Synonymá slova "motaãƒâ" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 16 výsledkov (1 strana)
-
hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťoch • rozprávať • hovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkoch • vykladať • rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plány • expr.: roztriasať • pretriasať • premieľať • rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa • šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriť • kraj. povedať: ľudia povedajú všeličo • povrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zle • nár. trizniť (Hviezdoslav) • expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty) • kniž. zastar. vetiť • odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeň • rečniť • expr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalo • hrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytuje • expr. húsť • hovor. expr.: hustiť • trúbiť • vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučku • expr.: vrčať • sipieť • syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať • brechať • prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť • rapotať • rapkať • sypať • súkať • mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slová • expr.: trkotať • drkotať • mrkotať • gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať • slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slová • expr.: hlaholiť • šveholiť • hrkútať • ševeliť • štebotať • švitoriť • džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú deti • spievať (spevavo hovoriť) • šepkať • šeptať • šuškať • expr. šepotať • hovor. expr. šušotať • expr.: šušúkať • šepoliť • šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do ucha • expr.: šomrať • šamotiť • šemotiť • šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať • mrmlať • mrmotať • mumrať • brblať • bručať • dudrať • dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudre • expr.: huhlať • huhňať • fufnať • chuchmať • chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasom • drmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať • jachtať • hovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevine • expr.: brbtať • brbotať • hatlať • bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať • trepať • tliapať • trieskať • plieskať • baláchať • búchať • kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôže • hrub. drístať • subšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravda • expr.: pliesť • motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť • repentiť: Čo repetí tá stará? • hovor. expr.: remziť • remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať • ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať • handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)
porov. aj kričať 1
2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať
miasť spôsobovať zmätok v mysli • pliesť: Čo ma mätieš, pletieš? Nepleť ma!; tvoja otázka ma mätie • privádzať do rozpakov/do pomykova/do zmätku (spôsobovať bezradnosť): také žarty ma privádzajú do rozpakov • expr.: motať • mítoriť: Nemotaj ma pri čítaní! • expr. mátať: čosi mu máta hlavu • mýliť • zavádzať (miasť niečím nepravdivým): mýlil, zavádzal kolegov výmyslami • dezorientovať • expr.: balamutiť • baláchať: dezorientovať verejnú mienku; baláchali nás peknými rečami • konšternovať • kniž. konfundovať (zároveň prekvapovať, udivovať): v nečakanej situácii bol konšternovaný
motať 1. okrúcaním upravovať al. umiestňovať • vinúť: motala, vinula priadzu; motať, vinúť niť na cievku • súkať: súkal povrázok • namotávať • navíjať • nakrúcať • natáčať (motať na niečo): namotával, nakrúcal lano na bubon • zamotávať • pantať (motaním spletať): zamotával, pantal dva povrazy spolu
2. p. miasť 3. p. tárať
mútiť 1. miešaním robiť mútnym • kaliť • zakaľovať: dážď múti, kalí vodu; zakaľoval mladé víno • špiniť • znečisťovať (mútiť nečistotou): špinil, znečisťoval studničku saponátom
2. expr. vyvolávať nesprávnu, zmätenú predstavu • miasť: hnev mu mútil, miatol rozum • pliesť • mýliť: plietli, mýlili ho nejasné reči • expr.: balamutiť • mítoriť • motať: dievčence mu balamutili, motali hlavu • zavádzať • klamať • ohlupovať • podvádzať (úmyselne): zavádzal, ohlupoval celú verejnosť
pliesť 1. zhotovovať prevliekaním ohybného materiálu (obyč. nití) • hovor. štrikovať: pliesť, štrikovať sveter z ovčej vlny • zapletať (pletením upravovať): zapletať si vlasy do vrkoča • súkať • spriadať • zvíjať: súka, spriada hrubý povraz
2. spôsobovať omyl niekoho • miasť • mýliť: plietol, miatol, mýlil ma jeho prísny pohľad • klamať • zavádzať: neobjektívne fakty klamú, zavádzajú • expr. balamutiť • baláchať • blázniť: balamutiť dievčaťu hlavu • hovor. šialiť: zbytočne nás to šiali • hovor. expr. pantať: pantali nás sladkými rečami
3. neisto pohybovať (nohami, jazykom) • prepletať • zapletať: ledva pletie, prepletá nohami; od vyčerpania nezmyselne pletie, zapletá jazykom
4. meniť fakty tak, že sa stávajú nejasné, nezrozumiteľné • miešať: pletie, mieša si pojmy • hovor. komoliť • prekrúcať • motať: komolí, prekrúca zmysel povedaného • hovor. preinačovať (robiť iným): keď sa jej to hodí, všetko preinačuje • fraz. prevracať naruby • prevracať: fakty úmyselne prevracia (naruby)
5. p. tárať
tárať expr. nepremyslene, nerozvážne, obyč. veľa a zbytočne hovoriť • expr.: trepať • tliapať • trieskať • plieskať • búchať • kvákať • hrub. drístať: tára, trepe hlúposti; trieska, plieska, búcha do sveta; ustavične kváka o tom istom; drísta samé hlúposti • expr.: pliesť • motať (bez zmyslu): Čo toľko pletieš, moceš? • expr.: mlieť • trkotať • drkotať • rapotať (rýchlo, obyč. mechanicky, bez hlbšieho zmyslu): mleli, trkotali o bezvýznamných veciach • pejor. jazyčiť (veľa, zle rozprávať o niekom) • hovor. expr.: repetiť • rependiť • klebetiť: ženy po celý čas repetili, rependili, klebetili o deťoch • expr.: bľabotať • ľapotať • ľaptať: je to iba prázdne bľabotanie; ustavične ľap(o)ce o dačom • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (tárať o daromniciach): niečo šepletila, taľafatkovala, haraburdila s kamarátkou • expr.: baláchať • balušiť (táraním vyvolávať zmätok): balácha, baluší do sveta • expr.: brblať • brbotať • frfotať: Prestaňte už frfotať! • subšt.: kecať • valiť: nehodno mu veriť, to iba valí • fraz.: strieľať/hovoriť dve na tri • hovoriť, čo slina na jazyk donesie • púšťať si ústa/jazyk na prechádzku/na špacírku • mlátiť prázdnu slamu
vinúť 1. krúživým pohybom umiesťovať • navíjať: vinuli, navíjali drôt na cievku • motať • namotávať: motať vlnu • obtáčať • obkrúcať • ovíjať (vinúť okolo niečoho): obkrúcal, ovíjal jej ruku okolo pása
2. nežne k sebe pritláčať • túliť: matka k sebe vinula, túlila dcéru • objímať (obopínať rukami): objímala syna • tisnúť • tískať • tiskať • pritískať • privíňať • prituľovať (vinúť s väčšou silou): tisol si na hruď uplakané dieťa • stískať • zvierať • zovierať (s veľkým tlakom vinúť k sebe): zvieral ju v náručí • expr. tuľkať
chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčať • vykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cesty • ísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšu • hovor. expr.: pešovať • pechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopca • chodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicou • expr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po meste • expr.: vláčiť sa • expr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláči • expr.: behať • lietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodoch • hovor. pendlovať • expr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať sa • prevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškami • kniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horou • expr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulici • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedine • expr.: motať sa • motkať sa • tmoliť sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa • plantať sa • pľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynke • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korze • hovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský) • nár. obalkovať (Rázus)
2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električky • expr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri
3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce autom • navštevovať: navštevuje zdravotnú školu • chodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu
4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcom • hovor. vodiť sa • expr. vláčiť sa • nár. vodáckať sa (Kukučín) • stýkať sa • mať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)
5. p. patriť 1
kutiť expr. 1. robiť nejakú drobnú (domácu) prácu • robiť • porábať: kutila čosi v kuchyni; Čo porábate? (obyč. ako kontaktová formula) • motať sa: motá sa okolo domu od rána
2. p. chystať
motať sa 1. expr. chodiť bezcieľne z miesta na miesto • potulovať sa • ponevierať sa: motá sa po byte; poneviera sa po meste • túlať sa • blúdiť (v dlhšom časovom rozpätí): túla sa po horách • expr.: tárať sa • potĺkať sa • popletať sa • vláčiť sa: tára sa, potĺka sa, vláči sa po uliciach • hovor. expr. zarážať sa: zaráža sa po svete • expr.: tmoliť sa • tmoľkať sa • motkať sa • šmatlať (sa) (obyč. na malom priestore): motká sa, šmatle okolo domu • expr.: šuchtať sa • šiplať sa • šiplikať sa • plantať sa • pľantať sa • pantať sa • kutiť sa (pomaly, obyč. zavadzajúc, sa motať): šuchce sa po kuchyni; šipliká sa v záhrade • obchádzať • obchodiť (motať sa v blízkosti, okolo niekoho, niečoho): stále obchádza, obchodí okolo zámku • expr.: obšmietať sa • opletať sa: obšmietali sa mame okolo nôh • expr.: vrázdiť sa • vráziť sa (chodiť hore-dolu cez dvere): vrázdili sa sem-tam cez dvere • hovor. expr.: obchendovať • obsmŕdať: Neobsmŕdaj tu! • nár. expr.: ošmŕdať (sa) • oplentať sa • šemotiť • šemotiť sa: šemotí v kôlni • expr.: mrviť sa • mlieť sa (vo väčšom množstve): ľudia sa v obchode melú; mrviť sa v tlačenici, v zástupe • nár. šukať • nár. expr. kikoliť sa (motať sa na jednom mieste)
2. p. tackať sa 3. p. pliesť sa 1, 2 4. p. zavadzať
obšmietať sa expr. 1. chodiť v blízkosti niekoho, niečoho obyč. s istým zámerom • hovor. expr.: obsmŕdať • obsmrdkávať • ošmŕdať sa • obšmŕdať sa: okolo záhrady sa obšmietal akýsi neznámy; deti obsmŕdali, obšmŕdali sa okolo sporáka • expr. obskurovať • sliediť (s nedobrým úmyslom) • hovor. expr. obchendovať • obchádzať • postávať (často bez zámeru): Čo tu obchendujete, postávate?; stále tu ktosi obchádza • expr. obtierať sa: dieťa sa obtiera okolo matky • motať sa • expr. motkať sa • popletať sa • ponevierať sa • potulovať sa • krúžiť • krútiť sa • vrtieť sa (bez zámeru): nič nerobí, iba sa motá, poneviera po dome; Nekrúť sa, nepopletaj sa tu, kde sa pracuje!
2. p. zaliečať sa
pliesť sa hovor. 1. dávať sa dohromady (obyč. neusporiadane) • spletať sa: popínavé rastliny sa pletú, spletajú do mohutného chumáča • zauzľovať sa • chlpiť sa: nite sa jej pod rukami zauzľujú, chlpia • miešať sa: myšlienky, vedomosti sa starcovi už miešajú • motať sa • mútiť sa: všetko sa mu v hlave motá, múti
2. prekážať v pohybe, v činnosti • motať sa • zavadzať: pletú sa mu, motajú sa mu popod nohy všelijaké haraburdy; zavadziaš mi v ceste, pletieš sa mi do cesty • byť v ceste • stáť v ceste: pozor, si mi v ceste, stojíš mi v ceste, pletieš sa mi do cesty • expr.: plantať sa • pľantať sa • motkať sa • pantať sa • tmoliť sa (popod nohy, okolo nôh)
3. robiť chyby • mýliť sa • byť na omyle: pletieš sa, mýliš sa, si na omyle, pravda je iná; pliesť sa, mýliť sa v počítaní • dopúšťať sa omylu: nie je presný, často sa dopúšťa omylu • miasť sa: nevie sa dobre vyjadrovať, často sa v reči mätie
4. neurčito sa vybavovať v pamäti • mariť sa: čosi sa mi pletie, marí, že som dievča už kdesi videl • zdať sa • vidieť sa (javiť sa v neurčitých črtách): zdá sa mi, vidí sa mi, že to bolo ináč
5. p. starieť sa 6. p. snívať sa
prekážať 1. byť fyzickou prekážkou vo voľnom pohybe al. pri inej činnosti; pren. byť nepohodlný (psychicky) • byť prekážkou • byť na prekážku • zavadzať: stôl nám tu prekáža, je na prekážku, zavadzia, musíme ho odsunúť; haluze prekážajú, zavadzajú vo výhľade z obloka • vyrušovať • mýliť: nové poriadky starkú vyrušujú, mýlia • menej vhodné vadiť: neporiadok mi tu nevadí • stáť v ceste • byť v ceste: Nestojte, nebuďte nám v ceste, uhnite! • ťažiť • byť na ťarchu (psychicky): jej vtieravosť mi je na ťarchu, ťaží ma • expr.: plantať sa • pľantať sa • pliesť sa • motať sa: plantať sa, pliesť sa popod nohy niekomu; Nemoc sa mi tu! • pren. expr. svietiť: daj to preč, nech to tu nesvieti
2. spôsobovať, že niekto nemôže niečo uskutočňovať • robiť prekážky • znemožňovať: prekážať, robiť prekážky v štúdiu niekomu; znemožňovať niekomu hru • zabraňovať • brániť • zamedzovať • zahatávať: zabraňovať, brániť niekomu v rozlete; vedome mu zamedzuje prístup k materiálom • mariť: maria nám plány • krížiť: krížiť zámery niekoho • hovor. hamovať • brzdiť (prekážať spomaľovaním): hamovať, brzdiť duševný vývin dieťaťa
tackať sa neisto, kolísavo, ťažko, vratko kráčať (od slabosti, opitosti a pod.) • potácať sa • expr. potackávať sa • zried. tácať sa: ustatá tacká sa domov; pri chôdzi sa potácal, potackával • nár. potáčať sa (Timrava) • motať sa • plantať sa • pľantať sa • pliesť sa (neisto kráčať): už nevládze, iba sa moce, pľance medzi ľuďmi • tyckať (kráčať potkýnajúc sa): v tme tycká po ceste • expr.: šnurovať • zošívať (z jednej strany na druhú): opitý šnuruje, zošíva cestu • nár. expr. grackať (ťažko kráčať): starká grackala za nami • neos.: socia ho • sáče ho (pri opitosti, mdlobe) • expr.: vliecť sa • ťahať sa (namáhavo kráčať): chorý sa sotva vlečie, ťahá k posteli • expr. prepletať nohami: ledva prepletá nohami
túlať sa 1. chodiť bez cieľa • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť: celé dopoludnie sa túlať, potulovať po meste; potulovať sa, potĺkať sa po dome; blúdi, bludári po hore • nár. brílať (Zguriška) • expr.: vláčiť sa • tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: Kde sa vláčite, tárate, tlčiete, zarážate? • expr.: zháňať • zháňať sa: celé dni (sa) zháňajú kdesi • expr.: motať sa • motkať sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa (často pritom zavadzať): deti sa mot(k)ajú po dvore; všetci sa tu popletajú, pletú • expr.: tmoliť sa • plantať sa • pľantať sa: mládež sa tmolí, pľance po uliciach • nár. obalkovať sa (Rázus) • hovor. expr. brúsiť (aj s istým zámerom): brúsiť po meste; brúsiť za chlapcami • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po pláži • expr. obíjať sa (Tajovský): len tak sa obíjať po krčmách • nár. lógovať (Čeretková)
2. s obľubou sa zdržiavať mimo domu • potulovať sa: od malička sa rád túlal, potuloval • expr.: tárať sa • lanfáriť • nár. drndať (Kálal) • subšt. flákať sa (nečinne): lanfáril, flákal sa celý deň • expr.: brílať • falangovať • halaškovať • hovor. zried. vagabundovať • zastar.: hajdúsiť • hajdúšiť • hauzírovať • subšt. čavargovať • cestovať • putovať • expr. vandrovať (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete
zavadzať byť fyzickou prekážkou pri nejakej činnosti, pren. byť niekomu na škodu, nepohodlný • prekážať • byť prekážkou • byť na prekážku • byť v ceste • stáť v ceste: spadnuté konáre zavadzali, prekážali bežcom; už vám nič nie je, nestojí v ceste, môžete prejsť; zavadzať niekomu v kariére • menej vhodné vadiť: vadia mi tu zbytočné veci • expr.: pľantať sa • plantať sa • pliesť sa • motať sa: deti sa pľantali, plietli, motali matke pod nohy • hovor. expr. svietiť: odlož riad, nech nesvieti na stole celý deň • ťažiť • byť na ťarchu (psychicky): hlas vŕtačky ma celý deň ťaží, je mi na ťarchu