Synonymá slova "oho" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 54 výsledkov (1 strana)

  • ach 1. vyjadruje príjemné al. nepríjemné prekvapenie • ácháách: ach, pozrime sa, ako sa tu všetko zmeniloaááá: Á, to ste vy?bác: bác, to som si mohol myslieťejha: ejha, to je prekvapeniefíhafiha: fí(ha), to sa ti podarilohahahhachhajhájhuhhuch: hah, či som sa zľakolhííhjajhjáj: hí, hjaj, ale ich tu jeiííí: í, veď ten nás vyprášiíha: íha, také čosi ešte nevideljejjéjjojjojojjójjuj: jej, jój, či si vyrástolohóhochojojejojéjojojojój: och, oj, ojój, čo sa toho tam nazbieralo

    2. vyjadruje túžbu, želanie • ách: Ach, ách, kedy tam už budeme?ehechej: ech, ej, ale by som sa rád povozilochojjojjuj: oj, juj, či by som si dal z tej čokolády

    3. vyjadruje bolesť • ách: ach, ách, kedy ma to prestane páliťau: au, to bolíihíhohochóho: ih, oh, zasrkol pri každom šľahnutí bičomjajjájjojjójjujjúj: jaj, bolí; juj, všetko ma štípejajajjojojjujujjujúj: jojoj, nebi ma, už budem dobrý

    4. p. eh 1


    hop 1. vyjadruje pobádanie do skoku; naznačuje skok • hopshopsa: neboj sa, skoč, hop, hopsa; hop, hopsa cez kalužhopa (pobádanie dieťaťa): vyskoč, hopahuphups (obyč. pri skoku smerom dolu): hup, hups, a už bol v jame

    2. vyjadruje náhle uvedomenie si niečoho, upozornenie a pod. • hopshopsa: hop, hopsa, už to mámahaeheohoohó: aha, oho, na to som zabudol


    nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nieto teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie.hovor.: akurátale ba, pís. i alebaale čoale čobyale kdečobyexpr. no akurátzastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by).expr.: čožebykdebykdežekdežebyhovor. expr.: ale čožeale čožebyale kdežeale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by).expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžešexpr.: ešte čoešteže čoba ešteba ešte čoba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo.expr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanebohuchovajbožeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh.hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjajach jajajajajáj: ah jaj, ajaj, ten neprídeexpr.: hohhohohohóohoohóojojojojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodlihovor. expr.: horkyhorkýhorkýžehorkýtamhorkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukážeexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfigu makovúhovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú).hovor. expr.: ba kiehoba kýhočertaparomaba čertaba paromaba kieho/kýho čertačerta staréhočerta rohatéhočerta strapatéhočerta kopasnéhoba kieho/kýho beťahaba kieho/kýho hadačerta-diabla(ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého).fraz.: ani za ničani za (živého) bohahrub. ani bohovifraz.: ani za božemôjani za otcaani za svetza nič na sveteza nijakú cenuani počuťani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete!fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbaloani ma nemáani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo!sotvaťažkoasi nieasi ťažkopravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko.hrub. prdvulg.: trthovnoriť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

    2. p. však 4


    oho, ohó 1. p. hop 2 2. p. nie 1


    ohobľovať p. opracovať


    opracovať: upraviť povrch niečoho do žiadanej podoby • obrobiť: opracovať, obrobiť strojové súčiastkyobrúsiť (brúsením opracovať): obrúsenie drahokamuofrézovať (opracovať frézou) • ohobľovaťzahobľovať (opracovať hoblíkom): ohobľovať, zahobľovať hrady


    obhádzať hádzaním navrstviť niečo na povrch niečoho al. okolo niečoho • obhodiťohádzaťohodiť: obhádzali, obhodili hrob kvetmi; ohádzať, ohodiť bunker zemouexpr.: okydaťobkydaťopackaťopáckať (obhádzať obyč. niečím nečistým): priečelie domu o(b)kydané, opackané blatomexpr. obcapkať: tortu obcapkala krémomzahádzať (hádzaním pokryť) • omietnuťhovor.: ovakovaťokožovať (obhádzať omietkou): zvonka ešte neomietnutá, neovakovaná, neokožovaná vila


    ohodiť p. omietnuť


    omietnuť nahodiť omietku • hovor.: ovakovaťzavakovaťokožovať: drevenicu zvonka omietli, ovakovali, okožovalihovor.: obhádzaťobhodiťohádzaťohodiť (omietkou, cementom) • expr.: opackaťopáckaťobcapkať (omietnuť obyč. blatom)


    ceniť určovať cenu, hodnotu, význam niečoho • oceňovaťhodnotiťohodnocovať: cenili, hodnotili, oceňovali, ohodnocovali majetok veľmi vysoko; cenili, hodnotili pracovníkov podľa výkonuhovor. šacovaťodhadovať (odhadom určovať cenu): auto šacovali na sto tisícposudzovaťzvažovať: vedel spravodlivo posudzovať, zvažovať, ceniť každú vec


    odhadnúť približne určiť množstvo, kvalitu, cenu, hodnotu a pod. niečoho; urobiť odhad niečoho • hovor.: ošacovaťodšacovať: odhadnúť vek stromu; odhadnúť, ošacovať akosť výrobkuoceniťohodnotiť (určiť obyč. presnú cenu, hodnotu niečoho): Nakoľko ste ocenili pozemok?


    ohodnotiť určiť, zistiť hodnotu (cenu, význam) niečoho, niekoho • zhodnotiť: obraz ohodnotili na vysokú sumu; výkon ohodnotili, zhodnotili kladneoceniť: dom ocenili na milión korúnobodovať (ohodnotiť bodovaním): súťažiaceho obodovali prinízkozaceniť (pri predávaní): tovar zacenil vysokoodhadnúťhovor.: odšacovaťošacovať (približne): očami odhadli, ošacovali kupcaoklasifikovaťoznámkovať (určiť hodnotu známkou; obyč. školský prospech, výkon a pod.): oklasifikovať, oznámkovať úlohu, športovú jazduuznať (vyjadriť sa kladne o hodnote niečoho): uznal, ohodnotil jej krásu


    posúdiť urobiť si al. prejaviť úsudok o niečom, dospieť k istému názoru o niečom; urobiť odborný posudok • zhodnotiťohodnotiť: posúdiť, zhodnotiť situáciu ako dobrú; chlapcov výkon posúdili, ohodnotili vysokooceniť (kladne posúdiť): ocenil našu spoluprácu ako vzornúkvalifikovať (obyč. odborne posúdiť spôsobilosť, hodnotu a pod.): kvalifikovať prácu stavbárovrecenzovať (posúdiť umelecké, vedecké al. iné dielo) • klasifikovaťoklasifikovať (obyč. známkou vyjadriť posúdenie výkonu, najmä v škole): diplomovú prácu (o)klasifikovali veľmi dobreodhadnúť (približne posúdiť hodnotu, veľkosť a pod. niečoho): odhadnúť hĺbku jazera; zle odhadnúť situáciuzvážiťuvážiť (porovnávaním posúdiť): zvážiť, uvážiť všetky možnosti, okolnostipozrieť (sa)podívať sa: treba sa pozrieť, podívať na vec aj z inej stranyusúdiť (urobiť si úsudok): z danej situácie usúdil, že nemá zmysel ďalej čakať


    uznať 1. prejaviť pochopenie pre niekoho, porozumenie s niekým • pochopiťporozumieť: nič neuzná svojej žene, v ničom ju nepochopí, neporozumiezried. uveriť: kto sám neskúsi, druhému neuverí

    2. prijať ako pravdivé • priznať: uznať, priznať svoje chyby, omylypripustiť (po uvážení prijať ako možné): uznal, pripustil, že celá vec je vymyslenázried. uvážiť: Uváž, to nie je pre teba dobre!akceptovať (prijať so súhlasom): nový návrh všetci akceptovalirešpektovať (nedok.; prijímať ako nevyhnutné a podľa toho sa riadiť): rešpektovať predpisy, príkazy, rady niekoho

    3. (úradne) vyhlásiť platnosť niečoho • potvrdiť: uznať otcovstvo; uznať, potvrdiť nárok na niečoschváliť (stotožniť sa a prijať so súhlasom): uznať, schváliť vládu, prezidenta; poslanci neschválili platnosť zákona

    4. kladne sa vyjadriť o hodnote, povahe niečoho, niekoho • oceniťohodnotiť: uznať, oceniť, ohodnotiť všestranný prínos dieladoceniť (správne, náležite zhodnotiť): vedeli doceniť krásu tunajšej prírodyhovor. kvitovať (vziať na vedomie s potešením): priatelia kvitovali, že sme prišli načas


    zhodnotiť urobiť hodnotenie niečoho, niekoho; odhadnúť hodnotu niekoho, niečoho • ohodnotiťoceniť: večierok sme zhodnotili, ohodnotili ako úspešný; výrobok ocenili na tisíc korúnhovor. vyhodnotiť: vyhodnotiť súťažposúdiť: prácu nech posúdia inízbilancovaťurobiť bilanciu: zbilancovali doterajšiu činnosťodhadnúťhovor. ošacovať (približne zhodnotiť): situáciu odhadli, ošacovali zlepren. zmerať: zmerať význam niečohopeňaž.: valorizovaťzvalorizovať (zvýšiť hodnotu peňazí): (z)valorizovať plat, mzdy


    ohodnoverniť p. overiť


    overiť na základe vlastnej skúsenosti nadobudnúť istotu o pravosti, správnosti niečoho • preveriť: overiť, preveriť údaje, správy, tézyodb. verifikovaťkniž.: ohodnoverniťzhodnoverniťjustifikovať (potvrdiť hodnovernosť, pravdivosť niečoho): verifikovať, ohodnoverniť, justifikovať listiny, dokladylegalizovať (overiť pravosť): legalizovaný podpisskontrolovaťpreskúmať: skontrolovanie, preskúmanie pravosti dokumentupresvedčiť sa (o niečom; so spojkou že): presvedčiť sa o klamstve; presvedčil sa, že dokument je pravýautentifikovaťautentizovať: autentifikovať odpis listinyvidovať (overiť správnosť niečoho a potvrdiť obyč. šifrou) • pooverovaťpopreverovať (postupne, viac vecí)


    depilovať odstrániť chlpy • odchlpiť: depilovať, odchlpiť si nohy depilačným krémomoholiťvyholiť (holením): oholila, vyholila si podpazušie


    oholiť 1. p. depilovať 2. p. okradnúť


    oklamať 1. vedome povedať nepravdu • hovor. ocigániť: nepriznal sa, oklamal, ocigánil všetkýchexpr.: ošialiťobalamutiťobaláchaťhovor. expr. oblafnúťhovor.: okabátiťošudiťexpr. oblúzniťexpr. zried. oblúdiť (s cieľom získať výhodu, prevahu a pod.): Mňa neobalamutíš, neoblafneš, neokabátiš!nár. expr.: ošibať (Rázus)ošmáliť (Hviezdoslav)hovor. expr. zohnúť: musel zohnúť, aby doma nedostal

    2. vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu • pomýliťzaviesťpodviesťkniž. zviesť: oklamať, pomýliť, zaviesť verejnosť neinformovanosťou; nik ma nezvediezmiasť: zmiatol ma jeho úsmevexpr.: obalamutiťobaláchaťošialiťdostať: obalamutil prítomných peknými rečamihovor. prekabátiťexpr. previesťfraz. previesť cez lavičku: prekabátiť, previesť súperahovor. vybabrať: vybabral s kamarátmi a peniaze si vzal

    3. dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu (pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.) • podviesťdostať: pri kúpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju ženuexpr. dobehnúť: s predajom domu ma dobehliexpr. ošialiťhovor. expr.: ošmeknúťošudiťopáliťošudáriťogabaťobabraťobtiahnuťotiahnuťoholiťoplieťopenkaťopinkaťobriadiťošvindľovaťodšvindľovaťokabátiťprekabátiť: podarilo sa mu ošmeknúť, ogabať ma o stovku; nedá sa len tak ľahko prekabátiťhovor. expr.: opláchnuťopláknuť: všetkých nás oplácholexpr. zried. prešibať: roľník vie pánka prešibať (Gabaj)hovor.: vybabraťvypiecťvykývaťfraz. prejsť cez rozumfraz. expr.: vytrieť niekomu fúzy (prekaziť plány niekomu) • subšt. napáliť


    okradnúť kradnutím pripraviť o majetok, neoprávnene niekomu niečo vziať • obkradnúť: okradli ho o dedičstvo; nezbadal, ako ho v dave obkradliolúpiť (násilím): prepadli ho a olúpiliozbíjaťhovor. expr.: orabovaťzrabovať (násilím): v horách utečencov ozbíjali, orabovali, zrabovalihovor. expr. ogabaťhovor.: okmíniťobraťoholiť: obrali ma o posledné peniaze, pren. o pokoj, o česťnár. expr. okiepiť: úrady ma okiepili o všetkopripraviťhovor. dostať (spôsobiť stratu niečoho): pripravili, dostali ho o celý majetokhovor. expr.: odraťobdraťošklbaťoplieťexpr.: obtiahnuťotiahnuť (nečestným spôsobom, bezohľadne): pri kúpe ho celkom odrali, opleliošmeknúťošudiť (pomocou klamstva): ani sme nezbadali, ako nás ošmekli, ošudilipookrádaťpooberať (postupne, viacerých)


    očistiť 1. zbaviť nečistoty, špiny, urobiť čistým • vyčistiť: očistiť, vyčistiť byt, obloky; očistiť si, vyčistiť si zubyoriadiťobriadiťvyriadiť (dať do poriadku): oriadiť kuchyňu, vyriadiť zadymený kotolsubšt.: opucovať • vypucovať • vypulírovať: opucované topánky, vypulírované autoumyťpoumývať (očistiť vodou, tekutinou): umyť, poumývať dlážkuomyťobmyť (na povrchu umyť) • vyumývať (dôkladne umyť) • vydrhnúťodrhnúť (očistiť kefou, silným trením): vydrhnúť pripálený riadhovor. vyrajbaťsubšt. vyšúrovať (dôkladne umyť) • hovor.: vyleštiťvysidolovať (očistiť na lesklo): vyleštiť, vysidolovať kľučkyexpr. oblízať (povrchne očistiť) • počistiťporiadiť (postupne, viac vecí)

    2. zbaviť neželateľných prvkov, prímesí a pod. • vyčistiťvyčeriťvyčíriť: vyčistiť, vyčíriť vodu, šťavuprečistiť: prečistiť zrnorafinovať (očistiť rafináciou): rafinovať cukor

    3. zbaviť vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstrániť z povrchu kôru, šupu a pod. • ošúpaťolúpaťobieliť: očistiť, ošúpať, olúpať banán, obieliť zemiaky; šupku z jablka si vždy očistí, ošúpe, obieli, olúpeohôliť: ohôliť ovocie, kožku z hruškyoškriabaťoškrabaťzoškriabaťzoškrabať (očistiť škrabaním): oškriabe mrkvu, petržlen; nechtom zoškrabe zaschnutú krvpočistiť (postupne, viac vecí): počistí zeleninu do polievkypooškrabovaťpozoškrabovať (postupne, viac vecí): po(z)oškrabovať zažratú špinu


    ohôliť p. očistiť 3, olúpať


    olúpať zbaviť vrchnej vrstvy (kôry, škrupiny, kožky a pod.); odstrániť z povrchu niečo (kôru, škrupinu, kožku a pod.) • obieliťošúpaťzošúpaťohôliť: olúpať kmeň stromu, obieliť jablko, ošúpať klas, zošúpať kožku z pomarančaočistiťoškrabaťoškriabať (zároveň urobiť čistým): očistiť zeleninuzlúpaťodlúpať (lúpaním oddeliť): zlúpať, odlúpať kožu z chrbta, škrupinu z vajcaodlúpiťodlúpnuťzlúpiťzlúpnuť (obyč. kúsok niečoho): nechtom odlúpila, odlúpla lak; odlúpnuť, zlúpnuť chrastu z ranypoodlupovaťpozlupovať (postupne, na viacerých miestach)


    oškrabať, oškriabať 1. škr(i)abaním odstrániť povrchovú vrstvu • zoškrabaťzoškriabať: oškr(i)abať blato z topánok; zoškr(i)abať lak, náter z nábytkuodrieťzodrieťoškrieťexpr. oškúliť (neúmyselne): (z)odrel, oškrel si kožu na tváriexpr. oškrabkať (jemne) • pooškrabovaťpozoškrabovať (postupne, viac vecí)

    2. škr(i)abaním zlúpať • očistiťobieliťolúpaťošúpať: oškr(i)bať zemiaky, mrkvu; obieliť jablko; olúpať, ošúpať kôruohôliť


    ohorený p. opálený


    opálený ktorý má stmavnutú pokožku od slnka; ktorý má hnedú farbu od slnka • ohorený: z dovolenky sa vrátil krásne opálený, ohorený; opálené, ohorené rukyhnedýzhnednutýbronzový (dohneda opálený): hnedá, zhnednutá tvár (od slnka)čierny (veľmi opálený): prišiel od mora čierny ako černochhovor. chytený (od slnka): chvíľu bol na slnku a už je chytenýnár. uhorený: uhorené líca


    obhorieť zhorieť dookola na povrchu • obškvŕknuťobškvrknúťoškvŕknuťoškvrknúť: obhorené, obškvrknuté hradyohorieť (obyč. na okraji): vlasy mu pri požiari ohoreliopáliťošľahnúť (čiastočne, na povrchu): opálené brvno, plameňom ošľahnutý múroškvariťoškvrčať: pri pahrebe mu oškvrčalo, oškvarilo topánkynár. expr.: ošmrhliťošmrliť


    očernieť nadobudnúť čierny al. tmavý povlak, povrch, stať sa čiernym, tmavým • sčernieť: zemiaky očerneli, sčerneli; striebro státím očernelo, sčernelootmavieťstmavieťotmavnúťstmavnúť (stať sa tmavším, tmavým): obloha pred búrkou otmavela, stmavelapočernieť (postupne očernieť, stať sa černastým) • ohorieťexpr. oškvariť sa (očernieť pôsobením slnka): tvár jej na slnku ohorela


    ohorieť 1. p. obhorieť 2. p. opáliť sa 2


    opáliť sa 1. plameňom al. horúcim predmetom sa na povrchu poraniť • popáliť saspáliť sa: opálila sa, popálila sa, spálila sa na ruke žehličkouoškvariť saoškvŕknuťoškvrknúť: tvár mu nad plameňom oškvŕkla, oškvarila sapoopaľovať sa (postupne, na viacerých miestach)

    2. pôsobením slnka zhnednúť • ohorieť: tvár sa jej pekne opálila, tvár jej pekne ohorelanár. uhorieťexpr. oškvariť sa (príliš sa opáliť) • očernieťstmavnúť (na slnku)

    3. p. doplatiť 2 4. p. pomýliť sa


    zhorieť 1. podľahnúť ohňu, byť zachvátený ohňom: pri požiari zhoreli tri domyvyhorieť (zhorieť do základov): stodola celkom vyhorelaspáliť sa (podľahnúť skaze vysokým teplom): koláč sa v rúre spálil, zhorelpohorieť (zhorieť vo väčšom množstve): všetko seno pohorelozblčaťexpr. zblkotať (zhorieť plameňom): stoh slamy zblčal, zblkotal od iskryfraz. kniž. ľahnúť popolom (zhorieť na popol) • obhorieťohorieťzastaráv. uhorieť (zhorieť dookola na povrchu): brvná o(b)horelizuhoľnatieť (zhorieť na uhoľ) • prehorieťprepáliť sa (zhorieť skrz niečo): dno celkom prehorelo, prepálilo savypáliť sa (zničiť sa ohňom, elektrinou): tráva sa vypálila

    2. p. blamovať sa 3. p. vybuchnúť 3


    ohorok zvyšok niečoho vyhoreného • opalokopal: ohorky, opalky sviečky, cigaretyobhorok (Jégé)zried. odhorok (Kukučín)zried. úhoroksubšt.: špak • špaček • špačok (ohorok cigarety)


    klebetník klebetný človek • hovor. pletkárohovárač


    ohovárač kto ohovára • klebetník (klebetný človek) • osočovateľhovor. pletkárpejor. nactiutŕhač


    klebeta ohovárajúca, osočujúca správa: ženské klebetyhovor.: ohováračkaohovárkaosočovačka: ohováračky sa šírilihovor. pletka: nezodpovedné pletky

    p. aj správa1


    ohováračka p. klebeta


    klebetný ktorý rád klebetí; ktorý robí klebety, úmyselne niekoho očierňuje; svedčiaci o tom • klebetnícky: klebetný, klebetnícky chlapzried. klebetársky (Sládkovič, F. Kráľ)ohováračskýhovor. zastar. ohováračný: ohováračská, ohováračná kampaňhovor. pletkárskypejor.: jazyčnatýjazyčný: pletkárske, jazyčnaté, jazyčné dedinčankypejor. nactiutŕhačskýzried.: utŕhačskýutŕhačný (poškodzujúci česť): nactiutŕhačskí intrigáni; nactiutŕhačské, utŕhačské, utŕhačné reči


    ohováračný p. klebetný, ohováračský


    ohováračský ktorý úmyselne šíri nepravdivé klebety, očierňuje niekoho al. niečo; svedčiaci o tom • menej časté: ohováračnýosočovačnýosočovateľský: ohováračská, osočovačná kampaň; ohováračské, osočovateľské rečinactiutŕhačskýmenej časté: utŕhačskýutŕhačný (ktorý ubližuje na cti): nactiutŕhačské, utŕhačské klebety

    p. aj klebetný


    haniť znevažujúco sa o niekom, niečom vyjadrovať, uberať niekomu vážnosť, česť • znevažovať: haniť, znevažovať prácu niekohotupiťurážať: tupila, urážala jej ochotu pomôcťhanobiťzneucťovať (hrubo haniť): hanobiť meno niekoho, zneucťovať presvedčenie niekohozried. paškvilovať (Hurban)utŕhať na cti (niekomu) • kniž. przniťexpr. pľuhaviť: verejne ma pľuhavífraz. hádzať kamením (po niekom) • ohováraťočierňovaťosočovaťhovor. expr.: roznášaťrozvláčaťbridiťhnusiťšpiniťhovor. expr. špintať (úmyselne hovoriť nepravdu o niekom): ohovárajú, očierňujú nás, že sme nepomohli; bridí moju robotu; špiní, špince naňho, kde len môžehovor. škandalizovať (verejne haniť): škandalizovať zasadnutie parlamentunár. hudiťexpr.: šprihaťbrýzgať: šprihá na ich odrodilstvo, haní ich odrodilstvo


    klebetiť 1. rozširovať o niekom hanlivé, indiskrétne (často nepravdivé) správy • robiť klebety: chodí po susedkách a klebetí, robí klebetyexpr.: roznášaťrozvláčať: roznášali, rozvláčali ju po dedinehovor. pletkárčiť (rozširovať malicherné veci o niekom) • vynášať (klebetiť o domácich veciach) • šepotaťšepkaťšeptaťšuškať (tajne): šepkali, šuškali o ňom všeličofraz. expr. otierať si jazyk (o niekoho) • ohováraťosočovaťexpr. očierňovaťhovor. expr. omaľúvať (rozširovať nepravdivé veci o niekom): ohovárali, osočovali ho pred rodinou

    2. veľa rozprávať, často z dlhej chvíle a obyč. o nedôležitých veciach: vedľa v izbe klebetili naše manželkyexpr.: táraťtrepaťtrkotaťdrkotaťkrákoriťsubšt. tračľovať: ženy tárali, trkotali celú nocexpr.: rapotaťľapotaťlalotaťtliapaťklekotiť (veľa, rýchlo) • pejor. jazyčiť (veľa, obyč. zle rozprávať o niekom)


    nadávať 1. hovoriť ostré, urážajúce slová (niekomu al. na adresu niekoho, niečoho) • hromžiť (na niekoho, na niečo): nadával kolegovi, na kolegu; hromžil na neporiadkyexpr.: papuľovaťgrobianiťšprihaťšľakovaťbrýzgaťhromovať (na niekoho, na niečo): každému papuľuje, grobiani; šprihal, brýzgal mu do očí jedovaté slová; hromoval na nespravodlivosťhovor. šimfovať: šimfoval na vedúcuhovor. expr. pyskovať: nič sa mu nepáči, jednostaj pyskujepejor.: brechaťštekaťhavkať (na niekoho): brechali, štekali na sebaexpr. fákať (Vajanský)haniťhanobiťtupiťohovárať (nadávať na niekoho v jeho neprítomnosti): hanil, hanobil pamiatku otcaexpr.: špiniťočierňovať: špinil celú rodinurúhať sa (komu, čomu; hrubo nadávať na niečo posvätné): rúhal sa Bohu, nebu

    2. v nespokojnosti používať hrubé výrazy • hrešiť: nadáva, hreší ako pohanhromžiťhromovaťzlorečiť: stále len hromží, zlorečíkliaťpreklínať (nadávať s kliatbami): preklína nebo i zem; kľaje ako kočišhovor. expr. bohovať: bohoval, až sa hory zelenali


    ohovárať úmyselne hovoriť nepravdu o niekom, niečom, šíriť klebety o niekom, niečom • osočovaťovrávaťexpr. očierňovať: ohovára ho, osočuje pred celou rodinounactiutŕhať (ubližovať na cti) • hovor. expr.: omaľúvaťroznášaťrozvláčať: omaľúva nás, kde môže; roznáša, rozvláča o ňom, že pijeexpr.: špiniťšpintaťšprihať (hanlivo, so zlosťou): špiní, špince, šprihá na všetkých, na poriadnych ľudífraz. expr. otierať si jazyk (o niekoho) • expr.: omieľaťprepierať: klebetnice si ustavične oňho otierajú jazyk, omieľajú ho, prepierajú hoexpr. obrábať: ženy zasa kohosi obrábajúnár. obsudzovaťklebetiť (o niekom) • kniž. insinuovať (neprávom upodozrievať) • hovor. škandalizovať (verejne ohovárať, vyvolávať škandál)

    p. aj haniť


    ohovárka p. klebeta


    oklebetiť rozšíriť nepravdu, klebety o niekom, niečom • ohovoriťovravieťosočiťexpr.: očierniťomaľovať: oklebetila, ohovorila, očiernila priateľku pred spolupracovníkmihovor. expr.: rozniesťrozvliecťprepraťpretriasť: rozniesli nás po celom meste; na večierku preprali rodinné záležitostinár. preprášiťhrub. okydaťpoohováraťpoočierňovaťporoznášaťporozvláčaťpoprepieraťpopretriasať (na rozličných miestach, pred viacerými ľuďmi) • fraz. poroznášať na jazyku


    rozniesť 1. rozptýliť do okolia: rozniesť infekciuroznosiť (po častiach): vietor roznosil smetirozvliecťrozvláčiťzvláčiť (vláčením): ktosi rozvláčil seno po dvorerozšíriť: rozšíriť nákazuroztrúsiť: deti roztrúsili blato po izbeporoznášaťporozvláčaťporozvlačovaťporozťahovaťporoztrusovať (postupne)

    2. urobiť známym • rozchýriť: rozniesol, rozchýril zvesť po celej dedineroznosiťrozšíriťrozhlásiť: roznosiť správu; rozšíriť, rozhlásiť svoj názor po pracoviskuexpr.: roztáraťroztrúbiťrozbubnovaťrozkrákoriť: všetko roztrúbiporoznášaťporozhlasovaťexpr. poroztrubovať (postupne)

    3. expr. rozšíriť klebety • ohovoriť: rozniesli, ohovorili ho v novináchexpr.: roznosiťrozvláčiťroztrúsiť: rozvláčila, roztrúsila klebety o našej rodineporoznášaťpoohováraťporozvlačovaťporoztrusovaťporozťahovať (postupne)

    4. p. doniesť 1 5. p. rozobrať 2 6. p. rozohnať 1


    neočakávane nerátajúc s niečím, nepredvídajúc niečo • nečakane: rodičia sa neočakávane, nečakane skoro vrátili z návštevyprekvapujúconepredvídanenepredpokladane: narazili na prekvapujúco, nepredvídane silný odpor; predstavenie trvalo nepredpokladane dlhoneplánovanenáhodnenáhodou: pri výkopoch náhodne, náhodou našli zvyšky nejakého obydliaznezradyznenazdaniaznenazdajkynenazdajky: znezrady, znenazdania sa z brány vyrútil pes; znenazdajky, nenazdajky sa obrátila dozadusčista-jasnaz ničoho nič: sčista-jasna, z ničoho nič začalo pršaťzrazunáhlerazom (neočakávane a obyč. rýchlo): zrazu, náhle sa otvorili dvere; razom sa rozlúčil a odišielvtom (práve vtedy): vtom zhaslo svetlonár. nezradky (Vansová)fraz.: ako blesk z jasného nebaako hrom z čistého/z jasného neba(len tak) mne nič, tebe nič

    porov. aj neočakávaný


    zrazu 1. vyjadruje, že dej, stav a pod. sa uskutočnil al. nastal rýchlo, obyč. bez toho, aby sa bol očakával • odrazunarazrazom: zrazu, odrazu začalo pršať; naraz, razom sa mu zazdalo, že nerobí dobrenáhle: náhle sa jej zakrútila hlavazastaráv. znáhla (Vansová, Jesenský)nečakaneneočakávanenepredvídane: chlapec sa nečakane, neočakávane rozbeholnenazdajkyznenazdajkyznenazdaniaznezrady: nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu; znenazdania, znezrady mu vylepil zauchozastar. zneponazdania (Dobšinský, Urban)zarazhovor. šmahomexpr.: hupkomhupky: zaraz, šmahom, hupkom sa zmenilsčista-jasnaz ničoho ničfraz.: ako hrom z jasného nebaako blesk z čistého neba: zjavil sa tam sčista-jasna, ako hrom z jasného nebanár. zápustom (Švantner)kniž. zastar.: nenadáleznenadálafraz.: z minúty na minútuz hodiny na hodinuzo dňa na deňani sa nenazdáš

    2. nadväzuje na situáciu a vyjadruje prekvapenie, miernu iróniu a pod. • odrazunarazrazom: zrazu, odrazu aký múdry; naraz, razom mu je to už dobré


    sledovať 1. ísť, pohybovať sa za niekým, niečím • nasledovať: psík sleduje, nasleduje chlapca na každom kroku; tajne sledoval, nasledoval ženu až po domfraz. visieť niekomu na pätách: nemôže sa sama nikde pohnúť, dieťa jej stále visí na pätáchšpehovaťsliediťhovor. pejor. špicľovať (sledovať s cieľom zistiť niečo o niekom, niečom): dávajme si pozor, lebo nás špehujú, špicľujú; stále sliedi za učiteľomstopovať (nepozorovane sledovať): stopuje líšku až po jej úkryt

    2. sprevádzať svojou pozornosťou, záujmom • venovať pozornosť: sleduje všetko, čo sa okolo neho robí; venovať pozornosť športu, súčasnému výtvarnému umeniupozorovať (sústredene sledovať): pozoruje, či sa stav pacienta zlepšujevšímať si (prejavovať záujem): v poslednom čase si bližšie všíma dochádzku na pracoviskufraz.: nespustiť z očí niekoho/niečonespustiť oči z niekoho/niečoho (ustavične sledovať)

    3. p. orientovať sa 2 4. p. zachovať 2


    spustiť 1. uvoľniť tak, aby niečo kleslo, dostalo sa nadol a obyč. usmerniť tento pohyb • pustiť: (s)pustiť závory, oponu; (s)pustiť čln, plť na vodusklopiť: cudne sklopila oči, zrak, mihalnicezvesiť (hlavu, plecia) • pospúšťať (viac vecí)

    2. uviesť do chodu, do činnosti • dať do chodudať do prevádzky: spustiť, dať do chodu továreň, výrobu; elektráreň už dali do prevádzkyhovor.: rozbehnúťnaštartovať: rozbehnúť motory, publ. rozbehnúť výrobuzapnúť: zapnúť prístroj, magnetofónpospúšťať (viac vecí)

    3. hovor. uskutočniť začiatok nejakej činnosti • dať sa do niečohozačať (hovoriť, spievať, hrať, nadávať a pod.): spustil, začal nahnevaným hlasom; deti spustili plač, dali sa do plaču, začali plakať; spustil na mňa ostro, začal na mňa ostro (kričať)

    4. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu al. hodnotu, dať lacnejšie • zľaviť: nechce spustiť, zľaviť ani korunuubrať (z ceny) • povoliťpoľaviťpopustiť (z nárokov, z ceny)


Pozri výraz OHO v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Slovník skratiek: mosãƒâ ãƒâ, ink, oal, d52, erc, a77, cci, at at, ž n, pcj, l74, e1414, r22, ajg, v84
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV