Synonymá slova "ob" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 1853 výsledkov (16 strán)
-
kolovať pohybovať sa v okruhu, v kruhu • obiehať • cirkulovať: tlačivo koluje, obieha po všetkých redakciách; v tele koluje, cirkuluje krv • byť v obehu (o peniazoch): v obehu sú falošné bankovky • prúdiť (o krvi): prúdi v ňom slovenská krv
komunálny ktorý je v právomoci obcí al. miest • obecný • miestny • mestský: komunálne, obecné, miestne, mestské voľby; komunálne, obecné, miestne, mestské služby
konečný 1. ktorý je na konci (op. začiatočný, počiatočný): konečný cieľ, výsledok • výsledný • ekon. finálny: konečná, výsledná hodnota; výsledný, finálny produkt • celkový: konečné, celkové hodnotenie športovca • posledný • ostatný (ktorý ešte zostáva na koniec, po ktorom už nie je ďalší): vystúpiť na poslednej zastávke; posledná, ostatná fáza procesu
2. ktorý je vopred ohraničený v trvaní, počte, rozmeroch a pod., ktorý má koniec • ohraničený • obmedzený • kniž. limitovaný: konečný, ohraničený priestor (op. nekonečný); obmedzený, limitovaný počet členov radu
3. ktorý už nemožno zmeniť, posledný platný • definitívny (op. predbežný): to je konečné, definitívne stanovisko, rozhodnutie • trvalý • stály (op. dočasný, provizórny): trvalá, stála platnosť • neodvolateľný • nemenný: neodvolateľný, nemenný rozsudok
konštatovať poznávacím procesom si uvedomiť; poznané oznámiť • zistiť: na mieste konštatoval, zistil smrť • spozorovať • zbadať • pobadať (nadobudnúť vedomosť o niečom): spozoroval, zbadal svoj omyl; pobadala, že sa zmenil • všimnúť si • prísť na niečo • postrehnúť • objaviť (často mimochodom spoznať): všimol si, objavil stratu peňazí • zastaráv. ustáliť: ustálil, že jedlo je výborné • povedať • kniž. riecť (poznané slovne vyjadriť): na záver konštatoval, povedal, že zámer konferencie sa splnil
p. aj zistiť
kopcovať poľnohosp. nahŕňať zem okolo rastlín • kopčiť • obhŕňať: kopcuje, obhŕňa kukuricu, zemiaky
korisť dobytá al. ulúpená vec, ulovené zviera: vojnová korisť • trofej (víťazná korisť získaná v boji al. na poľovačke): poľovnícka trofej • úlovok (ulovené zviera) • lov • kniž. lup (Jégé) • pren. expr. skalp (v minulosti trofej Indiánov) • obeť: sup sa vrhol na svoju obeť
kosiť kosou oddeľovať nadzemné časti rastliny; takto niečo zbavovať porastu: kosiť trávu, jačmeň; kosiť lúku • žať (týka sa najmä obilnín): žať pšenicu; kombajny vyšli na pole žať • vykášať • vyžínať (obyč. kosákom): vyžínali, vykášali všetky medze; vykášať trávu pri plote • obkášať • obžínať (kosiť dookola): obkášali lúku • užínať (po častiach, po troche): užínať medze
kraj1 1. miesto najviac vzdialené od stredu • okraj • pokraj: zastaviť sa na kraji, na okraji, na pokraji lesa • koniec: na kraji, na konci mesta • začiatok: preberieme to pekne od kraja, od začiatku • krajnica (pás tvoriaci okraj cesty): spevnené krajnice vozovky
2. ohraničená časť zemského povrchu: lesnatý kraj • krajina: úrodná krajina • príroda (voľný kraj mimo ľudských obydlí): ísť na prechádzku do prírody • územie: chránené územie • oblasť: vinárska oblasť • okolie • nár. okolica: v celom kraji, okolí, v celej okolici nenájdeš lepšiu nevestu • pôda: rodná pôda • končina: neobývané končiny • kút: odľahlý kút • kniž. región • vidiek (kraj mimo mesta, obyč. hlavného): bývať na vidieku
3. p. vlasť
krátky 1. ktorý má malý rozmer v dĺžke, čase, rozsahu (op. dlhý): krátke vlasy, krátke nohavice • nedlhý (priestorovo al. časovo krátky): nedlhý stôl, nedlhá chvíľa • malý: malá prestávka • hovor. neskl. mini (obyč. o dĺžke ženských šiat; op. maxi): móda je opäť mini • krátkodobý (ktorý trvá krátko): krátkodobý pobyt v cudzine • prikrátky (príliš krátky): dostal prikrátky čas na rozmyslenie • dohľadný: splní sa to v dohľadnom čase • chvíľkový • momentálny • momentný • zastar. momentánny (trvajúci veľmi krátko): bola to len chvíľková známosť; momentálna, momentná rozpomienka • letmý • poet. plachý: bol to len letmý, plachý sen • pren. expr. šibeničný: dostali šibeničný termín na splnenie úlohy • jadrný (krátky a výstižný): jadrná reč • lakonický • úsečný (krátky a strohý): lakonické, úsečné vety • stručný (op. podrobný): stručný slovník, prehľad • expr. zastar. obkratný • expr.: kratučký • kratušký • kratunký • kratulinký (veľmi krátky)
2. p. slabý 2, zlý 2
kresba 1. niečo zobrazené čiarami: kresba ceruzou • ilustrácia (kresba súvisiaca s textom): ilustrácia detskej knihy • obrázok (menšia kresba) • perokresba (kresba urobená perom)
2. p. opis1
kritický1 ktorý sa vyznačuje objektívnosťou, triezvym uvažovaním; ktorý poukazuje na chyby, nedostatky niekoho al. niečoho (o človeku a jeho prejavoch; op. nekritický) • súdny: našťastie je to kritický, súdny človek • objektívny (op. neobjektívny): kritický, objektívny pozorovateľ, postoj • nepriaznivý • záporný • negatívny (op. priaznivý, kladný, pozitívny): kritický, nepriaznivý ohlas na knihu; záporná, negatívna recenzia • polemický (majúci charakter ostrej kritiky): polemická reč, polemický charakter • diskurzívny: diskurzívne čítanie, diskurzívny čitateľ (op. naivný) • nesúhlasný • odmietavý: ozvali sa aj nesúhlasné, odmietavé hlasy
kŕmiť podávať potravu (zvieratám al. ľuďom) • chovať: kŕmi, chová prasce kukuricou; kŕmi, chová dieťa kašou • hovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí): futruje deti koláčmi • kniž. sýtiť • nasycovať (robiť sýtym): hladnú spoločnosť sýti, nasycuje chlebíčkami • expr.: pchať • napchávať (podávať obyč. množstvo jedla): pchá, napcháva sa cukríkmi • nár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka): štopať hus • živiť: Čím živíte rybky v akváriu? • obročiť (kŕmiť obrokom): obročiť kone • dojčiť • pridájať • nadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala syna iba mesiac • plekať • nár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko) • expr. peľhať (dobre kŕmiť): peľhať brava
krmivo potrava pre zvieratá • krm • žranie • hovor.: žrádlo • žranica: krmivo, krm, žranie, žranica, žrádlo pre prasce, pre psa • obrok (krmivo pre ťažné zvieratá): nasypať koňom obroku • zob (krmivo pre vtáky) • hovor. futro • hovor. zastar. futráž • hovor. zried. žranivo (Záborský)
kruh 1. útvar podobný ploche ohraničenej kružnice: sadnúť si do kruhu • koleso: kruhy, kolesá na vode • kolo (tanec v pravidelnom kruhu; kruh tancujúcich): tancovať kolo; vziať dievča do kola • veniec (útvar podobný kruhu): na stole veniec pohárikov (Figuli)
2. krivka, ktorej body majú rovnakú vzdialenosť od stredu • kružnica: nakresliť kruh, kružnicu • koleso (predmet pripomínajúci kružnicu): vystrihovať kruhy, kolesá z papiera • obruč: cvičiť s kruhom, kolesom, obručou
3. p. skupina 2
krútiť 1. uvádzať do kruhového pohybu • točiť • otáčať: krúti, točí, otáča kolesom, kľukou • pokrúcať • zastaráv. pokrucovať: pokrúca, pokrucuje hlavou, čiapkou • vrtieť (robiť niečím rýchle kruhové pohyby): vrtí habarkou; pes vrtí chvostom • expr. zvíjať: zvíjať valaškou ponad hlavu • zvŕtať • obracať (robiť polkruhové, oblúkové pohyby): zvŕta kľúčom; zvŕta, obracia hlavu; obracia v ruke peniaz • expr. premŕvať (niečo drobné): premŕvať zrnká ruženca • motor. slang. kurbľovať (krútiť kľukou): kurbľuje motor
2. oblúkovým pohybom dávať istý smer • točiť • skrúcať • stáčať • zvŕtať • zakrúcať • zatáčať: krúti, točí, skrúca, zakrúca volant doprava • vykrúcať • vykrucovať • vytáčať (smerom von): vykrúca, vytáča si fúzy dohora
3. p. nakrúcať 4. p. šúľať 1
krútiť sa 1. robiť kruhový pohyb • točiť sa • otáčať sa: kolotoč sa krúti, točí; zem sa krúti, točí, otáča • pokrúcať sa • zastaráv. pokrucovať sa: cítil, ako sa mu hlava pokrúcala • vrtieť sa (robiť rýchle kruhové pohyby): papierový veterník sa vrtí • tancovať • vykrúcať sa • zvŕtať sa (krútiť sa pri tanci) • obiehať (okolo niečoho): Mesiac obieha okolo Zeme • zvíjať sa (od bolesti) • prekrúcať sa: dievča sa pred zrkadlom všelijako prekrúca
2. meniť smer do oblúka • skrúcať sa • stáčať sa • zakrúcať sa • zatáčať sa: chodník sa stáčal, zakrúcal doľava • zabočovať • zahýbať (meniť smer): auto zabočovalo, zahýbalo doprava • hadiť sa • kľukatiť sa • ohýbať sa (vo viacerých oblúkoch): cesta sa dolu kopcom hadila, kľukatila • otáčať sa • točiť sa • obracať sa: slnečnica sa otáča za svetlom • zvŕtať sa: kôň sa zvŕtal v kruhu
3. hovor. usilovne, obyč. šikovne pracovať • zvŕtať sa • točiť sa: krúti sa, zvŕta sa, točí sa okolo domácnosti celý deň • expr. obracať sa: v práci sa šikovne obracia
4. p. obšmietať sa 1 5. p. kriviť sa 6. p. obsluhovať 1
krúžiť pohybovať sa v kruhu • obiehať: družica krúži, obieha okolo Zeme
krúžok 1. menší predmet v podobe kruhu al. kružnice: krúžky na záclony • koliesko: koliesko drôtu • obrúčka (kruhový pásik na upevňovanie niečoho): obrúčka na kľúče • expr.: karika • karička: hák so železnou karikou
2. p. skupina 2
kúdol zvírený útvar drobných čiastočiek • oblak • mračno • mrak: kúdol, oblak dymu; mračno, mrak sadzí • kotúč: rozvírený kotúč prachu • kúr • expr.: kundol • kúrňava: kundol, kúrňava piesku
kyjak hrubá palica rozšírená na jednom konci • kyj: udrieť niekoho kyjakom, kyjom • budzogáň • buzogáň (ťažký kyjak, obyč. v rozprávkach) • obuch • tĺk (nástroj na roztĺkanie)
p. aj palica
ľahnúť si 1. položiť si telo na lôžko s cieľom spať alebo odpočinúť si • uložiť sa • ľahnúť • zaľahnúť: ľahol si do postele, uložil sa, zaľahol zavčasu • položiť sa: ustatý sa položil do postele • hovor. natiahnuť sa • expr. vystrieť sa (na chvíľu): po príchode domov sa natiahol, vystrel na gauč • priľahnúť • priľahnúť si (k niekomu): priľahla si k svojmu mužovi • poet. poľahnúť (Sládkovič) • hovor.: prehodiť sa • prevaliť sa • zvaliť sa • hovor. expr. bacnúť sa (obyč. oblečený): iba tak sa zvalil, prevalil na posteľ; bacol sa na pohovku • expr. vyvaliť sa: s úľavou sa vyvalil na lavicu • fam.: ľažkať si • ľažinkať si • bucnúť si: ľažinkaj si, synáčik • expr.: usalašiť sa • uvelebiť sa (zaujať pritom pohodlnú polohu): spokojne sa uvelebil, usalašil v širokej posteli • expr. upelešiť sa (o zvieratách): mláďatá sa upelešili k matke • expr. uľahnúť (náhle) • zastaráv. obľahnúť (pre chorobu): uľahol a viac nevstal; na jeseň matka obľahla • políhať (si) • expr. povyvaľovať sa (o viacerých osobách, postupne): povyvaľovali sa na trávu
2. iba ľahnúť p. poľahnúť
ľakať sa prežívať pocit strachu • báť sa • mať strach: ničoho sa neľaká; má strach z ťažkostí; bojí sa ťažkostí • plašiť sa • jašiť sa • expr. duriť sa • hovor. expr. myšiť sa (obyč. o zvieratách, pren. o ľuďoch): kone sa plašia; Čo sa plašíš?; dobytok sa jaší, durí; nejaš sa a poď • desiť sa • hroziť sa (vo veľkej miere): desí sa, hrozí sa vojny • obávať sa • mať obavu • triasť sa • strachovať sa (ľakať sa s obavami): obáva sa budúcnosti; má obavu zo skúšky; trasie sa o syna; strachuje sa o budúcnosť • expr. stráchať sa: nestráchaj sa toľko • fraz. hovor. expr. mať plné nohavice/gate
láskať sa prejavovať si lásku, náklonnosť nežnosťou • maznať sa: milenci sa láskali, maznali • túliť sa • tuľkať sa • vinúť sa • privíňať sa • prituľovať sa • pritískať sa (nežne sa k niekomu, niečomu tisnúť): vinuli sa, pritískali sa k sebe • expr.: mojkať sa • cukrovať sa • hrdličkovať sa: stále sa cukrujú • nár. ľuľkať sa (Kálal) • obyč. pejor.: milkovať sa • miliskovať sa (v povrchnom ľúbostnom vzťahu): milkoval sa s dievčatami • expr. oblizovať sa (láskať sa bozkami)
lemovať 1. dávať na okraj niečoho lem, obrubu (najmä na tkaniny) • obrubovať • vrúbiť: golier lemovaný kožušinou; obrubovala, vrúbila šaty hodvábom • obšívať • endlovať (upravovať okraj tkaniny šitím na stroji): obšívala šatku čipkou
2. tvoriť lem, obrubu • obrubovať • rámovať: dedina lemovaná, rámovaná reťazou hôr; tvár jej obrubovali kučery • vrúbiť: smreky vrúbili horáreň • expr. venčiť • kniž. zastar. rúbiť: hlavu jej venčia stuhy; lúka rúbená stromami • obkľučovať • obkolesovať (do kruhu): mesto obkľučujú, obkolesujú múry
leňošiť oddávať sa nečinnosti a lenivosti • zaháľať: celé dni leňoší, zaháľa; netreba zaháľať • hovor.: daromníčiť • lažírovať: daromníči, lažíruje každú nedeľu • expr.: darebáčiť • hlivieť • halaškovať: od rána darebáči; hlivie, halaškuje bez roboty • pejor.: hniť • lajdáčiť • nár. daromnikovať: žiak lajdáči • zried. fašiangovať • fraz. pozerať/hľadieť pánubohu do okien/do oblokov: namiesto roboty fašianguje; celé týždne hľadí pánubohu do okien • váľať sa • povaľovať sa • polihovať • zried. povaľkávať sa • pejor. pelešiť sa (leňošiť ležiačky): nerobí nič, len polihuje • fraz. expr.: ležať hore bruchom/pupkom • obrastať tukom • vypekať si pupok: celé dni leží hore bruchom; celé dni si vypeká pupok • ponevierať sa • subšt. flákať sa (tráviť čas v nedôležitej činnosti): na stavbe sa len poneviera • postávať • obstávať (leňošiť stojačky): neupratuje, len postáva • nudiť sa (leňošiť s nepríjemným pocitom) • hovor. expr.: vegetovať • vegetiť (leňošiť, obyč. príjemne): vegetuje pri videu • fraz. mať dlhú chvíľu: pomôž mi, ak máš dlhú chvíľu • fraz. expr.: ruky si plekať • uhly podopierať
lietať 1. pohybovať sa vo vzduchu neurčeným, rozličným smerom • poletovať • poletúvať: vtáky lietajú, poletujú nad poľom • vznášať sa • nadnášať sa (ľahkým pohybom): balón sa vznáša v oblakoch • expr. brnkať • zried.: frnkať • frngať (veľmi rýchlo): vtáčence brnkali, frngali nad lúkou • expr. bzíkať (o hmyze): muchy bzíkajú okolo hlavy • expr. bŕkať • zried. obletovať (splašene): vrabce bŕkajú, vtáčik obletoval hore-dolu
2. p. behať 3. p. viať 2 4. p. nasledovať 2
limit čo ohraničuje nejaké množstvo al. proces • hranica: prekročiť limit, hranicu únosnosti • obmedzenie • kvóta: vývozné obmedzenie, vývozná kvóta • medza: fantázia nemá medze
líškať sa usilovať sa získať niečiu priazeň vychvaľovaním al. inými prejavmi • zaliečať sa: líškajú sa, zaliečajú sa vedúcemu • lichotiť • robiť poklony • hovor. robiť komplimenty: nelichoť mi toľko; robí ženám komplimenty • hovor. cigániť sa (niekomu): dieťa sa cigáni, aby dostalo darček • predchádzať si • nadbiehať (líškať sa s cieľom mať z toho úžitok): predchádzať si vedúceho; nadbiehať vedúcemu • podlizovať sa (pokrytecky): podlizuje sa riaditeľovi • hovor. kurizovať • expr.: okiadzať • obkiadzať (niekoho) • pritierať sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sa • nár. podkiadzať: okiadza majstra s úmyslom získať výhody; pritiera sa, šmajchluje sa majstrovi • pejor.: pochlebovať • podkladať sa • poklonkovať (sa) • službičkovať • prisluhovať • fraz. natierať/mazať niekomu med okolo úst • fraz. lízať päty (niekomu; servilne sa líškať): podkladá sa, poklonkuje šéfovi; líže päty všetkým nadriadeným • zried. lízať: hoc ma lížeš, predsa ty nebudeš vicišpánom (Kalinčiak) • nár. expr.: fatinkovať sa • fatinovať sa: fatinkoval sa dievčaťu • pejor. krútichvostikovať (Hviezdoslav)
liturgia náuka o cirkevných (bohoslužobných) obradoch • obradoslovie: pravoslávna liturgia, pravoslávne obradoslovie
lízať 1. prechádzať jazykom po niečom • olizovať • oblizovať: pes si líže, oblizuje rany • expr. lizkať: dieťa lizkalo zmrzlinu
2. p. bozkávať 3. p. líškať sa
ľúbiť 1. pociťovať k niekomu hlboký kladný cit, lásku (op. nenávidieť) • milovať: ľúbi, miluje svoju ženu; podľa prikázania treba milovať blížneho • mať rád: má rád svoje deti, priateľov • rád vidieť • vítať: rád videný, vítaný hosť • zbožňovať (zároveň obdivovať): zbožňuje svoju matku • lipnúť • expr. visieť • kniž. zastar.: ľpieť • ľnúť (byť citovo príliš pripútaný k niekomu): lipne, visí na svojich deťoch • zried. návidieť (Dobšinský, Jégé)
2. mať záľubu v niečom • mať rád: ľúbi, má rád dobré jedlá • obľubovať • mať v obľube: obľubuje cestovanie; má v obľube pestovať kvety • vítať: víta zmenu • potrpieť si (zároveň vyžadovať): potrpí si na čistotu • vyhľadávať: vyhľadáva samotu
malomeštiacky ktorý sa vyznačuje malým rozhľadom, plytkým životným cieľom, obmedzenými názormi, zvykmi, predsudkami; svedčiaci o takýchto vlastnostiach • filisterský: malomeštiacky, filisterský spiatočník; malomeštiacke, filisterské názory na morálku • snobský • snobistický • pejor. meštiacky (typický pre snoba, malomeštiaka): snobské, meštiacke správanie • spiatočnícky • konzervatívny (op. pokrokový): spiatočnícky, konzervatívny spôsob života • obmedzený (rozumovo ohraničený) • expr. kocúrkovský: malomeštiacke, obmedzené, kocúrkovské chápanie sveta
malomeštiak človek s plytkým životným cieľom, s obmedzeným rozhľadom, spiatočníckymi názormi • filister • meštiak: stal sa z neho malomeštiak, meštiak • pejor.: obmedzenec • zápecník
malý 1. nedosahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny, nedosahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. veľký): malý strom; malá rýchlosť • drobný: malý, neveľký človek; malé, drobné slzy • nízky (ktorý má malú výšku, hodnotu, mieru; op. vysoký): malý, nízky človek; nízky tlak v pneumatikách; namerať nízke hodnoty • neveľký • nevysoký (pomerne malý): neveľký, nevysoký dom; neveľký plat • nezreteľný • nebadaný • nebadateľný • nevýrazný • neviditeľný • miniatúrny • mikroskopický • hovor. mini (nie dostatočne veľký na vnímanie, uvedomenie si; op. zreteľný, očividný): nepatrný, nezreteľný pohyb; nebadaná, nebadateľná, nevýrazná, neviditeľná zmena; miniatúrny model auta; mikroskopické baktérie; mini vláčik • úzky (malý al. nevyhovujúci čo do šírky; op. široký, voľný): malý, úzky otvor; úzka blúzka • krátky (malý čo do dĺžky al. časového úseku; op. dlhý): krátka vzdialenosť; malé, krátke trvanie búrky • plytký (malý čo do hĺbky; op. hlboký): malá, plytká jama • nedostačujúci • nedostatočný • slabý • chabý • expr. bledý (nie dostatočne veľký, dosť malý): nedostačujúca, nedostatočná intenzita; malá, slabá výkonnosť hráčov; slabé bolesti (op. silné); to je chabá, bledá útecha • zakrpatený • nedorastený • i expr. krpatý • pren. expr.: trpasličí • piadimužícky • škriatkovský • kolibričí • liliputánsky: zakrpatený, nedorastený javor; krpatý, trpasličí druh psa; kolibričie, liliputánske vydanie knihy • skromný (malý čo do počtu al. množstva): malý, skromný plat • tesný • obmedzený • stiesnený (nevyhovujúci čo do rozmeru, priestoru; op. voľný, priestranný): šaty sú mi už tesné; vojsť do obmedzených, stiesnených priestorov pivnice • šťúply • expr.: šťúplučký • šťúplušký • kniž. subtílny (malý a chudý): šťúply, subtílny mládenec; má šťúplu postavu • zanedbateľný (zanedbateľne malý): zanedbateľná suma • expr. smiešny: malá, smiešna porcia mäsa • mizivý • nepatrný: zaznamenať len mizivé, nepatrné zlepšenie • nepočetný: malá, nepočetná skupinka • bagateľný • blšací • blší • expr. halierový: bagateľný, blšací, halierový zisk • hovor. pomenší: pomenšia izba • koľký-toľký • aký-taký (aspoň nejaký): mal aspoň koľký-toľký úspech; vidieť aké-také úsilie • expr. drobnohľadný: drobnohľadné živočíchy • expr.: pramalý • primalý (príliš malý): mať pramalý, primalý záujem o niečo • expr.: maličký • maličičký • malinký • malilinký • malunký • malulinký • malučký • malučičký • zried. malučenký • nár. malušký
2. ktorý ešte nedosiahol dospelosť (biologickú; o človeku, zvieratách; op. veľký, dospelý) • nedospelý • práv. maloletý: deti má ešte malé, nedospelé; zločiny malých, maloletých detí • mladý: mladý vlčiak • hrub. zasraný: Taký zasraný fagan, a už fajčí!
p. aj nedospelý
3. p. nepočetný 4. p. bezvýznamný
manier expr. súhrn vlastností a činností charakterizujúcich človeka (obyč. mn. č. maniere) • maniera (obyč. mn. č. maniery): mať čudné maniere, maniery • spôsoby • zvyklosti • obyčaje • správanie • vystupovanie: jeho spôsoby, zvyklosti, obyčaje okolie neznáša
masívny 1. ktorý tvorí masív ako zemský útvar al. veľmi veľký celok (op. malý) • mohutný • obrovský: masívne, mohutné, obrovské bralo • veľký: masívna, veľká stavba • hrubý (masívny do hrúbky): masívna, hrubá vrstva snehu
2. ktorý je veľký a zároveň zhotovený z odolného materiálu (op. slabý, krehký) • pevný • mocný • silný: masívny, pevný, mocný nábytok; mocná, silná posteľ • hrubý (op. tenký): masívna, hrubá reťaz • ťažký (op. ľahký): masívna, ťažká brána
masový 1. zahŕňajúci väčšinu z istého spoločenstva ľudí • ľudový • celospoločenský: hnutie má masovú, ľudovú, celospoločenskú základňu; futbal je u nás masový, ľudový šport
2. zahŕňajúci veľké množstvo (obyč. ľudí) • hromadný • mnohopočetný: masový, hromadný hrob; masová, mnohopočetná vražda • veľký • obrovský • početný • široký (s veľkým počtom): masová, veľká, obrovská, široká účasť voličov • davový • pejor. stádovitý: masové, davové scény (vo filme); masová, stádovitá reakcia davu • kolektívny (op. individuálny) • spoločný (op. jednotlivý): masová, kolektívna práca; masový, spoločný útek
mäkký 1. ktorý sa pod vonkajším mechanickým tlakom ľahko poddá al. zmení svoj tvar (op. tvrdý): mäkký vankúš • poddajný • ohybný (op. pevný, tuhý): mäkké, poddajné drevo; mäkký, ohybný kov • formovateľný • tvárny: formovateľná, tvárna hlina • vláčny (op. hustý, tuhý): vláčne cesto • jemný • hebký • hodvábny (príjemný na dotyk; op. drsný): mäkké, jemné, hebké pery; jemný, hebký trávnik; jemný, hodvábny povrch škatuľky na šperky • sypký • kyprý • ľahký (bez pevnej konzistencie): sypká, kyprá, ľahká pôda • riedky • kašovitý (majúci vlastnosti polotuhej látky): riedka, kašovitá stolica • expr.: mäkučký • mäkušký • mäkunký • mäkulinký • hebučký • hebunký (veľmi al. príjemne mäkký)
2. ktorý pozitívne pôsobí na zmysly svojou jemnosťou, harmóniou a pod. (op. ostrý, drsný) • príjemný • lahodný: mäkký, príjemný hlas hlásateľa; príjemné, lahodné tóny valčíka • jemný • tlmený: maliar použil tlmené, jemné farby (op. výrazné, krikľavé); jemné, tlmené kroky (op. prudké, strmé) • vláčny • pružný • plynulý • harmonický (pôsobiaci vyváženým dojmom; pren. uskutočnený postupne, bez prudkých výkyvov; op. prudký, strmý): vláčne, pružné, plynulé pohyby baletky; plynulý, harmonický prechod spoločnosti na nový systém • oblý • nevýrazný (bez viditeľných nepravidelností a pod.): mäkké, oblé, nevýrazné črty tváre • hud. molový (op. durový): mäkká, molová stupnica • expr.: mäkučký • mäkušký • mäkunký • mäkulinký
3. ktorý je naplnený citom, súcitom, toleranciou al. ktorý ľahko podlieha cudzej vôli; svedčiaci o týchto vlastnostiach (op. tvrdý): otec je mäkký človek • citlivý • dobrý (op. bezcitný, nemilosrdný, zlý): má mäkké, dobré srdce; je to citlivá, dobrá žena • súcitný (op. bezcitný, krutý, surový): mäkká, súcitná duša; súcitné slová útechy • poddajný • povoľný • ústupčivý (op. neoblomný, nekompromisný): byť mäkký, ústupčivý voči iným; mať povoľnú, poddajnú povahu • prístupný • zhovievavý • blahosklonný • znášanlivý • tolerantný • kniž. benevolentný (op. neprístupný, neoblomný): učiteľ je prístupný, zhovievavý, blahosklonný voči žiakom; znášanlivý, tolerantný, benevolentný politik • nežný • milý • láskavý (obyč. o prejavoch človeka): uprel na ňu mäkký, nežný, milý, láskavý pohľad (op. prísny, strohý); mäkké, láskavé pohladenie
menejcenný ktorý má menšiu hodnotu, kvalitu, závažnosť a pod. • menejhodnotný • neplnohodnotný: duševne menejcenný, neplnohodnotný človek; menejhodnotný, neplnohodnotný športový výkon • podradný • druhoradý • druhotriedny (menej významný, kvalitný; op. prvotriedny): podradný umelec; druhoradá, druhotriedna kvalita tovaru • nekvalitný • horší • slabší (op. dobrý, kvalitný): menejcenný, nekvalitný, horší tovar; horší, slabší pracovný výsledok • hovor. pozadný (o obilí): pozadné zrno • treťoradý • treťotriedny (pomerne zlej kvality, hodnoty): treťoradý význam; treťotriedny hotel • pochybný • pokútny • pejor. brakový • kniž. obskúrny (ktorý má malú, podozrivú hodnotu): pridelili mu pochybnú, pokútnu prácu; braková, obskúrna literatúra • nezávažný (menej významný): nezávažný problém
meniť 1. robiť z niečoho niečo iné • premieňať: meniť, premieňať púšť na úrodnú pôdu • pozmeňovať • obmieňať • kniž. modifikovať (čiastočne meniť): človek postupne pozmeňoval, modifikoval prírodu; obmieňať text • deformovať (so zmenou k horšiemu): deformoval povahu dieťaťa zlou výchovou • odb.: metamorfovať • mutovať • permutovať: metamorfované horniny; permutované prírodné rezervácie
2. nahrádzať niečím iným toho istého druhu • striedať: menila, striedala šaty • obmieňať • varírovať • variovať (meniť s návratmi k pôvodnému): obmieňal, varíroval hudobnú tému • modulovať (meniť zvuk): modulovať hlas • tech. konvertovať: konvertovaný prúd
3. dávať jednu vec za inú • vymieňať: menil, vymieňal poistky • zamieňať: zamieňal byt za väčší, zamieňal koruny za marky • pejor.: čachrovať • machľovať • veksľovať (nečestne, pokútne meniť): čachrovali, machľovali s devízami • hovor.: čarať • čarovať: deti čarali hračky • ľud. zastar.: frajmačiť • frajmočiť: trhovníci frajmočili
meniť sa 1. postupne sa stávať niečím iným • premieňať sa: príroda sa mení, premieňa • prechádzať: jeseň plynulo prechádza do zimy
2. nastupovať na miesto niekoho, niečoho iného • striedať sa: prezidenti sa menia, striedajú • vymieňať sa: úlohy sa vymieňajú • obmieňať sa • variovať • varírovať: tóny varírujú jeden za druhým
3. p. lesknúť sa
metafora prenášanie pomenovania jedného javu, predmetu na iný jav či predmet na základe podobnosti niektorých znakov; takéto pomenovanie • obraznosť: básnik často využíva metaforu, obraznosť • obraz (metaforické pomenovanie): zvonivé metafory, obrazy básne • zastar. zried. prenáška
miestny ktorý je obmedzený na istý bod, na istú oblasť; ktorý sa týka iba časti väčšieho priestorového celku • lokálny • regionálny: miestny, lokálny kolorit obce bol nenapodobiteľný; miestna, lokálna bolesť hlavy; lokálne, regionálne pomery • pomiestny • menej časté lokalitný: pomiestne mená, lokalitné názvy • domáci • domorodý (op. cudzí): domáce, domorodé obyvateľstvo • tunajší (týkajúci sa miesta, o ktorom sa hovorí, kde sa práve nachádzame): rozprávať o miestnych, tunajších problémoch • tamojší (týkajúci sa miesta, o ktorom sa hovorilo, kde sme boli predtým): nepoznám tamojšie pomery • nár.: tutejší • tuťajší; odb. topický: topické názvy • zastaráv. vicinálny: vicinálna trať • obecný (týkajúci sa obce; patriaci obci): toto je miestny, obecný starosta; miestna, obecná samospráva • práv. partikulárny (ktorý platí len na istom území; op. všeobecný): partikulárne zákony • odb. endemický (vyskytujúci sa iba na istom území): endemické rastliny, endemická nákaza
mihalnica 1. pohyblivý kožný kryt na oku • viečko: mihalnice, viečka mu od únavy padajú
2. chĺpok na očnom viečku • riasa: má krásne dlhé mihalnice, riasy • obrva • kniž. brva
milodar malý (peňažný) dar al. príspevok na podporu niekoho, niečoho • almužna: to nie je dotácia, to je milodar, almužna • kniž. obolus
milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia! • drahý • milovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička! • expr.: milený • premilý • premilený • ľúbezný • preľúbezný • zlatý • prezlatý • sladký • presladký • poet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladká • expr. radostný • expr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný! • vzácny • cenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako pocty • obľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseň • vítaný • vhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmena • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • milulinký (veľmi milý)
2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľad • láskavý • vľúdny • prívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítanie • dobrotivý • dobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľad • priateľský • srdečný • úprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slová • nežný • prítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmev • teplý • hrejivý • oblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladenie • sladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké sny • expr.: milučký • milunký • milenký • milulinký • milučičký • premilý • presladký (veľmi milý)
3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišiel • príjemný • sympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievča • pôvabný • ľúbezný • lahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfy • pekný • krásny • expr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večer • rozkošný • roztomilý • expr. zastaráv. rozmilý • hovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénka • vľúdny • prívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredie • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • chutnučký • chutnulinký • milulinký • premilý • preľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)
4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať
5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapec • priateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapca • hovor.: frajer • chalan • štramák • fešák • gavalier • hovor. svoj • zastar. zried.: ľubimec • galán • subšt. šamster
mimoriadne 1. vymkýnajúc sa z ustáleného poriadku, z bežných pravidiel (op. riadne) • výnimočne: dnes ma môžeš mimoriadne, výnimočne navštíviť • nepravidelne • neplánovane • netradične
2. vyjadruje nie zvyčajnú, ale obyč. podstatne zvýšenú mieru, intenzitu a pod. • osobitne • výnimočne: dosahujú mimoriadne, osobitne dobré výsledky; je výnimočne šikovná • veľmi • značne • hodne: medzi nimi bol veľmi, značne, hodne veľký vekový rozdiel • nezvyčajne • neobyčajne • kniž.: neobvykle • nezvykle: do mesta sa dostali nezvyčajne, neobyčajne rýchlo; cieľ zasiahol neobvykle, nezvykle presne • nevídane • nevýslovne • neopísateľne • neuveriteľne • neslýchane: je nevídane, nevýslovne, neopísateľne krásna; za neuveriteľne, neslýchane krátky čas postavili novú školu • nevšedne • zriedkavo: chytil nevšedne, zriedkavo vzácny exemplár motýľa • nadmieru • nanajvýš • priveľmi • príliš: s odmenou bol mimoriadne, nadmieru, nanajvýš spokojný; táto hornina je priveľmi, príliš tvrdá • nadpriemerne • hovor. extra: do miestnosti vstúpil nadpriemerne, extra vysoký muž • zvlášť • obzvlášť • zastar.: obzvlášte • obzvláštne: podarilo sa mu zvlášť, obzvlášť rýchlo zbohatnúť • hovor. expr. ktovieako • bohvieako • čertvieako (v záporných vetách vyjadruje obmedzenie miery): vystúpenie súboru naozaj nebolo mimoriadne, ktovieako, bohvieako úspešné
porov. aj mimoriadny 1
mimoriadny 1. ktorý porušuje ustálený poriadok, ustálené pravidlá, normy; ktorý prevyšuje ustálenú, očakávanú mieru (op. riadny, bežný) • neobyčajný • nezvyčajný • nevšedný • kniž.: neobvyklý • nezvyklý: bol zaskočený mimoriadnymi, neobyčajnými, nezvyčajnými udalosťami; je to mimoriadna, nevšedná žena; mať neobvyklé, nezvyklé požiadavky • zvláštny • výnimočný • vzácny • extraordinárny • hovor.: extra (neskl.) • extrovný (ktorý prevyšuje priemer; ktorý sa nevyskytuje často): jeho knihy obsahovali mimoriadne, zvláštne, výnimočné myšlienky; človek mimoriadnych, vzácnych kvalít; to nie je nič výnimočné, nič extra • zriedkavý • ojedinelý • jedinečný • osamotený • osihotený (ktorý sa nevyskytuje často al. pravidelne): mať zriedkavé, ojedinelé šťastie; tento básnik je v našej literatúre jedinečný, osamotený, osihotený zjav • nenormálny • netypický • kniž.: abnormálny • atypický (ktorý sa odchyľuje od normálu): tento rok bolo nenormálne, abnormálne sucho; mať netypické, atypické vlastnosti • výlučný • osobitý • exkluzívny (iný ako bežný; iba jeden svojho druhu): zaujímať v histórii výlučné, osobité miesto; poskytnúť novinám exkluzívny rozhovor • neočakávaný • prekvapujúci • kniž. prekvapivý (ktorý nebol očakávaný; ktorý prevýšil očakávanie): neočakávaný, prekvapujúci, prekvapivý zvrat udalostí • osobitný • špeciálny (zvlášť zameraný a prevyšujúci bežnú normu): prikladať niečomu mimoriadny, osobitný, špeciálny význam; využiť osobitnú príležitosť • vynikajúci • nadpriemerný (ktorý prevyšuje ustálený priemer): mimoriadny, vynikajúci, nadpriemerný umelec • pozoruhodný • udivujúci • zarážajúci (ktorý vzbudzuje pozornosť, údiv): pozoruhodný, udivujúci talent; mimoriadna, zarážajúca beloba pleti • veľký • obrovský (prevyšujúci priemer): veľké, obrovské utrpenie národa • nevídaný • nebývalý • neslýchaný • neopísateľný • neuveriteľný (málo sa vyskytujúci; veľmi prevyšujúci priemer): dosiahnuť nevídaný, neslýchaný, neuveriteľný úspech; tvár nevídanej, neopísateľnej krásy • zvýšený (vyšší ako bežný): venovať niečomu mimoriadnu, zvýšenú pozornosť • prvoradý • kniž. eminentný (stojaci v hierarchii hodnôt najvyššie): mať na niečom prvoradý, eminentný záujem • bezpríkladný (ktorý nemá obdobu): mimoriadna, bezpríkladná starostlivosť o dieťa • výstavný (ako na výstave): mimoriadny, výstavný exemplár motýľa • extrémny (ktorý má krajné vlastnosti al. krajnú mieru vlastností): vo vrchoch sme žili v mimoriadnych, extrémnych podmienkach
2. ktorý sa vyskytuje mimo poriadku, mimo pravidiel (op. riadny, pravidelný) • osobitný • špeciálny: vypraviť mimoriadny, osobitný, špeciálny rýchlik; špeciálna letecká linka; osobitná, špeciálna forma štúdia • nepravidelný: nepravidelný výskyt hmyzu • neplánovaný • zvláštny: neplánované, zvláštne zasadanie vlády • netradičný (porušujúci tradíciu): netradičné stretnutie
minúť 1. dať preč (obyč. peniaze), spotrebovať zásoby, čas a pod. • utratiť: minula, utratila celú výplatu; minúť veľa času; utratiť veľa energie • vydať • zaplatiť: veľa vydala, zaplatila za šaty • vyplytvať (nehospodárne minúť): vyplytvať všetky úspory • hovor.: stroviť • pretroviť • zried. utroviť: rýchlo strovila mužov plat, všetky zásoby • vyčerpať (celkom minúť): vyčerpať zásoby uhlia • expr. vyhodiť (minúť rýchlo a zbytočne): vyhodila veľkú sumu za haraburdy • vydať sa (z niečoho): vydať sa z peňazí • vymíňať • pomíňať • pomárniť • poutrácať • povydávať • hovor.: potroviť • porozhadzovať (postupne minúť): potrovila všetky úspory • premárniť • premrhať • vymrhať • zmárniť (ľahkomyseľne, neužitočne minúť): premárnil, premrhal celé dedičstvo • hovor. rozhádzať • expr.: oplieskať • otrieskať (obyč. veľa peňazí): rozhádzal, oplieskal všetko, čo mal • expr.: pregazdovať • prebačovať • prehajdákať • prešustrovať • rozfrnadiť • rozgazdovať: prehajdáka, rozfrnadí celú výplatu • hovor. expr.: roztatáriť • odtatáriť • zašantročiť: odtatáril, zašantročil celý majetok • hovor. expr.: prelumpovať • preflámovať • prehuľať (pri zábave, alkohole): preflámoval veľa peňazí • fraz. pustiť groš/peniaze
2. náhodou sa nestretnúť s niekým, niečím • obísť sa: boli v budove, a predsa sa minuli, obišli • vyhnúť (sa) (zámerne minúť): zďaleka (sa) mu vyhol, zďaleka ho minul
3. pohybujúcim sa predmetom nedosiahnuť cieľ • netrafiť: guľka ho minula, netrafila • chybiť • nezasiahnuť: chybil, nezasiahol cieľ
4. p. opustiť 2, minúť sa 2
minúť sa 1. náhodou sa nestretnúť • obísť sa: minul sa, obišiel sa s kamarátom
2. postupne sa stratiť • minúť • pominúť • pominúť sa: úzkosť ju už minula; hnev (sa) pominul • prejsť • prestať • skončiť sa: búrka prešla; deň sa skončil • padnúť: zábrany padli • zmiznúť • zaniknúť • zájsť: mladosť zmizla, zašla • ubehnúť • ujsť • utiecť • uplynúť • prebehnúť (o čase): prázdniny ubehli rýchlo; cesta prebehla pokojne • spotrebovať sa • vyčerpať sa • zužitkovať sa • vyjsť (čerpaním sa minúť): zásoby sa spotrebovali, zužitkovali • hovor. dôjsť: cukor nám došiel • vypršať (o platnosti niečoho): platnosť pasu vypršala • hovor. zísť: už mu dovolenka zíde
množstvo 1. číselne vyjadriteľné zastúpenie nejakých jednotiek • kvantita • kvantum: neprimerané množstvo, kvantum • počet: Aký počet, aké množstvo fliaš je v debničke? • objem • rozsah • veľkosť: objem, rozsah škôd, výdavkov
2. veľký, ťažko presne vyjadriteľný počet • veľa • kvantum: množstvo, kvantum ľudí • bohatstvo • hojnosť: hojnosť nápadov • myriada • hovor. expr.: milión • vagón: vagón myšlienok • húf • masa • more • hromada • kopa • hŕba • hovor. expr.: fúra • halda • nával • záľaha • záplava • les • tucet • paleta • kniž. krupobitie: krupobitie slov (Alexy) • rad: rad rokov
p. aj kopa 2
mohutný ktorý má nezvyčajne veľké rozmery, menej často aj intenzitu, hodnotu a pod. (op. malý) • veľký • mocný • silný: mohutná, veľká stavba; mocná, silná šija; mocný, silný prúd vody; zapôsobil na mňa mocným, silným dojmom • obrovský • ohromný • nesmierny: obrovské stĺpy; obrovská, ohromná sila príboja; cítil obrovské, nesmierne nutkanie odísť (op. slabé) • statný • robustný • hovor. dúži (mohutný čo sa týka vzrastu; op. útly): vyrástol na statného, robustného, dúžeho mládenca • masívny • pevný • hrubý (mohutný čo sa týka rozmerov): masívne steny kláštora; masívna, pevná reťaz; pevné, hrubé múry • objemný • rozložitý (mohutný čo sa týka objemu, rozlohy): objemná kniha; rozložitý hrad • gigantický • kolosálny • monumentálny (ohromujúco mohutný rozmermi, hodnotou; op. nepatrný): gigantické, kolosálne súsošie; gigantická, monumentálna pyramída • veľkolepý • impozantný • grandiózny • majestátny (svojou mohutnosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny kráľovský palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikov • expr.: ozrutný • ozrutánsky • obrovitý • velikánsky • veličizný • preveľký: mohutné, ozrutné, obrovité chlapisko; ozrutánsky, velikánsky, veličizný gaštan; je v ňom mohutná, velikánska, preveľká túžba po poznaní • expr. obludný (svojou mohutnosťou vzbudzujúci hrôzu): mohutné, obludné rozmery stavby • expr.: herkulovský • herkulesovský • goliášsky: herkulovská, goliášska postava • expr.: hromový • dunivý (o zvuku, ktorý má veľkú intenzitu; op. slabý, tichý): ozval sa mohutný, hromový, dunivý hlas zvona
monštruozita veľká negatívna odchýlka od normálnej podoby al. veľkosti vzbudzujúca údiv, ale najmä odpor • monštruóznosť: monštruozita, monštruóznosť stavby • obludnosť • netvornosť • ohavnosť (zdôrazňuje škaredosť)
motať sa 1. expr. chodiť bezcieľne z miesta na miesto • potulovať sa • ponevierať sa: motá sa po byte; poneviera sa po meste • túlať sa • blúdiť (v dlhšom časovom rozpätí): túla sa po horách • expr.: tárať sa • potĺkať sa • popletať sa • vláčiť sa: tára sa, potĺka sa, vláči sa po uliciach • hovor. expr. zarážať sa: zaráža sa po svete • expr.: tmoliť sa • tmoľkať sa • motkať sa • šmatlať (sa) (obyč. na malom priestore): motká sa, šmatle okolo domu • expr.: šuchtať sa • šiplať sa • šiplikať sa • plantať sa • pľantať sa • pantať sa • kutiť sa (pomaly, obyč. zavadzajúc, sa motať): šuchce sa po kuchyni; šipliká sa v záhrade • obchádzať • obchodiť (motať sa v blízkosti, okolo niekoho, niečoho): stále obchádza, obchodí okolo zámku • expr.: obšmietať sa • opletať sa: obšmietali sa mame okolo nôh • expr.: vrázdiť sa • vráziť sa (chodiť hore-dolu cez dvere): vrázdili sa sem-tam cez dvere • hovor. expr.: obchendovať • obsmŕdať: Neobsmŕdaj tu! • nár. expr.: ošmŕdať (sa) • oplentať sa • šemotiť • šemotiť sa: šemotí v kôlni • expr.: mrviť sa • mlieť sa (vo väčšom množstve): ľudia sa v obchode melú; mrviť sa v tlačenici, v zástupe • nár. šukať • nár. expr. kikoliť sa (motať sa na jednom mieste)
2. p. tackať sa 3. p. pliesť sa 1, 2 4. p. zavadzať
mračiť sa 1. (os. i neos.) pokrývať sa oblakmi • oblačiť sa: od rána sa mračí; nebo sa mračí, oblačí • pomráčať sa: od severu sa pomráča • chmáriť sa • chmúriť sa (pokrývať sa temnými chmárami): obloha sa chmári, chmúri • zaťahovať sa • zaoblačovať sa (postupne sa pokrývať oblakmi): pomaly sa zaťahuje; obloha sa zaoblačuje • kniž. kaboniť sa: nebo sa kaboní • iba os. poťahovať sa: nebo sa poťahuje mračnami
2. sťahovať tvár do vrások (obyč. ako výraz nevôle) • mraštiť sa: Ivan sa stále mračí, mraští • mŕštiť sa • vraštiť sa • chmúriť sa: mŕštil sa, vraštil sa nad obrazom; nechmúr sa toľko • expr.: škňúriť sa • mosúriť sa • škarediť sa • kniž. kaboniť sa: Čo sa mosúriš?; kabonil sa od rána • zazerať • nevražiť • pejor. gániť • expr. fľochať (nevľúdne pozerať): zazerajú, nevražia na seba; zlostne gánil, fľochal na suseda • nár. murgotiť sa • nár. expr.: fľočiť (Jégé) • flošiť (Gabaj) • subšt. ksichtiť sa
mrzutý 1. ktorý má, ktorý pociťuje (momentálne al. trvalo) zlú náladu (o človeku); svedčiaci o tom • namrzený • rozmrzený • expr. namosúrený: stále je mrzutý, namrzený; namosúrená tvár • podráždený • nevrlý • kniž. morózny: podráždený, nevrlý, morózny starec • rozladený • nespokojný (majúci zlú náladu, prejavujúci nespokojnosť): od rána je akási rozladená, nespokojná • neprívetivý (op. prívetivý, milý) • nevľúdny (op. vľúdny): šéf je dnes neprívetivý, nevľúdny; neprívetivý, nevľúdny pohľad • expr.: ufrflaný • ofrflaný • uhundraný • ohundraný • ududraný • odudraný • ušomraný • ošomraný (ktorý frfle, hundre, dudre, šomre): Nebuď taký mrzutý, ufrflaný, uhundraný, ušomraný! • omrnčaný • umrnčaný (obyč. o mrzutom, plačlivom dieťati) • omrzený • nár. omrdený • expr. zastar. obidný (Kalinčiak)
2. p. nepríjemný
myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práci • expr. hútať: hútal o priateľoch • premýšľať • rozmýšľať • zamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problému • expr.: rozdumovať • rozhutovať • prehutovať • kniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle života • hovor. expr. páliť: dobre mu to páli • hĺbať • filozofovať • rozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láske • často expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovanie • pejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješ • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)
2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli deti • mať na zreteli • mať na pamäti • pamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätali • kniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysli • expr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlave • mieriť • zameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochotu • rozumieť • chápať • mieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inak • kniž. ponímať: ponímal to inak • predpokladať • počítať • rátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá
3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľať • pomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísť • mieniť • mať v úmysle: mieni, má v úmysle predať dom • chcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničí • kalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí
4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť si • mieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravdu • usudzovať • zmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobre • expr. hútať (si) • expr. zried. hútkať (si) • kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš? • domnievať sa • mať domnienku • byť v domnienke • nazdať sa • nazdávať sa • predpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sa • kraj. mívať (si) (Kukučín) • obmýšľať sa (Šoltésová) • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)
nabehnúť 1. naplniť sa nejakou tekutinou a tak zväčšiť svoj objem • navrieť • naliať sa: na čele mu nabehla, navrela žila; pupence sa naliali • naduť sa • nafúknuť sa • nafúkať sa: udretá pera sa mu nadula, nafúkala • zapuchnúť • napuchnúť • opuchnúť • spuchnúť • zduriť sa • oduriť sa • zdurieť (v dôsledku chorobného procesu): zapuchlo, spuchlo mu hrdlo; zduril sa mu nos • expr.: oliať sa • oduť sa: tvár sa mu od liekov oliala, odula • napučať • nabubrieť (prirodzeným procesom al. od vlhkosti): na jar napučali výhonky; drevo v daždi nabubrelo • expr. nabrznúť: stromy nabrzli miazgou • podbehnúť • podliať sa (zvnútra): oči mu podbehli krvou; krvou podliata tvár
2. náhle vzniknúť • naskočiť • naskákať: nabehla, naskočila jej husia koža; deťom naskákali zimomriavky • zjaviť sa • objaviť sa • urobiť sa • spraviť sa • utvoriť sa • vytvoriť sa: na tvári sa jej objavili, spravili vyrážky
3. p. naraziť 1 4. p. vniknúť 1 5. p. začať 1
náčrt 1. stručné rozvrhnutie postupu, stručné podanie: náčrt prednášky • kostra: myšlienková kostra deja • prehľad (krátke zhrnutie umožňujúce ľahkú orientáciu): prehľad dejín literatúry • sumár (krátky náčrt) • koncept (prvé písomné spracovanie): hrubý koncept článku • osnova (myšlienkové rozvrhnutie): osnova hry • obrys (hlavné črty niečoho): podať plán v obrysoch
2. p. náčrtok
nadaný majúci prirodzené vlohy na nejakú činnosť • talentovaný: je to nadaný, talentovaný básnik, matematik • šikovný • schopný (v istom odbore ľudskej činnosti): chlapec je šikovný v športe; byť mimoriadne schopným pedagógom • geniálny (mimoriadne, výnimočne nadaný): geniálne dieťa • rodený: rodený obchodník • zastar.: obdarený • obdarovaný (Vajanský)
nádherný 1. veľmi, nezvyčajne, obdivuhodne krásny (op. ohyzdný, ohavný, škaredý) • prekrásny: z vrcholu bol nádherný, prekrásny výhľad; mám nádherný, prekrásny pocit • skvelý: skvelý hotel • obdivuhodný • úžasný • kniž. úchvatný (nesmierne, strhujúco krásny): západ slnka bol obdivuhodný, úžasný; predvádzala úchvatný tanec • rozkošný • roztomilý • expr. zastar. rozmilý (milo, príjemne krásny): daroval jej rozkošný, roztomilý prstienok • očarujúci • oslňujúci • oslnivý • podmaňujúci • podmanivý (nesmierne, neodolateľne krásny): jej pohľad bol očarujúci, oslňujúci, oslnivý; oddávať sa podmaňujúcim, podmanivým tónom hudby • expr.: čarovný • anjelský • kniž.: čarokrásny • prelestný (neskutočne krásny) • poet. lepý: písal čarovné, čarokrásne verše; anjelský, prelestný zjav • expr.: nebeský • rajský • elyzejský (povznášajúco, blažene krásny): z rádia znie nebeská, rajská melódia • hovor. expr. božský: má božský hlas • expr.: rozprávkový • rozprávkovokrásny (krásny ako v rozprávke) • expr. bájny • hovor. expr. báječný: na pobreží má rozprávkovú, rozprávkovokrásnu vilu; nádherný, bájny zjav; rozprávkový, báječný život • žiarivý (prenikavo krásny): žiarivý úsmev • veľkolepý • skvostný (nezvyčajne krásny; nesúci znaky bohatstva, moci): veľkolepá scenéria; veľkolepá, skvostná stavba • prepychový • luxusný • blýskavý (s prvkami bohatstva, prepychu): prepychová, luxusná večerná toaleta • parádny • pompézny • kniž. pyšný • expr. hrdý • poet. hrdokrásny: pyšné, hrdé bralá • kniž. honosný • zastar. okázalý (nie každodenne krásny, vyrátaný na efekt): parádny koč; pompézny, honosný, okázalý kráľovský sprievod • expr. prenádherný
p. aj pekný 1, krásny 1
2. p. výborný
nadobudnúť stať sa majiteľom, nositeľom niečoho • získať: nadobudol, získal vzdelanie • dostať (nadobudnúť ako výsledok niečoho): dostal vyznamenanie • zaobstarať si • obstarať si • zaopatriť si • zadovážiť si (po predchádzajúcom úsilí): obstarala si látku na šaty; zadovážil si diplom • hovor. zohnať • hovor. expr. splašiť: zohnal, splašil nový kabát • vziať • zobrať • prísť • dôjsť (nadobudnúť bez osobitného úsilia): Kde si vzal toľko peňazí?; ľahko prišiel k titulu • dosiahnuť • domôcť sa (nadobudnúť s námahou): dosiahol dobré výsledky; domohol sa uznania • nahromadiť • nabrať (nadobudnúť veľké množstvo): nahromadil si celý majetok • expr.: nahonobiť • nazhonobiť • hovor. zhonobiť: nahonobil, zhonobil veľa peňazí • zdediť (nadobudnúť dedičstvom) • nár. nadobariť si
nadživotný väčší ako v skutočnosti, v živote (op. životný) • nadskutočný (op. skutočný, reálny): socha v nadživotnej, nadskutočnej veľkosti • nadľudský • obrovský • ohromný (presahujúci ľudské miery): busta básnika v nadľudských, obrovských, ohromných rozmeroch
p. aj neskutočný
náhle v krátkom čase a obyč. nerátajúc s tým • náhlo • rýchlo: všetko sa zbehlo tak náhle, rýchlo • zrazu • odrazu • naraz • razom: zrazu, odrazu vyskočil z lavice; naraz, razom sa prudko rozohnal • prudko • hovor. šmahom: počasie sa prudko, šmahom zmenilo • znezrady • nenazdajky • znenazdania • znenazdajky: znezrady, nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu rovno pred auto • nečakane • neočakávane • nepredvídane: nečakane, neočakávane zabočil doprava • lek. akútne: jej zdravotný stav sa akútne zhoršil • zastar. vraz (Botto, Lenko) • fraz.: obratom ruky • ani sa nenazdáš
porov. aj náhly 1
nahý 1. ktorý nie je pokrytý šatami (op. oblečený, zahalený) • holý: deti behali po pláži nahé, holé; vystavoval slnku svoje nahé, holé telo • vyzlečený • neoblečený • neodetý: po vykúpaní neostávaj dlho vyzlečený, neoblečený, neodetý • nezahalený: spod krátkych sukieň vytŕčali nezahalené kolená • odhalený • obnažený: maliar rád maľoval odhalené, obnažené ženské telo • expr. nahatý: Nepobehuj tu nahatý! • zjemn.: nahučký • nahunký • nahučičký • nahulinký
2. p. holý 2 3. p. holý 4, skutočný 1
najmä zdôrazňuje platnosť výrazu, pričom ho označuje ako najdôležitejší • predovšetkým • hlavne: teraz musí najmä, predovšetkým pokojne ležať; chcel sa stretnúť hlavne s otcom • nadovšetko: má rád architektúru, sochy, no nadovšetko obrazy • osobitne • kniž. v prvom rade • zvlášť • kniž. obzvlášť • zastar.: zvlášte • obzvlášte: zaujímali sa v prvom rade, zvlášť, obzvlášť o teba • zastar. menovite • subšt. gór (Hrúz, Johanides)
nájsť 1. odhaliť doteraz neznámu vec • objaviť: našiel, objavil príčinu svojho neúspechu • zistiť • odkryť • prísť (na niečo) • dôjsť (na niečo): zistil chyby v účte; prišiel na chyby v účte • natrafiť (náhodou nájsť): natrafil na dobrú knihu • vyhľadať • vypátrať • vysliediť • vystopovať (nájsť po dlhšom hľadaní): vyhľadal si vhodné miesto; vypátral úkryt zlodejov • expr.: vyhrabať • vykutať • vykutrať • vykutiť (prehrabovaním nájsť): ktovie, kde to vyhrabal, vykutal • expr.: vysnoriť • vyňuchať: konečne vysnoril jeho adresu • expr.: vyšpárať • vyšparchať • vyštuchať • vyňúrať (s námahou nájsť): vyštuchal kdesi pár drobných • ponachodiť • ponachádzať (postupne nájsť): ponachádzal zaujímavé fakty • hovor. zastaráv. uhľadieť si: ak si uhľadíte čas, príďte • nahmatať • vyhmatať (hmatom nájsť): potme nahmatal, vyhmatal kľučku
2. objaviť niekoho niekde • zastihnúť • stihnúť: našiel ju doma; otca nezastihol, nestihol v práci
3. úsilím dosiahnuť • získať: konečne si našiel prácu; získal sebavedomie • nahľadať: nahľadal pár korún
nakŕmiť dať niekomu jesť, aby bol sýty • nachovať • nasýtiť: nakŕmila dieťa polievkou; nachovala hydinu • zasýtiť (úplne nasýtiť): zasýtiť sa syrom • kniž. obživiť (vo všeobecnosti poskytnúť jedlo, obživu): ťažko obživil početnú rodinu • nahostiť • počastovať (dať jesť návšteve): nahostila všetkých buchtami • pohostiť • expr.: napchať • nadžgať: každý deň musí nadžgať hladné krky • prichovať (obyč. mláďatá): kobyla prichovala žriebätko • dosýtiť (dať viac jedla): dosýtila deti ovocím • napásť (nakŕmiť pasením): napásol dobytok • vyobročiť • naobročiť • hovor. nafutrovať (nakŕmiť kone)
namáhať sa vynakladať námahu (fyzickú al. duševnú) • napínať sa • vyčerpávať sa • vysiľovať sa: namáhala sa, napínala sa umývaním okien; vysiľoval sa prácou na stavbe • prepínať sa • presiľovať sa (nadmieru sa namáhať): vždy sa prepínal v práci • expr.: trhať sa • ťahať sa • naťahovať sa: v práci sa veľmi netrhá; ťahá sa s ťažkým kufrom • hovor.: pasovať sa • turbovať sa: pasoval sa s prípravou prednášky; zbytočne sa turboval • laborovať (trápiť sa s niečím, namáhavo niečo robiť): laborujem s tým textom už týždeň • expr.: pechoriť sa • mocovať sa • molestovať sa • chamriť sa • chamrať sa • chámoriť sa (obyč. fyzicky): pechoril sa, molestoval sa s obrovským balíkom • trápiť sa • moriť sa • umárať sa • sužovať sa (psychicky sa namáhať): sužoval sa, moril sa pri štúdiu • expr.: katovať sa • lopotiť sa • strháňať sa • krušiť sa • oštarovať sa • oštárať sa • hovor. expr.: mordovať sa • šťaviť sa: šťavil sa pred skúškou • unúvať sa • ustávať sa • expr. obťažovať sa (namáhať sa v malej miere): neunúval sa s odpoveďou • nár.: morcovať sa • vrsovať sa • drcoliť sa: vrsoval sa s ťažkou fúrou • hrub. prdúskať sa
namáhavý vyžadujúci vynaloženie veľkých (obyč. fyzických) síl (op. ľahký) • ťažký • neľahký • obťažný: cvičenci robia namáhavé, ťažké, obťažné cviky; box je namáhavý, ťažký šport; víťazstvo bolo výsledkom ťažkého, neľahkého zápasu • vyčerpávajúci • vysiľujúci (ktorý vedie k strate, oslabeniu síl): vyčerpávajúca, vysiľujúca práca baníka • únavný • unavujúci • úmorný • zastar. úsilný (ktorý spôsobuje únavu): horolezci uskutočnili úmorný, únavný výstup; každý pohyb je unavujúci; úsilná jazda (Šoltésová) • úporný (pri dlhodobom vynakladaní síl): lekári zviedli namáhavý, úporný boj o život zraneného • prácny • expr.: lopotný • krvopotný • mozoľnatý (vyžadujúci veľké, obyč. pracovné úsilie): prácne zbieranie minerálov; kopanie studne bola lopotná, krvopotná práca • kniž. al. expr. sizyfovský (veľmi namáhavý a obyč. bez očakávaného výsledku): viesť sizyfovský zápas o slobodu • expr. zried.: znojný • potný • zried. potutvárny
naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomník • podliak • pejor. zried. podlina (Jesenská) • oplan • expr.: lump • lumpák • darebák • mizerák • paskuda • paskudník • lotor • mrcha • mrchavec • mršina • neosožník • žobrák • bezbožník • špina • špinavec • ledačina • ledačo • lapikurkár • pohan • planina • pliaga • pekný vták • zgerba • hovor. expr. anciáš • trocha pejor.: lapaj • lagan • pejor.: niktoš • mamľas • obšivkár • šklban • pľuha • pľuhák • pľuhavec • pľuhavník • všivák • galgan • bitang • smrad • hnusoba • hnusák • hnusota • hnusník • hovor. pejor.: vagabund • papľuh • gauner • nepodarenec • nevydarenec • nepodarok • nezdarník • pejor. zried. nezdarenec • kniž. nehodník • hrub.: sviňa • kurva
naopak opačným smerom al. spôsobom, na opačnú stranu • opačne: všetko robil naopak, opačne • obrátene • prevrátene: kartu položil na stôl obrátene, prevrátene • inverzne: inverzne prehodnotiť vzťah medzi človekom a prírodou • naruby (na opačnú stranu): pred praním prevrátila obliečku naopak, naruby • fraz.: dolu hlavou • hore nohami
napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý sneh • napadať (postupne): napadalo lístia • expr.: nakydať (sa) • naváľať sa • navaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehu • nasypať sa • nasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golier • pripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehu • expr. zried.: narútiť sa • narúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu
2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúť • zaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodca • skočiť • vrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súpera • naskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočil • expr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v noci • kniž.: atakovať • inzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážku • osopiť sa • expr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu
3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienka • pomyslieť si • rozpomenúť sa • rozpamätať sa • spomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úrad • kniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počul • expr. vhupnúť do hlavy • pren. svitnúť (v hlave/v mysli) • fraz. prísť na niečo • streliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneď • blysnúť • blysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienka • nár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)
nápoj tekutina na pitie: alkoholický, osviežujúci nápoj • zastar. nápitok: božský nápitok • almázia • malvázia (silný sladký nápoj): to víno sa pije ako almázia, malvázia • občerstvenie (nápoj na osvieženie): pohár s občerstvením • hovor.: pijatika • pitie (obyč. liehový nápoj): minula sa nám pijatika • expr. mok (v básnickom, nadnesenom vyjadrení): z čaše pije zlatý mok • nektár (v gréckej mytológii nápoj bohov; expr. lahodný nápoj): pezinské sa pilo ako nektár • hovor. expr.: ločprda • ločprdina (zlý nápoj) • pejor.: brečka • žbrnda (nechutný nápoj): tá brečka, žbrnda sa nedá piť
napraviť 1. uviesť do pôvodného stavu, do správnej polohy • upraviť: napravila, upravila si sukňu, klobúk • ponaprávať (postupne): ponaprávala všetky postele • obnoviť • reštaurovať • zreštaurovať: reštaurovať staré maľby • opraviť • hovor.: reparovať • zreparovať (napraviť niečo pokazené): opravil rýchlo starší plot; zreparoval strechu • korigovať • skorigovať (napraviť niečo poškodené, pochybené): skorigovať časovú odchýlku hodín, chyby v texte • nastaviť (napraviť hodiny): nastavila hodiny na letný čas
2. uviesť do lepšieho stavu • polepšiť • zlepšiť: napravil si náladu; zlepšili mu plat • hovor. vylepšiť: vylepšil starý rukopis • korigovať • skorigovať (opravením chýb): skorigoval svoje správanie, vzťahy medzi kolegami
3. morálne pozdvihnúť na vyššiu úroveň • polepšiť: napravili, polepšili previnilca
4. zariadiť, aby niečo zlé, chybné prestalo jestvovať • opraviť • korigovať • skorigovať: napravil svoje chyby; opravil, skorigoval tvrdenie kolegu • zmyť (napraviť vinu): nezmyl svoj hriech • kniž. odčiniť: odčinil všetky krivdy • odstrániť • zlikvidovať (v úplnosti): odstránili, zlikvidovali nedostatky v hospodárení • ponaprávať (postupne)
5. p. usmerniť 1
naraziť 1. pri pohybe sa prudko dotknúť (mimovoľným nárazom) • vraziť: autá narazili, vrazili do seba • udrieť • uderiť • buchnúť: čln udrel o breh; buchol hlavou do steny • expr.: bachnúť • tresnúť • tresknúť • trepnúť • hovor. expr. švacnúť: opitý šofér bachol do stĺpa • drgnúť • strčiť • expr.: štuchnúť • šuchnúť • hovor. expr.: bacnúť • bucnúť (trochu naraziť): drgol lakťom do nábytku • expr. zried.: drúliť • trknúť: v tme drúlil do stromu • sotiť (zároveň vychýliť z polohy): sotil do protihráča tak, že spadol • zraziť sa (naraziť navzájom): zrazili sa čelami • nabehnúť • naletieť (naraziť v rýchlom pohybe): lyžiar nabehol na kamene, na prekážku • nár. expr. klmnúť
2. nečakane, náhodou stretnúť niekoho al. sa stretnúť s niečím • natrafiť • trafiť: pri prechádzke narazil na známych; trafil na dobrú knihu • zraziť sa (s niekým, niečím) • prísť • dôjsť • objaviť • nájsť: prišiel k dobrej knihe; došiel na chybu v účte • expr.: naďabiť • naďapiť: naďabil na prekážku
3. nárazom umiestniť • nasadiť: narazil, nasadil si klobúk • nastoknúť • nabodnúť • napichnúť (na niečo ostré): nastokla mäso na ražeň • nabiť • natĺcť (do niečoho): nabil klince do steny
4. p. dotknúť sa 2 5. p. usmerniť 1
náručie priestor medzi roztiahnutými rukami; jeho obsah • kniž. náruč: vziať dieťa do náručia, do náruče; náručie, náruč sena • objatie: vymaniť sa z objatia
natrafiť 1. nečakane, náhodou nájsť al. zbadať • trafiť • naraziť: natrafil na veľké prekážky; trafil na známeho, na vodu • stretnúť sa • objaviť • prísť • dôjsť: stretol sa so známym; prišiel na stopu zločinu; objavil chyby v prepise • expr.: naďabiť • naďapiť • nabŕdnuť • potknúť sa: nabŕdol na jeho meno v zozname; potkol sa o čudný prípad • nár. expr.: naťapiť • napopáckať (Kukučín)
2. vhodne prísť • trafiť: zle (na)trafil, nikto nebol doma
navliecť 1. posúvaním umiestniť na niečo • natiahnuť: navliekla si, natiahla si rukavice • nasunúť • nasadiť: nasunul hadicu na vodovod; nasadil si masku • nastoknúť • stoknúť • styknúť • naraziť (prudším pohybom navliecť): nastokol jej obrúčku; narazil si čiapku • postýkať • ponavliekať • ponastýkať • nastýkať • nár. postýbať • nastýbať (postupne, viac vecí): ponavliekala si všetky prstienky • obliecť (navliecť na telo): obliekla si sukňu • obuť (navliecť na nohy): obul si papuče
2. p. nastrojiť 1
navrieť 1. naplniť sa a zväčšiť svoj objem • nabehnúť: po páde mu navrela hrča na čele; nabehli mu uzliny na krku • napuchnúť • opuchnúť • spuchnúť (puchnutím navrieť): napuchla mu tvár od plaču • zhnisať • hovor.: nazbierať sa • zozbierať sa (hnisaním navrieť): rana sa nazbierala • ponavierať (postupne, viac vecí): ponavierali mu žily
2. vzniknúť na koži • utvoriť sa • vytvoriť sa • objaviť sa: po práci mu navreli mozole; objavili sa mu pruhy po bitke • urobiť sa • spraviť sa: spravil sa mu vred • ponavierať (postupne): ponavierali mu vredy
náznakový nesúci iba základné znaky, príznaky, prejavy niečoho (op. vyčerpávajúci, úplný) • náznakovitý: náznakové, náznakovité formulácie • menej časté: náčrtovitý • náčrtkovitý: predložil iba náčrt(k)ovité riešenie • skratkovitý • obrysovitý • rámcovitý • rámcový • heslovitý • stručný (op. obsiahly): skratkovité, obrysovité, rámcovité predstavenie projektu; heslovitý, stručný úvod
p. aj neúplný
názor chápanie skutočnosti • náhľad: vyjadriť svoj názor, náhľad • mienka: držať sa svojej mienky • úsudok (výsledok uvažovania): urobiť si vlastný úsudok o veci • presvedčenie (názor, ktorého správnosť človek pokladá za nespornú): brániť svoje presvedčenie • zmýšľanie (súhrn názorov): konať podľa svojho zmýšľania • hovor. teória: má na to svoju teóriu • kniž. nazeranie (Šoltésová) • predstava (obraz utvorený rozumovou činnosťou, skúsenosťou): mať o niečom jasnú predstavu • stanovisko • postoj (východisko posudzovania): Aké je vaše stanovisko, váš postoj k celej veci? • pohľad: realistický pohľad na udalosti • hlas (názor a jeho prejav): vypočuť si ďalší hlas • obraz: utvoriť si obraz o svete • zásada (ustálený názor na konanie, správanie): pevné životné zásady • hypotéza (vedecky podložený, ale ešte definitívne nedokázaný názor)
názorný uľahčujúci vnímanie a pochopenie obyč. uvedením obrázkov, príkladov, pomôcok a pod.; zložený z obrázkov a pod. určených ako ukážka, vzor, príklad • zastar. náhľadný: učiť názornou, náhľadnou metódou; vysvetľovať učivo uvedením názorného príkladu • inštrukčný • inštruktívny (založený na návode): inštruktívny spôsob vyučovania • obrazný (založený na obrazoch): audiovizuálna technika umožňuje obrazný výklad • prístupný • zreteľný • presvedčivý: nákres urobil vysvetľovanie prístupným, zreteľným; použiť názornú, presvedčivú argumentáciu • ukážkový • vzorový • živý (využívajúci niečo ako vzor, dôkaz a pod.): toto je ukážkový, vzorový, živý príklad správneho postupu • ilustračný • ilustratívny (majúci charakter ilustrácie): ilustračný, ilustratívny materiál na vyučovanie • demonštračný: demonštračný sprievod prednášky • odb. deiktický: deiktická vyučovacia metóda
necudný bez primeranej mravnej zdržanlivosti, čistoty; zmyselne vyzývavý; svedčiaci o nedostatku mravnej zdržanlivosti (op. cudný, zdržanlivý) • nemravný: necudná, nemravná žena • nemorálny • amorálny: nemorálne, amorálne činy • nehanebný • neprístojný (spoločensky neprimeraný z hľadiska mravnosti): nehanebné, neprístojné obnažovanie ženského tela • nehanblivý • neslušný • frivolný • kniž. bezostyšný (bez hanby, bez mravných zábran): necudný, neslušný, frivolný tanec; nehanblivá, neslušná, bezostyšná dievka • zvrhlý • zvrátený • chlipný • pejor. zhýralý • kniž. smilný (bez akejkoľvek mravnosti, mravnej zdržanlivosti): zvrhlý, zvrátený, chlipný človek; zvrhlé, zhýralé správanie; necudné, smilné pohľady • lascívny • pejor.: bezbožný • bohapustý • oplzlý • obscénny (svedčiaci o nedostatku mravnej zdržanlivosti; op. slušný): lascívne filmové scény; oplzlá, bezbožná nahota; oplzlé, obscénne, bohapusté žarty, reči
nečinný ktorý nevykonáva (nijakú) činnosť, prácu; ktorý nevyvíja úsilie, nerobí kroky v prospech al. neprospech niečoho; svedčiaci o tom (op. činný, činorodý) • pasívny • neaktívny • kniž. nedvižný: nečinný, pasívny člen hnutia; zaujať neaktívny, nedvižný postoj k problému • trpný (úplne bez záujmu, úsilia): trpné prijímanie rozkazov; trpná oddanosť osudu • nepodnikavý (op. podnikavý): nepodnikavý obchodník • pejor. zápecnícky • kniž.: oblomovský • oblomovovský: viesť zápecnícky, oblomovský spôsob života • expr. ťapákovský • kniž. al. odb. inertný (neschopný reagovať)
neďaleko 1. v neveľkej priestorovej vzdialenosti (op. ďaleko) • obďaleč • opodiaľ • zried. obdiaľ: neďaleko, obďaleč postavili veľký obchodný dom; zastali opodiaľ, obdiaľ a odtiaľ sa pozerali • vedľa • povedľa: ležia vedľa, povedľa v tráve • hovor. toť: toť za rohom je kino • bokom • stranou: zostali stáť bokom, stranou, aby sa im nič nestalo • pozďaleč • zobďaleč: sadli si pozďaleč, zobďaleč od nás • zried. spozďaleč (Topoľská) • zastar.: poďalej • poďalšie (Kukučín, Vajanský) • blízko • nablízku (v malej vzdialenosti): býva tu blízko, nablízku • kúsok • expr.: kúštik • kúsoček • kúštiček: kúsok, kúštik, kúštiček odtiaľ je vodopád
2. (koho, čoho) vyjadruje neveľkú priestorovú vzdialenosť od niekoho, od niečoho • blízko • obďaleč (koho, čoho): auto ho zrazilo neďaleko, blízko domu; zastal obďaleč dverí • vedľa • povedľa (koho, čoho): sprievod prešiel vedľa, povedľa nás • pri (kom, čom): pri stanici je hotel
nedohľadný ktorý má zrakovo neobsiahnuteľné rozmery; nepredstaviteľne veľký (obyč. čo sa týka množstva al. rozsahu) • nedozerný: dom sa strácal v nedohľadnej, nedozernej diaľke; nedozerná hĺbka plies (op. malá) • kniž. nezmerný • zastar. nedovidný: havária bude mať nezmerné, nedovidné následky (op. nepatrné, zanedbateľné) • rozsiahly • nekonečný: všade sa rozprestierali rozsiahle, nekonečné pláne; neopatrnosťou boli zapríčinené rozsiahle škody • nesmierny • obrovský: v zástupe kráčalo nedohľadné, nesmierne množstvo ľudí • neobmedzený • bezmedzný • bezhraničný (nemajúci koniec, ohraničenie): bezmedzný, bezhraničný vesmír; otvárajú sa pred nami neobmedzené, bezhraničné možnosti • rozľahlý • kniž. bezbrehý (o vzdialenosti): rozľahlé, bezbrehé more • ďalekosiahly (obyč. o hodnotách, javoch nie presne určiteľných): klásť si nedohľadné, ďalekosiahle ciele (op. konkrétne, krátkodobé) • nepredstaviteľný • nepredvídaný (ktorého hodnoty si nemožno predstaviť, predvídať): počasie zapríčinilo poľnohospodárom nepredstaviteľné, nepredvídané straty
p. aj veľký
nemladý už nie mladý, vekovo starší • hovor. postarší: vydala sa za takého nemladého, postaršieho muža • expr.: obstarnejší • obstarožný • obstarný: zvráskavená tvár obstarnejšieho, obstarožného, obstarného človeka
p. aj starý
nemravnosť porušovanie mravných zásad; nemravný čin (op. mravnosť) • nemorálnosť • kniž.: amorálnosť • amoralizmus • imorálnosť • imoralita: dopúšťať sa nemravností, nemorálností, amorálností • kniž. nemrav (Dobšinský) • neslušnosť • hanebnosť • nehanebnosť • neprístojnosť: nehanebnosť, neprístojnosť správania • hriešnosť • pejor.: bezbožnosť • bohapustosť (porušovanie kresťanskej morálky): bohapustosť rečí • skazenosť • spustnutosť • pren. prehnitosť (mravný úpadok): skazenosť, prehnitosť spoločnosti • zvrátenosť • perverznosť • perverzita • pejor.: zvrhlosť • zhýralosť: všetky jeho činy sú poznamenané zvrátenosťou, zvrhlosťou • chlipnosť • kniž. smilstvo (o pohlavnom živote): chlipnosť pohľadu • pejor.: oplzlosť • obscénnosť • obscenita: obscénnosť filmového záberu • necudnosť • kniž. neresť • predajnosť (oddávanie sa nízkym vášňam) • expr.: špina • špinavosť • prasacina • hrub.: sviňacina • svinstvo
nemravný porušujúci mravné zásady, odporujúci mravným zásadám (op. mravný) • nemorálny • amorálny • neetický (nedodržujúci základy morálky, etiky): nemravný, nemorálny človek; je to nemorálny, neetický, amorálny skutok • necudný • kniž. nerestný • cudzoložný • predajný (oddávajúci sa nízkym vášňam, pudom, obyč. v sexuálnej oblasti): necudné, nerestné, predajné ženy; necudné správanie • ľahký (o žene) • neslušný • nehanebný • neprístojný (bez mravnej bezúhonnosti): robiť dievčaťu neslušné návrhy; viesť nehanebný, neprístojný život • hriešny • pejor.: bezbožný • bohapustý (porušujúci kresťanskú morálku) • expr. zried. zosodomčený • zastar. sodomitský: hriešny, bezbožný čin; viesť nemravné, bohapusté reči • pokazený • skazený • spustnutý • kniž. padlý • pren. prehnitý (mravne upadnutý): syn je pokazený, skazený vplyvom zlého prostredia; nechcem žiť v takejto (mravne) skazenej, prehnitej spoločnosti; padlé dievča; skazený, spustnutý opilec • zvrátený • perverzný • pejor.: zvrhlý • zhýralý (chorobne nemravný): zvrátené, perverzné chúťky; zvrhlý, zhýralý mladík • chlipný • kniž. smilný (nemravný čo sa týka pohlavného života): nemravné, chlipné pohľady; chlipné, smilné túžby • pejor.: oplzlý • obscénny (obyč. o rečiach): rozprávať oplzlé, obscénne žarty; nemravné, oplzlé, obscénne zábery vo filme
p. aj skazený 3
nenahraditeľný ktorý, ktorého nemožno ničím nahradiť: nenahraditeľný priateľ • jedinečný (jediný svojho druhu): v cudzine získal nenahraditeľné, jedinečné skúsenosti; strácame v tebe jedinečného odborníka • veľký • obrovský • ohromný • nesmierny (obyč. o niečom vyčísliteľnom, čo má negatívny dosah): napáchať veľké, obrovské škody; utrpieť ohromnú, nesmiernu stratu
neosobný 1. ktorý nie je zaťažený osobným postojom, ale sa opiera o skutočnosť (op. osobný) • objektívny (op. subjektívny) • vecný: neosobný, objektívny názor; objektívna, vecná kritika • nezaujatý • nestranný (obyč. v záujme spravodlivosti; op. zaujatý, neobjektívny): zachovať si nezaujatý, nestranný postoj voči opozícii; nezaujaté, nestranné hodnotenie • neutrálny • indiferentný • hovor. nezaťažený (nie jednostranne kladný al. záporný): k sporu iných zaujímal neutrálne, indiferentné stanovisko; hovoril to indiferentným tónom; aj voči neprajníkom zostal nezaťažený • odosobnený (zbavený osobných záujmov al. zaujatia): zostať v spore neosobný, odosobnený • všeobecný (nie vlastný, ale vyjadrujúci názory, postoje a pod. mnohých): jeho kritika mala neosobný, všeobecný ráz; tlmočil všeobecnú mienku
2. p. strohý 3, odmeraný 1
nepredstaviteľný 1. ktorý sa nedá predstaviť, čo sa týka množstva, veľkosti, intenzity a pod. • neuveriteľný • obrovský • ohromný • nesmierny: naša armáda utrpela nepredstaviteľné, obrovské straty; prežiť nesmierne utrpenie; mať obrovský, ohromný úspech • kniž. nepreberný (čo do množstva): nepreberné bohatstvo • expr. fantastický: zaznamenať fantastický úspech
p. aj veľký
2. ktorý sa nedá predstaviť, čo sa týka kvality • nevyhovujúci • zlý: žiť v nepredstaviteľných, zlých pomeroch; nevyhovujúce, zlé životné podmienky
neprehľadný 1. v ktorom niet prehľadu, v ktorom pre zložitosť nie je možná (ľahká) orientácia (op. prehľadný) • neusporiadaný • chaotický: neprehľadný, neusporiadaný výklad; neusporiadaný, chaotický vývin udalostí • nejasný • zmätený • expr. zamotaný: nejasné, zmätené pomery v spoločnosti; zmätená, zamotaná reč • zložitý • komplikovaný (op. jednoduchý): neprehľadná, zložitá mapa; zložitá, komplikovaná spoločenská situácia • kniž. spletitý: spletité udalosti
2. o ktorom si nemožno urobiť prehľad, obyč. pre jeho veľkosť, rozsah • veľký • rozsiahly: neprehľadné, veľké plochy lesa; veľké, rozsiahle škody • obrovský • ohromný • nesmierny: obrovské, ohromné, nesmierne zástupy ľudí
nepriamy jestvujúci, uskutočňovaný bez priamej, bezprostrednej prítomnosti al. súvislosti, obyč. prostredníctvom niekoho, niečoho (op. priamy, bezprostredný) • sprostredkovaný: nepriame, sprostredkované informácie; sprostredkovaná účasť (op. osobná) • kniž. indirektný: indirektný vplyv • vedľajší • druhotný: vedľajší, druhotný účinok lieku; nepriamy, druhotný dôkaz • bočný • postranný (ktorý nesmeruje priamo): bočné, postranné osvetlenie • prenesený • obrazný • metaforický (založený na istej podobnosti, vnútornej súvislosti): nepriame, prenesené pomenovanie; obrazné vyjadrenie • zaobalený • zastretý: zaobalená reč; zaobalená, zastretá narážka