Synonymá slova "p" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 20573 výsledkov (172 strán)

  • dvadsaťpäťročie p. štvrťstoročie


    štvrťstoročie štvrtina storočia: štvrťstoročie vzniku divadladvadsaťpäťročie


    výpľuvok p. hlien 1


    vzápätí v nasledujúcej chvíli, v nasledujúcom okamihu • kniž. vzápäť: vzápätí, vzápäť za otcom prišla aj matkahneďihneďokamžite: hneď, ihneď po skúške išli domovbezprostrednetesne: stalo sa to bezprostredne, tesne po Vianociachhneď natohneď zatýmhneď potom: najprv súhlasil, no hneď nato, hneď potom si to rozmyslelzastaráv. zápäť (Zguriška)


    chlápä, chlapča p. chlapec 1


    klokotavý ktorý klokoce, vydáva zvuk ako tečúca al. vriaca voda • bublavýexpr. dudlavý: klokotavé, bublavé, dudlavé liečivé bahnozurčivýzurkotavýzried. zurkotnýexpr. blbotavý: zurčivá, zurkotavá, zurkotná bystrina; blbotavý prúd vodyžblnkavýžblnkotavýexpr. čurkotavý (pravidelne a jemne klokotajúci; žblnkotajúci): žblnkavý, žblnkotavý, čurkotavý jarčekexpr.: špľachotavýšplechotavý; hukotavý: hukotavý vodopádvriaciexpr. frfotavý: stiahla zo sporáka vriacu, frfotavú kašu


    krušpán záhradný ker s drobnými stále zelenými lístkami • buxusboleráz


    milosťpán p. pán 3, 4


    vyšpárať 1. zahroteným predmetom vybrať zo špár; takto vyčistiť • vyšparchať: vyšpárať, vyšparchať tmelvystýkať: vystýkať si zubyvydlabaťvyrýpať: nožíkom vydlabal, vyrýpal mozog z kuracej hlavyexpr. vyštibrať (prstami): vyštibrať z koláča hrozienka

    2. p. nájsť 1


    nevýhoda nepriaznivá okolnosť: má to svoje nevýhodyhandicap: nízka postava je jeho handicapslabinaslabá stránka: slabá stránka týchto prístrojov je hlučnosťAchillova päta

    p. aj škoda, slabina


    orašpľovať p. obrúsiť


    oduť spôsobiť, že sa niečo stane vypuklým • vyduťvzduť: voda odula, vydula povrch chodníkanaduť: naduť, oduť lícaotrčiťvyšpúliťnašpúliť (o perách): otrčila gamby, peryodškeriť: omietku odškerilo


    otrčiť vysunúť proti niekomu a tým niečo naznačiť • natrčiťnastaviť: otrčiť, nastaviť dlaň, rukuvytrčiťvystrčiť: nespokojný vytrčil, vystrčil braduvyšpúliťnašpúliťoduť (obyč. pery) • vystrieť (ruky, ramená)


    opreteky usilujúc sa dosiahnuť prvenstvo, pretekajúc sa: začali bežať opreteky cez ihriskozried. napreteky (Gabaj)nár. úbehom (Podjavorinská)expr.: ozlomkrkyozlomkrkodušu, pís. i o dušufraz.: o dušu spasenúo milých päť (veľmi rýchlo, z celej sily a horlivo): opreteky, ozlomkrky začali zbierať rozhádzané papiere; bežali odušu, o dušu spasenú kúpiť lístky; uháňali o milých päť pred rozhnevaným býkomexpr.: ostopäťostošesť: ostopäť, ostošesť sa pustil do rýľovanianár. navylomkrky, pís. i na vylomkrkynespis. oprekot


    viceišpán p. podžupan


    vicišpán p. podžupan


    špárať (čo, v čom)špárať sa (v čom) 1. zahroteným predmetom vnikať do škár, otvorov • šparchaťšparchať sa: špára, šparchá mu ucho; šparchá si zuby, špára sa, šparchá sa v zubochexpr.: dlabaťrýpať savŕtať sa: dlabe si nos, v nose; rýpe sa, vŕta sa v nose

    2. p. prehŕňať sa 1


    ringlšpíl p. kolotoč 1


    rozšpľachnúť p. rozstreknúť


    ruža krovitá ostnatá rastlina s voňavými kvetmi: kytica bielych ružíhovor. šíp (šípová ruža) • hovor. šípovník (ker šípovej ruže)


    šíp 1. p. strela 1 2. p. ruža


    ryť sa 1. expr. rozrušovať niečo prehrabávaním • expr.: rýpať savŕtať sa: chlapci sa ryli, rýpali v hline; vŕtal sa palicou v pieskuexpr.: špárať (sa)šparchať (sa): špáral ohreblom do pahreby

    2. p. prehŕňať sa 1, babrať sa 1


    samostatne 1. vlastnými silami, podľa vlastnej vôle, bez cudzej pomoci al. bez cudzieho ovplyvňovania • slobodne: samostatne, slobodne sa rozhodol študovaťsám: sám si vybral svoje povolanienezávisleautonómne: chce nezávisle, autonómne podnikaťzvrchovanesuverénne: národ začal zvrchovane, suverénne vládnuť vo svojej krajinesvojprávne: správa sa svojprávnekniž.: samobytnesvojbytne: chcú žiť samobytne, svojbytnefraz.: na vlastnú rukuna vlastnú päsť: robiť niečo na vlastnú ruku, na vlastnú päsť

    2. odlúčene od niekoho al. niečoho iného, nie spolu s niekým al. niečím iným • osobitneoddeleneosve: samostatne, osobitne umiestnená trieda; deti bývajú oddelene, osvejednotlivohovor. extra: súčiastky sú zabalené jednotlivo, extraseparátnesólovohovor. sólo: separátne, sólovo sa zapojiť do činnosti


    špásovný p. zábavný 1, smiešny 1


    zábavný 1. ktorý vyvoláva al. má vyvolávať dobrú náladu • veselý: je to zábavný, veselý človeksmiešny: rozpráva smiešne historkyrozmarnýúsmevnýrozveseľujúcihovor.: špásovnýlaškovný: sledovali rozmarný, úsmevný príbehbezstarostný: viedli bezstarostný životľahkýsalónny (op. vážny): večer ľahkej hudby; salónna skladbahumoristický: humoristický časopisestrádnykabaretnýrevuálny (o programe): večery vypĺňal estrádny programkniž. fidélny

    p. aj smiešny

    2. p. zaujímavý


    spolucestujúci kto cestuje spolu s niekým v jednom dopravnom prostriedku, kto koná tú istú cestu spolu s niekým: osloviť spolucestujúcehospolucestovateľ: spolucestovatelia sa tisli k oblokuspolupútnik: spolupútnici sa vydali na cestukniž. zastar. súpútnik (Hviezdoslav)zried. spoluidúci


    súpútnik p. spolucestujúci


    strápňovať p. zosmiešňovať


    špára p. škára


    špáradlo malý tenký predmet, obyč. z dreva so zašpicateným koncom na vyšparovanie, obyč. zubov • šparchadlo: špárať si po jedle zuby špáradlom, šparchadlomzastar.: šparákšparcháč: fajku si vyčistil šparákom, šparcháčomzried. stykáčik (Alexy)


    špás p. žart, zábava 1


    špásovať p. žartovať 1


    špásovne p. žartovne, porov. aj zábavný, smiešny


    špásovník p. vtipkár, zabávač


    zabávač človek, ktorý sa pričiňuje o zábavu iným: sused bol dobrý zabávačzábavníkzried. zábavkár (Timrava)veselko (Zechenter)hovor. expr.: komediantšpásovníksubšt. šoumen


    špécia p. špecialita 2


    špecialita 1. špeciálna vlastnosť • osobitosťzvláštnosť: špecialita, osobitosť, zvláštnosť charakteru človekamimoriadnosť: mimoriadnosť situáciešpecifikumzried.: špecifikašpecifita: špecifikum, špecifika literatúryšpeciálnosť: špeciálnosť prístroja je v tom, že…špecifickosť: špecifickosť obdobia

    2. špeciálny výrobok, obyč. potravinársky: špeciality domácej kuchynehovor. špécia: začal vyrábať špécie


    špľachot vydávanie pleskotavého zvuku; striekanie, rozstrekovanie, obyč. pri náraze • šplechot: špľachot, šplechot moraexpr.: čľapotčľapkot: čľapot vĺnfrkot


    špľachotať, špľachtať p. špliechať 1, 2, čľapkať 1


    špľachotať sa, špľachtať sa p. čľapkať sa


    špľachotavý, šplechotavý p. klokotavý


    špúliť zaokrúhľovať pery, ústa a vysúvať dopredu • zošpuľovaťvyšpuľovaťnašpuľovaťsťahovať: špúlil, našpuľoval ústa do plačlivej grimasy; vyšpuľovala, našpuľovala, sťahovala pery do bozku


    tróp lit. nepriame obrazné pomenovanie • zástupka


    vystreknúť, vystrieknuť prudko vyraziť von al. do výšky • vyprsknúť (v malom množstve): horúca masť vystrekla, vyprsklavyšplechnúťvyšpľachnúť (prudko sa vyliať): z úst mu vyšplechla, vyšpľachla vodavyvrieťkniž. vyprýštiť: zo zeme vyvrela, vyprýštila ropaexpr. zried. vysíknuť (Figuli)expr.: vyvaliť savyrútiť sa (prudko, v množstve): z prameňa sa vyvalila, vyrútila vodakniž. vyrinúť sa: z rany sa vyrinula krv; zrazu sa jej z očí vyrinuli slzyvyroniť sa (vystreknúť, vytiecť v kvapkách): z kôry stromu sa vyronila miazganespis. vytrysknúť


    vyšpľachnúť, vyšplechnúť 1. p. vystreknúť 2. p. vyliať 1


    zapäť p. zapnúť


    zápäť p. vzápätí


    zašpásovať (si) p. zažartovať (si)


    župan1 najvyšší župný úradník • hist. išpán


Pozri výraz P v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: pop, kzt, atf, pcq, skuã ã, zls, hoe, , mst, geamr, yer, veã â, jzp, eev, esl
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV