Synonymá slova "obz" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 70 výsledkov (1 strana)

  • obžaloba pripísanie viny niekomu • obvinenieobžalovanie: film je neskrývanou obžalobou, obvinením, obžalovaním režimu


    obžalobca p. žalobník 1


    žalobník 1. podávateľ žaloby na súde • žalobcaobžalobca: kde niet žalobníka, žalobcu, niet ani sudcuzried. obžalovateľ

    2. kto sa rád sťažuje al. kto žaluje na niekoho • ponosníkponosovateľsťažovateľhovor. pejor.: žalobabažalobapáter: v škole ho volali žalobabou, žalobapátrom


    žalobný 1. pejor. ktorý rád žaluje, vyzrádza niečo na niekoho • pejor. žalovačný: žalobné, žalovačné detižalujúci: žalujúci žiakobviňujúci (ktorý označuje vinníka): pozrel na ňu obviňujúcim pohľadomobžalobnýobžalúvací (ktorý žaluje z trestného činu): obžalobný, obžalúvací spiskniž.: inkriminačnýrekriminačný

    2. p. žalostný 1


    obžalovanie p. obžaloba


    obžalovaný koho obvinili pred súdom • obvinený: predviesť obžalovaných, obvinených


    obžalovateľ p. žalobník 1


    obviňovať pripisovať niekomu vinu, pokladať za vinníka • viniť: obviňujú, vinia ho z krádežežalovaťobžalúvať (pred súdom): žalovali, obžalúvali ho zo zradykniž.: inkriminovaťrekriminovať: nechcem ťa obviňovať, rekriminovať ani inkriminovať pre zlý postupusviedčaťusvedčovať (dokazovať vinu): usviedčali, usvedčovali ich z klamstvazastaráv. potvárať (neprávom obviňovať): potvárali ho, že to on kradolexpr. biľagovať (verejne obviňovať): biľagovali ho za zradcufraz. expr. prišívať niekomu niečo (za golier): prehru prišívali (za golier) tréneroviváľať vinuzvaľovať vinu (na niekoho) • denuncovať (obviňovať udaním)


    obžalúvať p. obviňovať, žalovať 1


    žalovať 1. vznášať na niekoho žalobu, najmä pred súdom • podávať žalobu: žalovať niekoho, podávať na niekoho žalobu za ublíženie na ctiobžalúvať: už druhý raz ho nespravodlivo obžalúvajúobviňovaťviniť (vyhlasovať za vinníka): chlapca obviňujú, vinia z krádeže, žalujú pre krádežkniž.: inkriminovaťrekriminovať (vyčitovať vinu): inkriminovať autora politického vyhlásenia; rekriminovať niekoho za zlý postup

    2. oznamovať, prezrádzať priestupky, nedostatky a pod. niekomu: žaluje na spolužiaka triednemu učiteľoviudávaťdenuncovať (oznamovať obyč. trestný čin nadriadeným orgánom): udáva kamarátovpejor. donášať (prezrádzať na niekoho niečo, obyč. nadriadenému): sliedi a donáša riaditeľovisubšt. bonzovať


    pokosiť kosou oddeliť rastliny od koreňa; takto zbaviť niečo porastu • skosiť: pokosiť, skosiť lúkuvykosiťpovykášať (celkom a obyč. na menšej ploche): vykosiť ďatelinu pri plotezožaťpožať (najmä obilniny) • vyžaťpovyžínať (obyč. na menšej ploche) • obkosiťobžať (pokosiť dookola) • poskášať (postupne)


    obzerať upierať zrak, pohľad na niečo (obyč. z viacerých stránok) • prezeraťpozerať (sa)prehliadaťkniž. obhliadať: obzerať, prezerať, prehliadať, obhliadať terén, pozemok; so záujmom obzerá exponáty, pozerá (sa) na exponátyhovor.: obkukávaťobkúkaťobkukovaťokukovaťokukávaťokúkať: deti o(b)kukávajú, o(b)kukujú hračky; zvedavo o(b)kúkať hosťaexpr. obzízať: ženy nás zvedavo obzízaliexpr. zried. oškuľovať: oškuľuje môj výtvorexpr. obmrkávať (letmo obzerať): obmrkáva si dompremeriavaťmeraťodmeriavaťskúmaťpreskúmavať (dôkladne, obyč. nie priateľsky): všetkých premeriava, meria, skúma nedôverčivým pohľadomhovor. zastaráv.: muštrovaťvizitovaťvizitírovať: znaleckým okom muštruje jeho oblek; vizitovať, vizitírovať pacientapráv. ohliadať (úradne obzerať mŕtvolu)


    pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sahľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otcahovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred sebaupierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieťpáčiťexpr. okáliťexpr. zried.: okáľovaťočiťfraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcichjastriťiskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolíblýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazeraťexpr.: gániťfľočiťfľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočilinazeraťexpr.: nazízaťnakúkaťškúliťpoškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykolvzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z oblokarozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolízízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviťbezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávaťpokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakámehovor.: vykúkaťvykukávaťvykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z oblokahovor. expr.: mumákovaťtrpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

    2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezeraťobzeraťobzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádžekniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciuhovor.: okúkaťokukávaťokukovaťobkúkaťobkukávaťobkukovať: okúka okoliefraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacichrozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

    3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovaťškúliťpokukávaťpokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom auteexpr.: bľuskaťfľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčencemrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedkuhádzať očami (po niekom, po niečom)

    4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sahľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhodyvšímať sivenovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnostistarať sadbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestráprizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hreprizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

    5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieťzračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očísálaťprejavovať saukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistotazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

    6. p. hodnotiť


    prizerať sa pozorne niečo zrakom sledovať, pozorne si niečo, niekoho všímať • hovor.: prikúkať saprikukávať sa: prizerať sa hre detí; zvedavci sa zblízka prizerajú, prikúkajú na dopravnú nehodu; s úľubou sa prizerá, prikúka do zrkadlapozerať (sa)všímať si: pozerajú sa na nás, všímajú si nás, ako pracujemeprezeraťobzerať (dôkladne, zo všetkých strán): pozerať si, obzerať si nové modely áutpren. expr. miništrovaťasistovať (prizerať sa so snahou zúčastniť sa na istej činnosti): prestaň mi tu asistovať, iba zavadziašhovor. kibicovať (prizerať sa na hru, obyč. v karty, a miešať sa do nej)

    p. aj pozerať


    skúmať 1. vedecky zisťovať poznatky o niečom • bádaťštudovať: skúmať, študovať praveké osídlenie Slovenska; vedci bádajú, skúmajú, aký vplyv majú exhaláty na človekarobiť výskum: robí výskum nedávnej histórierozoberať (robiť dôkladný rozbor niečoho): rozoberať jav, vzťah, jazykový faktodb. rekognoskovať: rekognoskovať terénodb. uvažovať: uvažovať, skúmať bod, priamku, veličinuhovor. sondovať (skúmať pomocou sondy): sondovať pôdu

    2. sústredene, dôkladne pozorovať • prezeraťštudovať: skúma, študuje, prezerá údajeobzerať: obzerá sa, prezerá sa v zrkadleprehliadať (byt, batožinu, chorého) • hovor. sondovať (nepriamo al. opatrne zisťovať): sondujú, aká je situáciahovor. expr. oťukávať (opatrne skúmať): pohľadom nás oťukávajúpreverovať (znova niečo skúmať): preverovať údaje, akosťzisťovať (pozorovaním prichádzať k istému poznaniu): zisťovať príčinu vyschýnania stromčekov


    študovať 1. vzdelávať sa na strednej al. vysokej škole; získavať vedomosti (v istom odbore) • hovor. zastar. al. expr. študírovať: študuje matematiku; expr. Čo študíruješ?učiť sa (získavať vedomosti): ľahko, rád sa učí, študujefraz. expr. prehŕňať sa v knihách

    p. aj učiť sa 1

    2. vedecky zisťovať poznatky o niečom • bádať: študuje príčiny vyschýnania lesa; báda o vplyve prostredia na ľudský organizmusskúmať: skúma dejiny svojho rodiska

    3. sústredene, dôkladne pozorovať • skúmaťobzeraťprezerať: študuje, skúma, aká je situácia; obzerá, prezerá sa v zrkadle

    4. štúdiom, cvičením, učením si osvojovať: divadelný súbor študuje novú hrucvičiťnacvičovaťučiť sa: herci cvičia, nacvičujú, učia sa svoje úlohy


    obzerať sa 1. vykrúcať hlavu za niekým, za niečím (obyč. dozadu), pozerať (sa) za seba • obracať sa: žiak sa stále obzerá, obraciakniž. ohliadať sa: zvedavo sa ohliada, kto ide za ňou

    2. skúmať niečo zrakom na všetky strany, dookola • rozhliadať sakniž. obhliadať sa: bezradne sa obzerá, rozhliada, obhliada po parkoviskuhľadieťpozerať (sa) (okolo): hľadí, pozerá (sa), kde by sa zložilhľadaťpátrať (očami)

    3. hovor. mať cieľ získať niečo • obstarávať sizaobstarávať si: obzerá sa za novým miestom, (za)obstaráva si nové miestozadovažovať sizaopatrovať si: zadovažuje si, zaopatruje si uhlie, drevo na zimu

    4. venovať niekomu al. niečomu starostlivosť • venovať pozornosťdbať (na niekoho, na niečo): nik sa o dieťa neobzerá, nik oň nedbá, nevenuje mu pozornosťvšímať sistarať samať starosť: nevšímal si, nestaral sa, nemal starosť, či bude doma chýbaťbrať do úvahy: druhých neberie do úvahy, na druhých sa neobzerástáťhovor.: zavadiťzakopnúť (o niekoho, o niečo) (v zápore): už o mňa vôbec nestojí, už o mňa ani nezavadí, nezakopne


    rozhliadať sa pozerať okolo seba • obzerať sakniž. obhliadať sa: rozhliadať sa, obzerať sa po kraji, okolo domuhľadieťpozerať sadívať sa: hľadieť na všetky stranyhovor. kukať sa: z veže sa kukali po okolíhľadaťpátrať (očami)


    hrýzť 1. zubami drobiť na kúsky, obyč. potravu • rozhrýzaťrozhryzovať: hryzie ovocie, chlieb; rozhrýza trpkú plánkuchrúmaťchrúpať (niečo krehké, tvrdé): kone chrúmali ovosexpr.: chrumkaťchrupkať (jemne): chrumká čerstvú žemľuexpr.: hryzkaťpohryzkávaťpochrumkávať (pomaly, jemne hrýzť) • expr.: rumádzgaťrumázgaťrumácať (hlasno hrýzť): kone rumázgali trávuexpr. murckať (o zajacoch) • žuťžuvať (roztláčať zubami na kašu): žuje tvrdé mäso

    2. zatínať do niečoho zubami, hryzadlami: hrýzť si peryobhrýzaťohrýzať (dookola): obhrýza si nechtyobžierať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): zajace obžierajú mladé stromčekyhovor. žrať (o hmyze): vši ho žerúštípať: blchy ma štípu

    3. p. škrabať 4 4. p. trápiť


    obhrýzať hryzením (dookola) odstraňovať povrch niečoho al. jeho časť; hryzením odstraňovať z povrchu niečo • obhryzovaťohrýzaťohryzovať: obhrýzať nechty; zver ohrýza mladé stromčekyobžieraťzried. ožierať (žraním poškodzovať): kozy o(b)žierajú kríkyexpr.: obžúvaťožúvať (žuvaním poškodzovať): žiak obžúva ceruzkuobjedať (o ľuďoch): objedá kosti, mäso z kostíohlodávaťhlodať: zajace ohlodávajú, hlodajú kôru stromčekov; pes hlodal kosťexpr. obsekávať (o myšiach): myši obsekávali vreciaozobávať (zobaním poškodzovať): vtáky ozobávali pupence stromovzhrýzať (povrch niečoho)


    obžierať p. obhrýzať


    kosiť kosou oddeľovať nadzemné časti rastliny; takto niečo zbavovať porastu: kosiť trávu, jačmeň; kosiť lúkužať (týka sa najmä obilnín): žať pšenicu; kombajny vyšli na pole žaťvykášaťvyžínať (obyč. kosákom): vyžínali, vykášali všetky medze; vykášať trávu pri ploteobkášaťobžínať (kosiť dookola): obkášali lúkuužínať (po častiach, po troche): užínať medze


    obžínať p. kosiť


    dožinky slávnosť po skončení žatvy • zastar. obžinky: v nedeľu sme boli na dožinkoch, dožinkách, obžinkoch, obžinkách


    obžinky p. dožinky


    obžiť p. ožiť 1


    ožiť 1. nadobudnúť znova život • oživieťzastar. obžiť: zakliata princezná obžila (v rozprávkach)náb. vstať z mŕtvych

    2. začať znova jestvovať • obnoviť saoživnúťobživnúťoživiť sa: v pamäti mu ožili, oživli spomienky; záujem ožil, oživil savzbudiť saprebudiť saobjaviť sa (znova): vzbudila, prebudila sa v ňom láska k športu; objavil sa mu úsmev na tváripoožívať (postupne, vo väčšom množstve): muchy na jar poožívajú

    3. stať sa živším, živým, čulým • oživnúťoživieť: dom ožil, oživol, oživel deťmiokriaťobodrieťzbodrieťvzpružiť sa (znova nadobudnúť duševnú silu): v rodine okrial, obodrel; na dovolenke sa vzpružilrozveseliť sarozjariť sarozihrať sa (stať sa veselším, veselým; obyč. na kratší čas): v spoločnosti sa rozveselil, rozjaril; oči sa mu rozihralizried. rozžiť sa (F. Hečko)poožívať (postupne): deti akosi poožívali


    jedlo 1. potraviny pripravené na jedenie • pokrm: teplé, studené jedlo, teplý, studený pokrmstrava (jedlo s istým zložením a úpravou): výdatná stravapotrava (látky, ktoré prijímajú organizmy na svoju výživu): diétna potravazried. jedza (Kukučín)expr. objedza (obyč. dobré, hojné jedlo) • obživa: obživa na celý deňvýživa: dojčenská výživajedenie: jedenia bolo málozájedka (menšie množstvo jedla na zajedenie): pripraviť si na zájedku chlebíčkypren. stôl: bohatý stôlhovor. strova: biedna strovahovor.: váravarivo (varené jedlo): vôňa dobrej váry, dobrého varivahovor. živobytie: zobral si so sebou živobytie na celý týždeňhovor. proviant: vziať si proviant do batohaexpr. jedivo: na cestu mu dali kopu jedivadet.: papapapkazastaráv. poživeň: zháňať poživeňzastaráv. chova: biedna chovazastar. kost: z toho kostu nestučniezastar. syt (Sládkovič)zastaráv. živnosťzastaráv.: menážmináž (spoločné vojenské al. väzenské jedlo) • expr. al. hrub. žrádlo: nemám doma nijaké žrádlohrub.: žranicažranie: myslí iba na žranicu, na žraniepejor.: brečkažbrnda (nechutné riedke jedlo): jesť protivnú brečku, žbrnduhovor. pejor.: gebuzinababraninababranica (nechutné jedlo) • hovor. pejor. šlichta (nechutné jedlo) • pejor. zastar.: miškulanciemišpulanciesubšt. magľajz (nechutné jedlo)

    2. požívanie potravy • jedenie: vyrušili ho pri jedle, pri jedenístravovanie: diétne stravovaniezastaráv. chova: prijať študentov na chovuzastar. kost: byť u niekoho na koste


    obživa 1. p. živobytie 1 2. p. jedlo 1


    živobytie 1. životné potreby, ich hmotné zabezpečenie • obživa: prostriedky na živobytie, obživuhovor. chlieb: zarábať si na chliebexistencia (základné hmotné potreby)

    2. p. jedlo 1 3. p. zamestnanie 1, práca 2


    nakŕmiť dať niekomu jesť, aby bol sýty • nachovaťnasýtiť: nakŕmila dieťa polievkou; nachovala hydinuzasýtiť (úplne nasýtiť): zasýtiť sa syromkniž. obživiť (vo všeobecnosti poskytnúť jedlo, obživu): ťažko obživil početnú rodinunahostiťpočastovať (dať jesť návšteve): nahostila všetkých buchtamipohostiťexpr.: napchaťnadžgať: každý deň musí nadžgať hladné krkyprichovať (obyč. mláďatá): kobyla prichovala žriebätkodosýtiť (dať viac jedla): dosýtila deti ovocímnapásť (nakŕmiť pasením): napásol dobytokvyobročiťnaobročiťhovor. nafutrovať (nakŕmiť kone)


    obnoviť 1. znova zaviesť, utvoriť niečo, čo už bolo • oživiť: obnoviť, oživiť záujem o divadlokniž.: oživotvoriťobživiťvzkriesiť: oživotvorili Maticu slovenskú; obživiť, vzkriesiť spomienkyobrodiť (dodať novú silu na vrátenie do želateľného stavu): obrodiť hospodárstvo, spoločenský životregenerovaťzregenerovať (vrátiť pôvodné dobré vlastnosti): regenerovať sily oddychom; zregenerovať pôdurehabilitovať (vrátiť, obnoviť dobré meno, česť) • znovuzriadiťkniž.: rekonštituovaťreštituovať: znovuzriadenie knižnice; reštituovať, rekonštituovať starý právny stav

    2. uviesť niečo do pôvodného (dobrého) stavu (úpravou, prestavaním a pod.) • reštaurovaťzreštaurovať: reštaurovanie starých maliebrenovovaťzrenovovaťrekonštruovaťzrekonštruovať: v meste renovovali historické budovy a rekonštruovali mostrekultivovaťzrekultivovať (obnoviť kultiváciou pôdy)


    obživiť 1. p. nakŕmiť 2. p. oživiť 1, 2


    oživiť 1. urobiť živým • vzkriesiť: oživiť figúrku; mŕtveho neoživíš, nevzkriesiškniž. obživiť: obživiť polomŕtveho

    2. uviesť znova do života, premietnuť do prítomnosti • sprítomniťobnoviť: oživiť, sprítomniť si, obnoviť si spomienky; oživiť tradícievzkriesiť: lásku už nevzkriesiakniž.: obživiťoživotvoriťzživotniť: obživiť, oživotvoriť spolokobčerstviť: občerství si zážitky z cestyaktualizovať (priblížiť súčasnému chápaniu): aktualizovať drámuobrodiťregenerovať (dodať novú silu niečomu): obrodiť spoločnosť, regenerovať zdrojeznovuzriadiťkniž.: rekonštituovaťreštituovať: znovuzriadenie Matice slovenskej

    3. urobiť živším, živým, čulým, silnejším, intenzívnejším a pod. • obodriť: oživiť tanec; oživiť, obodriť náladu, zábavu, rozhovorspestriťobčerstviť (urobiť pestrejším, čerstvejším): oživiť, spestriť svoj štýl; oživiť, občerstviť izbu maľovkou


    obživiť sa p. uživiť sa


    uživiť sa mať schopnosť zaobstarávať si životné potreby, obživu • kniž. obživiť sa: z platu sa ledva uživili, obživilivyživiť sa: vedeli sa vyživiť statočnou prácouprechovať savyžiť (byť schopný žiť z istého materiálneho základu): prechová sa vlastnou prácou; vyžili z vlastnej úrodyvyjsťvydržaťvystačiť (prejaviť hospodárnosť s niečím nevyhnutným na živobytie): vyjdeme, vydržíme, vystačíme aj s málom; vydržíme s tým, čo dostanemepreživiť sa (uživiť sa s minimálnymi prostriedkami): ako tak sa v zime preživilzastar. požiť sa: Od skúpeho sa nik nepožije. (príslovie)


    obživnúť p. ožiť 2


    obzízať p. obzerať


    zoznámiť sa 1. navzájom (osobne) prísť do kontaktu, nadviazať známosť • spoznať sapoznať sa: zoznámili sa, (s)poznali sa na dovolenkezried.: oboznámiť sazoznať sa: zoznali sa a spriatelili (Tatarka); oboznámiť sa s celou rodinouzastaráv.: oboznať saobznať sanár. oznať sapozoznamovať sa (postupne): do konca pobytu sme sa všetci pozoznamovali

    2. bližšie sa poučiť o niečom, získať o niečom informácie, vedomosti • oboznámiť sainformovať sa: podrobne sa zoznámiť, oboznámiť s podmienkami štúdia; informovať sa o svojich právach, zoznámiť sa so svojimi právamizastaráv. oboznať sazastar. obznať sazried. obznámiť sa (Laskomerský)pooboznamovať sapozoznamovať sa (postupne): pooboznamovať sa s problémami pracoviskapoinformovať sa (vyžiadať si informácie): poinformovať sa o zdravotnom stave detí


    obznať sa p. zoznámiť sa 1, 2


    oberať 1. trhaním al. iným spôsobom brať zo stromu, z kríkov a pod.; takto zbavovať strom, rastlinu niečoho (obyč. plodu) • trhaťotrhávať: oberať, trhať jablká, slivky do košíka; oberať, trhať hrozno, malinyráňaťzrážaťobíjať (oberať palicou): oberajú, ráňajú orechy, gaštanyrafať (oberať rafáčom, hrabkami): rafať čučoriedky, brusnicezbierať (drobné ovocie, zeleninu) • nár.: odbíjaťzbíjaťpagať

    2. oddeľovať z niečoho niečo (po kúskoch) • expr.: štipkaťobštipkávať: oberá, štipká, obštipkáva mäso z kostíobzobávaťexpr. obzobkávaťozobávaťexpr. ozobkávať (zobaním oberať): vtáky o(b)zobávali, o(b)zobkávali mladé púčiky stromov


    obzor 1. viditeľná hranica, na ktorej sa obloha zdanlivo stretá so zemou; časť zemského povrchu viditeľná po túto hranicu • horizontzastar.: nebasklonnebosklon

    2. p. rozhľad 1


    prehľad 1. celkové dobré poznanie niečoho • orientácia: mať v niečom prehľad, orientáciurozhľad (dobré vedomosti o veci): umelecký rozhľadobzorhorizont: mať široký obzor, horizont

    2. zhrnutie umožňujúce ľahkú orientáciu: prehľad dejín literatúrykonspekt (krátky, obsažný prehľad): konspekt prednáškysylabus (stručný prehľad): vypracovať sylabusvýpisvýpisokvýťah (zhustený prehľad): výpis, výpisok, výťah z článkurešerš (prehľad údajov na istú tému) • evidencia (vedenie záznamov): mzdová evidencia


    rozhľad 1. dobrá znalosť vecí a schopnosť hodnotiť ich • obzorhorizont: mať široký, úzky rozhľad, obzor, horizontorientácia: bol známy svojou dobrou orientáciouprehľad: mať o niečom prehľad

    2. p. výhľad 1


    obžrať sa p. prejesť sa 1


    prejesť sa 1. príliš sa najesť • objesť sa: prejesť sa, objesť sa husacinypresýtiť sa: presýtiť sa sladkostíhrub.: prežrať saobžrať sahovor. expr. prepchať sa: dieťa sa prepchalo cukríkmiexpr. ohltať sahovor. prebrať (príliš sa najesť al. napiť): dosť som to s tými čerstvými makovníkmi prebralhovor.: nadžgať sanapukať sa

    2. p. zunovať


    obzrieť porov. obzerať, p. prezrieť 1


    prezrieť 1. dlhšie, dôkladne uprieť zrak, pohľad na niečo obyč. s cieľom zistiť niečo o tom • prehliadnuťobzrieť: prezrieť si, obzrieť si pamätihodnosti mesta; prehliadnuť batožinu na colniciobhliadnuťhovor.: obkuknúťokuknúť: chcem ešte obhliadnuť, o(b)kuknúť obchody s elektronikoupozrieť: rád si pozrel rodinnú zbierkuzmeraťpremerať (pátravo): žena si ho zmerala, premerala od hlavy po pätyfraz. prejsť očami (po niečom): prejsť očami po všetkých prítomnýchpreletieť (rýchlo, zbežne prezrieť): preletela po prítomnýchpreskúmať (zrakovým skúmaním overiť): preskúmať ešte raz všetky zápisyskontrolovaťprekontrolovať (zrakom): skontrolovať, prekontrolovať, či sú všetky ventily uzavretéprešetriťvyšetriť (zdravotný stav): lekár dôkladne prešetril, vyšetril, prezrel pacienta, či nejde o zápal slepého črevarevidovať (urobiť revíziu): revidovať účtyprehľadaťpresnoriťhovor. expr.: preštúraťpreštáraťprekutrať: prehľadala, preštúrala všetky zásuvky, ale šperk nenašlapohrabať (sa) (v niečom) • poprehŕňať (niečo) • poprehŕňať sa (v niečom) • poprehrabávať (niečo) • poprehrabávať sa (v niečom; prezrieť hrabaním): pohrabať sa, poprehŕňať sa v zásuvkepoprezeraťpoprehliadaťpoohliadaťpoobhliadaťpoobzerať (si) (postupne, viac vecí): rada si poprezerá, poobhliada, poobzerá výklady, ale nič nekúpihovor.: poobkúkaťpoobkukávaťpoobkukovať (postupne, viac vecí): poobkúkali vyložený tovar

    2. zistiť, vystihnúť zámer, úmysel • prehliadnuť: rýchlo prezreli, prehliadli náš plánodhaliťspoznať: zavčasu odhaliť, spoznať nečisté úmysly niekohoexpr. prekuknúť: prekuknúť podvod


    pozrieť (sa) 1. zacieliť zrak niekam, na niečo • podívať sauprieť zrak: pozrieť (sa), podívať sa, uprieť zrak na dievča sediace oproti; pozrite (sa), kto prichádzahovor. kuknúť (sa): nechce sa na mňa ani kuknúťkniž.: zhliadnuťpohliadnuť: Boh zhliadol na svoj ľudkniž.: vzhliadnuťvzozrieť (Rázus); (pozrieť smerom hore) • vyzrieťexpr.: vykuknúťvyziznúť (pozrieť smerom von) • porozhliadnuť sa (pozrieť sa okolo seba): porozhliadol sa na všetky stranyzazrieťexpr.: fľochnúťzíznuťzagániť (neprívetivo, zlostne al. zboku pozrieť): škaredo na mňa zazrela, zagánila; zúrivo naňho fľocholexpr.: bľusknúť (so záľubou pozrieť) • expr. mrknúť (sa) (letmo pozrieť) • nazrieťnakuknúť (zvedavo, ukradomky pozrieť) • fraz. zablýskať/zaiskriť očami (prenikavo, al. zlostne pozrieť) • fraz. expr. šibnúť/hodiť očkom (letmo pozrieť): šibol, hodil očkom za odchádzajúcimiexpr. šmihnúť (Hviezdoslav)všimnúť si (venovať pozornosť): ani si ma nevšimli, ani na mňa nepozrelifraz. expr.: vyvaliť/vytreštiť/vypleštiť/vypúliť/vygúliť oči (prekvapene al. vyľakane pozrieť)

    2. zrakom dôkladne preskúmať, zistiť niečo • podívať saobzrieť (si)prezrieť (si): dobre sa pozrel, podíval, kto nesúhlasil; obzrieť si, prezrieť si ponúkaný tovarpopozerať (sa)poobzerať (si)poprezerať (dôkladne pozrieť): popozeral sa, poobzeral sa po izbe; knihu najskôr starostlivo poprezeralexpr. premerať (pátravo pozrieť na niekoho, niečo): premeral dievča očamihovor. expr.: obmrknúť siobkuknúť (si): obmrknúť si terénkniž.: obhliadnuť (si)poobhliadnuť (si)porozhliadnuť sa (okolo seba) • prizrieť sazaprizerať sa (dobre, pozorne sa pozrieť): prizrieť sa niečomu zblízka

    3. vyvinúť úsilie na nájdenie niečoho • podívať sapohľadať: pozrieť sa, podívať sa za stratenou vecou, pohľadať stratenú vecpopozerať sa: popozerám sa ešte vo vreckách

    4. p. navštíviť 5. p. posúdiť, porov. preskúmať


    obzrieť sa porov. obzerať sa 1–4


    zaobstarať cieľavedome nadobudnúť, dosiahnuť (obyč. niečo materiálne) • obstaraťzaopatriťkniž. opatriť: zaobstarať, obstarať si nábytok do bytu; (za)opatriť si všetky potrebné dokladyzadovážiťzastar. zvážiť: zadovážiť zemiaky na zimu; revolver si niekde zvážilhovor. zohnať: nemôže zohnať pozemok na stavbuhovor. pozháňať (postupne): pozháňať peniaze na autohovor. expr. splašiťzastar. vystanoviť (Dobšinský)hovor.: vybehaťvypriasťvyhrabať: ktovie, kde splašila, vypriadla módne novinkyhovor. obzrieť sa: musím sa obzrieť za lepším zamestnaním; treba sa obzrieť po uhlí na zimunár. zaopáčiť (Kalinčiak)získať (dosiahnuť rozličným spôsobom, najmä hodnoty duchovného rázu); sprostredkovaťhovor.: pošikovaťdohodiť (zaobstarať niečo inému, urobiť prostredníka pri kúpe a pod.): zaobstaral, sprostredkoval, pošikoval mi výhodné miestovybojovaťhovor. expr.: vydupaťvydupkaťvytrieskať (s veľkou námahou, s veľkým úsilím): vybojovať, vydupkať si lepšie miesto; potrebný materiál vytrieskal od dlžníkov


    obžúvať p. obhrýzať


    mimoriadne 1. vymkýnajúc sa z ustáleného poriadku, z bežných pravidiel (op. riadne) • výnimočne: dnes ma môžeš mimoriadne, výnimočne navštíviťnepravidelneneplánovanenetradične

    2. vyjadruje nie zvyčajnú, ale obyč. podstatne zvýšenú mieru, intenzitu a pod. • osobitnevýnimočne: dosahujú mimoriadne, osobitne dobré výsledky; je výnimočne šikovnáveľmiznačnehodne: medzi nimi bol veľmi, značne, hodne veľký vekový rozdielnezvyčajneneobyčajnekniž.: neobvyklenezvykle: do mesta sa dostali nezvyčajne, neobyčajne rýchlo; cieľ zasiahol neobvykle, nezvykle presnenevídanenevýslovneneopísateľneneuveriteľneneslýchane: je nevídane, nevýslovne, neopísateľne krásna; za neuveriteľne, neslýchane krátky čas postavili novú školunevšednezriedkavo: chytil nevšedne, zriedkavo vzácny exemplár motýľanadmierunanajvýšpriveľmipríliš: s odmenou bol mimoriadne, nadmieru, nanajvýš spokojný; táto hornina je priveľmi, príliš tvrdánadpriemernehovor. extra: do miestnosti vstúpil nadpriemerne, extra vysoký mužzvlášťobzvlášťzastar.: obzvlášteobzvláštne: podarilo sa mu zvlášť, obzvlášť rýchlo zbohatnúťhovor. expr. ktovieakobohvieakočertvieako (v záporných vetách vyjadruje obmedzenie miery): vystúpenie súboru naozaj nebolo mimoriadne, ktovieako, bohvieako úspešné

    porov. aj mimoriadny 1


    najmä zdôrazňuje platnosť výrazu, pričom ho označuje ako najdôležitejší • predovšetkýmhlavne: teraz musí najmä, predovšetkým pokojne ležať; chcel sa stretnúť hlavne s otcomnadovšetko: má rád architektúru, sochy, no nadovšetko obrazyosobitnekniž. v prvom radezvlášťkniž. obzvlášťzastar.: zvlášteobzvlášte: zaujímali sa v prvom rade, zvlášť, obzvlášť o tebazastar. menovitesubšt. gór (Hrúz, Johanides)


    veľmi vyjadruje veľkú mieru, intenzitu (op. trocha, málo) • hodneznačne: veľmi, hodne, značne mu pomohlinemáloveľamnoho: nemálo, veľa, mnoho sa zamýšľa nad budúcnosťouvysoko: vysoko si vážia svojho učiteľaneobyčajnenezvyčajnenevšednemimoriadneosobitnezvlášťkniž.: nezvykleneobvykleobzvlášťzastar. obzvláštehovor. extra: podať neobyčajne, nezvyčajne, nevšedne dobrý výkon; stretnúť sa s mimoriadne, osobitne, zvlášť zaujímavým človekompozoruhodneobdivuhodnekniž. úctyhodne: získať pozoruhodne, obdivuhodne, úctyhodne veľký náskokneprimeranenepomerneneúmernenadmerneenormne (presahujúc normálnu, určenú mieru): mať neprimerane, neúmerne, nadmerne vysoké nároky; nepomerne, enormne veľká spotrebapriveľmiprílišprílišnenadmieru (nad náležitú mieru): priveľmi, príliš často; prílišne, nadmieru si to pripúšťananajvýš: nanajvýš ohľaduplný prístupabnormálnenenormálne: abnormálne, nenormálne úzkostlivý prístupnadpriemernenadnormálne (nad istú mieru): nadpriemerne, nadnormálne úspešné predstaveniepodpriemernepodnormálne (pod istú mieru): podpriemerne, podnormálne nízky stavnevídaneneslýchanenevýslovnenevysloviteľnenevypovedateľneneopísateľnenepredstaviteľneneuveriteľnenezabudnuteľne (tak veľmi, že to bežne nevidieť, nepočuť, že sa to nedá ani vysloviť, opísať, predstaviť, uveriť, že sa na to nedá zabudnúť): nevídane, nepredstaviteľne, neuveriteľne presný zásah; nevýslovne, nezabudnuteľne krásny zážitoknesmierneohromnevrcholne (veľmi čo sa týka rozmerov, intenzity, významu): nesmierne, ohromne, vrcholne dôležité rokovaniemocnesilnetuhohovor. fest: mocne, silne, tuho stiahnutá topánkaťažko: otec bol ťažko chorýhovor. expr.: neúrekomneúrečnenár. neúročne: narobil sa neúrekom, neúrečneexpr.: riadneporiadnenaplnonáramne: riadne, poriadne, náramne si vydýcholexpr.: obrovskyúžasnezávratnekolosálne: obrovsky, úžasne ťažký balík; závratne vysoký stožiarexpr.: šialeneukrutneukrutánskyhovor. expr.: hroznehrozitánskyhromskystrašne: je šialene, ukrutne, hrozne, strašne zaľúbenásubšt. nehorázne: nehorázne nás oklamaliexpr.: až bedaaž hrôzaaž strachaž hanba: vychudnutý až beda, až hrôzaexpr. a ako (v replike): Tešíš sa? – A ako.expr.: čertovskydiabolskypekelnepotvorskyhovor. expr. paromsky: čertovsky, diabolsky, pekelne zložitá situácianár. velicesubšt.: bohovsky • bohove • bohovo • hovadsky • hovädsky • konsky • sakramentsky • expr.: preveľmiveľmi-preveľmiprenáramneprenesmiernepreukrutnenár. prevelice (vyjadruje vysokú mieru, intenzitu)


    obzvlášť, obzvlášte 1. p. najmä 2. p. mimoriadne 2, veľmi


    obzvláštne p. mimoriadne 2


Pozri výraz OBZ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV