Synonymá slova "p sa" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 52 výsledkov (1 strana)

  • angažovať sa aktívne sa zúčastňovať na niečom, čo má obyčajne spoločenský, politický ráz • zasadzovať savystupovať: angažuje sa, zasadzuje sa, vystupuje za všetko novéexponovať sa (horlivo pracovať v záujme niekoho, niečoho): exponuje sa, angažuje sa za prijatie zákona; exponuje sa v boji proti drogámhovor.: páliť sapáliť si prsty (brať na seba niečo nepríjemné): nebudem sa už za nich páliť, nebudem si za nich prsty páliťzapájať sa (pridávať sa k spoločnej účasti na niečom, pri niečom): treba, aby ste sa zapájali do riešenia spoločných vecí

    p. aj horliť


    horieť 1. byť ničený, stravovaný ohňom • spaľovať sapáliť sa: drevo horí, spaľuje sa, páli sablčaťblkotaťnár. dudotať (Kálal)expr.: bĺkaťblkaťblnkaťblnkotaťkniž.: planúťplápolaťpoet.: háraťzháraťpláť (horieť plameňom): vatra blčí, blkoce, planie, plápolá; (z)hárať túžbou

    2. p. svietiť 1 3. p. červenať sa 1 4. p. žiariť 2, blýskať sa 1 5. p. sršať 2 6. p. túžiť


    páliť sa 1. p. horieť 1 2. p. angažovať sa


    biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

    2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

    3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

    4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


    brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sazberať saodchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoroodoberať saodberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánokísť (preč) • expr.: pakovať sapratať sasypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už

    p. aj ísť 1

    2. začínať nejakú činnosť • dávať sapriberať sapúšťať sachystať sapripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestuzberať sahovor.: hotoviť sahotovať savyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vodehovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtujechytať sahovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty

    3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvomať sobášuzatvárať/uzavierať sobášsobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martinamať svadbusvadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltárkniž. vstupovať do stavu manželského


    poberať sa 1. chystať sa odísť, chystať sa na cestu • zberať sa: poberá sa, zberá sa do Tatierbrať sa: berie sa od nás prečvydávať savystrájať sachystať sa: lastovičky sa už vydávajú, chystajú do teplých krajovvypravovať sa: vypravuje sa na dlhú túruodoberať sa (odniekiaľ): odoberajú sa už domovuberať sa: nevedno, kam sa tak odrazu začali uberaťhovor.: hotoviť sahotovať sa: už sa hotovia, hotujú na cestu

    p. aj brať sa 1

    2. pripravovať sa a začínať niečo robiť • zberať sapriberať sa: poberajú sa, zberajú sa rodine pomôcť; priberá sa do robotybrať sa: berie sa do praniachystať sahovor.: hotoviť sahotovať sa: chystá sa, hotuje sa rúbať drevopúšťať sadávať sa: púšťa sa, dáva sa písať úlohy, púšťa sa, dáva sa do písania úlohchytať sahovor. lapať sa: nevesta sa chytá, lapá každej roboty

    3. p. ísť 1


    topiť sa2 stávať sa tekutým pôsobením tepla • roztápať sa: sneh sa na slnku rýchlo topí, roztáparozmŕzaťpúšťať sa (o niečom zamrznutom): zem rozmŕza; sneh sa púšťarozpúšťať sa (teplom al. v kvapaline): ľad sa už rozpúšťa; cukor sa v káve rozpúšťataviť sa (stávať sa tekutým pri vysokej teplote): železo sa taví; tavenie rúdškvariť savyškvárať sa (pôsobením vysokého tepla; o slanine, masti, masle)


    brodiť (sa) namáhavo ísť cez ťažký terén (cez vodu, blato, sneh) • plahočiť sazapadať: brodili (sa), zapadali v hlbokom snehu; brodili sme sa, plahočili sme sa po pás v blateexpr.: čvachtať sapľačkať sašmochtať samiesiť samiagať samarasiť sapoet.: bŕdnuťbŕsť (Hviezdoslav)cápať (v blate, vo vode) • expr.: krôchať sakrôchňať sa: krôchať sa hromadami snehupredierať sa (cez hustý porast)


    čľapkať sa, čliapkať sa expr. máčať sa vo vode (obyč. s radosťou) a rozstrekovať pritom okolo seba vodu • čliapať sapľačkať sa: deti sa čľapkajú, čliapu, pľačkajú v jarkuexpr.: špľachotať sašpľachtať sašplechotať sašplechtať sa (špliechať pritom) • trocha pejor.: čvachtať sačabrať sa: husi sa čvachcú, čabrú v mlákeexpr. zried. čupkať sanár. expr. pliagať saexpr. plahočiť sa: rád sa plahočí vo vani; v rybníku sa plahočia kačky


    pľačkať sa p. čľapkať sa


    červenať sa 1. mať na tvári rumenec od citového pohnutia • červenieť sa: cítila, že sa od hanby červená, červeniekniž.: pýriť sarumeniť sarumenieť sa: od zlosti sa celý pýril, rumenilexpr. pŕliť sapoet. rdieť saexpr. horieť (veľmi sa červenať): tvár jej horí ako fakľa

    p. aj hanbiť sa

    2. javiť sa červeným • červenieť sabyť červený: v diaľke sa červenejú strechy; v záhrade sa červenajú, červenejú jahodypoet. bronieť


    hanbiť sa mať pocit hanby, zahanbenia: hanbí sa, lebo klamalostýchať sa (mať pocit ostychu, zahanbenia; trocha sa hanbiť): ostýcha sa prijať jedločervenať sapýriť sa: môžu sa červenať za ten činzastaráv. ženírovať sa: ženírovala sa o tom hovoriťzastaráv. stiesňať sa (Tajovský)byť v rozpakoch/v pomykoverozpakovať saokúňať sa: pred verejnosťou bola v rozpakoch; rozpakovala sa, okúňala sa vyznať z citovpohanbievať sa (trocha sa hanbiť) • niž. hovor.: ondieť (sa)ondiať (sa)tentovať sa: Zoberte si, neondejte sa!


    pýriť sa p. červenať sa 1


    chcieť 1. mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť • hodlaťmieniť: chce, hodlá zvíťaziť; Čo teraz chceš, mieniš robiť?zamýšľaťpomýšľaťmať v úmysle (zdôrazňuje sa úmysel niečo robiť): Kedy zamýšľate, pomýšľate odísť?plánovaťmať plán (mať úmysel uskutočniť niečo v neskoršej budúcnosti): plánujeme, máme plán ísť na dovolenku do hôrchystať sahotoviť sastrojiť sapriberať sa (mať úmysel niečo bezprostredne uskutočniť): chystám sa, hotovím sa ostať; priberal sa, strojil sa napísať listzastrájať sa (vystatovačne prejavovať úmysel niečo uskutočniť): zastrájal sa prestať fajčiť

    2. mať pocit potreby niečoho • želať sipriať si: chcem, želám si, prajem si, aby bol v dome pokojzastaráv. ráčiť: Ráčite ešte niečo?žiadaťžiadať sivyžadovaťpožadovať (zdôrazňuje sa nástojčivosť al. nevyhnutnosť potreby niečoho): žiadam, vyžadujem poriadok na pracoviskutúžiť (mať pocit potreby prejavovaný túžbou): túži, chce sa zveriť matkepáčiť saľúbiť sa (obyč. v rozkazovacej, opytovacej al. podmieňovacej vete, často s neurčitkom): keby sa ti páčilo, ľúbilo, môžeš prísť; Bude sa vám páčiť vína?

    3. porov. želať


    chcieť sa pociťovať chuť, potrebu niečo uskutočniť • mať chuťmať vôľužiadať sa: chce sa mu, žiada sa mu jesť; nemá chuť, nemá vôľu ostaťpáčiť saľúbiť sazastaráv. ráčiť sa: Ak sa vám bude páčiť, ľúbiť, príďte! Ráčite sa zdržať dlhšie?hovor. sladiť sa (neos. obyč. v zápore): nesladí sa jej žiťneleniť sa: nelení sa jej cestovať

    p. aj túžiť


    imponovať vzbudzovať obdiv, úctu, uznanie, rešpekt a pod. • robiť dojempáčiť saľúbiť sa: imponuje nám svojím vystupovaním; žiak odpoveďou robí dobrý dojem; páči sa, ľúbi sa nám, že sa nemiešate do cudzích vecípôsobiť (pri kladnom hodnotení): jeho precítený prednes na všetkých pôsobil


    lichotiť 1. spôsobovať príjemný pocit • lahodiťrobiť dobre: úspech mu lichotí, lahodí; pochvala mu lahodí, robí dobrepáčiť sa: páči sa mu, keď ho oslavujú

    2. p. líškať sa


    páčiť sa 1. budiť al. mať pocit krásy, miloty, dobra a pod. • ľúbiť sa: páčili sa, ľúbili sa mu pekné dievčatá; páči sa, ľúbi sa mi nová architektúrazdať savidieť sahovor. pozdávať sa: táto látka sa mi celkom vidí, pozdávalahodiť (vzbudzovať príjemný pocit): hudba lahodí uchuimponovať (vzbudzovať úctu, obdiv, rešpekt): jej vystupovanie sa mužovi páči

    2. (iba v 3. os.) mať vôľu do nejakej činnosti; vzbudzovať pocit uspokojenia • ľúbiť sa: robí, čo sa mu páči, ľúbividieť sapozdávať sa (často v zápore): nevidí sa, nepozdáva sa nám cestovať v nocihovor. expr. voňať (byť príjemný; obyč. v zápore): pomáhať deťom nevoniaexpr. sladiť sa: nesladí sa mi žiťchcieť sažiadať sa: chce sa, žiada sa im chodiť po mestechutiťbyť po chutibyť po vôli: nechutí mu služba iným; práca mu nie je po chuti, po vôlizastaráv. ráčiť sa: spievajte, koľko sa vám ráčiželať si: urobte, ako si želáte, ako sa vám páči


    vidieť sa 1. budiť nejaký dojem • javiť sazdať sa: videl sa mi, zdal sa mi unavený; zdá sa mi, javí sa mi to zbytočné; svet sa mu vidí, javí krásnypozdávať sapripadaťprichodiť: pozdávalo sa mi, že niečo počujem; všetko mi prichodilo ako senmariť sa (v neurčitých obrysoch): marila sa mu jej podobavyzerať: situácia vyzerá beznádejne

    2. vzbudzovať pozitívny dojem (v zápore negatívny dojem) • páčiť saľúbiť sa: to sa mi nevidí, nepáčipozdávať sazdať sarátať sa: tá myšlienka sa mi pozdávala, rátala; nezdá sa mi tovyhovovať (nejakým požiadavkám) • byť vhod/vhodný: ten termín nám vyhovuje, je nám vhod


    zdať sa 1. (v 3. os.) vnímať ako pocit, ako dojem • vidieť sa: zdá sa mi, vidí sa mi, že sa mení počasienazdávať sadomnievať sapredpokladaťmyslieť simieniť (na základe myšlienkových pochodov): nazdávam sa, domnievam sa, že lepšie by bolo cestu odložiť; predpokladám, myslím si, mienim, zdá sa mi, že je všetko v poriadkumať pocit: má pocit, že tú ženu pozná

    2. vzbudzovať dojem, vyvolávať dojem • vidieť sajaviť sapripadaťprichodiťprichádzať: nové prostredie sa mi zdá, vidí, javí príjemné; tá tvár mi pripadá, prichodí, prichádza známazastaráv. predchodiť: predchodí si všemocnýukazovať sapredstavovať sa: metóda sa ukazuje, predstavuje ako neúčinnávyzeraťpôsobiť: dom vyzerá, pôsobí ako útulný

    3. vzbudzovať kladné pocity, súhlas • pozdávať savidieť sa (často v zápore): niečo sa mi tu nezdá, nepozdáva, nevidípáčiť saľúbiť sa: nepáči sa nám, neľúbi sa nám, že sa problémy v rodine neriešia

    4. javiť sa v neurčitých črtách • mariť sa: niečo sa mi zdá, marí, že som o prípade počulpliesť sa (nejasne sa vybavovať v pamäti): o udalosti sa mi pletú akési spomienky


    chváliť sa hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, okolnostiach, o svojej povahe a pod. • pýšiť sabyť pyšný: oprávnene sa chvália, pýšia pracovnými výsledkami; je pyšný na svoje detibyť hrdýhrdiť sakniž. honosiť sa (zdôrazňovať pocit hrdosti na niečo): je hrdý na svoj titul; honosí sa majetkomexpr. ukazovať sa (prejavovať sa navonok): rád sa ukazuje so svojimi známosťamivychvaľovať savystatovať sahovor. expr.: vyťahovať savypínať savyvyšovať savynášať saexpr.: chlapiť sablýskať sa (vystatovačne ukazovať svoje schopnosti, vedomosti a pod.): vychvaľuje sa, vystatuje sa postavením; vypína sa, vyvyšuje sa nad všetkých; blýska sa vtipmi; chlapí sa, že zvíťazízried. chrabriť sa (robiť sa chrabrým) • hovor. zastar. blirírovať (Kukučín, Jégé)chvastať sa (nekriticky priaznivo hovoriť o svojej osobe): rád sa chvastázastar. veličiť sa (Šoltésová)kasať sa (chystať sa ukázať svoju prevahu a pod.): kasal sa, že bude prvýexpr.: nafukovať sanaparovať saprtošiť sahrub. prdúskať sa: nafukovali sa, naparovali sa, že nás dostihnúexpr.: rozdrapovať sanadrapovať sarozhadzovať sa: opil sa a potom sa rozdrapoval, rozhadzovalzried. pechoriť sa


    pýšiť sa 1. prejavovať povýšenosť, nadmerné sebavedomie, nadutosť, namyslenosť • byť pyšnýbyť namyslený: pýši sa svojím postavením, byť pyšný, byť namyslený na svoje postavenievystatovať savypínať savyvyšovať savynášať sahovor. vyťahovať sa (nekriticky vyzdvihovať svoju osobu): vystatuje sa, vyťahuje sa cudzími výsledkamichvastať sakniž. zastar. veličiť sa (nekriticky, pochvalne hovoriť o svojej osobe): chvastá sa, že všetky skúšky urobí na jednotkuchváliť sa (hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, o svojej prevahe v niečom a pod.): rád sa chváli svojím pôvodomvychvaľovať sa (veľmi často sa chváliť): vychvaľuje sa pri každej príležitostiexpr.: nafukovať safúkať sanadúvať sanaparovať saprtošiť sanár. šušoriť sahrub. prdúskať sa: nafukuje sa, naparuje sa, že preteky vyhrázakladať si (neodôvodnene pripisovať niečomu priveľkú dôležitosť, cenu): zakladá si na svojom výzore, na svojej pamäti

    2. prejavovať oprávnenú hrdosť, sebavedomie • byť hrdýhrdiť sa: pýšiť sa, hrdiť sa výkonom svojho mužstva, byť naň hrdý; nemáme sa veru čím pýšiť, hrdiťkniž. honosiť sa: mesto sa honosí významnými osobnosťamibyť pyšnýblýskať sa: môžeš byť pyšný na svoje deti; blýska sa svojimi vedomosťamichváliť sa: oprávnene sa chváli svojimi výsledkami


    vypínať sa 1. vyzdvihovať svoju osobu nad iných • vyvyšovať sapovyšovať savynášať sa: vypína sa, vyvyšuje sa nad ostatných, že má vysoké postavenievystatovať sakniž. honosiť sapýšiť sahrdiť sa: vystatuje sa, pýši sa pred nami, aký je dôležitýchvastať sa: zbytočne sa pred nami chvastášhovor. vyťahovať saexpr.: naparovať sanadúvať saprtošiť sanafukovať sarozdrapovať sarozhadzovať sanár. drcoliť sahrub. prdúskať sa: naparuje sa pred všetkými, aké má úspechy

    2. svojou výškou značne prevyšovať okolie a obyč. pôsobiť pritom majestátne • týčiť sadvíhať sa: nad mestom sa vypína, týči, dvíha hradtróniťdominovať: uprostred dediny tróni, dominuje gotický kostolčnieťpnieť sapnúť sakniž. výšiť sa: v pozadí čnie, pnie sa tmavé pohorieklenúť sa (oblúkovito sa vypínať): nad nami sa klenie belasá oblohastrmiť sastrmieť (sa) (strmo sa vypínať): pred nami sa strmia vysoké skalyvyčnievať (vystupovať von z niečoho): v diaľke vyčnieva z mora majákexpr. vznášať sa: nad Dunajom sa vznášajú štyri mosty


    zakladať si pripisovať niečomu, niekomu prílišnú dôležitosť, cenu (často neodôvodnene) • byť namyslenýbyť pyšnýbyť hrdý: zakladá si na svojom zemianskom pôvode; byť namyslený, pyšný, hrdý na svoje úspechypýšiť sahrdiť sa: pýšiť sa, hrdiť sa svojím vzdelanímkniž. honosiť sa: honosiť sa titulmihovor. bazírovať (prikladať niečomu význam): bazíruje na svojom pôvode


    kochať sa nachádzať záľubu, potešenie v niečom (obyč. pri pohľade na niečo) • expr.: pásť sapopásať safraz. pásť sa očami/pohľadom: kochá sa v kráse dievčaťa; pasie sa, popása sa na jeho rozpakoch; pasie sa očami, pohľadom na panoráme mestafraz. expr.: pásť si/popásať si oči/pohľad/zrak (na niečom, niekom) • tešiť savychutnávať (pri pohľade, myšlienke a pod. na niečo pekné, príjemné): tešiť sa pri pohľade na západ slnka, vychutnávať západ slnka; vychutnáva pocit víťazstvakniž. zastar. ľubovať sa (Vajanský)


    pásť sa p. kochať sa


    lepiť sa 1. držať sa na niečom ako lep al. sa tesne spájať s niečím • prichytávať sa: cesto sa lepí, prichytáva na prstychytať sa: prach sa chytá na záclony; blato sa chytá na topánkylipnúťpriliepať saprilepovať sa: sneh lipne na čižmách; kožka sa mu priliepa na fúzynaliepať sanalepovať sa: med sa jej naliepa na prstyzliepať sazlepovať sa (lepiť sa navzájom): vlasy sa mi zlepujú; hlina sa zliepa do hrúdexpr. lipkať sa (slabo, mierne sa lepiť): cukor sa lipká na obrus

    2. expr. dotieravo sa domáhať pozornosti • expr. vešať sa: dieťa sa stále lepí, vešia na matkufraz. expr. lepiť sa na päty: lepí sa mu na päty už oddávna


    odporovať 1. prejavovať odpor použitím fyzickej sily al. rečou • klásť odporstavať sa na odpor: partizáni odporovali, kládli odpor, stavali sa na odpor ešte dva dnivzpierať saháčiť sa: vzpieral sa násilím; vzpierať sa proti argumentom; háčil sa, no napokon súhlasilexpr. pätiť sa: pätil sa, že neposlúchnefraz. expr. stavať sa na zadnézdráhať sa (váhavo odporovať): zdráhal sa nastúpiť do službybrániť sa (odporovaním si chrániť život, bezpečnosť, svoju mienku a pod.): odvážne sa bránili pred útokmi zvonkavzdorovať (prejavovať vzdor): dieťa vzdoruje vôli rodičovodolávať (prejavovaním odporu ostávať nepremožený): odolávať pokušeniu, presile, chorobeprotirečiťbyť protistavať sa proti (niečomu) • protestovaťnamietaťoponovať (prejavovať odpor rečou): protirečiť mienke niekoho; byť, stavať sa proti návrhu; stále mu oponujesubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa (prejavovať odpor rečou)

    2. byť v rozpore • nezhodovať sanezrovnávať saprotirečiť: uvedené fakty si odporujú, nezhodujú sa; argumenty tomu protirečiakolidovať (o časových údajoch): termíny kolidujú, odporujú siprotiviť sapriečiť sa: to sa protiví, prieči zdravému rozumu


    pätiť sa p. zdráhať sa


    protirečiť 1. hovoriť proti niekomu, niečomu, vyjadrovať opačný názor (op. súhlasiť) • oponovať: rečníkovi z prítomných nik neprotirečil, neoponovalodporovaťnesúhlasiť: v tejto veci ti musím odporovať, musím s tebou nesúhlasiťpolemizovaťviesť polemikuhovor. kontrovať (hovoriť protiargumenty, ostro stavať opačný názor): rád s každým polemizuje, vedie polemikunamietaťmať námietky (uvádzať dôvody proti niečomu, niekomu): proti takémuto názoru musím namietať, musím mať námietkyprotiviť savzdorovaťvzpierať sa (v reči): maminým výčitkám sa neprotiví, nevzpiera sa; jeho dohováraniu vzdoruje ďalšími argumentmiexpr. pätiť sa (slovne): nechce súhlasiť, stále sa pätísubšt. šprajcovať sa: Čo sa toľko šprajcuješ?

    2. byť v rozpore s niečím • odporovať: tento názor protirečí, odporuje pravde, zdravému rozumu; najnovšie správy si protirečia, odporujú siprotiviť sapriečiť sa: mojim zásadám sa to protiví, prieči


    vzdorovať 1. mlčanlivo prejavovať nesúhlas; prejavovať odpor • odporovaťklásť odporstavať sa na odpor: dieťa sa zaťalo, vzdoruje, odporuje; vzdorovať, stavať sa na odpor autoritehovor. trucovať (mlčanlivo nesúhlasiť): trucuje, nechce so mnou hovoriťvzpierať sahovor. spierať sa: zbytočne sa vzpierate, musíte poslúchnuťpriečiť saprotiviť sa: priečiť sa, protiviť sa osuduexpr. pätiť sa: pätiť sa pred povinnosťamirobiť navzdor: každému robí navzdorstavať sabúriť sa (proti niekomu, niečomu): stavia sa proti každému návrhusubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: zbytočne sa šprajcujete, štorcujete, nebude to po vašomfraz. stavať sa na zadné nohy

    2. byť schopný vydržať nátlak • odolávaťčeliť: vzdoruje, odoláva všetkým ohováraniam; vzdorovať, čeliť presile, útlakubrániť sa: telo sa bráni chorobenepodliehaťnepoddávať sa: nepodliehať panikedržať sa (pred niečím): obyvateľstvo sa drží pred asimiláciou


    zdráhať sa nechcieť pristať na niečo (obyč. pri presviedčaní) • robiť drahotyháčiť sa: zdráha sa, háči sa súhlasiť; robí drahoty, nechce prísťzried. zhŕdať sa (Chrobák)váhaťotáľaťokolkovaťokúňať sa (prejavovať nerozhodnosť pri niečom): váha, otáľa s odpoveďou; okolkuje, okúňa sa povedať pravduodporovaťklásť odporvzpierať sapriečiť sa (s väčším dôrazom): odporujú, vzpierajú sa tomu, aby krivo svedčiliustupovaťexpr.: pätiť saspätkovať: už spätkuje, ustupuje pred rozhodnutímvykrúcať sa (nepristávať na niečo pomocou výhovoriek) • ostýchať sapohanbievať saexpr. ošívať sa (nepristávať na niečo z hanblivosti): ostýcha sa, ošíva sa vstúpiť v špinavých topánkachnár. expr. ohrýzať saniž. hovor.: ondieť saondiať satentovať sa: neondejte sa, neondite sa, netentujte sa toľko a poďte ďalej


    písať 1. zaznačovať reč písmom • čarbať (neúhľadne písať): písať, čarbať do písanky úlohuexpr.: škrabaťškriabaťčmáraťčmarigať (škaredo, neúhľadne písať): druháčik škr(i)abe ako kocúr; rýchlo čmára odpoveď na listexpr.: čiaraťčiarkať: čiar(k)a si čosi do notesaexpr.: machliťmachuliť (obyč. škaredo, nejasne a pod. písať): čosi machulí na papierexpr. maľovať (pekne písať) • vypisovať (často písať): dievčence mu ustavične vypisujúfraz. expr. hádzať na papier: hádže na papier čísla

    2. umelecky tvoriť • skladaťkomponovať: písať, skladať báseň, operu


    skladať 1. dávať dolu • snímať: skladá, sníma pomaly klobúk z hlavyzhadzovať (hodením dávať dolu): zhadzuje z chrbta batoh; zhadzujú, skladajú z voza náklad

    2. dávať dohromady • spájať: skladá, spája ruky k modlitbe, k prosbezostavovaťmontovať (niečo nehotové al. pokazené, rozložené): skladá, zostavuje krížovku; montuje strojhovor. majstrovať (ručne zhotovovať): Čo majstruješ?

    3. dávať do záhybov • prekladať: skladá vreckovku; skladá, prekladá papier do štvorcariasiťzberaťzberkať: riasiť sukňu; zber(k)á látku do drobných záhybovhovor. zastar. rancovaťfaldovaťtyp. slang. falcovať (skladať tlačové hárky do strán)

    4. dávať vznik umeleckému dielu, najmä hudobnému al. slovesnému • tvoriťpísať: skladá, tvorí, píše novú operu, báseňkomponovať (najmä hudobné dielo): komponuje symfóniuzostavovať (obyč. z hotových častí robiť celok): zostavuje program na večer

    5. vykonávať isté úkony • robiťkonaťčiniť: vojaci skladajú prísahu; študent skladá, robí skúšky; konať, činiť sľub

    6. porov. vzdať sa 7. porov. odložiť 2


    tvoriť 1. sústavnou činnosťou dávať vznik niečomu • utvárať: dieťa tvorí, utvára nové slová; organizmus si tvorí, utvára odolnosť proti vírusu; tvoriť tón na husliachvytvárať (najmä tvorivou umeleckou činnosťou): svoje najvýznamnejšie diela vytváral básnik začiatkom storočia; vo filme vytvára postavu otcakniž. kreovať: kreovanie spolkuexpr.: potiťsmoliť (tvoriť s veľkou námahou): potiť, smoliť veršestvárňovaťzobrazovať (dávať umeleckú podobu): v románe stvárňuje, zobrazuje postavy z dedinského prostrediakomponovaťskladať (najmä hudobné dielo): komponuje, skladá populárne piesne, opery; obraz komponoval v tmavých farbáchpísať: písať román, symfóniuprodukovaťpejor. fabrikovať (tvoriť umelecké diela, obyč. v množstve a na úkor kvality): produkovať romány, filmyexpr. súkať (tvoriť v množstve a obyč. nekvalitne): súka veršezakladaťbudovaťzriaďovať (tvoriť niečo od začiatku)

    2. dávať priestorové ohraničenie • utváraťvymedzovaťohraničovať: reťaz hôr tvorí, utvára pôsobivé pozadie; dolinu ohraničujú, vymedzujú kopce z dvoch strán

    3. p. predstavovať 1


    písať sa p. volať sa


    volať sa mať meno • nazývať sakniž.: menovať sazvať sa: Ako sa voláš?; dedina sa nazýva, menuje Očováhovor. zastar. písať safraz. niesť meno po niekom/niečom


    písať si byť v písomnom styku, vymieňať si listy • korešpondovaťviesť korešpondenciu: už dlho si píše s kamarátom z vojny; korešpondovať, viesť korešpondenciu s poisťovňouvypisovať si (často si písať): ustavične si vypisuje s dajakým cudzincomnespráv. dopisovať si


    plantať sa, pľantať sa 1. p. zavadzať 2. p. túlať sa 1 3. p. opálať sa


    pojednávať 1. správ. rokovať

    2. správ. rozoberať, zaoberať sa, hovoriť, písať


    prehŕňať sa expr. 1. hrnutím, rozhŕňaním vecí niečo hľadať al. robiť niečo takýmto spôsobom (obyč. s malým výsledkom, príp. s urobením neporiadku) • expr.: prehrabávať saprehrabúvať saprehrabovať saprekutávať saprekutrávať sa: prehŕňa sa v knižnici; prehrabávať sa, prekut(r)ávať sa v starých veciachexpr.: premŕvať samrviť sahrabaťhrabať sahriebsťhriebsť sa: premŕva sa, hrabe (sa) v priečinkochprehľadávať: zlodeji prehľadávajú skrineexpr.: kutať (sa)kutrať sanúrať saňúrať sa: kut(r)ať sa, ňúrať sa po zásuvkáchpreberať sa (časť po časti, kus po kuse postupne brať do rúk): deti sa preberajú v ovocíhovor. expr.: štárať sašpárať sašpáraťšparchať sašparchaťštúraťštúrať sa (obyč. nejakým zahroteným predmetom): štárať sa v zemi, štúrať (sa) v cudzích veciachexpr.: bŕľať sapaprať sababrať sa (v niečom mäkkom, sypkom, mazľavom a pod.) • expr.: vŕtať saryť sarýpať sa: Prečo si sa mi vŕtal, ryl v stole?snoriť: snorí v maminých veciach

    2. p. jesť


    špárať (čo, v čom)špárať sa (v čom) 1. zahroteným predmetom vnikať do škár, otvorov • šparchaťšparchať sa: špára, šparchá mu ucho; šparchá si zuby, špára sa, šparchá sa v zubochexpr.: dlabaťrýpať savŕtať sa: dlabe si nos, v nose; rýpe sa, vŕta sa v nose

    2. p. prehŕňať sa 1


    prisahať sa uisťovať o niečom formou slávnostného vyhlásenia al. formou sľubu s odvolaním sa na Boha, Bibliu a pod. • prisahaťzaprisahávať sa: prisahal (sa), že rodinu pomstí; prisahá (sa), zaprisaháva sa, že do domu viac nevkročíveriť sazaverovať sa: musel sa pred všetkými veriť, zaverovať, že on to neurobilbožiť sa: boží sa, že sa polepšídušiť sa (o pravdivosti niečoho uisťovať slovami na moj dušu): stále sa duší, ale nik mu už neverízaklínať sakliať sa (prisahať sa formou kliatby): zaklína sa, že radšej zomrie, akoby mala porušiť sľubnár. hromiť sa (Kálal)expr. biť sa do pŕs (uisťovať o niečom vytŕčavým vyhlasovaním)


    pýtať sa 1. dávať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa, zistiť niečo • spytovať saopytovať saklásť otázku: všetci sa pýtali, spytovali, opytovali, čo to má znamenať; kládli mi otázku, či súhlasímvypytovať sa (viackrát sa pýtať)

    2. otázkami prejavovať záujem o niečo, o niekoho • vypytovať saprezvedať saprezviedať sa: pýtať sa, vypytovať sa na cestu do centra mesta; pýtať sa, prezviedať sa na príčinu niečoho, na názor, na mienku o niečomdopytovať sadozvedať sahovor.: dovedať sadovedovať sadovedúvať sa: dopytovať sa na správny smer; dozvedá sa, dovedúva sa, či je dakto domabyť zvedavýzaujímať savyzvedať sa: som zvedavý na bližšie okolnosti; zaujímali sa, koľko dom stojí; vyzvedať sa na ostatnú rodinuspytovať saopytovať sa: akýsi cudzinec sa spytoval, opytoval na vásradiť sa (pýtať radu): ľudí sa raď a rozumu sa drž

    3. žiadať o dovolenie niečo robiť, niekam ísť • žiadať sa: dieťa sa pýta, žiada na ruky; pes sa pýta, žiada dnuchcieť (nástojčivo): chce už z nemocnice domov


    vyzvedať sa otázkami nástojčivo zisťovať • vyzvedaťvypytovať sa: vyzvedá (sa), vypytuje sa, ale nič sa nedozvieprezvedať saprezviedať sadopytovať sadozvedať sahovor.: dovedať sadovedovať sadovedúvať sa: dopytuje sa, dovedúva sa na celú rodinuhovor. expr. zried. zvedačiťbyť zvedavý: zvedačí po novotách, je zvedavý na novotyhovor. expr.: vyťahovaťťahať rozumy (z niekoho, od niekoho): celý večer z neho vyťahovala, čo sa vlastne stalo; ťahali z nás rozumy, ako pokračovaťsliediťpátraťexpr. snoriť (tajne sa vyzvedať) • špehovaťhovor. špiónovaťhovor. pejor. špicľovať (zisťovať niečo zatajované): špehuje, špicľuje v nepriateľskom táboremámiťlákať: mámia, lákajú od nás tajné informáciepýtať saspytovať saopytovať sa (otázkami zisťovať): zvedavo sa pýta, spytuje, čo sa v jeho neprítomnosti prihodilo


    ryť sa 1. expr. rozrušovať niečo prehrabávaním • expr.: rýpať savŕtať sa: chlapci sa ryli, rýpali v hline; vŕtal sa palicou v pieskuexpr.: špárať (sa)šparchať (sa): špáral ohreblom do pahreby

    2. p. prehŕňať sa 1, babrať sa 1


    špľachotať sa, špľachtať sa p. čľapkať sa


Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV