Synonymá slova "nã ã ã" v Synonymickom slovníku slovenčiny

náveterný vystavený (častým) náporom vetra (op. záveterný) • veterný • vetristý: náveterný svah; veterná, vetristá strana domu

veterný 1. plný vetra • vetristý: veterné, vetristé počasie • náveterný (vystavený vetru): náveterná strana domu

2. p. vetrací 3. p. nestály 1

návetrie miesto vystavené vetru (op. závetrie) • úvetrie: dom stojí na návetrí, úvetrí

návlek podkolienka al. pančucha bez chodidla • šport. slang. štulpňa

návliečka p. obliečka

obliečka ochranný poťah na perinu, paplón al. hlavnicu • povlak: kúpiť nové obliečky, povlaky • prevliečka: damaskové prevliečky • návliečka

návod postup, ako niečo robiť al. používať • inštrukcia: konať podľa návodu, inštrukcií • pokyn: pridržiavať sa pokynov • poučenie • ponaučenie: priložiť poučenie, ponaučenie • smernica (zásady určujúce istú činnosť): smernice na hospodársku činnosť • direktíva: plniť direktívy • rada: požiadať niekoho o radu • predpis • recept • zastar. recepis (návod na prípravu niečoho): lekársky, kuchársky predpis, recept

p. aj smernica

rada 1. ústne al. písomné vyjadrenie, ako konať • poučenie • ponaučenie: dávať niekomu radu, poučenie, ponaučenie • naučenie: užitočné naučenie • odporúčanie: knihu si kúpil na odporúčanie priateľa • návod (rada, ako niečo robiť, používať): pridržiavať sa návodu • tip (dobrá rada): dať niekomu tip • inštrukcia: konať podľa inštrukcií • inštruktáž: poskytnúť niekomu inštruktáž

2. skupina osôb ako poradný al. riadiaci orgán: redakčná rada časopisu • kolégium (skupina vybratých odborníkov, poradcov): kolégium ministra • konzílium (skupina poradcov): lekárske konzílium • výbor (skupina ľudí zvolených z väčšieho celku): zasadnutie výboru • grémium: grémium riaditeľa

3. p. schôdzka 1

smernica obyč. mn. č. zásady upravujúce, určujúce istú činnosť: smernica vlády pre podnikanie • direktíva: plniť direktívy • inštrukcia: konať podľa inštrukcií • pokyn: čakať na pokyny nadriadených • propozícia: technické propozície • úprava: vyžiadať si úpravu na ďalší týždeň • dispozícia: postupovať podľa dispozícií • návod (poučenie, ako niečo robiť): pridržiavať sa návodu • vodidlo: byť vodidlom pri práci • príkaz (autoritatívne nariadenie na vykonanie niečoho): dostať príkaz • subšt. maršruta: maršruta nebola presne vypracovaná

návrat 1. príchod na pôvodné miesto: návrat domov • reemigrácia (návrat emigrantov do vlasti) • anabáza (dlhý a namáhavý návrat vojska)

2. obnovenie, nastolenie niečoho predchádzajúceho, minulého: návrat starých čias • znovuzrodenie: prežívať znovuzrodenie • kniž. renesancia: renesancia demokracie • kniž. vzkriesenie: vzkriesenie antiky • recidíva (návrat niečoho záporného): recidíva chrípky

návrh produkt myslenia, ktorý sa predkladá na schválenie al. prerokovanie: predložiť návrh zákona • námet (návrh na ďalšie spracovanie): o tomto námete budeme uvažovať • myšlienka • idea: to je výborná myšlienka, idea • nápad (náhla myšlienka): ide o originálny nápad • propozícia: technické propozície • protinávrh (návrh podaný proti inému návrhu): zamietnuť protinávrh

navrhnúť predložiť nejakú myšlienku na schválenie al. na uskutočnenie • dať/podať návrh • urobiť návrh: navrhol mu, aby prišiel; podal návrh na odmeny • proponovať: proponovaný plán sme neprijali • odporučiť • poradiť (s priateľskou radou): poradil mu, aby zostal; odporučil knihu na vydanie • zastaráv. rekomandovať (písomne odporučiť): rekomandovali mu liečenie

navštíviť vykonať návštevu • ísť/prísť na návštevu: navštívil nás otcov priateľ; ísť/prísť na návštevu k susedom, navštíviť susedov • pozrieť (sa) • hovor. opáčiť (krátko navštíviť): prišiel nás pozrieť, opáčiť • ponavštevovať (postupne, viac ľudí): cez sviatky všetkých ponavštevoval • zastar. prividieť (navštíviť trápením a pod.; o Bohu): Boh nás prividel

náznak čiastočné prejavenie sa niečoho • príznak: náznaky, príznaky búrky • znak: znaky strachu • známka: ukázali sa prvé známky odporu • znamenie: horúčka je znamením choroby • kniž. symptóm: symptómy hystérie • lek. syndróm (súhrn príznakov charakterizujúcich istú chorobu): syndróm mongolizmu • záblesk: na tvári sa zjavil záblesk úsmevu • tieň: v očiach má tieň smútku • prídych: prídych irónie v hlase • príchuť: v jeho slovách bola príchuť trpkosti • závan: závan vône lesa • iskra • lúč (náznak niečoho pozitívneho): iskra, lúč nádeje • nádych: nádych nedôvery • odtieň • odtienok: odtieň, odtienok výčitky • prízvuk: veliteľský prízvuk v hlase • zafarbenie • ladenie • ráz: lyrické zafarbenie, ladenie básne • tón: žartovný tón • nábeh • tendencia: nábeh na riešenie • kniž. zásvit • zastar. zádych (Kukučín) • zastar. zried.: nápoveď (Hviezdoslav) • názvuk (Chorvát)

odtieň 1. jemné odstupňovanie medzi javmi toho istého druhu • odtienok: jasné odtiene, odtienky červene • nádych: bronzový nádych pokožky • kniž. nuansa: významová nuansa • tón: pastelové tóny izby

2. p. náznak

ráz súhrn príznačných vlastností niečoho • charakter: romantický ráz, charakter opery • povaha: povaha choroby • kniž. tvár • tvárnosť: tvár, tvárnosť spoločnosti • smer: školy humanitného smeru • podoba: jeho tvár nadobudla smutnú podobu • štýl (ráz veci al. javu): štýl obliekania • typ (ráz, ktorému zodpovedá skupina javov): typ strednej školy • založenie • kniž. razenie (základná povahová vlastnosť): svojím založením je optimista; človek starého razenia • duch (celkový ráz): duch doby • akcent: báseň má osobný akcent • tón (charakter rečového prejavu): všeľudský tón umeleckého diela • kniž. kolorit: dobový kolorit románu • expr. punc: dielo má politický punc • črta (charakteristická vlastnosť): všetky stavby majú spoločnú črtu • rámec • forma: odovzdávanie cien malo slávnostný rámec, slávnostnú formu • nálada (celkový ráz): nálada obrazu

tón 1. p. zvuk 1 2. p. odtieň 1, náznak 3. p. ráz

zvuk 1. mechanické vlnenie hmotného prostredia vnímateľné sluchom: ostrý zvuk; zvuk flauty, krokov • tón (zvuk istej výšky): vysoký, nízky tón • poet. znenie

2. p. povesť 2

názvuk p. náznak

náznakový nesúci iba základné znaky, príznaky, prejavy niečoho (op. vyčerpávajúci, úplný) • náznakovitý: náznakové, náznakovité formulácie • menej časté: náčrtovitý • náčrtkovitý: predložil iba náčrt(k)ovité riešenie • skratkovitý • obrysovitý • rámcovitý • rámcový • heslovitý • stručný (op. obsiahly): skratkovité, obrysovité, rámcovité predstavenie projektu; heslovitý, stručný úvod

p. aj neúplný

stručný ktorý obsahuje iba podstatu veci, ktorý je úsporný v slovnom vyjadrení (op. obšírny) • krátky: stručný, krátky úvod knihy; stručná, krátka gramatika; stručný, krátky opis pracovného postupu • jadrný • lapidárny (stručný a výstižný): jadrná, lapidárna odpoveď • heslovitý • skratkovitý • tézovitý • náznakovitý • náznakový • náčrtkovitý • zried. obrysovitý (podaný v skratke, náznaku): heslovitý, skratkovitý výťah z článku; tézovitá prednáška; náznakovitý, náznakový, náčrtkovitý, obrysovitý opis • lakonický • úsečný • strohý (veľmi stručný): lakonické vyjadrovanie; dostalo sa mu úsečné, strohé vysvetlenie • zhustený • koncízny (stručný, ale plný podstatných, základných informácií, znakov): zhustený, koncízny výklad • pren. telegrafický: telegrafický štýl, telegrafické informovanie o udalosti

názor chápanie skutočnosti • náhľad: vyjadriť svoj názor, náhľad • mienka: držať sa svojej mienky • úsudok (výsledok uvažovania): urobiť si vlastný úsudok o veci • presvedčenie (názor, ktorého správnosť človek pokladá za nespornú): brániť svoje presvedčenie • zmýšľanie (súhrn názorov): konať podľa svojho zmýšľania • hovor. teória: má na to svoju teóriu • kniž. nazeranie (Šoltésová) • predstava (obraz utvorený rozumovou činnosťou, skúsenosťou): mať o niečom jasnú predstavu • stanovisko • postoj (východisko posudzovania): Aké je vaše stanovisko, váš postoj k celej veci? • pohľad: realistický pohľad na udalosti • hlas (názor a jeho prejav): vypočuť si ďalší hlas • obraz: utvoriť si obraz o svete • zásada (ustálený názor na konanie, správanie): pevné životné zásady • hypotéza (vedecky podložený, ale ešte definitívne nedokázaný názor)

presvedčenie chápanie skutočnosti, ktoré človek pokladá za správne a nesporné • zmýšľanie: náboženské presvedčenie, zmýšľanie; konať podľa svojho presvedčenia, zmýšľania • názor • náhľad: politické názory, náhľady; vyjadriť svoj názor, náhľad • svetonázor • svetonáhľad (sústava názorov o okolitom svete): idealistický svetonázor, svetonáhľad • viera (pevné presvedčenie o jestvovaní, o správnosti niečoho): viera v posmrtný život • vyznanie • vierovyznanie • náboženstvo • kniž. konfesia (pevné presvedčenie o jestvovaní Boha, pridŕžanie sa tohto presvedčenia): kresťanské, židovské vierovyznanie, náboženstvo; sloboda vyznania; byť bez konfesie • zásada (pevne ustálené presvedčenie o konaní, správaní): nemenné životné zásady • kniž. krédo: konať podľa svojho kréda • istota (pevné presvedčenie): s istotou niečo tvrdiť • mienka • úsudok (výsledok usudzovania, uvažovania): verejná mienka; urobiť si úsudok o niečom • myseľ: je mu to proti mysli

úsudok výsledok usudzovania, uvažovania: utvoriť si o niečom vlastný úsudok • názor • mienka: povedať svoj názor, svoju mienku • záver: dôjsť k záveru • kniž. súd: vysloviť o niekom nepriaznivý súd

názorný uľahčujúci vnímanie a pochopenie obyč. uvedením obrázkov, príkladov, pomôcok a pod.; zložený z obrázkov a pod. určených ako ukážka, vzor, príklad • zastar. náhľadný: učiť názornou, náhľadnou metódou; vysvetľovať učivo uvedením názorného príkladu • inštrukčný • inštruktívny (založený na návode): inštruktívny spôsob vyučovania • obrazný (založený na obrazoch): audiovizuálna technika umožňuje obrazný výklad • prístupný • zreteľný • presvedčivý: nákres urobil vysvetľovanie prístupným, zreteľným; použiť názornú, presvedčivú argumentáciu • ukážkový • vzorový • živý (využívajúci niečo ako vzor, dôkaz a pod.): toto je ukážkový, vzorový, živý príklad správneho postupu • ilustračný • ilustratívny (majúci charakter ilustrácie): ilustračný, ilustratívny materiál na vyučovanie • demonštračný: demonštračný sprievod prednášky • odb. deiktický: deiktická vyučovacia metóda

poučný poskytujúci poučenie: poučný film, príbeh • didaktický (ktorý poúča a vychováva zároveň): poučný, didaktický koniec bájky; didaktická poézia • inštruktívny • inštrukčný

p. aj náučný

názvoslovie p. terminológia

terminológia súhrn názvov istého vedného al. pracovného odboru • názvoslovie: odborná, matematická terminológia; odborné, matematické názvoslovie • nomenklatúra (systematický súbor názvov)

neakceptovateľný p. neprijateľný

neprijateľný ktorý sa nedá prijať, zohľadniť a pod. (op. prijateľný) • kniž. neakceptovateľný: neprijateľný, neakceptovateľný návrh • hovor. nepriechodný: nepriechodný zákon • pren. expr. nestráviteľný: nestráviteľné argumenty

p. aj nevhodný

nebadaný ktorý ťažko môžeme zbadať, všimnúť si (op. viditeľný, zreteľný) • nezbadaný • nepozorovaný • nespozorovaný • nestrážený: ne(z)badaný, nepozorovaný príchod; odišiel v ne(s)pozorovanej, nestráženej chvíli • nebadateľný • nezbadateľný • nepozorovateľný • nespozorovateľný • neviditeľný (ktorý sa nedá vidieť, zbadať): ne(z)badateľný, ne(s)pozorovateľný nástup choroby; neviditeľné poškodenie organizmu • nepostrehnuteľný • kniž. nepostihnuteľný • poet. nevidný (Vajanský, Hviezdoslav) • zastar. nevidomý (ktorý sa nedá postrehnúť, spozorovať): nepostrehnuteľné zlepšenie vzťahov; vedie ho akási nepostihnuteľná, nevidomá sila • nenápadný • nezreteľný (op. nápadný): nenápadný, nezreteľný náznak zlepšenia situácie • neciteľný (ťažko vnímateľný zmyslami): nebadaný, neciteľný závan vetra • nepatrný • nepoznateľný (pre malý počet, veľkosť, intenzitu málo vnímateľný): nepatrný, nepoznateľný odklon od pôvodného cieľa • pozvoľný • pomalý (pre malú intenzitu, rýchlosť málo vnímateľný): pozvoľný, pomalý únik tepla; nebadaná, pozvoľná zmena

p. aj malý

nezbadateľný p. nebadaný

nepozorovateľný p. nebadaný

nespozorovateľný p. nebadaný

nepostrehnuteľný p. nebadaný

slabý 1. ktorý má málo fyzickej sily (op. silný): je slabá ako mucha • neodolný • krehký (ktorý nie je dostatočne fyzicky ani psychicky silný; ktorý nedokáže odolávať chorobe, väčšiemu zaťaženiu, zmenám a pod.): neodolný, krehký organizmus • chabý • vetchý: iba duša chodí spávať do jeho chabého, vetchého tela • lek. astenický • malátny • ochabnutý • oslabený • zoslabnutý • zoslabený • oslabnutý • vysilený (telesne): astenický pacient; malátne, ochabnuté, oslabené, zoslabnuté, oslabnuté, vysilené dieťa nevládze chodiť • chatrný • neduživý • podlomený • labilný (slabý v dôsledku chorľavosti): chatrné, neduživé, podlomené, labilné zdravie; neduživý starec • nevládny • bezvládny • nemohúci • umdlený • umdletý (ktorý stratil silu): ležať nevládny, bezvládny, nemohúci v posteli; sedieť umdlený, umdletý • háklivý • chúlostivý • citlivý: je slabý, háklivý, chúlostivý, citlivý na žalúdok • chymražný • expr.: mľandravý • dengľavý • cintľavý: mľandravé svaly; dengľavé, cintľavé dieťa • vybiedený: popoháňal vybiedené kone • expr.: slabučký • slabunký • slabušký • slabulinký • vetchučký (veľmi slabý) • prislabý (príliš slabý)

p. aj chudý

2. ktorý je nevyhovujúci, nedostačujúci z nejakého hľadiska (op. silný, veľký) • nedostatočný • nevyhovujúci • nepostačujúci: predložiť iba slabé, nedostatočné dôkazy; slabé, nevyhovujúce, nepostačujúce zisky • malý • neveľký (op. veľký, bohatý) • chabý: malá, neveľká úroda; chabý rok • nevýdatný • mizerný: nevýdatný, mizerný spánok • nízky • chatrný • biedny • skromný: nízka návštevnosť divadiel; chatrné, biedne príjmy; žiaci s biednymi, veľmi skromnými znalosťami • podpriemerný • podnormálny (slabší ako priemer): podpriemerný študent, výkon • expr. tenký: tenký obed • skúpy • priskúpy (príliš skúpy) • kniž. sporý: skúpe, sporé slnko • bledý • expr.: úbohý • pramizerný • pren. expr. čajový (veľmi slabý): bledá nádej na víťazstvo; to sú úbohé, pramizerné výsledky • riedky: riedka polievka • matný: matné spomienky, matná predstava o budúcnosti • krátky • deravý • sklerotický • zábudlivý (o pamäti) • zlý • prislabý (príliš slabý) • expr.: slabučký • slabušký • slabulinký • slabunký

3. ktorý má malú intenzitu (op. silný): slabý úder • tichý • tlmený • pridusený • šepkavý • šeptavý • ševelivý • tenký • expr. zadrhnutý (o hlase, zvuku): slabé, tiché, tlmené, pridusené stonanie; prevravela slabým, šepkavým, šeptavým, ševelivým, tenkým hlasom • bledý • svetlý (o farbe): bledý, svetlý modrý odtieň • nevýrazný • nejasný • nezreteľný: nevýrazné tóny, nejasné svetlo; slabý, nezreteľný spev • nepatrný • nebadateľný • jemný: pery sa mu roztiahli do nepatrného, nebadateľného, jemného úsmevu • chabý • nepostrehnuteľný • nebadaný: chabé sneženie, nepostrehnuteľný, nebadaný záblesk na oblohe • lek. nitkovitý: slabý, nitkovitý pulz • expr. škamravý • zried. mrkotný (o slabom svetle) • poet. mrivý • prislabý (príliš slabý)

4. ktorý má málo predpokladaných schopností, želaných vlastností (o človeku; op. schopný, dobrý, kvalitný) • chabý: slabý, chabý žiak • neschopný • zlý: neschopný, zlý odborník • netalentovaný • neúspešný • neuznávaný: slabý, netalentovaný, neúspešný herec; neuznávaný umelec • pren. expr. čajový: čajový spevák, • prislabý

5. p. poddajný 2 6. p. útly 1, tenký 1, 3, chudý 7. p. bezmocný 1, 2 8. p. zlý 2

nepostihnuteľný p. nebadaný

nepoznateľný p. nebadaný

nebotyčný p. vysoký 1, obrovský

obrovský ktorý má mimoriadnu veľkosť, čo sa týka rozmerov, intenzity, významu, množstva a pod. (op. malý) • ohromný • nesmierny: stavba obrovských, ohromných rozmerov; obrovský, nesmierny význam slobody; mládež má ohromné, nesmierne možnosti • kolosálny • monumentálny • gigantický • gigantský: kolosálny, monumentálny, gigantický komplex budov • expr.: ozrutný • ozrutánsky • ohromitánsky • zastar. zrutný • hovor. expr. pyramidálny: ozrutné, ohromitánske skalisko; ozrutánska sila živlov • expr.: náramný • prenáramný (prekvapujúco obrovský): urobiť náramný pokrok; pocítiť náramný, prenáramný žiaľ • obrovitý • expr. obrovitánsky • zastar. al. expr. ozorný (pripomínajúci rozmermi, silou obra): obrovitý medveď; obrovitánska moc; ozorný pomník (Štúr) • mohutný: mohutná stavba; mohutný nápor vetra • nespočítateľný • nesčítateľný • nepreberný • nevyčísliteľný • bezpočetný • kniž.: nesčíselný • nespočetný • expr. státisícový (obrovský čo do množstva): nespočítateľné, nevyčísliteľné zástupy; nesčíselné, nespočetné množstvo ľudí • enormný (obrovský čo do množstva al. intenzity): enormný počet uchádzačov; enormný záujem o niečo • nevyjadriteľný • nevypovedateľný • neopísateľný • nevýslovný (ktorý sa pre mimoriadnu intenzitu nedá opísať, vyjadriť slovami) • kniž. neskonalý: cítiť nevyjadriteľný, nevypovedateľný, nevýslovný žiaľ; zavládlo neopísateľné nadšenie; prežiť neskonalé šťastie • nevyčerpateľný: nevyčerpateľná zásoba • neslýchaný • nevídaný (presahujúci priemerné, zvyčajné hodnoty): zaznamenať neslýchaný, nevídaný úspech • nepredstaviteľný (ktorý si pre svoju veľkosť nemožno ani predstaviť): prekonať nepredstaviteľné ťažkosti • expr.: úžasný • závratný (svojou veľkosťou vyvolávajúci úžas, závrat): rútiť sa úžasnou, závratnou rýchlosťou • neľudský • nadľudský • kniž. titanský (svojou veľkosťou presahujúci ľudské možnosti): vynaložiť nadľudskú, titanskú námahu • hovor. expr.: hrozný • strašný • hrozitánsky • príšerný • šialený • expr.: obludný • monštruózny (ktorého mimoriadna veľkosť je často neželaná): napáchať hrozné, strašné materiálne škody; požiar sa rozrástol do príšerných, obludných, monštruóznych rozmerov • herkulovský • herkulesovský (akým sa vyznačoval Herkules): herkulesovská sila • expr.: velikánsky • veličizný • veličazný • preveľký • preveliký: velikánsky, veličizný dom; je to preveľká, preveliká škoda • expr. stonásobný: stonásobná bolesť • expr. katastrofálny: krajinu postihlo katastrofálne sucho • hovor. expr. fantastický (ktorého mimoriadna veľkosť je želateľná): robiť fantastické pokroky v učení • kniž.: horibilný • horentný (čo do množstva): zaplatiť horibilné sumy • expr.: miliónový • miliardový: rekonštrukcia si vyžaduje miliónové, miliardové položky • nekonečný • nezmerateľný • kniž. nezmerný (ktorý sa nedá zmerať, určiť): obrovské, nezmerateľné, nezmerné vzdialenosti; nekonečné číslo • šokujúci: stíhačka letela šokujúcou rýchlosťou • expr. mamutí (obyč. o podniku, závode): mamutí podnik; mamutí môstik (skokanský) • expr.: leví • levský: mať na niečom leví, levský podiel • expr. vysokánsky (obrovský čo do výšky): vysokánsky komín • pren. nebotyčný: obrovská, nebotyčná sláva • expr.: prenesmierny • preohromný • preukrutný: pociťovať prenesmierny, preukrutný hlad

p. aj veľký

vysoký 1. ktorý má veľkú výšku, ktorý má istý rozmer na výšku (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoký, veľký chlapec • dlhý (op. krátky): má psa s vysokými, dlhými nohami • expr. vytiahnutý (nápadne vysoký): vytiahnuté dievčisko • poschodový (o stavbe; op. prízemný): poschodový dom • výškový (o stavbe): výšková budova • expr.: vysočizný • vysokánsky: vysočizný komín, vysokánske vrchy • poet. nebotyčný (veľmi vysoký): nebotyčné končiare • expr. prevysoký (nadmieru vysoký): prevysoké duby • privysoký (príliš vysoký): privysoký násyp • hovor. úctyhodný: úctyhodné stromisko

2. ktorý má veľkú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoká, veľká teplota; zdediť vysokú, veľkú sumu peňazí • expr. kráľovský: kráľovský honorár • hovor.: pekný • krásny • slušný (presahujúci priemer): dostať peknú, krásnu peňažnú odmenu • expr. panský: panský plat • privysoký (príliš vysoký): privysoký štýl • expr. prevysoký: prevysoké dane (Mináč) • expr.: závratný • hriešny: závratné, hriešne ceny • dobrý (vyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. zlý): vysoká, dobrá pracovná morálka • patriarchálny • matuzalemský • kniž.: požehnaný • ctihodný • úctyhodný (o veku): matuzalemský, požehnaný, ctihodný vek • nadpriemerný • nadnormálny: vysoká, nadpriemerná úroveň predstavenia • expr. šialený: šialená rýchlosť

p. aj veľký

3. (o zvuku) ktorý má veľký počet kmitov (op. nízky, hlboký): vysoké tóny • zvýšený • zastar. vyvýšený: zvýšený, vyvýšený hlas • jačavý • piskľavý • škrekľavý • škriekavý (nepríjemne prenikavo vysoký): jačavý, piskľavý, škrekľavý hlas • tenký: tenké zahvizdnutie

4. mravne prevyšujúci iné • ušľachtilý • šľachetný • vznešený: sledoval vysoké, ušľachtilé, šľachetné, vznešené ciele

nečujný 1. ktorý sa (skoro) nedá zachytiť sluchom (op. hlasný) • nepočuteľný • nezvučný: nečujný, nezvučný pohyb vesiel; nečujný, nepočuteľný šepot • nehlasný • bezhlasný • zastaráv. bezhlasý (ktorý je bez hlasu): nehlasný, bezhlasný hovor; bezhlasný, bezhlasý plač • nehlučný • odb. bezhlučný (op. hlučný) • zried.: bezzvučný • bezzvuký: nehlučný, bezhlučný chod motora • tichý: nečujné, tiché kroky • slabý (so slabou intenzitou; o zvuku; op. silný): nečujný, slabý dážď; slabý škrabot • zried. nečuteľný

2. p. necitlivý 2 3. p. pokojný 1, tichý 1

nepočuteľný p. tichý 1, nečujný 1

tichý 1. ktorý slabo znie, ktorý slabo počuť • bezhlasný • nehlasný (op. hlasný): tiché, bezhlasné, nehlasné otváranie brány • nečujný • nepočuteľný • nezvučný • zried.: bezzvučný • bezzvuký: nečujné, nepočuteľné kroky; nezvučná, bezzvučná, bezzvuká vrava • nehlučný (ktorý nerobí hluk): nehlučný chod motora • polohlasný • polohlasitý • tlmený • pritlmený • pridusený (ktorý nemá svoju prirodzenú zvukovú intenzitu; zoslabený): bol opatrný, preto hovoril polohlasnou rečou, tlmeným, priduseným hlasom • bezhlasý • bezhrmotný • expr.: tichučký • tichulinký • tichunký (veľmi tichý)

2. ktorý práve al. už istý čas nehovorí, nevydáva nijaké zvuky; ktorý sa vyznačuje tým, že málo hovorí; ktorý má miernu povahu • mlčanlivý • mĺkvy • zamĺknutý • zastar. zamĺkly • bez slov: Čo si dnes taký tichý, mlčanlivý?; otec je tichý, mlčanlivý, mĺkvy, zamĺknutý človek; po smutnej správe zostali všetci zamĺknutí, zamĺkli, bez slov • málovravný • nevravný • nezhovorčivý (ktorý málo al. nerád hovorí, ktorý býva zvyčajne ticho): málovravný, nevravný, nezhovorčivý chlapec • krotký • mierny • nevýbojný (ktorý sa vyznačuje miernosťou, pokojom): krotká, mierna, nevýbojná povaha • plachý • utiahnutý (tichý a nesmelý): plachá, utiahnutá dievčina

3. ktorý je ponorený do ticha; ktorý je v pokoji, bez pohybu, ruchu, hluku a pod.: tichá ulica (op. rušná) • pokojný • nerušený: tichý, pokojný, nerušený večer; mal čas i vhodné prostredie na tiché, pokojné, nerušené rozjímanie • mierny: voda v jazere je tichá, mierna (op. búrlivá); mierne plynutie života • pren. mĺkvy • mlčanlivý • zamĺknutý • zamĺkly: mĺkvy dom; mlčanlivý, zamĺknutý les

4. p. skrytý, nemý 5. p. slabý 3

nezvučný p. nečujný 1, tichý 1

nehlučný p. nečujný 1, tichý 1

nečuteľný p. nečujný 1

nedbanlivec nedbanlivý, neporiadny človek • expr.: neporiadnik • nedbaj: z chlapca vyrástol obyčajný nedbanlivec, nedbaj, neporiadnik • zried. nedbajník (A. Bednár) • expr. zried. nedbák (F. Hečko) • zastar. nedbalec (Podjavorinská) • zried. nevšímavec (kto si nič nevšíma) • pejor. lajdák • hovor. pejor. šlendrián • subšt. bordelár

šlendrián p. nedbanlivec

nedefinovateľný p. neurčitý, zvláštny 1

neurčitý ktorý nemá presnú, výraznú podobu, tvar a pod.; ktorý je bez významovej presnosti, zrozumiteľnosti (op. určitý) • nejasný • rozmazaný • rozplývavý: o budúcnosti mal iba neurčité, nejasné predstavy; neurčité, rozmazané, rozplývavé kontúry • nepresný: dať neurčitú, nepresnú odpoveď • nezreteľný • kniž. ambivalentný: ambivalentné správanie • pren.: hmlistý • zahmlený • matný: nezreteľná, hmlistá, zahmlená budúcnosť; hmlisté, matné spomienky • nevyhranený • expr. bezfarebný • kniž. bezfarbý (nie presne sformovaný): nevyhranené názory; nevyhranený, bezfarebný štýl • nedefinovateľný (ktorý sa nedá presne určiť, opísať): mať istý nedefinovateľný pocit • nevýrazný • bezvýrazný • pejor. bezpohlavný (op. výrazný, zreteľný): nevýrazná, bezvýrazná chuť; nevýrazný pohľad • beztvarý • beztvárny: beztvará, beztvárna masa • kniž. bezbrehý (bez vymedzenej šírky; op. ohraničený): bezbrehý pojem • hovor.: (taký) nijaký • ani taký, ani onaký • fraz. nemastný-neslaný: jedlo bolo také nijaké; jeho odpoveď nebola ani taká, ani onaká; prednáška bola nemastná-neslaná • expr.: tajomný • záhadný: záhadné, tajomné náznaky; vec záhadného, tajomného pôvodu

zvláštny 1. iný ako obyčajný, iný ako všedný, každodenný • neobyčajný • nezvyčajný: zvláštny, neobyčajný človek; zvláštne, nezvyčajné schopnosti • kniž. nezvyklý: nezvyklý úkaz • nevšedný • netradičný • netypický: nevšedný záujem; netradičná, netypická situácia • jedinečný • unikátny • výnimočný • originálny (ktorý sa javí ako výnimka): výnimočná žena; vyznačovala sa jedinečným, originálnym oblečením • cudzí: odpovedal cudzím hlasom • mimoriadny • nevídaný • nápadný (vzbudzujúci pozornosť svojou neobyčajnosťou): mimoriadna príhoda, nevídaná ponuka, nápadné meno • exotický (neobyčajný svojou cudzorodosťou): exotická krása • kuriózny: kuriózny prípad • kniž.: bizarný • pitoreskný: bizarné, pitoreskné tvary • čudný • divný • podivný • záhadný • podivuhodný (vymykajúci sa z rámca všednosti svojou záhadnosťou): vedie zvláštny, čudný, podivuhodný život • neopísateľný • nevyjadriteľný • nevypovedateľný • nevysloviteľný • nedefinovateľný: nachádzal sa v neopísateľnom, nedefinovateľnom stave • nejasný • nezrozumiteľný • nepochopiteľný • nevysvetliteľný: zvláštne, nejasné, nezrozumiteľné reči; nevysvetliteľný jav • čudácky (typický pre čudáka): má čudácke spôsoby

2. p. špeciálny 1, 2 3. p. mimoriadny 1, 2 4. p. svojský 1 5. p. tajomný

nedeliteľný ktorý sa nedá, nemá rozdeliť, deliť na (menšie) zložky: sedmička je nedeliteľná trojkou • nerozložiteľný: prvočíslo je ďalej nerozložiteľné číslo • nerozdeliteľný: dedičom poručil nedeliteľný, nerozdeliteľný majetok • neoddeliteľný • neodlučiteľný • neodčleniteľný • zried. neodlučný (z hľadiska vzájomného oddelenia dvoch zložiek al. istej zložky od celku): teória a prax sú navzájom neoddeliteľné, neodlučiteľné; neodčleniteľná, neodlučná časť celku • nerozlučiteľný • nerozlučný • publ. nerozborný • pren. nerozbitný (tvoriaci nenarušiteľný, vzájomný vzťah): nerozlučiteľné, nerozlučné priateľstvá; nerozborná jednota národov; nerozbitné bratstvo • zried. nerozdvojný (o celku zloženom z dvoch zložiek): nerozdvojná dvojica • jednotný • celistvý • kniž. celostný (tvoriaci ustálený celok): jednotný, celistvý štát; nedeliteľná, celostná suma • ucelený • kompaktný (tvoriaci uzavretý celok al. celok s veľkou súdržnosťou zložiek): dielo tvorí ucelený, kompaktný celok • pevný • stály (tvoriaci nemenný vzťah, stav istých zložiek; op. nestály): nedeliteľné, pevné spojenectvo; stále, pevné bratstvo

neoddeliteľný ktorý sa nedá, nemá oddeliť od daného celku (op. oddeliteľný) • neodlučiteľný • neodčleniteľný (aj od seba navzájom; op. odlučiteľný): neoddeliteľná, neodlučiteľná zložka umeleckého diela; neodčleniteľná, neodlučiteľná súvislosť; gram. neodlučiteľná predpona slova • kniž. integrálny: integrálna súčasť diela • nerozlučný • nerozlučiteľný • zried. neodlučný • pevný (ktorý sa nedá oddeliť, rozdeliť): nerozlučná, neodlučná dvojica; tvoriť nerozlučiteľný pevný celok

pevný 1. ktorý dobre odoláva mechanickým účinkom (tlaku, úderu a pod.) • tuhý • tvrdý (op. mäkký): pevný, tuhý materiál; pevný, tvrdý ľad (op. slabý); pevný, tvrdý obal • nerozbitný: nerozbitné sklo, nerozbitná hmota • nepoddajný • neohybný • nepružný: nepoddajné, neohybné, nepružné pletivo • húževnatý: húževnaté drevo • trváci • trvanlivý (odolný proti opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trváca, trvanlivá látka • súdržný • kompaktný • konzistentný (pevne držiaci pohromade): súdržná, kompaktná masa • masívny • silný • hrubý (pevný a obyč. aj mohutný): masívna, silná brána; masívny, silný, hrubý múr (op. slabý, tenký); silná niť • kožovitý (majúci vlastnosti kože): pevná, kožovitá schránka • odb. rigidný • expr. prepevný (veľmi pevný)

2. ktorý má, prejavuje telesnú silu; svedčiaci o tom • zdatný • hovor. dúži • zdravý • jadrný: zdatný, dúži, zdravý, jadrný chlap • tuhý • silný • mocný • pren. oceľový (op. slabý): mať tuhé, silné, mocné, oceľové svaly • odolný (op. chúlostivý, háklivý): odolný organizmus • dobrý (op. zlý) • železný: mať dobré, železné zdravie • urastený • vyvinutý (s pevnou telesnou konštrukciou): pevná, urastená, vyvinutá postava dievčaťa

3. vyznačujúci sa duševnou, morálnou pevnosťou, silou vzájomného vzťahu; odolávajúci zmenám, času a iným vplyvom • silný • húževnatý • vytrvalý • neoblomný: pevný, silný vo viere; pevné, silné puto; húževnatý, neoblomný v presvedčení • nezlomný • nezdolný • nezničiteľný • nepoddajný (ktorý nemožno duševne oslabiť, podlomiť): nezlomná, nezničiteľná vôľa; má pevného, nepoddajného ducha • skalopevný • trvalý • trvácny • nemenný: skalopevné, trvalé, nemenné rozhodnutie • nepodkupný • nepodplatný • pren. žulový (o charaktere človeka) • železný • pren. oceľový: mať železné, oceľové nervy • stály: stály vzťah • nezmeniteľný • nezvratný • nepodvratný: nezmeniteľný, nezvratný úmysel • kniž.: neochvejný • neotrasiteľný • nerozborný • pren.: nerozbitný • nedobytný: neochvejné priateľstvo; neotrasiteľný základ; nerozborná, nerozbitná jednota • nerozlučný • neoddeliteľný (pevne spojený): nerozlučná, neoddeliteľná dvojica • súdržný • stmelený • skĺbený • kniž. zomknutý (tvoriaci pevný celok): súdržný, stmelený, zomknutý kolektív • pren. rigidný

4. ktorý je trvalo upevnený • stabilný (op. labilný) • nepohyblivý • stacionárny • neprenosný: pevný, stabilný, nepohyblivý bod; nepohyblivý, stacionárny, neprenosný podstavec • fixný • fixovaný: fixné lano

5. ustálený dohodou • fixný • stály: pevné, fixné ceny; pevný, fixný, stály plat

6. p. istý 2

neodčleniteľný p. neoddeliteľný

nedeľný týkajúci sa nedele; uskutočňovaný v nedeľu; určený na nedeľu • nedeľňajší: nedeľné, nedeľňajšie popoludnie; nedeľné, nedeľňajšie kázne • sviatočný • hovor. kostolný (op. všedný): obliecť si nedeľné, sviatočné, kostolné šaty; sviatočná nálada

sviatočný ktorý sa týka sviatku; ktorý je určený na sviatok • nevšedný • výnimočný (op. všedný): všade vládla sviatočná, nevšedná atmosféra; konečne prišla očakávaná sviatočná, výnimočná chvíľa • slávnostný • spoločenský • parádny • expr. kostolný (o oblečení): slávnostný, spoločenský, parádny oblek; kostolné šaty • nedeľný • nedeľňajší (ktorý býva v nedeľu, určený na nedeľu): sadli k nedeľnému, nedeľňajšiemu obedu; to je nedeľný kabát • voľný (op. pracovný): príjemne stráviť sviatočné, voľné dni

nedohľadný ktorý má zrakovo neobsiahnuteľné rozmery; nepredstaviteľne veľký (obyč. čo sa týka množstva al. rozsahu) • nedozerný: dom sa strácal v nedohľadnej, nedozernej diaľke; nedozerná hĺbka plies (op. malá) • kniž. nezmerný • zastar. nedovidný: havária bude mať nezmerné, nedovidné následky (op. nepatrné, zanedbateľné) • rozsiahly • nekonečný: všade sa rozprestierali rozsiahle, nekonečné pláne; neopatrnosťou boli zapríčinené rozsiahle škody • nesmierny • obrovský: v zástupe kráčalo nedohľadné, nesmierne množstvo ľudí • neobmedzený • bezmedzný • bezhraničný (nemajúci koniec, ohraničenie): bezmedzný, bezhraničný vesmír; otvárajú sa pred nami neobmedzené, bezhraničné možnosti • rozľahlý • kniž. bezbrehý (o vzdialenosti): rozľahlé, bezbrehé more • ďalekosiahly (obyč. o hodnotách, javoch nie presne určiteľných): klásť si nedohľadné, ďalekosiahle ciele (op. konkrétne, krátkodobé) • nepredstaviteľný • nepredvídaný (ktorého hodnoty si nemožno predstaviť, predvídať): počasie zapríčinilo poľnohospodárom nepredstaviteľné, nepredvídané straty

p. aj veľký

nemožný 1. ktorý nemôže byť, ktorý sa nemôže uskutočniť (op. možný, reálny) • neuskutočniteľný • nereálny • nerealizovateľný: nedávať si nemožné, neuskutočniteľné ciele; mať neuskutočniteľné, nerealizovateľné, nereálne požiadavky; je to nereálne, aby ste vyhrali • vylúčený (nemožný za nijakých okolností): takáto vec sa nemôže stať, je to vylúčené • nepredstaviteľný • nemysliteľný (ktorý nemôže nastať ani v predstavách): nerátam s rozchodom, je to pre mňa nepredstaviteľná, nemysliteľná situácia

2. p. nevhodný, nepodarený, zlý 2 3. p. nešikovný 1, neschopný 4. p. škaredý 1

nepredstaviteľný 1. ktorý sa nedá predstaviť, čo sa týka množstva, veľkosti, intenzity a pod. • neuveriteľný • obrovský • ohromný • nesmierny: naša armáda utrpela nepredstaviteľné, obrovské straty; prežiť nesmierne utrpenie; mať obrovský, ohromný úspech • kniž. nepreberný (čo do množstva): nepreberné bohatstvo • expr. fantastický: zaznamenať fantastický úspech

p. aj veľký

2. ktorý sa nedá predstaviť, čo sa týka kvality • nevyhovujúci • zlý: žiť v nepredstaviteľných, zlých pomeroch; nevyhovujúce, zlé životné podmienky

nesmierny presahujúci zvyčajnú veľkosť; veľmi veľký rozmermi al. intenzitou • obrovský • ohromný: nesmierny, obrovský vesmír; obrovská, ohromná výška komína; obrovská, ohromná radosť • nekonečný • neobmedzený • bezhraničný • bezmedzný • nedozerný • nedohľadný • kniž.: bezbrehý • bezmerný (bez konca al. bez obmedzenia): nekonečný, neobmedzený priestor; bezmedzné, nedozerné, nedohľadné diaľky; bezhraničný, bezbrehý žiaľ • kniž. nezmerný • nezmerateľný (ktorý sa nedá zmerať): človek nezmernej, nezmerateľnej sily; mať nesmierne, nezmerné rozmery • nevyčerpateľný (bez konca) • pren. expr.: bezodný • bezdný: sršal nevyčerpateľnou energiou; nevyčerpateľný zdroj inšpirácie • mocný • mohutný (čo do intenzity): mocná, mohutná túžba; mohutná sila • enormný • prenikavý (veľmi silný, veľký): dosiahnuť enormný zisk; pocítil prenikavú bolesť • nadľudský (presahujúci človeka, jeho možnosti): vynaložiť nadľudskú námahu • nepredstaviteľný (ktorý si nemožno ani predstaviť): nepredstaviteľné množstvo ľudí • neopísateľný • nevysloviteľný • nevýslovný • nevyjadriteľný • nevypovedateľný (ktorý sa nedá vyjadriť slovami): pocítil neopísateľné, nevysloviteľné, nevypovedateľné šťastie; žena nevýslovnej, nevyjadriteľnej krásy • neslýchaný • nevídaný • neobyčajný • mimoriadny (ešte nezaznamenaný; nie bežne veľký): stala sa mu neslýchaná, nevídaná krivda; odkryli sa mu neobyčajné, mimoriadne možnosti; zahrnul ju neobyčajnou láskou • nespočítateľný • nevyčísliteľný • nespočetný • kniž. nesčíselný (ktorý sa nedá vyjadriť číslami): nespočítateľné, nesčíselné množstvo; nespočetné zástupy; nevyčísliteľné škody • expr.: náramný • úžasný • závratný: auto dosahovalo náramnú, závratnú rýchlosť; úžasné bohatstvo • expr.: preveľký • velikánsky • veličizný • prenesmierny • preukrutný • kraj. expr. preveliký (príliš veľký): preveľký, preveliký smútok; velikánska, veličizná vzdialenosť • expr.: ozrutný • ozrutánsky: ozrutné priestranstvo; ozrutná, ozrutánska ťarcha • expr. večný: v spoj. Večná škoda! • hovor. expr. príšerný (o niečom negatívnom): cítil príšerný strach • hovor. expr. fantastický (o niečom kladnom): mal fantastické šťastie • kniž. neskonalý: cítil k nemu neskonalú vďačnosť • expr.: nadzemský • nadpozemský • kniž. zastar. nezemský (presahujúci skúsenosť pozemského sveta): v duši mu zavládla nadzemská, nadpozemská blaženosť; nezemská krása prírody

p. aj veľký, obrovský

neuveriteľný ktorému sa dá ťažko uveriť, ktorý presahuje hranice pravdepodobnosti (op. pravdepodobný, možný) • nepravdepodobný: nepravdepodobný, neuveriteľný príbeh • neslýchaný • nepredstaviteľný • nevídaný: neslýchaná, nevídaná trúfanlivosť, bezočivosť; neuveriteľné, nevídané možnosti • výnimočný • mimoriadny (op. bežný, zvyčajný): dievčina neuveriteľnej, mimoriadnej krásy; mať výnimočné, mimoriadne schopnosti • prekvapujúci • kniž. prekvapivý • zarážajúci (vzbudzujúci prekvapenie, údiv): kniha dosiahla prekvapujúci, prekvapivý úspech; prekvapujúca, zarážajúca skutočnosť • obrovský • expr. nekresťanský (neuveriteľne veľký, obyč. čo do intenzity): mať obrovskú odvahu; nekresťanská suma • vynikajúci • skvelý (neuveriteľne dobrý, kvalitný): výrobok vynikajúcich vlastností; vynikajúci, skvelý výsledok

p. aj veľký

veľký 1. presahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny; presahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. malý): veľký strom, veľká búrka • značný: značná výška, značná prevaha • nadmerný: nadmerný byt • enormný (nadmieru veľký): enormný zisk • nemalý (pomerne veľký): mal z toho nemalý úžitok • neobyčajný • nezvyčajný: neobyčajný, nezvyčajný záujem o výstavu • rozmerný • rozsiahly (majúci veľký rozmer): rozmerné, rozsiahle lány pšenice • gigantický • kolosálny • monumentálny (ohromujúco veľký rozmermi, hodnotou): gigantické, kolosálne súsošie, monumentálna stavba • obrovský • ohromný • expr.: ozrutný • ozrutánsky • obrovitý • velikánsky • veličizný • veličazný • preveľký • preohromný (nezvyčajne veľký čo do rozmerov, intenzity, významu): obrovský, ohromný vietor; obrovské, ohromné územie; obrovský, ohromný dosah niečoho; ozrutné, obrovité chlapisko; obrovský, ozrutánsky, velikánsky dub; je v ňom velikánska, preveľká túžba po poznaní • mohutný (nezvyčajne veľký): mohutný vzrast, mohutný dojem • palcový (o veľkých titulkoch v novinách) • nadpriemerný: nadpriemerný výkon • veľkolepý • impozantný • grandiózny • majestátny (svojou veľkosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikov • šokujúci (spôsobujúci šok svojou veľkosťou): šokujúci rozsah škôd • mocný • silný (veľmi veľký čo do intenzity; op. slabý): mocná, silná armáda; silný kašeľ • statný • robustný • hovor. dúži (veľký čo sa týka vzrastu): statný, robustný, dúži mládenec • výdatný (veľký v množstve, kvalite): výdatný dážď • početný • hojný (veľký počtom): početná rodina; hostia prišli v hojnom počte • významný • význačný (veľký významom): významný, význačný človek • výrazný: výrazný úspech, je to markantný rozdiel • rekordný: ukazuje sa rekordná úroda • dobrý • hovor. hodný (prekračujúci danú mieru): dobrý kus cesty, čakal hodnú chvíľu • dlhý (veľký čo do dĺžky al. časového úseku; op. krátky): dlhá vzdialenosť, dlhé trvanie zimy • široký (veľký al. vyhovujúci čo do šírky; op. úzky): široký otvor • rozvetvený • rozkonárený: rozvetvené príbuzenstvo • hlboký (veľký čo do hĺbky; op. plytký): veľká, hlboká jama • vysoký (majúci veľkú výšku, hodnotu, mieru; op. nízky): veľký, vysoký chlap; vysoký tlak v pneumatikách • hrubý • objemný • rozložitý (veľký čo sa týka objemu, rozlohy): hrubá, objemná kniha; rozložitý hrad • voľný (veľký čo do rozmeru, priestoru; op. tesný): nohavice sú mu voľné • prudký • intenzívny (intenzívne prežívaný al. prejavovaný): prudká nenávisť; prudká, intenzívna bolesť • expr., často iron. ťažký (majúci intenzívny účinok): ťažká porážka, ťažký frajer • prenikavý: prenikavá zmena • expr. závratný: ísť závratnou rýchlosťou • nesmierny • expr. prenesmierny • kniž. neskonalý: nesmierna, prenesmierna, neskonalá radosť • priveľký • prílišný (príliš veľký): priveľká záhrada, prílišná horlivosť • trestuhodný • expr.: hriešny • nekresťanský: trestuhodná nedbanlivosť; hriešne, nekresťanské ceny • kniž., obyč. iron.: úctyhodný • ctihodný: pešo prešiel úctyhodnú, ctihodnú vzdialenosť; ctihodná cena • priepastný: priepastné spoločenské rozdiely • hovor.: pekný • krásny: pekný, krásny plat • expr.: riadny • poriadny: riadna kopa peňazí; bola už poriadna tma • expr.: ukrutný • preukrutný • ukrutánsky • úžasný: ukrutný, ukrutánsky hlad; preukrutná láska; úžasné tempo • expr.: krutý • šialený: krutá bolesť, šialený strach • hovor. expr.: hrozný • strašný • príšerný • zúfalý • hrozitánsky • desný: hrozný, strašný smäd; zúfalý neporiadok; hrozitánska sila • expr. smrteľný: smrteľná vážnosť • expr.: čertovský • diabolský: čertovská zima • expr.: tučný • mastný: dostával tučné provízie • expr.: miliónový • miliardový: budú to miliónové, miliardové straty • expr. stonásobný: stonásobná bolesť • expr.: náramný • prenáramný: robiť náramný krik • expr.: bezodný • bezdný: bezodné zúfalstvo • hovor. neúrečný: neúrečný majetok • expr. večný: večná škoda • neohraničený • neobmedzený: neohraničené, neobmedzené možnosti • nevyčerpateľný (taký veľký, že sa nedá vyčerpať): nevyčerpateľné zdroje • nesčíselný • nespočetný • kniž. nesčítateľný (taký veľký, že sa nedá spočítať): nesčíselné zásoby, nespočetné davy • expr. státisícový: státisícové zástupy • neslýchaný • nevídaný: neslýchaná krivda, nevídané víťazstvo • závideniahodný: závideniahodné úspechy • nepredstaviteľný • neopísateľný (taký veľký, že sa nedá predstaviť, opísať): nepredstaviteľná bolesť • neuveriteľný (taký veľký, že sa nedá uveriť): neuveriteľná smelosť • neospravedlniteľný (taký veľký, že sa nedá ospravedlniť): neospravedlniteľná bezočivosť • neodpustiteľný (taký veľký, že sa nedá odpustiť): neodpustiteľná chyba • neuhasiteľný • nezhasiteľný • kniž. neukojiteľný (taký veľký, že sa nedá uhasiť, utíšiť): neuhasiteľný smäd • neutíšiteľný: neutíšiteľná túžba • kniž. nepreberný: nepreberné množstvo tovaru • nedohľadný • nedozerný: nedohľadné následky, nedozerné diaľky • neľudský: neľudské utrpenie • nadľudský: nadľudská námaha • expr. nekonečný: nekonečná vďaka • kniž.: titanský: titanský zápas • goliášsky: goliášska sila • kniž. zastar. drahný (o množstve a veľkosti): drahný kôš (Záborský) • hovor. maxi: to je maxi torta • subšt.: hovädský • hovadský • sakramentský

2. p. vynikajúci 1 3. p. dospelý

nedosiahnuteľný ktorý nemožno (ľahko) dosiahnuť, uskutočniť • nedostihnuteľný: nedosiahnuteľný, nedostihnuteľný vzor • kniž. nedostižný: nedostižný výsledok • neuskutočniteľný • nerealizovateľný: neuskutočniteľný, nerealizovateľný plán • neuchopiteľný • nepolapiteľný: neuchopiteľné, nepolapiteľné šťastie • nedostupný • vzdialený (op. blízky): darmo sa usiluje dosiahnuť nedostupný, vzdialený cieľ; mať nedostupný, vzdialený ideál

nedostupný ktorý nie je (dosť dobre) dostupný fyzicky, citovo al. rozumovo (op. dostupný) • neprístupný: končiar je nedostupný, neprístupný z ľavej strany; zostával neprístupný hrozbám; tvoje vysvetlenie je pre dieťa neprístupné • nedosiahnuteľný (obyč. ako potreba, nesplniteľné želanie al. vzor): učiteľ je pre žiakov nedosiahnuteľný ideál; zahraničná literatúra je pre nás nedosiahnuteľná • zložitý • nezrozumiteľný • nepochopiteľný (rozumovo náročný): nepochopili sme jeho zložitý, nezrozumiteľný výklad; tvoja argumentácia je pre mňa nepochopiteľná • privysoký • prehnaný (čo sa týka cenovej prístupnosti): pre bežného občana je cena tohto auta privysoká, prehnaná • odmeraný • uzavretý • upätý • chladný (o človeku a jeho prejavoch; ktorého si ťažko možno citovo získať al. nakloniť; op. otvorený, srdečný): nedostupný, odmeraný, uzavretý šéf; má odmeranú, upätú povahu; je chladný voči kolegom

neuskutočniteľný ktorý sa nedá uskutočniť • nereálny • kniž. ireálny: neuskutočniteľný, nereálny plán; nereálne, ireálne riešenie • nemožný: to je nemožná vec • nedosiahnuteľný • kniž. nedostižný (obyč. o konečnom výsledku): nedosiahnuteľný ideál, nedostižný cieľ • nesplniteľný (ktorý nemôže nastať, splniť sa): nesplniteľná túžba • vylúčený • neprípustný (ktorý sa za nijakých okolností nedá uskutočniť): vylúčený, neprípustný návrh; to je vylúčené • utopický • utopistický (jestvujúci iba v zidealizovaných predstavách): utopická, utopistická idea • fantastický • vymyslený (jestvujúci iba vo fantázii): fantastický, vymyslený svet; fantastické predstavy

p. aj nereálny

nedostatočná p. päťka 1

päťka 1. číslo, číslica päť; niečo označené číslom päť • pätorka: cestovať päťkou, pätorkou; bývať na päťke, pätorke • nedostatočná (známka v školskom hodnotení): dostať z fyziky nedostatočnú • štud. slang.: guľa • baňa

2. p. pätica¹

nedostatočný nedostačujúci, nevyhovujúci obyč. z hľadiska potreby al. očakávania (op. dostatočný): nedostatočný prospech (v škole); nedostatočné zásoby uhlia • slabý (obyč. čo sa týka množstva, kvality al. úrovne): slabá účasť mládeže na zhromaždení; slabá kultúra predaja • nízky • malý (obyč. čo sa týka množstva al. úrovne): na túto funkciu máš nedostatočný, nízky stupeň vzdelania; mať nedostatočný, malý vplyv; prejavoval o ňu iba malý záujem • neuspokojivý (nespĺňajúci očakávania, potreby): neuspokojivá odpoveď • sotva badateľný • nepatrný (čo sa týka množstva, účinku; op. značný): injekcia mala sotva badateľný, nepatrný účinok • nevýdatný (čo sa týka množstva, intenzity): tento nevýdatný prameň studňu nenaplní • neúčinný (čo sa týka účinku): neúčinné výchovné pôsobenie; neúčinný tlak verejnosti na politikov • pejor.: mizerný • chatrný • chabý: do daždivého počasia je to mizerné, chatrné oblečenie; hokejisti dosiahli na majstrovstvách mizerné, chabé výsledky • hovor. mínusový: mínusové riešenie národnostnej otázky

nízky 1. ktorý má malú výšku (op. vysoký) • malý: nízky, malý chlap; malý kopec • nevysoký • neveľký • hovor.: ponižší • pomenší (pomerne nízky): človek nevysokého, ponižšieho vzrastu; nevysoký, neveľký porast • krátky (op. dlhý): jazvečík je pes s nízkymi, krátkymi nohami • územčistý (s malou výškou a zavalitý): mať územčistú postavu • krpatý (o živých tvoroch, obyč. expr.): krpatý strom, krpatý pes • nízkokmenný • zákrpkový (o odrodách stromov s nízkym kmeňom): nízkokmenná, zákrpková jabloň • drobný (o zvieratách): nízka, drobná zver • prízemný (o stavbe): prízemný dom (op. poschodový) • expr.: nizučký • nizunký (veľmi nízky): nizučká, nizunká izba • expr. prinízky

2. ktorý má malú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. vysoký) • malý: dostať nízku, malú peňažnú odmenu; pohybovať sa malou rýchlosťou; nízky, malý záujem o divadlo • nepatrný • zanedbateľný • bagateľný • sotva badateľný (veľmi nízky; op. značný, zreteľný): nízka, nepatrná, zanedbateľná pravdepodobnosť výhry; nepatrná, sotva badateľná spotreba energie • slabý • úbohý • nedostatočný • podpriemerný • podnormálny (ktorý nemá potrebnú úroveň, intenzitu a pod.): slabá, podpriemerná úroveň predstavenia; mať o niekom slabú mienku; nedostatočná aktivita ľudí • nevysoký • neveľký (pomerne nízky): mať nevysoké, neveľké nároky • zlý (nevyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. dobrý): nízka, zlá pracovná morálka • primitívny (prvý z hľadiska vývinového obdobia): byť na nízkom, primitívnom stupni vývinu • zvierací (pripomínajúci zviera) • pren. spodný: nízke, zvieracie pudy; nízke, spodné vášne • expr. prízemný: prízemné správanie

3. p. hlboký 4 4. p. zlý 1, nečestný, podlý

nedotklivý podráždene reagujúci na všetko, čo sa negatívne dotýka jeho osoby; svedčiaci o tom • urážlivý • precitlivený: nebuď taký nedotklivý, precitlivený; má nedotklivú, urážlivú povahu • vzťahovačný • hovor. háklivý: radšej mu nič nehovor, je na seba príliš háklivý • expr. citlivkársky: citlivkárske reakcie • menej časté netýkavý

vzťahovačný p. nedotklivý

nedotknuteľný ktorého neslobodno nejakým zásahom zničiť, porušiť, zmeniť a pod. • neporušiteľný • nenarušiteľný: nedotknuteľné, nenarušiteľné právo na osobnú slobodu; zákony sú neporušiteľné, nenarušiteľné • chránený (ktorého chránia isté opatrenia pred narušením, porušením): zákonom chránená prírodná oblasť • nemenný (ktorého neslobodno zmeniť): nedotknuteľný, nemenný školský poriadok • práv. imúnny (na ktorého sa nevzťahuje zákon): diplomat je imúnny • posvätný • tabuový • tabuizovaný • neskl. tabu (vplyvom kultov, náboženstva, tradície a pod. uctievaný ako niečo zakázané, čo neslobodno narušiť, zničiť): posvätné, tabuové knihy; je to pre mňa nedotknuteľné, je to pre mňa tabu

posvätný 1. nábožensky uctievaný, slúžiaci na také uctievanie: posvätné predmety • kultový (obyč. o mimokresťanských kultoch): posvätné, kultové miesta, texty • obradný (týkajúci sa náboženských obradov) • sakrálny • sakramentálny • svätý: posvätné, sväté mesto • hieratický • expr. presvätý

2. vzbudzujúci veľkú vážnosť, úctu; svedčiaci o tom • svätý • expr. presvätý: posvätné, sväté ticho; posvätné, sväté, presväté rúcho • nedotknuteľný • neskl. tabu • tabuový • tabuizovaný (ktorého sa nemožno dotknúť, ktorý nemožno pošpiniť, znevážiť): rodina je posvätná, nedotknuteľná; to je pre mňa tabu; tabuový predmet • neporušiteľný (ktorý nemožno porušiť): neporušiteľný vzťah, sľub • drahý: drahé relikvie • expr. nábožný: pristupovať k niečomu s nábožnou úctou, nábožným obdivom • kniž. blahoslavený: blahoslavená pamiatka

neporušiteľný p. nedotknuteľný

nenarušiteľný p. nedotknuteľný

nedôverčivec nedôverčivý človek • zried. nedôverivec (Alexy) • pochybovač • pochybovačník (kto pochybuje): presvedčiť pochybovačov, pochybovačníkov • kniž. skeptik

nedôverčivý ktorý len veľmi ťažko niečomu verí, uverí; často pociťujúci al. vyjadrujúci nedôveru, pochybnosti al. podozrenie (op. dôverčivý) • pochybovačný: nedôverčivý, pochybovačný človek; v odpovedi zaznel pochybovačný tón • neveriaci • maloverný • kniž. skeptický (ktorý skoro ničomu neverí; op. aj naivný): mamin neveriaci pohľad; mať skeptické názory na budúcnosť • podozrievavý • upodozrievavý (pociťujúci al. vyjadrujúci podozrenie): klásť podozrievavé, upodozrievavé otázky

pochybovačný p. nedôverčivý

skeptický ktorý je založený na skepse, nedôvere, ustavičných pochybnostiach; pre ktorého je príznačná skepsa; svedčiaci o skepse • nedôverčivý • pochybovačný: skeptický, nedôverčivý, pochybovačný človek; nedôverčivé, pochybovačné slová • pesimistický (ktorý má sklon vidieť všetko z horšej stránky; op. optimistický): pesimistický pohľad na svet, pesimistická predpoveď • negativistický (z princípu odmietavý, záporný): zakorenil sa v ňom negativistický postoj • nihilistický (pre ktorého nemá nič zmysel; ktorý všetko odmieta, popiera): nikto sa nevyzná v jeho nihilistickom svete • neveselý • neradostný (ktorý neveští nič dobré, príjemné): vízia budúcnosti je neveselá, neradostná • pochmúrny • pošmúrny: pochmúrne, pošmúrne myšlienky

nedružný p. nespoločenský 1

nespoločenský 1. ktorý sa vyhýba spoločnosti a spoločenskému kontaktu; svedčiaci o tom (op. spoločenský) • nedružný: nespoločenský, nedružný človek • samotársky (vyhľadávajúci samotu): žiť nespoločenským, samotárskym životom • uzavretý • neprístupný (ktorý sa ťažko zdôveruje niekomu, zbližuje s inými ľuďmi; op. otvorený, priateľský): mať uzavretú, neprístupnú povahu • upätý (príliš sa riadiaci konvenciami; zdržanlivý pri nadväzovaní kontaktov): upätá stará pani; mať upäté správanie • nekomunikatívny (ktorý ťažko nadväzuje, vedie rozhovor; op. komunikatívny, zhovorčivý): nekomunikatívny typ človeka • expr. zried. odľudný

2. spoločensky nevhodný, neprimeraný • nekultúrny: nespoločenské, nekultúrne vystupovanie • pejor.: gadžovský • chrapúnsky: gadžovské, chrapúnske správanie

uzavretý 1. ktorý má zamedzený prístup, prechod (op. otvorený) • uzatvorený • zatvorený • zavretý: uzavretý, uzatvorený, zatvorený úsek cesty; uzavreté, zavreté stanice metra • neprístupný: uzavreté, neprístupné časti múzea, hradu • nepriechodný: nepriechodný tunel

2. tvoriaci celok oddelený od okolia • uzatvorený: uzatvorený komplex • ucelený: uzavretý, ucelený systém prvkov • ohraničený (časovo al. priestorovo): ohraničená epocha; uzavreté, ohraničené priestranstvo (op. otvorené, voľné) • izolovaný • oddelený: dlhší čas žije v izolovanom, oddelenom prostredí výchovného ústavu • kniž. začarovaný • expr. bludný (iba v spoj. uzavretý, začarovaný, bludný kruh) • výlučný • exkluzívny (prístupný iba vybranej skupine): výlučná, exkluzívna spoločnosť

3. ktorý sa povahovo, citovo, spoločensky a pod. neprejavuje; ku ktorému je ťažké priblížiť sa; svedčiaci o tom • uzatvorený • zdržanlivý • nedostupný • neprístupný (op. prístupný, otvorený): starý otec bol uzavretý, uzatvorený, zdržanlivý človek; nedostupný, neprístupný predstavený • upätý • zahľadený do seba (prehnane uzavretý, neprirodzený vo svojej uzavretosti; op. uvoľnený, bezprostredný): naháňali mu strach ľudia upätí, zahľadení do seba • utiahnutý • samotársky • nespoločenský • nedružný • expr. zried. odľudný (strániaci sa spoločnosti): utiahnutá, samotárska, nedružná, nespoločenská povaha • nekomunikatívny • mlčanlivý • nevravný (uzavretý vo svojej mlčanlivosti, neochote al. neschopnosti komunikovať; op. komunikatívny, zhovorčivý): nekomunikatívne, mlčanlivé dieťa • introvertný (op. extrovertný): introvertný typ chlapca • nepreniknuteľný: Čo skrýva jeho nepreniknuteľný charakter? • pren.: mníšsky • rehoľný • kláštorný • pustovnícky: žije mníšskym životom (op. svetáckym) • pren. expr.: zagombičkovaný • zagombíkovaný

porov. aj utiahnutý, samotársky

4. ktorý sa uzavrel, skončil, prestal byť aktuálny (op. otvorený) • skončený • zavŕšený • dovŕšený: uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené dielo; uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené štúdium • vyriešený • uzatvorený: vyriešený, uzatvorený prípad • neaktuálny: uzavreté, neaktuálne otázky, problémy

nefunkčný ktorý nespĺňa ten cieľ, na ktorý je určený (op. funkčný): nefunkčný prístroj; nefunkčný parlament • odb.: afunkčný • disfunkčný; samoúčelný (ktorý nemá okrem vlastnej existencie istý pozitívny cieľ, zmysel): nefunkčná, samoúčelná veda; samoúčelná kritika

negačný p. záporný 2

záporný 1. nie dobrý, neželateľný (op. kladný, pozitívny) • zlý • negatívny: záporné, zlé vlastnosti • nepríjemný: nepríjemné stránky pobytu

2. vyjadrujúci nesúhlas, odmietanie • nesúhlasný: nesúhlasná, záporná reakcia verejnosti • nepriaznivý: nepriaznivé stanovisko kritiky • odmietavý • zamietavý • odsudzujúci • negatívny • negativistický • negačný (op. kladný, súhlasný, pozitívny, priaznivý): negativistický postoj ku všetkému

3. menší ako nula • mínusový (op. kladný, plusový): záporná, mínusová hodnota