Synonymá slova "náv" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 391 výsledkov (4 strán)

  • chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčaťvykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cestyísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšuhovor. expr.: pešovaťpechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopcachodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicouexpr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po mesteexpr.: vláčiť saexpr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláčiexpr.: behaťlietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodochhovor. pendlovaťexpr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať saprevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškamikniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horouexpr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulicipotulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedineexpr.: motať samotkať satmoliť satmoľkať sapliesť sapopletať saplantať sapľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynkeexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korzehovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský)nár. obalkovať (Rázus)

    2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električkyexpr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

    3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce automnavštevovať: navštevuje zdravotnú školuchodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

    4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcomhovor. vodiť saexpr. vláčiť sanár. vodáckať sa (Kukučín)stýkať samať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

    5. p. patriť 1


    navštevovať p. chodiť 3


    hosť osoba, ktorá prišla na návštevu, obyč. na pozvanie • návštevníknávšteva: privítať hosťa; byť niekde častým hosťom, návštevníkom; prišla k nám návštevanavštevovateľ (častý návštevník): navštevovateľ výstavsubšt. štamgast (pravidelný hosť v pohostinskom zariadení)


    návštevník kto sa na niečom zainteresovane zúčastňuje • hosť: návštevníci divadla, hostia festivalunavštevovateľ (častý návštevník): navštevovateľ výstavdivák (kto sa zúčastňuje na umeleckom programe, na športovom podujatí a pod.): diváci odmenili hercov potleskomfrekventant (návštevník kurzu, školy): frekventanti majú zajtra voľno


    navštevovateľ 1. p. návštevník 2. p. hosť


    katastrofa neočakávaná udalosť so zlým zakončením • pohroma: živelná katastrofa, pohromanešťastie: železničné nešťastiedráma: prežiť drámutragédia: rodinná tragédiaranaúder: strata matky bola preňho veľká ranakalamita (nepriaznivá situácia vyvolaná živelným al. iným zásahom): snehová kalamitakarambol (zrážka dopravných prostriedkov): na ceste sa stal veľký karambolspúšť: hurikán spôsobil spúšťhovor. dopustenie: zažil hotové dopustenieexpr. pliagakniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštíveniekniž. apokalypsa: apokalypsa vojnykniž. kataklizma


    navštívenie p. nešťastie 1, tragédia 2


    nešťastie 1. príhoda so zlým koncom • úderrana: smrť matky bolo preňho veľké nešťastie, bol preňho veľký úderhovor. dopustenie: zažil hotové dopusteniekniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštívenienehodahovor. malér: dopravná nehoda, dopravný malértragédiakatastrofa (veľké nešťastie s osudnými následkami): letecké nešťastie, letecká katastrofa, rodinná tragédiapohroma: vojnová pohromadráma: prežiť drámu

    2. zlé položenie, zlý údel • trápenie: pomáhať ľuďom v nešťastí, v trápeníkliatba (nepriazeň osudu): visí nad nimi kliatbazlé: žena zachráni muža od veľa zlého (Timrava)neúspechnezdar (nevydarený výsledok): neúspech, nezdar sa ho bolestne dotkolhovor.: smolapech: má v živote smolu, pechexpr. pliaga: mor a cholera bývali veľké pliagyhovor. expr. zlomkrk: súd, to je zlomkrk pre sedliaka (Rázus)


    tragédia 1. dramatický útvar s nezmieriteľným konfliktom (op. komédia): Shakespearove tragédie, francúzska klasická tragédiazastar. trúchlohra

    2. neočakávaná udalosť so zlým zakončením: rodinná tragédiakatastrofa: živelná katastrofanešťastie: letecké nešťastiedráma: prežiť drámupohroma: vojnová pohromaranaúder: strata otca bol preňho veľký úderhovor. dopustenie: zažil hotové dopusteniekniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštíveniekniž.: apokalypsakataklizma

    3. p. tragika


    navštívenka lístok s menom, prípadne inými údajmi používaný v spoločenskom styku • vizitka: dať niekomu svoju navštívenku, vizitku


    navštíviť vykonať návštevu • ísť/prísť na návštevu: navštívil nás otcov priateľ; ísť/prísť na návštevu k susedom, navštíviť susedovpozrieť (sa)hovor. opáčiť (krátko navštíviť): prišiel nás pozrieť, opáčiťponavštevovať (postupne, viac ľudí): cez sviatky všetkých ponavštevovalzastar. prividieť (navštíviť trápením a pod.; o Bohu): Boh nás prividel


    postihnúť 1. nepriaznivo, negatívne zasiahnuť • stihnúťzastihnúť: postihlo, stihlo, zastihlo nás nešťastie, chorobazachvátiťzájsť: lesy zachvátil požiar; celú oblasť zašlo nevídané suchodoľahnúť: následky neúrody doľahli na všetkýchexpr. prikvačiť: prikvačila ho biedanavštíviť: navštívilo nás nešťastiepostretnúť (aj o niečom priaznivom): postretne ho ešte všeličohovor. ponadchádzať: všelijaké trápenie nás ponadchádzalo

    2. kniž. zmyslami al. rozumom zistiť obyč. podstatu veci • pochopiť: postihnúť, pochopiť zmysel počutéhoporozumieťzachytiť: dobre porozumel jej tajnému znameniu; zachytiť jemný zvukpostrehnúť (obyč. niečo, čo nie je na prvý pohľad zrejmé): postrehnúť náznak smútku v očiachvypozorovaťpobadaťvybadať: hneď vypozoruje, vybadá, aká je situáciavystihnúťvyjadriť (postihnúť slovami al. umeleckými prostriedkami): film dobre vystihuje, vyjadruje problémy mládeže; presne si to vyjadril


    prekvapiť 1. niečím neočakávaným priviesť do údivu • udiviťzadiviť: prekvapila, udivila nás múdrosť dieťaťa; prekvapí, zadiví ťa, ako práce pokročilizaskočiť (veľmi prekvapiť, obyč. nepriaznivo): všetkých zaskočil skorý otcov návratzaraziťzmiasť (silno a obyč. nepríjemne prekvapiť): zarazil, zmiatol ma pach zhoreninykniž. frapovať: celú spoločnosť frapovalo správanie dievčinyzdesiťexpr.: omráčiťohromiťohúriťovaliť (niečím neočakávaným vzbudiť des, úžas a pod.): zvesť o nešťastí nás zdesila, omráčila; ohromiť, ohúriť rodinu náhlou ženbouexpr.: myknúťhegnúť (náhle prekvapiť): myklo ho, heglo ho, že nik nesúhlasil s jeho postupom

    2. neočakávane a obyč. rušivo zasiahnuť do niečej činnosti • prepadnúťvyrušiť: prekvapiť, prepadnúť rodinu na dovolenke; prekvapiť, vyrušiť zlodeja pri činepristihnúť (pri niečom tajnom, nezákonnom a pod.): pristihnúť niekoho pri čiernom obchodovanízastihnúť: chlapca zastihli pri klamstve; zastihla nás nocobyč. iron. navštíviť (neočakávane a obyč. neželane): navštívili nás zlodeji


    prepadnúť 1. poškodiť sa a padnúť (cez niečo) • preboriť sa: ľad sa pod nohami prepadol, preborilpreliačiť saprelúpiť saprelomiť sa (pod tlakom sa zlomiť) • prevaliť sa: strecha sa pod ťarchou snehu prelomí, prevalípoprepadúvaťpoprepádaťpoprepadávať (postupne, na viacerých miestach, o viacerých osobách)

    2. nenazdajky, náhle prísť obyč. s bojovým, zištným úmyslom • zaútočiťnapadnúť: lupiči prepadli, napadli chodca; medvedica zaútočila na turistovprekvapiť (neočakávane vyrušiť): vojsko prekvapilo spiace mestoiron. navštíviť (neočakávane a obyč. neželateľne): navštívili nás zlodejipoprepadúvaťpoprepádaťpoprepadávať (postupne)

    3. náhle niekoho vziať, dostať do svojej zlej, nepriaznivej moci • postihnúť: prepadla, postihla ho zlá chorobazastihnúť: obávame sa, že nás prepadne, zastihne búrkazachvátiťzasiahnuť: zachvátil, zasiahol ma nečakaný spánokovládnuťopanovaťzmocniť sa: zakaždým ju ovládne kašeľ; z ničoho nič sa ma zmocní smútokschytiťpochytiť: schytila, pochytila ho zlosť

    4. byť zasiahnutý, dostať sa do moci, vplyvu niečoho • podľahnúť: prepadnúť, podľahnúť strachu, zmätkuoddať sa: napokon sa oddal zúfalstvu, prepadlo ho zúfalstvo

    5. neprospieť v škole: prepadnúť z matematikyslang.: rachnúťbuchnúť: v tretej triede racholslang. rupnúť: profesor dal študenta rupnúť z fyzikypoprepadúvaťpoprepádaťpoprepadávať (o viacerých osobách)


    nabiť 1. údermi vpraviť do niečoho • vbiť: nabil, vbil klince do stenyvtĺcťnatĺcťzatĺcť (tlčením): vtĺkli, zatĺkli kôl do zemepovbíjaťponabíjaťpovtĺkaťpozatĺkaťnavtĺkať (postupne, väčšie množstvo): povtĺkal svorky do dreva; navtĺkal tam veľa klincov

    2. p. zbiť 3 3. p. nanútiť 4. p. natlačiť 1 5. p. premôcť 1


    vykonať 1. naplniť skutkom niečo zamýšľané • urobiťspraviťuskutočniťrealizovať: vykonať, urobiť, uskutočniť rozsudok smrti; vykonať, spraviť zamýšľanú cestu; realizovať rozkazykniž. učiniť: učiní všetko, čo trebaodbaviťvybaviťzastar. odbyťhovor. expr. odkrútiť (vykonať istú povinnosť, úkon): odbaviť, vybaviť si pobožnosť; robotu si odbyl; pracovnú zmenu si už odkrútilabsolvovaťskončiť: kurz absolvoval, skončil už vlanizložiť (nejaký úkon): zložiť sľubzriedkavejšie zrobiť: lekár vykonal, zrobil u nás návštevupodniknúť: podniknúť útok na niekohozastať (mať schopnosť vykonať): svoju prácu zastanepovykonávaťporobiť (obyč. postupne): povykonáva, porobí, čo načim

    2. stať sa pôvodcom niečoho (obyč. zlého, nenáležitého, nezvyčajného) • vyviesťexpr. vyparatiť: Vidíte, čo nám syn vykonal, vyviedol, vyparatil!vystrojiť: je to hanba, čo ste tu vystrojilipovykonávaťpovystrájaťpovyčíňaťexpr.: povyvádzaťpostvárať (postupne, viac skutkov) • navykonávaťnavystrájaťnavyčíňaťexpr.: navyvádzaťnastvárať (vykonať vo veľkom množstve): Koľko pestiev sme za mlada navystrájali, nastvárali!expr.: napáchaťpopáchaťpošarapatiť

    3. p. vybaviť 1, 2


    vyviesť 1. urobiť obyč. niečo nenáležité, zlé al. nezvyčajné, žartovné a pod. • vykonaťexpr. vyparatiť: chlapci zasa čosi vyviedli, vykonali, vyparatilizried. vyčiniťexpr.: povyvádzaťpovykonávaťpovyčíňaťpostváraťpovystrájaťpopáchaťpošarapatiť (postupne, viac skutkov): za mlada povyvádzal, postváral veľa hlúpostíexpr.: navyvádzaťnavystrájaťnavyčíňaťnastváraťnapáchať (vyviesť vo veľkom množstve)

    2. p. zaviesť 1 3. p. vyvetrať 2


    formalita 1. ustálená vonkajšia podoba úkonu: pasové formalityforma: to je len forma bez akéhokoľvek obsahuformálnosťkonvencia (ustálený spôsob niečoho): spoločenské konvenciezvyklosťnávykzvyčajobyčaj

    2. p. formalizmus


    návyk p. zvyk, formalita 1


    zvyk ustálený spôsob správania, konania vzniknutý pravidelným opakovaním istej činnosti: ľudové zvyky; nedobrý zvyk fajčiť v spálniobyčaj: robiť niečo podľa starej obyčajezvyklosť: krajové zvyklostikniž. uzancia: obchodná uzanciahovor. móres (obyč. mn. č.): zavádzať nové móresyexpr.: maniermaniera (obyč. mn. č.): má panské maniere, manieryzvyčajnávyk (osvojený spôsob správania, konania): hygienické návykypravidlo (prijatá zásada): životné pravidlákonvencia: spoločenské konvencietradícia (súhrn zvykov, názorov prechádzajúcich z pokolenia na pokolenie): ostať verný tradíciámkniž. úzus: vžitý úzuszastaráv. mrav: podľa rodinného mravu


    učiť 1. cvičením, precvičovaním, výkladom a pod. pomáhať v získavaní zručnosti al. vedomostí (často v rámci školy): učiť deti písať, čítať, hrať, plávať, učiť o histórii národavzdelávať (rozvíjať duševné schopnosti, poskytovať všestranné vzdelanie): vzdelávali ho najlepší pedagógovia; ľud treba vzdelávaťvyučovať (učiť v škole) • školiť (učiť obyč. mimo školy, krátkodobo, s cieľom zdokonaliť v istom odbore): našich pracovníkov školia v zahraničí; školiť ašpirantazaúčaťzaškoľovať (týka sa obyč. postupného ovládania istého pracovného úkonu, istej pracovnej oblasti): zaúča ho narábať s prístrojom; zaškoľujú nových pracovníkov; zaúčať niekoho do remeslazastaráv. školovať: školovanie žiakov

    2. výchovou upevňovať niečo (v prejavoch, v pamäti): učiť mládež sebaovládaniunavykaťprivykaťzvykaťpriúčať: privyká, priúča ho trpezlivosti; navyká, zvyká nás na poriadokvštepovať (niečo niekomu): vštepujú deťom lásku k vlasti, úctu k starším

    p. aj cvičiť 2

    3. systematicky vzdelávať vo vyučovacom procese, pôsobiť ako učiteľ • vyučovaťbyť učiteľom: učí, vyučuje na strednej, na vysokej škole; je učiteľom slovenčiny; učí, vyučuje matematiku

    4. p. hlásať


    narozprávať podrobne al. zoširoka všeličo povedať • navravieťnahovoriť: veľa jej o ňom narozprávali, navraveli, nahovorilipovravieťpohovoriť: povravel veľa zbytočnéhonavykladaťhovor.: navyprávaťnapredkladaťexpr. narečniť: ľudia všeličo navyprávajú, narečniaexpr.: natáraťnakvákaťnahúsťnahútaťnahúkaťnahučaťnapliesťnamlieťnapískaťnabaláchaťnatrepaťnatrúbiťnatliapaťnatúkaťnadudúkaťnatulíkaťnakukaťpotáraťpotrepaťhrub. nadrístaťsubšt. nakecať (narozprávať nepravdy al. prázdne reči): natáral veľa hlúpostí; nabaláchal im samé nezmyslynaklebetiť (narozprávať klebety): naklebetili na ňuexpr.: nabájiťnabásniť (narozprávať nedôležité al. nereálne veci): veľa jej nabásnil o životeexpr.: vtĺcťnatĺcťnahustiť (narozprávať s cieľom ovplyvniť): vtĺkol jej do hlavy, že sa má rozviesť; nahustil doňho, aby z podniku odišiel


    navykladať p. narozprávať


    adaptovať uspôsobiť na iné podmienky • zadaptovaťprispôsobiť: (z)adaptovali starú budovu na múzeumupraviťprerobiť: upravil, prerobil román na televíznu hruzvyknúťprivyknúťnavyknúť (zrak, organizmus): adaptovať, zvyknúť oko na tmu


    aklimatizovať sa prijať nové prostredie, podnebie, podmienky a naučiť sa v nich žiť • prispôsobiť saadaptovať sa: ťažko sa v novom prostredí aklimatizuje, adaptuje, prispôsobíakomodovať sa: akomodovať sa novému prostrediuzvyknúť siprivyknúťnavyknúť: zvyknúť si, privyknúť, navyknúť na teplejšie podnebiezdomácnieťudomácniť sa: niektoré stredomorské rastliny zdomácneli, udomácnili sa aj u nás


    naučiť 1. poskytnúť vedomosti, učením vštepiť do pamäti: naučili ho poriadkuvzdelať (poskytnúť všestranné vzdelanie): vzdelala ho najlepšia univerzitanacvičiť (naučiť opakovaním): režisér nacvičil hercov textvycvičiť (cvičením zdokonaliť): vycvičiť požiarnické družstvovyškoliť (školením naučiť): vyškoliť odborníkovzaškoliťzaučiť (čiastočne naučiť): zaučili ho do lyžovaniafraz. expr. natĺcť/vtĺcť/nahustiť/nabiť/natrepať niekomu do hlavy: natĺkli nám poučky do hlavy

    2. výchovou upevniť niečo (v prejavoch, v pamäti) • navyknúťzvyknúť: naučili, navykli ju trpezlivosti; zvykli ju na poriadokprivyknúťpriučiť: priučila, privykla deti domácim prácamvštepiť (hlboko upevniť): vštepili mu úctu k starším


    naučiť sa 1. učením získať vedomosti al. zručnosť • osvojiť si: naučil sa, osvojil si matematikunaštudovať (naučiť sa štúdiom): naštudoval látku na skúškuvzdelať sa (získať vzdelanie): v tomto odbore sa vzdelal sámnacvičiť sanacvičiť si (naučiť sa opakovaním, cvičením): žiaci si nacvičili pohybynamemorovať (naučiť sa naspamäť): namemorovať báseňdoučiť sa (dodatočne sa naučiť): doučil sa fyzikupriučiť sazaučiť sazaškoliť sa (naučiť sa čiastočne): priučil sa chémii; zaškolil sa za zváračaexpr.: pochytiťpochytať (náhodou sa naučiť): pochytila melódiu od starkej; pochytal všetky vtipyvštepiť si do pamäti (naučiť sa s cieľom zapamätať si): vštepil si do pamäti ťažké vzorcehovor. expr.: nabifľovať sanadrilovať (sa)nadrieť saštud. slang.: nadrviť sanašprtať sanaštukovať sanašrotiť sa (obyč. netvorivo sa naučiť): nabifľoval sa, nadrvil sa na skúšky

    2. učením získať návyk, vlastnosť • navyknúť (si): naučil sa, navykol si systematicky cvičiť na klavíriprivyknúť (si)zvyknúť (si): privykla si na ťažkú prácuvycvičiť savyškoliť sa: vyškolil sa v úradných veciachvycibriť saexpr. okrôchať sa: vycibril sa, okrôchal sa v spoločenskom správaní


    navyknúť (si) p. zvyknúť (si), naučiť sa 2, prispôsobiť sa, spriateliť sa 2, vžiť sa 1


    zvyknúť (si) osvojiť si niečo ako zvyk • privyknúť (si)navyknúť (si): postupne si na včasné vstávanie zvykol, privykol, navykol; oči si zvykli, privykli na tmuudomácniť saaklimatizovať sa (prispôsobiť sa životnému prostrediu): dlho sa nevedela v novom zamestnaní udomácniť, nevedela si zvyknúťnaučiť sapriučiť sa (učením získať návyk, zvyk): musíš sa naučiť, priučiť poriadku; naučiť sa pravidelne chodiť plávať


    prispôsobiť sa konať v zhode s daným (novým) stavom, zmeniť sa tak, aby to vyhovovalo daným okolnostiam, požiadavkám • kniž. uspôsobiť sa: prispôsobiť sa, uspôsobiť sa novému školskému prostrediuasimilovať sa (prispôsobiť sa až do splynutia s novým, iným): obyvateľstvo sa postupne asimilovaloprivyknúťzvyknúť sinavyknúť si: rýchlo si privykol, zvykol na chladnejšie podnebieudomácniť sazdomácnieťaklimatizovať sa (prispôsobiť sa novému prostrediu): v zamestnaní sa už udomácnila; mnohé latinské slová u nás zdomácneli; hráči sa v trópoch ťažko aklimatizovalinaturalizovať sa (v cudzom prostredí): emigranti sa už celkom naturalizovaliadaptovať saodb. akomodovať sa: oči sa na tmu adaptovali, akomodovalispružnieť (stať sa pružnejším, prispôsobivejším): politika spružnelanár. prilahodiť sa: žena sa prilahodí (Kukučín)


    spriateliť sa 1. nadviazať al. uzavrieť priateľstvo s niekým • skamarátiť sa: vedel sa rýchlo spriateliť, skamarátiť s ľuďmisubšt. skamošiť sa • zblížiť sa (na základe vzájomného porozumenia, sympatií, spolupráce a pod. nadviazať bližší, blízky vzťah): hoci pracovali vedľa seba, nezblížili sazbratať sazried. pobratať sa (vstúpiť do bratského, priateľského zväzku): bolo by dobre, keby sa všetky národy zbratali, pobrataliposestriť sa (o dievčatách, ženách) • kniž. spriazniť sa (nadviazať blízky vzťah obyč. na základe rovnakého zmýšľania, duchovnej blízkosti) • hovor. expr.: skmotriť sapokmotriť saznôtiť sa: skmotrili sa, znôtili sa pri piveexpr.: porodiniť sazosvatať sazošvagriť sa

    2. prijať niečo po istom zdráhaní, zanechať odpor a prijať niečo ako nevyhnutné • zmieriť sa: už sa spriatelila, zmierila s predstavou, že bude babkouvyrovnať sa (zaujať reálny, správny postoj k niečomu): ťažko sa vyrovná s tvrdou skutočnosťounavyknúť sizvyknúť si (prijať niečo po častom opakovaní, dlhom trvaní ako zvyk; o niečom negatívnom): navykol si na neúspechy, prehry


    vžiť sa 1. nadobudnúť vlastnosti, ktoré sú v súlade s danými okolnosťami • vpraviť savpratať sa: rýchlo sa vžiť, vpraviť do zmenenej situácieprivyknúťzvyknúť sinavyknúť si: pomaly si privykol, pomaly si zvykol, navykol na nové poriadkyprispôsobiť sauspôsobiť sa: prispôsobiť sa, uspôsobiť sa novému prostrediu

    p. aj prispôsobiť sa

    2. rozumovo al. citovo dokonale pochopiť • vpraviť savmyslieť savcítiť sa: vžiť sa, vmyslieť sa do problémov iného; vžiť sa, vcítiť sa do ženinej bolesti; vpraviť sa do hryvniknúťpreniknúť: nemohol vniknúť, preniknúť do ich rodinných starostí

    3. stať sa bežným, široko sa uplatniť • ujať sazaužívať sa: nové poriadky sa u nás rýchlo vžili, ujali, zaužívaliudomácniť sa: cudzie zvyky sa v rodine neudomácnilizabehať safraz. vojsť do života: nová metóda sa na pracovisku zabehala, vošla do životazakoreniť safraz. zapustiť koreneexpr. zahniezdiť sa (nájsť podmienky na prijatie; obyč. o niečom nežiaducom): v spoločnosti sa zakorenilo, zahniezdilo podplácanie


    navykonávať p. vykonať 2


    navylomkrky p. opreteky


    opreteky usilujúc sa dosiahnuť prvenstvo, pretekajúc sa: začali bežať opreteky cez ihriskozried. napreteky (Gabaj)nár. úbehom (Podjavorinská)expr.: ozlomkrkyozlomkrkodušu, pís. i o dušufraz.: o dušu spasenúo milých päť (veľmi rýchlo, z celej sily a horlivo): opreteky, ozlomkrky začali zbierať rozhádzané papiere; bežali odušu, o dušu spasenú kúpiť lístky; uháňali o milých päť pred rozhnevaným býkomexpr.: ostopäťostošesť: ostopäť, ostošesť sa pustil do rýľovanianár. navylomkrky, pís. i na vylomkrkynespis. oprekot


    navymýšľať p. vymyslieť


    vymyslieť myšlienkovou činnosťou vytvoriť konštrukt niečoho, čo sa dá realizovať; takouto činnosťou utvoriť obraz niečoho nereálneho, nepravdivého • prísť na niečovydumaťhovor. vyšpekulovaťexpr. vyhútať: Kto na to prišiel? Kto to vymyslel?; treba vymyslieť, vydumať, vyšpekulovať lepší spôsob, aby prístroj fungoval; všetko sú to iba vymyslené, vyšpekulované, vyhútané historkynájsťvynájsť: našli, vynašli výhodnejšie riešenievykonštruovať (vymyslieť bez reálneho základu): vykonštruovaný príbehexpr. vymudrovať (vymyslieť dlhým uvažovaním): nič nevymudrujetehovor.: vykumštovaťvyfigľovať (šikovne vymyslieť): niečo len vykumštujeme, vyfigľujemezmyslieť si: zmyslel si, že zmení pracoviskozastar. vyfundovať: vždy čosi vyfundujevysnívať (si)kniž. vysniť (si)vybájiť (si)expr. vybásniť si (vymyslieť vo fantázii, snívaním a pod.): vysnívať si, vybájiť si bezstarostnú budúcnosť; svoju úlohu si iba vybásnilzastar. uzmyslieť si: splnia mu všetko, čo si uzmyslínastrojiťexpr. spískaťkniž.: osnovaťzosnovať (vymyslieť a pripraviť): tie intrigy ste nastrojili, spískali, osnovali proti nám vyprimyslieťpribájiť (si)expr. pribásniť (vymyslieť a pridať k niečomu): k príhode si všeličo pribájil, pribásnilpovymýšľaťnavymýšľaťpovyhutovaťpovynachádzaťpovynachodiť (postupne, viac vecí)


    namyslieť si utvoriť si skutočnosťou nepodložené predstavy • vsugerovať si: namyslel si, že ho klamúnavravieť sinahovoriť sinavymýšľať si (po dlhšom premýšľaní): navravel si, navymýšľal si všelijaké hlúpostiexpr. nahútať si


    navyprávať p. narozprávať


    ešte 1. vyjadruje rozmnožovanie, zväčšovanie počtu niečoho, zvyšovanie miery deja a pod. • okrem tohoďalejpotom: nazbierali dubáky, masliaky a ešte, okrem toho, ďalej kuriatka a rýdziky; zostal tam Jano, Jožo, Fero, potom Juro a Mišoviacviacej: Čo chceš viac, viacej?navyše: navyše si zlomil nohukniž. zastar. item

    2. vyjadruje trvanie deja • stáleďalejnaďalej: ešte, stále je zima; ďalej, naďalej študujezastar. diaľ

    3. v zápornej vete vyjadruje nezačatie deja • doterazdosiaľposiaľdoposiaľ: ešte, doteraz nám nezaplatili; dosiaľ, posiaľ, doposiaľ nevedia písať

    4. p. dokonca 1 5. p. možno 2 6. p. navyše 2 7. p. vôbec 1


    navyše 1. nad normálnu, zvyčajnú, predpokladanú al. potrebnú mieru • nazvyšhovor. nazvyšok: peňazí nikdy nemal navyše, nazvyš; času má teraz nazvyšokna dôvažokhovor. naradáš: trhovník jej pridal na dôvažok, naradáš dve jablkánespis.: naviac • navrch • nazbyt • zbytkom

    2. pripája aktuálny výraz • pritompopritomokrem toho: nič sa nenaučil a navyše, pritom stále vyrušuje; prišiel neskoro a popritom, okrem toho si zabudol kľúčeeštek tomuešte k tomu: je bezočivý a ešte, a k tomu, a ešte k tomu klamezastar. nadto (Matuška, Smrek)fraz. na dôvažok: spustil sa silný lejak a na dôvažok začali padať krúpy

    3. (čoho) vyjadruje vyššiu mieru • vyše (čoho)nad (koho, čo): navyše, vyše plánu, nad plán vyrobili päťdesiat práčok


    vyše 1. (koho, čoho) vyjadruje miesto položené vyššie od niečoho al. smerovanie na také miesto (op. niže) • povyše (koho, čoho; op. poniže): vyše, povyše domu vedie cesta; vyše, povyše cesty je studnička

    2. (čoho) vyjadruje vyššiu hodnotu ako udáva kvantitatívny výraz (op. niže) • viac akoviacej akonad (koho, čo): zarobil vyše, viac ako desaťtisíc korún; nazbieral vyše kila, viacej ako kilo jahôd; na zápase bolo nad päťtisíc divákovnespis. cez

    3. (čoho) vyjadruje vyššiu mieru • navyše (čoho)nad (koho, čo): vyše, navyše plánu, nad plán dokončili sto bytov

    4. p. povyše 1, 2


    navysoko p. vysoko 2


    vysoko 1. vo vysokej polohe, vo výške (op. nízko) • hore (op. dole, dolu): vysoko, hore vo vrchoch bola ešte zima

    2. do vysokej polohy, do výšky (op. nízko) • dovysokanavysoko: lopta vyletela vysoko, dovysoka; navysoko, dovysoka naukladané drevokniž. vozvysokpoet. vozvýš: iskry vyletujú vozvysokzastaráv. zvýšezastaráv. zried. zvýšky: asi na štyri prsty zvýše (Vansová); visela len na meter zvýšky (F. Hečko)

    3. vo veľkej miere (op. nízko) • veľmi (op. málo) • hodneznačne: vysoko, veľmi si vážil toto priateľstvo; hodne, značne rozvinuté hospodárstvovrcholnenadmieru: vrcholne, nadmieru nebezpečné podujatie


    navystrájať p. vykonať 2


    navyvádzať p. vykonať 2


    navyvárať p. uvariť 1


    uvariť 1. varením pripraviť al. upraviť (obyč. jedlo, nápoj): uvariť chutný obed; uvariť vodu na čajhovor. expr. ukuchtiť (jedlo): narýchlo niečo ukuchtilatrocha pejor.: uklochniťuklochtiť: uklochní, uklochtí hocičo, len aby bol pokojnavariťhovor. expr. nakuchtiťtrocha pejor.: naklochniťnaklochtiť (obyč. v dostačujúcej miere): navariť na dva dni; naklochnili, naklochtili pre celú rodinuprevariť (zohriať na bod varu, obyč. tekutinu): mlieko treba hneď prevariť, uvariťexpr. navyvárať (uvariť viac druhov jedál)

    2. p. presvedčiť, prehovoriť 1, uhovoriť


    navzájom p. vzájomne, spolu 1


    spolu 1. za účasti, prítomnosti dvoch, viacerých al. všetkých jednotlivcov, vo vzájomnej blízkosti, v tesnej blízkosti • spoločnepospoluvedno: spolu, spoločne si vyšli do hory; chlapci sa držia pospolu, vednokolektívnehromadnekniž. korporatívne: stravujú sa kolektívne, hromadnedohromadydovednadokopy: všetci dohromady, dovedna, dokopy sa zúčastnia na pretekochvovednevovedno: spolu, vovedne s bratom žije na lazochpohromadehovor.: pokopenakope: sedia pohromade, pokope a rozprávajú sa; zostali ležať nakopezastar. spolne (Hviezdoslav)fraz. kniž. bok po boku: bok po boku bojovali na frontevzájomnenavzájom (medzi sebou): doma sa vzájomne, navzájom rozprávajú po nemeckyfraz. pod jednou strechou: žili pod jednou strechou

    2. do jedného celku, ako jeden celok; ako výsledok spočítania • dohromadydovednadokopy: spolu, dohromady kúpil päť kusov; knihy sú zviazané dovedna, dokopyvednovovednevovedno: vedno, vovedne, vovedno chová tri prascecelkovecelkovo: celkove, celkovo majú päťdesiat konísúhrnnesumárnekniž. summa summarum [vysl. sumasumárum]odb.: úhrnneúhrnomzastar. úhrnkom: odsúdili ho súhrnne, sumárne na desať rokov; úhrnne, úhrnom je to stopäťdesiattisícvcelkuen bloc [vysl. anblok]: za jednotlivé pozmeňovacie návrhy hlasovali vcelku, en blochovor. jedno s druhým: jedno s druhým nám dal tisíc korúnhovor. bajzomnár. expr.: pajzomfajzom: bajzom ich tam bolo päťdesiatzastar. spolnesubšt.: cakompak • cakumpak • cakomprásk • cakumprásk • nespráv. celkom

    3. p. súčasne 1, zároveň 1


    vzájomne vychádzajúc, smerujúc od jedného člena k druhému a späť; medzi sebou • navzájom: vzájomne, navzájom sa povzbudzovalispolu: spolu sa rozprávali po nemeckyobojstrannekniž. obapolne: uzavreli obojstranne, obapolne výhodný obchodrecipročne: pri štúdiu si recipročne pomáhalizastaráv. vospolokkniž. zastar.: vospolnevzájom


    napriek 1. proti želaniu, očakávaniu, vôli, požiadavkám • napriekynavzdornavzdory: urobil to všetkým napriek, naprieky; išiel za mäsiara otcovi navzdor, navzdorynaprotiveňprotihovor. natruc: stále nám robí niečo naprotiveň, proti, natruczastar.: naprotinapriekornapriekory

    2. (komu, čomu) vyjadruje prípustku • navzdornavzdoryzried. naprieky (komu, čomu): napriek, navzdor otcovmu zákazu išiel von; navzdory intenzívnej starostlivosti sa ho nepodarilo zachrániťnaprotiveňhovor. natruc (komu, čomu): naprotiveň, natruc rodičom sa oženil s Evouzastar.: napriekornapriekorynespis. vzdor (komu, čomu): vzdor tomu sa nevrátilproti (komu, čomu): aj proti rozhodnutiu komisie sa zúčastnil na súťažicez (čo): aj cez veľký hurhaj počul, že ho niekto volápri (čom): aj pri všetkej opatrnosti nešťastiu nezabránil

    3. p. krížom, naprieč 1


    pri (kom, čom) 1. vyjadruje miesto blízko niekoho, niečoho • popri: pri plote, popri plote vedie chodníkvedľapovedľapozdĺž (koho, čoho): vedľa, povedľa, pozdĺž cesty rástli topoleblízkov blízkostihovor. blízozried. nablízku (koho, čoho): zastal blízko, blízo nás; nestoj v blízkosti, nablízku obloka

    2. vyjadruje prítomnosť u niekoho, spoločenstvo al. spätosť • sso (kým)u (koho, čoho): býval pri rodičoch, s rodičmi; celý čas žil pri nás, u nás

    3. vyjadruje účel, cieľ • na (koho, čo): potrebovať pri výpočte, na výpočetokolohovor. kolopoet. kol (koho, čoho): pomáhal už iba okolo, kolo domu

    4. vyjadruje časový úsek • počasv priebehu (čoho)cez (koho, čo): pri poslednom stretnutí, počas posledného stretnutia sa zdôveril so svojimi starosťami; v priebehu vysielania, cez vysielanie nemožno vojsť do štúdiav procese (čoho): v procese realizácie, pri realizácii prvej etapy výstavby sa menil projekt

    5. vyjadruje spôsob, mieru • v (čom): rozísť sa pri pokoji, v pokoji

    6. vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): pri všetkej starostlivosti, napriek všetkej starostlivosti mu už nepomohlikniž.: navzdornavzdory (čomu): ušiel i navzdor ostražitosti vychovávateľovkniž. zastar. vzdor

    7. vyjadruje sprievodné okolnosti, podmienku • za (čoho): motor dobre štartuje aj pri nízkych teplotách, za nízkych teplôtv (čom): darí sa mu aj v extrémnych podmienkach


    proti 1. (komu, čomu) vyjadruje smerovanie k tomu, kto al. čo je al. postupuje z opačnej strany; vyjadruje umiestnenie na opačnej strane • oprotinaproti (komu, čomu): sadol si proti, oproti nám; dvere do bytu sú rovno naproti vchodusmerom k (komu, čomu): obrátil sa smerom k slnku, proti slnku

    2. (komu, čomu) vyjadruje zreteľ • oproti (komu, čomu): proti, oproti vlaňajšku je tohto roku teplejšievoči (komu, čomu): stále má niečo voči, proti mnena rozdiel od (koho, čoho)v protiklade kku (komu, čomu): na rozdiel od iných krajín, v protiklade k iným krajinám máme dostatok minerálnych prameňovv porovnaní s (kým, čím): proti bratovi, v porovnaní s bratom je silnejší

    3. (čomu) vyjadruje účel • na (koho, čo): masť proti popáleninám, na popáleniny

    4. (komu, čomu) vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): začal trénovať proti, napriek lekárovmu zákazukniž.: navzdornavzdorykniž. zastar. vzdor (komu, čomu): navzdor(y) rozhodnutiu výboru odišiel do iného klubu

    5. p. naproti 2, 3


    hoci uvádza prípustkovú vedľajšiu vetu; vyjadruje prípustku al. krajnú podmienku • hochoci ajhoc aj: hoci, hoc príde neskoro, vždy sa zastaví na slovíčko; môžeš prísť hoc aj zajtraaj keďi keďkeď aj: aj keď sa usiluje, nedarí sa munapriek tomužekniž. navzdor tomužezastar. vzdor tomuže: napriek tomu, že sa ponáhľal, prišiel neskoročo ajčo ičo hneďčo priama čonech aj: čo aj, čo hneď, nech aj všetko urobíš, nepustím ťa; budem ju čakať čo aj, čo priam do ránabárbár ajbársbárs ajtrebárstrebárs aj: zbadali ho, bár, bárs aj, trebárs sa skrýval medzi ľuďmihocijakohocakoakokoľvek: hocijako, akokoľvek bol dobrým rečníkom, v tej chvíli nepovedal ani slovanech: nájdu ho, nech sa aj pod zem skryjezastar.: ačpráve (Kalinčiak, Sládkovič, Jesenský)nár.: hoďahoďas (Šoltésová, Hviezdoslav)nespis. ačkoľvek


    navzdor, navzdory p. napriek 1, 2, pri 6, proti 4


    natrvalo na všetok budúci čas • trvalotrvale: natrvalo, trvalo sa usadil na vidiekunastálonavždyhovor. navždycky: nastálo, navždy, navždycky odišiel od rodičovnaveky: naveky zostane mrzákomdefinitívnenenávratne: natrvalo, definitívne sa rozišli; lepšie časy sa nenávratne pominulifraz. raz (a) navždy: rozhodol sa raz a navždyfraz. (až) do súdneho dňa


    trvalo 1. neprerušovane v čase • trvaleneprestajneustavičnestále: na tejto škole trvalo, neprestajne pôsobil od sedemdesiatych rokov; ustavične, stále vzrastá počet nezamestnanýchnepretržitepermanentnehovor. naveky: naveky sedí doma

    p. aj ustavične

    2. nepripúšťajúc zmenu, nepodliehajúc zmenám; na celý budúci čas • trvalenemennestáledefinitívne: zanechal trvalo, nemenne dobrý dojem; stále pristupuje k nim ako k malým deťom; rozhodol sa trvale, definitívne zostaťnatrvalonastálonavždyhovor. navždyckyfixne: trvalo, natrvalo zhoršené podmienky na prácu; prišiel sem bývať nastálo, navždy, navždyckynaveky: naveky zostali dobrými priateľmifraz. raz (a) navždy


    navždy, navždycky p. trvalo 2, natrvalo


    ďakovať 1. vyslovovať, preukazovať vďaku: ďakovať za dary, za pomocvzdávať vďaku (s hlbokou úctou): vzdávať vďaku Bohukniž.: blahorečiťdobrorečiť (ďakovať za spôsobené dobro): blahorečil, dobrorečil osudu za svoje zdraviezastar. vďačiť sa: Či sa mi tak vďačíte za moju dobrotu? (Urban)zastar. blahodariť (Vansová)

    2. byť zaviazaný vďačnosťou • byť vďačnýbyť povďačnývďačiť: ďakovať, vďačiť niekomu za záchranu životakniž.: blahorečiťdobrorečiť: budem vám blahorečiť do smrtikniž.: žehnaťvelebiťzvelebovať (ďakovať a chváliť): žehnal náhode, že sa vyhol nešťastiuzastar. blahodariť


    dôchodok 1. pravidelný príjem osôb, ktoré nemôžu hradiť náklady na živobytie z pracovného príjmu: starobný, vdovský dôchodokhovor.: penziapenzijnézastar. renta: poberať penziu, rentustarobné (starobný dôchodok) • invalidné (invalidný dôchodok) • vdovské (vdovský dôchodok) • admin. zastar. výslužné

    2. situácia dôchodcu: byť na dôchodkuhovor. penzia: odísť do penziezastaráv.: odpočinokvýslužba: profesor na odpočinku, vo výslužbe

    3. p. príjem 1, zisk 2


    výslužné p. dôchodok 1


    ironický ktorý rád ironizuje; ktorý je založený na irónii; ktorý vyjadruje iróniu, výsmech • posmešnýposmievačnývýsmešný: ironický, posmešný, posmievačný človek; ironické, výsmešné slováuštipačnýštipľavýpren.: pichľavýbodavý: bola zvyknutá na uštipačné, štipľavé, pichľavé poznámky okoliasarkastický (kruto výsmešný): sarkastický humor


    posmešný ktorý sa rád posmieva (o človeku); ktorý vyjadruje, obsahuje posmech • posmievačný: posmešní, posmievační ľudia; posmešné, posmievačné tváreposmechárskyposmeškárskyposmievačský (týkajúci sa posmeškára, posmievača): posmechársky, posmeškársky typ človeka; vycítila posmeškársky, posmievačský tón v hlase hovoriacehoironický (vyjadrujúci iróniu): ironická poznámkauštipačnýštipľavýpren. pichľavý (posmešný, so zámerom rečou ublížiť, dotknúť sa niekoho): nečakala priateľkine uštipačné, štipľavé, pichľavé slovávýsmešnývysmievačný (vyjadrujúci výsmech): výsmešné pohľadysatirický (ostro posmešný) • zastar. úsmešný (Kalinčiak)expr.: mefistofelovskýmefistovský


    výsmešný vyjadrujúci výsmech, iróniu • posmešný: výsmešné, posmešné rečiposmievačnýironickýuštipačnýpichľavýštipľavý: posmievačný postoj; mať ironické, uštipačné, pichľavé, štipľavé poznámkysatirický (vyjadrujúci ostrý výsmech): satirická rýmovačkasarkastický (vyjadrujúci bezohľadný výsmech): sarkastická kritikakarikatúrnykarikaturistický (zveličujúci charakteristické črty niekoho al. niečoho s cieľom dosiahnuť komický al. satirický dojem): karikatúrny, karikaturistický prístup k udalostiamparodickýkniž. persiflážny


    jedinečný 1. vyskytujúci sa ako jediný svojho druhu; vyskytujúci sa veľmi zriedkavo • originálnysvojskýsvojrázny: jedinečné, originálne myšlienky; jedinečné, originálne, svojské, svojrázne videnie vecí, svetaosobitýosobitný: mať osobité, osobitné čaroosamotenýojedinelý: osamotený, ojedinelý jav, úkazjedinýunikátnyvzácny: jediný, unikátny, vzácny umelecký kusneopakovateľný (ktorý nemožno opakovať) • nenapodobiteľnýnenapodobniteľný (ktorý nemožno napodobiť): neopakovateľný zážitok; nenapodob(n)iteľný výkon; nenapodobiteľné majstrovstvo, gestomimoriadnynevídaný: mať mimoriadny, nevídaný talentzriedkavývýnimočnýnezvyčajnýneobyčajnýnevšedný: zriedkavá, výnimočná príležitosť; nezvyčajné, neobyčajné, nevšedné možnostizvláštnyodb. singulárny

    2. p. výborný


    mimoriadny 1. ktorý porušuje ustálený poriadok, ustálené pravidlá, normy; ktorý prevyšuje ustálenú, očakávanú mieru (op. riadny, bežný) • neobyčajnýnezvyčajnýnevšednýkniž.: neobvyklýnezvyklý: bol zaskočený mimoriadnymi, neobyčajnými, nezvyčajnými udalosťami; je to mimoriadna, nevšedná žena; mať neobvyklé, nezvyklé požiadavkyzvláštnyvýnimočnývzácnyextraordinárnyhovor.: extra (neskl.) • extrovný (ktorý prevyšuje priemer; ktorý sa nevyskytuje často): jeho knihy obsahovali mimoriadne, zvláštne, výnimočné myšlienky; človek mimoriadnych, vzácnych kvalít; to nie je nič výnimočné, nič extrazriedkavýojedinelýjedinečnýosamotenýosihotený (ktorý sa nevyskytuje často al. pravidelne): mať zriedkavé, ojedinelé šťastie; tento básnik je v našej literatúre jedinečný, osamotený, osihotený zjavnenormálnynetypickýkniž.: abnormálnyatypický (ktorý sa odchyľuje od normálu): tento rok bolo nenormálne, abnormálne sucho; mať netypické, atypické vlastnostivýlučnýosobitýexkluzívny (iný ako bežný; iba jeden svojho druhu): zaujímať v histórii výlučné, osobité miesto; poskytnúť novinám exkluzívny rozhovorneočakávanýprekvapujúcikniž. prekvapivý (ktorý nebol očakávaný; ktorý prevýšil očakávanie): neočakávaný, prekvapujúci, prekvapivý zvrat udalostíosobitnýšpeciálny (zvlášť zameraný a prevyšujúci bežnú normu): prikladať niečomu mimoriadny, osobitný, špeciálny význam; využiť osobitnú príležitosťvynikajúcinadpriemerný (ktorý prevyšuje ustálený priemer): mimoriadny, vynikajúci, nadpriemerný umelecpozoruhodnýudivujúcizarážajúci (ktorý vzbudzuje pozornosť, údiv): pozoruhodný, udivujúci talent; mimoriadna, zarážajúca beloba pletiveľkýobrovský (prevyšujúci priemer): veľké, obrovské utrpenie národanevídanýnebývalýneslýchanýneopísateľnýneuveriteľný (málo sa vyskytujúci; veľmi prevyšujúci priemer): dosiahnuť nevídaný, neslýchaný, neuveriteľný úspech; tvár nevídanej, neopísateľnej krásyzvýšený (vyšší ako bežný): venovať niečomu mimoriadnu, zvýšenú pozornosťprvoradýkniž. eminentný (stojaci v hierarchii hodnôt najvyššie): mať na niečom prvoradý, eminentný záujembezpríkladný (ktorý nemá obdobu): mimoriadna, bezpríkladná starostlivosť o dieťavýstavný (ako na výstave): mimoriadny, výstavný exemplár motýľaextrémny (ktorý má krajné vlastnosti al. krajnú mieru vlastností): vo vrchoch sme žili v mimoriadnych, extrémnych podmienkach

    2. ktorý sa vyskytuje mimo poriadku, mimo pravidiel (op. riadny, pravidelný) • osobitnýšpeciálny: vypraviť mimoriadny, osobitný, špeciálny rýchlik; špeciálna letecká linka; osobitná, špeciálna forma štúdianepravidelný: nepravidelný výskyt hmyzuneplánovanýzvláštny: neplánované, zvláštne zasadanie vládynetradičný (porušujúci tradíciu): netradičné stretnutie


    nápadný 1. ktorý pre mimoriadne vonkajšie vlastnosti nemožno prehliadnuť, nevšimnúť si (op. nenápadný) • výrazný: v diaľke sme videli nápadnú, výraznú stavbuviditeľnýzreteľnýzjavnýočividný (op. nepatrný, nebadateľný): v jeho zdravotnom stave nastala viditeľná, zreteľná zmena; upozorňoval nás zjavnými, očividnými gestamiveľkýmarkantný (nápadný čo sa týka rozmerov): nápadný, veľký nos; markantný rozdiel v správaníevidentnýkniž. frapantnýexpr.: okatýfraz. do očí bijúci (op. zanedbateľný): evidentný nepomer síl; okaté, do očí bijúce nedostatky

    2. ktorý upútava pozornosť obyč. svojimi nie bežnými vlastnosťami (op. nenápadný, obyčajný, bežný) • zvláštnynezvyčajnýneobyčajnýnevšedný: každý sa obzrel za nápadným, zvláštnym dievčaťom; bola obdarená neobyčajnou, nevšednou krásoumimoriadnyvýnimočný (prevyšujúci priemerné, bežné hodnoty, vlastnosti): v porovnaní s vlaňajškom sme dosiahli mimoriadny, výnimočný pokrokvýstrednýextravagantnýprovokačnýprovokatívnydráždivýzastar. okázalý (majúci zámer vzbudiť pozornosť, dráždiť): výstredné, extravagantné, provokačné, dráždivé oblečenie; provokatívne, dráždivé správanie; okázalé frázykrikľavý (obyč. vo vzťahu k farbám; priťahujúci pozornosť svojou intenzitou, vzájomným zladením a pod.): nápadná, krikľavá farba klobúkavyzývavývytŕčavýdemonštratívnykniž. ostentatívny (nevhodne, nasilu upozorňujúci na seba): žiaľ zakrývala vyzývavou, vytŕčavou veselosťou; hladovka je demonštratívna, ostentatívna forma protestuexpr.: pochabýbláznivý (s prvkami neprimeranej, až komickej nápadnosti): pochabé, bláznivé oblečeniepodozrivý (svojou nepravdepodobnosťou, zriedkavosťou vzbudzujúci podozrenie): nápadná, podozrivá zhoda okolností


    nenapodobiteľný, nenapodobniteľný ktorý nemožno napodobiť: každý musel podľahnúť jeho nenapodob(n)iteľnému úsmevujedinečnýunikátny (jediný svojho druhu): Hviezdoslav bol jedinečný majster slova; dosiahnuť unikátny športový výkonneopakovateľný (ktorý nemožno zopakovať): komik si získal divákov neopakovateľným humoromsvojskýsvojráznyosobitý (príznačný pre niekoho): svojský, svojrázny spôsob spracovania témy; svojrázny, osobitý hudobný prejavoriginálny (patriaci iba pôvodcovi): originálne myšlienkyneobyčajnýnezvyčajnýzvláštnyhovor. extra (op. bežný, všedný): zažiť neobyčajný, nezvyčajný pocit; zvláštne, extra oblečeniemimoriadnyvýnimočný (s kvalitou, ktorá sa nedá napodobiť): mimoriadny, výnimočný herecký výkon

    p. aj jedinečný 1


    neobyčajný ktorý sa nevyskytuje často al. pravidelne; ktorý prevyšuje zvyčajnú al. priemernú mieru výskytu, vlastnosti a pod. (op. zvyčajný, bežný) • nezvyčajnýkniž.: neobvyklýnezvyklý (op. všedný, každodenný): mať z niečoho neobyčajný, nezvyčajný pocit; prejavoval neobvyklé, nezvyklé nadšeniezvláštny (nie každodenný): má zvláštny hlasexotický (neobyčajný v našom prostredí): je obdarená exotickou krásoukuriózny (neobyčajný a veľmi pozoruhodný): kriminalisti vyriešili aj tento kuriózny prípadmimoriadnypozoruhodnývýnimočnýnevšednýzastar. kremobyčajný (viac ako je bežné): pacientovi venovali mimoriadnu, nevšednú starostlivosť; je obdarený mimoriadnym, výnimočným talentom; nie je na tom nič mimoriadne, kremobyčajnénadpriemernýgeniálnyfenomenálny (viac ako je priemer): dosahuje neobyčajné, nadpriemerné výsledky; mať geniálnu, fenomenálnu pamäťbezpríkladnýnevídanýneslýchaný (ktorý nemá obdobu): starala sa o neho s bezpríkladnou, nevídanou obetavosťou; stretlo nás nevídané, neslýchané šťastiezriedkavýojedinelývzácnyneobligátny (op. častý): stelesňuje zriedkavý, ojedinelý, vzácny typ krásy; to je zriedkavý, neobligátny prípadjedinečnýunikátny (jeden jediný): našiel jedinečný, unikátny exemplár rastlinynebývalý (doteraz sa nevyskytujúci): stretli sa s nebývalým záujmomnečakanýnepredvídanýtrocha kniž. netušený (ktorého výskyt al. miera sú prekvapujúce): zaznamenali sme nečakaný, nepredvídaný rozvoj; odkryli sa nám netušené možnostinadzemskýnadprirodzenýneopísateľný (veľmi prevyšujúci zvyčajnú mieru): nadzemský, neopísateľný zjavzázračný (hraničiaci so zázrakom, veľmi prevyšujúci priemer): má zázračnú pamäť

    p. aj veľký


    neuveriteľný ktorému sa dá ťažko uveriť, ktorý presahuje hranice pravdepodobnosti (op. pravdepodobný, možný) • nepravdepodobný: nepravdepodobný, neuveriteľný príbehneslýchanýnepredstaviteľnýnevídaný: neslýchaná, nevídaná trúfanlivosť, bezočivosť; neuveriteľné, nevídané možnostivýnimočnýmimoriadny (op. bežný, zvyčajný): dievčina neuveriteľnej, mimoriadnej krásy; mať výnimočné, mimoriadne schopnostiprekvapujúcikniž. prekvapivýzarážajúci (vzbudzujúci prekvapenie, údiv): kniha dosiahla prekvapujúci, prekvapivý úspech; prekvapujúca, zarážajúca skutočnosťobrovskýexpr. nekresťanský (neuveriteľne veľký, obyč. čo do intenzity): mať obrovskú odvahu; nekresťanská sumavynikajúciskvelý (neuveriteľne dobrý, kvalitný): výrobok vynikajúcich vlastností; vynikajúci, skvelý výsledok

    p. aj veľký


    osobitný 1. ktorý jestvuje oddelene od ostatných, samostatne, jednotlivo (op. spoločný) • oddelenýseparátny: prenajať si izbu s osobitným, oddeleným, separátnym vchodom; viesť s každým osobitné, separátne rozhovorysamostatnýhovor. extra: objednať si v hoteli samostatnú, extra izbu; vytvoriť osobitný, samostatný vedný odborizolovaný (úplne oddelený od ostatných, obyč. na zamedzenie styku): osobitné, izolované miestnosti pre infekčne chorýchmenej vhodné zvláštny: venovať problému osobitnú, zvláštnu kapitoluindividuálny (op. kolektívny): mať k žiakom individuálny prístupjednotlivýhovor. sólo: sólo kusodb. singulárny (tvoriaci samostatnú jednotku)

    2. ktorý má neopakovateľné vlastnosti al. ktorý je odlišný od ostatných • osobitýsvojskýsvojrázny: vypestovať si osobit(n)ý, svojský, svojrázny literárny štýlkniž.: svojbytnýsamorastlý: mať svojbytný, samorastlý výtvarný prejavjedinečnýneopakovateľnýšpecifický (op. bežný, všedný): dedina má jedinečný, neopakovateľný ráz; každé pracovisko má osobitné, špecifické problémyneobyčajnýnezvyčajnýzvláštny (op. obyčajný, bežný): rastlina s neobyčajnou, nezvyčajnou, zvláštnou vôňou; osobitné, zvláštne zafarbenie hlasucharakteristickýpríznačnýtypickýrázovitý (ktorý vystihuje podstatné vlastnosti): osobitné, charakteristické znaky mačkovitých zvierat; obec s príznačnými, rázovitými, typickými zvykmioriginálny (neopakovateľný pre svoju objavnosť): mať osobitné, originálne nápadyvýnimočný (s ktorým sa nemožno stretnúť bežne): vyzdvihol jeho výnimočný talentodlišnýiný (op. rovnaký): o tom teraz nehovorme, to je osobitný, odlišný, iný prípadzastar. okremný (Štúr)

    3. určený na presne špecifikované účely, ciele a pod. (op. bežný) • mimoriadnyzvláštny: počas sviatkov budú vypravené osobitné, mimoriadne vlaky; mať osobitné, zvláštne poslaniešpeciálny (presne zacielený): špeciálny výcvik na boj proti teroristom; delegáciu odviezli špeciálnym lietadlomhovor. extra: zhotoviť extra prístroj

    4. neobyčajne veľký al. výlučne na niečo zameraný (op. bežný, normálny) • mimoriadnykniž. eminentný: mať na niečom osobitný, mimoriadny, eminentný záujem; robiť si mimoriadne zásluhyneobyčajnýnezvyčajnýzvláštny: venovať pacientovi neobyčajnú, nezvyčajnú, zvláštnu starostlivosťšpeciálnyhovor. extra: brať na niekoho špeciálne ohľady; na tom nie je nič osobitné, nič extra


    príležitostný uplatňovaný, používaný pri istej príležitosti • slávnostnýspoločenskýsviatočný (i pren. expr.): príležitostné, slávnostné, spoločenské, sviatočné šaty; príležitostný, sviatočný vodič (s malými skúsenosťami; ktorý jazdí zriedka) • výnimočný (urobený, vykonaný výnimočne pri istej príležitosti): bola to výnimočná kúpa


    slávnostný ktorý súvisí so slávnosťou, ktorý je na ňu určený; vyznačujúci sa dôstojnosťou, vážnosťou, veľkoleposťou, vznešenosťou a pod.: slávnostný koncertsviatočnýspoločenskýparádnylepší (určený do spoločnosti, na nejakú príležitosť, udalosť) • výnimočnýnevšedný (op. bežný, každodenný): obliecť si sviatočné, spoločenské, lepšie šaty; parádna uniforma; výnimočná, nevšedná chvíľa, spoločenská udalosťgalazastaráv. gála (ktorým obyč. slávnosť vrcholí): gala večer, programreprezentatívnyreprezentačný (vhodný, určený na reprezentáciu; obyč. o oblečení) • dôstojnývážnypatetickývznešenýkvetnatý (obyč. o ľudskom prejave): príhovor predniesol dôstojným, vážnym, patetickým hlasom, tónom; otvoriť výstavu vznešenou, kvetnatou rečouobradný (slávnostný ako pri obrade): dostalo sa jej obradného privítaniapovznášajúcipovznesený: povznášajúca atmosféra obradu, povznesená náladamajestátnykniž.: velebnýsvätý (vyznačujúci sa majestátnosťou, velebnosťou): nad sieňou sa vznášalo majestátne, velebné, sväté tichooslavný (určený na oslavovanie): oslavné fanfáry


    svetlý 1. ktorý má slabšiu farebnú intenzitu (op. tmavý) • bledý: obľubovať svetlé, bledé tóny fariebjasný (ktorý má svetlý a žiarivý odtieň; op. matný): prsteň s jasným červeným kameňomžltýhovor.: blonďavýblond (neskl.)plavý (o farbe vlasov); biely (o pečive a pod.; op. tmavý, čierny) • pobelavý: pobelavá pleťexpr.: svetlučkýsvetlunký: svetlučká, svetlunká žltá farba

    2. ktorý má dosť (denného) svetla (op. tmavý) • slnečnýjasný: svetlá miestnosť; slnečný, jasný bytpresvetlený: presvetlený ateliérzried.: lúčistý (Jesenská)vidný

    3. expr. ktorý je pozitívne hodnotený • príjemný: jediná svetlá, príjemná stránka vecijasný: jasná spomienka na detstvošťastnýradostný: mať šťastné, radostné obdobie v životepriaznivý: svetlé dni (op. čierne) • nádejnýperspektívnyskvelý: nádejná, perspektívna, skvelá budúcnosť

    4. kniž. ktorý je výnimočný a pozitívny zároveň, ktorý pôsobí ako svetlo • vynikajúciušľachtilývýnimočný: svetlý, vynikajúci, ušľachtilý, výnimočný zjavdobrý: byť svetlým, dobrým príkladomnezabudnuteľný: svetlá, nezabudnuteľná pamiatka mŕtvych

    5. p. jasný 1


    sviatočný ktorý sa týka sviatku; ktorý je určený na sviatok • nevšednývýnimočný (op. všedný): všade vládla sviatočná, nevšedná atmosféra; konečne prišla očakávaná sviatočná, výnimočná chvíľaslávnostnýspoločenskýparádnyexpr. kostolný (o oblečení): slávnostný, spoločenský, parádny oblek; kostolné šatynedeľnýnedeľňajší (ktorý býva v nedeľu, určený na nedeľu): sadli k nedeľnému, nedeľňajšiemu obedu; to je nedeľný kabátvoľný (op. pracovný): príjemne stráviť sviatočné, voľné dni


    výnimočný ktorý sa javí ako výnimka • nevšedný (op. všedný) • neobyčajný (op. obyčajný) • nezvyčajnýkniž.: neobvyklýnezvyklý (op. zvyčajný, obvyklý): o knihu bol výnimočný, nevšedný, neobyčajný, nezvyčajný záujem; dosiahnuť výnimočný, nevšedný, neobyčajný úspech; má také neobvyklé meno; nezvyklý úkazmimoriadnyosobitnýzvláštny: mimoriadna situácia; venovať niečomu osobitnú pozornosť; ten človek má zvláštne schopnostineslýchanýnevídaný: neslýchaná udalosť, nevídaný zjavojedinelýjedinečný: mať ojedinelú, jedinečnú možnosť vyhraťgeniálny: geniálny vynálezfenomenálny: fenomenálna pamäťzriedkavýzried. riedky (ktorý sa vyskytuje zriedka): žena zriedkavej krásy; riedke chvíle veselosti (Kukučín)osihotenýosamotenýizolovaný: osihotený, osamotený, izolovaný prípadnadpriemerný (presahujúci priemer; op. podpriemerný): tohto roku bola nadpriemerná úrodahovor. extra: to nie je nič extra


    vzácny 1. ktorý má veľkú cenu • cennýdrahocenný: vzácne, cenné zbierky; vzácny, drahocenný materiálhodnotný: hodnotné obrazydrahý: drahé kovyodb. ušľachtilý (majúci dokonalé vlastnosti): ušľachtilá oceľexpr. prevzácnynezaplatiteľný: šperky nezaplatiteľnej hodnoty

    2. zriedkavo sa vyskytujúci • zriedkavý: vzácny, zriedkavý prípad, hosťneobyčajnýnezvyčajnýnevšednýnebývalýmimoriadnyvýnimočný: neobyčajný, nevšedný, nebývalý, mimoriadny, výnimočný záujem o operunevídanýneslýchaný: nevídaný prírodný úkaz, neslýchaná udalosťjedinečný: mať jedinečnú príležitosťzried. riedky: riedke chvíle šťastiaexpr. prevzácny: prevzácny zjavhľadanývyhľadávaný: hľadaný, vyhľadávaný tovarkniž. exkvizitný: exkvizitný vkuszried. raritný

    3. p. významný 1


    zaujímavý ktorý vzbudzuje záujem, pozornosť • pozoruhodnýobdivuhodný: zaujímavá, pozoruhodná, obdivuhodná žena; pozoruhodné dielointeresantný: interesantný zjavneobyčajnýnezvyčajnýnevšednýkniž.: neobvyklýnezvyklý (op. všedný, obyčajný): má nezvyčajné, nevšedné názoryzvláštnymimoriadnyvýnimočnýkuriózny (veľmi zaujímavý): zvláštny, výnimočný umelec; kuriózna situáciaexotický (zaujímavý svojou cudzorodosťou) • originálny (zaujímavý svojou originálnosťou): exotická, originálna krása; originálna bytosťzábavný (prinášajúci aj zábavu): zábavné čítaniepútavýpríťažlivý (vzbudzujúci príťažlivosť): pútavý, príťažlivý človekfarebnýfarbistý (zaujímavý pestrosťou): farebné, farbisté rozprávanie príbehuhovor. záživný: celkom záživná učebnica


    zázračný 1. robiaci zázraky; pôsobiaci dojmom neskutočnosti, nadprirodzenosti • čarodejnýčarovný: zázračný, čarovný prútik; čarodejný, čarovný svet rozprávokkniž.: kúzelnýdivotvornýmirakulózny: divotvorné svetloneskutočnýfantastickýtajomnýsnový: mala neskutočné, tajomné, snové vidinyrozprávkový (pripomínajúci rozprávku): talizmany majú rozprávkovú mocvysnívanývybájenýromantický: prežila vysnívaný, romantický príbeh láskynadpozemskýnadprirodzenýnadzemský: nadprirodzené javy, bytosti v rozprávkachexpr. prezázračný

    2. ktorý veľmi prevyšuje priemer • neobyčajnýnezvyčajnýnevšedný: má zázračné, neobyčajné schopnostimimoriadnyvýnimočnýnadpriemerný: mimoriadna silazvláštnyjedinečnýunikátnyvzácny: má jedinečnú, vzácnu pamäťnadpozemskýnadzemskýneopísateľný: nadpozemská moc lásky a dobra; neopísateľná krásanevídanýneslýchanýnebývalý: nevídaný záujem čitateľov; nebývalý úspechexpr. prezázračný


    zriedkavý ktorý sa vyskytuje málokedy (op. častý) • občasný: zriedkavý, občasný dážďojedinelývýnimočnýjedinečnýunikátny (vyskytujúci sa v jednom prípade): zriedkavá, ojedinelá príležitosť; jedinečný, unikátny kusosamotenýosihotenýizolovaný: osihotený, izolovaný prípadvzácnyzvláštnyneobyčajnýnezvyčajnýnevídanýmimoriadnyraritný (ktorý prevyšuje kvalitu): vzácny hosť; neobyčajný, mimoriadny, raritný zjav v literatúrenemnohýnepočetnýneobligátnykniž. sporadický: nemnohé, nepočetné prípady; sporadický výskytnetypickýnevšednýkniž. nezvyklýneobvyklý: má netypické, nevšedné spôsoby; nezvyklé, neobvyklé nápadyexotickýkuriózny: exotická krása, kuriózny prípadnebývalý (doteraz sa nevyskytujúci): nebývalý rozvojzázračný (veľmi prevyšujúci priemer): má zázračnú pamäťfraz. jeden z tisíca (veľmi zriedkavý): je to jeden prípad z tisícazried. riedky (Krasko)


    zvláštny 1. iný ako obyčajný, iný ako všedný, každodenný • neobyčajnýnezvyčajný: zvláštny, neobyčajný človek; zvláštne, nezvyčajné schopnostikniž. nezvyklý: nezvyklý úkaznevšednýnetradičnýnetypický: nevšedný záujem; netradičná, netypická situáciajedinečnýunikátnyvýnimočnýoriginálny (ktorý sa javí ako výnimka): výnimočná žena; vyznačovala sa jedinečným, originálnym oblečenímcudzí: odpovedal cudzím hlasommimoriadnynevídanýnápadný (vzbudzujúci pozornosť svojou neobyčajnosťou): mimoriadna príhoda, nevídaná ponuka, nápadné menoexotický (neobyčajný svojou cudzorodosťou): exotická krásakuriózny: kuriózny prípadkniž.: bizarnýpitoreskný: bizarné, pitoreskné tvaryčudnýdivnýpodivnýzáhadnýpodivuhodný (vymykajúci sa z rámca všednosti svojou záhadnosťou): vedie zvláštny, čudný, podivuhodný životneopísateľnýnevyjadriteľnýnevypovedateľnýnevysloviteľnýnedefinovateľný: nachádzal sa v neopísateľnom, nedefinovateľnom stavenejasnýnezrozumiteľnýnepochopiteľnýnevysvetliteľný: zvláštne, nejasné, nezrozumiteľné reči; nevysvetliteľný javčudácky (typický pre čudáka): má čudácke spôsoby

    2. p. špeciálny 1, 2 3. p. mimoriadny 1, 2 4. p. svojský 1 5. p. tajomný


    jubilejný súvisiaci s jubileom, výročím • výročný: jubilejný, výročný rok; jubilejné, výročné oslavypamätný (robený na pamiatku, spomienku): pamätné mincezastar. jubilárny: jubilárne slávnosti (F. Kráľ)


    každoročný opakujúci sa, vyskytujúci sa každý rok • výročný: nikdy nechýbala na každoročných, výročných oslavách; dedina bola známa každoročnou, výročnou púťouarch. výročitý: výročitý sviatok


    výročný konaný raz do roka, opakujúci sa každý rok • arch. výročitý: výročné, výročité sviatkykaždoročný: každoročná schôdzka


    uzavretý 1. ktorý má zamedzený prístup, prechod (op. otvorený) • uzatvorenýzatvorenýzavretý: uzavretý, uzatvorený, zatvorený úsek cesty; uzavreté, zavreté stanice metraneprístupný: uzavreté, neprístupné časti múzea, hradunepriechodný: nepriechodný tunel

    2. tvoriaci celok oddelený od okolia • uzatvorený: uzatvorený komplexucelený: uzavretý, ucelený systém prvkovohraničený (časovo al. priestorovo): ohraničená epocha; uzavreté, ohraničené priestranstvo (op. otvorené, voľné) • izolovanýoddelený: dlhší čas žije v izolovanom, oddelenom prostredí výchovného ústavukniž. začarovanýexpr. bludný (iba v spoj. uzavretý, začarovaný, bludný kruh) • výlučnýexkluzívny (prístupný iba vybranej skupine): výlučná, exkluzívna spoločnosť

    3. ktorý sa povahovo, citovo, spoločensky a pod. neprejavuje; ku ktorému je ťažké priblížiť sa; svedčiaci o tom • uzatvorenýzdržanlivýnedostupnýneprístupný (op. prístupný, otvorený): starý otec bol uzavretý, uzatvorený, zdržanlivý človek; nedostupný, neprístupný predstavenýupätýzahľadený do seba (prehnane uzavretý, neprirodzený vo svojej uzavretosti; op. uvoľnený, bezprostredný): naháňali mu strach ľudia upätí, zahľadení do sebautiahnutýsamotárskynespoločenskýnedružnýexpr. zried. odľudný (strániaci sa spoločnosti): utiahnutá, samotárska, nedružná, nespoločenská povahanekomunikatívnymlčanlivýnevravný (uzavretý vo svojej mlčanlivosti, neochote al. neschopnosti komunikovať; op. komunikatívny, zhovorčivý): nekomunikatívne, mlčanlivé dieťaintrovertný (op. extrovertný): introvertný typ chlapcanepreniknuteľný: Čo skrýva jeho nepreniknuteľný charakter?pren.: mníšskyrehoľnýkláštornýpustovnícky: žije mníšskym životom (op. svetáckym) • pren. expr.: zagombičkovanýzagombíkovaný

    porov. aj utiahnutý, samotársky

    4. ktorý sa uzavrel, skončil, prestal byť aktuálny (op. otvorený) • skončenýzavŕšenýdovŕšený: uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené dielo; uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené štúdiumvyriešenýuzatvorený: vyriešený, uzatvorený prípadneaktuálny: uzavreté, neaktuálne otázky, problémy


    výhradný ktorý bol niekomu vyhradený al. prisúdený • výlučnýmonopolnýjediný: výhradné, výlučné, monopolné právo predajavýsadnývýsostnýzvrchovaný (o práve, právomoci)


    výlučný 1. odlišujúci sa od bežného • mimoriadnyosobitýzvláštny: mať výlučné, mimoriadne, osobité postavenie; výlučné, zvláštne prostredieexkluzívnyelitný: elitná spoločnosť

    2. p. výhradný


    mnohoznačný 1. ktorý mnohé naznačuje, sľubuje (op. jednoznačný) • viacznačnýmnohovýznamnýmnohovýznamový: nevyznal sa v jej viacznačnej, mnohovýznamnej odpovedi; vrhnúť na niekoho mnohoznačný, mnohovýznamný pohľadveľavýznamnýveľavravnýmnohovravnývýrečný: urobil veľavýznamné, veľavravné, mnohovravné, výrečné gestonejednoznačnýneurčitýnejasnýnepresný (ktorý nemá presný význam): správa obsahuje veľa nejednoznačných, neurčitých, nejasných údajov; vyjadroval sa v neurčitých, nepresných pojmochdvojznačnýdvojzmyselný (ktorého význam sa dá dvojako chápať): dvojznačné, dvojzmyselné vtipy

    2. p. mnohovýznamový 1


    presvedčivý ktorý vie presvedčiť; vzbudzujúci presvedčenie o správnosti, pravdivosti a pod. (op. nepresvedčivý) • presvedčujúci: presvedčivý, presvedčujúci výkonvýrečnýzjavnýkniž. eklatantný: presvedčivé, výrečné, zjavné, eklatantné svedectvo o nevineočividnýjasnýzrejmýevidentný (ktorý sa dá hneď vidieť): očividný, jasný, zrejmý dôkaznezvratnýnepochybnýnevyvrátiteľný (ktorý nemožno vyvrátiť, o ktorom nemožno pochybovať): poskytnúť nezvratný, nepochybný, nevyvrátiteľný dôkazkniž. pádny: pádny argumentvýrazný (ktorý presviedča kvantitou, rozsahom a pod.): výrazné víťazstvo vo voľbách


    výrazný 1. nápadne sa prejavujúci • osobitýosobitnýzvláštnysvojský: výrazný, osobitý, osobitný, zvláštny, svojský charakter; mať svojské názorysvojrázny: svojrázny spôsob životakniž. samobytný: samobytná kultúra

    2. dobre vnímateľný zmyslami • jasnýzrejmýzreteľný: mať výraznú, jasnú, zrejmú, zreteľnú prevahunápadnýpodstatný: nápadná zmena, podstatný rozdielviditeľnýbadateľnýočividný: viditeľné, badateľné stopy, odtlačky; očividný neúspechprenikavý: dosiahnuť prenikavé víťazstvociteľný: citeľné ochladeniemarkantnýveľký (prevyšujúci priemer): markantné črty tváre, veľké rozdielypríkry: príkre rozporyostrý: ostré tienesýty: sýty odtienok farbykniž. frapantný (prekvapujúco výrazný): utrpieť frapantnú porážkuintenzívnysilný: intenzívny, silný zápachfarebnýfarbistý: farebný, farbistý opis udalostívýrečný: výrečné svedectvovýstižný: výstižný argumentjadrný (krátky a výstižný; o prejave): jadrný humor

    p. aj výstižný, viditeľný, veľký


    výrečný 1. ktorý pohotovo, plynne, presvedčivo, rád hovorí: výrečný advokátzhovorčivývravnýhovornýzried. zvravnýrečnivýrečný (ktorý rád rozpráva): naša suseda je veľmi zhovorčivá, vravná, hovorná, zvravnákniž. zlatoústy (ktorý hovorí príťažlivo a presvedčivo): zlatoústy kazateľveľavravnýmnohovravnýrozvravenýexpr.: táravýutáraný (zbytočne a veľa rozprávajúci): veľavravné, mnohovravné ženy; táravé, utárané jazyčnicekniž. elokventný

    2. p. presvedčivý, významný 1, 3, výrazný 2


    významný 1. ktorý má veľký význam • význačnýdôležitýzávažnýprominentný: významná, význačná, dôležitá, prominentná osobnosť; významná, závažná okolnosť; vyriešiť závažný problémveľavýznamnýmnohovýznamný: veľavýznamné rozhodnutiahistorický (niečím v minulosti významný): dnes si pripomíname historickú udalosťsvetodejnýkniž. svetodejinný (historicky významný): svetodejný objav, svetodejinné víťazstvopamätnýkniž. pamätihodný: pamätná bitka, pamätihodný rokslávny: slávne výročiepodstatný: počasie bez podstatných zmienrozhodnýrozhodujúci (ktorý o niečom rozhoduje): nastal rozhodný, rozhodujúci okamihosudnýosudový (majúci obyč. negatívny dosah): osudný, osudový vplyvprevratný: prevratný vynálezprelomový: prelomové časyďalekosiahly: ďalekosiahle záverystrategický (dôležitý z istého hľadiska): strategické surovinyepochálny: epochálny vynálezveľký: to je veľká vecvýrečný: výrečné svedectvovážny: vážne nebezpečenstvonezaplatiteľnýneoceniteľný: poskytol mi nezaplatiteľné, neoceniteľné službyvzácny: dnes čakáme vzácneho hosťazodpovedný: vykonávať zodpovednú funkciuhovor. expr., obyč. iron. ťažký: ťažká šaržaexpr. svetoborný: vymyslieť niečo svetobornéčelnýpoprednýpredný: čelný predstaviteľ štátu; byť na poprednom mieste; predný bojovník za ľudské právavedúci: vedúci činiteľprvý (ktorý niečo značí): patrí medzi prvých vedcovhlavný: mať na niečo hlavný vplyvprvoradý: prvoradá úlohazastar. vyvýšený: vyvýšené postavenie (Hurban)zastar. znatný: znatná rodina (Timrava)

    2. ktorý má vysoký účinok pokiaľ ide o silu, intenzitu, mieru • veľkýznačný: významné, veľké, značné úspechyvynikajúcipozoruhodnýznamenitývýborný: dosiahnuť vynikajúce, pozoruhodné, znamenité, výborné výsledkyznateľný: mať znateľný vplyv

    p. aj výborný, veľký

    3. ktorý vyjadruje istý zámer, úmysel • veľavýznamnýmnohovýznamnýveľavravnýmnohovravný: pozrieť sa na niekoho významným, veľavýznamným, mnohovýznamným, veľavravným, mnohovravným pohľadommnohoznačnýveľaznačný: mnohoznačný, veľaznačný úsmevmnohosľubnýveľasľubný: mnohosľubné, veľasľubné gestovýrečný: výrečné svedectvo

    p. aj veľavravný 2


    zhovorčivý ktorý rád rozpráva • hovornývravnýzvravný (op. mlčanlivý): má zhovorčivú, hovornú ženukomunikatívny (ktorý rád a ľahko komunikuje; op. nekomunikatívny): komunikatívny typ človekaexpr.: radorečnýradovravný: radorečný muž je výnimkouvýrečný (ktorý plynne a pohotovo rozpráva) • zried.: rečnýrečnivý: výrečný rozprávač, prednášateľveľavravnýmnohovravný (ktorý veľa rozpráva, obyč. zbytočne): mnohovravná sekretárka


    náhlivo ponáhľajúc sa, s náhlením • chytrorýchlo: náhlivo, chytro sa vrátila po kľúče; rýchlo sa obrátila dozaduv náhlostiv náhlivostiúchytkom: v náhlosti, v náhlivosti, úchytkom si zbalil vecichvatnechvátavochvatom: chvatne, chvátavo odpratala všetko zo stola; náhlivo, chvatom si potiahol z cigaretys chvatomv chvates veľkým chvatom: s chvatom, v chvate si natiahol topánky a odišielnarýchlonachytronapochytronapochytre: náhlivo, narýchlo sa rozlúčila s rodičmi; nachytro, napochytro vyrozprával, čo sa mu stalo

    porov. aj rýchlo


    narýchlo s malou spotrebou času, obyč. v časovej tiesni • nachytronapochytronapochytrenaponáhlonaponáhle: narýchlo, nachytro rozložil oheň v sporáku; napochytro, naponáhlo uvarila zapraženú polievkurýchlochytrobehomhovor. bežky: rýchlo, chytro si pobalili veci a odišliv rýchlostiv náhlosti: narýchlo, v rýchlosti, v náhlosti sa pozrel, či niečo nezabudolnáhlivoúchytkomletmoletkomzried. naúchytkyzastar. letky: náhlivo, úchytkom sa zmienil o svojich ťažkostiach; letmo, letkom si prečítal novinychvatnes chvatomzastaráv. nachvat: chvatne, s chvatom zobral, čo sa mu dostalo pod ruku; nachvat opustili úkrytsúrnenáhle (bez akéhokoľvek časového odkladu): súrne, náhle musel odísť


    odstrašujúci ktorý vzbudzuje strach a tým odrádza od niečoho negatívneho: opilec je pre deti odstrašujúcim príkladomvýstražnývarovný (slúžiaci ako výstraha, varovanie): výstražný trest; odstrašujúci, varovný prípad


    varovný upozorňujúci na nebezpečenstvo • výstražný: varovný signál, výstražná tabuľavystríhavý: vystríhavý hlasnár. varovčivý (Figuli)


    výstražný p. varovný


    podnapiť sa mierne sa opojiť alkoholom • pripiť sapodpiť sa: chlapi sa v krčme rýchlo podnapili, pripili, podpilihovor. expr.: potrundžiť sazried. potrunčiť sapodgurážiť saexpr.: uhnúť siprihnúť si: hneď vidieť, že si uhli, prihliexpr. potúžiť sažart.: podkovať sapodkuť safraz.: mať v hlavemať pod čapicou/pod klobúkom/pod čepcommať lampáš v hlave (byť mierne opitý) • byť v náladeexpr.: byť chytenýbyť frcnutýbyť drgnutýbyť koštovaný (Timrava)expr.: mať špičkumať špicu

    p. aj opiť sa, vypiť si


    popredný ktorý je v popredí (v zmysle dôležitosti, významu, poradia) • čelnýhlavný: poprední, čelní, hlavní predstavitelia štátuvýznamnývýznačnýpredný: popredné, významné, význačné, predné osobnosti vedy, kultúry; zaujať významné, význačné, predné miestoprvý: prvé športové družstvo; je prvým žiakom v triedeprominentnýprominentský: prominentný lekár, umelecuznávanýzastar. uznaný (popredný vďaka uznaniu): uznávaný, uznaný huslista

    p. aj známy


    prvoradý stojaci na prvom mieste z hľadiska dôležitosti, významu, potreby a pod. (op. druhoradý) • hlavnýzákladný: prvoradé, hlavné, základné ciele, povinnostiprvýnajdôležitejší: štúdium je uňho na prvom, najdôležitejšom miestekniž. prioritný: prioritná pozícia, prioritné oblastiprednostný (prednostne prvý v poradí): žiadosti určené na prednostné vybavenie; prednostná návštevakniž. eminentný: mať na niečom eminentný záujempoprednýprednývýznamnývýznačný: popredný, predný, významný, význačný pracovník


    slávny 1. ktorý je zahŕňaný slávou, verejne uctievaný, obdivovaný, zbožňovaný • chýrnysvetoznámysvetochýrnypreslávenýlegendárnypovestnýpopredný: slávny, chýrny lekár; svetoznámy maliarov obraz; svetochýrny, preslávený, legendárny vojenský generál; povestná námorná bitka, preslávené mestoznámypopulárnysvetovýkniž. zvučný (o ktorom sa vie, ktorého každý pozná): známy hudobný skladateľ; populárne, zvučné menouznávanýkniž.: renomovanýfamózny (ktorý sa teší úcte, uznaniu): uznávaný, renomovaný vedec, famózny virtuózhovor.: chýrečnývychýrený: chýrečná, vychýrená sonátapren. nesmrteľný (navždy preslávený): nesmrteľné dielo básnikakniž. zastar.: slovutnýpreslovutný: slovutný, preslovutný muž národakniž. staroslávny (v minulosti preslávený)

    2. ktorý je preslávený svojím významom, dôležitosťou • významnýdôležitývýznačný: oslava slávneho, významného, dôležitého výročia; význačný deň v dejináchvynikajúciznamenitý: vynikajúci, znamenitý čin

    3. p. vážený


    vážny1 1. ktorý neprejavuje navonok svoj vnútorný stav, najmä veselosť; svedčiaci o tom (op. veselý): vážny starec, vážna povahaneveselý: neveselá náladaprísny: prísny pohľaddôstojný: dôstojné správaniezdržanlivýodmeraný (ktorý vyjadruje odstup, zdržanlivosť): odmeraný hlaschladný: chladný úsmevstrohý: strohá odpoveďsubšt. dospelácky

    2. ktorý má veľkú váhu, veľký význam, veľký dosah • závažný: hrozí mu vážne nebezpečenstvo; je to vážny, závažný problémdôležitý: dôležitý návrhvýznamnývýznačný: významná, význačná udalosťdôrazný: dôrazné upozornenie

    3. prejavujúci zodpovedný prístup, hlboký záujem • seriózny: vážny, seriózny uchádzač o miesto; mať vážnu, serióznu známosťnaozajstnýozajstnýopravdivý: naozajstný, ozajstný vedecskutočný: skutočný ľúbostný vzťahhodnotný: hodnotné vedecké dielocenný: cenný človeksolídny: solídny obchodník

    4. ktorý má intenzívny účinok, veľké dôsledky • závažný: vážna, závažná dopravná nehoda; vážny, závažný trestný činnebezpečný: nebezpečná chorobaťažký: utrpieť ťažkú porážkupovážlivýzastar. povážny: povážlivá situáciakritický: chorý je v kritickom stavekrízový: krízové obdobie

    5. p. vážený


    veľký 1. presahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny; presahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. malý): veľký strom, veľká búrkaznačný: značná výška, značná prevahanadmerný: nadmerný bytenormný (nadmieru veľký): enormný zisknemalý (pomerne veľký): mal z toho nemalý úžitokneobyčajnýnezvyčajný: neobyčajný, nezvyčajný záujem o výstavurozmernýrozsiahly (majúci veľký rozmer): rozmerné, rozsiahle lány pšenicegigantickýkolosálnymonumentálny (ohromujúco veľký rozmermi, hodnotou): gigantické, kolosálne súsošie, monumentálna stavbaobrovskýohromnýexpr.: ozrutnýozrutánskyobrovitývelikánskyveličiznýveličaznýpreveľkýpreohromný (nezvyčajne veľký čo do rozmerov, intenzity, významu): obrovský, ohromný vietor; obrovské, ohromné územie; obrovský, ohromný dosah niečoho; ozrutné, obrovité chlapisko; obrovský, ozrutánsky, velikánsky dub; je v ňom velikánska, preveľká túžba po poznanímohutný (nezvyčajne veľký): mohutný vzrast, mohutný dojempalcový (o veľkých titulkoch v novinách) • nadpriemerný: nadpriemerný výkonveľkolepýimpozantnýgrandióznymajestátny (svojou veľkosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikovšokujúci (spôsobujúci šok svojou veľkosťou): šokujúci rozsah škôdmocnýsilný (veľmi veľký čo do intenzity; op. slabý): mocná, silná armáda; silný kašeľstatnýrobustnýhovor. dúži (veľký čo sa týka vzrastu): statný, robustný, dúži mládenecvýdatný (veľký v množstve, kvalite): výdatný dážďpočetnýhojný (veľký počtom): početná rodina; hostia prišli v hojnom počtevýznamnývýznačný (veľký významom): významný, význačný človekvýrazný: výrazný úspech, je to markantný rozdielrekordný: ukazuje sa rekordná úrodadobrýhovor. hodný (prekračujúci danú mieru): dobrý kus cesty, čakal hodnú chvíľudlhý (veľký čo do dĺžky al. časového úseku; op. krátky): dlhá vzdialenosť, dlhé trvanie zimyširoký (veľký al. vyhovujúci čo do šírky; op. úzky): široký otvorrozvetvenýrozkonárený: rozvetvené príbuzenstvohlboký (veľký čo do hĺbky; op. plytký): veľká, hlboká jamavysoký (majúci veľkú výšku, hodnotu, mieru; op. nízky): veľký, vysoký chlap; vysoký tlak v pneumatikáchhrubýobjemnýrozložitý (veľký čo sa týka objemu, rozlohy): hrubá, objemná kniha; rozložitý hradvoľný (veľký čo do rozmeru, priestoru; op. tesný): nohavice sú mu voľnéprudkýintenzívny (intenzívne prežívaný al. prejavovaný): prudká nenávisť; prudká, intenzívna bolesťexpr., často iron. ťažký (majúci intenzívny účinok): ťažká porážka, ťažký frajerprenikavý: prenikavá zmenaexpr. závratný: ísť závratnou rýchlosťounesmiernyexpr. prenesmiernykniž. neskonalý: nesmierna, prenesmierna, neskonalá radosťpriveľkýprílišný (príliš veľký): priveľká záhrada, prílišná horlivosťtrestuhodnýexpr.: hriešnynekresťanský: trestuhodná nedbanlivosť; hriešne, nekresťanské cenykniž., obyč. iron.: úctyhodnýctihodný: pešo prešiel úctyhodnú, ctihodnú vzdialenosť; ctihodná cenapriepastný: priepastné spoločenské rozdielyhovor.: peknýkrásny: pekný, krásny platexpr.: riadnyporiadny: riadna kopa peňazí; bola už poriadna tmaexpr.: ukrutnýpreukrutnýukrutánskyúžasný: ukrutný, ukrutánsky hlad; preukrutná láska; úžasné tempoexpr.: krutýšialený: krutá bolesť, šialený strachhovor. expr.: hroznýstrašnýpríšernýzúfalýhrozitánskydesný: hrozný, strašný smäd; zúfalý neporiadok; hrozitánska silaexpr. smrteľný: smrteľná vážnosťexpr.: čertovskýdiabolský: čertovská zimaexpr.: tučnýmastný: dostával tučné provízieexpr.: miliónovýmiliardový: budú to miliónové, miliardové stratyexpr. stonásobný: stonásobná bolesťexpr.: náramnýprenáramný: robiť náramný krikexpr.: bezodnýbezdný: bezodné zúfalstvohovor. neúrečný: neúrečný majetokexpr. večný: večná škodaneohraničenýneobmedzený: neohraničené, neobmedzené možnostinevyčerpateľný (taký veľký, že sa nedá vyčerpať): nevyčerpateľné zdrojenesčíselnýnespočetnýkniž. nesčítateľný (taký veľký, že sa nedá spočítať): nesčíselné zásoby, nespočetné davyexpr. státisícový: státisícové zástupyneslýchanýnevídaný: neslýchaná krivda, nevídané víťazstvozávideniahodný: závideniahodné úspechynepredstaviteľnýneopísateľný (taký veľký, že sa nedá predstaviť, opísať): nepredstaviteľná bolesťneuveriteľný (taký veľký, že sa nedá uveriť): neuveriteľná smelosťneospravedlniteľný (taký veľký, že sa nedá ospravedlniť): neospravedlniteľná bezočivosťneodpustiteľný (taký veľký, že sa nedá odpustiť): neodpustiteľná chybaneuhasiteľnýnezhasiteľnýkniž. neukojiteľný (taký veľký, že sa nedá uhasiť, utíšiť): neuhasiteľný smädneutíšiteľný: neutíšiteľná túžbakniž. nepreberný: nepreberné množstvo tovarunedohľadnýnedozerný: nedohľadné následky, nedozerné diaľkyneľudský: neľudské utrpenienadľudský: nadľudská námahaexpr. nekonečný: nekonečná vďakakniž.: titanský: titanský zápasgoliášsky: goliášska silakniž. zastar. drahný (o množstve a veľkosti): drahný kôš (Záborský)hovor. maxi: to je maxi tortasubšt.: hovädský • hovadský • sakramentský

    2. p. vynikajúci 1 3. p. dospelý


    vplyvný ktorý má vplyv: vplyvné známostivážny (ktorý vzbudzuje úctu, rešpekt): najvážnejší zástupcovia mestaautoritatívny (ktorý má autoritu): autoritatívna osobnosťvýznamnývýznačnýzávažnýdôležitý (ktorý má značný význam): významný, význačný občan; závažný, dôležitý faktorprestížny (ktorý má významné postavenie): prestížne postavenievážený (požívajúci vážnosť): vážený člen rady


    význačný p. významný 1


Pozri výraz NÁV v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV