Synonymá slova "már" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 125 výsledkov (2 strán)

  • blato rozmočená zem, hlina al. prach: na ceste ostalo po dažďoch blatobahno (riedke blato): spadol do bahnaexpr. maras: ulice boli po daždi plné marasu


    maras p. blato, špina 1


    špina 1. niečo špinavé, nečisté, usadené, rozložené, porozhadzované po povrchu niečoho • nečistota: mať špinu, nečistotu za nechtami; dlážka zanesená špinou; nečistota na sídliskách; žiť v nečistotenečin: mať v byte nečinznečistenina (znečisťujúce látky): zbaviť vodu znečistenínkal (drobné čiastočky nečistoty vo vode al. usadené na jej dne): kal v potokuexpr. hnoj: na ulici samý hnojexpr. maraskniž. brud: rieka plná bruduhrub. svinstvo: nosiť svinstvo do bytuexpr. chlievsubšt. svinčík: nechať za sebou svinčík

    2. p. nemravnosť, podlosť 3. p. podliak


    biť sa 1. rozdávať si navzájom údery • ruvať saruť sa: od zlosti sa začali biť, ruvať, ruťmlátiť satĺcť saotĺkať saexpr.: sekať sahlušiť saklbčiť sachlpčiť saprať sahovor. pasovať sa: deti sa na lúke pasujúhovor. boxovať sa (biť sa päsťami) • nár. klčkovať sazried. marasiť sa (Tatarka)expr. lomiť sa (niečím): palicami sa lomia

    2. hovor. netvoriť súladný celok • nehodiť sa (k sebe)hovor. nepasovať: predložené koncepcie sa bijú, nehodia sa k sebe, nepasujú (navzájom)kričať (pri farbách): farebne doplnky kričia

    3. p. bojovať 1, 2


    brodiť (sa) namáhavo ísť cez ťažký terén (cez vodu, blato, sneh) • plahočiť sazapadať: brodili (sa), zapadali v hlbokom snehu; brodili sme sa, plahočili sme sa po pás v blateexpr.: čvachtať sapľačkať sašmochtať samiesiť samiagať samarasiť sapoet.: bŕdnuťbŕsť (Hviezdoslav)cápať (v blate, vo vode) • expr.: krôchať sakrôchňať sa: krôchať sa hromadami snehupredierať sa (cez hustý porast)


    marasiť sa 1. p. brodiť (sa) 2. p. biť sa 1


    senilita telesná a duševná slabosť zapríčinená vysokým vekom a vyčerpanosťou organizmu • senilnosťstareckosťstarectvo: chytá sa ho senilita, senilnosťmarazmus (úpadok tela vekom)


    margaréta lúčna i pestovaná rastlina s bielymi kvetmi so žltým stredom • králik: lúka plná margarét, králikov


    poznámka 1. krátke ústne vyjadrenie o niečom • pripomienka: pichľavá, zlomyseľná, vecná, ironická poznámka, pripomienka; poznámky, pripomienky k referátuzmienka (stručné al. náhodné spomenutie): zasluhovať si zmienku

    2. vysvetlenie pripojené k textu: poznámky pod čiarouvysvetlivka (vysvetľujúca poznámka): vysvetlivky na mapeglosa (poznámka na vysvetlenie): glosa k zákonukomentár (vysvetľujúce stanovisko): kritický komentár k výstavenoticka (krátka poznámka, obyč. v tlači) • marginálie (poznámky k textu na margu)

    3. p. zápis 1 4. p. článok 1


    marginálny p. okrajový 1


    okrajový 1. ktorý sa nachádza na kraji, ktorý tvorí okraj niečoho (op. centrálny) • periférny: okrajové, periférne územia; periférne nervstvovzdialenýodľahlýbočný (ktorý sa nachádza smerom od stredu, od centra): vzdialené, odľahlé, bočné uličkykniž. marginálny (ktorý sa nachádza na okraji textu, t. j. na margu): okrajové, marginálne poznámky

    2. p. vedľajší 3, podradný 1


    margírovať p. predstierať


    predstierať ukazovať navonok (svojím správaním, výrazom tváre a pod.) niečo, čo nezodpovedá skutočnosti • simulovať: predstiera, simuluje chorobu, smútok; vidieť, že city iba predstiera, simulujehrať: futbalista zranenie iba hráhovor. margírovať: celý týždeň margíruje chorobufingovať: fingovať spoluúčasťfraz.: robiť len na oko/iba očistomrobiť len pre meno: všetko robí len na oko, poriadok robí len pre menohovor. expr. filmovať: hráč bolesť len filmujeimitovať: lásku iba imitovaltváriť sarobiť sa (správať sa spôsobom, ktorý nezodpovedá skutočným pocitom; najmä o tvári): tvári sa, robí sa, že nepočujepretvarovať sapretvárať sa (prejavovať sa, konať inakšie, ako to zodpovedá skutočnosti): pretvaruje sa, akoby o ničom nevedel; dieťa sa nevie pretvarovať, pretváraťhovor. narábať sa (predstierať dobré vlastnosti, významné skutky a pod.): čo sa narábaš, veď to nie je pravdaafektovať (správať sa neprirodzene, strojene): afektovať pred publikom


    margo p. okraj 2


    okraj 1. miesto na začiatku al. na konci niečoho; krajina al. ohraničujúca časť niečoho • krajpokrajzried. okrajok: ísť po okraji, po kraji cesty; na pokraji, okrajku lesaperiféria: periféria mesta (op. stred, centrum) • obvod: obvod kruhovitého ihriska

    2. úzky čistý pás na kraji strán tlačovín (i pren. vedľajšia, nepodstatná vec) • kniž. margo (i pren.): poznámky zapísané na okraji, na margu knihy; pren. povedať niečo na okraj, na margo udalosti


    marhať p. márniť 1


    márniť 1. nehospodárne zaobchádzať s niečím • mrhať: zbytočne márni, mrhá čas; mrhá sily na nesprávnom miesteplytvať (niečím): plytvať materiálompremárňovaťpremrhávaťmariť: premárňuje, premrháva svoj talentexpr.: hajdákaťprehajdákavať (ľahkomyseľne): hajdákal, prehajdákaval čas i všetky peniazestrácaťexpr. zabíjať: len čo tu s tebou strácam, zabíjam čashovor. kynožiť: nerád kynoží potravinyutrácaťmíňaťvydávať (márniť peniaze): utráca, míňa veľa peňazíhovor.: troviťrozhadzovať: pomaly rozhadzuje úsporyhovor. expr. márnotratníčiťkniž. zried. márnotratiť (Hviezdoslav)nár. marhať (Rysuľa)

    2. p. ničiť 3


    bože vyjadruje obavu, starosť, bôľ, žalosť, strach, hrôzu, zúfalstvo, prekvapenie, údiv a pod. • božemôjpanebože: bože, božemôj, veď sa odtiaľ nedostaneme; Panebože, kde sa tu berieš?prebohakristekristepane: Preboha, kristepane, čo nás ešte čaká?boženkubožičku: boženku, božičku, ale som sa zľakolprekristapánaprepánajána: Prepánajána, ako si tam vyliezol?ježišmariaježišmáriaježišmáriajozefmáriajozefšmáriajozef: ježišmária, máriajozef, veď sa môžeš zabiťprepánakráľa

    p. aj beda


    máriajozef p. bože


    chradnúť strácať dobrý zdravotný stav: starec chradnechorľavieťchorieť: od jari chorľavie, choriechudnúťslabnúťexpr. tratiť sa (stávať sa chudý, slabý): v ostatnom čase chudne, slabneupadať (strácať dobrý stav vôbec; aj o veciach): po synovej smrti začala upadať; domácnosť upadácivieť: chudla a civelahynúť (o živých organizmoch): zver v zime hynie; rastliny suchom hynúvädnúťuvädaťschnúťusychaťvyschýnať (najmä o rastlinách): listy na slnku rýchlo vädli, usychali; starenka navidomoči schnepoet. marieť (Hviezdoslav)opúšťať sa (prestávať sa starať o dobrý fyzický a duševný stav): na starosť sa opúšťa


    marieť p. chradnúť


    hašiš narkotická látka z indických konopí: fajčiť hašišmarihuana (sušené indické konope)


    marína p. námorníctvo


    námorníctvo súhrn plavidiel a ich posádok • hovor. zastar. marínazastar. mornárstvo


    bábka 1. figúrka predstavujúca postavu v bábkovom divadle • marionetamarionetka (ovládaná drôtmi, niťami al. tyčami) • maňuškamikulka (ovládaná rukou, prstami): hrajú s dvojakými bábkami – marionet(k)ami i maňuškamizastar.: pimprľapimperľa

    2. p. figurína 3. p. vazal 1


    marioneta, marionetka p. bábka 1


    brániť 1. stavať sa na obranu niečoho (najmä zbraňami, silou) • obraňovať: brániť, obraňovať vlasť, živothájiťobhajovaťzastávať sa (obyč. argumentmi): háji, bráni svoje stanovisko, presvedčenie; zastáva sa, bráni slabýchchrániťochraňovaťbrať do ochrany (nedovoliť nepriaznivo zasahovať): chrániť, brániť prírodu, ochraňovať svoju česť

    2. znemožňovať uskutočnenie niečoho • zabraňovaťnedovoľovať: brániť, zabraňovať niekomu v láske; bráni mu, nedovoľuje mu vrátiť sa domovprekážať: prekážať v hre (napr. v hokeji a pod.) • zamedzovaťhatiťzahatávať: zamedzujú, zahatávajú nám prístup, bránia nám v prístupemariť: marí každú iniciatívu, bráni v každej iniciatívehovor. hamovaťbrzdiť (brániť v niečom spomaľovaním): hamuje, brzdí jeho rozlet


    hatiť stavať niečomu prekážky • mariťzabraňovaťprekážaťrobiť prekážky: hatia, maria naše plány; zabraňujú, prekážajú nám, hatia nás v úsilí pomôcťpotláčaťznemožňovaťhovor. torpédovať: predseda potláča, znemožňuje, torpéduje diskusiuhovor. hamovaťbrzdiťzdržiavať (spomaľovať tempo činnosti): hamujú, brzdia, zdržiavajú nás pri robote; traktory hatia, brzdia premávkurušiťkaziťničiťnarúšať (rušivo zasahovať do priebehu niečoho): kazia, ničia našu radosť, rušia náladuhovor. škrtiť (robiť prekážky rozvoju, existencii niečoho): škrtiť obchod


    kaliť 1. robiť kalným, mútnym • zakaľovaťmútiť: kalí, múti vodu v studničkeznečisťovaťšpiniť (spôsobovať nečistotu niečoho tekutého): potok znečisťujú, špinia odpadky

    2. tech. zahrievaním a ochladzovaním zvyšovať tvrdosť kovu • zakaľovať: kaliť, zakaľovať oceľzried. hartovaťpren. zoceľovať (robiť pevným): v boji zoceľovali svoju vôľu

    3. zabraňovať obyč. niečomu pozitívnemu • kaziťničiť: neúspech kalí, kazí našu radosťmariťhatiťnarúšaťrušiť: marí, hatí naše priateľstvo; nič neruší šťastie mladých


    krížiť 1. spájať pri rozmnožovaní zvieratá (al. rastliny) nerovnakých plemien (al. druhov): krížiť dobytok, krížiť pšenicu s ražoubiol. hybridovať (o rastlinách) • miešaťpáriť (o živočíchoch)

    2. znemožňovať nejaký zámer obyč. nečakaným spôsobom • križovaťmariťničiť: zámer kríži, križuje, marí, ničí naše plányrušiťnarúšať: rušili, narúšali sme predsavzatia protivníka


    mariť 1. robiť prekážky a tak brániť v niečom • hatiť: maril, hatil úsilie celého kolektívukaziť: kaziť dcére šťastieznemožňovaťzamedzovať: znemožňovali, zamedzovali prístup k vodezabraňovať (niečomu): mariť výhru, zabraňovať výhrerušiťnarúšaťkrížiťkrižovať: rušil, krížil jeho zámeryhovor. torpédovať: torpédoval diskusiubrzdiťzdržiavať (marením spomaľovať): brzdili rozvoj vedyhovor. hamovať: hamovať vývinhubiťničiť (marením kaziť): hubil, ničil ich radosťexpr. nivočiť: nivočil ich šťastie

    2. p. márniť 1


    plytvať nehospodárne, márnotratne s niečím zaobchádzať • mrhať: začal bez rozmyslu plytvať, mrhať peniazmipremrhávaťpremárňovaťrozhadzovať: starší syn premrháva, premárňuje, rozhadzuje otcov majetokmíňaťmárniťmariť: zbytočne tu míňame, márnime, maríme drahocenný čashovor. expr. márnotratníčiť: márnotratníčia s vodou


    prekážať 1. byť fyzickou prekážkou vo voľnom pohybe al. pri inej činnosti; pren. byť nepohodlný (psychicky) • byť prekážkoubyť na prekážkuzavadzať: stôl nám tu prekáža, je na prekážku, zavadzia, musíme ho odsunúť; haluze prekážajú, zavadzajú vo výhľade z oblokavyrušovaťmýliť: nové poriadky starkú vyrušujú, mýliamenej vhodné vadiť: neporiadok mi tu nevadístáť v cestebyť v ceste: Nestojte, nebuďte nám v ceste, uhnite!ťažiťbyť na ťarchu (psychicky): jej vtieravosť mi je na ťarchu, ťaží maexpr.: plantať sapľantať sapliesť samotať sa: plantať sa, pliesť sa popod nohy niekomu; Nemoc sa mi tu!pren. expr. svietiť: daj to preč, nech to tu nesvieti

    2. spôsobovať, že niekto nemôže niečo uskutočňovať • robiť prekážkyznemožňovať: prekážať, robiť prekážky v štúdiu niekomu; znemožňovať niekomu hruzabraňovaťbrániťzamedzovaťzahatávať: zabraňovať, brániť niekomu v rozlete; vedome mu zamedzuje prístup k materiálommariť: maria nám plánykrížiť: krížiť zámery niekohohovor. hamovaťbrzdiť (prekážať spomaľovaním): hamovať, brzdiť duševný vývin dieťaťa


    rušiť 1. zastavovať ďalšiu činnosť al. jestvovanie niečoho • zrušovať: práve rušia, zrušujú starú prevádzkuodstraňovaťlikvidovať: likvidovať nezamestnanosťodvolávať (vyhlasovať za neplatné): vláda odvoláva termín voliebodriekať (rušiť dané slovo): odriekať účasť na konferenciáchanulovať: komisia anulovala výsledky niekoľkých zápasovsubšt. kasírovať: kasírovať rozdiely, hranicekončiť (s niečím) • zatvárať (činnosť niečoho): zatvárajú podnik, baňu

    2. nepriaznivo, škodlivo zasahovať do niečoho • narúšať: povinnosti mu rušia, narúšajú plánymariťkaziťhatiť: hluk z križovatky marí, kazí ticho; hatiť dobré úmyslyporušovať: porušovať disciplínu

    3. zasahovať do pokoja niekoho • vyrušovať: rušia, vyrušujú ma pri prácimýliť: pri učení ju mýlila aj hudbaznepokojovať (vo väčšej miere): klopkanie prstov ho znepokojovalo


    sabotovať úmyselne narúšať plynulosť výroby, spoločenských, hospodárskych akcií a pod. • robiť sabotáž: chceli, aby sme výstavbu ihriska sabotovali, aby sme pri výstavbe ihriska robili sabotážmariťkaziťničiť (znemožňovať, narúšať nejakú činnosť): maria, kazia, ničia naše plány postaviť školupoškodzovať (spôsobovať škodu pri uskutočňovaní niečoho): poškodzovať úsilie mladýchhatiťbrzdiťhovor. hamovať (brániť v nejakej činnosti): niektorí vedome hatia, brzdia, hamujú uskutočnenie demokratizácie


    mariť sa p. zdať sa 4, vidieť sa 1


    pliesť sa hovor. 1. dávať sa dohromady (obyč. neusporiadane) • spletať sa: popínavé rastliny sa pletú, spletajú do mohutného chumáčazauzľovať sachlpiť sa: nite sa jej pod rukami zauzľujú, chlpiamiešať sa: myšlienky, vedomosti sa starcovi už miešajúmotať samútiť sa: všetko sa mu v hlave motá, múti

    2. prekážať v pohybe, v činnosti • motať sazavadzať: pletú sa mu, motajú sa mu popod nohy všelijaké haraburdy; zavadziaš mi v ceste, pletieš sa mi do cestybyť v cestestáť v ceste: pozor, si mi v ceste, stojíš mi v ceste, pletieš sa mi do cestyexpr.: plantať sapľantať samotkať sapantať satmoliť sa (popod nohy, okolo nôh)

    3. robiť chyby • mýliť sabyť na omyle: pletieš sa, mýliš sa, si na omyle, pravda je iná; pliesť sa, mýliť sa v počítanídopúšťať sa omylu: nie je presný, často sa dopúšťa omylumiasť sa: nevie sa dobre vyjadrovať, často sa v reči mätie

    4. neurčito sa vybavovať v pamäti • mariť sa: čosi sa mi pletie, marí, že som dievča už kdesi videlzdať savidieť sa (javiť sa v neurčitých črtách): zdá sa mi, vidí sa mi, že to bolo ináč

    5. p. starieť sa 6. p. snívať sa


    vidieť sa 1. budiť nejaký dojem • javiť sazdať sa: videl sa mi, zdal sa mi unavený; zdá sa mi, javí sa mi to zbytočné; svet sa mu vidí, javí krásnypozdávať sapripadaťprichodiť: pozdávalo sa mi, že niečo počujem; všetko mi prichodilo ako senmariť sa (v neurčitých obrysoch): marila sa mu jej podobavyzerať: situácia vyzerá beznádejne

    2. vzbudzovať pozitívny dojem (v zápore negatívny dojem) • páčiť saľúbiť sa: to sa mi nevidí, nepáčipozdávať sazdať sarátať sa: tá myšlienka sa mi pozdávala, rátala; nezdá sa mi tovyhovovať (nejakým požiadavkám) • byť vhod/vhodný: ten termín nám vyhovuje, je nám vhod


    zdať sa 1. (v 3. os.) vnímať ako pocit, ako dojem • vidieť sa: zdá sa mi, vidí sa mi, že sa mení počasienazdávať sadomnievať sapredpokladaťmyslieť simieniť (na základe myšlienkových pochodov): nazdávam sa, domnievam sa, že lepšie by bolo cestu odložiť; predpokladám, myslím si, mienim, zdá sa mi, že je všetko v poriadkumať pocit: má pocit, že tú ženu pozná

    2. vzbudzovať dojem, vyvolávať dojem • vidieť sajaviť sapripadaťprichodiťprichádzať: nové prostredie sa mi zdá, vidí, javí príjemné; tá tvár mi pripadá, prichodí, prichádza známazastaráv. predchodiť: predchodí si všemocnýukazovať sapredstavovať sa: metóda sa ukazuje, predstavuje ako neúčinnávyzeraťpôsobiť: dom vyzerá, pôsobí ako útulný

    3. vzbudzovať kladné pocity, súhlas • pozdávať savidieť sa (často v zápore): niečo sa mi tu nezdá, nepozdáva, nevidípáčiť saľúbiť sa: nepáči sa nám, neľúbi sa nám, že sa problémy v rodine neriešia

    4. javiť sa v neurčitých črtách • mariť sa: niečo sa mi zdá, marí, že som o prípade počulpliesť sa (nejasne sa vybavovať v pamäti): o udalosti sa mi pletú akési spomienky


    marivo p. zdanie 1


    zdanie 1. čo sa zdá, čo sa iba na pohľad javí ako skutočnosť: to všetko bolo iba zdanie, skutočnosť bola celkom inádojem: je to iba sluchový dojemefekt: vypočítať niečo na efektpredstava (klamlivý obraz): fantastické predstavy o vesmírevidina: bola to len vidinaklam (obraz nezodpovedajúci skutočnosti): optický klamprelud: vo sne ho prenasledovali preludyilúzia: všetko sú iba ilúziemámeniekniž. mam: mam a klamkniž. vízia: prorocké víziekniž. mámor (Vajanský)videnie: mať videniezjaveniehalucinácia: zrakové halucináciesen: uskutočniť svoj senfikcia (klamný obraz o skutočnosti): prišiel o všetky ilúziefatamorgána: fatamorgána šťastiafantóm: fantóm slávykniž.: chimérafantazmagóriakniž.: fantazma (Vajanský)omammarivo (Podjavorinská)omar (Figuli)

    2. minimálne vedomosti: má o veci iba matné zdaniepotuchapoňatiepochop: nemať ani potuchy, poňatia, pochopu o niečomhovor. šajn (iba v istých spojeniach): mať o niečom šajn


    markantne 1. porov. charakteristický 2. p. zreteľne 1, porov. aj viditeľný


    zreteľne 1. vyjadruje, že dej, stav, vlastnosť sú dobre vnímateľné zmyslami • jasnezjavneevidentne: zreteľne, jasne počul nejaké zvuky; je zjavne, evidentne spokojnýočividnenavidomoči: je mu už očividne, navidomoči lepšieviditeľnebadateľnepozorovateľneznateľnezastar. znatne: viditeľne, badateľne sa usmiala; dosahuje pozorovateľne, znateľne lepšie výsledkyzrejme: rozdiel videl celkom zrejme, zreteľnerukolapnehmatateľnesubšt.: makavo • makateľne: podarilo sa mu rukolapne, hmatateľne dokázať, že má pravdukniž.: eklatantneflagrantne: tieto nálezy eklatantne, flagrantne dokazujú, že tu ľudia žili pred dvoma tisícročiamivýraznemarkantneprenikavo (veľmi zreteľne): od posledného razu sa výrazne, markantne, prenikavo zlepšil

    2. p. ostro 7 3. p. výslovne 1


    charakteristický ktorý predstavuje základné al. výrazné vonkajšie al. vnútorné vlastnosti, znaky; ktorý niečo charakterizuje • typickýpríznačný: charakteristický, typický príznak choroby; zasmiala sa svojím charakteristickým, príznačným smiechomkniž. symptomatický: symptomatická črtasvojskýsvojrázny: mať svojské, svojrázne prejavy, správanievýraznýnápadnýmarkantnýšpecifickýkniž. frapantný (vystupujúci do popredia): výrazná, nápadná, markantná, špecifická, frapantná vlastnosť


    markantný 1. p. viditeľný 2. p. charakteristický


    nápadný 1. ktorý pre mimoriadne vonkajšie vlastnosti nemožno prehliadnuť, nevšimnúť si (op. nenápadný) • výrazný: v diaľke sme videli nápadnú, výraznú stavbuviditeľnýzreteľnýzjavnýočividný (op. nepatrný, nebadateľný): v jeho zdravotnom stave nastala viditeľná, zreteľná zmena; upozorňoval nás zjavnými, očividnými gestamiveľkýmarkantný (nápadný čo sa týka rozmerov): nápadný, veľký nos; markantný rozdiel v správaníevidentnýkniž. frapantnýexpr.: okatýfraz. do očí bijúci (op. zanedbateľný): evidentný nepomer síl; okaté, do očí bijúce nedostatky

    2. ktorý upútava pozornosť obyč. svojimi nie bežnými vlastnosťami (op. nenápadný, obyčajný, bežný) • zvláštnynezvyčajnýneobyčajnýnevšedný: každý sa obzrel za nápadným, zvláštnym dievčaťom; bola obdarená neobyčajnou, nevšednou krásoumimoriadnyvýnimočný (prevyšujúci priemerné, bežné hodnoty, vlastnosti): v porovnaní s vlaňajškom sme dosiahli mimoriadny, výnimočný pokrokvýstrednýextravagantnýprovokačnýprovokatívnydráždivýzastar. okázalý (majúci zámer vzbudiť pozornosť, dráždiť): výstredné, extravagantné, provokačné, dráždivé oblečenie; provokatívne, dráždivé správanie; okázalé frázykrikľavý (obyč. vo vzťahu k farbám; priťahujúci pozornosť svojou intenzitou, vzájomným zladením a pod.): nápadná, krikľavá farba klobúkavyzývavývytŕčavýdemonštratívnykniž. ostentatívny (nevhodne, nasilu upozorňujúci na seba): žiaľ zakrývala vyzývavou, vytŕčavou veselosťou; hladovka je demonštratívna, ostentatívna forma protestuexpr.: pochabýbláznivý (s prvkami neprimeranej, až komickej nápadnosti): pochabé, bláznivé oblečeniepodozrivý (svojou nepravdepodobnosťou, zriedkavosťou vzbudzujúci podozrenie): nápadná, podozrivá zhoda okolností


    viditeľný ktorý možno vnímať zrakom al. inými zmyslami (op. neviditeľný) • pozorovateľnýsledovateľný: niečo je viditeľné, pozorovateľné voľným okom; zanechával za sebou viditeľné stopybadateľný: badateľný pokrokspozorovateľnýpostrehnuteľný (ktorý sa dá spozorovať, postrehnúť): ľahko spozorovateľná, postrehnuteľná zmenakniž. postihnuteľnýrozlíšiteľný (ktorý sa dá rozlíšiť): rozlíšiteľné detaily na fotografiirozpoznateľnýrozoznateľný (ktorý sa dá rozpoznať, rozoznať): rozpoznateľné, rozoznateľné obrysy vrchovzjavnýjasný: zjavné, jasné nepriateľstvo; medzi nimi je jasný rozdielmarkantnývýrazný (nápadne viditeľný): markantný rozdielzrejmý: je to zrejmé na prvý pohľadzreteľnýočividnýznateľný (ktorý sa dá obyč. hneď vidieť): zreteľné odtlačky prstov, očividná výhodaevidentný: ide o evidentný omylzastar. vidný: kapustniská boli vidné (Vajanský)zastar. vidomý (Dobšinský)

    p. aj výrazný 2


    výrazný 1. nápadne sa prejavujúci • osobitýosobitnýzvláštnysvojský: výrazný, osobitý, osobitný, zvláštny, svojský charakter; mať svojské názorysvojrázny: svojrázny spôsob životakniž. samobytný: samobytná kultúra

    2. dobre vnímateľný zmyslami • jasnýzrejmýzreteľný: mať výraznú, jasnú, zrejmú, zreteľnú prevahunápadnýpodstatný: nápadná zmena, podstatný rozdielviditeľnýbadateľnýočividný: viditeľné, badateľné stopy, odtlačky; očividný neúspechprenikavý: dosiahnuť prenikavé víťazstvociteľný: citeľné ochladeniemarkantnýveľký (prevyšujúci priemer): markantné črty tváre, veľké rozdielypríkry: príkre rozporyostrý: ostré tienesýty: sýty odtienok farbykniž. frapantný (prekvapujúco výrazný): utrpieť frapantnú porážkuintenzívnysilný: intenzívny, silný zápachfarebnýfarbistý: farebný, farbistý opis udalostívýrečný: výrečné svedectvovýstižný: výstižný argumentjadrný (krátky a výstižný; o prejave): jadrný humor

    p. aj výstižný, viditeľný, veľký


    zjavný ktorý sa dá hneď vidieť (op. skrytý) • očividný: zjavná, očividná chybaviditeľnýbadateľnýzbadateľnýznateľnýsledovateľnýpozorovateľnýspozorovateľný: badateľné, pozorovateľné kontúry domovpriezračnýpriehľadný: jeho úmysly sú celkom priehľadnézreteľnýnápadnýexpr. okatývýraznýzrejmýjasný (veľmi dobre vnímateľný zmyslami): zreteľný, jasný rozdielrukolapnýmarkantnýhmatateľnýpresvedčivý (zjavný a konkrétny): rukolapný, markantný, presvedčivý dôkazneodtajiteľnýneodškriepiteľný: neodtajiteľné, neodškriepiteľné otcovstvoneskrývanýnetajenýotvorený: neskrývaný, netajený odpor, obdiv; otvorený bojevidentnýkniž.: eklatantnýfrapantnýflagrantnýfraz. do očí bijúci: bol to evidentný, flagrantný, do očí bijúci prípad porušenia zákonahovor. vyslovený (celkom zjavný): vyslovený nezmysel


    šľachtic 1. príslušník šľachty • aristokrat: anglickí šľachtici, aristokratipán (člen privilegovanej vrstvy): vzbury proti pánomveľmožkniežaveľkokniežaarcikniežavojvodaveľkovojvodaarcivojvodagróf (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barónzemanrytiermarkízdžentrík (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnát (šľachtic v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojar (príslušník vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lord (príslušník anglickej šľachty) • vikomt (príslušník francúzskej a anglickej šľachty) • grand (príslušník najvyššej šľachty v Španielsku) • baronet (príslušník nižšej anglickej šľachty) • vazallénnikman (šľachtic užívajúci lénne právo) • iron. sedmoslivkár (schudobnený slovenský zeman)

    2. kniž. vznešený, veľkorysý človek s vybranými spôsobmi: šľachtic srdca (Hviezdoslav)aristokrat: aristokrat ducharytier: rytier cti


    markíza p. prístrešok, šľachtičná


    prístrešok kryt nad niečím v podobe strechy • prístrešieostrešiestrieška: prístrešok, prístrešie pre dobytok; sadli si na lavičku pod ostrešímmarkíza (ochranná strieška nad vchodom al. oblokom)


    šľachtičná príslušníčka šľachty • aristokratkapani (členka privilegovanej vrstvy) • kňažnáveľkokňažnáarcikňažnávojvodkyňaveľkovojvodkyňaarcivojvodkyňagrófka (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barónkazemiankamarkíza (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnátka (šľachtičná v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojarka (príslušníčka vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lady [vysl. lejdy] (príslušníčka anglickej šľachty) • baronetka (príslušníčka nižšej anglickej šľachty) • kontesa (dcéra grófa) • baronesa (dcéra baróna)


    lekvár 1. hustá ovocná zavarenina na natieranie a plnenie • džem (jemný lekvár s kúskami ovocia): slivkový lekvár, jahodový džemzastaráv. marmeláda (priemyselne vyrábaný lekvár z miešaného ovocia)

    2. p. ťarbák


    marmeláda p. lekvár 1


    márne p. zbytočne, nadarmo 1, naprázdno


    nadarmo 1. bez hmotného al. iného prospechu ako výsledku istého úsilia, činnosti a pod.; bez úžitku • darmozbytočnemárne: nadarmo, darmo sa ponáhľal, vlak mu aj tak ušiel; zbytočne, márne mu dohovárali, ani tak neposlúcholdaromnepodaromnehovor. podaromkyzried. nadaromne: daromne, podaromne sa vybrali do mesta; podaromky, nadaromne si budeme podrážky v cudzom meste draťhovor. nadaromnicuexpr.: podaromnicinemilobohu: nadarmo, nadaromnicu stráca čas podrobným vysvetľovaním; podaromnici, nemilobohu míňa peniaze na žrebybezúčelneneúčelneneužitočnejalovo: dnešný deň sme neprežili bezúčelne, neúčelne, neužitočnebezvýsledneneúspešnebezúspešne (bez dosiahnutia výsledku): nadarmo, bezvýsledne, neúspešne ho hľadali po celom okolí

    2. bez príčiny, bez dôvodu • darmobezdôvodneneodôvodnene: nevypytovali sa nadarmo, darmo, kde je otec; nie bezdôvodne, neodôvodnene ukazovali na ňu prstom


    naprázdno bez dosiahnutia cieľa, bez dosiahnutia konkrétneho účinku • nadarmobezvýsledne: jeho námaha vyšla naprázdno, nadarmo, bezvýslednemárnezbytočne: márne, zbytočne mu dohováralineúčinnezried. bezúčinnenahlucho, pís. i na hlucho: jeho slová vyznievali neúčinne, nahlucho


    zbytočne bez toho, aby to bolo potrebné, aby na to bol dôvod; bez toho, aby sa dosiahol al. mohol dosiahnuť istý osoh, úžitok, výsledok, cieľ a pod. • bezdôvodneneodôvodneneneopodstatnene: zbytočne, bezdôvodne sa bojí zostať sám; neodôvodnene, neopodstatnene sa na neho hnevášbezúčelneneúčelnebezcieľne: bezúčelne, neúčelne, bezcieľne vynaložené finančné prostriedkynepotrebnezastar. netrebne: nepotrebne, zbytočne zvyšovali výdavky na reklamuneužitočneneosožne: neužitočne, neosožne plytvá silami na nepodstatné vecibezvýsledneneúspešnemárne: bezvýsledne, neúspešne sa pokúšali zmeniť prijaté rozhodnutie; márne, zbytočne sa usilovať o nápravuplanoneplodnejalovo: plano, neplodne, jalovo mudruje nad každou maličkosťounaplano: nemôže pripustiť, aby žila tak naplanodarmodaromnenadarmohovor. nadaromnicu: darmo, daromne ho čakali až do polnoci; nadarmo, nadaromnicu strácali časpodaromnehovor. podaromkyexpr.: podaromnicinemilobohu: podaromne, podaromky sa usiloval dostať k veliteľovi; podaromnici, nemilobohu míňa ťažko zarobené peniazenaprázdno: stroje bežia naprázdno, zbytočne

    porov. aj zbytočný


    márnik p. márnotratník


    márnotratník kto ľahkomyseľne utráca majetok • márnivec: márnotratník, márnivec pomohol rodine k bankrotumrhačzastar. zried. márnikľahkomyseľník (vo veciach peňazí, majetku) • expr. rozhadzovač


    míňať 1. postupne vydávať • utrácať: míňa, utráca veľa peňazíhovor. troviť: rýchlo troví výplatuspotrebúvaťspotrebovávať (používaním): spotrebúvame zásoby energiemárniťmrhaťplytvaťhovor. rozhadzovať (nehospodárne): márni čas, majetok; plytvá talentom, silami

    2. p. míňať sa 2


    ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovaťkaziťznehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračkypustošiťdrancovaťdecimovaťplieniťruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinudeštruovaťdevastovať: chemikálie devastujú pôdudemolovaťrúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domyrozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácieexpr.: nivočiťdepčiťdepsiť: dážď nivočil úroduexpr.: pľundrovaťhumpľovať

    2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiťtrýzniťsužovaťsúžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomiamoriťdeptaťzožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strachexpr.: mučiťhrýzťzhrýzaťkváriťkántriťnivočiťgniaviťdrviťdepčiťdepsiťspaľovaťhumpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže

    3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjaťhubiťmárniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcovzneškodňovaťkynožiťdorážať: dobytok dorážali na bitúnkuexpr.: kántriťrúbaťmäsiarčiťkváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horusubšt. krágľovať


    márnivec p. márnotratník, namyslenec


    namyslenec namyslený človek • expr.: nafúkanecnadutecnapuchrenechrdáňhrdošpejor.: horenoshrdopychhrdopyskmárnomyseľníkzried. márnivec (človek preceňujúci vlastné prednosti) • pejor. primadonakniž. furiant

    p. aj povýšenec


    pýcha 1. nadmerné sebavedomie, preceňovanie seba • povýšenosťpovýšenectvonamyslenosť: od pýchy, povýšenosti, povýšenectva, namyslenosti div neprasknemárnomyseľnosťmárnivosť: ženská márnomyseľnosť, márnivosťsamoľúbosť: urazená samoľúbosťpyšnosťpejor.: nadutosťnafúkanosťvelikášstvo

    2. osoba, vec, na ktorú možno byť pyšný • hrdosťsláva: chlapec je pýchou, hrdosťou, slávou celej rodinyozdoba: budova je ozdobou mesta

    3. p. sebavedomie


    márnivý 1. p. márnomyseľný, samoľúby 2. p. márnotratný


    márnomyseľný zbytočne preceňujúci svoje prednosti • márnivý: márnomyseľná, márnivá krásavicasamoľúby (nekriticky márnomyseľný): márnomyseľná, samoľúba povahapyšnýnamyslenýexpr.: nafúkanýnadutý: pyšný, namyslený mládenec; byť nafúkaný, nadutý na svoju krásunespráv. ješitný


    márnotratný zbytočne, ľahkomyseľne míňajúci peniaze al. iné hodnoty; svedčiaci o takomto prístupe k majetku (op. sporivý) • nešetrnýmárnivý: márnotratný, nešetrný syn premárnil celý otcovský majetok; viesť márnotratný, márnivý životrozšafnýhovor. rozhadzovačný (ktorý rád a ľahkomyseľne míňa, obyč. peniaze): rozšafná, rozhadzovačná manželkahýrivý (ktorý ľahkomyseľne utráca, obyč. na zábavu): márnotratné, hýrivé dcéryhovor. zastar. trovný


    samoľúby obdivujúci sám seba, nekriticky spokojný so sebou; svedčiaci o tom: samoľúby človek; obzerať sa v zrkadle samoľúbym pohľadommárnivýmárnomyseľný (preceňujúci vlastné prednosti; svedčiaci o tom): dievča je márnivé, márnomyseľné; oddávať sa márnivým, márnomyseľným myšlienkamnamyslený (veľmi sebavedomý, vysoko sa hodnotiaci): je namyslený na svoje úspechyzastar.: samoľúbivýsamospokojný: byť samoľúbivý; samospokojný úsmev (Timrava)domýšľavý: ženy bývajú domýšľavénespráv. ješitný

    p. aj namyslený


    svetácky 1. obyč. pejor. ktorý má rád svetské pôžitky, búrlivý spoločenský život; ktorý neuznáva spoločenské obmedzenia, konvencie (o človeku); svedčiaci o tom • bohémsky: na oslavu prišli aj jeho svetácki, bohémski priateliapejor. bonvivánsky (typický pre ľahkovážneho pôžitkára): bonvivánska povahanespútanýuvoľnenývoľný: nespútaný, uvoľnený, voľný živothýrivýmárnivýniž. hovor. flamenderský (ktorý rád hýri, rozhadzuje): hýriví, márniví umelcisvetský: svetský človek (op. duchovný, uzavretý) • rušnýbúrlivý (o živote)

    p. aj pôžitkársky

    2. obyč. pejor. ktorý je charakteristický pre vyššiu spoločnosť, veľký svet • veľkosvetskýveľkopanský: svetácke, veľkosvetské prostredie; veľkopanské spôsobykniž. mondénny: mondénna dámakniž. nonšalantný (vedome nedbalý): nonšalantné správanie, gestá


    márnomyseľník p. namyslenec


    povýšenec povýšene sa správajúci človek • namyslenecmárnomyseľníkpejor.: nadutecnafúkaneckniž. parvenu [vysl. -nü] (povýšene sa správajúci nekultúrny človek) • pejor. velikáš (povýšenec túžiaci po sláve) • obyč. pejor. suverén: správa sa ako suverén


    povýšenectvo povýšené správanie • povýšenosťnamyslenosťpovznesenosť: panské povýšenectvo, panská povýšenosť, namyslenosťpýchamárnomyseľnosťsamoľúbosť: urazená márnomyseľnosť, samoľúbosťpejor.: nadutosťnafúkanosťvelikášstvoobyč. pejor.: suverenitasuverénnosťhovor. pejor. panštinaaroganciakniž. spupnosťexpr. bohorovnosť


    márnosť p. ničota 1


    ničota 1. stav, postavenie bez dôležitosti, hodnoty • ničotnosťmalosťbezvýznamnosťbezcennosť: pocit vlastnej ničoty, malosti, bezvýznamnostinedôležitosťnezávažnosť: teraz sa ukázala nezávažnosť jeho úsiliamárnosťzbytočnosťnezmyselnosťdaromnosť: zbytočnosť obete

    2. p. prázdnota 1


    doparoma, pís. i do paroma 1. vyjadruje zahrešenie, zakliatie • dočertadofrasadošľakadoďasa, pís. i do čerta, do frasa, do šľaka, do ďasa: čo ešte, doparoma, dočerta, dofrasa chce; došľaka, doďasa, musíme sa vrátiťšľaka: šľaka, zase som sa pomýlildopekladohromadokelu, pís. i do pekla, do hroma, do kelu: dopekla, dohroma, kde toľko trčíanciášaanciáša tvojhoparoma tvojhoparoma paromského: anciáša, paroma paromského, prečo mi nedáš pokojkýho/kieho elementa/helementafraz. expr. ja tvojho elementa/helementakýho/kieho čertakýho/kieho paromakýho/kieho frasažart. firnajzfraz.: sto striel okovanýchtisíc striel okovanýchtristo hrmenýchsto hromovhrom a peklobodaj (by) to čert vzalbodaj (by) to parom uchytil/vzalbodaj (by) to fras vzalmárnosť šediváfraz. expr.: hrom (aby) to pobilboh (aby) to pobilhrub.: otca tvojhootca jehobohaboha tvojhoboha jehodobohadoritifraz. hrub. do psej materesubšt.: kurnik • kurnik šopa

    porov. aj bisťu

    2. p. preč 1


    márnotratiť, márnotratníčiť p. márniť 1


    hýrivý 1. majúci záľubu v nemiernej zábave, v trovení, rozhadzovaní peňazí; ktorý svedčí o hýrení: hýrivá povaha, hýrivý večermárnotratný (ľahkovážne utrácajúci peniaze al. iné hodnoty): márnotratné detibujnýnespútanýneviazanýsamopašnýroztopašný (plný výstredností, samopaše, ľubovôle): viesť bujný, nespútaný život; zúčastniť sa na nespútanej, samopašnej zábavebakchickýbakchantský (pripomínajúci bakchanálie): bakchické, bakchantské oslavy

    p. aj ľahkomyseľný, samopašný

    2. p. pestrý 1, veselý 2


    ľahkomyseľný ktorý koná bez rozvahy al. zodpovednosti; svedčiaci o nedostatku rozvahy al. zodpovednosti (op. uvážlivý) • ľahkovážny: si ľahkomyseľný, ľahkovážny, nestaráš sa o budúcnosť; ľahkovážny skutoknerozvážnyneuváženýneuvážlivý (bez uváženia, rozvahy; op. rozvážny): nerozvážny mladík; neuvážený, neuvážlivý risknezodpovedný (op. zodpovedný): mať ľahkomyseľný, nezodpovedný prístup k rodičovstvuexpr. ľahtikársky (bezstarostne ľahkomyseľný): viesť ľahtikársky živothazardnýhazardérskyriskantný (spojený s istým rizikom): hazardné, hazardérske, riskantné zahrávanie sa so zdravímhýrivýmárnotratný (ľahkomyseľne utrácajúci): hýrivý, márnotratný mladíkzastar. nevážny: nevážne počínanie (Timrava)dobrodružný


    bezcenný nemajúci nijakú cenu (materiálnu, umeleckú, myšlienkovú a pod.; op. cenný) • nehodnotný (op. hodnotný) • ničotný: bezcenná, nehodnotná, ničotná vecbrakovýšiatrový (bez umeleckej hodnoty, obyč. o literatúre) • pejor.: gýčovýgýčovitý (založený na lacnom efekte) • lacnýjarmočný (ako z jarmoku – nekvalitný a prehnane vyzdobený): gýčové, gýčovité obrázky; lacné, jarmočné čačky; lacný úspechexpr. naničhodný: naničhodné haraburdybezvýznamnýnedôležitýnezávažný (op. významný, dôležitý, závažný): bezcenná, bezvýznamná rada; nedôležitý, nezávažný údajprázdnypominuteľnýexpr.: márnymizerný: prázdna, pominuteľná sláva; márne, mizerné peniazezbytočný (ktorý nič neprináša): zbytočná honba, zbytočné celoživotné štvanie sa


    beznádejný pri ktorom niet nádeje (na zlepšenie, zmenu a pod.) • zúfalý: beznádejná, zúfalá situáciabezvýhľadnýbezútešný: bezvýhľadný, bezútešný stavbezvýchodiskovýbezvýchodnýneriešiteľný (z ktorého niet východiska): ocitnúť sa v bezvýchodiskovom, bezvýchodnom položenízastar. dešperátny: dešperátny stavstratenýprehratýprehraný: pacientov zápas s chorobou bol vopred stratený, prehratýmárny: márny bojexpr.: stroskotanýskrachovaný: stroskotaný, skrachovaný prípadexpr. odpísaný


    bezúčelný ktorý nemá účel, cieľ, zmysel a pod. • neúčelnýnepraktický: bezúčelná, neúčelná práca; bezúčelný, neúčelný, nepraktický nábytok, predmetbezcieľny: bezúčelné, bezcieľne túlanienezmyselnýzbytočnýmárnydaromný: nezmyselná, zbytočná smrť; márne, daromné obete


    jalový 1. ktorý nie je schopný reprodukcie, neschopný mať potomstvo (o zvieratách, hrub. i o človeku), plody (o rastlinách, pôde a pod.) • neplodný (op. plodný) • odb.: sterilnýinfertilný (op. fertilný): jalové, neplodné, sterilné samice dobytka; infertilná pôdaplanýneúrodný (op. úrodný): planý kvet jablone; neúrodná zemhluchý (i hosp.): hluchý klas

    2. ktorý nie je oplodnený (o zvieratách) • neoplodnený: jalové, neoplodnené samice

    3. pejor. ktorý nemá vnútornú (obyč. myšlienkovú) hodnotu • prázdny: jalové, prázdne reči (rozprávanie o ničom) • bezobsažnýneobsažnýpovrchnýplytký: bezobsažný, neobsažný život; povrchné, plytké mysleniesamoúčelnýpejor. akademický (bez praktického významu): jalová, samoúčelná, akademická debatabezcieľnybezúčelnýzbytočnýneužitočnýdaromnýmárny: bezcieľne, bezúčelné, zbytočné roky; neužitočná, daromná, márna prácanezmyselný (ktorý neprináša výsledok): nezmyselný boj


    márny 1. vynaložený bez očakávaného účinku • zbytočnýdaromný: márne, zbytočné úsilie; Načo bola potrebná tá márna, daromná obeť?neúčelnýbezúčelnýbezcieľny (bez účelu): neúčelný, bezúčelný, bezcieľny bojbezvýslednýneúspešnýnevydarený (bez výsledku): bezvýsledný, neúspešný, nevydarený pokus o rekordbezcennýneužitočnýprázdny (bez úžitku): bezcenné, neužitočné, prázdne sľubynezmyselný (bez zmyslu): márna, nezmyselná robotazried. darobný (Krčméry)

    2. p. pominuteľný


    neodôvodnený ktorý nie je podopretý (dostačujúcimi) dôvodmi (op. odôvodnený) • bezdôvodný: niet príčin na neodôvodnené, bezdôvodné obavyneoprávnenýneopodstatnený (op. oprávnený, opodstatnený): neoprávnené, neopodstatnené obvinenienepodopretýnepodložený (bez uvedenia dôkazov a pod.): predložiť ničím nepodopretý, nepodložený návrhbezpredmetnýbezpríčinnýbezpodstatnýzried. bezzákladný (úplne bez odôvodnenia): mať bezpredmetné požiadavkybezúčelnýnezmyselný (bez účelu, bez zmyslu): bezúčelné, nezmyselné mrhanie; bezúčelné výdavkyzbytočnýmárnydaromný (vyvolaný nezávažnými dôvodmi): zbytočná hádka; Načo bol tvoj márny, daromný strach?; trápil ju zbytočným, daromným podozrievanímjalovýexpr. planý: planý, jalový poplach

    p. aj nespravodlivý 2, nezaslúžený


    neplodný 1. zbavený plodnosti, rodivosti (op. plodný) • odb.: sterilnýinfertilný (o tvoroch al. o pôde; op. fertilný): neplodná, sterilná žena, zemjalový (o zvieratách al. o pôde): jalová ovca, pôdaneúrodnýplanýpren. mŕtvy (op. úrodný): neúrodná, planá, mŕtva zem (op. žírna); neúrodný, planý strom

    2. ktorý neprináša (dostatočné) výsledky (op. plodný) • neužitočnýzbytočnýmárnydaromný (op. užitočný): neplodná, neužitočná práca; zbytočné, márne úsilie; zbytočný, daromný životnetvorivýneproduktívny (op. tvorivý, produktívny): netvorivá, neproduktívna metóda výskumuprázdnybezobsažnýpren. pejor. jalový (bez vnútornej hodnoty, obsahu al. smerovania): viesť neplodné, jalové rozhovory; používať prázdne, bezobsažné slová; to sú len jalové, prázdne sľuby


    neúspešný ktorý neprináša úspech al. žiadaný výsledok (op. úspešný) • bezúspešný: neúspešný, bezúspešný výskumnevydarenýnepodarenýzastaráv. nezdarený: nevydarený, nepodarený večierokbezvýslednýmárnyzbytočnýdaromný (bez pozitívneho výsledku): bezvýsledné, zbytočné úsilie; márny, zbytočný, daromný bojhovor. expr. skrachovaný: skrachovaný podnik, obchodník


    pominuteľný ktorý sa nezachová navždy, ktorý po určitom (obyč. krátkom) čase uplynie, prestane jestvovať, stratí hodnotu a pod. (op. večný) • nestály (op. stály): pominuteľné, nestále vlastnostidočasný (op. trvalý) • kniž. časný (ktorý trvá iba do určitého času): dočasný, časný cit; dočasná, časná slávaprechodný (ktorý trvá iba istý krátky čas): pominuteľné, prechodné stavy duše; prechodné zábranychvíľkovýkniž.: podenkovýefemérnyprchavýzried. efemerický (rýchlo miznúci, neuchopiteľný): chvíľkové, podenkové šťastie; efemérny, prchavý zážitokexpr. márny (krátko trvajúci a bezcenný): márne peniazepozemský (týkajúci sa života na zemi z hľadiska náboženského chápania; op. nebeský, večný): pozemský život


    prázdny 1. ktorý nie je ničím naplnený; v ktorom, na ktorom nič, nikto nie je (op. plný) • nenaplnený (obyč. o predmetoch, ktoré slúžia na napĺňanie): prázdny, nenaplnený pohár; nenaplnená váza, fľašahladný (o žalúdku) • čistý: čistý zošit (op. popísaný) • neskl. bianko (ktorý ešte nie je vyplnený): bianko formulár, zloženkaholý: holé stenyjalovýhluchý: jalový, hluchý klas; hluché miestapustýspustnutýopustenýosihotenýosamelýosamotenýosirelýosirenýosirotený (bez ľudí, bez života): pustý, spustnutý dom; opustený, osihotený kraj; osamelá ulica; osamotené, osirelé, osirené, osirotené polianeobývanývyľudnenýľudoprázdny: neobývaná, vyľudnená, ľudoprázdna dedinadutývyhĺbený (vnútri prázdny): valec je vnútri dutý; dutý, vyhĺbený peň

    2. bez vnútornej hodnoty, bez obsahu • bezobsažnýneobsažný: prázdne, bezobsažné, neobsažné frázybezmyšlienkovýbezmyšlienkovitý (nemajúci myšlienkovú, obsahovú hodnotu): bezmyšlienkové dieloklišéovitýfrázovitýfrázistickýfloskulovitýfloskulový (majúci charakter klišé, frázy, floskuly): klišéovité, frázovité vety; floskulovité výrazy, slováiron.: mudráckymudrlantskýrozumkárskyrozumársky (tváriaci sa, pôsobiaci múdro, pritom prázdny; o rečiach) • neplodnýneužitočnýplanýlacnýpejor. jalový (neprinášajúci výsledok, úžitok; op. plodný, užitočný): neplodná, neužitočná debata; plané, lacné, jalové sľubypren. mŕtvy: mŕtva formapustýnenaplnenýbezcieľnyničotný (bez náplne, zmyslu): jej život bol pustý, nenaplnený, bezcieľnymárnybezvýslednýnezmyselnýzbytočnýdaromnýkniž. lichý (nikam nevedúci, nič neprinášajúci): márne, bezvýsledné úsilie; hodinu viedli nezmyselné, zbytočné reči; uvádzať liché dôvodyneskl. expr. naničexpr.: tupýotupený (o pohľade) • pren. pejor. dutý: dutá hlava

    p. aj akademický 2

    3. p. voľný 2 4. p. tupý 4


    predčasný ktorý nastal pred zvyčajným al. príhodným časom • skorý (op. neskorý): predčasná, skorá staroba, dospelosťneočakávanýnečakaný (ktorý nastal pred očakávaným termínom): neočakávaný pôrod; neočakávaný, nečakaný príchod zimyunáhlenýprenáhlenýpriskorýprivčasný (s ktorým bolo treba ešte istý čas počkať): unáhlené, prenáhlené závery; unáhlený, prenáhlený súhlas; priskorá, privčasná radosťdaromnýmárny (predčasný a zbytočný vzhľadom na negatívny výsledok, koniec a pod.): bola to daromná, márna radosť


    zbytočný ktorý nie je potrebný; ktorý neprináša výsledok • nepotrebný: zbytočné, nepotrebné veci; zbytočný prepych; zbytočné rečibezúčelnýneúčelnýbezdôvodnýneodôvodnenýbezcieľny (zbytočný z hľadiska účelu, cieľa): bezúčelná, bezdôvodná námaha; neúčelný, bezcieľny pohybbezvýslednýnezmyselnýmárnydaromnýdarobný (zbytočný z hľadiska výsledku) • sizyfovský (o ťažkej, ale zbytočnej práci): bezvýsledné, nezmyselné čakanie; márne, daromné moralizovanienepraktickýnepoužiteľnýnanič (ktorý sa nedá použiť, využiť): nepraktický predmet; tieto hrnce sú naničbezvýznamnýbezpredmetný: bezvýznamná maličkosť, bezpredmetná žiadosťneplodnýplanýprázdnyjalovýneužitočný (zbytočný z hľadiska naplnenia, úžitku): plané, jalové rozhovory; prázdny, neužitočný životneúspešný (ktorý neprináša úspech): zbytočné, neúspešné snahyzried. podaromnýzastar. netrebnýkniž. pren. oblomovský (o človeku) • zried. predaromný (úplne zbytočný): predaromná vecničotnýexpr. naničhodný: izba zaplnená ničotným, naničhodným haraburdím


    chorý2 chorý človek: starostlivosť o chorýchkniž. nemocnýhovor. maród: hlásiť sa ako maródpacient


    maród p. chorý2, pacient


    pacient nezdravý človek, ktorý sa lieči: ťažký pacientchorý: chorí čakali dlho na ošetreniehovor. maród: hlásiť sa ako maród


    maródovať hovor. nebyť v zamestnaní z dôvodu choroby • hovor.: byť na maródkemaródiť: maróduje, maródi už tri týždnebyť práceneschopnýbyť chorý: už dávno je práceneschopný, chorýhovor.: byť na péenkepéenkovať: je na péenke druhý deňrobiť sa chorý (maródovať s predstieranou chorobou): nepracuje, robí sa chorý


    maródka hovor. obdobie práceneschopnosti • hovor. péenka: je na maródke, péenke


    gaštan 1. veľké hnedé lesklé semeno listnatého košatého stromu • marón (veľkoplodý jedlý gaštan)

    2. p. kôň 1


    marón p. gaštan 1


    marš1 p. pochod 1


    marš2 vyjadruje silnú a obyč. hrubú výzvu na odchod; odíď, odíďte • prečber saberte saexpr.: prac sapracte sa: Marš! Ber(te) sa odtiaľto! Preč z lešenia! Prac(te) sa mi z domu!zmiznizmiznitehovor. expr.: vypadnivypadnite: Zmizni(te)! Vypadni(te)! Nemáš/Nemáte tu čo robiť!hovor. expr.: kuškušte: Deti, kuš domov!fraz. strať(te) sa mi z očívon (výzva na odchod z miestnosti): Von! Nech ťa už tu nevidím!fraz.: choď/choďte do čertachoď/choďte v čertychoď/choďte do peklachoď/choďte do frasachoď/choďte mi z očítam sú dvere


    pochod 1. pravidelná chôdza v rytme; hudobná skladba v štvorštvrťovom takte • zastaráv. marš: ísť parádnym pochodom, maršom; dychovka hrala pochod, maršdefiléhovor. defilírka (pochod pri slávnostnej prehliadke): súčasťou osláv bude defilé; defilírka miestnej posádky

    2. p. sprievod 1 3. p. priebeh


    von 1. smerom z vnútra, z nejakého uzavretého priestoru, smerom do vonkajšieho priestoru, na vonkajšiu stranu (op. dovnútra, dnu) • dovonkadovonku: išiel trochu von; ostré klince trčia dovonka, dovonku, vonhovor.: vonkavonká: vyšli vonka, vonká, aby sa prevetralizried.: navonnavonoknár. tavon

    2. vyjadruje vzdialenie z istého, obyč. známeho prostredia • preč: žiada sa mu von, preč, niekde do hôrnár. tavon

    3. vyjadruje energický rozkaz na odchod niekoho z miestnosti, na vyhnatie niekoho • trocha hrub. marš: Von, marš odtiaľto!prečber saberte saexpr.: prac sapracte sa: Preč, ber(te) sa stadiaľto!expr.: strať sastraťte sazmiznizmiznitehovor. expr.: vypadnivypadnite: Strať sa, zmizni, vypadni, nech ťa tu už nevidím!fraz. Tam sú dvere!

    4. p. vonku 5. p. z 1


    maršruta p. smernica


    martýr p. mučeník


Pozri výraz MÁR v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV