Synonymá slova "oň" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 92 výsledkov (1 strana)

  • ten, tá, to 1. ukazuje na osobu al. vec v blízkosti hovoriaceho • tentotátototo: prosím si ten, tento oblek, tú, túto sukňutento tutáto tutoto toten tutá tuto tututo tentuto tátuto totento tutotáto tutototo tutohovor.: tu tentu tátu totuto tentotuto tátotuto totoexpr.: tenhľatáhľatohľatentohľatátohľatotohľa: ten(to) tu sa mi nepáči; tu(to) ten sa začal biťnár. totentotá

    2. označuje osobu, zviera al. vec, ktoré sa v dialógu nezúčastňujú, o ktorých už bola reč al. ktoré sú dostatočne určené situáciou • ononaono: chcel som priateľovi pomôcť, ale ten, ale on moju pomoc odmietol

    3. p. tamten


    on, ona, ono p. ten 2


    tamten, tamtá, tamto ukazuje na (vzdialenú) osobu, vec al. odkazuje na osobu, vec už spomínanú • tento: tamten, ten vzadu to spravil; tamtá, tá kniha sa mi páčitamtotentamtotátamtototentamtátamtotam, pís. i tamto ten, ten tam atď.: tamtoten, tentam v krátkom kabáte sa mi nepozdávaonenonáonohovor.: hentenhentáhentohentamtenhentamtáhentamto, pís. i hentam ten atď.: podaj mi onen, henten kľúč; hentamten obraz je peknýnár.: heno tenheno táheno to (Jesenský)


    okolkovať počínať si vyhýbavo al. nerozhodne (v reči, v skutkoch), obchádzať veci • robiť okolky: dlho okolkoval, kým pristúpil na spoluprácuotáľaťodkladaťodsúvaťodďaľovať (odkladať rozhodnutie): otáľa s odpoveďou; odkladá, odsúva odpoveďváhaťmeškať (kolísať pri rozhodovaní): urobil to bez váhania; Nemeškaj a choď!rozpakovať sazdráhať sa (nerozhodne odmietať): zdráhal sa prijať ponukuokúňať saostýchať sapohanbievať saexpr. ošívať safraz. expr. chodiť ako mačka okolo horúcej kašeonačiť sanár.: hákliť saobškĺňať sa (pri vyhýbavom, nerozhodnom počínaní prejavovať hanblivosť, plachosť): Neokúňajte sa a vezmite si viac!vykrúcať savytáčať savyhovárať sahovor. expr. fixľovať (vyhýbavými rečami riešiť nepríjemnú situáciu): vykrúca sa, vytáča sa, fixľuje, len aby nevyšla pravda najavoniž. hovor.: ondieť (sa)ondiať (sa)tentovať sa: Čo sa ondieš?


    onačiť sa p. okolkovať


    ostýchať sa kniž. prejavovať ostych, hanblivosť, nesmelosť • pohanbievať sahanbiť sa (trocha): vo väčšej spoločnosti sa ostýcha; pohanbieva sa, hanbí sa priznaťbyť nesmelýbyť plachýbyť rozpačitý: dieťa je pred otcom nesmelé, plaché, rozpačitézastar. stiesňať sazastaráv. ženírovať sa: neženírovali sa prísť bez pozvaniaexpr.: ošívať saonačiť sanár. hákliť sa (pri vyhýbaní): ošíva sa povedať mu pravduokúňať saotáľaťokolkovať (prejavovať nerozhodnosť): okúňa sa prijať dar


    minule v predchádzajúcom prípade, v čase nie tak dávno • minulý razminulýkrát: minule, minulý raz sa mu podarilo ujsťnaposledynaostatokposledný razposlednýkrátostatný razostatnýkrát: naposledy, posledný raz, ostatný raz, keď bol tu, museli ho pre výtržnosť vyhodiťnedávnohovor. onehdy: nedávno, onehdy, keď mu bolo zle, volali pohotovosťzastar.: poslednepredošlenár.: onehdaonehdáoňahdy


    nedávno v neďalekej minulosti, nie tak dávno • prednedávnom: nedávno, prednedávnom tu boli ešte záhradydonedávna: nedávno, donedávna mali ešte sporminuleminulý razminulýkrát: minule, minulý raz sa pohádali pre dievčahovor. toť: iba toť sa zoznámilihovor. onehdynár.: onehdaonehdá: onehdy, keď sedel v krčme, prišli dvaja cudzincinár. oňahdy (Johanides)nár. voňahdy (Rázus)


    oňahdy p. minule, nedávno


    ináč 1. označuje vlastnosť deja al. stavu ako odlišnú od predpokladanej, pôvodne očakávanej vlastnosti, iným spôsobom (op. rovnako) • inakinakšiezried. ináčejzastar. ináče: vyzerá ináč, inak, ako som si ju predstavoval; musíme to urobiť ináč, inakšieonakhovor. onakvo: jeden to robí tak, druhý onak; onakvo natrel bránuodlišneodchylneodchodne: ku každému problému pristupuje odlišne, odchylne, odchodnenár. netakšie

    2. expr. označuje vlastnosť deja al. stavu, ktorá v porovnaní s očakávanou, predpokladanou vlastnosťou dosahuje vyššiu mieru • expr.: inakinakšiehovor. onakvejšie: správa sa ináč, onakvejšie ako ostatnílepšiesúcejšiedokonalejšieodchodnejšie: u nás by sa mu ináč, lepšie darilo; on to vie dokonalejšie natrieť; pôsobí súcejšie, ako sme si myslelizried. ináčejzastar. ináče

    3. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; pripája dodatočnú výpoveď al. uvádza výraz s vysvetľovacím významom • inakinakšie: potrebujú pomoc, ináč by po nás neboli poslali; je to inak dobrý človekzried. ináčejzastar. ináče

    4. p. rozdielne, rozlične 5. p. vcelku 2 6. p. vlastne 2


    onak, onakvo p. ináč 1


    dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočnýpoctivýčestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakterbezúhonnýporiadnypočestnýmravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný životslušnývychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievčapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomupekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetnýušľachtilýkniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutokpridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

    2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekársúcischopnýšikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovníkonakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženuhovor. expr. neúrečnýdokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matkaskvelýperfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéfprvotriednyelitnývýbornývynikajúciznamenitýšpičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedechovor. neskl.: prímafajnneskl. hovor. expr. superhovor. expr. báječnýsubšt.: bezvadný • bezva

    3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná prácavyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledokhodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihupeknýkrásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečnéhovor.: fajnovýfajnýhovor. neskl.: fajnpríma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večeravhodnýsúcihovor.: akurátnyneskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurátchutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodnýhojnýbohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rokvydarenýpodarenýkniž. zdarnýhovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, ziskneskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadbapresnýbezchybnýdokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluchabsolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé očivýbornýskvelýznamenitýšpičkovývynikajúciprvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umeniepohodlnýbezstarostnýexpr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječnýsenzačnýsupervýhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchodzávideniahodný: závideniahodné miestoužitočnýprospešnýosožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienkyexpr.: dobručkýdobručičkýdobrulinkýdobruškýsubšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

    4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobráckykniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvárdobrosrdečnýdobroprajnýdobromyseľnýdobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osobaláskavývľúdnyprívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľadhovor. neskl.: fajnpríma: mať fajn, príma sestruhovor. expr.: báječnýsenzačnýsuperpeknýmilý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slovapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné silykniž. bohumilý: bohumilý človek, skutokexpr.: anjelskýboží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrýexpr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručkýdobruškýdobručičkýdobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

    5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1


    hocijaký, hocaký 1. nezáleží na tom, aký (o kvalite vecí, o vlastnostiach al. javov) • akýkoľvekvšelijakýkaždýfraz. taký či onaký: dosiahnuť cieľ hocijakým, hocakým, akýmkoľvek spôsobom; prijať akúkoľvek prácu; ísť na výlet za každého, takého či onakého počasiahovor.: bárakýbársakýnár. trebársaký: uveriť bárakým, bársakým klebetámhociktorýhocktorý (jeden z viacerých, nezáleží však, ktorý; o osobe al. veci): Vyber si hociktorý, hocktorý predmet!ktorýkoľvekľubovoľnýhovor. bársktorý: vedel odpovedať na ktorúkoľvek, ľubovoľnú, bársktorú otázku

    2. (s odtienkom podceňovania, zľahčovania) • hovor.: bárakýbársaký: to spraví hocijaký, báraký, bársaký amatérobyčajný: nie je to len taká obyčajná knižkahociktorýhocijakýhovor.: bársktorýbárzktorý

    3. vyjadrujúci negatívne hodnotenie • všelijakýledajakýpejor.: kadejakýkdejaký (ktorý je pochybný, podozrivý, neznámy a pod.): dáš sa do reči s hocijakými, všelijakými ľuďmi; naletíš ledajakému podvodníkovi; kúpať sa v kadejakej, kdejakej mlákezried. onakvý


    iný 1. nie ten, nie taký (op. ten, tento, taký) • druhý: vyber si iného, druhého spoluhráča; priniesol iný, druhý pohárďalší (v poradí nasledujúci): po nás prídu ďalšíinakšíodlišnýodchodný: chce byť inakší, odlišný, odchodnýrozličnýrozdielnynerovnakýrôznyrozmanitýodchylný (pri porovnávaní): to sú iné, nerovnaké, rozličné, rozmanité veľkosti, číslaonaký (vo dvojici taký – onaký): jeden chce taký, druhý zas onaký klobúkalternatívny (popri tom aj iný): alternatívna možnosť riešenia

    2. expr. z istého hľadiska vyhovujúcejší, dobrý • inakšílepšísúcejší: vybrali mu inú, inakšiu, lepšiu, súcejšiu ženu; stal sa z neho iný, lepší človekhovor. onakvý (iba v 2. st.): navarím onakvejšie jedlo ako ty


    odlišný ktorý sa odlišuje svojimi vlastnosťami (op. rovnaký, podobný) • rozličnýrozdielnyrôzny: mať na niečo odlišné, rozličné, rôzne názory; žiť v rozličných, rozdielnych častiach svetaodchylnýodchodný: robiť odchylnú, odchodnú politiku ako predchádzajúca vládanie takýnie takýto: včera si mala nie také, nie takéto šatyinýinakší (op. taký istý): riešiť úplne iné, inakšie problémy ako predtýmnie tennie ten istýdruhý (obyč. ako výsledok zámeny, zmeny): dnes je to už nie ten, nie ten istý, druhý človeknerovnakýnejednakýnerovný (pri vzájomnom porovnaní s prevahou na jednej strane): nerovnaké, nerovné životné podmienky; nerovnaké šance na výhrunezhodnýkniž. diskrepantnýodb. divergentný (op. zhodný): nezhodný, divergentný vývin organizmu v rôznych podmienkachnerovnorodýrôznorodýrozmanitýodb. heterogénny (odlišujúci sa vo svojej podstate; op. rovnorodý, homogénny): nerovnorodé, rôznorodé princípy; ľudia rozmanitých, heterogénnych pováhnerovnocennýnerovnomerný (vzájomne nevyvážený): nerovnocenné hospodárstvo; nerovnomerný pokles výroby (v dvoch republikách)cudzorodýcudzíinorodý (z iného prostredia): odlišný, cudzorodý, cudzí, inorodý prvokdiferencovaný (účelovo odlíšený): uplatňovať k jednotlivým žiakom diferencovaný prístuponakýonakvý (obyč. v dvojici taký-onaký): dnes je taký, zajtra zasa onaký; nezáleží na tom, či je taký alebo onakvýosobitnýzvláštny (úplne sa odlišujúci od iných): to je celkom osobitný, zvláštny prípadkniž. rozrôznenýkniž. zastar.: oddielnyrozchodný: on je oddielny od iných ľudí (Timrava)


    onakvý 1. p. iný 2, odlišný 2. p. súci 1, dobrý 2 3. p. hocijaký 3, rozmanitý 1


    rozmanitý 1. ktorý je nerovnakého druhu, nerovnakej kvality, nerovnakých vlastností a pod. (op. rovnaký, jednotný) • pestrýmnohorakývšelijaký: mať rozmanitú, pestrú stravu; človek rozmanitých, mnohorakých tvárí; rozmanité, všelijaké tvary vázrozličnýrôznyrôznorodýnesúrodýnerovnorodýnerovnakýnejednaký: kúpiť rozličný, rôzny, rôznorodý tovar; nesúrodé, nerovnaké druhyniekoľkorakýdakoľkorakýviaceraký: niekoľkoraké, dakoľkoraké formymnohotvárny (op. jednotvárny, monotónny): mnohotvárna krajinakadejakýkdejaký: predvádzať kadejaké, kdejaké kúzlamiešanýhovor. všakovakýexpr. všakovýexpr.: storakýtisícorakýtisícerýtristorakýstrakatý: storaké, tisícoraké podoby krásyzastar. onakvý

    p. aj pestrý, rôznorodý

    2. p. odlišný, rozdielny


    súci 1. ktorý sa na niečo hodí; ktorý má potrebné vlastnosti, predpoklady na niečo • vhodný: kabát ešte súci, vhodný na nosenieschopnýdobrý: schopný, dobrý žiakkniž. spôsobilý: nie je spôsobilý na takú prácurúčihovor.: šikovnýakurátny (na všetko súci): šikovná, akurátna nevestaobratnýzručnýzastar. oberučnýexpr. kaľavný (súci do roboty, manuálne schopný): obratný, zručný remeselník; oberučná, kaľavná dievkaživotaschopnýzdatný (s dobrými psychickými al. telesnými predpokladmi): životaschopný človek, zdatný odborníkhovor. zastar. onakvý: on je onakvejší mládenec ako brat

    2. p. pekný 1


    onaký p. iný 1, odlišný


    inam označuje smer deja ako odlišný od pôvodného, očakávaného smeru, iným smerom, na iné miesto • inde: reč obrátil inam, inde; sadol si celkom indeinakam: hľadieť inakamonam (obyč. v spojeniach tam či onam, sem či onam): môže ísť tam či onam


    onam p. inam


    onánia ukájanie pohlavného pudu na sebe samom • onanovaniesebaukájaniemasturbáciamasturbovaniezried. ipsácia


    onanovať vykonávať onániu • masturbovaťukájať sasamoukájať sakniž.: samoprzniťsebaprzniťvulg. honiť (si)


    srať hrub. 1. zbavovať sa výlučkov • det. al. zjemn. kakať: kakať do plienokkonať veľkú potrebumať stolicuvyprázdňovať savyprázdňovať si čreváklásť (na kopu) • niž. hovor.: ondiťondieťondiaťhovor.: špiniťšpintaťexpr.: fákaťhnusiťhrub. sviniť: psy svinia v parkutrúsiť (o vtákoch a zvieratách) • lajniť (o dobytku)

    2. p. mrzieť, hnevať


    súložiť mať s niekým intímny telesný styk, konať súlož • zjemn. milovať satrocha zjemn.: stýkať sa (pohlavne) • mať stykmať pomerexpr.: spaťspúšťať sa (s niekým) • dávaťhovor.: sexovať salíhať (s niekým) • ondieťondiaťhrub.: váľať sapelešiť sa (s niekým) • zastar. obcovať (s niekým) • kniž. smilniťcudzoložiť (súložiť mimo manželstva) • vulg.: trtkaťkefovaťmrdaťdžubaťdrbaťpichaťšústať


    hanbiť sa mať pocit hanby, zahanbenia: hanbí sa, lebo klamalostýchať sa (mať pocit ostychu, zahanbenia; trocha sa hanbiť): ostýcha sa prijať jedločervenať sapýriť sa: môžu sa červenať za ten činzastaráv. ženírovať sa: ženírovala sa o tom hovoriťzastaráv. stiesňať sa (Tajovský)byť v rozpakoch/v pomykoverozpakovať saokúňať sa: pred verejnosťou bola v rozpakoch; rozpakovala sa, okúňala sa vyznať z citovpohanbievať sa (trocha sa hanbiť) • niž. hovor.: ondieť (sa)ondiať (sa)tentovať sa: Zoberte si, neondejte sa!


    ondiať (sa), ondieť (sa) p. hanbiť sa, okolkovať


    robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovaťbyť zamestnanýmať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnostihovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbeexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťmoriť samordovať salopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť samozoliťotročiťnádenníčiťplahočiť sahrdlovaťhlušiťrobotiťrobotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovaťpotiť sašťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokovhovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábaťsubšt.: makať • fachať • hovor. porábaťexpr.: robkaťšemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielnišuchtať saťahať saexpr.: smoliťpotiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referátexpr.: lepiťlátaťvyrábaťdávať dokopypejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správuexpr.: sekaťsúkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršombabrať saexpr.: piplať sašiplať saprplať sapaprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárnipejor. kašľať saniž. hovor.: ondiať saondieť savulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

    2. zaoberať sa istou činnosťou • konaťvykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosťarch. činiť: činil dobré skutkypodnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadieluskutočňovaťrealizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

    3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model strojazostrojovaťkonštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastkyprodukovaťvyrábaťdorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré vínomontovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovaťmuštrovaťporábať (obyč. ručne): majstroval policetvoriťutvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

    4. byť príčinou niečoho • spôsobovaťzapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

    5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónomkniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

    6. p. pokračovať 1


    zdráhať sa nechcieť pristať na niečo (obyč. pri presviedčaní) • robiť drahotyháčiť sa: zdráha sa, háči sa súhlasiť; robí drahoty, nechce prísťzried. zhŕdať sa (Chrobák)váhaťotáľaťokolkovaťokúňať sa (prejavovať nerozhodnosť pri niečom): váha, otáľa s odpoveďou; okolkuje, okúňa sa povedať pravduodporovaťklásť odporvzpierať sapriečiť sa (s väčším dôrazom): odporujú, vzpierajú sa tomu, aby krivo svedčiliustupovaťexpr.: pätiť saspätkovať: už spätkuje, ustupuje pred rozhodnutímvykrúcať sa (nepristávať na niečo pomocou výhovoriek) • ostýchať sapohanbievať saexpr. ošívať sa (nepristávať na niečo z hanblivosti): ostýcha sa, ošíva sa vstúpiť v špinavých topánkachnár. expr. ohrýzať saniž. hovor.: ondieť saondiať satentovať sa: neondejte sa, neondite sa, netentujte sa toľko a poďte ďalej


    ondulačka p. ondulovačka


    ondulovačka ondulovacie kliešte • hovor. ondulačkahovor. zastaráv. kulma: používať ondulovačku, kulmu na úpravu vlasovhovor. zastar. železo


    kučeraviť robiť kučeravým • expr. brčkaviť: kučeraví si, brčkaví si vlasyondulovať (robiť kučeravým ondulovacím želiezkom, chemicky a pod.) • robiť onduláciunespráv. kaderiť


    čoskoro po malom časovom úseku, v dohľadnom čase, o krátky čas • čochvíľao chvíľu: čoskoro, čochvíľa, o chvíľu bude polnocskoro: svadba bude už skoroonedlhozanedlhonezadlho: čoskoro, onedlho bude zima; syn sa zanedlho vráti z vojny; nezadlho potom mu umrela matkazakrátkozried. okrátkoexpr.: zakratučkozakratunkozakratulinko: zakrátko, zakratunko sa vydá na ďalekú cestu; pôjdu okrátko na bojové polia (Figuli)čosi-kdesičosi-kamsi: čosi-kdesi, čosi-kamsi je tu zimanezaveľazastar.: naskorenaskoro: povráva sa, že ti vraj nezaveľa pôjdeme na sobáš; I bez pravdy oslobodím ťa naskore. (Vajanský)hneďhovor.: už-užraz-dva (o veľmi krátky čas): vrátim sa hneď; už-už, raz-dva príde jarfraz. dnes-zajtranespis. čo nevidieť


    hneď 1. takmer v tom istom časovom okamihu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • ihneďokamžitezaraz: hneď, ihneď napravil svoju chybu; okamžite, zaraz sa musíš vrátiťterazmomentálnezastaráv. momentánne: teraz, momentálne urob, čo ti kázaliuž aj: hneď, už, už aj sa vráťtezačerstvazahorúca, pís. i za čerstva, za horúcazried. zhorúca: začerstva, zahorúca vyrozprával svoje zážitkybezodkladneneodkladne: bezodkladne, neodkladne to musíš vybaviťobratommihomnaskutkurazomexpr. v mihu-okamihuhovor. šmahom: obratom, mihom mu poslal peniaze; naskutku, razom, šmahom sa pustil do robotyhovor. štandopedeexpr. hnedky: štandopede, hnedky prišli domovhovor. expr. nafľaku, pís. i na fľakunár.: porád (Dobšinský)pospolu (Kukučín)stojme (Dobšinský)fraz.: hneď a zarazobratom rukyna prvý pohľad

    2. v krátkom čase, o chvíľu, o krátky čas • ihneďskoročoskoročochvíľa: počkajte chvíľu, hneď, skoro sa vráti; čochvíľa, čoskoro sa zvečerírýchlo: mal to rýchlo hotovézakrátkozanedlhoonedlhozried. okrátko: zakrátko, zanedlho, onedlho bude všetko v poriadkupriamhovor.: čosi-kdesičosi-kamsiuž-už: priam, čosi-kamsi, už-už bude tmaexpr.: zamálozamáličko (Plávka, Rázus)fraz. každú chvíľu

    3. v tesnej miestnej al. časovej blízkosti, v nasledujúcom okamihu • ihneďbezprostredne: hneď, ihneď za rohom je hotel; bezprostredne po skončení štúdia začal podnikaťtesnerovno: prišiel tesne, rovno po začiatkublízko: blízko pri ceste je odpočívadlookamžitevzápätíkniž. vzápäť: okamžite, vzápätí za učiteľom vybehli aj žiaci

    4. p. rovno 9


    onedlho p. čoskoro


    onehda, onehdá p. minule, nedávno


    minulý ktorý jestvoval, konal sa v minulosti, pochádzajúci z minulosti (op. budúci) • bývalý: minulý, bývalý minister; minulý, bývalý režimskoršípredchádzajúcipredošlý (op. súčasný, terajší): predchádzajúci, predošlý rok bol úrodný; následky skorších rozhodnutíniekdajšídakedajšívoľakedajšíhovor. onehdajší (ktorý bol, skončil sa v presne neurčenom uplynutom časovom období): stopy niekdajšej, dakedajšej, voľakedajšej slávy; niekdajší, onehdajší priateľdávnyzastar. drievny (ktorý jestvoval, konal sa v ďalekej minulosti; op. terajší): spomienky na minulé, dávne chvíle šťastiastarý (vyskytujúci sa pred mnohými rokmi; pochádzajúci z minulosti; op. nový): využívať minulé, staré skúsenostistarodávnystarobylýzabudnutýzapadnutýkniž. zašlý (ktorý jestvoval, konal sa vo veľmi ďalekej minulosti; op. súčasný, nedávny): zachovávať starodávne, starobylé zvyky; spomínať na zabudnuté, zapadnuté časy; žialiť nad zašlou krásoukniž. uplynulý (ktorý už uplynul, skončil sa; op. súčasný): uplynulý víkend bol slnečnýposlednývčerajší (nedávno minulý): prekonať posledné, včerajšie neúspechy; rozhodnutie poslednej, včerajšej vládyhovor. tamten (ktorý bol, konal sa v bližšie neurčenom minulom čase; op. tento): stalo sa to tamtú nedeľukniž. pominulý


    niekdajší ktorý jestvoval kedysi v minulosti (op. terajší) • voľakedajšídakedajší: rozhovor s niekdajším, voľakedajším ministrom; voľakedajšie, dakedajšie zvykyhovor. onehdajší: spomenul si na ich onehdajšie stretnutiebývalýminulýkniž. uplynulý: môj bývalý, minulý vedúci; výsledky v niekdajšom, uplynulom období boli lepšiedávnykniž. zašlý (ktorý bol kedysi v minulosti; op. nedávny): pamätníky dávnych, zašlých vekov; dávna, zašlá slávastarýstarodávny (ktorý má pôvod hlboko v minulosti; op. nový): obnoviť staré, starodávne zvykypôvodný (ktorý bol kedysi v začiatočnej etape, pred istými zmenami): vrátiť sa k pôvodnému zamestnaniu, menupredchádzajúcipredošlý (ktorý bol pred súčasným; op. súčasný): stretnúť svojho predchádzajúceho, predošlého spolubývajúceho; predchádzajúce, predošlé generácie


    onehdajší p. minulý, niekdajší


    onehdy p. minule, nedávno


    nemý ktorý nevydáva zvuk, ktorý je bez zvuku • mlčanlivýmĺkvy: ryba je nemý, mĺkvy tvor; stromy boli mlčanlivými, mĺkvymi svedkami našich stretnutítichýbezslovný (neprejavovaný zvukovo): tichý, nemý súhlas; sledovala ho s nemým, tichým obdivomzamĺknutýonemený (dočasne nevydávajúci zvuky): od prekvapenia ostal zamĺknutý, onemenýneozvučený (o filme; op. zvukový): éra nemého, neozvučeného filmu


    onemený p. nemý


    onemieť p. zmĺknuť, stíchnuť 1


    stíchnuť 1. prestať sa ozývať (o zvukoch al. ich zdroji) • zatíchnuťumĺknuťzmĺknuťzamĺknuť: krik na ulici stíchol, zatíchol, umĺkol; piesne pomaly stíchli, umĺkli, z(a)mĺkli; naraz všetci v rozhovore stíchli, z(a)mĺkliutíšiť sa: smiech sa zrazu utíšilzanemieťexpr. znemieťonemieťexpr. zamrieťpoet. zmrieťodmlčať sa (prestať istý čas hovoriť): zanemieť, onemieť od strachu, úžasu; načas sa odmlčalexpr. zried. ponemieť: deti od prekvapenia ponemeliexpr.: začúchnuťučúchnuť: zhromaždenie prekvapene začúchne; spev učúchnepritíchnuť (sčasti, trocha stíchnuť): plač pritícholoslabnúťzoslabnúťochabnúťutíchnuť (stratiť na intenzite, sile; o zvuku): bubny neutíchliustať: zavíjanie vetra ustalokniž. pohasnúť: smiech naraz pohasnezried. zahluchnúť: ozvena zahluchla v diaľke

    p. aj stíšiť sa

    2. skončiť svoju existenciu, prestať jestvovať (obyč. o prírodných javoch, zvukoch a pod.) • prestaťustaťustúpiťutíchnuť: búrka po hodine prestala, ustala, ustúpilapominúťzaniknúť: bolesť po tabletke pominie; spev v diaľke zanikne


    zmĺknuť prestať hovoriť, prestať znieť • zamĺknuťumĺknuťstíchnuťzatíchnuťutíchnuť: od prekvapenia prítomní z(a)mĺkli, umĺkli; keď učiteľ vstúpil do triedy, deti stíchli, zatíchli, utíchliodmlčať sa: naraz sa odmlčal a nechcel už viac nič povedať; hudba sa odmlčalaexpr.: onemieťznemieťzanemieť (obyč. z nejakého silného vonkajšieho popudu): onemieť, z(a)nemieť od strachu, úžasu, hrôzyzried. ponemieť (postupne zmĺknuť) • zried. zamlčať (Kukučín)fraz. expr.: zahryznúť si do jazykazahryznúť si do pery: radšej si zahryzne do jazyka, do pery, akoby mal vyvolať sporstratiť reč (nebyť schopný prehovoriť): stratil reč pri toľkej opovážlivosti


    ochorieť stať sa chorým • onezdravieť: ťažko ochorel, onezdravel na zápal pečenekniž. al. zastaráv. onemocnieťhovor. prechorieť (obyč. zľahka): stará mať prechorelaexpr. rozchorieť sa: deti sa nám rozchoreliexpr. zried. rozchoravieť saexpr. zaľahnúťobľahnúťuľahnúť (na dlhší čas): kto sa postará o deti, ak matka zaľahne, obľahne, uľahnehovor. zastar. vyľahnúť (náhle ochorieť) • pren. poležať si (ostať chorý): poležala si týždeňzried. zachorieť (Tatarka)pochorieť (postupne, viac osôb)


    onemocnieť p. ochorieť


    onen, oná, ono p. tamten


    neskoro po uplynutí určeného času al. termínu (op. včas, načas); v pokročilom, neskorom čase (op. skoro, zavčasu) • oneskorene: včera sme prišli do práce neskoro; čerešne tohto roku dozrievali neskoro, oneskorenezried. kedy-nekedy (Jégé)fraz. expr. na amen: prísť na amenzastar. pozdekniž. zastar.: opozdenespozdene


    oneskorene p. neskoro


    neskorý 1. ktorý nastáva až po určenom čase, neskoro uskutočnený (op. skorý, včasný) • oneskorenýomeškaný: neskorý, oneskorený, omeškaný príchod na pracovisko; oneskorená reakciazastar.: obneskorený (Vajanský)spozdilý (Zechenter)kniž. pozdný

    2. vyšší v časovej postupnosti (op. skorý) • pokročilý: neskorá, pokročilá jeseň; pokročilá starobakniž. pozdný


    oneskorený p. neskorý 1; spomalený


    spomalený ktorý má menšie tempo oproti pôvodnému, prirodzenému a pod. (op. zrýchlený) • pomalší: spomalený, pomalší pohyb, rastoneskorenýodb. retardovanýzaostávajúci: retardovaný, zaostávajúci vývin; oneskorené reflexy

    porov. aj zaostalý


    meškať 1. ísť neskoro, robiť niečo s oneskorením • omeškávať sa: meškať, omeškávať sa do školy; meškáme s plnením plánuoneskorovať saoneskorievať sa: vlaky sa oneskorujúzastar.: pozdiť saopozdievať sa: nerád sa pozdil

    2. ostávať za niekým, niečím • omeškávať sazaostávať: výroba mešká, zaostávaoneskorovať saoneskorievať sabyť pozadu: stavebné práce sa oneskorujú, sú pozaduexpr.: krivkaťpokrivkávať: stavba už dlho pokrivkáva za plánom

    3. p. váhať


    oneskorievať sa, oneskorovať sa p. meškať 1, 2


    oneskoriť sa 1. prísť niekam neskoro al. urobiť niečo neskoro • omeškať sa: oneskoril sa, omeškal sa o celú hodinu; s plnením plánu sa veľmi oneskorili, omeškalizried. zameškať sazastar.: opozdiť saspozdiť sazapozdiť sa (Vansová)obneskoriť sazmeškaťzameškať (pre neskorý príchod nezastihnúť niečo): zmeškať, zameškať vlak, prednášku

    2. nedodržať predpokladané tempo v niečom • zaostaťostať/zostať pozadu: v technike sa oneskorili, zaostali o desaťročiezmeškaťomeškať sa: zmeškať vývin, omeškať sa vo vývinezastar. opozdiť sazdržať sa (urobiť niečo neskôr, ako sa predpokladalo): s prácou sa zdržalipozaostávať (postupne, jeden po druhom): niektorí slabší pozaostávali


    zdržať sa 1. nevzdialiť sa istý čas odniekiaľ, z nejakého miesta • ostaťzostať: zdržal sa, (z)ostal u nás mesiacpobudnúť (obyč. dlhší čas): pobudnúť u rodičov dva týždnezastar. vybudnúť (Tajovský)kniž. zotrvaťpoet. strvať: zotrvám s tebou do koncapribaviť sazabaviť sa (ostať dlhšie, ako bol pôvodný úmysel): pribavili, zabavili sme sa vonku do tmyzried. pomeškať (Kalinčiak)

    2. nedodržať predpokladané tempo v niečom, urobiť niečo neskôr, ako sa predpokladalo • oneskoriť saomeškať sa: celý projekt sa zdržal, oneskoril, omeškal pre nedostatok pracovníkovzaostaťostať/zostať pozadu: vydanie ďalšieho zväzku slovníka zaostalo, (z)ostalo pozaduzastar. opozdiť sa

    3. vôľou potlačiť svoje city a ich prejavy al. telesné stavy • opanovať saovládnuť sapremôcť sa: zdržať sa výbuchu hnevu; nevládal sa opanovať, ovládnuť a nahlas sa rozosmial; premohla sa a neplakalaudržať sa: už sa nemôže udržať pred hlasným protestomzaprieť sa: zaprel sa a nepovedal ani slovofraz. expr. stisnúť/zaťať zuby


    zmeškať 1. prísť niekam neskoro; nezastihnúť, nezachytiť niekoho, niečo • zameškať: zmeškať, zameškať spojenie do Bratislavyoneskoriť saomeškať sa (prísť neskoro): oneskoriť sa na schôdzku; radšej počkám, ako mám zmeškať, ako sa mám oneskoriť, omeškaťzastar.: opozdiť saspozdiť sazapozdiť sa (Vansová)obneskoriť sa

    2. spôsobiť si stratu nevykonaním niečoho načas • zameškaťpremeškaťhovor. nechať/dať si ujsť: termín, lehotu sme už zmeškali, zameškali, premeškali; príležitosť sme si nechali ujsťpremárniťhovor. prepásť: premárniť deň, šancu; výstavu som prepásolvymeškať: nikdy nevymešká príležitosť posmievať sanevyužiť: nevyužiť priaznivé okolnostisubšt. prešvihnúť: prešvihli vhodný čas

    3. neurobiť niečo, čo bolo treba • zanedbať: doháňa, čo zmeškal, čo zanedbal


    onezdravieť p. ochorieť


    onomatopoja p. zvukomaľba


    zvukomaľba napodobnenie zvuku, obyč. prírodného na dosiahnutie estetického účinku v literatúre, hudbe • onomatopoja


    handra 1. kus tkaniny používaný na utieranie, umývanie, leštenie a pod.: handra na dlážkuvecheť (na umývanie riadu): utierať stôl vechťomprachovka (na utieranie prachu) • hovor. expr. pľundra (Kukučín)zdrap (látky): ruka obviazaná dajakým zdrapompren. expr. onuca

    2. p. šaty 3. p. šatník 4. p. slaboch


    onuca 1. kus látky (používaný v minulosti) na omotanie nohy v obuvi • okrúcačkazastar. ovinovačka (často ako súčasť vojenskej rovnošaty): špinavé onuce, ovinovačky, okrúcačkyzastar.: ovinkaovinokomotka

    2. p. handra 1 3. p. slaboch


    slaboch človek slabej vôle, zriedkavejšie aj fyzicky slabý človek: je to slaboch, nedá sa naňho spoľahnúťexpr.: mäkkýšmľandravecpejor.: zdochliakzdochlinavecheťexpr. chriašteľ (fyzicky slabý človek) • pejor. chabec (Kukučín)pejor. onucazgrgoň (Urbánek)hniličkahovor. pejor. handrahrub.: sraľosráčposerosubšt. slabinger (najmä fyzicky) • zbabelec (človek prejavujúci nedostatok odvahy): ujsť ako zbabelec


    oňuchať p. ovoňať


    ovoňať čuchom zistiť pach • očuchať: ovoňať, očuchať jedlooňuchať (o zvieratách, expr. o ľuďoch): pes oňuchal prichádzajúcehoprivoňaťpričuchaťpričuchnúťpriňuchaťpriňuchnúť (zľahka ovoňať) • poovoniavaťpoočuchávaťpooňuchávať (postupne, viac vecí)


    privoňať 1. priblížiť sa nosom k niečomu al. priblížiť niečo k nosu a zľahka čuchom preskúmať • povoňať: privoňať k jedlu; privoňala, povoňala ružový púčikexpr.: čuchnúťpriňuchaťpričuchnúť: priňuchá, pričuchne k poháru od vínaovoňaťočuchať (zistiť čuchaním) • oňuchať (o zvieratách)

    2. p. skúsiť 2, ochutnať 2


    čuchať vnímať čuchom, zisťovať čuchom • očuchávaťvoňaťovoniavať: čuchala, ovoniavala, či mäso ešte nepáchneňuchaťoňuchávať (o zvieratách): pes ňuchá nebezpečenstvo; vlčiak oňucháva stopuvetriť (zisťovať, pátrať čuchom): zver vetrí stopu


    oňuchávať p. čuchať


    voňať 1. vydávať, šíriť vôňu • rozvoniavať: ruže, kvety voňajú; agát rozvoniavaexpr.: vyvoniavaťrozváňaťzaváňaťvyváňať (silno, prenikavo): pokosená lúka rozváňa, vyváňa doďaleka; obed už zaváňa

    2. vdychovať vôňu • ovoniavaťobvoniavaťprivoniavaťčuchať: voňal, čuchal dobrý tabak; privoniaval k mäsuexpr.: ňuchaťoňuchávaťočuchávať: deti jedlo oňuchávali

    3. p. páčiť sa 2


Pozri výraz OŇ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV