cestušnurovať cestu (opito ísť) • odchádzaťodoberať sabrať sapoberať saexpr.: pratať sapakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!expr.: vliecť saťahať (sa)hovor. expr.: štrachať satralákať satralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchuexpr.: ťarbať saškarbaťšľampaťšmotkať sacabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za namiexpr.: teperiť saterigať saredikať sanár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po domnár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sašuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stoluexpr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k staniciexpr.: trmácať satrmázgať satrmádzgať sadrgáňať sadrgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mestahovor., trocha pejor.: trepať satrieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočneexpr.: drobčiťcupkaťcupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkouexpr. badkaťhovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za namiexpr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domovexpr.: capkaťťapkaťtľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blateexpr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhradyexpr.: hopkaťhupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

    2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2


    pešovať p. ísť 1


    pestovaný vedome sadený, siaty a ošetrovaný, zošľachťovaný (op. divý, divoký) • šľachtenýodb. kultúrny (op. nekultúrny): pestovaný, šľachtený ovocný sad; pestované, kultúrne rastlinyodb. ušľachtilý (majúci dokonalé vlastnosti nadobudnuté šľachtením): ušľachtilé odrodyúžitkový (pestovaný pre úžitok): úžitkové rastlinyštepný: štepná záhrada


    cibriť cvičením, starostlivosťou robiť dokonalejším • kultivovaťzošľachťovať: deti treba výchovou od malička cibriť, kultivovať; cibrenie, zošľachťovanie spôsobov, správaniazdokonaľovaťzlepšovaťkresať: prednes si ešte musia dlho zdokonaľovať, zlepšovať, kresaťbrúsiťcizelovaťpilovať (cibriť prepracúvaním v detailoch): brúsiť, pilovať jazykový prejav; cizelovať veršebystriť (pamäť, pozornosť) • zjemňovaťpestovať (všestranne rozvíjať kladné vlastnosti): zjemňovať, pestovať svoj štýl, vkus, hudobné nadanienespis. tríbiť


    chovať 1. venovať sa chovu zvierat • dochovávať: chovať, dochovávať dobytok vo veľkompestovať (včely) • hovor. držať: už nedržíme ovce, včelyexpr. piplať sanár. expr. kublať: piple sa s hydinou, kuble kuriatkaexpr. peľhať (úzkostlivo, s námahou; aj o deťoch)

    2. podávať potravu (zvieratám al. ľuďom) • kŕmiť: chová, kŕmi husi kukuricou; chová, kŕmi na rukách dieťaživiť: živiť mláďa mliekomdojčiťpridájaťnadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala dieťa celý rokplekaťnár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko): plekať teľahovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí) • obročiť (kŕmiť obrokom) • nár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka hydiny) • expr.: pchaťnapchávať (podávať veľa jedla, potravy niekomu) • kniž.: sýtiťnasycovať (robiť sýtym): deti sýti chlebom

    3. p. živiť 1


    opatrovať poskytovať všestrannú starostlivosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby bolo všetko v poriadku • starať sa (o niekoho, o niečo): opatrovať chorého, starať sa o choréhobrať niekoho do opatery/pod opateru: od nového roka berie vnúča do opatery, pod opaterumať v opatere: rodičov má v opatere dcéraošetrovať: ošetruje stromyobsluhovať: obsluhuje dojnicepestovaťhovor. šľachtiť (z hľadiska krásy, ušľachtilosti): pestuje si ruky, vlasy; šľachtí si, pestuje si bradu, tvár; starostlivo pestovať materinskú rečobchádzaťobchodiť: celý deň opatruje, obchádza, obchodí rodinubedliťbdieťdávať pozordozerať (starať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): bedliť, bdieť nad deťmi; dávať pozor, dozerať na strojevarovať: ostať doma varovať domchovaťkŕmiť (poskytovať potravu): chová, kŕmi početnú rodinu


    pestovať 1. poskytovať všestrannú starostlivosť rastlinám, zried. aj zvieratám, aby priniesli úžitok al. potešenie • dopestúvaťdorábať: pestovať, dopestúvať, dorábať cukrovú repu, sóju; pestuje doma kanárikasadiť: každoročne sadí dve hriadky mrkvykultivovaťšľachtiť (pestovať šľachtením, cieľavedomým obrábaním): šľachtí, kultivuje rozličné odrody jabĺkošetrovať: jahodnisko starostlivo ošetrujechovať (zvieratá): vo veľkom chovajú nutrie

    2. zaoberať sa niečím s cieľom zveľaďovať to • rozvíjať: estetické cítenie treba pestovať, rozvíjať od detstvacibriťbrúsiťkultivovať: cibrí, brúsi svoje vystupovanie, svoj vkus; kultivovanie spisovného jazykazošľachťovaťmenej vhodné zušľachťovaťzdokonaľovať: hru na klavíri treba ustavične zošľachťovať, zdokonaľovať

    3. starostlivo zachovávať v dobrom stave (najmä z hľadiska vzhľadu) • starať sa (o niečo): pestuje si vlasy, nechty, stará sa o vlasy, nechtyudržiavať: udržiavaná postava

    4. držať dieťa na rukách a obyč. jemnými pohybmi ho tíšiť • varovať: pestuje, varuje plačúce dojčanosiť na rukáchexpr. čičíkať: celú noc nosí na rukách, čičíka choré dieťa


    sadiť vkladať semená, hľuzy al. mladé rastliny do zeme, aby rástli: na jar sadí v záhrade zemiaky, zeleninuvysádzaťvysadzovať (obyč. postupne, vo väčšom množstve; sadením pokrývať istý priestor): vysádzať, vysadzovať ovocné stromy, vinicu, horupestovať (sadiť a ďalej ošetrovať, opatrovať): na tomto záhone každý rok pestujem kvety


    starať sa 1. pričiňovať sa o prospech, dobro niekoho, niečoho, o úspešný chod, priebeh niečoho • mať na starosti: stará sa o nevládnych rodičov, o domácnosť; má na starosti športovú činnosť mládežezried. vystarávať sa (Rázus): vystaráva sa o mužaopatrovať (starať sa o to, aby niekto mal to, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku): opatrovať chorých, opatrovať trávnikdbaťdržaťpestovať (venovať niečomu starostlivosť, dávať si záležať na niečom): dbá, drží na svoj zovňajšok; dbá o výchovu detíbedliť: bedliť nad dodržiavaním zákonovhľadieť: hľadí len na peniaze, výhodydozeraťdohliadaťdávať pozor (aby nič rušivo nezasahovalo do daného, normálneho priebehu, stavu): dozerať, dohliadať na čistotu, poriadok; dávať pozor, aby všetci prišlihľadieť si: Hľaďte si svojich vecí!

    2. cieľavedome získavať • obstarávaťzaobstarávaťzaisťovať: Kto sa stará o materiál? Kto (za)obstaráva, zaisťuje materiál?; zaisťovať lístky na koncertzadovažovaťzaopatrovaťhovor. zháňať: nemá nám kto zadovažovať, zaopatrovať najnovšiu literatúru

    3. prejavovať starosti, obavy o niečo, o niekoho • starostiť samať starosťbyť ustarostený: nestaraj sa, všetko dobre vybavím; je ustarostený, či sa plán podarítrápiť saobávať saumárať sahovor. krenkovať sa: Už sa toľko netrápte, neobávajte!

    p. aj trápiť sa

    4. p. starieť sa


    vyrábať 1. prácou (obyč. na stroji) dávať vznik novému výrobku, produktu • produkovať: vyrábať, produkovať oceľ, elektrickú energiu, mäsorobiťzhotovovať: vo fabrike robia, zhotovujú dielcefabrikovať (vyrábať vo veľkom množstve): fabrikovať lacnú obuvdobývať (vyrábať ťažbou): dobývať uhliepestovať (vyrábať sadením a ošetrovaním): pestovanie pšenice, obilia

    2. prácou al. nejakou inou činnosťou získavať peniaze • zarábať: v štátnom podniku málo vyrába, zarába; tvrdo si vyrába, zarába na chlieb


    zaoberať sa sústavnejšie sa niečomu venovať (napr. svojmu zamestnaniu, záľubám, povinnostiam a pod.) • zapodievať sa: zapodievať sa chovom koní, obchodovanímzamestnávať sa: zamestnáva sa prácou v záhrade, myšlienkami kúpiť si domexpr. zanášať sa: zanášať sa nereálnymi predstavamiexpr.: opletať sababrať sapiplať sapaprať saprplať sa (zaoberať sa obyč. s niečím nepríjemným): nebudem sa s vami viac opletať, babraťnár. expr. škavdať sa (Timrava)expr.: oštarovať saoškliviť sašpiniť sa (robiť si nepríjemnosti s niekým, zaoberať sa s niečím nepríjemným): oštarovať sa s nespratníkmi; oškliviť sa, špiniť sa s kŕmením prasieckniž. zastar. oberať sa (Kukučín, Sládkovič)zahadzovať sa (zaoberať sa niečím nedôstojným): zahadzuje sa čiernym obchodovanímpestovať: pestuje hudbu a šport


    pestovateľ kto pestuje, dorába plodiny • dorábateľproducent: pestovateľ, dorábateľ zeleniny, producent kukurice


    pestrieť sa, pestriť sa javiť sa pestrým, byť pestrým • strakatieť sastrakatiť sastrakavieť sa: v dave sa pestrela, pestrila, strakatela, strakatila, strakavela červená sukňajarabieť sajarabiť sazried. jarabatieť sa: jesenné lesy sa jarabeli, jarabili, jarabateli pestrými farbaminár. jastrabieť sa: letná lúka sa jastrabie kvietím


    pestro 1. p. strakato, porov. aj pestrý 1 2. p. rozlične


    rozlične rozličným spôsobom, rozličnými spôsobmi, s rozličnou mierou, vlastnosťami a pod. (op. rovnako) • rozmanitozastaráv. rozmaniterôzneodlišne: rozlične, rozmanito upravené záhradky; rôzne, odlišne stvárnená myšlienkanerovnakonejednakorozdielne: nerovnako, nejednako, rozdielne spracovať surovinypestrohocijakovšelijakohovor. všelijakhovor. expr. všakovak: ľudia tam chodia pestro, všelijako, všakovak oblečenínejednotnenerovnorodonesúrodorôznorodo (op. rovnorodo) • kniž. heterogénne (op. homogénne): nejednotne, nerovnorodo, nesúrodo usporiadaný materiál; rôznorodo, heterogénne vplývať na stav ekonomikykniž. disparátne: vývin pokračoval disparátnemnohorakozried. viacerakoexpr.: desatorakostorakotisícorako (mnohými rozličnými spôsobmi): témy sa možno zmocniť mnohorako, storako, tisícorakoodchodneprotichodnezastar. rozchodne (Dobšinský): ekonomické problémy riešia odchodne, protichodneinakinakšieináčtak i onaktak i tak (iným spôsobom): ku každému musí pristupovať inak, inakšie, ináčrôznotvárnemnohotvárne (v rozličných tvaroch, podobách): rôznotvárne, mnohotvárne zobrazená skutočnosť


    strakato s rozmanitými, pestrými, obyč. krikľavými farbami, škvrnami a pod. • pestropestrofarebnemnohofarebne: strakato, pestro, pestrofarebne oblečená žena; mnohofarebne vyzdobené ulicenastrakatodostrakata, pís. i na strakato, do strakata: nastrakato, dostrakata nastriekané dverejarabato

    porov. aj strakatý 1


    pestrofarebne p. strakato, porov. aj pestrý 1


    kolorit 1. vlastnosť hmoty prejavujúca sa prítomnosťou viacerých farieb; farebné vypracovanie umeleckého diela • farebnosťfarbitosťpestrofarebnosťviacfarebnosťrôznofarebnosť: kolorit, farbitosť, pestrofarebnosť rozkvitnutej lúky; kolorit, farbitosť, farebnosť obrazu, skladbyživosťsviežosť

    2. p. charakter 2


    pestrofarebnosť p. kolorit 1


    farebný 1. majúci istú farbu al. viac farieb: natrieť drevo farebným lakom (op. bezfarebným); farebný televízor (op. čiernobiely) • viacfarebnýrôznofarebný: viacfarebná tlač, rôznofarebné ozdobyfarbistý: farbistá látkapestrýpestrofarebný: pestré ilustrácie, pestrofarebné tkaniny

    2. p. pestrý 1, 2, zaujímavý


    pestrofarebný p. pestrý 1, farebný 1


    pestrý 1. ktorý má rozmanité, výrazné, často aj krikľavé farby • pestrofarebný: pestrá, pestrofarebná látkafarebnýfarbistýviacfarebnýmnohofarebnýrôznofarebný (majúci mnohoraké al. odlišné farby): farebné, farbisté ozdoby do vlasov; súprava pestrých, viacfarebných, mnohofarebných papierov; rôznofarebné hlavičky astierživýveselýhýrivý (o farbách, ktoré svojou pestrosťou pôsobia príjemne, radostne) • strakatýstrakavý (majúci rozmanité, obyč. kontrastné al. krikľavé farby, škvrny): strakatá, strakavá sukňanár.: tarkavýtarkastý: tarkavé jesenné lístiejarabatýjarabý (obyč. o perí vtákov) • expr. čačkavýexpr. storaký (o farbe)

    2. plný zmien, bohatý na rýchle sa striedajúce udalosti, odlišné zážitky, javy, prvky a pod. (op. jednotvárny, monotónny) • rozmanitýmnohotvárny: mať pestrý, rozmanitý, mnohotvárny životmnohorakýmnohotvarýrôznorodýrôznotvárny: mnohoraké druhy tovaru; mnohotvarý, rôznorodý, rôznotvárny materiálfarbistýfarebnýživý (op. bezfarebný, nevýrazný): farbistý, farebný, živý štýl, opis udalostímiešanýpren. expr. strakatý: miešaná, strakatá spoločnosťrozličnývšelijaký: rozprávať rozličné, všelijaké zážitky z ciest


    strakatý, strakavý 1. ktorý má rozmanité, dosť výrazné a obyč. farebné škvrny: strakatá, strakavá kravarôznofarebnýpestrofarebnýmnohofarebnýpestrý: rôznofarebná, pestrofarebná košeľa; mnohofarebné, pestré sfarbenie jesennej prírodyjarabistýjarabatýjarabý (obyč. o vtákoch): jarabistý, jarabatý kohút; jarabé periekrôpkavýkrôpkatýkropenatýkropenýfŕkanýstriekanýprskaný (pofŕkaný drobnými bodkami, škvrnami): krôpkavé, krôpkaté, kropenaté, kropené vajíčka lesných vtákovhovor. fľakatý (majúci fľaky, väčšie škvrny): fľakaté zviera; módne fľakaté nohaviceškvrnitý: škvrnitá srsťexpr. zried. stračkavýnár.: tarkavýtarkastý: stračkavý, tarkavý, tarkastý pes

    2. p. pestrý 1, 2, rozmanitý 1


    bohatý 1. vyznačujúci sa dostatkom materiálnych prostriedkov, žijúci v hmotnom blahobyte (o človeku; op. chudobný) • majetný (op. nemajetný, bezmajetný): byť bohatý, majetný; bohatí, majetní predkoviazámožný: letné sídla zámožných ľudíhovor. dobre situovaný: dobre situovaná rodinasolventný (majúci dostatok peňazí, schopný platiť): solventní rodičiahovor. expr.: zaperenýoperenýzazobaný: byť dobre zaperený, operený, zazobanýsubšt. prachatý: ponuka iba pre prachatých záujemcovzastar. peňažitý: peňažitá nevestanár. zagazdovaný: zagazdovaný mlynárpren. nár. hrubý: hrubý gazda (Kukučín, Hviezdoslav)expr. prebohatý (veľmi, nesmierne bohatý) • expr. pribohatý (priveľmi bohatý, obyč. pejor.)

    2. vyznačujúci sa dostatkom, hojnosťou, oplývajúci niečím kladným (v materiálnom i duchovnom zmysle) • hojný: bohatá, hojná úroda; bohatý, hojný prírastokúrodnýkniž. požehnaný (bohatý na úrodu): úrodný kraj, požehnaný rokštedrývýdatný: štedrá odmena, výdatné zrážkylukulský: lukulské hody, hostinypočetný (bohatý čo sa týka počtu): početná účasť divákovkniž. opulentný (vyznačujúci sa nadbytkom): opulentná hostinakniž. nepreberný (veľmi bohatý): nepreberné zásobyveľkýpestrý (bohatý rozsahom a pestrosťou): veľký, pestrý výber, šatník, sortimentplodný (bohatý na výsledky): prežiť bohatý, plodný životplnotvárnymnohotvárnyrozmanitýobsažnýplný (bohatý na zmeny, zážitky; intenzívne prežívaný; o živote) • rozsiahlyobsiahly (majúci veľký rozsah): rozsiahle zdroje surovín; bohatá, rozsiahla, obsiahla slovná zásobavysokýexpr. kráľovský: dostať vysokú, kráľovskú odmenubujný: bujný porast, bujné vlasy, bujná fantázianákladný (bohatý a obyč. náročný): nákladná toaletaexpr.: prebohatýprehojný (veľmi bohatý): v prebohatej, prehojnej miereexpr. pribohatý (príliš bohatý)


    mnohotvárny prejavujúci sa v mnohých tvaroch, podobách (op. jednotvárny, stereotypný) • rôznotvárnyzastaráv.: mnohotvarýrôznotvarý: zanechať mnohotvárne, rôznotvárne, mnohotvaré, rôznotvaré dielo; venovať sa rôznotvárnej práci (op. monotónnej, fádnej) • menej časté viactvárny: viactvárna skutočnosťbiol. polymorfný (výrazne sa odlišujúci v rámci jedného druhu rastlín, živočíchov, nerastov): vekovo polymorfné živočíchy; nerasty s polymorfnou štruktúrouplnotvárny (ktorý vyčerpáva všetky možnosti tvarov, podôb): prežil plnotvárny životpestrýrozmanitýbohatý: mnohotvárna, pestrá, rozmanitá príroda; mnohotvárna, bohatá tvorba spisovateľarôznorodýrozličnýrôzny (op. rovnorodý): rôznorodé, rozličné, rôzne premeny sveta


    ostrý 1. ktorý má brúsením spracované ostrie (op. tupý) • naostrenýnabrúsenývybrúsený: ostrý, naostrený nôž; ostrá, nabrúsená kosazastrúhaný (o ceruzke): ostré, zastrúhané pastelkypriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    2. ktorý je zakončený hrotom, špicou (op. tupý) • špicatýzahrotenýprihrotenýhrotitýhrotistýkončistýkončitý: ostrý, špicatý nos; ostrá, zahrotená čepeľ noža; špicatý, končistý vrchzaostrenýzašpicatený: zaostrená, zašpicatená bradaprudkýstrmý (tvoriaci so základňou malý uhol; op. mierny): prudká, strmá zákruta; prudké, strmé stúpaniepriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    3. ktorého povrch môže spôsobiť zranenie svojím zahrotením (op. hladký) • hranatý: ostré, hranaté kamenedrsnýtvrdý: drsná, tvrdá zubná kefka; ostrý, drsný pulóverpichľavýpichavý (ktorý pichá): kráčal bosý po ostrom, pichľavom, pichavom štrkupriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    4. (o zvuku) ktorý pre svoju výšku a prenikavosť nepríjemne znie (op. temný, tupý, dutý) • prenikavýsilnýintenzívny (op. tlmený, slabý): ostrý, prenikavý hvizd; prenikavé, silné, intenzívne trúbenievysokýpišťavýpiskľavýpískavýpiskotavýhvízdavý: vysoké, piskľavé tóny; pišťavý, piskľavý ženský hlas; pískavé, hvízdavé zvuky píšťalvýraznýzreteľnýzvučný (s dobrou počuteľnosťou): ostrý, výrazný brechot; zreteľné, zvučné zvonenie zvončeka (op. tlmené) • priostrý (príliš ostrý)

    5. ktorý silno a nepríjemne pôsobí na zmysly (obyč. o nepríjemných telesných a duševných prejavoch); ktorý má veľkú silu, intenzitu (op. slabý) • prenikavýsilnýprudký: ostrý, prenikavý, silný zápach; prenikavé, prudké svetlointenzívnyveľký: ostrá, intenzívna, veľká bolesťštiepavýpichavýpichľavýdriapavý (sprevádzaný pocitom štiepania, pichania): mať v pľúcach štiepavý, pichavý, pichľavý pocitstudenýmrazivýčerstvýrezký (o vzduchu): v zime sa zle dýcha ostrý, studený, mrazivý vzduch; fúkal čerstvý, rezký vietordráždivýkorenistýkorenitýpikantný (o jedle s výraznou a štipľavou chuťou; o chuti al. vôni spojenej s pocitom štípania, pálenia a pod.): čínska kuchyňa je typická korenistými, pikantnými omáčkami; dráždivá, koreni(s)tá chuť reďkovky; dráždivá, koreni(s)tá vôňa kvetovštipľavýpálčivýpálivýrezavýtuhý (spôsobujúci pálenie; veľmi intenzívny): ostrý, štipľavý mráz; štipľavý, pálčivý, rezavý dym; štipľavá, tuhá paprika; rezavé bolesti pri močeníčpavý (ostro zapáchajúci): čpavý zápachpriostrý (priveľmi ostrý)

    6. ktorý má veľkú rýchlosť, intenzitu (op. pomalý, mierny) • veľkýintenzívnysilnýprudký: nasadiť ostré, prudké, veľké tempo; ostrá, silná streľba; ostrý, intenzívny tréningrezký: ostrý, rezký rytmuspriostrý (príliš ostrý)

    7. (o zraku a iných ľudských schopnostiach) ktorý sa vyznačuje dobrou al. vysokou kvalitou (op. slabý, oslabený) • prenikavýbystrývýborný: ostrý, prenikavý bystrý zrak; prenikavý, bystrý, výborný rozum

    8. ktorý sa dá dobre a zreteľne vnímať a rozoznávať, obyč. zrakom (op. nezreteľný, nejasný) • jasnývýraznýzreteľný: ostrá, jasná, zreteľná fotografia; ostré, výrazné črty tváreviditeľnýzrejmýdo očí bijúci (op. nenápadný): viditeľný, zrejmý, do očí bijúci kontrastzaostrený (op. rozmazaný): zaostrený obrazživýpestrý (o farbách, ktoré upútajú svojou prenikavosťou, intenzitou a pod.): ostré, živé, pestré farby

    9. ktorý sa vyznačuje prísnosťou, strohosťou (op. mierny, jemný) • prísnystrohýpríkry: dohovárať niekomu ostrým, prísnym tónom; strohé, príkre odmietnutie; ostrá, prísna kritika dielaútočnýpolemický (spojený s istým útokom, napadnutím): ostrý, útočný hanopis; polemická výmena názorovexpr.: naostrenýnabrúsený: naostrené pero, byť naostrený na niekohojedovatýexpr. britkýkniž. briskný (naplnený hnevom, nenávisťou): mať ostrý, jedovatý jazyk; jedovatý, britký článok; britké, briskné odmietnutiepren.: korenistýkorenitýštipľavýkorenený: ostré, korenisté vtipy; koreni(s)té, štipľavé, korenené poznámkyrezný (Rázus)priostrý (príliš ostrý)


    rozmanitý 1. ktorý je nerovnakého druhu, nerovnakej kvality, nerovnakých vlastností a pod. (op. rovnaký, jednotný) • pestrýmnohorakývšelijaký: mať rozmanitú, pestrú stravu; človek rozmanitých, mnohorakých tvárí; rozmanité, všelijaké tvary vázrozličnýrôznyrôznorodýnesúrodýnerovnorodýnerovnakýnejednaký: kúpiť rozličný, rôzny, rôznorodý tovar; nesúrodé, nerovnaké druhyniekoľkorakýdakoľkorakýviaceraký: niekoľkoraké, dakoľkoraké formymnohotvárny (op. jednotvárny, monotónny): mnohotvárna krajinakadejakýkdejaký: predvádzať kadejaké, kdejaké kúzlamiešanýhovor. všakovakýexpr. všakovýexpr.: storakýtisícorakýtisícerýtristorakýstrakatý: storaké, tisícoraké podoby krásyzastar. onakvý

    p. aj pestrý, rôznorodý

    2. p. odlišný, rozdielny


    rôznorodý ktorý nie je rovnakého druhu, pôvodu; ktorý má rozličné vlastnosti, charakter a pod. (op. rovnorodý, rovnaký) • nerovnorodýnesúrodý (op. súrodý): vytvoriť sochu z rôznorodých, nerovnorodých, nesúrodých materiálovkniž. heterogénnynehomogénny (op. homogénny): heterogénna zmes, heterogénne sociálne zloženierozmanitýrozličnýzmiešanýmiešanýpestrý: rozmanité, rozličné hudobné skupiny; zmiešaný tovar; obyvateľstvo je miešané, pestrérôznyvšelijaký: názory sú rôzne; mohla si vybrať zo všelijakých kostýmovrôznotvárny: autorovo dielo je rôznotvárnenerovnaký (op. rovnaký) • odlišnýrozdielny: bratia sú nerovnaké, odlišné, rozdielne povahykniž. disparátny

    p. aj odlišný; pestrý


    veselý 1. ktorý je naplnený radosťou, optimizmom, chuťou žartovať a pod.; svedčiaci o tom (op. smutný): vrátil sa domov veselý; mala také veselé očinatešenýnaradovanýnaradostenýnaradostnený (pociťujúci radosť): deti boli z výletu natešené, naradostenéšťastný (ktorý je plný šťastia): šťastná matka; pozerať sa veselými, šťastnými očamirozradostenýrozradostnenýrozradovaný: krik rozradostnených, rozradovaných školákovuradostenýuradostnenýuradovaný: ozval sa veselý, uradostený smiechrozveselenýpotešený: rozveselení diváci; starý otec ostal po návšteve potešenýradostný (op. nešťastný): radostný výraz tváreuveličenýblažený: návratom syna bola uveličená, blaženározjarenýbujarýrozihranýrozmarný: rozjarení svadobčania; bujarý, rozmarný smiechexpr. zried. rozpachtenýhovor. rozgurážený: rozgurážené publikumrozjasnenýrozžiarený: rozjasnené, rozžiarené detské očirozjasaný: rozjasaný pohľadjasný: jasná tvárživý: živá zábavausmievavý (ktorý sa často usmieva): milý, usmievavý človekusmiaty (ktorý sa usmieva): usmiate dieťavysmiatyexpr.: rozchichotanývychichotaný: vysmiate, vychichotané dievčaúsmevný: úsmevná tvárbodrý: bodrá náladaexpr. preveselý (veľmi veselý)

    p. aj naradovaný

    2. ktorý spôsobuje, prináša veselosť, radosť (op. smutný): zabával spoločnosť veselým rozprávanímvtipnýžartovný: vtipná, žartovná poznámkahumornýhumoristickýkomický: vznikla humorná, komická situácia; humoristický príbehsmiešny (vyvolávajúci smiech): smiešna historkaúsmevný (vyvolávajúci úsmev): stala sa nám úsmevná príhodaexpr. podarený: je to podarená figúrahuncútsky: huncútsky chlapechovor. špásovný: rozprával špásovné udalosti z vojenčinysubšt.: švandovný • subšt. a vulg. srandovný • neskl. prča: je to prča chlappestrýhýrivý (o farbe)

    p. aj vtipný 2


    zmiešaný zložený z rozličných prvkov, častí • rôznorodýnesúrodý: bola tam zmiešaná, rôznorodá spoločnosť; ovládli ho zmiešané, nesúrodé pocitymiešanýpestrýrozmanitý: miešané, pestré obecenstvo; pestrá, rozmanitá strava


    opatrovník kto sa o niekoho, o niečo stará; kto niekoho, niečo opatruje; práv. zákonný zástupca osoby neschopnej spravovať si svoje veci • opatrovateľ: mať opatrovníka, opatrovateľa; opatrovník, opatrovateľ majetku, hospodárstvapestúnzried. varovateľ (opatrovník dieťaťa) • ošetrovateľ (obyč. chorého) • práv. kurátor: sociálny kurátorpráv. poručníkzastaráv. al. expr. tútor: deti dostali po smrti rodičov poručníka, tútora; Nepotrebujem nijakého opatrovníka, tútora!


    pestún p. opatrovník, vychovávateľ


    vychovávateľ kto niekoho vychováva; kto sa zaoberá výchovou: otec bol dobrým vychovávateľompedagógučiteľ (vychovávateľ v škole) • práv. pestún (vychovávateľ dieťaťa)


    opatrovníčka žena, ktorá sa o niekoho stará, ktorá niekoho opatruje • opatrovateľkazastar.: opatrovkyňaopatrovnica: od detstva mal dobré opatrovníčky, opatrovateľkyvarovkyňapestúnkahovor.: paniženadievča (starajúca sa o dieťa): najímať si k dieťaťu paniu, dievčakurátorka (právna, sociálna) • ošetrovateľka (opatrujúca chorého, nevládneho človeka)


    pestúnka p. varovkyňa


    varovkyňa osoba dozerajúca na dieťa: stala sa varovkyňou vnúčatpestúnkaopatrovateľkaopatrovníčkaopatrovkyňa (osoba dozerajúca na dieťa al. na chorého, bezvládneho a pod. človeka): najať si opatrovateľku, opatrovníčkuženapani: hľadať ženu, paniu k deťom


    pestvo p. samopaš


    samopaš vlastnosť obyč. mladého človeka s nedostatkom výchovy, zodpovednosti, rozumu; čin takéhoto rázu • samopašnosťsamopašníctvoneviazanosťroztopašnosťroztopašbujnosť: rozbiť oblok zo samopaše, samopašnosti, roztopašnostinezbednosťnezbedníctvobláznivosťbláznovstvopochabosť: bláznivosť, pochabosť jedináčikauličníctvorozpustenosťnezdarnosťexpr. roztatárenosťpejor.: lotrovstvozbojníctvozbojstvolaganstvogalganstvolapajstvozurvalstvozastar.: prostopašprostopašníctvo (samopaš ako čin) • neprístojnosťnezdobanezbedavýčinpestvoexpr.: čertovinaneplechanedobizeňlotrovinanešplechakúsokšašovinašaškovinašašovstvošantašantovačkaparádyhovor. expr.: šarapatagarazdarodeokniž. alotriasubšt. švanda • subšt. a vulg. sranda


    žart slovný výrok al. čin majúci za cieľ vyvolať veselosť • vtip: podarený, slabý žart, vtip; vystrájať, robiť žarty, vtipyanekdota (krátky príbeh so žartovnou pointou) • hovor.: fórfrk: vždy povie dajaký fór, frksubšt.: hec • šplech • hovor. zastar. vichovor.: fígeľfigliarstvopletkašpásexpr. huncútstvopestvošibalstvohovor. beťárstvo (obyč. žartovný skutok): chlapci vyvádzajú fígle, špásy, beťárstvahovor. expr.: psinakanada: poviem vám psinu, kanadu; s chlapcami bola psina, kanadahrub. prčasubšt. švanda • subšt. a vulg. sranda • expr. estrádahumor: všetko obrátiť na estrádu; robia si z neho humorsmiechoty: robí si z nás smiechotypobaveniezábava: som im len na pobavenie, zábavunezbedanezdobaneplechasamopašlapajstvo (žartovný kúsok s negatívnymi následkami) • zried. smiech: robiť si smiechyhovor. recesia (žart zo samopaše, žart založený na protikonvenčnosti) • hovor. apríl (žart na 1. apríla): urobiť si z niekoho apríl


Pozri výraz PES v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV