Synonymá slova "neb" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 127 výsledkov (2 strán)
-
nebadane 1. p. nepozorovane, porov. aj 2. p. tajne, ukradomky
nepozorovane nevzbudzujúc al. nevzbudiac pozornosť, v skrytosti • nebadane • nenápadne: nepozorovane, nebadane vybral kľúče z aktovky; nenápadne sa pozrela na hodinky • nespozorovane • nepozorovateľne • nespozorovateľne • nezbadane • nezbadateľne: nespozorovane, nespozorovateľne, nezbadane sa odzadu priblížil k chlapcovi • nevidene • neviditeľne • skryte • skryto • skrývane: nevidene, neviditeľne, skryto sa priplazil ku skupinke; nepozorovane, skrývane sa dostal až do domu • tajne • potajomky • potajme • zried. potajmo • zastar. potajomne: nepozorovane, tajne si obzeral prichádzajúce dievča; potajomky, potajme vypil pohárik vína • kradmo • ukradomky • úkradkom • úkradmo • pokradomky • pokradmo • úkradky: kradmo, ukradomky, úkradkom si zotrel slzu z oka; pokradomky, pokradmo, úkradky poškuľoval po sladkostiach • zakrádavo: nepozorovane, zakrádavo prešiel dlhou chodbou • nár. expr.: potatme • potutme • poťuťme • fraz. po očku
tajne skrývajúc pred pozornosťou iných, bez vedomia iných, v tajnosti (op. verejne) • potajomky: tajne, potajomky sa schádzali každý večer • potajme • potajmo • zastar.: potajne • potajomne: potajme, potajmo začal chodiť na tréningy • ukradomky • kradmo • pokradomky • pokradmo: ukradomky, kradmo, pokradomky pozoroval, čo robia • skryto • skryte • nepozorovane • nebadane • nenápadne: skryto, nepozorovane si zapisoval, čo hovoria; nebadane, nenápadne odišiel z domu • utajene • zatajene • inkognito: utajene rokujú o ďalšom postupe; zatajene, inkognito sa vrátil do rodného mesta • fraz.: za zatvorenými/zamknutými dverami • pod pokrievkou: všetko sa dohodlo za zatvorenými dverami • fraz. v kútiku srdca: v kútiku srdca si niečo želať • konšpiračne • konšpiratívne • sprisahanecky (tajne s cieľom vystúpiť proti niekomu): konšpiračne, konšpiratívne, sprisahanecky pripravovali pád vlády • nezákonne • protizákonne • nelegálne • ilegálne (tajne a v rozpore so zákonom): nezákonne, nelegálne, ilegálne prešiel cez hranice • pokútne (tajne a obyč. v rozpore so zákonom): pokútne rozmnožovať letáky • zastar.: pokryjomky • pokryjomne • pokryte (J. Kráľ, Hviezdoslav, Kukučín) • nár. expr.: potatme • potutme • poťuťme (Jesenská, Figuli)
porov. aj tajný
ukradomky skrývajúc pred pozornosťou iných, v skrytosti • tajne: ukradomky, tajne si zobral peniaze zo zásuvky • potajomky • potajme • potajmo • zastar. potajomne: potajomky, potajme sa začal pripravovať na odchod • kradmo • pokradomky • pokradmo • fraz. po očku: kradmo, pokradomky, pokradmo sa pozeral na dievča • úkradky • úkradkom • úkradmo • zried. poúkradky: úkradky, úkradkom, úkradmo hľadí na hodinky • expr. zakrádavo (pri pohybe): zakrádavo sa približoval k dverám • nár.: okradomky • okradom (Rázus) • skryto • skryte • skrývane: skryto, skrývane si zotrel slzu • nepozorovane • nespozorovane • nepozorovateľne • nespozorovateľne: nepozorovane, nespozorovane si vložil kúsok chleba do úst; nepozorovateľne, nespozorovateľne sa vytratila z miestnosti • nebadane • nenápadne: nebadane, nenápadne otvoriť tašku • nezbadane • nezbadateľne: nezbadane, nezbadateľne prešiel na druhú stranu • nár. ukryjomky (Jesenská) • nár. expr.: potatme • potutme • poťuťme (Jesenská, Figuli, Karvaš)
malý 1. nedosahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny, nedosahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. veľký): malý strom; malá rýchlosť • drobný: malý, neveľký človek; malé, drobné slzy • nízky (ktorý má malú výšku, hodnotu, mieru; op. vysoký): malý, nízky človek; nízky tlak v pneumatikách; namerať nízke hodnoty • neveľký • nevysoký (pomerne malý): neveľký, nevysoký dom; neveľký plat • nezreteľný • nebadaný • nebadateľný • nevýrazný • neviditeľný • miniatúrny • mikroskopický • hovor. mini (nie dostatočne veľký na vnímanie, uvedomenie si; op. zreteľný, očividný): nepatrný, nezreteľný pohyb; nebadaná, nebadateľná, nevýrazná, neviditeľná zmena; miniatúrny model auta; mikroskopické baktérie; mini vláčik • úzky (malý al. nevyhovujúci čo do šírky; op. široký, voľný): malý, úzky otvor; úzka blúzka • krátky (malý čo do dĺžky al. časového úseku; op. dlhý): krátka vzdialenosť; malé, krátke trvanie búrky • plytký (malý čo do hĺbky; op. hlboký): malá, plytká jama • nedostačujúci • nedostatočný • slabý • chabý • expr. bledý (nie dostatočne veľký, dosť malý): nedostačujúca, nedostatočná intenzita; malá, slabá výkonnosť hráčov; slabé bolesti (op. silné); to je chabá, bledá útecha • zakrpatený • nedorastený • i expr. krpatý • pren. expr.: trpasličí • piadimužícky • škriatkovský • kolibričí • liliputánsky: zakrpatený, nedorastený javor; krpatý, trpasličí druh psa; kolibričie, liliputánske vydanie knihy • skromný (malý čo do počtu al. množstva): malý, skromný plat • tesný • obmedzený • stiesnený (nevyhovujúci čo do rozmeru, priestoru; op. voľný, priestranný): šaty sú mi už tesné; vojsť do obmedzených, stiesnených priestorov pivnice • šťúply • expr.: šťúplučký • šťúplušký • kniž. subtílny (malý a chudý): šťúply, subtílny mládenec; má šťúplu postavu • zanedbateľný (zanedbateľne malý): zanedbateľná suma • expr. smiešny: malá, smiešna porcia mäsa • mizivý • nepatrný: zaznamenať len mizivé, nepatrné zlepšenie • nepočetný: malá, nepočetná skupinka • bagateľný • blšací • blší • expr. halierový: bagateľný, blšací, halierový zisk • hovor. pomenší: pomenšia izba • koľký-toľký • aký-taký (aspoň nejaký): mal aspoň koľký-toľký úspech; vidieť aké-také úsilie • expr. drobnohľadný: drobnohľadné živočíchy • expr.: pramalý • primalý (príliš malý): mať pramalý, primalý záujem o niečo • expr.: maličký • maličičký • malinký • malilinký • malunký • malulinký • malučký • malučičký • zried. malučenký • nár. malušký
2. ktorý ešte nedosiahol dospelosť (biologickú; o človeku, zvieratách; op. veľký, dospelý) • nedospelý • práv. maloletý: deti má ešte malé, nedospelé; zločiny malých, maloletých detí • mladý: mladý vlčiak • hrub. zasraný: Taký zasraný fagan, a už fajčí!
p. aj nedospelý
3. p. nepočetný 4. p. bezvýznamný
nebadaný ktorý ťažko môžeme zbadať, všimnúť si (op. viditeľný, zreteľný) • nezbadaný • nepozorovaný • nespozorovaný • nestrážený: ne(z)badaný, nepozorovaný príchod; odišiel v ne(s)pozorovanej, nestráženej chvíli • nebadateľný • nezbadateľný • nepozorovateľný • nespozorovateľný • neviditeľný (ktorý sa nedá vidieť, zbadať): ne(z)badateľný, ne(s)pozorovateľný nástup choroby; neviditeľné poškodenie organizmu • nepostrehnuteľný • kniž. nepostihnuteľný • poet. nevidný (Vajanský, Hviezdoslav) • zastar. nevidomý (ktorý sa nedá postrehnúť, spozorovať): nepostrehnuteľné zlepšenie vzťahov; vedie ho akási nepostihnuteľná, nevidomá sila • nenápadný • nezreteľný (op. nápadný): nenápadný, nezreteľný náznak zlepšenia situácie • neciteľný (ťažko vnímateľný zmyslami): nebadaný, neciteľný závan vetra • nepatrný • nepoznateľný (pre malý počet, veľkosť, intenzitu málo vnímateľný): nepatrný, nepoznateľný odklon od pôvodného cieľa • pozvoľný • pomalý (pre malú intenzitu, rýchlosť málo vnímateľný): pozvoľný, pomalý únik tepla; nebadaná, pozvoľná zmena
p. aj malý
nepatrný 1. sotva zbadateľný, veľmi malý množstvom, veľkosťou, intenzitou a pod. (op. viditeľný, zreteľný) • nebadaný • nebadateľný: umlčal ho nepatrným, nebadaným gestom; všimli si nebadateľnú zmenu • nenápadný • nepozorovaný (op. očividný): nastalo nenápadné, nepozorované zlepšenie zdravotného stavu • neveľký (op. veľký): nepatrné, neveľké zvýšenie platu • nevýrazný (op. výrazný): nevýrazný, názorový posun • zanedbateľný • mizivý (ktorý nestojí za povšimnutie): dosiahnuť zanedbateľné, mizivé percento zisku • malý • slabý (op. veľký, citeľný): dostať malú, slabú podporu; nastalo slabé ochladenie (op. silné) • ľahký • mierny: pofukoval ľahký, mierny vetrík (op. silný)
p. aj drobný
2. p. bezvýznamný, nepodstatný
slabý 1. ktorý má málo fyzickej sily (op. silný): je slabá ako mucha • neodolný • krehký (ktorý nie je dostatočne fyzicky ani psychicky silný; ktorý nedokáže odolávať chorobe, väčšiemu zaťaženiu, zmenám a pod.): neodolný, krehký organizmus • chabý • vetchý: iba duša chodí spávať do jeho chabého, vetchého tela • lek. astenický • malátny • ochabnutý • oslabený • zoslabnutý • zoslabený • oslabnutý • vysilený (telesne): astenický pacient; malátne, ochabnuté, oslabené, zoslabnuté, oslabnuté, vysilené dieťa nevládze chodiť • chatrný • neduživý • podlomený • labilný (slabý v dôsledku chorľavosti): chatrné, neduživé, podlomené, labilné zdravie; neduživý starec • nevládny • bezvládny • nemohúci • umdlený • umdletý (ktorý stratil silu): ležať nevládny, bezvládny, nemohúci v posteli; sedieť umdlený, umdletý • háklivý • chúlostivý • citlivý: je slabý, háklivý, chúlostivý, citlivý na žalúdok • chymražný • expr.: mľandravý • dengľavý • cintľavý: mľandravé svaly; dengľavé, cintľavé dieťa • vybiedený: popoháňal vybiedené kone • expr.: slabučký • slabunký • slabušký • slabulinký • vetchučký (veľmi slabý) • prislabý (príliš slabý)
p. aj chudý
2. ktorý je nevyhovujúci, nedostačujúci z nejakého hľadiska (op. silný, veľký) • nedostatočný • nevyhovujúci • nepostačujúci: predložiť iba slabé, nedostatočné dôkazy; slabé, nevyhovujúce, nepostačujúce zisky • malý • neveľký (op. veľký, bohatý) • chabý: malá, neveľká úroda; chabý rok • nevýdatný • mizerný: nevýdatný, mizerný spánok • nízky • chatrný • biedny • skromný: nízka návštevnosť divadiel; chatrné, biedne príjmy; žiaci s biednymi, veľmi skromnými znalosťami • podpriemerný • podnormálny (slabší ako priemer): podpriemerný študent, výkon • expr. tenký: tenký obed • skúpy • priskúpy (príliš skúpy) • kniž. sporý: skúpe, sporé slnko • bledý • expr.: úbohý • pramizerný • pren. expr. čajový (veľmi slabý): bledá nádej na víťazstvo; to sú úbohé, pramizerné výsledky • riedky: riedka polievka • matný: matné spomienky, matná predstava o budúcnosti • krátky • deravý • sklerotický • zábudlivý (o pamäti) • zlý • prislabý (príliš slabý) • expr.: slabučký • slabušký • slabulinký • slabunký
3. ktorý má malú intenzitu (op. silný): slabý úder • tichý • tlmený • pridusený • šepkavý • šeptavý • ševelivý • tenký • expr. zadrhnutý (o hlase, zvuku): slabé, tiché, tlmené, pridusené stonanie; prevravela slabým, šepkavým, šeptavým, ševelivým, tenkým hlasom • bledý • svetlý (o farbe): bledý, svetlý modrý odtieň • nevýrazný • nejasný • nezreteľný: nevýrazné tóny, nejasné svetlo; slabý, nezreteľný spev • nepatrný • nebadateľný • jemný: pery sa mu roztiahli do nepatrného, nebadateľného, jemného úsmevu • chabý • nepostrehnuteľný • nebadaný: chabé sneženie, nepostrehnuteľný, nebadaný záblesk na oblohe • lek. nitkovitý: slabý, nitkovitý pulz • expr. škamravý • zried. mrkotný (o slabom svetle) • poet. mrivý • prislabý (príliš slabý)
4. ktorý má málo predpokladaných schopností, želaných vlastností (o človeku; op. schopný, dobrý, kvalitný) • chabý: slabý, chabý žiak • neschopný • zlý: neschopný, zlý odborník • netalentovaný • neúspešný • neuznávaný: slabý, netalentovaný, neúspešný herec; neuznávaný umelec • pren. expr. čajový: čajový spevák, • prislabý
5. p. poddajný 2 6. p. útly 1, tenký 1, 3, chudý 7. p. bezmocný 1, 2 8. p. zlý 2
jemný 1. príjemný, poddajný na dotyk (op. drsný, hrubý) • mäkký (op. tvrdý): jemná, mäkká vlna; jemné, mäkké tkaniny • hebký (jemný a pružný): hebká pokožka, hebké vlasy • ľahký • pavučinkový • pavučinkovitý • pavučinovitý (jemný ako pavučina): ľahký, pavučinkový, pavučinkovitý závoj • páperistý • páperový (jemný a ľahký ako páperie): páperisté semená púpavy • hladký (op. drsný): hladké ruky, hladká tvár • pren. zamatový (obyč. o jemnej pokožke) • hodvábny (i pren.): jemný, hodvábny papier; hodvábne vlasy • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný) • expr.: hebučký • hebunký • hebulinký (veľmi hebký) • expr.: ľahučký • ľahunký • ľahulinký (veľmi ľahký)
2. ktorý má veľmi dobrú akosť, kvalitu (obyč. o špeciálnych výrobkoch); svedčiaci o tom: jemné sklo, jemný porcelán • delikátny: jemné, delikátne víno; jemná, delikátna chuť • hovor. výberový: výberové maslo • vyberaný • hovor.: fajnový • fajný: vyberané, fajnové, fajné potraviny, korenie • lahôdkový • pochúťkový: lahôdkové, pochúťkové syry • expr. jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký
3. ktorý má slabú intenzitu, malú mieru nejakej vlastnosti (op. silný, výrazný) • slabý • nepatrný • nebadateľný • ľahký: jemné, slabé chvenie; jemný, nepatrný, nebadateľný náznak, úsmev; ľahký vánok, dotyk • svetlý • bledý • pastelový (o jemných farbách) • nevtieravý • decentný: nevtieravá, decentná vôňa • nevýrazný • nenápadný • mierny: jemný, nevýrazný, nenápadný, mierny vzor, ornament • diskrétny • tlmený: diskrétne, tlmené svetlo • mäkký • nežný: mäkké tóny, nežný hlas • príjemný • lahodný • poet. eolský (jemnosťou lahodiaci zmyslom; op. nepríjemný): príjemný, lahodný, eolský zvuk harfy • prejemnený • rafinovaný (jemný, ale účinný): prejemnené, rafinované pôžitkárstvo • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný)
4. obyč. o ručnej práci, o výrobkoch vyžadujúcich takú prácu • presný • precízny: jemná, presná, precízna robota filigránsky • detailný • drobný • krehký • minuciózny (jemne vypracovaný, malých rozmerov): filigránska, detailná práca zlatníka; drobný, krehký šperk • kniž. subtílny: subtílna mreža, subtílne vypracovanie • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný)
5. schopný presne, do detailov rozlišovať; prispôsobený na presné rozlišovanie • citlivý • dobrý: jemný, citlivý sluch; jemný, dobrý čuch; jemný, citlivý prístroj • presný: jemná, presná mechanika; presné rozlišovanie • bystrý: bystrý pozorovací talent • vycibrený • vybrúsený: vycibrený vkus, vybrúsený cit pre niečo • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký
6. ktorý sa vyznačuje citlivosťou, miernosťou, slušnosťou (o človeku); svedčiaci o jemnosti (op. hrubý, drsný) • citlivý • jemnocitný (op. necitlivý): jemná, citlivá, jemnocitná žena • útlocitný • prejemnený (veľmi jemný): útlocitná, prejemnená duša; prejemnený vkus • útly • krehký (jemný obyč. svojím výzorom): útle, krehké dievča • kniž. subtílny: subtílna tvár, subtílne črty • nežný (prejavujúci, vyjadrujúci nehu): nežná bytosť, ruka • pren. expr. al. pejor. skleníkový: skleníková krása • uhladený • kultivovaný • distingvovaný: uhladené, kultivované, distingvované správanie • vyberaný • delikátny • hovor.: fajnový • fajný; noblesný • hovor., obyč. iron. nóbl (neskl.): vyberaný, delikátny, fajnový človek; nóbl dáma • zduchovnený • kniž. preduchovnený (s jemnou dušou, zameraný na duchovnú oblasť) • éterický (jemný ako vzduch; obyč. o človeku) • zjemnený • odb.: eufemický • eufemistický: zjemnený, eufemistický výraz • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný)
7. p. slabý, ľahký 8. p. komorný 1
nebadateľný p. nebadaný
nebárs 1. p. neveľmi 2. p. zle 5
neveľmi vyjadruje okolnosť menšej miery, intenzity, menšieho rozsahu a pod. • neveľa • nepríliš: za posledný rok neveľmi, neveľa podrástol; nepríliš dbal o poriadok na pracovisku • hovor. nebárs: nebárs sa staral o to, čo s ním bude • nie veľmi • nie príliš • pomerne málo: matke nie veľmi, pomerne málo pomáhal; neveľmi, nie príliš pokojne sledoval vývoj situácie • málo • trocha • trochu (vyjadruje okolnosť malej miery): v druhom polčase sa iba neveľmi, málo, trocha zlepšili
zle 1. vyjadruje záporné hodnotenie deja al. stavu; nevyhovujúcim spôsobom, nespĺňajúc odborné, pracovné al. iné požiadavky (op. dobre) • nedobre • plano: zle, nedobre hospodária s majetkom; plano sa rozhodnúť • nevyhovujúco • nekvalitne • nedokonale • nedokonalo: nevyhovujúco, nekvalitne vykonaná oprava; nedokonale strávené jedlo • nesprávne • nenáležite • chybne: nesprávne, nenáležite nastavený motor; chybne odpísať úlohu • neprimerane • nevhodne: neprimerane, nevhodne stvárnená postava • nehodnotne • nesúco: nehodnotne, nesúco spracovaná surovina • mizerne • expr.: naničhodne • ničomne: mizerne, naničhodne, ničomne obrobená pôda • hovor. expr. mrchavo • pejor.: pľuhavo • pľuhavsky • všivavo: mrchavo, pľuhavo, všivavo vymaľovaná izba • nepodarene • nevydarene • nezdarene • nezdarne • zried. nehodne: nepodarene, nezdarene vyhotovená kópia • expr. nechýrne • pejor. diletantsky • hovor. pejor. fušersky: diletantsky, fušersky opravené auto • nespráv. špatne • expr.: zle-nedobre • pramizerne (veľmi zle)
porov. aj zlý 2
2. spôsobom odporujúcim spoločenským normám z hľadiska morálky, etiky a pod. (op. dobre) • nedobre • nečestne: zle, nedobre, nečestne sa zachovať k priateľovi • nedôstojne • nemorálne • nešľachetne: správa sa k ľuďom nedôstojne, nemorálne • nepekne • mrzko • expr. škaredo: nepekne, mrzko, škaredo zaobchádza s rodičmi • nevhodne • neprimerane • nespôsobne • hovor. expr. nemóresne: v spoločnosti sa správa nevhodne, nespôsobne, nemóresne • podlo • nízko • ničomne • expr. naničhodne • pejor.: pľuhavo • pľuhavsky: koná podlo, nízko, ničomne, ak zrádza najbližších; naničhodne, pľuhavo vystupovať na verejnosti
porov. aj zlý 1
3. spôsobom, ktorý prezrádza nežičlivosť, odmeranosť, odpor, nepriateľstvo • nedobre • nemilo • neprívetivo • nevľúdne: zle, nedobre, neprívetivo sa pozrel na syna • nepriateľsky • nevraživo: nepriateľsky, nevraživo hovoril o svojich odporcoch
4. spôsobom zapríčiňujúcim niekomu škodu, nepríjemnosti, problémy (op. dobre) • nedobre: tak mu iba zle, nedobre narobili • nepriaznivo • nevyhovujúco • nepríjemne • nešťastne: situácia sa vyvíja nepriaznivo, nevyhovujúco • expr. zle-nedobre (veľmi zle): skončilo sa to zle-nedobre
5. vyjadruje nepriaznivý stav organizmu, nepriaznivú situáciu a pod. (op. dobre) • nedobre • nevoľno: včera jej prišlo zle, nedobre, nevoľno • nepríjemne: zostalo mi nepríjemne • expr.: bledo • mizerne • naničhodne: uvidíš, bude tu bledo, mizerne • hovor. nebárs: bolo jej nebárs okolo srdca • všelijako • hovor. všelijak • hovor. expr. všakovak: cítil sa všelijako, všakovak • expr.: nanič • hovor. expr. nafigu • pejor. naprd • vulg.: nahovno • na riť: mám sa nanič, nafigu • fraz.: pod psa, subšt. na milú kedveš • expr.: zle-nedobre • pramizerne (veľmi zle)
6. vyjadruje hodnotenie deja z hľadiska možnosti • ťažko: zle, ťažko je naprávať, keď je neskoro
obzor 1. viditeľná hranica, na ktorej sa obloha zdanlivo stretá so zemou; časť zemského povrchu viditeľná po túto hranicu • horizont • zastar.: nebasklon • nebosklon
2. p. rozhľad 1
nebce p. podnebie 2
podnebie 1. priemerný stav poveternostných pomerov v istej oblasti • klíma: vysokohorské podnebie, vysokohorská klíma • zastaráv. povetrie: lekár mu odporúčal zmenu povetria
2. klenutá priehradka medzi ústnou a nosovou dutinou • anat. palátum • zried. nebce: jazyk sa mu prilepil na podnebie, nebce
3. p. baldachýn
baldachýn ozdobná plochá strieška nad oltármi, trónmi a starodávnymi posteľami • zastar.: nebesá • nebesia • podnebie: posteľ s baldachýnom, nebesami, podnebím
nebo 1. sídlo Pána Boha, svätých; miesto posmrtnej blaženosti • nebesá • nebesia: prosiť nebo, nebesá, nebesia o pomoc; prísť do neba, na nebesá, nebesia • raj • kniž. eden (miesto večnej blaženosti)
2. p. obloha
raj podľa Biblie miesto, kde žili prví ľudia • kniž. eden: Adam a Eva boli vyhnaní z raja, z edenu • nebo • nebesá • nebesia (podľa náboženského učenia miesto večnej blaženosti, večného života): prísť do raja, do neba • kniž. al. expr. eldorádo: eldorádo turistov
nebesá, nebesia 1. p. nebo 1, raj 2. p. baldachýn
krásny 1. ľudskými zmyslami al. intelektom vnímaný ako veľmi pekný • nádherný: krásne, nádherné vlasy; to sú všetko len krásne, nádherné ideály • veľkolepý • ohromujúci (krásny na pohľad, pútajúci zrak): uvidel veľkolepú, ohromujúcu prírodnú scenériu; veľkolepé, ohromujúce divadlo • prekrásny • prenádherný • kniž. čarokrásny (nevýslovne krásny) • poet.: divokrásny • sedmokrásny: dostávala prekrásne, prenádherné listy; prekrásny, prenádherný, čarokrásny šperk • pôvabný • kniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabný, spanilý zjav • pekný: pekná duša, pekné spomienky • roztomilý • expr. zastar. rozmilý • rozkošný • expr.: utešený • preutešený (krásny svojou milotou, pôvabom a bezprostrednosťou): roztomilé, rozmilé dieťa; rozkošná starenka, utešený pár • ľúbezný • poet.: lepý • ľúby: ľúbezný, ľúby zvuk harfy • malebný (vyvolávajúci pocit krásna harmóniou zvukov, farieb al. tvarov): malebná príroda • očarujúci • expr. čarovný • kniž.: okúzľujúci • kúzelný (ktorý očarí svojou krásou): očarujúci, čarovný večer; okúzľujúca, kúzelná melódia • expr.: rajský • nebeský • anjelský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • poet. elyzejský • det. al. expr. čačaný: čačaná bábika • podmanivý • podmaňujúci (neodolateľne krásny): podmanivý, podmaňujúci hlas speváka • žiarivý • oslnivý • oslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúca tvár • skvelý • úžasný • kniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obraz • expr. prerozkošný: prerozkošný výhľad • pren. expr. rozprávkový • prikrásny (príliš krásny)
2. p. vynikajúci 1, vysoký 2, veľký 1, dobrý 3
nádherný 1. veľmi, nezvyčajne, obdivuhodne krásny (op. ohyzdný, ohavný, škaredý) • prekrásny: z vrcholu bol nádherný, prekrásny výhľad; mám nádherný, prekrásny pocit • skvelý: skvelý hotel • obdivuhodný • úžasný • kniž. úchvatný (nesmierne, strhujúco krásny): západ slnka bol obdivuhodný, úžasný; predvádzala úchvatný tanec • rozkošný • roztomilý • expr. zastar. rozmilý (milo, príjemne krásny): daroval jej rozkošný, roztomilý prstienok • očarujúci • oslňujúci • oslnivý • podmaňujúci • podmanivý (nesmierne, neodolateľne krásny): jej pohľad bol očarujúci, oslňujúci, oslnivý; oddávať sa podmaňujúcim, podmanivým tónom hudby • expr.: čarovný • anjelský • kniž.: čarokrásny • prelestný (neskutočne krásny) • poet. lepý: písal čarovné, čarokrásne verše; anjelský, prelestný zjav • expr.: nebeský • rajský • elyzejský (povznášajúco, blažene krásny): z rádia znie nebeská, rajská melódia • hovor. expr. božský: má božský hlas • expr.: rozprávkový • rozprávkovokrásny (krásny ako v rozprávke) • expr. bájny • hovor. expr. báječný: na pobreží má rozprávkovú, rozprávkovokrásnu vilu; nádherný, bájny zjav; rozprávkový, báječný život • žiarivý (prenikavo krásny): žiarivý úsmev • veľkolepý • skvostný (nezvyčajne krásny; nesúci znaky bohatstva, moci): veľkolepá scenéria; veľkolepá, skvostná stavba • prepychový • luxusný • blýskavý (s prvkami bohatstva, prepychu): prepychová, luxusná večerná toaleta • parádny • pompézny • kniž. pyšný • expr. hrdý • poet. hrdokrásny: pyšné, hrdé bralá • kniž. honosný • zastar. okázalý (nie každodenne krásny, vyrátaný na efekt): parádny koč; pompézny, honosný, okázalý kráľovský sprievod • expr. prenádherný
p. aj pekný 1, krásny 1
2. p. výborný
nebeský 1. p. vesmírny 2. p. krásny 1, nádherný 1; slastný
pekný 1. príjemne pôsobiaci na zmysly, obyč. na zrak al. sluch (op. nepekný, škaredý, ošklivý) • šumný • švárny (pekný tvárou a obyč. aj postavou): pekné, šumné, švárne dievča • kniž. vzhľadný (op. nevzhľadný): vzhľadný človek • strojný • urastený • driečny • hovor. expr. neúrečný (pekný postavou): rad strojných, urastených, driečnych, neúrečných mládencov • zastar. herský (Kukučín, Tajovský) • rúči • súci (vyhovujúci z hľadiska krásy, výzoru): vybral si rúču, súcu nevestu • elegantný • hovor. expr. fešný • hovor. neskl.: feš • šik • tip-top (pekný a obyč. aj dobre oblečený): prešla popri nich elegantná, fešná dáma; byť šik, tip-top • šarmantný • príťažlivý (ktorý napohľad zaujme svojím osobným čarom): aj po rokoch zostala šarmantnou, príťažlivou ženou • vkusný • estetický (zodpovedajúci dobrému vkusu, estetike): vkusný, estetický nábytok • pôvabný • kniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabná, spanilá tvár • roztomilý • ľúbezný • expr. zastar. rozmilý • expr. anjelský (pekný a milý): roztomilé, ľúbezné, rozmilé dieťa; anjelská hlávka • rozkošný • milý • hovor. chutný: vedela vyčariť rozkošný, milý, chutný úsmev na tvári; aké milé, chutné detské šatočky • expr. utešený (plný krásy a radosti): strávili spolu utešený večer • lahodný • poet. ľúby • expr.: rajský • nebeský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • očarujúci • expr. čarovný • kniž.: okúzľujúci • kúzelný: očarujúca, čarovná, okúzľujúca, kúzelná melódia • parádny • hovor. cifrovaný (nápadne pekný, obyč. s ozdobami): parádne šaty, parádne kone, cifrovaný opasok • det. al. expr. čačaný • neskl.: čača • čeče: čačaná bábika; to je čača, čeče • ladný • graciózny (obyč. o pekných pohyboch a pod.) • svedčný (ktorý pristane): svedčné šaty • hovor. šikovný; malebný (príjemne pôsobiaci harmóniou farieb, zvukov al. tvarov): malebná lesná čistina • krásny (veľmi pekný): krásny kraj • výstavný: výstavný kus • poet. maľovaný: šuhaj maľovaný • nádherný • prekrásny • kniž. čarokrásny (nezvyčajne krásny): nádherný, prekrásny, čarokrásny kvet • podmaňujúci • podmanivý (neodolateľne pekný): podmaňujúci, podmanivý hlas, zjav • úžasný • kniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obraz • žiarivý • oslnivý • oslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúci pohľad • pren. expr. rozprávkový: rozprávkové šaty • úhľadný: úhľadné písmo • upravený: upravené ulice, záhradky • nár. nádobný (Dobšinský) • expr.: peknučký • peknušký • peknulinký • peknunký • chutnučký • chutnulinký • expr. zried. prepekný (veľmi pekný) • pripekný (priveľmi pekný)
2. p. dobrý 1, 3, 4, správny2, priaznivý 2 3. p. veľký 1
slastný ktorý lahodne, príjemne pôsobí na zmysly; ktorý je plný slasti, blaženosti, rozkoše • blažený • blaživý: slastné, blažené snenie; spomienka v nej vyvolala slastný, blažený, blaživý pocit • rozkošný • expr.: rajský • nebeský: rozkošné, rajské chvíle • poet. slastiplný
p. aj príjemný
vesmírny ktorý sa vzťahuje na nekonečný priestor • kozmický: vesmírne, kozmické diaľky; kozmický výskum • sférický (ktorý sa týka priestoru okolo zemegule): sférické lety • svetový: svetový priestor • kniž. nadzemský • nadpozemský: nadzemské, nadpozemské výšiny • nebeský: nebeské ticho • poet. nadhviezdny
nebezpečenstvo možnosť niečoho zlého • kniž. nebezpečie: nebezpečenstvo, nebezpečie úrazu, výbuchu • hrozba (blízkosť nebezpečenstva): hrozba hladu • riziko (nebezpečenstvo straty, neúspechu): robiť niečo na vlastné riziko • kniž.: chmára • chmúra: rozohnať chmáry, chmúry nad krajinou
nebezpečie p. nebezpečenstvo
kritický2 ktorý o niečom rozhodne; v ktorom o niečo ide; ktorý sa vyznačuje závažnosťou, dôležitosťou • rozhodujúci • osudný: kritický, rozhodujúci okamih; bola to preňho osudná chvíľa • kalamitný • havarijný • kolízny • krízový (signalizujúci ťažkosti, ohrozenie, zhoršenie niečoho): kalamitná, havarijná situácia; krízové pomery • nepríjemný: dostať sa do nepríjemného postavenia • nebezpečný • hrozivý • hovor. expr. bledý (kritický s náznakom zlého konca, ohrozenia života a pod.): stav pacienta je kritický, nebezpečný, hrozivý; je to s ním bledé • ťažký • vážny • zlý: prekonať ťažké, vážne obdobie; žiť v zlých časoch • hovor. expr.: naklonený • nahnutý: je to nahnuté
nebezpečný predstavujúci hrozbu niečoho zlého, ohrozujúci niekoho alebo niečo • riskantný • ohrozujúci • pren. krkolomný (ohrozujúci zdravie; i pren.): krkolomný cvik; krkolomný plán • hrozivý: nebezpečný, hrozivý vývin udalostí • kritický • krízový (pri hrozbe zlého konca, zavŕšenia): nebezpečné, kritické zhoršenie situácie; kritický, krízový zdravotný stav • rizikový (spojený s rizikom): rizikové pracovisko • strašný • hrozný • zlý (obyč. ohrozujúci iných): strašné, hrozné zviera; daj si pozor, je to nebezpečný, zlý človek
neistý 1. ktorý nemá istotu pri istých činnostiach, prejavoch; ktorý nemá vieru vo svoje schopnosti, zručnosti a pod; svedčiaci o nedostatku istoty al. sebavedomia (op. istý) • nepevný • vratký (op. pevný): po chorobe má ešte stále neistý, nepevný, vratký krok • labilný (op. stabilný): neistá, labilná poloha na rebríku • nerozhodný • bezradný • rozpačitý (op. rozhodný, rázny): nerozhodná, bezradná odpoveď; bezradný pohľad prenasledovaného • váhavý • tápavý • expr. habkavý (plný váhania, nerozhodnosti; op. rozhodný, pevný): dieťa urobilo prvé váhavé, tápavé krôčiky; tápavé, habkavé hľadanie vhodných slov • expr.: tackavý • knísavý • kolísavý • potkýnavý (nemajúci istotu, obyč. pod vplyvom opitosti, choroby a pod.; op. pevný): kráčal tackavou, knísavou, kolísavou, potkýnavou chôdzou • expr.: trasľavý • roztrasený (nemajúci istotu obyč. vplyvom staroby, rozrušenia a pod.): trasľavé, roztrasené písmo; trasľavé ruky • hovor. strémovaný (nemajúci istotu vplyvom trémy): strémovaný rečník
2. ktorý nie je bezpodmienečne pravdivý, zaručený, vopred daný al. zaistený (op. istý, zaručený) • pochybný • sporný • nespoľahlivý • nezaručený: dospieť k neistým, pochybným, sporným vedeckým výsledkom (op. nepochybným, spoľahlivým, zaručeným); dať niekomu neisté, nespoľahlivé záruky • expr.: nepevný • vratký • vrtkavý: mať vratkú, nepevnú politickú pozíciu (op. pevnú); byť vrtkavý v názoroch • problematický • kniž. otázny: naša budúcnosť je zatiaľ neistá, problematická; či sa to uskutoční, to je ešte otázne • premenlivý • nestály • rozháraný (op. stály, ustálený): žijeme neisté, nestále, rozhárané časy; dnes to vyzerá na premenlivé, nestále počasie • nebezpečný • riskantný (ktorý sa môže zle skončiť): pustila sa do neistého, riskantného podnikania; je to príliš nebezpečný, riskantný obchod • ohrozený (ktorému hrozí nebezpečenstvo; op. bezpečný): jeho život je neistý, ohrozený
riskantný nebezpečne odvážny, spojený s rizikom • nebezpečný: je to príliš riskantné, nebezpečné • hazardný • hazardérsky (neuvážene, nerozumne riskantný): hazardné, hazardérske konanie • rizikový: rizikové podnikanie
vážny1 1. ktorý neprejavuje navonok svoj vnútorný stav, najmä veselosť; svedčiaci o tom (op. veselý): vážny starec, vážna povaha • neveselý: neveselá nálada • prísny: prísny pohľad • dôstojný: dôstojné správanie • zdržanlivý • odmeraný (ktorý vyjadruje odstup, zdržanlivosť): odmeraný hlas • chladný: chladný úsmev • strohý: strohá odpoveď • subšt. dospelácky
2. ktorý má veľkú váhu, veľký význam, veľký dosah • závažný: hrozí mu vážne nebezpečenstvo; je to vážny, závažný problém • dôležitý: dôležitý návrh • významný • význačný: významná, význačná udalosť • dôrazný: dôrazné upozornenie
3. prejavujúci zodpovedný prístup, hlboký záujem • seriózny: vážny, seriózny uchádzač o miesto; mať vážnu, serióznu známosť • naozajstný • ozajstný • opravdivý: naozajstný, ozajstný vedec • skutočný: skutočný ľúbostný vzťah • hodnotný: hodnotné vedecké dielo • cenný: cenný človek • solídny: solídny obchodník
4. ktorý má intenzívny účinok, veľké dôsledky • závažný: vážna, závažná dopravná nehoda; vážny, závažný trestný čin • nebezpečný: nebezpečná choroba • ťažký: utrpieť ťažkú porážku • povážlivý • zastar. povážny: povážlivá situácia • kritický: chorý je v kritickom stave • krízový: krízové obdobie
5. p. vážený
zradný 1. ktorý zradil; svedčiaci o zrade • zradcovský: zradná, zradcovská vláda; zradcovský režim • podlý • klamný • falošný • podvodný: falošné sľuby • zlý • pejor.: zapredanecký • prisluhovačský • pätolizačský • renegátsky • žoldniersky • janičiarsky: zlý, zapredanecký čin; pätolizačské, renegátske správanie • judášsky: judášska služba • odrodilský • odpadlícky (ktorý zradil národné cítenie): odrodilské, odpadlícke názory • kniž. perfídny
2. ktorý vzbudzuje pocit neistoty, strachu • zákerný • nebezpečný: zradné, zákerné, nebezpečné úskalia • hrozný • hrozivý • strašný: hrozný, strašný vír
neblahý p. nepriaznivý, nešťastný 3
nepriaznivý ktorý nepredstavuje nič pozitívne, výhodné vo vzťahu k niekomu (op. priaznivý) • nežičlivý • neprajný (op. žičlivý, prajný): nepriaznivá, nežičlivá, neprajná doba • škodlivý (spôsobujúci nejakú škodu, ujmu): škodlivý vplyv prostredia na organizmus • nedobrý • kniž. neblahý: osud je voči nemu nepriaznivý, nedobrý; mal na neho nepriaznivý, neblahý vplyv • neradostný • neutešený • zlý: mám pre teba neradostné, zlé správy; situácia je neradostná, neutešená • nešťastný (prinášajúci nešťastie): nešťastná zhoda okolností • nepríjemný (op. príjemný): vyvolať nepriaznivý, nepríjemný dojem • nevýhodný • nevhodný • nevyhovujúci • neželateľný • nežiaduci (ktorý neprináša výhodu; op. výhodný): nevýhodný stav zápasu; dostať sa do nevýhodného, nevyhovujúceho postavenia; neželateľný, nežiaduci vplyv • nelichotivý • neuspokojivý (ktorý neprináša uspokojenia): zvrátiť nelichotivý, neuspokojivý výsledok (v hokeji); kritika bola pre neho nepriaznivá, nelichotivá • záporný • negatívny (obyč. pri hodnotení niečoho): kniha vyvolala záporný, negatívny ohlas (op. pozitívny) • ťažký • expr. pľuhavý (spôsobujúci ťažkosti): žiť v ťažkom období vojny; nepriaznivé, pľuhavé okolnosti • pren. macošský
nešťastný 1. ktorý má pocit vnútornej bolesti, nespokojnosti, smútku až zúfalstva; svedčiaci o tom (op. šťastný, blažený) • smutný • chmúrny: z neúspechu bol nešťastný, smutný; sedel celý smutný, chmúrny; vrhol na ženu nešťastný, smutný pohľad • zronený • zarmútený • skormútený • skľúčený (naplnený žiaľom): zronení, zarmútení pozostalí; skormútené, skľúčené tváre • zúfalý • expr. zdrvený (veľmi nešťastný): zúfalí, zdrvení rodičia • expr. prenešťastný
2. ktorému sa prihodilo niečo zlé, nepriaznivé (op. šťastný) • nešťastlivý: nešťastný, nešťastlivý postihnutý • úbohý • biedny: nešťastné, úbohé siroty; úbohý, biedny ľud • poľutovaniahodný: poľutovaniahodný alkoholik • expr. prenešťastný
3. ktorý má zlý priebeh, zlé následky; ktorý vyvoláva pocit smútku, duševného trápenia (op. šťastný) • neradostný • nepríjemný: prežil nešťastné, neradostné detstvo; boli to nešťastné, nepríjemné chvíle • nepriaznivý (op. priaznivý): nešťastný, nepriaznivý vývin udalostí; nepriaznivá zhoda okolností • čierny: čierny rok • neblahý • zlý (op. dobrý): neblahý, zlý osud; dnes mám nešťastný, zlý deň • osudný • kniž. fatálny (zapríčinený zlým osudom): stalo sa to v tej osudnej chvíli; bol to fatálny omyl • tragický (s veľmi zlými následkami): nešťastný, tragický koniec života; tragická udalosť • trúchlivý (spôsobujúci veľký žiaľ; op. radostný): nešťastná, trúchlivá správa • expr. prenešťastný
škodlivý ktorý pôsobí nepriaznivo, nežiaduco; ktorý spôsobuje (hmotnú) škodu (op. neškodný) • ničivý • zhubný • nezdravý • odb. patogénny (zdraviu škodlivý): mračná škodlivých, ničivých, zhubných výparov; choroby vyvolané škodlivým, nezdravým, patogénnym prostredím • jedovatý • otravný • odb. toxický: jedovaté, otravné látky; toxický odpad výroby • kniž. skazonosný • záškodný • zastaráv. škodný: úrodu zničili skazonosné kobylky; záškodný, škodný hmyz spôsobil obrovské straty • nepriaznivý (op. priaznivý, blahodarný) • kniž. neblahý • zlý • negatívny: nepriaznivý účinok liekov; neblahý, zlý, negatívny vplyv nemocničnej liečby na psychiku • neužitočný (škodlivý z politického, ideologického, etického a pod. hľadiska): neužitočné názory
obloha zdanlivá klenba nad zemským povrchom • nebo: obloha posiata hviezdami • poet. báň (klenba oblohy): nebeská báň • výšina: lietadlo sa z výšiny spustilo kolmo na zem • poet. firmament
možno 1. vyjadruje možnosť uskutočniť nejaký dej • je možné • dá sa: možno, je možné sa o to pokúsiť; dá sa o tom ešte uvažovať
2. vyjadruje možnosť, pravdepodobnosť, neistotu • azda • hádam • vari • poet. var, pís. i var': možno, azda si dá povedať; neboli sme tu hádam, vari desať rokov • asi • pravdepodobne • zastar. čajsi: odišli asi, pravdepodobne pred hodinou • nebodaj: možno, nebodaj mu už bude lepšie • hovor. môžbyť • hovor. expr. môžbyťže: môžbyť(že) sa ešte vráti • expr.: možnože • azdaže • variže: možnože, azdaže sa mu podarí prísť včas • menej vhodné snáď • ešte: možno, ešte mu nakoniec pomôžu • najskôr • najskorej: vzdal sa možno, najskôr, najskorej pre poruchu bicykla • prípadne • poprípade • eventuálne (vyjadruje možnosť ďalšej alternatívy): vrátim sa dnes, možno, prípadne, eventuálne až zajtra
nebodaj 1. p. možno 2, vari 2 2. p. nedajbože 2
nedajbože expr. 1. vyjadruje nemožnosť al. sťaženú možnosť realizovať dej obyč. pomenovaný neurčitkom • expr. nedajboh: dvere nedajbože, nedajboh otvoriť, tak boli zaseknuté • hovor. expr.: zabožemôj • ani za božemôj: vyšli do polovice kopca a ďalej ani za božemôj • expr. nie a nie: v tomto roku nedajbože, nie a nie vyhrať zápas
2. vyjadruje obavu pred uskutočnením deja • expr.: nedajboh • nebodaj: nedajbože, nedajboh, aby teraz prišiel otec; keby nás tu nebodaj našli, bude zle • expr.: božechráň • bohchráň • chráňboh • chráňbože • chráňpane • pánbohchráň: božechráň, bohchráň, chráňboh, aby nás tu niekto videl; chráňbože, chráňpane, pánbohchráň, aby sa mu niečo stalo • expr.: božeuchovaj • bohuchovaj • hovor. ešte to by chýbalo: božeuchovaj, bohuchovaj pozrieť sa mu rovno do očí; Ešte to by chýbalo, aby nezmaturoval!
vari 1. uvádza otázku s odtienkom prekvapenia, pochybnosti • var, pís. i var' • variže: Vari, variže sa ho bojíš? • azda • hádam: Azda, hádam mu nechceš pomôcť? • či • čo: Či sa na mňa hneváš? Nepočuješ? Čo si ohluchol?
2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vete s odtienkom pravdepodobnosti • var, pís. i var' • možno • azda • hádam: správa sa vari, var, možno až príliš suverénne; azda, hádam sa dočkáme aj lepších čias • asi • pravdepodobne: rodičom asi, pravdepodobne on najviacej pomohol • tuším • nebodaj: kašeľ tuším, nebodaj už ustúpil • menej vhodné snáď • zastar. čajsi
3. p. prípadne 2
chudobný 1. ktorý nemá majetok; svedčiaci o tom (op. bohatý) • biedny • núdzny: chudobný, biedny, núdzny človek • nemajetný • bezmajetný • nebohatý (op. majetný) • iron. sedmoslivkársky: nemajetná, sedmoslivkárska rodina • bedársky • plebejský • expr. žobrácky: bedársky, plebejský, žobrácky pôvod • domkársky (týkajúci sa chudobných majiteľov dedinských domov v minulosti) • prichudobný (príliš chudobný; dosť chudobný) • expr. zried. živorivý (Tatarka)
2. ktorý trpí všeobecným nedostatkom niečoho (op. bohatý) • neúrodný (ktorý nie je schopný priniesť úrodu; op. úrodný): chudobný, neúrodný kraj • chatrný • chabý: chatrné, chabé bývanie; chatrný, chabý odev • slabý • nedostatočný: slabé, nedostatočné poznatky, vedomosti • biedny • mizerný • zlý • nehodnotný; nekalorický (nevyhovujúci z hľadiska správnej výživy): biedna, mizerná, zlá strava, nehodnotný, nekalorický obed • expr. úbohý • nekvalitný: úbohý, nekvalitný kultúrny program • expr.: psí • psotný • psovský: psie, psotné pomery • prichudobný (príliš chudobný, dosť chudobný)
nebohatý p. chudobný 1
mŕtvy1 1. ktorý prestal žiť (o človeku, tvoroch), ktorý nejaví znaky života (op. živý) • zomretý • umretý: hroby mŕtvych, zomretých, umretých príbuzných • kniž. zastaráv.: zomrelý • umrelý • umrlý (Kukučín, Timrava) • zahynutý (ktorý zahynul) • kniž. zastar. zahynulý: zahynutí vojaci • zdochnutý (o zvieratách, hrub. i o človeku): zdochnutý pes • kniž. zosnulý • trocha zjemn. nebohý • expr. nebožký: dom zosnulého, nebohého starého otca • neživý • nehybný • bezduchý: mŕtve, neživé, nehybné, bezduché telo • meravý • stuhnutý • expr. tuhý • pren.: vystretý • vyvrátený • vyvalený: meravé oči; našli ho stuhnutého, tuhého, vystretého na dlážke • pren.: studený • vychladnutý: už je studený • pren. vyhasnutý (o očiach) • odumretý • odb. nekrotický: odumreté telá morských živočíchov; odumreté, nekrotické tkanivo
2. p. pustý, prázdny 3. p. neplodný
mŕtvy2 zomretý človek • nebohý: položiť mŕtveho, nebohého na máry • zomretý • kniž.: zomrelý • zosnulý: modlitba za zomretých • expr. nebožký • hovor. nebožtík
nebohý1 (o človeku) ktorý prestal žiť, ktorý umrel (op. živý) • mŕtvy • zomretý: môj nebohý, mŕtvy manžel; modliť sa za zomretého priateľa • zastaráv. zomrelý • kniž. zosnulý: spomínať na zomrelého, zosnulého človeka • expr. nebožký: hrob nebožkej starej mamy • fraz. zjemn.: večnej pamäti • blahej pamäti (aj v postavení po podstatnom mene): večnej pamäti naša mať; otec môj blahej pamäti hovorievali…
p. aj mŕtvy1
nebohý2 p. mŕtvy2
istota 1. istá, nepochybná pravda • určitosť: vedecká istota; s určitosťou niečo tvrdiť • nespornosť: nespornosť faktu • presvedčenie: s istotou, presvedčením niečo očakávať • bezpečnosť: tvrdí to so stopercentnou bezpečnosťou
2. prejav viery vo vlastné sily vo vzťahu k práci, k činnosti a pod.: istota v držaní tela • obratnosť • zručnosť: získať obratnosť, zručnosť v niečom • spoľahlivosť: spoľahlivosť v konaní • sebavedomie • sebadôvera • sebaistota (viera vo vlastné sily): nemá dostatok sebavedomia, sebadôvery, sebaistoty • nebojazlivosť • kniž. nebojácnosť • odvaha: stratiť odvahu • smelosť
3. p. záruka 2
nebojácnosť p. odvaha
odvaha nehľadenie na nebezpečenstvo • odvážnosť • smelosť: dodať si odvahu, odvážnosť, smelosť • kniž. statočnosť • odhodlanosť • kniž.: nebojazlivosť • nebojácnosť: statočnosť, odhodlanosť záchrancov • hovor. guráž: stratiť guráž • bravúra • bravúrnosť (ľahkomyseľná odvaha)
nebojácny p. smelý
smelý ktorý sa ničoho neľaká, ktorý sa vyznačuje smelosťou, odvahou; svedčiaci o tom (op. nesmelý) • odvážny: smelý, odvážny záchranca; smelé, odvážne skutky • nebojazlivý (op. bojazlivý): nebojazlivé zviera prišlo až k dverám domu • udatný • kniž. chrabrý (smelý v nebezpečenstve, ohrození): udatní, chrabrí bojovníci • junácky • hrdinský • bohatiersky (odvážny ako junák, hrdina, bohatier): junácki, hrdinskí mladí vojaci; bohatierske srdce • trúfanlivý • trúfalý • prismelý • priodvážny (príliš, neprimerane smelý): trúfalé, prismelé vystupovanie; trúfanlivé dievča • pren. kacírsky (odporujúci uznávanému názoru, odvážny na dané pomery): prísť s kacírskou myšlienkou • mužný • zastar. zmužilý • chlapský • odhodlaný (typický pre pravého muža): mužný, chlapský, odhodlaný čin • kniž.: nebojácny • neohrozený • zastar. odvážlivý • hovor. gurážny • expr. srdnatý • pren. expr. prometeovský • pren. expr. zastar. prometejský • expr. čertovský
nebojazlivosť p. odvaha
nebojazlivý p. smelý
mierny 1. ktorý nepresahuje strednú mieru, hodnotu, intenzitu • nevysoký • neveľký • nízky: mierne, nevysoké, neveľké kopce (op. strmé, príkre); dostať nízky trest • ľahký • slabý (s nižšou intenzitou): mierny, ľahký, slabý zápal (op. ťažký, silný); mierny, slabý mráz (op. silný, ostrý) • nepatrný • nenápadný • nevýrazný • zanedbateľný (ťažko vnímateľný): nepatrné, zanedbateľné zvýšenie cien (op. výrazné); mierny, nenápadný, nevýrazný záklon hlavy • tichý • jemný (s miernymi prejavmi; op. silný, prudký): mierne, tiché, jemné mrholenie • znesiteľný (obyč. o niečom nepríjemnom, čo sa dá vydržať): mierna, znesiteľná bolesť (op. príkra) • pomalý • pozvoľný • voľný (op. rýchly, prudký): bežci nasadili pomalé, pozvoľné tempo (op. ostré); pomalé, pozvoľné stúpanie • nenáhlivý • nenáhly (o tempe) • nevtieravý • diskrétny (zachovávajúci prístupnú mieru, intenzitu): mierne, diskrétne napomenutie; nevtieravé, diskrétne svetlo • nár.: úložný • úložitý • úložistý (s miernym sklonom; op. príkry, strmý): úložné, úložité, úložisté stráne • zastar. temperovaný
2. ktorý zachováva mieru v prejavovaní citov, nálad a pod.; svedčiaci o umiernenosti (op. výbušný, prudký) • umiernený • pokojný • krotký • tichý • nevýbojný • nebojovný: mierny, umiernený, pokojný človek; krotká, pokojná, tichá, nevýbojná povaha; byť umiernený, nevýbojný vo svojich prejavoch • pren. holubičí: holubičí národ • jemný (vyznačujúci sa jemnosťou; op. drsný): mierne, jemné správanie dámy • mierumilovný • zmierlivý: mať mierumilovné prejavy; zvoliť mierny, zmierlivý tón reči
3. ktorý zachováva mieru v istom nežiaducom konaní; svedčiaci o tom • striedmy • zdržanlivý: byť mierny, striedmy, zdržanlivý v jedení a v pití • pren. expr. sviatočný (konajúci niečo iba zriedka): je sviatočný fajčiar (op. tuhý, silný)
mierumilovný ktorý sa usiluje o udržanie mieru, o mierové, pokojné riešenie problémov; ktorý nevyvoláva hádky, spory; svedčiaci o tom • pokojamilovný: mierumilovní, pokojamilovní ľudia; mať mierumilovnú, pokojamilovnú povahu • znášanlivý • zmierlivý • tolerantný (op. neznášanlivý, škriepny): znášanliví susedia; zmierlivý, tolerantný politik • pokojný • mierny • umiernený • tichý • krotký (op. prudký, výbušný, prchký): mierumilovné, pokojné riešenie konfliktu; mierne, umiernené slová; má povesť tichého, krotkého človeka • nevýbojný • nebojovný • pren. holubičí (ktorý neohrozuje výbojmi iných): nevýbojný, nebojovný kmeň; mať nevýbojné, holubičie srdce • nevojenský • mierový • pacifistický (zameraný na zachovanie mieru, na odvrátenie vojny; op. vojenský, vojnový): riešiť spory nevojenskou, mierovou cestou; pacifistické postoje • zried. pacifický
nebojovný p. mierny 2, mierumilovný, pasívny 1
pasívny 1. ktorý neprejavuje aktivitu, vyznačujúci sa nečinnosťou, nezáujmom; svedčiaci o pasivite (op. aktívny, činný, činorodý) • neaktívny • neiniciatívny: pasívny, neaktívny, neiniciatívny človek; pasívny, neaktívny, neiniciatívny prístup • nečinný • trpný • kniž.: nedvižný • oblomovský: poddať sa nečinnému, trpnému, nedvižnému čakaniu; oblomovský postoj • nebojovný • nevýbojný (op. bojovný, výbojný) • nepodnikavý (op. podnikavý) • expr. ťapákovský • pejor. zápecnícky (pasívny a zaostalý): nepodnikavý, ťapákovský, zápecnícky duch • apatický • letargický (chorobne pasívny): je celkom apatický, letargický
2. p. stratový
nebojsa p. odvážlivec
odvážlivec odvážny človek • smelec (Vajanský) • expr. nebojsa: vyrastá z neho nebojsa • odhodlanec (kto sa vie na niečo odhodlať)
bezbolestný ktorý nespôsobuje bolesť • nebolestivý (op. bolestivý): bezbolestné, nebolestivé ošetrenie • zried. neboľavý: neboľavé zranenie, neboľavý pád
neboľavý 1. p. bezbolestný 2. p. zdravý 1
zdravý 1. ktorý má neporušené zdravie, nenapadnutý chorobou; svedčiaci o tom (op. chorý): zdravý človek, zdravé rastliny; má zdravú farbu • zdatný • jadrný (zdravý a mocný): zdatná mládež • svieži (zdravý a čulý): cíti sa svieži • v dobrej kondícii • v dobrom stave • normálny • vyvinutý: novorodenec je zdravý, normálny, vyvinutý • hovor. fit (neskl.): vrátil sa v dobrej kondícii, vrátil sa fit • práceschopný (zdravý a schopný pracovať; op. práceneschopný): práceschopný zamestnanec; má dve práceschopné ruky • expr. zdravučký; neboľavý (ktorý nebolí): má zdravé, neboľavé srdce • kniž. zemitý: zemitý spánok
2. osožný zdraviu (op. nezdravý) • liečivý: zdravý, liečivý horský vzduch • dobrý • neškodný • bezchybný • subšt. nezávadný (zdravotne vyhovujúci): dobrý byt; bezchybné prostredie; bezchybná, nezávadná voda
3. taký, aký má byť, zodpovedajúci potrebám • správny: má zdravé, správne názory • racionálny: správna, racionálna strava • rozumný • dobrý • želateľný: rozumná, želateľná diéta; má dobrý základ do života
nebolestivý p. bezbolestný
chudák 1. úbohý, poľutovaniahodný tvor: chudák, je veľmi chorý • úbožiak: úbožiakovi treba pomôcť • neborák • neborký: neborák sused mal trápenie • nešťastník • nešťastlivec (človek postihnutý nešťastím): topiaci sa nešťastník • expr. bedár: bedár na nohy • expr. zmok
2. chudobný človek: zobrala si chudáka • bedár: dedinskí bedári • expr. žobrák: je to už žobrák, všetko mu vzali • expr. hladoš • expr.: trochár • troškár • hovor. pejor.: šiflikár • šuflikár • pejor.: trhan • šklban • handrár: trhani bez majetku • pejor. všivák (nemajetný a podlý človek): biedni všiváci • pejor.: niktoš: nemá nič, je to niktoš • proletár • iron. sedmoslivkár • zastar.: chudobár (Kalinčiak) • mizerák (J. Kráľ) • biednik (Vansová)
neborák p. chudák 1
chudera poľutovaniahodná žena • chudina • úbožiačka: chudera, chudina, od včera nič nejedla • neborka • neborká: neborka matka sa súžila pre deti
neborka, neborká p. chudera
biedny 1. žijúci v biede (materiálnej al. duchovnej); trpiaci nedostatkom, zažívajúci útrapy; svedčiaci o tom: biedny tvor • chudobný (op. bohatý) • núdzny • nemajetný (op. majetný) • bezmajetný • bedársky: sú veľmi biedni, chudobní, núdzni; nemajetné, bezmajetné, bedárske pomery • ubiedený • vybiedený • zastar. ubedovaný: ubiedené, ubedované deti • úbohý • expr. neborký • expr. zastaráv. nevoľný: úbohá, neborká, nevoľná sirota • zúbožený • zbedačený (biedny telesne i duševne): zúbožení, zbedačení utečenci • poľutovaniahodný (vzbudzujúci súcit): poľutovaniahodný mrzák • expr. zbedárený • zbedovaný • zbiedený • zried. zabiedený • expr. zried. živorivý (Tatarka) • expr.: prabiedny • pramizerný • prebiedny • úbohučký
2. expr. nevyhovujúci kvalitou, množstvom a pod. • chudobný (op. bohatý): biedna, chudobná strava; biedna, chudobná úroda • chatrný (opotrebovaný): chatrné oblečenie • chabý • vetchý • nedostatočný: chabé, vetché zdravie; chabé, nedostatočné vedomosti • slabý • expr.: úbohý • mizerný • pramizerný • žobrácky • prabiedny • kniž. zastar.: mizerácky • mizerábl • pejor.: všivavý • všivácky: slabý, úbohý, mizerný, pramizerný plat; žobrácky, všivavý život • expr. tenký (biedny čo do množstva): tenký zárobok • kniž. dezolátny • expr.: žalostný • prebiedny • úbohučký: dezolátny stav, žalostný výsledok • expr.: psí • psovský • psotný
p. aj slabý, zlý
3. p. chudý 4. p. bezmocný 2
neborký1 p. úbohý 1
neborký2 p. chudák 1
úbohý 1. ktorý vzbudzuje súcit, poľutovanie • poľutovaniahodný: úbohý, poľutovaniahodný tvor, človek • biedny: biedna vdova • expr.: neborký • nevoľný: nik sa nezľutoval nad neborkými sirotami; dieťa moje nevoľné • ubiedený • zúbožený • zbedačený • zastar. ubedovaný (telesne i duševne zničený): fotografie ubiedených, zúbožených, zbedačených ľudí postihnutých zemetrasením; tábory pre zúbožených, zbedačených utečencov; ubedovaná hlavička (J. Kráľ) • nešťastný (ktorého stihlo nešťastie): zaplakala nad nešťastnou rodinou • expr. hriešny: hriešna stvora • expr.: úbohučký • preúbohý • hovor. expr. uhriešený (J. Horák) • expr. zried.: zbedárený • zbedovaný • zbiedený
2. p. biedny 1, 2, slabý 2, mizerný 1 3. p. obmedzený 1, nízky 2
nebosklon, nebasklon p. obzor 1
nebotyčný p. vysoký 1, obrovský
obrovský ktorý má mimoriadnu veľkosť, čo sa týka rozmerov, intenzity, významu, množstva a pod. (op. malý) • ohromný • nesmierny: stavba obrovských, ohromných rozmerov; obrovský, nesmierny význam slobody; mládež má ohromné, nesmierne možnosti • kolosálny • monumentálny • gigantický • gigantský: kolosálny, monumentálny, gigantický komplex budov • expr.: ozrutný • ozrutánsky • ohromitánsky • zastar. zrutný • hovor. expr. pyramidálny: ozrutné, ohromitánske skalisko; ozrutánska sila živlov • expr.: náramný • prenáramný (prekvapujúco obrovský): urobiť náramný pokrok; pocítiť náramný, prenáramný žiaľ • obrovitý • expr. obrovitánsky • zastar. al. expr. ozorný (pripomínajúci rozmermi, silou obra): obrovitý medveď; obrovitánska moc; ozorný pomník (Štúr) • mohutný: mohutná stavba; mohutný nápor vetra • nespočítateľný • nesčítateľný • nepreberný • nevyčísliteľný • bezpočetný • kniž.: nesčíselný • nespočetný • expr. státisícový (obrovský čo do množstva): nespočítateľné, nevyčísliteľné zástupy; nesčíselné, nespočetné množstvo ľudí • enormný (obrovský čo do množstva al. intenzity): enormný počet uchádzačov; enormný záujem o niečo • nevyjadriteľný • nevypovedateľný • neopísateľný • nevýslovný (ktorý sa pre mimoriadnu intenzitu nedá opísať, vyjadriť slovami) • kniž. neskonalý: cítiť nevyjadriteľný, nevypovedateľný, nevýslovný žiaľ; zavládlo neopísateľné nadšenie; prežiť neskonalé šťastie • nevyčerpateľný: nevyčerpateľná zásoba • neslýchaný • nevídaný (presahujúci priemerné, zvyčajné hodnoty): zaznamenať neslýchaný, nevídaný úspech • nepredstaviteľný (ktorý si pre svoju veľkosť nemožno ani predstaviť): prekonať nepredstaviteľné ťažkosti • expr.: úžasný • závratný (svojou veľkosťou vyvolávajúci úžas, závrat): rútiť sa úžasnou, závratnou rýchlosťou • neľudský • nadľudský • kniž. titanský (svojou veľkosťou presahujúci ľudské možnosti): vynaložiť nadľudskú, titanskú námahu • hovor. expr.: hrozný • strašný • hrozitánsky • príšerný • šialený • expr.: obludný • monštruózny (ktorého mimoriadna veľkosť je často neželaná): napáchať hrozné, strašné materiálne škody; požiar sa rozrástol do príšerných, obludných, monštruóznych rozmerov • herkulovský • herkulesovský (akým sa vyznačoval Herkules): herkulesovská sila • expr.: velikánsky • veličizný • veličazný • preveľký • preveliký: velikánsky, veličizný dom; je to preveľká, preveliká škoda • expr. stonásobný: stonásobná bolesť • expr. katastrofálny: krajinu postihlo katastrofálne sucho • hovor. expr. fantastický (ktorého mimoriadna veľkosť je želateľná): robiť fantastické pokroky v učení • kniž.: horibilný • horentný (čo do množstva): zaplatiť horibilné sumy • expr.: miliónový • miliardový: rekonštrukcia si vyžaduje miliónové, miliardové položky • nekonečný • nezmerateľný • kniž. nezmerný (ktorý sa nedá zmerať, určiť): obrovské, nezmerateľné, nezmerné vzdialenosti; nekonečné číslo • šokujúci: stíhačka letela šokujúcou rýchlosťou • expr. mamutí (obyč. o podniku, závode): mamutí podnik; mamutí môstik (skokanský) • expr.: leví • levský: mať na niečom leví, levský podiel • expr. vysokánsky (obrovský čo do výšky): vysokánsky komín • pren. nebotyčný: obrovská, nebotyčná sláva • expr.: prenesmierny • preohromný • preukrutný: pociťovať prenesmierny, preukrutný hlad
p. aj veľký
vysoký 1. ktorý má veľkú výšku, ktorý má istý rozmer na výšku (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoký, veľký chlapec • dlhý (op. krátky): má psa s vysokými, dlhými nohami • expr. vytiahnutý (nápadne vysoký): vytiahnuté dievčisko • poschodový (o stavbe; op. prízemný): poschodový dom • výškový (o stavbe): výšková budova • expr.: vysočizný • vysokánsky: vysočizný komín, vysokánske vrchy • poet. nebotyčný (veľmi vysoký): nebotyčné končiare • expr. prevysoký (nadmieru vysoký): prevysoké duby • privysoký (príliš vysoký): privysoký násyp • hovor. úctyhodný: úctyhodné stromisko
2. ktorý má veľkú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoká, veľká teplota; zdediť vysokú, veľkú sumu peňazí • expr. kráľovský: kráľovský honorár • hovor.: pekný • krásny • slušný (presahujúci priemer): dostať peknú, krásnu peňažnú odmenu • expr. panský: panský plat • privysoký (príliš vysoký): privysoký štýl • expr. prevysoký: prevysoké dane (Mináč) • expr.: závratný • hriešny: závratné, hriešne ceny • dobrý (vyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. zlý): vysoká, dobrá pracovná morálka • patriarchálny • matuzalemský • kniž.: požehnaný • ctihodný • úctyhodný (o veku): matuzalemský, požehnaný, ctihodný vek • nadpriemerný • nadnormálny: vysoká, nadpriemerná úroveň predstavenia • expr. šialený: šialená rýchlosť
p. aj veľký
3. (o zvuku) ktorý má veľký počet kmitov (op. nízky, hlboký): vysoké tóny • zvýšený • zastar. vyvýšený: zvýšený, vyvýšený hlas • jačavý • piskľavý • škrekľavý • škriekavý (nepríjemne prenikavo vysoký): jačavý, piskľavý, škrekľavý hlas • tenký: tenké zahvizdnutie
4. mravne prevyšujúci iné • ušľachtilý • šľachetný • vznešený: sledoval vysoké, ušľachtilé, šľachetné, vznešené ciele
modro1 majúc modrú farbu; na modrú farbu, modrou farbou • belaso: modro, belaso sfarbená látka • namodro • nabelaso, pís. i na modro, na belaso: natrieť plot namodro, nabelaso • domodra • dobelasa, pís. i do modra, do belasa: udreté miesto sa sfarbilo domodra, dobelasa • bledomodro • bledobelaso • dobledomodra • dobledobelasa • nabledomodro • nabledobelaso, pís. i do bledomodra, na bledomodro atď. • nezábudkovo (so svetlým odtieňom modrej farby): bledomodro, nezábudkovo vymaľovaná izba • jasnomodro • jasnobelaso • nebovo • nevädzovo • kniž. azúrovo • blankytne (sýtou modrou farbou): jasnomodro, nebovo, nevädzovo sfarbené závesy; azúrovo, blankytne žiariace kvety • modrasto • modravo • belasisto • beláskavo (trochu modro): modrasto, belasisto namaľované viečka; plamienok horel modravo, beláskavo
porov. aj modrý
nebovo p. modro1
modrý ktorý má farbu ako jasná obloha • belasý • kniž. siný: šaty modrej, belasej farby; plaviť sa po sinom mori; od zimy má belasé, siné pery • jasnomodrý • jasnobelasý • kniž.: blankytný • azúrový (s jasným odtieňom): jasnomodré, jasnobelasé kvety nezábudky; blankytná, azúrová obloha • bledomodrý • bledobelasý • svetlomodrý • svetlobelasý • slabomodrý • slabobelasý (s bledým odtieňom): bledomodré, svetlomodré oči; bledobelasý, svetlobelasý dym; slabomodré, slabobelasé očné tiene • nebový • nebovomodrý • nebovobelasý (so svetlým a jasným odtieňom ako farba neba): prsteň s nebovým, nebovomodrým, nebovobelasým očkom • nevädzový • nevädzovomodrý • nevädzovobelasý • poet. nevädzí (s farbou nevädze): nevädzová, nevädzovobelasá látka • tmavomodrý • tmavobelasý • kniž.: temnomodrý • temnobelasý (s tmavým odtieňom): tmavomodrý, tmavobelasý oblek • tuhomodrý • tuhobelasý • sýtomodrý • sýtobelasý • ultramarínový (s výrazným, intenzívnym odtieňom): maliar namiešal tuhomodrú, tuhobelasú, sýtomodrú farbu; ultramarínové steny • indigový (s veľmi tmavým odtieňom ako indigo): indigové nohavice • oceľový • oceľovomodrý • oceľovobelasý • kobaltový (s farbou ocele, kobaltu, t. j. s tmavým a sivým odtieňom): pred búrkou sú na oblohe oceľové, oceľovomodré mraky; kov s oceľovomodrým, oceľovobelasým, kobaltovým leskom • slivkový • slivkovomodrý (s farbou slivky): slivkový, slivkovomodrý kostým • sivomodrý • sivobelasý • šedivomodrý (so sivým odtieňom) • striebrobelasý (so strieborným odtienkom) • nezábudkový (farby nezábudky) • zafírový • zafírovomodrý (s farbou zafíru): zafírový, zafírovomodrý šperk • modrastý • modravý • namodrastý • namodravý • belastý (mierne sfarbený do modra, s odtienkom modrej farby): ranný opar má modrastý, modravý, namodrastý nádych • expr.: modručký • modrunký • modrulinký • belasučký
p. aj modrastý
nebovobelasý p. modrý
nebovomodrý p. modrý
nebový p. modrý
chúďa slabý, úbohý, bezbranný tvor: ochorelo, chúďa • expr.: chúďatko • chudiatko • chudáčik: nebuď smutné, chúďa, chúďatko, chudiatko moje • expr.: úbožiatko • nebožiatko: úbožiatka, nebožiatka zostali samy • expr. zried.: neboža • úboža (Urban)
nebožiatko, neboža p. chúďa
nebožiec p. vrták 1
vrták 1. nástroj na vŕtanie: špirálový vrták • nebožiec (nástroj na ručné vŕtanie do dreva): vyvŕtať nebožiecom dierku
2. p. škriepnik
nebožký1 p. nebohý1, mŕtvy
nebožký2 p. mŕtvy
nebožtík p. mŕtvy2
obchádzať 1. ísť okľukou, oblúkom okolo niekoho, niečoho • obchodiť • vyhýbať sa: obchádza, obchodí jamy, blato; vyhýba sa jamám, blatu; aj psy ho obchodia • bočiť • strániť sa (nechcieť sa stretnúť s niekým, s niečím): bočí od susedov, stráni sa známych; zďaleka bočí od školy
2. ísť popri niečom, niekom • obchodiť • prechádzať: cesta obchádza, obchodí ich dom, prechádza popri ich dome • míňať: autobus míňal radnicu • obiehať: auto obiehalo bicyklistu
3. brať do svojej moci (o telesných al. duševných stavoch) • obchodiť • zachvacovať • opanúvať • ovládať: obchádza, obchodí ho chrípka; zachvacuje, opanúva, ovláda ho žiaľ • zmocňovať sa: zmocňuje sa ich apatia • ísť • padať: ide, padá na mňa smútok
4. zámerne nespĺňať nejakú povinnosť, správať sa nezúčastnene • obchodiť • vyhýbať sa: obchádza, obchodí nariadenia; vyhýba sa škole, problémom • nerešpektovať • nevšímať si • kniž. negovať • odmietať • ignorovať: nerešpektuje, nevšíma si predpisy; odmieta príkazy; ignoruje, neguje predpísanú formu • nedbať • nebrať do úvahy • kniž. fumigovať: nedbať na mienku niekoho; fumigovať vyhlášku • zanedbávať • vynechávať: zanedbáva, vynecháva tréningy • práv. opomínať: opomínaný dedič
5. p. obšmietať sa 1 6. obchádzať si p. predchádzať si 7. p. opatrovať
odhliadnuť nebrať na niečo ohľad, zreteľ • nebrať do úvahy • odozrieť: ak odhliadneme od čiastkových neúspechov; ak neberieme do úvahy prehru • nevšimnúť si: vedome si nevšimol zlomyseľnú poznámku • hovor.: odrátať • odpočítať: keď odrátame, odpočítame jeho spôsoby, bol to dobrý človek • kniž. abstrahovať (od niečoho) • kniž. zried. substrahovať
ignorovať úmyselne dávať na vedomie nezáujem, predstierať neznalosť • nevšímať si • nedbať • nebrať na vedomie: ignoruje napomenutie; nevšíma si, neberie na vedomie svojich známych; nedbá na dobré rady • kniž. negovať: zdôrazňoval nevýhody a celkom negoval výhody • zaznávať • neuznávať (dostatočne neoceňovať): mladého pracovníka zaznávajú, neuznávajú
hmlovina astron. kozmický útvar javiaci sa ako hmla • astron. nebula
nebula p. hmlovina
odpadnúť 1. uvoľniť sa zo svojho miesta a spustiť sa na zem: kvet, list odpadol zo stromu • spadnúť • padnúť: zo steny odpadol, (s)padol kus omietky • expr.: odletieť • odfrknúť (prudko a obyč. nabok): z prístroja odletela, odfrkla súčiastka • odpadať • poodpadávať • poodpádať • poodpadúvať • expr.: poodletovať • poodpadať • poodfrkovať (postupne): zo stromu odpadalo všetko ovocie • expr.: odkväcnúť • odkvacnúť • odkvicnúť: omietka odkväcla na zem
2. z nejakej príčiny sa neuskutočniť • nebyť • nekonať sa: vyučovanie odpadlo, nebolo; skúška sa nekonala • vystať: návštevy museli vystať
3. p. omdlieť 4. p. odrieknuť sa 5. p. zaniknúť