Synonymá slova "mód" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 83 výsledkov (1 strana)

  • modalita lingv. spôsob vyjadrovania vzťahu hovoriaceho k deju • lingv. modálnosť


    modálnosť p. modalita


    model 1. vec al. osoba, podľa ktorej vznikajú v istom zmysle rovnorodé veci al. napodobneniny • predloha: maľovať podľa živého modelu, živej predlohy

    2. vec al. ideálny obraz veci, ktorá (ktorý) je prvým (materiálne) stvárneným al. vyabstrahovaným členom v rade rovnorodých objektov • typvzorprototyp: model, typ, vzor, prototyp kladného hrdinu

    3. zmenšené detailné znázornenie predmetu, ktoré slúži ako plán al. vzor • maketa: model, maketa lietadlaprototyp


    strih 1. spôsob strihania al. ušitia oblečenia a pod.: oblek moderného strihufazóna: klasická fazóna sukne; strih, fazóna účesumodelvzor: nové modely, vzory dámskych šiat

    2. p. zostrih


    typ 1. jednotlivec al. vec (príp. ich súhrn) ako predstaviteľ celej skupiny: typ demokratického politika; taký typ ľudí nemám ráddruh: plemenný, úžitkový druh dobytka; rozličné druhy písmavzor: bola vzorom matkyhovor.: sortafajta: sorta, fajta psovkniž. prototyp: prototyp vedeckého pracovníkakniž. zastar. typus

    2. výrobok ako predstaviteľ celej série: nový typ rodinného domčekaprototyp: prototyp strojamodel: model pretekárskeho autavzor: vyrobiť nový vzor topánok

    3. p. ráz


    vzor 1. kto je hoden al. čo je hodno nasledovania; kto al. čo predstavuje vlastnosti (obyč. kladné) celej skupiny: vzor dokonalého pracovníka; vzor otcapríklad: bol príkladom obetavostipredobrazobraz (ideálny vzor): je predobrazom ženy; budova je obrazom súčasnej architektúryideál (dokonalá podoba vyhovujúca predstavám): stelesňoval ideál altruistutyp: pravý typ umelcakniž.: prototyptypus: je prototypom dobrého futbalistuzastar. vzorec (Vajanský)

    2. čo je určené, obyč. ako pomôcka na napodobňovanie: vzor na vyšívaniepredloha: kresliť podľa predlohyšablóna (vzor na zhotovenie al. kontrolu rovnakých predmetov): maliarska šablóna, vyrábať podľa šablónyukážka (čo slúži ako vzor): ukážka kvalityzastar. al. expr.: mustramuštra: používať niečo ako mustru, muštru

    3. celkový vzhľad, tvar istého výrobku: vystavovať nové vzory áutmodeltyp: najnovšie modely šiat; zlepšený typ chaty

    4. ozdobný obrazec na tkaninách, skle a pod. • vzorka: koberec s pestrým vzorom; háčkovať zložitú vzorkudezén (vzor na tkanine a pod.): zimný dezén na pneumatikezastar. al. expr.: mustramuštra: orientálna mustra, muštrazastar. vzorec


    modelovať plasticky upravovať do istého tvaru • tvarovať: modelovať, tvarovať figúrky z hliny; tvarovanie odliatkovstvárňovaťformovať: výchovou stvárňovať, formovať človekatvoriťutváraťvytvárať: veda tvorí, modeluje obraz sveta; utvárať, vytvárať nový štát


    modernizovať p. zosúčasniť


    zosúčasniť dať niečomu súčasný, aktuálny ráz • zaktualizovať: zosúčasnenie, zaktualizovanie umeleckej tvorbymodernizovaťzmodernizovať (prispôsobiť súčasným pomerom, podmienkam al. móde): (z)modernizovanie zariadenia, výrobyzried. sprítomniť: sprítomniť literárne dielo filmovou rečou


    moderný 1. vyhovujúci požiadavkám dneška; práve prebiehajúci (op. zastaraný) • súčasný: zložitosť moderného, súčasného sveta (op. minulého); výstava moderného, súčasného umenia (op. starého, starobylého); vybavenosť pracoviska súčasnou technikoudnešnýterajší (op. včerajší, minulý): rád počúva dnešnú hudbu; dnešná, terajšia podoba školstvanový (op. starý): moderný, nový veknovodobýnovoveký (týkajúci sa súčasnosti): nároky novodobého človeka stúpajú; moderné, novoveké dejinyhypermodernýsupermodernýultramoderný (zdôrazňujúci modernosť, súčasnosť): hypermoderné, supermoderné stroje; supermoderné, ultramoderné umeniepriekopníckypokrokovýprogresívnyavantgardnýavantgardistickýkniž. pioniersky (ktorý predstavuje pokrok, usiluje sa o pokrok; op. reakčný, spiatočnícky): pokrokové, priekopnícke názory; progresívne, pionierske metódy práce; pokrokový, avantgardný smer v umeníhovor. novotnýzastar. novosvetský

    2. vyhovujúci požiadavkám panujúceho vkusu, dobovo obľúbený, používaný (op. zastaraný) • módny: kúpiť si moderný, módny klobúksúčasný: oblečený v súčasnom štýleterajšídnešný: terajšie, dnešné smery v hudbehypermodernýsupermodernýultramoderný (prepiato moderný): hypermoderné, supermoderné, ultramoderné účesyavantgardnýavantgardistický (predbiehajúci svoju dobu): avantgardné obrazy


    súčasný 1. ktorý sa vzťahuje na súčasnosť; ktorý jestvuje teraz, v prítomnosti • dnešnýterajší: súčasný, dnešný, terajší pohľad na históriu; súčasná, dnešná, terajšia generáciamomentálnyzastar. momentánnykniž. prítomný (jestvujúci v danom okamihu, práve teraz): momentálny, prítomný stavmoderný (op. zastaraný): moderný spôsob života; moderné druhy umenianovodobýnovýnovoveký (op. starý): novodobé, novoveké svetové dejiny; novodobá, nová veda; nový vek

    2. ktorý prebieha naraz s iným, súčasne • súbežnýparalelný: súčasný, súbežný vývin; paralelné premietanie niekoľkých filmovsynchrónnysynchronický (op. diachrónny, diachronický): synchrónny, synchronický priebeh zmiensimultánny: simultánne rozzvučanie niekoľkých nástrojov

    3. p. súveký


    modifikácia 1. p. obmena 1 2. p. úprava 2


    obmena 1. nepodstatne zmenená podoba niečoho • variáciamodifikácia: program odznel v niekoľkých obmenách, variáciách, modifikáciáchvariantverzia (jedna z možných podôb textu): variant piesne; film nakrútili vo dvoch verziáchparafráza (voľná obmena): parafráza myšlienkymutácia: mutácia buniekmat. permutáciaodb. vid: vidy uhlíka, lingv. vid slovesa

    2. p. zmena 1


    úprava 1. prispôsobenie istým požiadavkám, istému cieľu: úprava kancelárií na bytyadaptácia: adaptácia budovyaranžmán: aranžmán piesne, hudobnej skladby

    2. uvedenie do žiadaného stavu, zlepšenie z vonkajšej i vnútornej stránky: úprava cesty, trate, úprava platov, úprava látkyregulácia: regulácia potokareforma (zásadnejšia úprava): reforma pravopisuapretúraapretácia (konečná úprava): apretúra, apretácia rukopisu, textunovelizácia (úprava právnou normou): novelizácia zákonaštylizácia (úprava na iný štýl): štylizácia piesnekniž. modifikácia: vývinové modifikáciekniž. adjustácia (vystrojenie všetkým potrebným): adjustácia tovaru, výrobkov

    3. p. vzhľad 4. p. smernica


    meniť 1. robiť z niečoho niečo iné • premieňať: meniť, premieňať púšť na úrodnú pôdupozmeňovaťobmieňaťkniž. modifikovať (čiastočne meniť): človek postupne pozmeňoval, modifikoval prírodu; obmieňať textdeformovať (so zmenou k horšiemu): deformoval povahu dieťaťa zlou výchovouodb.: metamorfovaťmutovaťpermutovať: metamorfované horniny; permutované prírodné rezervácie

    2. nahrádzať niečím iným toho istého druhu • striedať: menila, striedala šatyobmieňaťvarírovaťvariovať (meniť s návratmi k pôvodnému): obmieňal, varíroval hudobnú témumodulovať (meniť zvuk): modulovať hlastech. konvertovať: konvertovaný prúd

    3. dávať jednu vec za inú • vymieňať: menil, vymieňal poistkyzamieňať: zamieňal byt za väčší, zamieňal koruny za markypejor.: čachrovaťmachľovaťveksľovať (nečestne, pokútne meniť): čachrovali, machľovali s devízamihovor.: čaraťčarovať: deti čarali hračkyľud. zastar.: frajmačiťfrajmočiť: trhovníci frajmočili


    modifikovať p. zmeniť 1, meniť 1, upraviť 2


    obmeniť čiastočne zmeniť, dať niečomu variantnú podobu • pozmeniť: obmeniť, pozmeniť plán; pozmenili zostavu mužstvaupraviťmodifikovať (podľa nejakej požiadavky): upraviť znenie predpisu, modifikovať postupvarírovaťvariovať (nedok.): skladateľ varíroval hlavnú tému skladby


    prerobiť 1. urobiť znova, ale inak a lepšie • prepracovať: prerobiť, prepracovať pôvodný projekt metrapretvoriť (tvorivým úsilím): pretvorila domácnosť na útulný domovupraviť (prispôsobiť novým požiadavkám): upraviť kuchyňu na obývačkuprestavaťadaptovaťprispôsobiť (uspôsobiť na iné podmienky): adaptovanie, prispôsobenie objektu na koncertnú sálupoprerábať (postupne, viac vecí) • zmeniťpremeniť (prácou na niečo iné): zanedbané priestranstvo zmeniť, premeniť na kvitnúci parkkniž. modifikovať: projekt modifikujúpreštylizovať (štylisticky prerobiť): preštylizovaná vetaprevychovať (výchovou prerobiť): starého už neprevychováš

    p. aj premeniť

    2. hovor. ostať bez finančného zisku (pri podnikaní, obchodovaní a pod.) • prísť o niečo: pri predaji domu sme veľmi prerobili, prišli sme o veľa peňazístratiťzastaráv. utratiť: pri celej transakcii sme veľa nestratili, neutratilihovor. expr.: prekašlaťprekašľať: pri zlom obchodovaní veľa peňazí prekašlal


    upraviť 1. uviesť do riadneho, žiadaného stavu, zlepšiť vzhľad, stav niečoho: upraviť okolie sídliskasformovaťvyformovať (vonkajšiu stránku niečoho): upraviť, sformovať si vlasyurovnaťpopraviťdať do poriadku: urovnať chodník; popraviť si golier; dať do poriadku ihriskozregulovať (uviesť do žiadaného stavu): zregulovať koryto riekyusmerniť (upraviť do žiadaného smeru): tok treba usmerniťponaprávaťpoupravovaťzried. pouprávať (postupne upraviť): poupravovať si šaty

    2. zmeniť tak, aby to vyhovovalo novým okolnostiam • prispôsobiťuspôsobiť: upraviť, prispôsobiť, uspôsobiť záhradnú chatu na bývanieadaptovaťprerobiť (upraviť na iné podmienky): adaptovať, prerobiť dom na galériupozmeniťobmeniť (čiastočne zmeniť): tréner musel pozmeniť zostavu; plán treba obmeniť podľa nových požiadaviekkniž. modifikovať: pracovný postup modifikujú podľa okolnostínovelizovať (upraviť právnickú normu novelou): novelizovať zákon

    3. dať niečomu vhodný výsledný tvar • urobiťpripraviť: upraviť, urobiť, pripraviť kačicu na čínsky spôsobspracovať: pôdu, cesto treba dobre spracovať

    4. p. usmerniť 1


    zmeniť 1. dať niečomu al. niekomu iný vzhľad, ráz, urobiť iným • premeniť: podarilo sa mu zmeniť, premeniť hlas; svoj postoj nezmením, nepremenímhovor.: preinačiťpreonačiť: meno si preinačil; je taký, už ho nepreonačíšhovor. zinačiť: zariadenie ste si tu akosi zinačilipopremieňať (postupne, viacero vecí) • prerobiťprepracovaťpretvoriť (znova, inak al. lepšie urobiť; dosiahnuť zmenu k lepšiemu): plán napokon prerobili, prepracovali; golier si prerobila na užší; svet sa nedá tak ľahko pretvoriťkniž.: preporodiťprerodiť (podstatne zmeniť): preporodiť spoločnosťprekrútiťprevrátiť (zámerne vyložiť nesprávne): fakty prekrútil, prevrátilpozmeniťobmeniťmodifikovať (čiastočne zmeniť): pozmeniť si názor na vec; melódia je trocha obmenenápren. preladiť: musím celkom preladiť svoj životný programzvrtnúťzvrátiť (nečakane celkom zmeniť): naraz zvrtol názor; zvrtnúť, zvrátiť osud

    2. nahradiť iným • zameniťvymeniť: redaktorstvo rýchlo zmenil, zamenil, vymenil za výnosnejšie povolaniehovor.: začaraťzačarovaťvyčaraťvyčarovať: omylom si začarali, vyčarali, vyčarovali klobúkyvystriedať (postupne nahradiť iným): vystriedať veľa zamestnaníprehodiť (zmeniť navzájom miesto niečomu): prehodiť poradie, slová v textepremeniť (peniaze): premeniť koruny na šilingyrozmeniť (platidlo za menšie v rovnakej hodnote): ísť zmeniť, rozmeniť tisíckupomeniťpozamieňaťpovymieňaťpopremieňať (postupne, viacero vecí)


    modistka výrobkyňa al. predavačka dámskych klobúkov • klobučníčka


    idol predmet zbožňovania • modla: herec sa stal idolom, modlou divákovideál: byť niekomu ideálomexpr.: bôžikboh: žena bola jeho bôžikom, bohom


    modla 1. plastická podoba objektu náboženského uctievania, najmä u primitívnych národov • bôžik: chrám bol plný modiel, bôžikov

    2. zbožňovaná osoba, zried. i vec • idol: stať sa modlou, idolom mládežefetišbôžik: z bytu si urobila fetiš; hračka sa stala pre dieťa bôžikom


    modlár p. modloslužobník


    modloslužobník uctievač modiel • modlár


    modlárstvo p. modloslužba


    modloslužba uctievanie modiel • modlárstvoodb. idolatria


    modlikant p. prosebník


    prosebník kto za niekoho prosí • expr. orodovník: strýko bol môj prosebník, orodovníkexpr. modlikant (kto úpenlivo, naliehavo prosí): prišli za ním traja modlikanti


    domáhať sa s úsilím chcieť niečo dosiahnuť • dožadovať sa: domáhať sa, dožadovať sa spravodlivostinaliehaťvymáhať: naliehal, aby ho povýšili; vymáhal povýšeniehlásiť sauchádzať sa: hlásila sa o svoje práva; uchádzať sa o prácužiadaťpožadovať (výrazne sa domáhať): žiadať právne zárukydotierať (dotieravo sa domáhať) • hovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na riaditeľa, aby zmenil projektexpr.: domŕzaťdolípať (neodbytne sa domáhať) • doprosovať saexpr.: pýtkaťprosíkaťproskaťmodlikať (domáhať sa prosbami): doprosoval sa až na ministerstvefraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu


    modlikať p. prosiť


    prosiť zdvorilo, úctivo predkladať niekomu nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • zastaráv. pýtať: prosiť, pýtať niekoho o dovolenie, o prepáčenie, o pomoc; prosili ma, pýtali ma, aby som im poradilprosiť sadoprosovať sa (nástojčivo prosiť): nebudem sa nikomu prosiť, doprosovaťexpr.: žobraťžobroniťobyč. pejor.: prosíkať (sa)proskať (sa)prosinkať (sa) (úpenlivo, ponížene prosiť): deti žobrali, žobronili od rodičov dovolenie; prosíka, prosinká ho, ale všetko je márneexpr.: zariekaťzariekavať (Hviezdoslav)expr.: skuhrať (naliehavo, úpenlivo prosiť): skuhre, pokým sa mu prosba nesplnípýtkať (Rázus)expr. modlikať (úpenlivo, ponížene prosiť): nebudem predsa modlikať o to, čo mi patríexpr. zried. žiadostiť (naliehavo prosiť): plače, žiadostí o odpustenieexpr. lúdiť (neodbytne) • expr.: drankaťdrančať (nástojčivo prosiť): dranká, drančí ešte o pár korún na zmrzlinuexpr. kolenkovaťfraz.: kľakať si na kolenákľačať na kolenách (pred niekým) (ponížene prosiť) • zried. kolenačkovať (Beňo)prihovárať saprivrávať saexpr. al. náb. orodovať (prosiť o priazeň, podporu pre niekoho): prihovára sa, privráva sa u zamestnávateľa, aby absolventa prijali; orodovať za syna; kiež môj patrón oroduje za mňa u Bohavyprosovať (prosením dosahovať): vyprosovať si u Pána Boha zdravie


    žobrať 1. zadovažovať si životné potreby prosením milodarov od iných • prosiť o almužnu: bol nútený žobrať, prosiť o almužnufraz.: chodiť po žobraníchodiť po pýtaní: na konci života musel chodiť po žobraní, po pýtanífraz.: chodiť z dom na domchodiť z dom do domuchodiť po dobrých ľuďochzastaráv. pýtať (Rázus)zastar. kveštovať (pýtať milodary pre kláštor, pren. pýtať milodary vôbec)

    2. expr. ponížene prosiť • expr.: žobroniťproskaťprosíkať: žobrať, žobroniť o milosť; pros(í)kal, aby ho dali študovaťexpr. pýtkať (Rázus)expr. modlikať (úpenlivo prosiť) • expr. orodovať (za niekoho, za niečo): neprišli sme modlikať, orodovať, ale žiadať svoje právaexpr.: škamraťškemraťskuhraťdrankať (nástojčivo pýtať): deti skuhrú o sladkosti; dranká od otca peniazefraz. expr.: kľakať si na kolenákľačať na kolenách (pred niekým) • expr.: skučaťskuvíňaťkňučať: Prečo toľko skučia, kňučia, žobrú?


    modlikavo p. prosebne


    prosebne vyjadrujúc prosbu, s prosením, s prosbou • hovor. prosky: prosebne, prosky zašeptal, aby sa vrátiliexpr.: modlikavožobravožobronivo: zdvihol modlikavo, žobravo svoj zrak


    modlikavý p. prosebný


    prosebný svedčiaci o prosení • expr.: modlikavýžobravýžobronivý: prevravela prosebným, modlikavým, žobronivým hlasom

    p. aj ponížený


    kostol sakrálna budova: farský kostolchrám (väčší kostol): gotický chrámdóm (biskupský sídelný kostol): košický dómkatedrála (biskupský sídelný kostol): baroková katedrálabazilika (kostol s nepárnym počtom lodí): Bazilika sv. Petra v Rímesvätyňa (budova určená na náboženské obrady): kresťanská svätyňakaplnka (menší kostol bez vlastnej farskej správy): kaplnka v polizried. kaplica: zámocká kaplica (Jégé)modlitebnicamodlitebňa (budova al. miestnosť na vykonávanie modlitieb) • Boží domdom modlitbysvätostánok (Figuli)sobor (pravoslávny kostol) • synagóga (židovský kostol) • mešitadžamija (mohamedánsky kostol)


    modlitebnica, modlitebňa p. kostol


    modloslužobný svedčiaci o uctievaní niekoho ako modly, idolu • modloslužobnícky: prejavoval žene modloslužobnú, modloslužobnícku úctu a oddanosťprepiatyzried. idolatrický: prepiate zbožňovanie detí


    módny p. moderný 2


    obľúbený ktorý je v obľube, v priazni; ktorého majú radi (op. neobľúbený) • milovanýmilýhovor. zamilovaný: môj obľúbený, milovaný autor; jeho najobľúbenejšia, najmilšia kniha; jesť svoje zamilované jedlomódnypopulárny (momentálne, obyč. dočasne obľúbený): módny, populárny umelechľadanývyhľadávanýžiadanýexpr. vychytený (obyč. o tovare al. o niečom, čo sa dá získať; všeobecne obľúbený): toto leto je hľadanou, žiadanou, vychytenou farbou žltá; je to hľadaný, vyhľadávaný spôsob zábavyexpr. zbožňovaný (veľmi obľúbený a obdivovaný): Mozart je môj obľúbený, zbožňovaný skladateľ


    populárny 1. sprístupňujúci vedecké al. odborné poznatky verejnosti a zároveň na tento cieľ prispôsobený (jednoduchosťou, zrozumiteľnosťou) • popularizačnýpopularizujúci: populárna, popularizačná, popularizujúca formapopulárno-náučnýpopulárno-vedecký: píše populárno-náučným, populárno-vedeckým štýlom; populárny, populárno-náučný, populárno-vedecký výkladprístupnýzrozumiteľný (ľahko pochopiteľný): kniha o astronómii napísaná populárnym, prístupným, zrozumiteľným spôsobomnenáročnýjednoduchý (ktorý nekladie vysoké nároky na vedeckú al. odbornú erudíciu): dávam prednosť populárnym, jednoduchším vedeckým textom; jednoduché žánre vedeckej literatúry

    2. tešiaci sa priazni v širokej verejnosti (op. nepopulárny) • obľúbený: populárny, obľúbený politikrozšírený (vďaka obľube): populárny, rozšírený športmódnyexpr. vychytený (momentálne populárny): krátke sukne sú teraz populárne, módne, vychytené; vychytený umelecznámy: známa osobnosťslávny (veľmi populárny a obdivovaný, uznávaný): slávny svetový tenorista Pavarotti


    modrasto 1. porov. modrastý 2. p. modro1


    modro1 majúc modrú farbu; na modrú farbu, modrou farbou • belaso: modro, belaso sfarbená látkanamodronabelaso, pís. i na modro, na belaso: natrieť plot namodro, nabelasodomodradobelasa, pís. i do modra, do belasa: udreté miesto sa sfarbilo domodra, dobelasabledomodrobledobelasodobledomodradobledobelasanabledomodronabledobelaso, pís. i do bledomodra, na bledomodro atď. • nezábudkovo (so svetlým odtieňom modrej farby): bledomodro, nezábudkovo vymaľovaná izbajasnomodrojasnobelasonebovonevädzovokniž. azúrovoblankytne (sýtou modrou farbou): jasnomodro, nebovo, nevädzovo sfarbené závesy; azúrovo, blankytne žiariace kvetymodrastomodravobelasistobeláskavo (trochu modro): modrasto, belasisto namaľované viečka; plamienok horel modravo, beláskavo

    porov. aj modrý


    modrastý mierne sfarbený do modra, s odtienkom modrej farby • modravýnamodrastýnamodravý: očko na prsteni má modrastý, modravý nádych; namodrasté, namodravé nechty mŕtvolybelastýbeláskavýbelaskavýbelasistýbelasastý: beláskavá, belaskavá obloha; belastý, belasistý, belasastý plamienoksinavýsinastýkniž. siný (často pri sfarbení ľudskej pokožky, obyč. ako chorobný príznak): sinavé, siné more; pery mala od zimy celé sinasté, sinavé, sinéosinenýosinutýzastar. osinelý (ktorý nadobudol modrý nádych, obyč. od zimy): osinená, osinutá pokožka


    modrý ktorý má farbu ako jasná obloha • belasýkniž. siný: šaty modrej, belasej farby; plaviť sa po sinom mori; od zimy má belasé, siné peryjasnomodrýjasnobelasýkniž.: blankytnýazúrový (s jasným odtieňom): jasnomodré, jasnobelasé kvety nezábudky; blankytná, azúrová oblohabledomodrýbledobelasýsvetlomodrýsvetlobelasýslabomodrýslabobelasý (s bledým odtieňom): bledomodré, svetlomodré oči; bledobelasý, svetlobelasý dym; slabomodré, slabobelasé očné tienenebovýnebovomodrýnebovobelasý (so svetlým a jasným odtieňom ako farba neba): prsteň s nebovým, nebovomodrým, nebovobelasým očkomnevädzovýnevädzovomodrýnevädzovobelasýpoet. nevädzí (s farbou nevädze): nevädzová, nevädzovobelasá látkatmavomodrýtmavobelasýkniž.: temnomodrýtemnobelasý (s tmavým odtieňom): tmavomodrý, tmavobelasý oblektuhomodrýtuhobelasýsýtomodrýsýtobelasýultramarínový (s výrazným, intenzívnym odtieňom): maliar namiešal tuhomodrú, tuhobelasú, sýtomodrú farbu; ultramarínové stenyindigový (s veľmi tmavým odtieňom ako indigo): indigové nohaviceoceľovýoceľovomodrýoceľovobelasýkobaltový (s farbou ocele, kobaltu, t. j. s tmavým a sivým odtieňom): pred búrkou sú na oblohe oceľové, oceľovomodré mraky; kov s oceľovomodrým, oceľovobelasým, kobaltovým leskomslivkovýslivkovomodrý (s farbou slivky): slivkový, slivkovomodrý kostýmsivomodrýsivobelasýšedivomodrý (so sivým odtieňom) • striebrobelasý (so strieborným odtienkom) • nezábudkový (farby nezábudky) • zafírovýzafírovomodrý (s farbou zafíru): zafírový, zafírovomodrý šperkmodrastýmodravýnamodrastýnamodravýbelastý (mierne sfarbený do modra, s odtienkom modrej farby): ranný opar má modrastý, modravý, namodrastý nádychexpr.: modručkýmodrunkýmodrulinkýbelasučký

    p. aj modrastý


    modrota modrá farba • modrosťbelasosť: modrota, modrosť, belasosť jasnej oblohyzried.: modromodrava


    modravo 1. porov. modrastý 2. p. modro1


    modravý p. modrastý


    modridlo modré farbivo dávnejšie používané na zjasnenie farby bielizne • svetlička: pridať do vody modridlo, svetličku


    modrieť stávať sa modrým, belasým • belasieťsinieť: slivky už modrejú, belasejúpoet. sinavieť: sinavel od zlosti


    modrieť sa javiť sa modrým • belasieť sasinieť sa: obloha sa modrie, vrchy sa v diaľke belasejú


    modrina krvná podliatina javiaca sa na povrchu tela ako škvrna modrastej farby • sinka: modrina, sinka pod okomsubšt. cucflek (modrina od bozkávania)


    podliatina miesto na tele podliate krvou • podbehlinanabehlina: po bitke mu ostali podliatiny, podbehlinysinkamodrina: sinka, modrina pod okom


    modriť p. svetliť


    svetliť zastaráv. zjasňovať bielizeň svetličkou, modridlom • modriť: žena bielizeň nakoniec svetlí, modríbelasiť (farbiť na belaso)


    modro2 p. modrota


    biely ktorý má farbu ako mlieko, sneh, ľalia a pod.: biele zuby, biele šatysnehobielymliečnobiely: biele, snehobiele šaty nevesty; biela, mliečnobiela pokožkajasnobielykniž.: bieloskvúcibelostný (krásne, žiarivo biely): bieloskvúce plecia, belostný mramorcínovobiely (biely ako cín): cínovobiela farbakriedový (biely ako krieda): kriedová tvárpren. alabastrovýmramorový (obyč. o pokožke, tvári a pod.) • porcelánovobielyporcelánový (biely ako porcelán; obyč. o tvári) • perleťový (biely a lesklý ako perleť) • platinový (biely ako platina) • mliečny (farbou podobný mlieku): mliečne skložltobiely (biely so žltým nádychom): žltobiele vlasymodrobiely (biely s modrým nádychom): modrobiely dymsivobielybelavýšedivobielypopolavobielyšpinavobiely (biely s nádychom do siva): sivobiele, šedivobiele mraky; popolavobiele vlasy; špinavobiele múry domovstriebrobiely: striebrobiely kovpren. srienistý: srienistá hlava starcapren. snežný (Kalinčiak)expr.: bielučkýbielučičkýbielunkýbielulinký: bielu(či)čká, bielu(li)nká košeľazabielenýzabelený (ktorý sa stal bielym): zabielené, zabelené ruky od vápnapribiely (príliš, nápadne biely): pribiela tvár


    mizogýn nepriateľ žien • expr.: ženožrútmodrofúz


    modrofúz p. mizogýn


    modrosť p. modrota


    zelený majúci farbu ako svieža tráva, listy stromov a pod. • jasnozelenýživozelenýostrozelenýsýtozelený: jasnozelené šaty, živozelená siatina, sýtozelený májový lessvetlozelenýslabozelenýbledozelený (zelený s bledým odtieňom): bledozelená blúzazelenožltýžltozelenýkaki (neskl.; zelený so žltým odtieňom): kaki košeľazlatozelený (zelený so zlatým odtieňom): zlatozelené šíre poliapren. mačací (o farbe očí) • fosforový (zelený ako fosfor) • zelenavýzelenkavýzelenastýzelenkastýnazelenastýnazelenalýnazelenkastý (trocha sfarbený do zelena): zelenkavá voda; nazelenkasté svetlozried. zelenistý: zelenisté vody (Kalinčiak)tuhozelenýtmavozelenýtemnozelenýfľaškovozelený (zelený s tmavým odtieňom): tmavozelený plotzelenomodrýmodrozelenýbelasozelenýzelenobelasýtyrkysovýakvamarínovývodový (zelený s modrým odtieňom): tyrkysový, akvamarínový prsteň; steny vodovej farbytrávovýtrávovozelenýhráškovýhráškovozelenýsmaragdovýsmaragdovozelenýmalachitovýmorský (zelený ako tráva, hrášok, smaragd, malachit, ako more): nohavice hráškovej farby; smaragdová, malachitová zeleň; morská farbaolivovýolivovozelený (zelený ako olivy): olivovozelený odtieň látkyšedivozelenýsivozelený (zelený do siva) • expr.: zelenučkýzelenušký


    modručký, modrulinký, modrunký p. modrý


    modulovať p. meniť 2


Pozri výraz MÓD v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV