Synonymá slova "ob" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 1853 výsledkov (16 strán)
-
obelisk p. stĺp 1, pomník
oberač 1. kto niečo oberá, zberá • zberač: oberači, zberači hrozna
2. nástroj na oberanie, zberanie ovocia • zberač • hovor. oberák
oberák p. oberač 2
oberať 1. trhaním al. iným spôsobom brať zo stromu, z kríkov a pod.; takto zbavovať strom, rastlinu niečoho (obyč. plodu) • trhať • otrhávať: oberať, trhať jablká, slivky do košíka; oberať, trhať hrozno, maliny • ráňať • zrážať • obíjať (oberať palicou): oberajú, ráňajú orechy, gaštany • rafať (oberať rafáčom, hrabkami): rafať čučoriedky, brusnice • zbierať (drobné ovocie, zeleninu) • nár.: odbíjať • zbíjať • pagať
2. oddeľovať z niečoho niečo (po kúskoch) • expr.: štipkať • obštipkávať: oberá, štipká, obštipkáva mäso z kostí • obzobávať • expr. obzobkávať • ozobávať • expr. ozobkávať (zobaním oberať): vtáky o(b)zobávali, o(b)zobkávali mladé púčiky stromov
oberky p. zvyšok
oberuč, oberučne p. obojručne
oberučný 1. p. obojručný 2. p. šikovný 1, súci 1
obesenec obesený človek • zried. viselec • zastar. šibenec (človek obesený na šibenici)
obesiť p. zabiť 1
obesiť sa p. zavesiť sa
obeť 1. dar božstvu; nezištné konanie v prospech iného a na úkor seba • obeta: obeť, obeta Bohu; urobím to, hoci si to vyžaduje obeť, obetu • arch. žertva: Abrahámova žertva
2. p. korisť
obeta p. obeť 1
obetavý ochotný prinášať obete; svedčiaci o tom • sebaobetavý: obetavá, sebaobetavá matka, láska • zastar. žertvohojný • nesebecký (op. sebecký, egoistický): nesebecká povaha, nesebecký prejav • nezištný (op. zištný): nezištná pomoc, práca
p. aj nezištný
obetivý p. nezištný
obetovať 1. dať na úkor seba, priniesť ako obetu • arch. žertvovať: svoje srdce obetoval, žertvoval národu • arch. požertvovať (dať za obeť) • kniž. zastar. obecať: majetok obecal mestu • odovzdať • oddať: všetky svoje sily odovzdal, oddal výskumu • kniž.: zasvätiť • posvätiť: zasvätiť život práci, posvätiť život vede • kniž. zasľúbiť: zasľúbili syna Bohu • zriecť sa • zrieknuť sa (dať v prospech iného): zriekne sa voľného času v prospech verejnej činnosti
2. dať k dispozícii (v prospech niečoho) • venovať: obetoval, venoval dielu veľa námahy • darovať (dať ako dar): na zbierku daroval 1000 Sk • poskytnúť • vynaložiť: poskytnúť niekomu svoj voľný čas; vynaložiť čas, peniaze na niečo • hovor.: oferovať • reskírovať: veľa oferoval na synove štúdiá • rozdať (nezištne dať): všetko, čo mal, rozdal iným
obezita, obéznosť p. tučnota
obézny p. tučný 1
obeživo p. peniaze
obežnica p. družica 2
obežník úradný prípis určený viacerým inštitúciám al. pracovníkom • zastar. cirkulár (Hurban)
obežný týkajúci sa pohybu obyč. do kruhu, s návratom k začiatočnému bodu • cirkulačný: obežný, cirkulačný kapitál • zastaráv. okružný: pohybovať sa po obežnej, okružnej dráhe
obháčkovať p. obrúbiť 1
obhádzať hádzaním navrstviť niečo na povrch niečoho al. okolo niečoho • obhodiť • ohádzať • ohodiť: obhádzali, obhodili hrob kvetmi; ohádzať, ohodiť bunker zemou • expr.: okydať • obkydať • opackať • opáckať (obhádzať obyč. niečím nečistým): priečelie domu o(b)kydané, opackané blatom • expr. obcapkať: tortu obcapkala krémom • zahádzať (hádzaním pokryť) • omietnuť • hovor.: ovakovať • okožovať (obhádzať omietkou): zvonka ešte neomietnutá, neovakovaná, neokožovaná vila
obhadzovať sa p. usilovať sa 2
obhajca kto niekoho al. niečo obhajuje, obraňuje • obhajovateľ: obhajca, obhajovateľ matiek; obhajca, obhajovateľ cirkevného učenia • zástanca • obranca • ochranca: zástanca olympijskej myšlienky; obranca, ochranca postihnutej mládeže • obranár (kto niečo obyč. zištne obraňuje): obranári projektu • zastávateľ (Dobšinský) • kniž. protektor • zastar. hájiteľ • zried. ochraňovateľ (Hviezdoslav) • advokát (právny zástupca, hovor. obhajca vôbec): najať si schopného advokáta, obhajcu • zastar. pravotár • zastar. apologéta (obhajca učenia, najmä cirkevného)
obhájiť 1. uviesť dostačujúce argumenty proti námietkam, útokom a pod. • uhájiť: obhájil, uhájil si svoju pravdu • obrániť • ubrániť (slovami, silou): obrániť si česť; ubrániť záujmy podniku • postaviť sa (na obranu niekoho, niečoho): nemá sa kto za mňa postaviť • zastať sa • zastať (vysloviť námietky proti útokom na niekoho): vždy (sa) rád zastane slabšieho
2. p. zachovať 1
obhajoba uvádzanie obranných dôvodov za niekoho, niečo • obrana: Čo poviete na svoju obhajobu, obranu?
obhajobný ktorý je určený na obhajobu • obhajovací: obhajobný, obhajovací spis (na súde) • obranný (ktorý niečo bráni, obraňuje): obhajobná, obranná reč; obranná reakcia na útok • kniž.: apologetický • apologický (ktorý obhajuje isté idey): apologetická, apologická literatúra
obhajovať p. brániť 1
obhajovať sa p. brániť sa
obhajovateľ p. obhajca, zástanca 1
obháňať 1. p. prenasledovať 1 2. p. hľadať
obháňať sa p. usilovať sa 2
obhliadač p. prehliadač
obhliadať p. obzerať
obhliadať sa p. obzerať sa 2
obhliadať si p. pozerať (sa) 2
obhliadka p. prehliadka 1
obhmatať p. ohmatať 2
obhodiť p. obhádzať, omietnuť
obhoditý p. šikovný 1
obhorieť zhorieť dookola na povrchu • obškvŕknuť • obškvrknúť • oškvŕknuť • oškvrknúť: obhorené, obškvrknuté hrady • ohorieť (obyč. na okraji): vlasy mu pri požiari ohoreli • opáliť • ošľahnúť (čiastočne, na povrchu): opálené brvno, plameňom ošľahnutý múr • oškvariť • oškvrčať: pri pahrebe mu oškvrčalo, oškvarilo topánky • nár. expr.: ošmrhliť • ošmrliť
obhorok p. ohorok
obhospodarovať p. obrábať 1, užívať 1, hospodáriť 3
obhovoriť p. prediskutovať
obhradiť p. ohradiť
obhŕknuť p. obklopiť 1
obhŕňať hrnutím hromadiť niečo okolo niečoho • ohŕňať: obhŕňať, ohŕňať zem okolo stromčekov • kopčiť • poľnohosp. kopcovať (nahŕňať zem okolo rastlín): kopcovať, obhŕňať, ohŕňať zemiaky, repu • obkopávať (kopaním hromadiť pôdu okolo niečoho): obkopávať stromčeky • nár. obchraňovať (Tajovský)
obhrnúť p. okopať
obhrýzať hryzením (dookola) odstraňovať povrch niečoho al. jeho časť; hryzením odstraňovať z povrchu niečo • obhryzovať • ohrýzať • ohryzovať: obhrýzať nechty; zver ohrýza mladé stromčeky • obžierať • zried. ožierať (žraním poškodzovať): kozy o(b)žierajú kríky • expr.: obžúvať • ožúvať (žuvaním poškodzovať): žiak obžúva ceruzku • objedať (o ľuďoch): objedá kosti, mäso z kostí • ohlodávať • hlodať: zajace ohlodávajú, hlodajú kôru stromčekov; pes hlodal kosť • expr. obsekávať (o myšiach): myši obsekávali vrecia • ozobávať (zobaním poškodzovať): vtáky ozobávali pupence stromov • zhrýzať (povrch niečoho)
obhryzok p. ohryzok
obchádzať 1. ísť okľukou, oblúkom okolo niekoho, niečoho • obchodiť • vyhýbať sa: obchádza, obchodí jamy, blato; vyhýba sa jamám, blatu; aj psy ho obchodia • bočiť • strániť sa (nechcieť sa stretnúť s niekým, s niečím): bočí od susedov, stráni sa známych; zďaleka bočí od školy
2. ísť popri niečom, niekom • obchodiť • prechádzať: cesta obchádza, obchodí ich dom, prechádza popri ich dome • míňať: autobus míňal radnicu • obiehať: auto obiehalo bicyklistu
3. brať do svojej moci (o telesných al. duševných stavoch) • obchodiť • zachvacovať • opanúvať • ovládať: obchádza, obchodí ho chrípka; zachvacuje, opanúva, ovláda ho žiaľ • zmocňovať sa: zmocňuje sa ich apatia • ísť • padať: ide, padá na mňa smútok
4. zámerne nespĺňať nejakú povinnosť, správať sa nezúčastnene • obchodiť • vyhýbať sa: obchádza, obchodí nariadenia; vyhýba sa škole, problémom • nerešpektovať • nevšímať si • kniž. negovať • odmietať • ignorovať: nerešpektuje, nevšíma si predpisy; odmieta príkazy; ignoruje, neguje predpísanú formu • nedbať • nebrať do úvahy • kniž. fumigovať: nedbať na mienku niekoho; fumigovať vyhlášku • zanedbávať • vynechávať: zanedbáva, vynecháva tréningy • práv. opomínať: opomínaný dedič
5. p. obšmietať sa 1 6. obchádzať si p. predchádzať si 7. p. opatrovať
obchádzka 1. vyhnutie sa nejakému miestu • okľuka • zachádzka: museli sme robiť obchádzku, okľuku, zachádzku, aby sme sprievod nestretli
2. p. obchôdzka
obchendovať p. obšmietať sa 1, motať sa 1
obchlopiť p. obklopiť 1
obchmatkávať p. obchytávať
obchod 1. akt výmeny tovaru, činnosť obchodovania • hovor., často pejor. kšeft: urobiť dobrý obchod, kšeft • pejor.: čachre • machle (pokútny obchod) • hovor. zastar. handel • subšt. biznis: zaoberať sa biznisom • hovor. expr. džob (výhodný obchod): podarilo sa mu uskutočniť výhodný džob • hovor. pejor. šmelina (protizákonný obchod obyč. s nedostatkovým tovarom): dal sa na šmelinu
2. miestnosť, kde sa predáva • predajňa: v obchode, v predajni obsluhujú učni • hovor. zastar. sklep • hovor. pejor. krám
obchodiť1 p. obchádzať 1–4
obchodiť2 p. obísť 2
obchodiť si p. predchádzať si
obchodníčiť p. obchodovať
obchodník kto sa zaoberá obchodom • hovor. pejor. kšeftár: obchodník, kšeftár s drogami • zastar. kupec (v minulosti): kupci tvorili bohatú vrstvu mesta • subšt. biznismen • priekupník • hovor. pejor. handliar (kto kupčí s tovarom) • hovor. zastar. sklepár (majiteľ obchodu) • hovor. pejor. šmelinár (kto sa zaoberá šmelinou) • subšt. vekslák (kto nedovolene obchoduje s valutami)
obchodný týkajúci sa obchodu, súvisiaci s obchodom • komerčný • zried. komerciálny: sledovať obchodné, komerčné, komerciálne záujmy • hospodársky • ekonomický (súvisiaci s ekonómiou, ekonomikou ako odborom): hospodárska, ekonomická škola • obchodnícky (súvisiaci s obchodníkmi, s obchodníctvom): mať obchodného, obchodníckeho ducha
obchodovať zaoberať sa výmenou tovaru (kúpou a predajom), byť obchodníkom • hovor. obchodníčiť: obchodovať so zahraničím; obchodníčil s drevom • zastar. trhovať (obchodovať na trhu) • zried. jarmočiť (obchodovať na jarmoku) • hovor. pejor.: kramárčiť • kramáriť (obchodovať v malom, predávať v kráme) • zastar.: frajmačiť • frajmočiť (pestovať výmenný obchod) • kupčiť • zastar. handžáriť (Kálal) • hovor. priekupníčiť (priekupnícky obchodovať) • hovor. pejor.: kšeftovať • kšeftárčiť • kšeftáriť • handlovať • handliarčiť • handliariť (obchodovať s veľkým ziskom) • hovor. pejor. čachrovať (obchodovať nestatočne, pokútne, špekulantsky) • hovor. pejor.: šmelináriť • šmelinárčiť • šmeliť • keťasiť (obchodovať nedovolene, načierno): šmelinár(č)i s cigaretami • hovor. pejor. veksľovať (obchodovať s devízami) • subšt. veksláčiť
obchôdzka postupná návšteva rozličných miest al. osôb s istým cieľom • obchádzka • pochôdzka (najmä pravidelne vykonávaná): strážmajster vyrazil na obchôdzku, pochôdzku, obchádzku okolo budov; zvyčajná obchôdzka, obchádzka mesta • patrola (vojenská al. policajná obchôdzka)
obchvátiť p. obklopiť 1
obchytať p. ohmatať 2
obchytávať rukami sa dotýkať niečoho, niekoho, skúmať hmatom niečo; obyč. pejor. dotýkať sa pri hrubom, nemiestnom prejave náklonnosti k niekomu • ohmatávať • obhmatávať: obchytáva, o(b)hmatáva nábytok špinavými rukami • expr.: omaciavať • omackávať • hovor. omakávať: omaciaval, omakával jablká, či sú zrelé; omaciava si boľačku • expr., obyč. pejor.: obchytkávať • pochytkávať • obchmatkávať • ohmatkávať • oblapkávať • obštipkávať (pri prejavoch náklonnosti): mládenci obchytkávali dievky
obchytiť p. obomknúť, objať
obchytkať p. zašpiniť
obchytkávať p. obchytávať
obida p. nepríjemnosť
obidný p. mrzutý 1
obidva, živ. obidvaja vyjadruje počet dva vyčerpávajúci všetky dané veci, javy; jeden aj druhý • oba, živ. obaja: dobre zvládli obidva, oba zápasy; obidvaja, obaja sa šťastne vrátili
obidvoje vyjadruje počet dva ako vyčerpávajúci pri párových predmetoch a pri pomnožných podstatných menách; jedny i druhé • oboje: roztrhal si obidvoje nohavice
obiehať 1. vykonávať pohyb do kruhu, okolo niečoho • krúžiť: Mesiac obieha, krúži okolo Zeme • otáčať sa • krútiť sa: obežnice sa otáčajú okolo Slnka • odb. rotovať: planéty rotujú
2. p. kolovať 3. p. obchádzať 2
obieliť 1. natrieť, zatrieť vápnom, bielou farbou • vybieliť • olíčiť: domy sú čisto obielené, vybielené, olíčené • vylíčiť • vymaľovať (na bielo) • zabieliť: popísanú plochu steny znovu zabielil • nabieliť (zafarbiť, natrieť bielou farbou): pekne nabielené steny
2. p. olúpať, očistiť 3
obielka p. šupa1
obíjaný p. okovaný
obíjať p. oberať 1