Synonymá slova "n" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 11551 výsledkov (97 strán)
-
naponáhlo 1. málo času, v časovej tiesni (iba v spojeniach so slovesami mať a byť) • naponáhle • náhlo: nechcú zostať, majú akosi naponáhlo, náhlo; mám naponáhlo, náhlo, musím už ísť • zastar. ponáhlo • nespráv. pilne • zried. priponáhlo (veľmi, príliš naponáhlo)
2. p. rýchlo, narýchlo, súrne
napopolavo, napopolavkasto, napopolavkavo, napopolkavo p. sivo
nápor 1. p. tlak 1, náraz 2. p. útok 1, 2
naporad p. zaradom
naporúdzi na dosah ruky, pri ruke, v blízkosti, k dispozícii (obyč. v spojení so slovesami byť a mať) • poruke • blízko: musíš byť vždy naporúdzi, poruke, blízko; výhovorku mala vždy naporúdzi, poruke (pripravenú) • pohotove • pohotovo: mal pohotovo všelijaké výhovorky • zastaráv. napohotove • zastar. nahotove • fraz. na dosah • nár. spodručne (Jesenská)
naposledok 1. p. naposledy 1 2. p. nakoniec 1, 2
naposledy 1. vyjadruje okolnosť poradia na konci istého radu dejov, činností, stavov a pod., za ktorým sa už príslušný dej a pod. neopakoval al. nebude opakovať • naostatok • hovor. naposledok: už sa nepamätám, kedy som tu bol naposledy, naostatok; dnes sa s ním stretneš naposledok • posledný raz • poslednýkrát • ostatný raz • ostatnýkrát: posledný raz, poslednýkrát sme boli v divadle pred mesiacom; vidíme sa spolu ostatný raz, ostatnýkrát • minule • minulý raz • minulýkrát (v predchádzajúcom prípade): naposledy, minule, minulý raz si prišiel neskoro • zastar.: posledne • predošle
2. p. nakoniec 1, 2
napospol 1. p. všeobecne 1 2. p. iba 2
napotom p. potom 1, nabudúce, neskoršie 1
nápoveď p. náznak
napovedať1 1. p. naznačiť 2. p. pošepkať
napovedať2 náznakom dávať najavo • naznačovať • signalizovať: napovedá, naznačuje žiakovi odpoveď; výsledok čosi napovedá, signalizuje • ohlasovať • oznamovať (vopred napovedať niečo): inštinkt mu oznamuje, že by mal odísť
napozajtra, napozajtre p. pozajtra
napozatým p. potom 1
napozerať sa p. vynadívať sa
napracovať sa p. narobiť sa
naprasiť sa p. rozmnožiť sa 2
napráskať sa p. najesť sa
naprať 1. p. natlačiť 1 2. p. zbiť 3
naprať sa p. najesť sa
napratať p. natlačiť 1
napratať sa p. najesť sa
náprava1 odstránenie príčin zlého stavu, obrat k lepšiemu: náprava chýb • zlepšenie: zajtra očakávame zlepšenie počasia • zadosťučinenie • kniž. satisfakcia (náprava krivdy a pod.): žiadať zadosťučinenie, satisfakciu
náprava2 časť vozidla, ktorá spája karosériu a motor s kolesami • hovor. os
naprávať sa p. lepšiť sa
napraviť 1. uviesť do pôvodného stavu, do správnej polohy • upraviť: napravila, upravila si sukňu, klobúk • ponaprávať (postupne): ponaprávala všetky postele • obnoviť • reštaurovať • zreštaurovať: reštaurovať staré maľby • opraviť • hovor.: reparovať • zreparovať (napraviť niečo pokazené): opravil rýchlo starší plot; zreparoval strechu • korigovať • skorigovať (napraviť niečo poškodené, pochybené): skorigovať časovú odchýlku hodín, chyby v texte • nastaviť (napraviť hodiny): nastavila hodiny na letný čas
2. uviesť do lepšieho stavu • polepšiť • zlepšiť: napravil si náladu; zlepšili mu plat • hovor. vylepšiť: vylepšil starý rukopis • korigovať • skorigovať (opravením chýb): skorigoval svoje správanie, vzťahy medzi kolegami
3. morálne pozdvihnúť na vyššiu úroveň • polepšiť: napravili, polepšili previnilca
4. zariadiť, aby niečo zlé, chybné prestalo jestvovať • opraviť • korigovať • skorigovať: napravil svoje chyby; opravil, skorigoval tvrdenie kolegu • zmyť (napraviť vinu): nezmyl svoj hriech • kniž. odčiniť: odčinil všetky krivdy • odstrániť • zlikvidovať (v úplnosti): odstránili, zlikvidovali nedostatky v hospodárení • ponaprávať (postupne)
5. p. usmerniť 1
napraviť sa p. polepšiť sa, porov. zlepšovať sa
nápravnovýchovný týkajúci sa nápravnej výchovy: nápravnovýchovný ústav • hovor.: nápravný • polepšovací
nápravný p. nápravnovýchovný; rehabilitačný 1
napravo 1. na pravú stranu (op. naľavo) • doprava (op. doľava) • vpravo (op. vľavo): na konci ulice zabočili napravo, doprava; chodník vedie vpravo
2. na pravej strane (op. naľavo) • vpravo (op. vľavo): napravo, vpravo sú dvere do pivnice
naprázdno bez dosiahnutia cieľa, bez dosiahnutia konkrétneho účinku • nadarmo • bezvýsledne: jeho námaha vyšla naprázdno, nadarmo, bezvýsledne • márne • zbytočne: márne, zbytočne mu dohovárali • neúčinne • zried. bezúčinne • nahlucho, pís. i na hlucho: jeho slová vyznievali neúčinne, nahlucho
naprd p. zle 5
napred 1. p. dopredu 1, vopred 2, vpredu 2. p. dopredu 2, vopred 1, najprv
napredku p. vpredu
napredok 1. p. dopredu 1 2. p. vopred 1
napredovanie p. pokrok
napredovať 1. p. zlepšovať sa 2. p. pokračovať 2
napreteky p. opreteky
naprezrek, naprezrok p. zdanlivo
napriahnuť p. natiahnuť 2
napriamene p. vzpriamene
napriamiť 1. p. narovnať 1 2. p. natiahnuť 2
napriasť 1. p. nadviazať 1 2. p. začať 2
naprieč 1. odchýlene od priameho smeru, v priečnom smere; v priečnom smere cez seba • priečne • priekom: zvalil sa naprieč, priečne na posteľ; cez pole prešiel priekom • krížom • nakríž: preložila si ruky krížom, nakríž • šikmo • hovor. šrégom: auto zostalo stáť šikmo, šrégom • hovor.: popriek • poprieky • popriečky: jazero preplával popriek, poprieky, popriečky • zried.: krížmo • napriek • priečmo • nár. priečky
2. (čím) vyjadruje smerovanie v uhlopriečke; (koho, čoho) vyjadruje umiestnenie v uhlopriečke • krížom cez • priekom cez • hovor. šrégom cez (koho, čo): vykročil naprieč dolinou, krížom cez dolinu, priekom cez les; naprieč chodníka, krížom cez chodník ležala doska
napriek 1. proti želaniu, očakávaniu, vôli, požiadavkám • naprieky • navzdor • navzdory: urobil to všetkým napriek, naprieky; išiel za mäsiara otcovi navzdor, navzdory • naprotiveň • proti • hovor. natruc: stále nám robí niečo naprotiveň, proti, natruc • zastar.: naproti • napriekor • napriekory
2. (komu, čomu) vyjadruje prípustku • navzdor • navzdory • zried. naprieky (komu, čomu): napriek, navzdor otcovmu zákazu išiel von; navzdory intenzívnej starostlivosti sa ho nepodarilo zachrániť • naprotiveň • hovor. natruc (komu, čomu): naprotiveň, natruc rodičom sa oženil s Evou • zastar.: napriekor • napriekory • nespis. vzdor (komu, čomu): vzdor tomu sa nevrátil • proti (komu, čomu): aj proti rozhodnutiu komisie sa zúčastnil na súťaži • cez (čo): aj cez veľký hurhaj počul, že ho niekto volá • pri (čom): aj pri všetkej opatrnosti nešťastiu nezabránil
3. p. krížom, naprieč 1
napriekor, napriekory, naprieky p. napriek 1, 2
napríklad nadväzuje na kontext a pripája aktuálny výraz; uvádza vysvetlenie k známemu textu alebo vypočítavanie • povedzme • dajme tomu: išiel by som napríklad, povedzme do kina; začneme dajme tomu o piatej; z ihličnatých stromov u nás rastie napríklad, povedzme smrek, jedľa, borovica • teda: venujme sa teda tomuto problému • len • hovor.: tak • takto: všimnime si napríklad, len výsledky volieb; A tak, takto sto korún by ti nestačilo? • zastar. príkladmo
naprostiť p. narovnať 1
naprosto p. naproti 3
naprostred p. uprostred 1–3, doprostred 1, 2, medzi 1, 2
naprostriedku p. uprostred 1, 2, medzi 1
naprostriedok p. doprostred 1, 2, medzi 2
naprostý správ. úplný
naproti 1. na protiľahlej strane, na protiľahlú stranu • oproti: naproti, oproti postavili nový hotel • hovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi; franc.]: sedeli vis-à-vis a ticho sa rozprávali • zoči-voči (bezprostredne naproti): postavila sa jej zoči-voči
2. vyjadruje smerovanie k prichádzajúcej al. približujúcej sa osobe, veci a pod. • oproti • zried. proti: išla na stanicu otcovi naproti, oproti; pes nám vybehol proti • v ústrety • zried. v stretky: deti jej išli v ústrety, v stretky
3. (komu, čomu) vyjadruje umiestnenie na protiľahlej strane, na protiľahlú stranu • oproti • proti (komu, čomu): naproti, oproti škole je veľký park; oblok proti dverám zostal zatvorený • zoči-voči (komu, čomu; vyjadruje postavenie bezprostredne naproti niečomu): mlčky stál zoči-voči otcovi • v ústrety (komu, čomu; vyjadruje smerovanie k niečomu): vybrali sa naproti, v ústrety neistej budúcnosti • nár.: prosto • naprosto (koho, čoho; Rázusová-Martáková, Gabaj, Hviezdoslav)
4. p. napriek 1
naprotiveň p. napriek 1, 2
náprotivne p. opačne 1, porov. aj protiľahlý
náprotivný p. protiľahlý, opačný 1
náprotivok rovnaký jav al. predmet (v iných okolnostiach) • kniž. pendant: v našej literatúre románu nemožno nájsť náprotivok, pendant • nespráv. proťajšok
napružený p. napnutý 1
napružiť p. natiahnuť 2
napsotiť sa p. vytrpieť
napučať p. nabehnúť 1
napučiť sa p. naduť sa 1
napuchlina p. opuchlina
napuchnúť 1. p. opuchnúť 2. p. nabehnúť 1
napuchrenec p. namyslenec
napuchrený 1. p. objemný 2. p. namyslený
napukaný p. sýty 1
napukať sa p. najesť sa
napustiť 1. umožniť vniknutie tekutiny al. plynu do nejakého priestoru • vpustiť • pustiť: napustili vodu do bazéna; vpustil čerstvý vzduch do izby
2. urobiť plným (tekutinou a pod.) • naplniť: napustila, naplnila vaňu vodou; naplnili nádrž odpadom • ponapĺňať • ponapúšťať (postupne, viac vecí)
3. nechať vsiaknuť látku, ktorá zvyšuje odolnosť proti vode, ohňu a pod. • impregnovať: napustili kožu proti plesni; impregnovaná tkanina • namoriť (namáčaním): namorili drevo v špeciálnom roztoku
narábať odborne robiť isté úkony s niečím • manipulovať: vie narábať, manipulovať so sekerou • zaobchádzať • zaobchodiť • zachádzať • nakladať (obyč. istým spôsobom): zaobchádza, nakladá s peniazmi bez rozmyslu • počínať si • správať sa (o postoji k ľuďom): vie narábať s ľuďmi; zle si počína so žiakmi; zle sa správa k žiakom • disponovať (zároveň mať k dispozícii)
narábať sa p. ukazovať sa 3
naračný p. epický
naradáš p. navyše 1
náradie p. náčinie
naradiť p. poradiť
naradostený, naradostnený p. naradovaný
naradovaný pociťujúci radosť, radujúci sa; svedčiaci o prežívanej radosti (op. smutný) • natešený • naradostený • naradostnený: naradované, natešené deti vítali hostí; bol celý naradost(n)ený nečakaným úspechom • rozradostený • rozradostnený • rozradovaný • rozjarený (pri pocite nespútanej radosti): výskot rozradost(n)ených, rozradovaných tanečníkov • zried.: uradostený • uradovaný: uradostené, uradované srdce • rozveselený • expr.: roztešený • potešený • vytešený • vyradovaný: rozveselené, potešené publikum; rozveselená, vytešená tvár • veselý • šťastný: študenti odchádzali na výlet naradovaní, veselí, šťastní; pozerať sa veselými, šťastnými očami • radostný • rozjasnený • kniž. rozjasaný (obyč. o prejavoch radosti): radostný výraz tváre (op. nešťastný) • uveličený • blažený (v radosti prechádzajúci do uveličenia, blaženosti): bol jej príchodom celý uveličený; obdariť niekoho blaženým úsmevom • polichotený (radujúci sa z lichotenia, pochvaly)
naradovať sa p. potešiť sa
narádzať p. radiť1
narafičiť p. nastrojiť 1
náramne 1. porov. obrovský, nesmierny 2. p. veľmi
náramnica p. náramok
náramný 1. p. obrovský, nesmierny, veľký 1 2. p. prudký 2
náramok ozdoba, ktorá sa nosí na zápästí al. predlaktí ruky • zastaráv. náramnica: zlatý náramok, zlatá náramnica • zastar. brazoleta • hovor. zastar. brazoletňa
naráno p. ráno
narárožiť sa p. nahnevať sa
narásť 1. p. vyrásť 1 2. p. vzrásť 1, 2
nárast p. prírastok
narastať p. rásť 1