Synonymá slova "osí" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 117 výsledkov (1 strana)

  • ošiaľ stav mysle bez jasného vedomia vyvolaný silným citovým vzrušením • opojenieomámenieošialenie: nebola to láska, bol to iba chvíľkový ošiaľ; radostné opojeniekniž.: šaľbaomam: sladká šaľba mladostipoet. mámor: mámor zmyslov (Vajanský)


    ošialenie p. ošiaľ


    omámený 1. ktorý je zbavený jasného vedomia, zmyslov; svedčiaci o tom • zmámenýomráčený: po užití uspávacích liekov bol celý omámený, omráčený; omráčený padol dolu tvárouutlmený (čiastočne zbavený jasného vedomia): pacient je ešte utlmený po narkózeexpr. omarenýhovor.: oťapenýovalený: po prebdenej noci ostal omarený; od únavy bol celý oťapený, ovalenýzried. ošialený (zachvátený ošiaľom): od radosti bol až ošialený

    2. p. očarený


    ošialený p. omámený 1


    oklamať 1. vedome povedať nepravdu • hovor. ocigániť: nepriznal sa, oklamal, ocigánil všetkýchexpr.: ošialiťobalamutiťobaláchaťhovor. expr. oblafnúťhovor.: okabátiťošudiťexpr. oblúzniťexpr. zried. oblúdiť (s cieľom získať výhodu, prevahu a pod.): Mňa neobalamutíš, neoblafneš, neokabátiš!nár. expr.: ošibať (Rázus)ošmáliť (Hviezdoslav)hovor. expr. zohnúť: musel zohnúť, aby doma nedostal

    2. vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu • pomýliťzaviesťpodviesťkniž. zviesť: oklamať, pomýliť, zaviesť verejnosť neinformovanosťou; nik ma nezvediezmiasť: zmiatol ma jeho úsmevexpr.: obalamutiťobaláchaťošialiťdostať: obalamutil prítomných peknými rečamihovor. prekabátiťexpr. previesťfraz. previesť cez lavičku: prekabátiť, previesť súperahovor. vybabrať: vybabral s kamarátmi a peniaze si vzal

    3. dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu (pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.) • podviesťdostať: pri kúpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju ženuexpr. dobehnúť: s predajom domu ma dobehliexpr. ošialiťhovor. expr.: ošmeknúťošudiťopáliťošudáriťogabaťobabraťobtiahnuťotiahnuťoholiťoplieťopenkaťopinkaťobriadiťošvindľovaťodšvindľovaťokabátiťprekabátiť: podarilo sa mu ošmeknúť, ogabať ma o stovku; nedá sa len tak ľahko prekabátiťhovor. expr.: opláchnuťopláknuť: všetkých nás oplácholexpr. zried. prešibať: roľník vie pánka prešibať (Gabaj)hovor.: vybabraťvypiecťvykývaťfraz. prejsť cez rozumfraz. expr.: vytrieť niekomu fúzy (prekaziť plány niekomu) • subšt. napáliť


    ošialiť p. oklamať 1–3


    obsiať opatriť (pole, hriadky a pod.) semenom • osiaťzasiaťvysiať: o(b)siať, zasiať, vysiať lány pšenicouposiať (obyč. postupne al. husto obsiať): pole posiali ďatelinou; lúka posiata kvetminasiať (dať isté množstvo semena do pôdy): nasiali sme do záhrady makuvysadiť (sadením pokryť istý priestor): hriadku vysadiť cibuľoules. zasemeniť (obsiať semenami): zasemeniť pláň


    osiať p. obsiať


    ošibať p. oklamať 1


    osídla p. úklady


    úklady konanie, správanie zacielené na oklamanie, poškodenie niekoho: chystať úklady proti niekomunástrahy: nepriateľské nástrahykniž. osídla: dostať sa do osídel zlobypascaklepec: nastaviť niekomu pascuintrigy: zákulisné intrigypejor.: machináciečachremachremachle: finančné machinácie, politické čachre, machrehovor. pletky: špinavé pletkysubšt.: pikle • techtle-mechtle: kuť pikle, robiť techtle-mechtle


    kolonista kto osídlil isté neobývané miesta • osadník: španielski kolonisti, osadníci z Južnej Amerikyosídlenec


    osadník kto osídlil isté neobývané miesta • kolonista: nemeckí osadníci, kolonistiosídlenec: osídlenci pohraničiaprisťahovalec: prisťahovalci vo vnútrozemí Austráliehist.: škultétšoltésšoltýs (zakladateľ novej slobodnej obce, ktorý získal určité privilégiá)


    osídlenec p. kolonista, osadník


    obývaný zaplnený ľuďmi, ktorí tam bývajú • osídlený: obývaný, osídlený ostrovzaľudnený: obývaný, zaľudnený domľudnatý (husto obývaný): ľudnatý kraj


    osídlený p. obývaný


    kolonizovať zaujať neobývané miesto • osídliť: obyvateľstvo kolonizovalo, osídlilo spustnuté územieobsadiťosadiť: po vojne bolo treba o(b)sadiť, kolonizovať pohraničiezaľudniťzried. zaľudnatiť: územie zaľudnené iba v minulom storočí


    obsadiť 1. prísť na isté miesto, do istého priestoru, na istú funkciu a pod. a na istý čas tam zotrvať (obyč. sedením, státím, prácou) • zaujaťzaplniť: obsadili, zaujali, zaplnili všetky miesta pri stole; prosím, obsaďte, zaujmite voľné miesta; obsadil, zaujal miesto profesorazasadnúť (obsadiť miesto): zasadli mi stoličkuzískať: prvé tri miesta získali našizabrať: výstavba zabrala veľa úrodnej pôdy; opozícia zabrala väčšinu miest v parlamenteosídliťosadiťkolonizovaťzaľudniť: pohraničie osídlili, osadili, kolonizovali, zaľudnili presídlenci z Rumunskapoobsadzovaťpoobsádzať (postupne)

    2. vziať moc nad niečím (obyč. násilím, vojensky) • okupovaťzmocniť sa: územie obsadili, okupovali nepriatelia; obsadiť mesto, zmocniť sa mestazabrať: zabrať juh krajinyanektovať (násilne pripojiť): anektovať časť cudzieho územia

    3. p. rezervovať


    osídliť p. kolonizovať


    zaľudniťzried. zaľudnatiť zaujať neobývané miesto ľuďmi • osadiťosídliť: zaľudniť, osadiť, osídliť spustnuté krajekolonizovať: kolonizovať pohraničie


    osídlo p. pasca 1


    pasca 1. zariadenie na chytanie zvierat, obyč. škodlivých • klepec: nastaviť pascu, klepecosídlo: vtáča sa chytilo do osídlaslučkaoko: pripraviť slučkuželezo (železná pasca): líška sa chytila do železaškripec (zariadenie na chytanie myší) • lapáksklopeczried. sklopka

    2. p. úklady


    osídľovanie usadzovanie sa v nezaľudnených krajoch • kolonizáciakolonizovanie: osídľovanie úrodných krajov, pohraničia; valašská kolonizácia na Slovensku


    osievač zariadenie na triedenie, čistenie sypkých látok • osievačkaosievadlo


    osievačka, osievadlo p. osievač


    osievať niečo sypké zbavovať nepotrebných, neželateľných čiastočiek • preosievaťpresievať (cez sito al. riečicu): osieva, preosieva múku, kompost; presievať osivocúdiťviaťprevievaťčistiť (presýpaním na vejačke a pod.): cúdiť, čistiť obilie, makhovor. zastar.: rajtarovaťrajtárovať (na vejačke)


    previevať 1. (o vetre, vánku a pod.) viatím, fúkaním zasahovať • prefukovaťpredúvať: všetky kúty záhrady previeval, prefukoval čerstvý vetrík; poľanou previeval, predúval svieži vánokovievať (po povrchu): rekreantov ovieva morský vánokprevetrávať: prievan prevetrával izbu

    2. presýpaním, na vejačke a pod. čistiť od nepotrebných, neželateľných čiastočiek • viaťcúdiť: veje, previeva, cúdi makpreosievaťpresievaťosievať (cez sito al. riečicu): preosievať, osievať múku na koláče; kompost zakaždým starostlivo presieva, osievahovor. zastar.: rajtarovaťrajtárovať


    osievať sa p. pršať 1


    pršať 1. (o daždi) padať v kvapkách z oblakov na zem: vonku prší; predvčerom pršalo celú nocnár. padať: na východnom Slovensku neprší, ale padázried. moknúť: vonku moknepopŕchaťpoprchávaťkropiťkvapkať (riedko, veľkými kvapkami): blíži sa búrka, začalo popŕchať, poprchávať; vonku kropí, kvapkáspŕchaťspŕchavať (obyč. prerušovane): podchvíľou spŕchalonár. pokropovaťzried. pŕchať (J. Kráľ)mrholiťexpr.: siholiťsihliť (drobno pršať) • rosiť (veľmi slabo pršať) • nár.: romoniťprcholiť (slabo pršať) • expr.: smokliťsmokliť sasopliťsopliť sanár. šepoliť (drobno, ticho a bez prestania, vytrvalo pršať): smoklí (sa) už tretí deňexpr.: osievať sasypať sa (husto a drobno pršať): celé popoludnie sa osieva, sype (studený dážď)expr. trúsiť sa (po troche, riedko pršať): nezmokli sme, hoci sem-tam sa trúsiloexpr.: liaťliať sa (silno pršať): lialo (sa) ako z kanvyexpr.: cediťcediť sa (obyč. silno a vytrvalo): celý týždeň (sa) cedilohovor. expr.: pľušťaťšústať (prudko pršať): pľušťalo celú noc; šústa do okiennár.: ridať sacechtiť sa: ridá sa, cechtí sa už dva dniexpr.: čľapotaťčurdžať (prudko s čľapotom pršať) • expr.: šibaťšľahaťprať (o prudkom, vetrom hnanom daždi): šibe, šľahá, perie do oblokov

    2. p. padať 1


    ošifrovať p. označiť 1


    označiť 1. urobiť znak, značku • poznačiť: (p)označiť si v knihe stranuoznačkovaťvyznačiťvyznačkovať (značkami): označkovať dobytok, vtáky; jasne vyznačkovať, vyznačiť turistické chodníkysignovať: signovať rukopishovor. ohviezdičkovať (označiť hviezdičkou) • hovor. ofajkovať (označiť značkou v podobe fajky): ofajkovať vybavené položkyodb. otetovať (označiť tetovaním): otetovať chovné zvierašifrovaťošifrovať (označiť šifrou): (o)šifrovať spisopuncovaťociachovať (označiť úradnou značkou) • vykolíkovať (označiť kolíkmi): vykolíkovať pozemokzastaráv. poznamenať: umierajúceho poznamenať krížomsubšt. ocajchovať

    2. p. určiť 1, 3, vyhlásiť 2 3. p. pomenovať 2


    oddelene oddeliac al. oddeliac sa od niekoho, od niečoho, od celku; nie spolu s druhým al. s ostatnými • osobitnejednotlivoosvesamostatnezvlášť: začali podnikať oddelene, osobitne, jednotlivo; každý pohár zabalila osve, samostatne, zvlášťseparátnehovor. extra: rokovania o vojenských otázkach sa začali oddelene, separátne; jeho rodičia bývajú extraosamoteneosihoteneizolovanesám (obyč. nedobrovoľne oddelene od druhých, od celku): tu nikto nežije osamotene, osihotene, izolovaneodlúčeneodtrhnuto: deti vyrastali odlúčene, odtrhnuto od rodičov


    osamote oddelene, vzdialene od ostatných • osamoteneosamelo: zostal stáť vonku osamote, osamotene; osamote, osamelo rastúci stromosihotene: dom stojí osihotene na kraji lesaizolovaneodlúčenev ústraní: rozhodol sa žiť izolovane, odlúčene, v ústranísám: osamote, sám sedáva v kúte miestnostibezprizorne (bez starostlivosti, pozornosti, pomoci rodiny): bezprizorne sa túla po mesteopustene (bez spoločnosti niekoho, niečoho): stál opustene uprostred uliceosireloosirenezried. osirotene: jabloň osamote, osirelo vyrastá v rohu záhrady


    osihotene p. oddelene, osamote, sám 2


    sám 1. označuje výlučnú jedinosť, oddelenosť osoby al. skupiny, nikto iný (op. všetci, každý) • jediný: v triede bol sám, jediný, čo vypočítal všetky príklady

    p. aj jediný

    2. bez spoločnosti, prítomnosti iných • osamoteosamotene: stál tam sám, osamote, osamotene ako prstosameloopusteneosihotene: žije osamelo, opustene, osihotene na konci dedinyexpr.: zabudnutostrateno (odlúčene od ostatných) • fraz. ako kôl v plote

    porov. aj opustený 1

    3. bez cudzej pomoci • samostatneosobne: urobil to všetko sám, samostatne; sám, osobne sa chcel presvedčiť o výhodách

    4. z vlastnej vôle, bez cudzieho zásahu • dobrovoľnesamostatne: prihlásil sa sám, dobrovoľne; sám, samostatne sa rozhodol ísť študovať právo

    5. zdôrazňuje pomenovanie osoby al. veci • priampriamodokonca: veď je to sám predseda, priam predseda; priamo, dokonca prezident ich navštívil

    6. p. opustený


    osihotenosť p. samota


    samota odlúčenie od iných osôb, ľudí • osamotenosťosamelosťopustenosťzried. opustenie: skľučujúca ťarcha samoty, osamotenosti, osamelosti, opustenostikniž. zried. osamoteniepoet. zried. osamenie (Mihálik)osihotenosťosirotenosťosirelosťosirenosť: tiesnivá osihotenosť; osirenosť starých majerovústranie: žiť v ústranísúkromie (život mimo verejnosti): utiahnuť sa do súkromia


    jediný vyjadruje minimálny počet • jedensám: prišiel jediný, jeden, sám (op. každý, mnohí, všetci); matke zostal len jediný, jeden syn; zachránila sa len ona jediná, samaojedinelýosamotenýosihotený: jediný, ojedinelý, osamotený, osihotený druhunikátnyjedinečný (jediný svojho druhu): unikátna, jedinečná rastlinazastaráv. samojedinýexpr. zastaráv. samojedinký: samojediný obývaný domčekmonopolný (ktorý má výlučný monopol): monopolný výrobca tohto tovaruostatnýzvyšnýzvyšujúciposledný (jediný, ktorý ešte zvýšil): požičal aj ostatné, posledné, zvyšujúce peniaze; jediné, posledné celé topánkyexpr. jedinký

    porov. aj sám 1


    mimoriadny 1. ktorý porušuje ustálený poriadok, ustálené pravidlá, normy; ktorý prevyšuje ustálenú, očakávanú mieru (op. riadny, bežný) • neobyčajnýnezvyčajnýnevšednýkniž.: neobvyklýnezvyklý: bol zaskočený mimoriadnymi, neobyčajnými, nezvyčajnými udalosťami; je to mimoriadna, nevšedná žena; mať neobvyklé, nezvyklé požiadavkyzvláštnyvýnimočnývzácnyextraordinárnyhovor.: extra (neskl.) • extrovný (ktorý prevyšuje priemer; ktorý sa nevyskytuje často): jeho knihy obsahovali mimoriadne, zvláštne, výnimočné myšlienky; človek mimoriadnych, vzácnych kvalít; to nie je nič výnimočné, nič extrazriedkavýojedinelýjedinečnýosamotenýosihotený (ktorý sa nevyskytuje často al. pravidelne): mať zriedkavé, ojedinelé šťastie; tento básnik je v našej literatúre jedinečný, osamotený, osihotený zjavnenormálnynetypickýkniž.: abnormálnyatypický (ktorý sa odchyľuje od normálu): tento rok bolo nenormálne, abnormálne sucho; mať netypické, atypické vlastnostivýlučnýosobitýexkluzívny (iný ako bežný; iba jeden svojho druhu): zaujímať v histórii výlučné, osobité miesto; poskytnúť novinám exkluzívny rozhovorneočakávanýprekvapujúcikniž. prekvapivý (ktorý nebol očakávaný; ktorý prevýšil očakávanie): neočakávaný, prekvapujúci, prekvapivý zvrat udalostíosobitnýšpeciálny (zvlášť zameraný a prevyšujúci bežnú normu): prikladať niečomu mimoriadny, osobitný, špeciálny význam; využiť osobitnú príležitosťvynikajúcinadpriemerný (ktorý prevyšuje ustálený priemer): mimoriadny, vynikajúci, nadpriemerný umelecpozoruhodnýudivujúcizarážajúci (ktorý vzbudzuje pozornosť, údiv): pozoruhodný, udivujúci talent; mimoriadna, zarážajúca beloba pletiveľkýobrovský (prevyšujúci priemer): veľké, obrovské utrpenie národanevídanýnebývalýneslýchanýneopísateľnýneuveriteľný (málo sa vyskytujúci; veľmi prevyšujúci priemer): dosiahnuť nevídaný, neslýchaný, neuveriteľný úspech; tvár nevídanej, neopísateľnej krásyzvýšený (vyšší ako bežný): venovať niečomu mimoriadnu, zvýšenú pozornosťprvoradýkniž. eminentný (stojaci v hierarchii hodnôt najvyššie): mať na niečom prvoradý, eminentný záujembezpríkladný (ktorý nemá obdobu): mimoriadna, bezpríkladná starostlivosť o dieťavýstavný (ako na výstave): mimoriadny, výstavný exemplár motýľaextrémny (ktorý má krajné vlastnosti al. krajnú mieru vlastností): vo vrchoch sme žili v mimoriadnych, extrémnych podmienkach

    2. ktorý sa vyskytuje mimo poriadku, mimo pravidiel (op. riadny, pravidelný) • osobitnýšpeciálny: vypraviť mimoriadny, osobitný, špeciálny rýchlik; špeciálna letecká linka; osobitná, špeciálna forma štúdianepravidelný: nepravidelný výskyt hmyzuneplánovanýzvláštny: neplánované, zvláštne zasadanie vládynetradičný (porušujúci tradíciu): netradičné stretnutie


    opustený 1. ktorý zostal bez spoločnosti iných, ktorý je nechaný sám na seba • sámsamotný: starý mládenec žil opustený, sám, samotnýosamelýosamotený (vyskytujúci sa sám) • osihotený (o veciach): na starosť zostal osamelý, osamotený; široko-ďaleko bol iba jeden osamelý, osamotený, osihotený stromosirotenýosirelýosirenýpoet. sirý (opustený ako sirota): pocity osirotených, osirelých ľudí; opustený, osirený psíkbezprizorný (ktorý je bez opatery, bez pomoci obyč. dospelých): opustené, bezprizorné detizabudnutýnepovšimnutýstratený: zabudnutí, nepovšimnutí starčekoviaexpr.: samučičkýsamunký

    2. p. osamelý 1, 2, prázdny 1, pustý 1 3. p. zanedbaný 1, 2


    osamelý 1. ktorý sa vyskytuje oddelene, vzdialený od ostatných, jediný svojho druhu na danom mieste • osamotený: býval v osamelom, osamotenom dome na konci dedinyosihotený: osihotený chodec kráčal nočnou ulicouizolovanýodlúčenýsamotný (oddelený od kolektívu): sedával izolovaný, samotný; žil odlúčený od všetkýchsámexpr.: samučkýsamučičkýsamunkýsamulinký: strom tu stál sám, samučký, samučičký; v kaviarni zostal sám, samunký, samučičkýpren. zabudnutý: svietila iba jedna zabudnutá lampajednotlivý (sám svojho druhu): osamelé, jednotlivé protesty nemajú účinnosťojedinelý (sám a výnimočne sa vyskytujúci): iba kde-tu sa objavil ojedinelý výkrikopustenýzanechaný/ponechaný/nechaný sám na seba (od ktorého ostatní odišli a zanechali ho bez opory): starať sa o osamelých, opustených, starých ľudí; po odchode syna ostal v dome osamelý, (za)nechaný, (po)nechaný sám na sebabezprizorný (ktorý je bez domova): po meste sa potĺkali osamelé, bezprizorné psiská

    p. aj samotársky

    2. ktorý je bez ľudí al. iných živých tvorov • pustýprázdny: po odchode detí zostal park osamelý, pustý, prázdnyopustený (z ktorého niekto odišiel; op. obývaný): osamelý, opustený líščí brlohosirelýosirenýosihotenýzried. osirotený: postaviť dom na osirelom, osihotenom mieste; osirené, osihotené polia


    osihotený 1. p. zriedkavý, výnimočný, mimoriadny 1 2. p. osamelý 1, opustený 1 3. p. osamelý 2, pustý 1, prázdny 1


    prázdny 1. ktorý nie je ničím naplnený; v ktorom, na ktorom nič, nikto nie je (op. plný) • nenaplnený (obyč. o predmetoch, ktoré slúžia na napĺňanie): prázdny, nenaplnený pohár; nenaplnená váza, fľašahladný (o žalúdku) • čistý: čistý zošit (op. popísaný) • neskl. bianko (ktorý ešte nie je vyplnený): bianko formulár, zloženkaholý: holé stenyjalovýhluchý: jalový, hluchý klas; hluché miestapustýspustnutýopustenýosihotenýosamelýosamotenýosirelýosirenýosirotený (bez ľudí, bez života): pustý, spustnutý dom; opustený, osihotený kraj; osamelá ulica; osamotené, osirelé, osirené, osirotené polianeobývanývyľudnenýľudoprázdny: neobývaná, vyľudnená, ľudoprázdna dedinadutývyhĺbený (vnútri prázdny): valec je vnútri dutý; dutý, vyhĺbený peň

    2. bez vnútornej hodnoty, bez obsahu • bezobsažnýneobsažný: prázdne, bezobsažné, neobsažné frázybezmyšlienkovýbezmyšlienkovitý (nemajúci myšlienkovú, obsahovú hodnotu): bezmyšlienkové dieloklišéovitýfrázovitýfrázistickýfloskulovitýfloskulový (majúci charakter klišé, frázy, floskuly): klišéovité, frázovité vety; floskulovité výrazy, slováiron.: mudráckymudrlantskýrozumkárskyrozumársky (tváriaci sa, pôsobiaci múdro, pritom prázdny; o rečiach) • neplodnýneužitočnýplanýlacnýpejor. jalový (neprinášajúci výsledok, úžitok; op. plodný, užitočný): neplodná, neužitočná debata; plané, lacné, jalové sľubypren. mŕtvy: mŕtva formapustýnenaplnenýbezcieľnyničotný (bez náplne, zmyslu): jej život bol pustý, nenaplnený, bezcieľnymárnybezvýslednýnezmyselnýzbytočnýdaromnýkniž. lichý (nikam nevedúci, nič neprinášajúci): márne, bezvýsledné úsilie; hodinu viedli nezmyselné, zbytočné reči; uvádzať liché dôvodyneskl. expr. naničexpr.: tupýotupený (o pohľade) • pren. pejor. dutý: dutá hlava

    p. aj akademický 2

    3. p. voľný 2 4. p. tupý 4


    pustý 1. ktorý je bez života, bez ľudí; plný prázdna, opustenosti • prázdny: pustý, prázdny starý kaštieľspustnutýzapustnutýopustený: spustnutý, opustený dvorosamotenýosamelýosihotenýosirenýosirotenýosirelý: osamotené, osamelé, osihotené, osirené, osirotené jesenné polianeobývanýpustatinnýpustatinovýnehostinný: neobývaný, pustatinný, pustatinový, nehostinný krajvyľudnenýľudoprázdny: vyľudnené, ľudoprázdne uliceexpr.: neživýmŕtvy (op. živý) • pren. hluchý

    2. ktorý je bez naplnenia, zmyslu, obsahu, vnútornej hodnoty • prázdny (op. plný, zmysluplný): pustý, prázdny život; pustá, prázdna dušabezobsažnýneobsažnýplanýpren. pejor. jalový (obyč. o reči) • nenaplnenýbezcieľnybezútešnýsmutnýtupý (obyč. o živote) • pren.: hluchýmŕtvysubšt. spustlý

    3. p. bezočivý


    výnimočný ktorý sa javí ako výnimka • nevšedný (op. všedný) • neobyčajný (op. obyčajný) • nezvyčajnýkniž.: neobvyklýnezvyklý (op. zvyčajný, obvyklý): o knihu bol výnimočný, nevšedný, neobyčajný, nezvyčajný záujem; dosiahnuť výnimočný, nevšedný, neobyčajný úspech; má také neobvyklé meno; nezvyklý úkazmimoriadnyosobitnýzvláštny: mimoriadna situácia; venovať niečomu osobitnú pozornosť; ten človek má zvláštne schopnostineslýchanýnevídaný: neslýchaná udalosť, nevídaný zjavojedinelýjedinečný: mať ojedinelú, jedinečnú možnosť vyhraťgeniálny: geniálny vynálezfenomenálny: fenomenálna pamäťzriedkavýzried. riedky (ktorý sa vyskytuje zriedka): žena zriedkavej krásy; riedke chvíle veselosti (Kukučín)osihotenýosamotenýizolovaný: osihotený, osamotený, izolovaný prípadnadpriemerný (presahujúci priemer; op. podpriemerný): tohto roku bola nadpriemerná úrodahovor. extra: to nie je nič extra


    zriedkavý ktorý sa vyskytuje málokedy (op. častý) • občasný: zriedkavý, občasný dážďojedinelývýnimočnýjedinečnýunikátny (vyskytujúci sa v jednom prípade): zriedkavá, ojedinelá príležitosť; jedinečný, unikátny kusosamotenýosihotenýizolovaný: osihotený, izolovaný prípadvzácnyzvláštnyneobyčajnýnezvyčajnýnevídanýmimoriadnyraritný (ktorý prevyšuje kvalitu): vzácny hosť; neobyčajný, mimoriadny, raritný zjav v literatúrenemnohýnepočetnýneobligátnykniž. sporadický: nemnohé, nepočetné prípady; sporadický výskytnetypickýnevšednýkniž. nezvyklýneobvyklý: má netypické, nevšedné spôsoby; nezvyklé, neobvyklé nápadyexotickýkuriózny: exotická krása, kuriózny prípadnebývalý (doteraz sa nevyskytujúci): nebývalý rozvojzázračný (veľmi prevyšujúci priemer): má zázračnú pamäťfraz. jeden z tisíca (veľmi zriedkavý): je to jeden prípad z tisícazried. riedky (Krasko)


    osamieť 1. ostať sám • zried. osamotnieť: keď rodina odišla, osamel, osamotnel

    2. ostať opustený, osamotený; ostať prázdny, pustý • osihotieť: dom osamel, osihotel; v starobe celkom osamelosirieť: sála po koncerte osirelaspustnúťvymrieťzmŕtvieť: večer ulice spustli, vymreli, zmŕtveli


    osihotieť p. osamieť 2


    izolovať zamedziť styk, dať do izolácie • oddeliťodčleniť: chorých izolovali, oddeliliseparovať: separovať jednotlivé zložkyodrezaťodlúčiťosamotiťosihotiť (zabrániť spojenie s niekým, niečím): odrezať dedinu od sveta; odlúčiť dieťa od matky


    osina p. osť


    osť dlhý pichľavý výrastok na kláskoch rastlín • zried. ostinanár. osina: bodavé osti, ostiny pšeničného klasu


    modrastý mierne sfarbený do modra, s odtienkom modrej farby • modravýnamodrastýnamodravý: očko na prsteni má modrastý, modravý nádych; namodrasté, namodravé nechty mŕtvolybelastýbeláskavýbelaskavýbelasistýbelasastý: beláskavá, belaskavá obloha; belastý, belasistý, belasastý plamienoksinavýsinastýkniž. siný (často pri sfarbení ľudskej pokožky, obyč. ako chorobný príznak): sinavé, siné more; pery mala od zimy celé sinasté, sinavé, sinéosinenýosinutýzastar. osinelý (ktorý nadobudol modrý nádych, obyč. od zimy): osinená, osinutá pokožka


    osinený, osinelý p. modrastý


    obelasieť stať sa belasým • omodrieťzbelasieťzmodrieťzmodravieť: pery jej od zimy obelaseli, omodreli; obloha zmodrela, zmodravelaosinieťosinúťzosinieťzosinavieťzasinieť (nadobudnúť sinavú, modravú farbu): od zlosti osinel, zosinavel; more zosinelonár. osvetlieť: nechty jej od zimy osvetlelipoet. zblankytnieť: nebo zblankytnelo


    osinieť, osinúť p. obelasieť


    ošinúť p. ovaliť 1


    ovaliť expr. 1. udrieť ťažkým predmetom • expr. obúšiť: ovalil, obúšil ho sekerouexpr.: praštiťtresnúťtresknúťchňapnúťrachnúťbuchnúťzried. chropnúť (Tajovský): ovalil, praštil, tres(k)ol, rachol zviera palicou po hlaveexpr.: ochmeliťorútiťnár. expr.: olomáziťošinúť: ochmeliť niekoho drúkom, orútiť kyjomomráčiťexpr. ohlušiť (zbaviť pritom vedomia): kameňom ho omráčil, ohlušil

    2. p. ohromiť


    osinutý p. modrastý


    ošípaná p. sviňa 1


    sviňa 1. úžitkové domáce zviera chované na mäso a masť • ošípaná: chov svíň, ošípanýchbravbravec (vykastrovaný samec svine, kŕmna sviňa): zaklať bravakŕmnik (kŕmna sviňa): tučný kŕmnikprasa (mláďa svine): prasa kvičíprasnica (plemenná sviňa): chovať prasnicumangalica (sviňa chovaná najmä na masť) • zried. vykŕmenec (Urban)hovor.: mašicamašurahypok.: mašomaškonár.: vepor (Šoltésová)bravčo

    2. p. podliak, nemravník, chlipník


    chliev hospodárske stavanie obyč. pre ošípané: v chlieve kvikocú prasceprasačníkprasačinec (chliev na chov prasiec vo veľkom) • krmník (miesto pre kŕmne ošípané al. hydinu): zahnať brava do krmníkaošipáreň (stavba pre ošípané, obyč. pre väčšie množstvo)


    ošipáreň p. chliev


    stajňa miestnosť al. budova pre hospodárske zvieratá • maštaľ: zahnať kone do stajne, vyčistiť maštaľzastar. staj (Vajanský)nár. štál (Šoltésová)teľatník (maštaľ pre teľce) • ošipáreň (stavba pre ošípané) • kravínkraviareň (stavba pre kravy) • koniareň (stajňa pre kone)


    ošipovať sa p. ošívať sa 1


    ošívať sa expr. 1. rukami al. inými časťami tela robiť nepokojné pohyby (ako pri svrbení) • expr. ošipovať sapoškrabkávať saškrabať saškriabať sa: pred tabuľou mlčí, iba sa ošívakrútiť savrtieť sahniezdiť samrviť saexpr. mechriť sa (celým telom): na stoličke sa nervózne krúti, vrtí, mechrínár. omínať sa: omína sa, akoby ju čosi štípalo

    2. p. okolkovať


    osirelo, osirene p. osamote


    osirelosť p. samota


    osirelý 1. ktorý stratil rodičov al. rodiča • osirenýosirotený: po smrti matky zostali deti osirelé, osirené, osirotenéopustenýosamelýsám (bez ochrany dospelých): deti vyrastali opustené, osamelé, samybezprizorný (ktorý je bez domova): vonku sa potuluje osirelé, bezprizorné mačiatko

    2. p. osamelý 2, prázdny 1, pustý 1


    osirenosť p. samota


    osirený 1. p. osirelý 1 2. p. osamelý 2, prázdny 1, pustý 1


    osirieť 1. stať sa sirotou • zastar. osirotieť: desaťročný osirel, osirotel

    2. p. osamieť 2


    osirotene p. osamote


    osirotenosť p. samota


    osirotený 1. p. osirelý 1 2. p. osamelý 2, prázdny 1, pustý 1


    ošírovať p. zapriahnuť 1


    zapriahnuť 1. zapnutím postroja pripútať zviera k vozu, koču a pod. (op. vypriahnuť): zapriahnuť voly do voza, kravy do jarmahovor. ošírovať (dať postroj na koňa) • pripriahnuť (dodatočne zapriahnuť ďalšie zviera)

    2. p. prinútiť


    ošítka p. slamenica


    slamenica pletená nádoba zo slamy • slamienka: dať chlieb kysnúť do slamenice, do slamienkyopálka (košík na nosenie krmu a pod.): za opálku zemiakovošítka (okrúhla al. podlhovastá slamenica): ošítka s vajcami


    vahan drevená al. pletená nádoba s rovným dnom na zrno, strukoviny a pod. • vahanec: nasypať do vahana, do vahanca kukuriceslamenicaslamienkaošítka (slamená nádoba): ošítka vajec


    okolkovať počínať si vyhýbavo al. nerozhodne (v reči, v skutkoch), obchádzať veci • robiť okolky: dlho okolkoval, kým pristúpil na spoluprácuotáľaťodkladaťodsúvaťodďaľovať (odkladať rozhodnutie): otáľa s odpoveďou; odkladá, odsúva odpoveďváhaťmeškať (kolísať pri rozhodovaní): urobil to bez váhania; Nemeškaj a choď!rozpakovať sazdráhať sa (nerozhodne odmietať): zdráhal sa prijať ponukuokúňať saostýchať sapohanbievať saexpr. ošívať safraz. expr. chodiť ako mačka okolo horúcej kašeonačiť sanár.: hákliť saobškĺňať sa (pri vyhýbavom, nerozhodnom počínaní prejavovať hanblivosť, plachosť): Neokúňajte sa a vezmite si viac!vykrúcať savytáčať savyhovárať sahovor. expr. fixľovať (vyhýbavými rečami riešiť nepríjemnú situáciu): vykrúca sa, vytáča sa, fixľuje, len aby nevyšla pravda najavoniž. hovor.: ondieť (sa)ondiať (sa)tentovať sa: Čo sa ondieš?


    ostýchať sa kniž. prejavovať ostych, hanblivosť, nesmelosť • pohanbievať sahanbiť sa (trocha): vo väčšej spoločnosti sa ostýcha; pohanbieva sa, hanbí sa priznaťbyť nesmelýbyť plachýbyť rozpačitý: dieťa je pred otcom nesmelé, plaché, rozpačitézastar. stiesňať sazastaráv. ženírovať sa: neženírovali sa prísť bez pozvaniaexpr.: ošívať saonačiť sanár. hákliť sa (pri vyhýbaní): ošíva sa povedať mu pravduokúňať saotáľaťokolkovať (prejavovať nerozhodnosť): okúňa sa prijať dar


    váhať prejavovať nerozhodnosť, neistotu • byť nerozhodnýbyť neistýkolísať: dlho váhal, kolísal, kým prišiel; v odpovedi bol nerozhodný, neistýrozhodovať savyčkávať (dlho): roky sa rozhodoval za kúpu domu; vyčkávať s odpoveďouotáľaťodkladaťmeškať (odsúvať rozhodnutie): otáľal so ženbou, odkladal ženbu na neurčitozdráhať saokolkovať (odmietavo): dlho okolkoval, kým súhlasilokúňať saostýchať saexpr. ošívať sa (prejavovať ostych): okúňal sa povedať pravdutápať (obyč. medzi viacerými možnosťami) • kniž. vajatať: tápal medzi teóriami; vajatal medzi odvahou a strachom


    zdráhať sa nechcieť pristať na niečo (obyč. pri presviedčaní) • robiť drahotyháčiť sa: zdráha sa, háči sa súhlasiť; robí drahoty, nechce prísťzried. zhŕdať sa (Chrobák)váhaťotáľaťokolkovaťokúňať sa (prejavovať nerozhodnosť pri niečom): váha, otáľa s odpoveďou; okolkuje, okúňa sa povedať pravduodporovaťklásť odporvzpierať sapriečiť sa (s väčším dôrazom): odporujú, vzpierajú sa tomu, aby krivo svedčiliustupovaťexpr.: pätiť saspätkovať: už spätkuje, ustupuje pred rozhodnutímvykrúcať sa (nepristávať na niečo pomocou výhovoriek) • ostýchať sapohanbievať saexpr. ošívať sa (nepristávať na niečo z hanblivosti): ostýcha sa, ošíva sa vstúpiť v špinavých topánkachnár. expr. ohrýzať saniž. hovor.: ondieť saondiať satentovať sa: neondejte sa, neondite sa, netentujte sa toľko a poďte ďalej


    obelieť stať sa bielym, sfarbiť sa na bielo • zbelieť: vrchy od snehu obeleli; obrus praním zbelelobelavieťzbelavieť (stať sa belavým) • ošedivieťzošedivieťosivieťzosivieťpostriebriť sa (stať sa šedivým; o vlasoch): vlasy mu od hrôzy (z)ošediveli, (z)osiveli; sluchy sa mu postriebrilioblednúťzblednúť (v tvári)


    oblednúť stať sa bledým (najmä o tvári) • zblednúť: oblednúť, zblednúť od strachu, od závistiskriedovatieť (zblednúť ako krieda) • zried. zvoskovatieť (zblednúť ako vosk); (Chudoba)obelieť: od hrôzy celý obelelvyblednúťvyšedivieť (najmä pôsobením slnka, vekom): prestieradlo časom vybledlo, vyšedivelo; farba vybledla; spomienky po čase vybledlizosivieťosivieť (o tvári, pokožke): od strachu celý zosivelnár. vyplavieť (Kukučín)


    ošedivieť stať sa šedivým • zošedivieťkniž. sšedivieťobelieťosivieť: v štyridsiatke (z)ošedivel, obelel; vlasy mu od starostí osivelizbelieťzbelavieťobelavieť (o vlasoch, brade, hlave)


    osivo semeno určené na siatie • siatiezastar. siativo: vyšľachtené osivo, siativo


Pozri výraz OSÍ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV