Synonymá slova "ned" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 347 výsledkov (3 strán)

  • nemožno vyjadruje nemožnosť uskutočniť pripojený dej • nedá sanesmie sanie je možnénie je dovolené: nemožno, nedá sa zabudnúť na prežité hrôzy; tu nie je možné, nie je dovolené vstúpiť na trávnikpoet. nemôž (Smrek)neslobodno: pri takejto práci nemožno, neslobodno oslabiť pozornosťnár. nesloboda (Hviezdoslav)kniž. zastar.: nelzanelzäneľzä (Hviezdoslav, Jesenský)


    nedajboh p. nedajbože 1, 2


    nedajbože expr. 1. vyjadruje nemožnosť al. sťaženú možnosť realizovať dej obyč. pomenovaný neurčitkom • expr. nedajboh: dvere nedajbože, nedajboh otvoriť, tak boli zaseknutéhovor. expr.: zabožemôjani za božemôj: vyšli do polovice kopca a ďalej ani za božemôjexpr. nie a nie: v tomto roku nedajbože, nie a nie vyhrať zápas

    2. vyjadruje obavu pred uskutočnením deja • expr.: nedajbohnebodaj: nedajbože, nedajboh, aby teraz prišiel otec; keby nás tu nebodaj našli, bude zleexpr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanepánbohchráň: božechráň, bohchráň, chráňboh, aby nás tu niekto videl; chráňbože, chráňpane, pánbohchráň, aby sa mu niečo staloexpr.: božeuchovajbohuchovajhovor. ešte to by chýbalo: božeuchovaj, bohuchovaj pozrieť sa mu rovno do očí; Ešte to by chýbalo, aby nezmaturoval!


    blízko 1. v malej priestorovej vzdialenosti, na malú vzdialenosť, v blízkosti (op. ďaleko) • blízo: nechoď tak blízko, blízo; pristúpil celkom blízko, blízonablízku (v blízkosti): zostaň blízko, nablízkunablízko: nablízko nevideli nikoho známeho (v blízkosti); nechoď tak blízko, nablízko (do blízkosti) • neďaleko (v neveľkej vzdialenosti): býva neďalekonaporúdziporuke (iba v spojení so slovesami byť, mať): schytil, čo mal naporúdzi, poruke, a hodil o zemhneďtesnebezprostredne (vo veľmi malej vzdialenosti): hneď, tesne, bezprostredne pri dome rastie mohutná lipakúsok: kúsok pod vrcholom je chataexpr.: blízučkoblízunkoblízulinko: má blízučko, blízunko do školyexpr.: kúsočekkúštikkúštiček: kúsoček, kúštik za záhradou tečie potokfraz.: na dohodenie kameňomna skok

    2. v malej časovej vzdialenosti (op. ďaleko) • blízo: Vianoce sú už celkom blízko, blízonablízkuneďaleko: zima je už blízko, nablízku, neďalekofraz. predo dvermi: fašiangy sú predo dvermitesnebezprostredne (v malej časovej vzdialenosti pred niečím): tesne, bezprostredne pred svadbou sa rozišliexpr.: blízučkoblízunkoblízulinko: prázdniny sú už blízučko, blízunko

    3. (koho, čoho) vyjadruje malú priestorovú vzdialenosť od niekoho, niečoho • blízoneďaleko (koho, čoho): blízko, blízo domu vyrástol veľký orech; sadol si blízko, neďaleko mňav blízkosti (koho, čoho): v blízkosti hotela je veľký parkpri (kom, čom): blízko jazera, pri jazere postavili chatukniž. poblíž (koho, čoho): usadili sa v horách poblíž mestazried. nablízku (koho, čoho): nablízku potoka vyrástol veľký táborexpr.: blízučkoblízunkoblízulinko (koho, čoho): bol už blízučko, blízulinko cieľa


    bokom 1. v neveľkej vzdialenosti, resp. v neveľkej vzdialenosti od základného, priameho smeru • naboku: zahanbený zostal stáť bokom, nabokupovedľa: povedľa prefrčali chlapci na motorkáchneďalekoobďaleč: bokom, neďaleko, obďaleč sa pásla črieda oviecvedľastranou: staré knihy ležali vedľa, stranoumimo: všetci stáli bokom, mimozastar. vbok (Hviezdoslav, Kukučín)nár. obok

    2. do neveľkej vzdialenosti odchýlenej od priameho smeru • nabokdoboka: uskočil bokom, nabok, doboka; pren. všetko iné muselo ísť bokom, nabok (stratilo dôležitosť) • stranou: daj všetko bokom, stranouvedľa: nepotrebné veci kládol bokom, vedľa

    3. odchýlene od priameho smeru, nie rovno • šikmo: do lavice si sadol bokom, šikmonabokkrivonakrivonašikmohovor. šrégom: čapicu má posadenú krivo, nabok, našikmo; klobúk nosí nakrivo, bokomkosokosmoúkosom: bokom, koso hľadel na prichádzajúcich; kosmo, úkosom pozrel na dievčazried. kosom

    p. aj šikmo


    neďaleko 1. v neveľkej priestorovej vzdialenosti (op. ďaleko) • obďalečopodiaľzried. obdiaľ: neďaleko, obďaleč postavili veľký obchodný dom; zastali opodiaľ, obdiaľ a odtiaľ sa pozeralivedľapovedľa: ležia vedľa, povedľa v trávehovor. toť: toť za rohom je kinobokomstranou: zostali stáť bokom, stranou, aby sa im nič nestalopozďalečzobďaleč: sadli si pozďaleč, zobďaleč od nászried. spozďaleč (Topoľská)zastar.: poďalejpoďalšie (Kukučín, Vajanský)blízkonablízku (v malej vzdialenosti): býva tu blízko, nablízkukúsokexpr.: kúštikkúsočekkúštiček: kúsok, kúštik, kúštiček odtiaľ je vodopád

    2. (koho, čoho) vyjadruje neveľkú priestorovú vzdialenosť od niekoho, od niečoho • blízkoobďaleč (koho, čoho): auto ho zrazilo neďaleko, blízko domu; zastal obďaleč dverívedľapovedľa (koho, čoho): sprievod prešiel vedľa, povedľa náspri (kom, čom): pri stanici je hotel


    blízky 1. priestorovo al. časovo málo vzdialený (op. ďaleký) • bezprostrednýneďalekýneširoký (op. široký): blízke, bezprostredné, neširoké okolie; blízky, neďaleký lesskorý (časovo blízky): blízka, skorá budúcnosťdohľadný (časovo blízky): v blízkom, dohľadnom časeexpr.: blízučkýblízunký

    2. spojený rodinnými, priateľskými vzťahmi, spoločným pôvodom, spoločnými vlastnosťami a pod. (op. vzdialený) • neďalekýpokrvný: blízka, neďaleká rodina; blízky, pokrvný príbuznýdôverný: dôverný priateľsympatický (vyvolávajúci náklonnosť): je mi sympatická od prvej chvílepríbuznýspriaznenýspríbuznený: príbuzné kultúry; príbuzné, spriaznené povahy; spriaznené, spríbuznené dušesesterskýbratský: sesterská organizácia, bratský národpodobný: naše názory sú si blízke, podobné (op. rozdielne, odlišné) • bezprostrednýtesnýúzkypriamy (veľmi blízky): bezprostredný, tesný, úzky, priamy vzťah, kontaktexpr.: blízučkýblízunkýblízulinký


    neďaleký p. blízky 1, 2, nedávny


    nedávny vyskytujúci sa v neveľkej časovej vzdialenosti, nie (príliš) dávny (op. dávny, vzdialený, ďaleký) • blízkyneďaleký: spomínam na nedávnu, blízku minulosť; oživiť si nedávne, neďaleké udalostivčerajší


    ostatný 1. všetci (všetky, všetko) okrem istej časti z nejakého celku • druhýiný: on bohatol, kým ostatní, druhí, iní trpeli; bol v nevýhode oproti iným; na rozdiel od iných on neprotestovalďalší (tí, ktorí rozširujú nejaký celok): názor prebrali aj ďalšízvyšný (ten, ktorý dopĺňa nejaký celok): postupne prichodili aj ostatní, zvyšní členovia posádky

    2. ktorý tesne predchádza súčasnosti, nedávno minulý • posledný: v ostatnom, v poslednom čase ťa málo vídaťnedávnyneďaleký (nie príliš časovo vzdialený): nedávna, neďaleká minulosťnajnovší (po ktorom ešte nič nenasledovalo): ostatné, najnovšie udalosti

    3. ktorý zostal, zvýšil z istého celku, z istého množstva a pod. • posledný: dal by za zdravie aj ostatné, posledné peniaze; zoťali už aj posledný strom v lesejedinýzvyšujúcizostávajúci: pripravili ho o ostatné, jediné potešenie; vypadol mu aj zvyšujúci, zostávajúci zub

    4. expr. najnižšie postavený, najmenej významný al. hodnotný • posledný: chodí otrhaný ako ostatný, posledný žobrák; mali ju za najposlednejšiu slúžku

    5. ktorý je na konci radu, poradia (op. prvý) • posledný: dnes je ostatný, posledný deň roka; stál v rade ostatný, poslednýkonečný (po ktorom už nič nenasleduje): bolo to jeho konečné rozhodnutiezastar. pokonný


    viaznuť 1. nemôcť sa pohnúť z miesta • väzieťtkvieť: kolesá viaznu v blate; väzia tam ako prilepeníexpr. trčaťnár. hriaznuť: auto trčí pri ceste; kone hriaznu v bahneexpr. visieť: visel na stanici bez peňazí

    2. nepostupovať s úspechom, úspešne • zadŕhať sazadrhávať sazadrhovať sastagnovať: obchod viazne, stagnuje; výroba sa zadŕhaspomaľovať saochabovaťslabnúťustávať (postupne sa stávať slabším): nadšenie, diskusia ustávazaostávať (byť pozadu): doprava zaostávanedariť sanefungovaťexpr.: krivkaťpokrivkávať: odbyt pokrivkávahovor. expr.: škrípaťvŕzgaťhaprovať: v manželstve niečo škrípe, hapruje


    nedarmo p. nenadarmo


    nenadarmo majúc dôvod, opodstatnenie, konkrétny cieľ al. úžitok • nedarmonepredarmo: nenadarmo, nedarmo sa vraví, že zvyk je železná košeľa; nepredarmo sa pustili do opravy domunie nadarmonie darmonie zbytočnenie bezdôvodnenie neodôvodnene: nie nadarmo, nie darmo, nie zbytočne išli na skusy do sveta; nenadarmo, nie bezdôvodne upozorňoval na nebezpečenstvo


    premôcť 1. fyzickou al. duševnou silou nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím • prekonať: je taký silák, že každého premôže, prekoná; svojou rozhodnosťou a odvahou prekonal protivníkaporaziťprevládaťprevládnuťuvládať: poraziť súpera; prevládal, prevládol staršieho brata; porazil, prevládol v matematike všetkýchhovor. položiť: jeho odvaha ma položilazvíťaziť (nad niekým): mužstvo zvíťazilo nad silným súperomnabiť (v športovom zápolení): nabiť súpera v hokejišport. slang. prevalcovať: mužstvo nás prevalcovalozdolaťzničiťzmôcť: vojsko zdolalo, zničilo mesto; všetky prekážky sme postupne zdolali, zmohlipopremáhať (postupne, viac osôb, prekážok a pod.) • zvládnuťkniž. preklenúť: zvládnuť, preklenúť hospodárske ťažkostipodrobiť sizdrviťrozdrviť: podrobiť si národ, zdrviť súperazlomiťprelomiťoblomiť: zlomiť, prelomiť synov odporzaprieť: musí zaprieť svoje vladárske chúťky

    2. vôľou stlmiť city a ich prejavy, telesné stavy a pod. • prekonaťpotlačiť: premôcť, potlačiť smútok, zvedavosť, predsudky, plačnedať najavoudusiťzadusiť: nedala najavo svoju radosť; udusiť, zadusiť slzy, hnevzadržať: zadržať zlosťovládnuťopanovaťskrotiť: nemohol ovládnuť, opanovať svoj odpor k povýšenému správaniu sa; skrotiť zlosťexpr. ututlať: ututlať v sebe túžbu pomstiť sautajiť: utajiť radosťumlčaťprehlušiť (zabrániť prejaveniu sa): umlčať, prehlušiť výčitky svedomia

    3. (o citoch a ich prejavoch, o telesných stavoch) nadobudnúť u niekoho prevahu • opanovaťovládnuť: po namáhavej ceste nás premohla, opanovala, ovládla únavapreniknúť: prenikol ma pri tej predstave strachzmôcť: zmohol ho hladprevládnuť: prevládla v ňom túžba po pomstehovor.: vziaťzobrať: choroba ho vzala, zobrala


    obťažovať 1. spôsobovať niekomu isté psychické zaťaženie, isté nepríjemnosti • zaťažovať: obťažujú, zaťažujú nás mnohými žiadosťamiunúvaťustávaťtrápiťexpr. molestovať: prepáčte, že vás unúvam, ustávam, trápim touto otázkouunavovať (spôsobovať únavu) • hovor. otravovať (spôsobovať nevôľu): ich časté návštevy ma unavovali, otravovalinamáhaťbyť/padnúť zaťažkobyť na ťarchu: cestovanie ma namáha, padne mi zaťažkoexpr. zavaľovať (obťažovať množstvom niečoho) • kniž. inkomodovať

    2. byť dotieravý, neodbytný, netaktný a pod. • dotierať: na ulici ju ktosi obťažoval, dotieral do nejnedať pokojznepokojovať: dajte pokoj hosťom, neznepokojujte ichvtierať savnucovať sa: stále sa jej vtiera, vnucuje


    minule v predchádzajúcom prípade, v čase nie tak dávno • minulý razminulýkrát: minule, minulý raz sa mu podarilo ujsťnaposledynaostatokposledný razposlednýkrátostatný razostatnýkrát: naposledy, posledný raz, ostatný raz, keď bol tu, museli ho pre výtržnosť vyhodiťnedávnohovor. onehdy: nedávno, onehdy, keď mu bolo zle, volali pohotovosťzastar.: poslednepredošlenár.: onehdaonehdáoňahdy


    nedávno v neďalekej minulosti, nie tak dávno • prednedávnom: nedávno, prednedávnom tu boli ešte záhradydonedávna: nedávno, donedávna mali ešte sporminuleminulý razminulýkrát: minule, minulý raz sa pohádali pre dievčahovor. toť: iba toť sa zoznámilihovor. onehdynár.: onehdaonehdá: onehdy, keď sedel v krčme, prišli dvaja cudzincinár. oňahdy (Johanides)nár. voňahdy (Rázus)


    posledný 1. ktorý je na konci v poradí (časovom al. miestnom), za ktorým už nič, nikto nenasleduje (op. prvý) • ostatný: dobehol posledný, ostatný; posledný, ostatný deň v rokukonečný: vystúpil na konečnej zastávke; posledné, konečné štádium (op. začiatočné) • záverečný (ktorý býva v závere, tvoriaci záver, koniec; op. prvý, úvodný): záverečné čísla programu, záverečná časť seriálufinálový (posledný a rozhodujúci): finálový zápasodb. finálny (týkajúci sa finále, poslednej časti, obyč. hudobnej skladby): finálny tón, akordkoncovýzastar. pokonný: posledný, pokonný súd

    2. jediný, ktorý zvýšil, zostal • ostatný: zbúrali aj poslednú, ostatnú pamiatku; bojoval do posledných, ostatných síljedinýjeden (posledný za istých okolností): zostala ti už len posledná, jediná, jedna možnosťzvyšujúcizostávajúci: predali aj posledný, zvyšujúci, zostávajúci kus

    3. ktorý sa vzťahuje na veľmi blízku minulosť, pochádzajúci z nej; ktorý bol naposledy aktuálny • ostatnýnedávny: v poslednom, ostatnom čase sa necítim dobre; posledné, ostatné, nedávne udalosti ho celkom zlomilinajnovší: šaty ušité podľa najnovšej módynajmódnejšínajmodernejší: posledný, najmódnejší, najmodernejší modelnajpopulárnejší: posledný, najpopulárnejší hit

    4. expr. spoločensky, sociálne a pod. najnižšie postavený (o človeku) • expr. ostatný: tvári sa ako posledný, ostatný chudák


    nedbanlivec nedbanlivý, neporiadny človek • expr.: neporiadniknedbaj: z chlapca vyrástol obyčajný nedbanlivec, nedbaj, neporiadnikzried. nedbajník (A. Bednár)expr. zried. nedbák (F. Hečko)zastar. nedbalec (Podjavorinská)zried. nevšímavec (kto si nič nevšíma) • pejor. lajdákhovor. pejor. šlendriánsubšt. bordelár


    nedbaj, nedbajník p. nedbanlivec


    ľahostajný ktorý nemá o nič záujem; ktorý neprejavuje navonok záujem, citové pohnutie a pod.; ktorý svedčí o nezáujme • nevšímavýapatickýflegmatický: ľahostajný, nevšímavý človek; pacient je ku všetkému nevšímavý, apatický; nevšímavý, flegmatický výraz tváreneúčastnýnezúčastnený (ktorý nepociťuje, neprejavuje účasť): vrhol na smútiacich neúčastný, nezúčastnený pohľadochabnutýotupenýzatupený (ktorý stratil o všetko záujem): ochabnutá, otupená myseľ; otupený väzeňletargickýrezignovaný (úplne, až chorobne ľahostajný): letargické správanie pacientakniž. indolentnýodb. inertný (neschopný reagovať) • nepohnutý (bez citového pohnutia): pri správe o jeho smrti zostala nepohnutáchladnýstudený (bez citového vzplanutia): citovo chladný, studený človek; pohlavne chladný mužcudzíodcudzený (ktorý nemá al. ktorý stratil citový vzťah): boli si odrazu (citovo) cudzí, odcudzení (op. blízki) • indiferentný (nezaujímajúci ani jeden z protikladných postojov): byť indiferentný k národnostnej otázkeignorantský (svedčiaci o ignorancii) • vlažný (majúci al. prejavujúci voči niečomu veľmi malý záujem; svedčiaci o malom záujme): mať vlažný vzťah k politikepasívny (úplne bez záujmu; op. aktívny) • apolitický (ľahostajný vo vzťahu k politike): pasívny účastník prebiehajúcich udalostí; prezident zaujal apolitický postojhluchýslepý (úmyselne ľahostajný k veciam, javom a pod.): byť hluchý, slepý voči cudziemu nešťastiupohodlnýpubl. pejor. pohodlnícky (ktorý sa nenamáha prejaviť záujem, zaujať postoj): pohodlná, pohodlnícka reakcia na problémlaxnýnedbanlivýnedbalýnedbajskýnezodpovedný (ktorý berie na ľahkú váhu zodpovednosť, dôslednosť): mať laxný, nedbanlivý, nedbalý prístup k práci; nedbajská, nezodpovedná výchova


    ledabolo nedbajúc v potrebnej miere na poriadok, na isté zásady, pravidlá, požiadavky a pod. • nedbanlivonedbaloneporiadne: ledabolo, nedbanlivo si prehodil kabát a odišiel; nedbalo, neporiadne nanesená omietka odpadlapovrchneexpr. nedbajsky: to je povrchne, nedbajsky vykonaná opravaexpr. spakruky: ledabolo, spakruky napísaná úlohahovor.: iba taklen tak: peniaze si iba tak, len tak strčil do vreckasubšt. lážo-plážo


    nedbajsky 1. p. ledabolo, nedbanlivo, porov. aj nedbanlivý 2. p. povrchne 2


    nedbajský p. nedbanlivý


    nedbanlivo nedbajúc na niečo v potrebnej miere; svedčiac o tom • nedbaloneporiadnepovrchne: nedbanlivo, nedbalo pozdravil a odišiel; neporiadne, povrchne utrela prach na poličkeledabolohocijakohocijakledajakoledajak: ledabolo zavesila kabát na vešiak; záhrada bola pokopaná len tak hocijako, ledajakokniž. neriadne: neriadne zabalená zásielkahovor. expr. halabala: halabala poukladané knihy popadali na zemexpr. nedbajskypejor. lajdáckyhovor. expr. šlendriánsky: auto bolo nedbajsky, lajdácky opravené; odovzdal šlendriánsky urobenú robotufraz. na pol úst (o reči): nedbanlivo, na pol úst odpovedal na otázkyzľahkanenúteneležérne (nedbanlivo s cieľom dosiahnuť kladný efekt): zľahka si prehodila šatku cez plecia; nenútene, ležérne si sadol do kreslaľahostajnelaxne (neprejavujúc dostatočný záujem): nedbanlivo, ľahostajne, laxne pristupuje k plneniu povinností

    porov. aj nedbanlivý


    nedbanlivý ktorý nevenuje dostatočnú starostlivosť niečomu, niekomu; ktorý si nedáva dostatočne záležať na niečom; svedčiaci o tom (op. poriadny) • nedbajskýnedbalý: k vlastným rodičom má nedbanlivý, nedbajský postoj; si nedbajský, nedbalý v prácineporiadny: neporiadna výslovnosť (op. starostlivá) • pejor.: lajdáckyľahtikárskyhovor. ledabolýslang. šupácky: byť nedbanlivý, lajdácky, šupácky v obliekaní; lajdácka, ledabolá robota (op. pedantná); ľahtikárska povahapovrchnývlažný (op. dôkladný; obyč. vo vzťahu k práci, k povinnostiam): má povrchný, vlažný prístup k práciľahostajnýnevšímavýlaxný (vyplývajúci z nedostatočného záujmu): je nedbanlivý, ľahostajný, nevšímavý voči deťom; laxná výchovaležérnykniž. nonšalantný (vedome al. povýšene nedbanlivý): nonšalantné spôsobyhovor. pejor. flákačský (vyhýbajúci sa povinnostiam) • kniž. zastar. buršikózny (mladícky, výstredne nedbanlivý)


    neporiadny 1. ktorý nedbá na poriadok, disciplínu, ktorý si neplní svoje povinnosti; svedčiaci o tom (op. poriadny) • nestatočnýnesvedomitýnezodpovedný (obyč. vo vzťahu k práci): neporiadny, nestatočný pracovník; mať nesvedomitý, nezodpovedný prístup k povinnostiamnedbanlivýnedbalýnedbajskýledabolý (spojený s ľahostajnosťou) • nár. bujdošský: neporiadna, nedbanlivá gazdiná; nedbalá, nedbajská výchovadarebnýdarobnýmenej časté daromný (spojený s odsúdeniahodnou nedbanlivosťou): darebný, darobný pomocník; oženil sa s darobnou, daromnou ženouzastaráv. nezriadený (nedodržiavajúci obyč. mravné normy): viesť nezriadený životpejor. lajdáckyhovor. pejor.: flákačskýšlendriánsky: lajdácky, flákačský, šlendriánsky prístup k učeniusubšt.: odfláknutý • bordelársky

    p. aj zlý

    2. ktorý nedbá na poriadok, na svoj vzhľad, upravenosť; svedčiaci o tom (op. poriadny) • neupravenýexpr. rozgajdanýhovor. expr. neogabaný: neporiadny, neupravený výzor; mať neupravený, neogabaný zovňajšoknedbanlivýnedbalýnedbajskýledabolý (spojený s ľahostajnosťou): nedbanlivé, nedbalé, nedbajské oblečeniepejor. lajdáckysubšt. bordelársky: neporiadna, lajdácka domácnosťnár. nekľúdny


    nezodpovedný ktorému chýba zodpovednosť; svedčiaci o nedostatku zodpovednosti (op. zodpovedný) • nesvedomitý: nezodpovedný, nesvedomitý pracovník; nezodpovedný, nesvedomitý činľahkovážnyľahkomyseľnýexpr. nedbajský (bez rozvahy; neberúci ohľad na možné následky): nezodpovedné, ľahkovážne zľahčovanie situácie; to je od teba nezodpovedné, ľahkomyseľné, nedbajsképovrchnýpejor. lajdáckysubšt. bordelársky (bez dôkladnosti): povrchný človek; povrchný, lajdácky prístup k práciexpr. ľahtikársky (plný bezstarostnosti): nezodpovedné, ľahtikárske konanietrocha pejor. lapajský (obyč. o mladom človeku, o dieťati): lapajské výčiny


    povrchne 1. nejdúc do hĺbky, k podstate; svedčiac o tom (op. dôkladne) • zbežneletmo: iba tak povrchne, zbežne, letmo si prezrel výstavuplytko: plytko rozmýšľaťneúplnenedokonalenedokonalo: neúplne, nedokonale spracovaný materiálpolovičatonedôslednekniž. nekonzekventne: spory riešil polovičato, nedôsledne, nekonzekventneneodbornediletantsky (nezakladajúc sa na odborných vedomostiach): k problému pristupoval neodborne, diletantsky

    porov. aj povrchný

    2. nedbajúc na niečo v potrebnej miere; svedčiac o tom (op. poriadne) • nedbanlivonedbalo: povrchne, nedbanlivo, nedbalo utretý prachneporiadnehovor. fušersky: fušersky opravené autoexpr. nedbajskypejor. lajdácky: na návštevu prišiel neporiadne, nedbajsky, lajdácky oblečenýledabololedajakoledajak: ledabolo, ledajako upratala izbu a odišlaexpr. spakrukyhovor. expr. halabala: všetko robí len tak spakruky, halabalafraz. len aby sa nepovedalo


    povrchný ktorý nejde do hĺbky; ktorý nemá zmysel pre dôslednosť, dokonalosť (o človeku); svedčiaci o tom • plytkýprízemnýbezobsažnýpren. prázdny (obyč. v zmysle duševnej, myšlienkovej hĺbky): povrchný, plytký, prízemný človek; povrchné, plytké vedomosti (op. hlboké); bezobsažné, prázdne myšlienkyneporiadny (nemajúci zmysel pre poriadok, usporiadanosť): neporiadna gazdinkanehlboký (o cite, vzťahu; op. hlboký) • neúplnýnedokonalýnedôslednýnedôkladnýnekonzekventný (vyznačujúci sa neúplnosťou, nedôslednosťou, nedôkladnosťou; op. úplný, dokonalý, dôsledný): neúplný pohľad na vec; neúplné údaje; nedokonalá, nedôsledná práca; byť v práci povrchný, nedôslednýneseriózny: neseriózny prístupneprepracovaný: neprepracovaná analýza, štúdianedbajskýnedbalýnedbanlivýhovor. ledabolý (ktorému nezáleží na tom, aby išiel do hĺbky, aby bol dôsledný): mať ku všetkému nedbajský, nedbalý, nedbanlivý, ledabolý prístup; nedbanlivé, ledabolé upratovaniepolovičatý (nedokončený, urobený len spolovice): odovzdával vždy polovičatú robotudiletantskýamatérskylajdáckyexpr. ľahtikársky (typický pre diletanta, lajdáka, ľahtikára): diletantská znalosť vecí, lajdácke učenie, ľahtikárske pristupovanie k povinnostiamhovor. expr. zbúchanýhovor. pejor.: fušerskýšlendriánsky (narýchlo, povrchne urobený; obyč. o práci) • zbežnýletmýúchytkový (robený, vykonaný krátko a povrchne, bez nároku na dôkladnosť): zbežná prehliadka; zbežný, letmý odhadpaušálny (povrchne zovšeobecňujúci): paušálna charakteristika, paušálne tvrdenie


    vlažný 1. mierne teplý • hovor. letný: umyť sa vo vlažnej vode; vypiť vlažný, letný čajnár. letušný

    2. ktorý neprejavuje (veľký) záujem o ľudí, okolie, dianie a pod.; svedčiaci o tom • ľahostajnýnevšímavý: vlažní diváci na štadióne; vlažný potlesk; zaujať voči niečomu ľahostajný, nevšímavý postojnepozorný (o človeku, ktorý neprejavuje pozornosť): vlažný, nepozorný milenecnedbanlivýnedbalýexpr. nedbajský: v práci bol nedbanlivý, nedbalý, nedbajskýlaxný: laxná výchovakniž. indolentný: indolentné správaniekniž. nonšalantný (vedome nevenujúci niečomu potrebnú starostlivosť): mať nonšalantné spôsobyindiferentný (nezaujímajúci stanovisko): byť indiferentný voči nespravodlivostiflegmatickýapatický (ktorý je bez záujmu): flegmatická povaha; nešťastie z neho urobilo apatického človekachladný: chladný úsmevpejor.: hluchýslepý (neprejavujúci patričnú spoluúčasť): byť hluchý, slepý voči ťažkostiam iných

    p. aj nevšímavý

    3. p. vlahý


    lajdáctvo pejor. nedobre urobená, povrchná práca; produkt, výsledok takejto práce • pejor. lajdáčinahovor. pejor. šlendriánstvo: za lajdáctvo, lajdáčinu, šlendriánstvo mu platiť nebudemeexpr. nedbajstvo: požiar z nedbajstva


    nedbajstvo p. neporiadnosť


    neporiadnosť nedbanie na poriadok • neporiadnictvo: je známy svojou neporiadnosťounedbajstvonedbanlivosťnedbalosťdaromnosťdarebnosťdarobnosť: pre jeho nedbajstvo, daromnosť vznikla škodapejor.: lajdáctvolajdáckosťhovor. pejor.: šlendriánstvošlendriánskosťsubšt. bordelárstvo


    nedbák, nedbalec p. nedbanlivec


    nedbalo 1. p. ledabolo, nedbanlivo, porov. aj nedbanlivý 2. p. povrchne 2 3. p. zľahka 3


    zľahka 1. bez vynaloženia energie, bez námahy, bez dôrazu (op. sťažka) • ľahko (op. ťažko): zľahka, ľahko si poradil so všetkými problémamijemnezvoľna: jemne, zvoľna stisol matkinu rukunenásilne: nenásilne, zľahka ho vytisol z dveríexpr.: zľahučkazľahunkazľahulinkaľahučkoľahunkoľahulinko: zľahučka, ľahunko si odhrnula vlasy z čelaexpr.: jemnučkojemnunkojemnulinkojemnuško: jemnučko, jemnunko pohladkal dcéru po vlasoch

    2. v malej miere • trochatrochumálonepatrne: zľahka, trocha otvorila oči; málo, nepatrne sa ukloniljemne: od prekvapenia jemne zdvihla obočieexpr.: zľahučkazľahunkazľahulinkaľahučkoľahunkoľahulinko: zľahučka, ľahunko ju pobozkalexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinkumáličkomálinkomálilinkojemnučkojemnunkojemnulinkojemnuško: trošička, trošilinku, máličko, jemnunko sa jej zakrútila hlava

    3. nedbajúc na niečo v potrebnej miere; svedčiac o tom • nedbanlivonedbalo: zľahka, nedbanlivo si prehodil kabát cez plecianestrojenenenúteneležérne: ležérne vyfúkol kolieska dymu;„To je maličkosť“, povedal nestrojene, nenútene.

    4. pohybovo rýchlo a šikovne • ľahkosvižkosvižne: zľahka, ľahko vyskočil na múr; svižko, svižne sa rozbehol za električkoupružnevrtkoobratne: pružne, vrtko vybehnúť hore schodmi; obratne sa vyšplhať na stromrezkobystrohybko: rezko, bystro, hybko sa prehupli cez prekážku

    5. p. voľne 1


    nedbalý p. nedbanlivý


    nevšímavý ktorý si nevšíma ľudí, okolie, spoločenské dianie a pod., ktorý neprejavuje záujem, citovú účasť atď.; svedčiaci o tom (op. všímavý, pozorný) • ľahostajný: nevšímavý, ľahostajný človek; byť nevšímavý, ľahostajný voči cudziemu nešťastiunepozorný (o človeku; neprejavujúci pozornosť): nepozorný manželneúčastnýnezúčastnenýneprítomný (obyč. bez sústredenia, pozornosti): sledoval ho neúčastným, neprítomným, nezúčastneným pohľadomnedbanlivýnedbalýlaxnýkniž. indolentný (ktorý nedbá na niečo): nedbanlivý, laxný prístup k prácikniž. nonšalantný (vedome nevenujúci potrebnú starostlivosť, pozornosť): byť nonšalantný v obliekaníindiferentný (nezaujímajúci stanovisko; neprejavujúci spoluúčasť): byť indiferentný voči politikeflegmatickýapatický (bez akéhokoľvek záujmu, citového pohnutia): apatická, flegmatická reakcia na výčitky; apatický výraz tváreignorantský (úmyselne nevšímavý) • chladnývlažný (prejavujúci menej záujmu, ako je bežné): chladný, vlažný postojpren. imúnny (vedome si nepripúšťajúci niečo, obyč. nepríjemné): je imúnny voči kritikepejor.: hluchýslepý (obyč. zámerne neprejavujúci potrebnú spoluúčasť): byť hluchý k potrebám ľudí; byť hluchý, slepý voči biede


    nedbanlivosť p. neporiadnosť


    nenútený ktorý nie je vynútený; ktorý je bez obmedzení, bez upätosti, strohosti (op. silený; násilný) • nenásilný: učiteľ zvolil nenútený, nenásilný spôsob presviedčaniaprirodzenýnestrojenýbezprostredný (bez vynútenej pretvárky): reagoval prirodzeným, nestrojeným smiechom; očarovala nás svojím nestrojeným, bezprostredným správanímspontánny: diváci prejavovali nenútené, spontánne nadšeniedôvernýfamiliárnydomácky (op. oficiálny, škrobený): nadpriadol s nami dôverný, familiárny rozhovor; utvorili mu domácke prostredieuvoľnenýležérnynedbanlivýkniž. nonšalantný (op. upätý): neskôr sa rozprúdila uvoľnená zábava; imponoval mi jeho ležérny, nedbanlivý, nonšalantný spôsob vyjadrovania; mať uvoľnený, ležérny výraz tváreneviazanývoľnýslobodný (bez obmedzení): neviazaná debata; rozhodol sa pre voľné, slobodné umenie; žili vo voľnom, slobodnom zväzku


    ignorovať úmyselne dávať na vedomie nezáujem, predstierať neznalosť • nevšímať sinedbaťnebrať na vedomie: ignoruje napomenutie; nevšíma si, neberie na vedomie svojich známych; nedbá na dobré radykniž. negovať: zdôrazňoval nevýhody a celkom negoval výhodyzaznávaťneuznávať (dostatočne neoceňovať): mladého pracovníka zaznávajú, neuznávajú


    obchádzať 1. ísť okľukou, oblúkom okolo niekoho, niečoho • obchodiťvyhýbať sa: obchádza, obchodí jamy, blato; vyhýba sa jamám, blatu; aj psy ho obchodiabočiťstrániť sa (nechcieť sa stretnúť s niekým, s niečím): bočí od susedov, stráni sa známych; zďaleka bočí od školy

    2. ísť popri niečom, niekom • obchodiťprechádzať: cesta obchádza, obchodí ich dom, prechádza popri ich domemíňať: autobus míňal radnicuobiehať: auto obiehalo bicyklistu

    3. brať do svojej moci (o telesných al. duševných stavoch) • obchodiťzachvacovaťopanúvaťovládať: obchádza, obchodí ho chrípka; zachvacuje, opanúva, ovláda ho žiaľzmocňovať sa: zmocňuje sa ich apatiaísťpadať: ide, padá na mňa smútok

    4. zámerne nespĺňať nejakú povinnosť, správať sa nezúčastnene • obchodiťvyhýbať sa: obchádza, obchodí nariadenia; vyhýba sa škole, problémomnerešpektovaťnevšímať sikniž. negovaťodmietaťignorovať: nerešpektuje, nevšíma si predpisy; odmieta príkazy; ignoruje, neguje predpísanú formunedbaťnebrať do úvahykniž. fumigovať: nedbať na mienku niekoho; fumigovať vyhláškuzanedbávaťvynechávať: zanedbáva, vynecháva tréningypráv. opomínať: opomínaný dedič

    5. p. obšmietať sa 1 6. obchádzať si p. predchádzať si 7. p. opatrovať


    obísť 1. vykonať kruhový pohyb okolo niečoho, popri niečom • obehnúť (obísť behom): dva razy obišiel, obehol dom a nič nezistilvyhnúť sa (zabrániť stretnutiu): zďaleka sa vyhnúť známemu, mlákeprejsť (popri niekom, niečom, okolo niekoho, niečoho): neprešiel popri mne bez zádrapky

    2. postupne ponavštevovať viaceré miesta s cieľom vybaviť niečo, urobiť obchôdzku • obchodiťpochodiťexpr.: obehaťobehnúťpobehať: obišla, obchodila, obeh(a)la celú rodinu, ale podporu nezískala; pobehať po úradoch, obchodiť, pochodiť úradyexpr.: oblietaťpolietať: oblietala, polietala všetky obchodyexpr. zbehať: zbehať všetkých známychpoobchodiťpoobchádzaťexpr. poobehávať: nestihnúť poobchodiť, poobchádzať galérie

    3. zámerne nesplniť nejakú povinnosť • nevziať do úvahyvyhnúť sa: obísť, nevziať do úvahy zákon, rozkaz; vyhnúť sa zákonu, rozkazunerešpektovaťnevšimnúť siodmietnuť: nariadenie nerešpektovali, nevšimli si ho; predpisy odmietolnedbať (na niečo) • kniž. fumigovať: fumigovali verejnú mienkuvynechať: povinnú prednášku jednoducho vynechalpráv. opomenúť: opomenutý dedič

    4. vyjsť, dostať sa z istej situácie s dobrým al. zlým výsledkom • pochodiť: dobre, zle obísť, pochodiťobstáť (ukázať sa vyhovujúcim): na skúške ako-tak obstálneos. povodiť sa: nedobre sa nám povodilo, nedobre sme obišlizastar. neos. zviesť sa: aj jemu sa môže tak dobre zviesť

    5. p. ovládnuť 1


    preskočiť 1. skokom sa preniesť ponad niečo, niekoho • expr.: prehupnúťprehupnúť sa: preskočiť plot, prehupnúť (sa) ponad plotprešvihnúť sa (švihom sa preniesť, dostať cez niečo, ponad niečo): ľahko sa prešvihol cez zábradlienár. presadiť: presadiť plot (Ondrejov)popreskakovať (postupne, viac vecí): popreskakovať ohrady

    2. zámerne nevziať do úvahy • obísťvyhnúť sa (niečomu): preskočiť, obísť predpisy; vyhnúť sa problémomvynechať: v knihe vynechal pár stránoknevšimnúť sinedbať: závažné pripomienky si nevšimol, nedbal na nekniž. fumigovať: fumigovať námietky

    3. (o hlase) prestať normálne znieť, prejsť do inej tóniny • zlyhať: od dojatia mu preskočil, zlyhal hlasvynechaťzadrhnúť sa (prestať znieť al. neprirodzene zaznieť): pri tréme jej vynechá hlas; hlas sa v rozčúlení zadrhne

    4. p. predbehnúť 1 5. p. prejsť 1, 4, prebehnúť 1, 3


    nedefinovateľný p. neurčitý, zvláštny 1


    neurčitý ktorý nemá presnú, výraznú podobu, tvar a pod.; ktorý je bez významovej presnosti, zrozumiteľnosti (op. určitý) • nejasnýrozmazanýrozplývavý: o budúcnosti mal iba neurčité, nejasné predstavy; neurčité, rozmazané, rozplývavé kontúrynepresný: dať neurčitú, nepresnú odpoveďnezreteľnýkniž. ambivalentný: ambivalentné správaniepren.: hmlistýzahmlenýmatný: nezreteľná, hmlistá, zahmlená budúcnosť; hmlisté, matné spomienkynevyhranenýexpr. bezfarebnýkniž. bezfarbý (nie presne sformovaný): nevyhranené názory; nevyhranený, bezfarebný štýlnedefinovateľný (ktorý sa nedá presne určiť, opísať): mať istý nedefinovateľný pocitnevýraznýbezvýraznýpejor. bezpohlavný (op. výrazný, zreteľný): nevýrazná, bezvýrazná chuť; nevýrazný pohľadbeztvarýbeztvárny: beztvará, beztvárna masakniž. bezbrehý (bez vymedzenej šírky; op. ohraničený): bezbrehý pojemhovor.: (taký) nijakýani taký, ani onakýfraz. nemastný-neslaný: jedlo bolo také nijaké; jeho odpoveď nebola ani taká, ani onaká; prednáška bola nemastná-neslanáexpr.: tajomnýzáhadný: záhadné, tajomné náznaky; vec záhadného, tajomného pôvodu


    zvláštny 1. iný ako obyčajný, iný ako všedný, každodenný • neobyčajnýnezvyčajný: zvláštny, neobyčajný človek; zvláštne, nezvyčajné schopnostikniž. nezvyklý: nezvyklý úkaznevšednýnetradičnýnetypický: nevšedný záujem; netradičná, netypická situáciajedinečnýunikátnyvýnimočnýoriginálny (ktorý sa javí ako výnimka): výnimočná žena; vyznačovala sa jedinečným, originálnym oblečenímcudzí: odpovedal cudzím hlasommimoriadnynevídanýnápadný (vzbudzujúci pozornosť svojou neobyčajnosťou): mimoriadna príhoda, nevídaná ponuka, nápadné menoexotický (neobyčajný svojou cudzorodosťou): exotická krásakuriózny: kuriózny prípadkniž.: bizarnýpitoreskný: bizarné, pitoreskné tvaryčudnýdivnýpodivnýzáhadnýpodivuhodný (vymykajúci sa z rámca všednosti svojou záhadnosťou): vedie zvláštny, čudný, podivuhodný životneopísateľnýnevyjadriteľnýnevypovedateľnýnevysloviteľnýnedefinovateľný: nachádzal sa v neopísateľnom, nedefinovateľnom stavenejasnýnezrozumiteľnýnepochopiteľnýnevysvetliteľný: zvláštne, nejasné, nezrozumiteľné reči; nevysvetliteľný javčudácky (typický pre čudáka): má čudácke spôsoby

    2. p. špeciálny 1, 2 3. p. mimoriadny 1, 2 4. p. svojský 1 5. p. tajomný


    jednotný 1. ktorý tvorí jednotu, celok; ktorý je spojený, zlúčený do jedného celku • zjednotený: jednotné, zjednotené národycelistvýkniž. celostný (nedelený): jednotný, celistvý štát; celistvý, celostný útvarjednoliatykniž. súrodýrovnorodýhomogénnyuniformný (nie rozmanitý, nie rozdielny; v ktorom sú všetci ako jeden): jednoliata, súrodá, rovnorodá, homogénna spoločnosť; uniformná skupinasúdržnýstmelený (držiaci spolu, pokope): naštrbiť súdržný, stmelený kolektívnerozdielnynedeliteľnýnerozlučnýnerozlučiteľný (utvárajúci silnú, pevnú jednotu): nerozdielne, nedeliteľné, nerozlučné, nerozlučiteľné spoločenstvo

    2. ktorý svedčí o jednotnosti, ktorý je vyjadrením jednoty, rovnakosti • rovnakýzhodnýtotožný: mať na niečo jednotný, rovnaký názor; zhodné, totožné stanoviskouniformný (stroho jednotný): uniformné osobnosti, uniformný vývinkonformnýkonformistický (jednotný na základe vlastnej prispôsobivosti; svedčiaci o neschopnosti zachovať si individualitu): konformné prejavy, spôsobyspoločný (rovnaký pre všetkých): jednotná, spoločná kandidátkasvornýjednohlasnýjednomyseľný (vyjadrujúci jednotu, založený na jednote v zmýšľaní, konaní): sú svorní ako bratia; ozval sa svorný, jednohlasný, jednomyseľný súhlassolidárny (ktorý je prejavom solidarity)


    nedeliteľný ktorý sa nedá, nemá rozdeliť, deliť na (menšie) zložky: sedmička je nedeliteľná trojkounerozložiteľný: prvočíslo je ďalej nerozložiteľné číslonerozdeliteľný: dedičom poručil nedeliteľný, nerozdeliteľný majetokneoddeliteľnýneodlučiteľnýneodčleniteľnýzried. neodlučný (z hľadiska vzájomného oddelenia dvoch zložiek al. istej zložky od celku): teória a prax sú navzájom neoddeliteľné, neodlučiteľné; neodčleniteľná, neodlučná časť celkunerozlučiteľnýnerozlučnýpubl. nerozbornýpren. nerozbitný (tvoriaci nenarušiteľný, vzájomný vzťah): nerozlučiteľné, nerozlučné priateľstvá; nerozborná jednota národov; nerozbitné bratstvozried. nerozdvojný (o celku zloženom z dvoch zložiek): nerozdvojná dvojicajednotnýcelistvýkniž. celostný (tvoriaci ustálený celok): jednotný, celistvý štát; nedeliteľná, celostná sumaucelenýkompaktný (tvoriaci uzavretý celok al. celok s veľkou súdržnosťou zložiek): dielo tvorí ucelený, kompaktný celokpevnýstály (tvoriaci nemenný vzťah, stav istých zložiek; op. nestály): nedeliteľné, pevné spojenectvo; stále, pevné bratstvo


    nedeľňajší p. nedeľný


    nedeľný týkajúci sa nedele; uskutočňovaný v nedeľu; určený na nedeľu • nedeľňajší: nedeľné, nedeľňajšie popoludnie; nedeľné, nedeľňajšie káznesviatočnýhovor. kostolný (op. všedný): obliecť si nedeľné, sviatočné, kostolné šaty; sviatočná nálada


    sviatočný ktorý sa týka sviatku; ktorý je určený na sviatok • nevšednývýnimočný (op. všedný): všade vládla sviatočná, nevšedná atmosféra; konečne prišla očakávaná sviatočná, výnimočná chvíľaslávnostnýspoločenskýparádnyexpr. kostolný (o oblečení): slávnostný, spoločenský, parádny oblek; kostolné šatynedeľnýnedeľňajší (ktorý býva v nedeľu, určený na nedeľu): sadli k nedeľnému, nedeľňajšiemu obedu; to je nedeľný kabátvoľný (op. pracovný): príjemne stráviť sviatočné, voľné dni


    nedemokratický vyznačujúci sa nedostatkom demokracie (op. demokratický): nedemokratické spoločenské pomeryneslobodný (čo sa týka výberu): nedemokratické, neslobodné voľbytotalitný (úplne bez demokracie): totalitný režim v krajinenásilníckydespotický (bez obmedzenia moci): násilnícky, despotický spôsob vládnutia


    nedisciplinovaný p. neposlušný


    neposlušný ktorý neplní cudzie príkazy, pokyny (op. poslušný) • nepočúvny: neposlušné, nepočúvne detisamopašnýnezbednýnezbedníckynedisciplinovaný (odmietajúci podriadiť sa výchovnému pôsobeniu, disciplíne): samopašný, nezbedný, nezbednícky syn; nedisciplinovaní žiacineviazanýnespútanýnespratnýroztopašnýrozpustený (bez zábran, nemiestne nerešpektujúci predpisy, spoločenské normy a pod.): neviazaná, nespútaná, roztopašná mládež; roztopašní, nespratní, rozpustení žiacinevychovanýzastar. nespôsobný (ktorý neplní pravidlá slušného správania; op. vychovaný): od mala bol nevychovaný, nespôsobnýnaničhodnýzlý (trestuhodne neplniaci výchovné požiadavky): neposlušná, zlá dcéraexpr.: lapajskýuličnícky

    p. aj svojvoľný 1


    svojvoľný 1. ktorý koná, ako sa mu zachce, podľa momentálneho naladenia, bez ohľadu na iných a často aj proti vôli iných; svedčiaci o uplatňovaní svojvôle • samovoľnýzried. sebevoľnýsvojhlavý: svojvoľné, samovoľné dieťa; samovoľné, sebevoľné, svojhlavé konanie, rozhodnutiesamopašnýroztopašný (šantivo svojvoľný): starena okrikovala naháňajúce sa samopašné, roztopašné detineposlušnýnedisciplinovanýnespratný: chlapča vzbudzovalo pozornosť svojím neposlušným, nedisciplinovaným, nespratným správanímnespútanýrozpustený (ktorý nepozná mieru svojvôle, ktorý nemá nijaké zábrany): nespútaná, rozpustená mládež

    p. aj tvrdohlavý

    2. p. ľubovoľný


    chvíľu s malým časovým rozsahom, malý časový úsek, krátky čas • chvíľkunachvíľunachvíľku, pís. i na chvíľu, na chvíľku: chvíľu, chvíľku si zaplávali; nachvíľu, nachvíľku mal zavreté očiexpr.: chvíľočkuchvílinkunachvíľočkunachvílinku, pís. i na chvíľočku, na chvílinku: chvíľočku, nachvíľočku si pospaltrochatrochumálohovor. nezaveľaexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinkumáličkomáličičkomálinkomálilinkobyľkuštipku: museli sme trocha, trošku čakať; troši(li)nku dlhšie zostal vonkuexpr. voľačočosidačoniečo: voľačo, čosi postál a šiel; dačo počkal, ale málokrátko (op. dlho) • expr.: kratučkokratunkokratulinkokratuško: krátko, kratučko sa rozprávali pred vchodomzastar. schvíľu (Hviezdoslav, Šoltésová)nedlho (pomerne krátko): nedlho po polnoci sa rozišlihovor. dakoľko: vydrž dakoľko, hneď ti pomôžemfraz. na skok: boli tu iba na skok


    krátko 1. s malým dĺžkovým rozmerom, na malú dĺžku (op. dlho) • nakrátko (op. nadlho): má krátko, nakrátko ostrihané vlasyexpr.: kratučkokratunkokratulinkokratuško: kratučko, kratu(li)nko zastrihla do látkyexpr.: nakratučkonakratulinkonakratunkonakratuško: nakratučko ušitá sukňaprikrátko (príliš, veľmi krátko): prikrátko narezané dosky

    2. na krátky časový úsek, krátky čas, na krátky čas (op. dlho) • nakrátko (op. nadlho): krátko, nakrátko si zdriemoltesne: prišiel krátko, tesne pred ôsmouchvíľuchvíľkunachvíľunachvíľku, pís. i na chvíľu, na chvíľku: chvíľu, nachvíľku nás zdržalexpr.: kratučkokratunkokratulinkokratuško: kratučko sa ponoril pod hladinuexpr.: nakratučkonakratunkonakratulinkonakratuško: nakratunko vyšla z miestnostiexpr.: chvíľočkuchvílinkunachvíľočkunachvílinku: chvíľočku, nachvíľočku sa jej zdalo, že vidí matkunedlho (pomerne krátko): učiteľ začal skúšať nedlho po zvoneníprikrátko (príliš, veľmi krátko): do zimy je prikrátko, aby stihol postaviť strechufraz. na skok: zastavili sa tu iba na skok

    3. obsahujúc iba podstatné časti, úsporne v slovnom vyjadrení (op. obšírne) • nakrátkoskrátka: krátko, nakrátko, skrátka opísal celú situáciustručne: stručne porozprávala, čo sa jej stalolakonickyúsečne: lakonicky, úsečne odpovedal na otázkyexpr.: kratučkokratunkokratulinkokratuško: kratučko vyrozprávala svoj príbehfraz. v kocke: v kocke načrtol svoje predstavyjadrne (krátko a výstižne): jadrne podané učivostrohosucho (krátko a odmerane): stroho, sucho reagoval na pripomienky


    nedlho p. chvíľu, krátko 2


    krátky 1. ktorý má malý rozmer v dĺžke, čase, rozsahu (op. dlhý): krátke vlasy, krátke nohavicenedlhý (priestorovo al. časovo krátky): nedlhý stôl, nedlhá chvíľamalý: malá prestávkahovor. neskl. mini (obyč. o dĺžke ženských šiat; op. maxi): móda je opäť minikrátkodobý (ktorý trvá krátko): krátkodobý pobyt v cudzineprikrátky (príliš krátky): dostal prikrátky čas na rozmysleniedohľadný: splní sa to v dohľadnom časechvíľkovýmomentálnymomentnýzastar. momentánny (trvajúci veľmi krátko): bola to len chvíľková známosť; momentálna, momentná rozpomienkaletmýpoet. plachý: bol to len letmý, plachý senpren. expr. šibeničný: dostali šibeničný termín na splnenie úlohyjadrný (krátky a výstižný): jadrná rečlakonickýúsečný (krátky a strohý): lakonické, úsečné vetystručný (op. podrobný): stručný slovník, prehľadexpr. zastar. obkratnýexpr.: kratučkýkratuškýkratunkýkratulinký (veľmi krátky)

    2. p. slabý 2, zlý 2


    nedlhý nie príliš dlhý (priestorovo al. časovo; op. dlhý) • krátky: pri pokladnici stál nedlhý rad; predniesol nedlhý, krátky príhovor (op. rozvláčny)


    nedobizeň p. samopaš


    samopaš vlastnosť obyč. mladého človeka s nedostatkom výchovy, zodpovednosti, rozumu; čin takéhoto rázu • samopašnosťsamopašníctvoneviazanosťroztopašnosťroztopašbujnosť: rozbiť oblok zo samopaše, samopašnosti, roztopašnostinezbednosťnezbedníctvobláznivosťbláznovstvopochabosť: bláznivosť, pochabosť jedináčikauličníctvorozpustenosťnezdarnosťexpr. roztatárenosťpejor.: lotrovstvozbojníctvozbojstvolaganstvogalganstvolapajstvozurvalstvozastar.: prostopašprostopašníctvo (samopaš ako čin) • neprístojnosťnezdobanezbedavýčinpestvoexpr.: čertovinaneplechanedobizeňlotrovinanešplechakúsokšašovinašaškovinašašovstvošantašantovačkaparádyhovor. expr.: šarapatagarazdarodeokniž. alotriasubšt. švanda • subšt. a vulg. sranda


    nedobre p. zle 1–5


    zle 1. vyjadruje záporné hodnotenie deja al. stavu; nevyhovujúcim spôsobom, nespĺňajúc odborné, pracovné al. iné požiadavky (op. dobre) • nedobreplano: zle, nedobre hospodária s majetkom; plano sa rozhodnúťnevyhovujúconekvalitnenedokonalenedokonalo: nevyhovujúco, nekvalitne vykonaná oprava; nedokonale strávené jedlonesprávnenenáležitechybne: nesprávne, nenáležite nastavený motor; chybne odpísať úlohuneprimeranenevhodne: neprimerane, nevhodne stvárnená postavanehodnotnenesúco: nehodnotne, nesúco spracovaná surovinamizerneexpr.: naničhodneničomne: mizerne, naničhodne, ničomne obrobená pôdahovor. expr. mrchavopejor.: pľuhavopľuhavskyvšivavo: mrchavo, pľuhavo, všivavo vymaľovaná izbanepodarenenevydarenenezdarenenezdarnezried. nehodne: nepodarene, nezdarene vyhotovená kópiaexpr. nechýrnepejor. diletantskyhovor. pejor. fušersky: diletantsky, fušersky opravené autonespráv. špatne • expr.: zle-nedobrepramizerne (veľmi zle)

    porov. aj zlý 2

    2. spôsobom odporujúcim spoločenským normám z hľadiska morálky, etiky a pod. (op. dobre) • nedobrenečestne: zle, nedobre, nečestne sa zachovať k priateľovinedôstojnenemorálnenešľachetne: správa sa k ľuďom nedôstojne, nemorálnenepeknemrzkoexpr. škaredo: nepekne, mrzko, škaredo zaobchádza s rodičminevhodneneprimeranenespôsobnehovor. expr. nemóresne: v spoločnosti sa správa nevhodne, nespôsobne, nemóresnepodlonízkoničomneexpr. naničhodnepejor.: pľuhavopľuhavsky: koná podlo, nízko, ničomne, ak zrádza najbližších; naničhodne, pľuhavo vystupovať na verejnosti

    porov. aj zlý 1

    3. spôsobom, ktorý prezrádza nežičlivosť, odmeranosť, odpor, nepriateľstvo • nedobrenemiloneprívetivonevľúdne: zle, nedobre, neprívetivo sa pozrel na synanepriateľskynevraživo: nepriateľsky, nevraživo hovoril o svojich odporcoch

    4. spôsobom zapríčiňujúcim niekomu škodu, nepríjemnosti, problémy (op. dobre) • nedobre: tak mu iba zle, nedobre narobilinepriaznivonevyhovujúconepríjemnenešťastne: situácia sa vyvíja nepriaznivo, nevyhovujúcoexpr. zle-nedobre (veľmi zle): skončilo sa to zle-nedobre

    5. vyjadruje nepriaznivý stav organizmu, nepriaznivú situáciu a pod. (op. dobre) • nedobrenevoľno: včera jej prišlo zle, nedobre, nevoľnonepríjemne: zostalo mi nepríjemneexpr.: bledomizernenaničhodne: uvidíš, bude tu bledo, mizernehovor. nebárs: bolo jej nebárs okolo srdcavšelijakohovor. všelijakhovor. expr. všakovak: cítil sa všelijako, všakovakexpr.: naničhovor. expr. nafigupejor. naprdvulg.: nahovnona riť: mám sa nanič, nafigufraz.: pod psa, subšt. na milú kedveš • expr.: zle-nedobrepramizerne (veľmi zle)

    6. vyjadruje hodnotenie deja z hľadiska možnosti • ťažko: zle, ťažko je naprávať, keď je neskoro


    nasilu 1. s použitím sily, s použitím nátlaku, z donútenia • násilnenásilímzried. násilky (J. Horák): nasilu, násilne ich dovliekli pred veliteľa; násilím ho vysťahovali z bytunedobrovoľnenútene: nedobrovoľne, nútene si musel zobrať Marku za ženuhovor. pozlotky: ak nepôjdete podobrotky, pôjdete pozlotkyhovor. zastar. zlotky (Kukučín, J. Horák)

    2. v rozpore s presvedčením al. pocitmi, proti vôli • násilnesilene: nasilu, násilne, silene sa rozplakala, aby vyvolala ľútosťnútenenedobrovoľne: všetko robil nútene, nedobrovoľneneprirodzenestrojene: nasilu, neprirodzene, strojene sa usmiala na muža

    3. s použitím všetkých možných prostriedkov • nástojčivovšemožne: nasilu, nástojčivo, všemožne sa domáhal vstupu do budovysilou-mocouza každú cenustoj čo stoj: nasilu, silou-mocou ho zdržiavali; za každú cenu, stoj čo stoj sa chcel dostať z domu


    nedobrovoľne p. nasilu 1, 2


    násilný 1. spôsobený al. uskutočnený použitím obyč. fyzickej sily al. iného donucovacieho prostriedku • násilnícky: zomrel násilnou smrťou (op. prirodzenou); lúpežné prepadnutie sa považuje za násilný, násilnícky činnútenýnedobrovoľnývynútený (op. dobrovoľný): násilné, vynútené spoločenské zmeny; nútené, nedobrovoľné odnárodňovaniekrutýsurovýneľudský (pri fyzickom násilí spojenom s krutosťou, bezcitnosťou): násilné, kruté, surové potlačenie vzbury; neľudský zásah polícieexpr.: zverskýbeštiálnybrutálnybrachiálny: zverské, beštiálne zaobchádzanie s väzňami; brutálny prepad; brachiálna moc

    2. p. násilnícky 1 3. p. silený, neprirodzený 1, 2


    nedobrovoľný uskutočnený proti vlastnej vôli, z donútenia (op. dobrovoľný) • nútenývynútenýnanútenývnútený: nedobrovoľný, vynútený súhlas; (vy)nútený kúpeľnásilný (donútený silou): nedobrovoľná, násilná smrť (op. prirodzená)


    mizerný 1. ktorý nemá potrebné, vyhovujúce vlastnosti (op. dobrý, výborný) • zlýnedobrýplaný: žiakova odpoveď bola mizerná, zlá; zlé, nedobré, plané jedlonevyhovujúcinekvalitnýnedostatočný: nevyhovujúci, nedostatočný efekt z podnikania; nevyhovujúci, nekvalitný výrobokneschopnýnesúcinanič (ktorý nemá potrebné vlastnosti na vykonávanie istého povolania a pod.): do útoku postavili neschopných, nesúcich, nanič hráčovslabýmalýnízky (ktorý nedosahuje potrebný počet, množstvo a iné hodnoty): mizerná, slabá, nízka úroda; slabý, nízky, malý zárobokexpr.: biednyúbohýchatrnýchabýžobrácky (ktorý nedosahuje potrebné množstvo al. kvalitu; ktorý svedčí o nedostatku): dosiahnuť biedny, úbohý, chabý výsledok; mať na sebe biedne, chatrné, žobrácke oblečenie; mizerný, žobrácky životexpr.: mizeráckypramizernýmrcha (neskl.) • zastar. mizerábl (veľmi mizerný): mať mizerácku, pramizernú náladu; mrcha, mizerábl počasiehovor. expr.: mrchavýnafigufraz. expr.: na starú belusubšt. na milú kedveš: mrchavá, nafigu cesta; zábava na starú belu, na milú kedvešpejor.: všivavývšiváckypľuhavýsubšt. blbý • niž. hovor. poondiatypoondený: všivavý, pľuhavý život; blbá, poondiata, poondená robotavulg.: posratýna hovnona riť

    2. p. bezvýznamný, bezcenný 3. p. zlý 1, 2


    nedobrý p. zlý 1, 2, nepodarený, nevhodný, nepriaznivý


    nechutný 1. (o jedle) ktorý nemá dobrú, príjemnú chuť (op. chutný) • nedobrý: nechutný, nedobrý prívarokzlýpejor.: hnusnýodporný (ktorý má veľmi nepríjemnú chuť): jedlo bolo na druhý deň už zlé, hnusné, odporné

    2. ktorý vzbudzuje odpor, nevôľu, pohoršenie • nepríjemnýnemilý (op. príjemný, milý): nechutné, nepríjemné, nemilé vystupovanie na verejnostitrápnymrzutý (vzbudzujúci rozpaky, nevôľu): musí riešiť túto trápnu, mrzutú aférunevkusnýnegustiózny (svedčiaci o nedostatku vkusu): negustiózny výzor; nevkusné, negustiózne šatynesympatickýantipatickýpejor.: odpornýhnusnýprotivnýpríšerný: nesympatický, antipatický spoločník; viesť odporné, hnusné, protivné reči; odporný, protivný, príšerný zápachmrzkýškaredýošklivýpejor. ohavný (vzbudzujúci neľúbosť; op. pekný, príjemný): nechutný, mrzký, škaredý čin; sníval sa mi ošklivý, ohavný senneslušnýhrubý (vzbudzujúci nevôľu vulgárnosťou a pod.): rozprávať nechutné, neslušné, hrubé žarty


    nekvalitný ktorý nemá vyžadovanú kvalitu (op. kvalitný) • nehodnotný: odovzdať nekvalitné, nehodnotné výrobkynedobrýzlýplaný (čo sa týka kvality): odovzdať nekvalitnú, nedobrú, zlú robotu; nedobrá, zlá, planá povrchová úpravamenejcennýmenejhodnotnýneplnohodnotný (bez potrebnej hodnoty, úrovne): menejcenné, menejhodnotné, neplnohodnotné literárne dielopodradný (s nižšou ako prvotriednou kvalitou): podradný tabaknepodarenýchybnýhovor. kazovýsubšt. aušusový • nespráv. závadný (ktorý je s chybami): nepodarená, chybná látka; kazový, aušusový tovarbazárovýpartiový (menej kvalitný, a preto zlacnený): bazárové, partiové hodinypokútnybrakový (ktorý má pochybnú hodnotu al. nezaručenú kvalitu): pokútne, brakové umeniepejor.: amatérskydiletantskýbabráckylajdáckyhovor. pejor. fušerský (obyč. o práci)


    nepodarený ktorý neuspokojuje svojimi výsledkami, vlastnosťami a pod. (op. podarený) • nevydarenýneúspešnýbezúspešnýzastaráv. nezdarený: nepodarený, nevydarený zájazd; nevydarený, neúspešný, bezúspešný športový pokus; nezdarené plányskazenýpokazenýchybný (s chybou, s nedostatkom; op. kvalitný): mať skazený, pokazený deň; pokazený, chybný výroboknedobrýnekvalitný (op. dobrý, kvalitný): dostať nedobré vysvedčenie; kúpiť nekvalitný televízorhovor. expr.: sfušovanýzbabranýdobabraný: sfušované, zbabrané jedlo, šatyhovor. kazovýsubšt. aušusový • nespráv. závadný (s trvalými nedostatkami, obyč. z výroby): nepodarený výrobok; kazový, aušusový strojnaničexpr.: nafigu, pís. i na figuhrub.: nahovno, pís. i na hovno: nanič autonevychovanýzastar. nezdarný (o deťoch): nevychovaný, nezdarný synexpr.: nemožnýneforemnýhovor. zastar. nemóresný (obyč. tvarovo nevzhľadný): nemožná, neforemná sukňa; nepodarený, nemóresný krčah

    p. aj zlý, naničhodný


    nepriaznivý ktorý nepredstavuje nič pozitívne, výhodné vo vzťahu k niekomu (op. priaznivý) • nežičlivýneprajný (op. žičlivý, prajný): nepriaznivá, nežičlivá, neprajná dobaškodlivý (spôsobujúci nejakú škodu, ujmu): škodlivý vplyv prostredia na organizmusnedobrýkniž. neblahý: osud je voči nemu nepriaznivý, nedobrý; mal na neho nepriaznivý, neblahý vplyvneradostnýneutešenýzlý: mám pre teba neradostné, zlé správy; situácia je neradostná, neutešenánešťastný (prinášajúci nešťastie): nešťastná zhoda okolnostínepríjemný (op. príjemný): vyvolať nepriaznivý, nepríjemný dojemnevýhodnýnevhodnýnevyhovujúcineželateľnýnežiaduci (ktorý neprináša výhodu; op. výhodný): nevýhodný stav zápasu; dostať sa do nevýhodného, nevyhovujúceho postavenia; neželateľný, nežiaduci vplyvnelichotivýneuspokojivý (ktorý neprináša uspokojenia): zvrátiť nelichotivý, neuspokojivý výsledok (v hokeji); kritika bola pre neho nepriaznivá, nelichotivázápornýnegatívny (obyč. pri hodnotení niečoho): kniha vyvolala záporný, negatívny ohlas (op. pozitívny) • ťažkýexpr. pľuhavý (spôsobujúci ťažkosti): žiť v ťažkom období vojny; nepriaznivé, pľuhavé okolnostipren. macošský


    nepríjemný ktorý vyvoláva nechuť, odpor, nesympatie al. iný záporný pocit (op. príjemný) • nemilý: nepríjemný, nemilý spoločník; je to nepríjemná, nemilá vecnesympatickýzastar. obťažný (Hurban); (o človeku) • odpornýprotivnýpríkry: odporný, protivný, nesympatický človek; odporná, príkra chuť; mal protivnú náladuneznesiteľný (veľmi, na nevydržanie nepríjemný): neznesiteľný kolega, neznesiteľné pomeryobávaný (neveštiaci nič príjemné, vyvolávajúci obavu): čakal ho obávaný súpertrápny (spôsobujúci rozpaky): trápne otázky; je mi to trápnedelikátnyháklivýchúlostivýcitlivýexpr. ošemetný (privádzajúci do pomykova): dostať sa do háklivej, chúlostivej, ošemetnej situácie; je to delikátna, chúlostivá, citlivá záležitosťnepohodlnýneželanýnevítaný (vyvolávajúci nevôľu; op. vítaný): neželaný, nevítaný vývin udalostí; stal sa mu nepohodlnou príťažounevďačný: podujal sa vykonať túto nevďačnú robotunedobrýnepriaznivýexpr. škaredýhovor. šeredný (op. dobrý): urobil na nás nedobrý, nepriaznivý dojem; mám z toho škaredý, šeredný pocitodpudzujúcinevábnyodpudivýošklivýmrzkýexpr.: hnusnýpaskudnýpotvorský (vzbudzujúci odpor): odpudzujúci, odpudivý smrad; ošklivá, mrzká záležitosť; hnusná robotanevľúdnyneprívetivý (op. vľúdny, prívetivý): nevľúdne, neprívetivé počasie; neprívetivé privítanienechutný (vzbudzujúci nechuť): nechutné správaniemrzutýexpr.: sprostýhlúpyexpr. zastar.: oštarnýobidný (vyvolávajúci mrzutosť): to, čo sa mi stalo, je mrzuté; ocitnúť sa v sprostom, hlúpom, oštarnom postavenízlýzápornýkniž. odiózny (op. kladný): je to pre neho zlá, záporná, odiózna skúsenosťtiesnivýomínavýtienistýtônistýzastar. tienny (op. svetlý): tiesnivý sen; tienisté, tônisté, tienne stránky životaexpr. všelijaký (nie dobrý): prežil v živote všelijaké chvíleexpr.: pálčivýboľavýbolestnýbolestivý (vyvolávajúci veľké nepríjemnosti): pálčivý, boľavý, bolestný problémexpr. horúci: prežiť horúce minútyzried. mrkotný (F. Hečko)


    neradostný ktorý je bez radosti, šťastia; ktorý nevyvoláva pocit radosti (op. radostný) • neutešený: prežil neradostné, neutešené detstvo; neutešená spoločenská situáciasmutnýbezútešnýskľučujúci (naplnený smútkom; vyvolávajúci pocit depresie; op. veselý): viedol smutný, bezútešný život; dostal smutnú, skľučujúcu správu; bezútešný, skľučujúci výhľadnešťastnýtrpký (naplnený nešťastím; vyvolávajúci pocit beznádeje; op. šťastný): nešťastný, trpký životný údel; bol na neho nešťastný pohľadpochmúrnypošmúrnyťaživýtiesnivý (vyvolávajúci pocit duševnej ťažoby; svedčiaci o tomto pocite): pochmúrny, pošmúrny kraj; pochmúrna, pošmúrna nálada; prenasledovali ho tiesnivé, ťaživé myšlienkynedobrýzlý (op. dobrý): neradostná, nedobrá chvíľa; vládli tu neradostné, zlé pomery


    nevhodný ktorý sa nehodí z hľadiska istej situácie al. istých požiadaviek; ktorý sa nedeje náležitým spôsobom (op. vhodný) • neprimeranýnenáležitý: spoločensky nevhodné, neprimerané správanie; nevhodná, nenáležitá reakcia na obvinenienemiestnykniž. nepatričnýzastar.: nepríležitýnevčasný (nevhodný v danej situácii): nemiestna, nepatričná poznámka; nemiestne, nepríležité, nevčasné žartyneprístojný (nevhodný z hľadiska spoločenských noriem): neprístojné správanienesprávnynekorektnýnepravý (op. správny, korektný): zvoliť nesprávny, nekorektný postup; ísť nevhodnou, nepravou cestoukniž. neadekvátny (ktorý nezodpovedá daným vlastnostiam a pod.; op. priliehavý): nepriliehavý názov výrobku; nevhodné, neadekvátne oceneniehovor. nešikovný (nesprávne odhadnutý, zvolený): klásť nevhodné, nešikovné otázkynevyhovujúcinepríhodnýneprijateľný (op. vyhovujúci, prijateľný): prísť v nevyhovujúcom, nepríhodnom čase; zvoliť si na rozhovor nepríhodnú chvíľuneželateľnýnežiaducinepohodlný: stal sa pre nich neželateľnou, nepohodlnou osobouzlýnedobrýpren. nezdravýexpr. nemožný (zle zvolený z hľadiska potrieb, požiadaviek a pod.): prijať zlé, nedobré riešenie; žiť v zlých, nezdravých pomeroch; zvoliť nemožné oblečenie na túto príležitosť (op. vhodné, vkusné) • nesúcinespôsobilý (op. súci): konkurzom vyradili nesúcich, nespôsobilých kandidátov


    nevýhodný ktorý poskytuje nevýhodu, ktorý má nevýhody (op. výhodný) • nepriaznivýnežičlivý: byť v nevýhodnom, nepriaznivom postavení; je to pre mňa nevýhodné, nepriaznivé, nežičlivéneužitočný (ktorý neprináša úžitok): neužitočná kúpanevhodnýnevyhovujúci (ktorý sa nehodí): nevhodné, nevyhovujúce pracovné podmienky; nevýhodné, nevhodné okolnostinedobrýzlý (op. dobrý): útočiť z nedobrej, zlej pozície


    zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planýnedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutoknečestnýnestatočnýnespravodlivýbezcharakternýnecharakternýkniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmyslynemorálnyamorálnynemravnýnehodný: nemorálny chlapzločinnýzločineckýzlodušskýpejor.: lotrovskýoplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizáciazried. zlodušný (Sládkovič)zlomyseľnýzloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudiadiabolskýdémonickýmefistovskýmefistofelovskýexpr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné silynenávistný: nenávistný pohľadneľudskýnehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetnýnepeknýmrzkýodpornýohavnýobludnýohyzdnýošklivýodsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný činmacošský: mať k dieťaťu macošský vzťahčierny: mať čierne svedomiepejor.: podliackypľuhavýkniž. perfídny: podliacke správaniepodlýhnusnýhanebnýnehanebnýničomnýnaničhodnýzastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmyslykrivý: nepovedal o ňom krivé slovonízky: nízky charakterexpr.: špinavýmizernýmizeráckymrchavýmrcha (neskl.) • hovor.: neférovýneférunfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unférskazenýpokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládežpejor.: spľuhavenýspľundravenýexpr. zapľuhavenýhovor. expr.: zopsutýzlumpáčenýzlumpovanýsubšt.: hovädský • hovadský

    2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrýnekvalitnýnesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná stravaneschopnýnehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný filmmrcha (neskl.) • mrchavýplanýnepodarenýnezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáškaslabýbiednychabýchatrnýmizerný: slabý remeselník; mizerný tovarexpr.: krátkyderavý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusovýnulovýnafigu, pís. i na figuexpr.: nanič (neskl.) • nemožnýpejor.: pľuhavývšivavývulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figuhavarijnýkritickýhovor.: katastrofálnydezolátnyhovor. expr.: hroznýstrašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom staveexpr.: neslávnyneutešenýžalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniecnevydarený: nevydarený programskazenýexpr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduchnedokonalýpoškodenýzničenýhovor. expr.: dobabranýpobabranýzbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrupneporiadnypejor. lajdáckyhovor. pejor.: flákačskýšlendriánskyfušerskýhovor. expr. babráckyslang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá opravaexpr.: psípsovskýniž. hovor.: poondiatypoondenývulg.: posratýposranýsubšt. blbý

    p. aj nepríjemný

    3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledoknesprávnymylnýpomýlený: nesprávny, pomýlený postupnezdravý: nezdravé názorynepresnýpochybený: nepresné, pochybené výpočtykrivýpokrivenýskreslenýnenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova

    4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanieneprívetivýnemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanienepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad

    p. aj nevľúdny

    5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný


    nedobytný p. nepremožiteľný, pevný 3, nezlomný


    nepremožiteľný ktorý sa nedá premôcť • neprekonateľný: nepremožiteľný, neprekonateľný súper; zmocnil sa ho neprekonateľný strachnezdolateľnýnezdolný: nezdolateľná armáda; nezdolateľná, nezdolná túžbaneporaziteľný (obyč. v boji al. v súperení): neporaziteľný nepriateľ; neporaziteľný šachistanedobytnýpevný (ktorý sa nedá vojensky dobiť): nedobytný, pevný hradnezlomnýneskrotný (o duševných pocitoch a ich prejavoch): nezlomný odpor; nechal sa uniesť neskrotným hnevom


    nezlomný ktorý sa nedá duševne oslabiť, podlomiť, zničiť (op. slabý) • pevnýsilnýmocný: nezlomná, pevná viera v dobro; mať silnú, mocnú vôľunepoddajnýnezničiteľnýkniž. neochvejnýpren. expr. železný: nezlomný, nepoddajný duch; pracovať s nezlomným, nezničiteľným elánom; nič nemohlo vyvrátiť jeho neochvejné, železné presvedčenienemennývytrvalýtrvalý (stále rovnaký): nezlomný, nemenný názor na niekoho; vytrvalý, trvalý nezáujemnepremožiteľnýneprekonateľný (o niečom neželateľnom; ktorý nemožno odstrániť): klásť nepremožiteľný, neprekonateľný odpornezdolateľnýnezdolný: nezdolateľná, nezdolná túžba po odplateneotrasiteľnýnezvratnýzastar. neodklonný: neotrasiteľné, nezvratné rozhodnutie; cítil k nemu neotrasiteľnú dôverunedobytný (op. povoľný): nedobytné srdce dievčiny


    pevný 1. ktorý dobre odoláva mechanickým účinkom (tlaku, úderu a pod.) • tuhýtvrdý (op. mäkký): pevný, tuhý materiál; pevný, tvrdý ľad (op. slabý); pevný, tvrdý obalnerozbitný: nerozbitné sklo, nerozbitná hmotanepoddajnýneohybnýnepružný: nepoddajné, neohybné, nepružné pletivohúževnatý: húževnaté drevotrvácitrvanlivý (odolný proti opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trváca, trvanlivá látkasúdržnýkompaktnýkonzistentný (pevne držiaci pohromade): súdržná, kompaktná masamasívnysilnýhrubý (pevný a obyč. aj mohutný): masívna, silná brána; masívny, silný, hrubý múr (op. slabý, tenký); silná niťkožovitý (majúci vlastnosti kože): pevná, kožovitá schránkaodb. rigidnýexpr. prepevný (veľmi pevný)

    2. ktorý má, prejavuje telesnú silu; svedčiaci o tom • zdatnýhovor. dúžizdravýjadrný: zdatný, dúži, zdravý, jadrný chlaptuhýsilnýmocnýpren. oceľový (op. slabý): mať tuhé, silné, mocné, oceľové svalyodolný (op. chúlostivý, háklivý): odolný organizmusdobrý (op. zlý) • železný: mať dobré, železné zdravieurastenývyvinutý (s pevnou telesnou konštrukciou): pevná, urastená, vyvinutá postava dievčaťa

    3. vyznačujúci sa duševnou, morálnou pevnosťou, silou vzájomného vzťahu; odolávajúci zmenám, času a iným vplyvom • silnýhúževnatývytrvalýneoblomný: pevný, silný vo viere; pevné, silné puto; húževnatý, neoblomný v presvedčenínezlomnýnezdolnýnezničiteľnýnepoddajný (ktorý nemožno duševne oslabiť, podlomiť): nezlomná, nezničiteľná vôľa; má pevného, nepoddajného duchaskalopevnýtrvalýtrvácnynemenný: skalopevné, trvalé, nemenné rozhodnutienepodkupnýnepodplatnýpren. žulový (o charaktere človeka) • železnýpren. oceľový: mať železné, oceľové nervystály: stály vzťahnezmeniteľnýnezvratnýnepodvratný: nezmeniteľný, nezvratný úmyselkniž.: neochvejnýneotrasiteľnýnerozbornýpren.: nerozbitnýnedobytný: neochvejné priateľstvo; neotrasiteľný základ; nerozborná, nerozbitná jednotanerozlučnýneoddeliteľný (pevne spojený): nerozlučná, neoddeliteľná dvojicasúdržnýstmelenýskĺbenýkniž. zomknutý (tvoriaci pevný celok): súdržný, stmelený, zomknutý kolektívpren. rigidný

    4. ktorý je trvalo upevnený • stabilný (op. labilný) • nepohyblivýstacionárnyneprenosný: pevný, stabilný, nepohyblivý bod; nepohyblivý, stacionárny, neprenosný podstavecfixnýfixovaný: fixné lano

    5. ustálený dohodou • fixnýstály: pevné, fixné ceny; pevný, fixný, stály plat

    6. p. istý 2


    cenný ktorý má veľkú materiálnu al. duchovnú hodnotu • hodnotnýdrahý: cenný, hodnotný, drahý dar (op. nehodnotný, lacný); cenné, hodnotné umelecké dielo; drahé kovydrahocennývzácny (veľmi cenný): drahocenný, vzácny šperk, čas, priateľvýznamnýdôležitý: archívy ukrývajú významné, dôležité materiályneoceniteľnýnedoceniteľnýnezaplatiteľnýna nezaplatenie (majúci takú cenu, ktorú ani nemožno vyjadriť, uhradiť, zaplatiť): neoceniteľné, nedoceniteľné životné skúsenosti; nezaplatiteľná pomoc; rada na nezaplateniepren. zlatý: zlatá rada, zlaté rukyexpr. skvostný: skvostný duch, skvostný nábytok


    nedoceniteľný p. neoceniteľný


    neoceniteľný ktorý má veľmi veľkú cenu, hodnotu • nedoceniteľný: urobil pre nás všetko, je to neoceniteľný, nedoceniteľný pomocníkcennýdrahocenný: poskytol nám cenné, drahocenné radyvýznamný: umelec zanechal po sebe neoceniteľné, významné dielovzácnyexpr. skvostný: strácame v ňom vzácneho, skvostného človeka


    zaznávať nedostačujúco oceňovať hodnotu, význam niekoho, niečoho (op. vyzdvihovať) • nedoceňovaťpodceňovať: zaznávať, nedoceňovať, podceňovať básnika a jeho vplyv na mladú generáciuneuznávaťzneuznávaťodmietať (nechcieť pripustiť hodnotu, význam niekoho, niečoho): neuznáva, odmieta mužovu rodinu; zneuznáva jeho presvedčenie pred celou spoločnosťoupohŕdať (mať znevažujúci postoj): pohŕda spolupracovníkomignorovaťfumigovaťnegovaťobchádzaťnevšímať si (vedome nebrať na vedomie hodnotu, význam niekoho, niečoho): ignoruje, fumiguje všetkých okolo seba; neguje, nevšíma si vážnosť situácie; obchádzať, ignorovať dôležitosť súčasného politického pohybustavať do úzadia (niekoho, niečo): stavia do úzadia všetkých, ktorí predstavujú konkurenciuexpr. zametať (panovačne s niekým zaobchádzať): zametá so svojím mužom, za nič ho nemá


    chýbať 1. pociťovať nedostatok, stratu niekoho, niečoho • chybieťchybovaťnedostávať sanemaťnedochodiťnedochádzať: chýbajú, chybia, chybujú nám peniaze, nedostáva sa nám uznania za prácu; nemá odvahu, chýba mu odvaha; nedochodí im benzín, nemajú benzínnespis. postrádať

    2. nebyť na určenom mieste • byť neprítomný: chýbať, byť neprítomný v školezameškávaťvymeškávaťvynechávať (chýbať pri pravidelnom vykonávaní niečoho): často vymeškáva hodiny hudbyabsentovať


    nedochôdča p. neduživec


Pozri výraz NED v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV