Synonymá slova "li" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 732 výsledkov (7 strán)
-
nahnevať vyvolať hnev • rozhnevať • nazlostiť • rozzlostiť: svojím správaním nahneval, rozhneval svojich rodičov; nazlostil, rozzlostil učiteľa • namrzieť • domrzieť • rozmrzieť • podráždiť • pohnevať • pobúriť (nahnevať v malej miere): neúspech ho namrzel, rozmrzel, podráždil; pohneval ho jej nezáujem • rozčúliť • rozdráždiť (vyvolať prudké citové podráždenie) • expr.: najedovať • dojedovať • rozjedovať • nasrdiť • rozsrdiť • nasršiť • rozsršiť • napajediť • rozpajediť • napaprčiť • rozpaprčiť • napáliť • nabadúriť • nadurdiť • dohnevať • dozlostiť • dožrať • dopáliť • dopajediť: napaprčí ho každá maličkosť • expr.: nazúriť • rozzúriť (priviesť do zúrivosti): nazúril ho taký postoj • expr.: rozčertiť • rozdivočiť • hovor. expr.: rozkatiť • rozkatovať (nahnevať vo veľkej miere): rozzúril ho do nepríčetnosti • expr. dojať: Ty si ma ale dojal! • hovor. expr.: naštvať • rozhádzať • expr.: rozoštvať • rozhuckať • rozvadiť (vyvolať hnev medzi viacerými osobami): rozhuckal susedov proti sebe • zried. rozbabrať • kniž. rozľútiť • kraj. nakustriť (Hviezdoslav) • nár. expr. rozpŕliť (Kalinčiak) • niž. hovor.: naondiať • naondieť • vulg. nasrať
napáliť p. nahnevať
pohnevať dostať do hnevu, vyvolať hnev, zlosť • nahnevať • rozhnevať: správa pohnevala, nahnevala občanov; vždy ho rozhnevá neporiadok • nazlostiť • rozčúliť: nazlostí, rozčúli ju každá maličkosť • expr.: najedovať • nasrdiť • napajediť • napaprčiť • načertiť • napáliť • dopáliť • dožrať: Čo vás tak nasrdilo, dopálilo? • popudiť • pobúriť • podráždiť (vyvolať mrzutosť, nepríjemné vzrušenie): popudilo ma, podráždilo ma, ako sa vyjadrujú o mojej rodine • hovor.: naštvať • poštvať • vulg. nasrať
rozpŕliť p. nahnevať
nahnevať sa podľahnúť hnevu • rozhnevať sa • nazlostiť sa • rozzlostiť sa: otec sa nahneval, nazlostil, rozzlostil na deti • namrzieť sa • rozmrzieť sa (v malej miere): namrzel sa na ženu pre zlú večeru • rozčúliť sa • rozdráždiť sa (podľahnúť rozčúleniu) • expr.: najedovať sa • rozjedovať sa • nasrdiť sa • rozsrdiť sa • nasršiť sa • rozsršiť sa • napajediť sa • rozpajediť sa • načertiť sa • rozčertiť sa • napaprčiť sa • rozpaprčiť sa • naduriť sa • nadurdiť sa • rozdurdiť sa • rozpeniť sa • naštvať sa • napáliť sa • namosúriť sa • nabrúsiť sa • nabadúriť sa • našuchoriť sa • našušoriť sa • naježiť sa • rozježiť sa • zježiť sa: ľahko sa napajedí; rozpaprčil sa pre hlúposť • expr.: nazúriť sa • rozzúriť sa • rozkohútiť sa • rozkokošiť sa • rozkatiť sa • rozkatovať sa • expr. zried. rozčapíriť sa • kniž. rozhorliť sa (nahnevať sa vo veľkej miere) • nár. expr.: rozpŕchliť sa • rozpŕliť sa • nár. rozkvásať sa • expr. zried. zajesť sa (J. Kráľ) • kniž. rozľútiť sa • expr. zried.: rozozliť sa • nabúriť sa • nár. expr. narárožiť sa • niž. hovor.: naondiať sa • naondieť sa • vulg. nasrať sa • expr.: rozoštvať sa • rozsváriť sa • rozvadiť sa • rozprať sa (nahnevať sa jeden na druhého): celý národ sa rozoštval • expr.: nafúkať sa • nafúknuť sa • naduť sa • oduť sa • zduť sa (zároveň sa uraziť): odul sa ako moriak; nadul sa pre urážku
pohoršiť sa 1. prejaviť pohoršenie, pobúrenie nad niečím • pobúriť sa: pohoršiť sa, pobúriť sa nad bezočivým správaním • rozčúliť sa: rozčúliť sa nad toľkou nespravodlivosťou
porov. aj nahnevať sa
2. p. zhoršiť sa
rozčúliť sa dostať sa do prudkého citového napätia hraničiaceho s hnevom • rozdráždiť sa: rozčúlil sa, rozdráždil sa pri čítaní novín • rozrušiť sa • vzrušiť sa (náhle stratiť duševný pokoj): pri myšlienke na hádku sa znovu rozrušil • podráždiť sa • popudiť sa • pobúriť sa (mierne sa rozčúliť): pobúril sa nad chybami v účtoch • skypieť • vzkypieť (náhle sa rozčúliť): pri hádke vzkypel • rozhorčiť sa • roztrpčiť sa • kniž. rozhorliť sa (s pocitom krivdy): rozhorčil sa, roztrpčil sa nad nespravodlivosťou • expr.: rozzúriť sa • rozbesniť sa • rozbesnieť sa • kniž. rozjatriť sa (rozčúliť sa vo veľkej miere)
p. aj nahnevať sa
napáliť sa p. nahnevať sa
rozpŕliť sa p. nahnevať sa
nachýliť p. nakloniť 1, skloniť
nakloniť 1. trochu vysunúť zo základnej polohy • nachýliť • nahnúť: naklonil, nahol hlavu dopredu, aby lepšie videl • navážiť • zvážiť (s presunutím váhy): navážil batoh dozadu • prechýliť • zried.: nadhnúť • prekloniť (obyč. z jednej strany na druhú): prechýlil hlavu k plecu • navaliť: búrka navalila strom • skloniť • schýliť (smerom dolu): sklonil, schýlil postavu k zemi • ohnúť • zohnúť (do oblúka): ohol šiju dopredu • vykloniť • vychýliť • vyšinúť (smerom von): vyklonil hlavu z okna; náraz vyšinul vozík z koľají • prikloniť • prichýliť (smerom k niečomu): priklonila hlavu k dieťaťu • ponakláňať (postupne) • nár. nakrianiť
2. vzbudiť žičlivý postoj • nakloniť si • získať: naklonil, získal otca na svoju stranu; naklonil si spolupracovníkov • hovor. nakriatnuť: nakriatol ju, aby súhlasila • naviesť • zlákať (prehováraním): naviedol priateľov, aby išli na futbal • zastar. zvážiť: zvážiť niečiu priazeň
skloniť vychýliť zo základnej polohy smerom dole • schýliť: zahanbený sklonil, schýlil hlavu • sklopiť (niečo pripevnené obrátiť smerom dole): operadlo trocha sklopil; sklopila viečka • nakloniť • nachýliť • nahnúť (trocha, mierne skloniť): naklonila, nahla fľašu, aby olej mohol pomaly stekať • ohnúť • zohnúť (skloniť do oblúka): (z)ohnúť chrbát, prút • zhrbiť • zhrbatiť (chrbát) • zhybnúť: svižne zhybla telo • zvážiť (hmotnosťou, silou vychýliť smerom dole): náklad zvážil bok voza • poskláňať • poschyľovať (postupne, jeden za druhým)
zvesiť 1. dať dolu z visiacej polohy (op. zavesiť) • kniž.: sňať • zosňať: zvesiť, sňať obraz zo steny; zvesiť bielizeň zo šnúry; sňať kabát z vešiaka • hovor. skvačiť • zložiť (dať dolu): zložiť si okuliare • zried. odvesiť: odvesiť šabličku (Ondrejov) • zvešať (postupne zvesiť): zvešať šatstvo z plota
2. nakloniť voľne smerom dolu (najmä hlavu, uši a pod.) • ovesiť: zahanbený zvesil, ovesil hlavu • spustiť: v bezmocnosti spustila ruky do lona • skloniť: skloniť šiju, hlavu • nachýliť • schýliť: v pokore nachýlila, schýlila hlavu • stiahnuť: pes stiahol, zvesil chvost; stiahnuť plecia
prechýliť p. nakloniť 1
schýliť1 p. nakloniť 1
schýliť2 p. skloniť
prichýliť 1. p. nakloniť 1 2. p. privrieť 1 3. p. pritúliť 2
pritúliť 1. nežne, s láskou niekoho, niečo chytiť a priblížiť k sebe • privinúť • expr. prituľkať: pritúliť, privinúť dieťa na svoje prsia; prituľkať psíka • pritisnúť • pritlačiť (k sebe) • priláskať • poláskať (prejaviť lásku pohladkaním): priláskala jeho strapatú hlavu • objať • obtúliť • expr. obtuľkať (obopnúť rukami na vyjadrenie lásky, nežnosti, priateľstva a pod.): objať dievča okolo pliec
2. poskytnúť niekomu prístrešie, útulok, zobrať k sebe • prichýliť: nik ju v núdzi nepritúlil, neprichýlil • pren. privinúť: v najhoršom ťa privinieme k sebe
privrieť 1. nie celkom al. len zľahka zatvoriť • pritvoriť: na noc iba privrie, pritvorí uličné vrátka; privrieť mihalnice • prichýliť: dvere sú iba prichýlené • hovor.: prichlopiť • prichlopnúť • priklopiť: zľahka prichlopila, priklopila vrchnák; prichlopnúť plný kufor • pribuchnúť • priraziť • expr.: pričapiť • pričapnúť • pricapiť • pricapnúť (privrieť s buchnutím, hlučne): pribuchol, prirazil bránu, no nezamkol; vietor pričapil, pricapil okenicu • prižmúriť (oči)
p. aj zatvoriť 1
2. pritlačením dostať do tesného priestoru • privrznúť • zavrznúť • priseknúť • zaseknúť • priprieť: privrieť, privrznúť si prst medzi dvere; priprel si mi nohu • pricviknúť • zacviknúť • pricvaknúť: obločnica pricvikla, zacvikla lastovičke krídlo • prištipnúť • zaštipnúť • prištiknúť (do malého priestoru, napr. medzi prsty) • priškripnúť: vtáča priškripnuté v pazúroch dravca
3. p. prinútiť
neveľmi vyjadruje okolnosť menšej miery, intenzity, menšieho rozsahu a pod. • neveľa • nepríliš: za posledný rok neveľmi, neveľa podrástol; nepríliš dbal o poriadok na pracovisku • hovor. nebárs: nebárs sa staral o to, čo s ním bude • nie veľmi • nie príliš • pomerne málo: matke nie veľmi, pomerne málo pomáhal; neveľmi, nie príliš pokojne sledoval vývoj situácie • málo • trocha • trochu (vyjadruje okolnosť malej miery): v druhom polčase sa iba neveľmi, málo, trocha zlepšili
nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nie • to teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie. • hovor.: akurát • ale ba, pís. i aleba • ale čo • ale čoby • ale kde • čoby • expr. no akurát • zastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by). • expr.: čožeby • kdeby • kdeže • kdežeby • hovor. expr.: ale čože • ale čožeby • ale kdeže • ale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by). • expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžeš • expr.: ešte čo • ešteže čo • ba ešte • ba ešte čo • ba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo. • expr.: božechráň • bohchráň • chráňboh • chráňbože • chráňpane • bohuchovaj • božeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh. • hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjaj • ach jaj • ajaj • ajáj: ah jaj, ajaj, ten nepríde • expr.: hoh • hoho • hohó • oho • ohó • oj • ojoj • ojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodli • hovor. expr.: horky • horký • horkýže • horkýtam • horkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukáže • expr.: figu • figu borovú • figu drevenú • figu makovú • hovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú). • hovor. expr.: ba kieho • ba kýho • čerta • paroma • ba čerta • ba paroma • ba kieho/kýho čerta • čerta starého • čerta rohatého • čerta strapatého • čerta kopasného • ba kieho/kýho beťaha • ba kieho/kýho hada • čerta-diabla • (ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého). • fraz.: ani za nič • ani za (živého) boha • hrub. ani bohovi • fraz.: ani za božemôj • ani za otca • ani za svet • za nič na svete • za nijakú cenu • ani počuť • ani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete! • fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbalo • ani ma nemá • ani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo! • sotva • ťažko • asi nie • asi ťažko • pravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko. • hrub. prd • vulg.: trt • hovno • riť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)
2. p. však 4
obariť obliať vriacou, horúcou vodou al. ponoriť do nej • opariť: obariť, opariť hydinu; obariť si jazyk • spariť • zapariť • zabariť (vystaviť účinku pary al. vriacej vody): spariť zeleninu; zapariť, spariť čaj, zabariť otruby • zried. vybariť (zničiť vriacou vodou) • spáliť • popáliť (spôsobiť bolesť, poranenie vriacou vodou al. parou): spáliť, popáliť si pery
premárniť zbytočne, ľahkomyseľne spotrebovať al. stratiť (majetok, duchovnú hodnotu al. čas) • premrhať: premárnil, premrhal všetko, čo zdedil • zmárniť • zmariť • zabiť • zmrhať • expr. zamárniť (najmä čas): zmárniť, zmariť, zmrhať pol dňa behaním po úradoch • minúť: minúť výplatu na zbytočnosti; minúť čas pri televízii • expr. prekántriť (zle využiť): prekántrili celé hodiny • expr.: prehajdákať • pregazdovať • prebačovať • prešustrovať (majetok al. čas): prehajdákať rodinné peniaze v kartách; prehajdákať celý deň; pregazdovať, prešustrovať úspory • prešpekulovať (špekulovaním premárniť): prešpekuloval celý majetok • utratiť • poutrácať • rozhádzať • porozhadzovať • rozmárniť • rozmrhať • hovor. expr. roztatáriť • expr.: rozfŕkať • rozhajdákať • rozfrnadiť • rozfrnádliť (postupne): ľahšie je niečo utratiť, rozmárniť, rozfrnadiť ako niečo nahonobiť; rozmárniť, rozmrhať bohatstvo • expr. zahodiť • publ. spáliť (príležitosť, šancu): zahodil príležitosť vyznamenať sa; spálil šancu dať gól • hovor. expr.: zašantročiť • odtatáriť (ľahkomyseľne prísť o niečo): zašantročili toľké peniaze; odtatáril celý majetok • stroviť • potroviť: na dovolenke strovila, potrovila ťažko našetrené peniaze • vydať sa (z peňazí): vydal sa zo všetkých úspor • prehýriť • hovor. expr.: prelumpovať • prelumpáčiť • preflámovať • prehuľať (majetok al. čas pri zábave, alkohole a pod.): prehýriť, prelumpovať veľa peňazí, preflámovať výplatu; kamaráti prehýrili, prelumpovali celú noc • expr. prehlivieť (v nečinnosti, bezúčelne stráviť čas): v cudzine prehlivel pol roka • nár. utarmoniť (Kukučín, Jégé) • expr.: prezaháľať • preleňošiť (premárniť záhaľkou čas): prezaháľať, preleňošiť celé hodiny, dni • subšt.: preflákať • rozflákať (peniaze, majetok, čas)
spáliť 1. zničiť ohňom, žiarou: spáliť všetky listy • spopolniť (spálením zmeniť na popol, obyč. človeka): spopolnili ho v bratislavskom krematóriu • popáliť • pospaľovať (postupne, viac vecí): pri vatre popálili všetko raždie a drevo • zuhoľniť (spáliť na uhoľ): zuhoľniť drevo
2. pálením spotrebovať (na teplo, svetlo a pod.) • popáliť • prepáliť: za zimnú sezónu spáli, popáli, prepáli veľa plynu, elektriny; popálil všetky sviečky • skúriť (kúrením spotrebovať): skúriť palivo
3. zničiť, poškodiť účinkom tepla, mrazu, exhalátov a pod.: horúce slnko spálilo trávnik • ošľahnúť • opáliť • omraziť (o mraze): mráz ošľahol, opálil kvety; omrazené listy • kniž. ožehnúť • oškvariť • oškvŕknuť • oškvrknúť • obškvŕknuť • obškvrknúť • nár. expr.: ošmrliť • ošmrhliť (Chrobák; trocha, sčasti na povrchu spáliť): oškvaril si vlasy nad plameňom; plamene mi o(b)škvŕkli ruku • vypáliť (ohňom, žieravinou a pod.): vypáliť si oči kyselinou • prepáliť (pálením niečo naskrze prejsť): prepáliť obrus, vlasy • prižiariť • pripiecť • pripáliť (sčasti spáliť): prižiariť jedlo v rúre
4. p. upáliť 5. p. premárniť
upáliť usmrtiť ohňom obyč. na hranici: upálili ho ako kacíra • spáliť: spáliť niekoho za živa
popáliť p. spáliť 1, 2
obhorieť zhorieť dookola na povrchu • obškvŕknuť • obškvrknúť • oškvŕknuť • oškvrknúť: obhorené, obškvrknuté hrady • ohorieť (obyč. na okraji): vlasy mu pri požiari ohoreli • opáliť • ošľahnúť (čiastočne, na povrchu): opálené brvno, plameňom ošľahnutý múr • oškvariť • oškvrčať: pri pahrebe mu oškvrčalo, oškvarilo topánky • nár. expr.: ošmrhliť • ošmrliť
oklamať 1. vedome povedať nepravdu • hovor. ocigániť: nepriznal sa, oklamal, ocigánil všetkých • expr.: ošialiť • obalamutiť • obaláchať • hovor. expr. oblafnúť • hovor.: okabátiť • ošudiť • expr. oblúzniť • expr. zried. oblúdiť (s cieľom získať výhodu, prevahu a pod.): Mňa neobalamutíš, neoblafneš, neokabátiš! • nár. expr.: ošibať (Rázus) • ošmáliť (Hviezdoslav) • hovor. expr. zohnúť: musel zohnúť, aby doma nedostal
2. vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu • pomýliť • zaviesť • podviesť • kniž. zviesť: oklamať, pomýliť, zaviesť verejnosť neinformovanosťou; nik ma nezvedie • zmiasť: zmiatol ma jeho úsmev • expr.: obalamutiť • obaláchať • ošialiť • dostať: obalamutil prítomných peknými rečami • hovor. prekabátiť • expr. previesť • fraz. previesť cez lavičku: prekabátiť, previesť súpera • hovor. vybabrať: vybabral s kamarátmi a peniaze si vzal
3. dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu (pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.) • podviesť • dostať: pri kúpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju ženu • expr. dobehnúť: s predajom domu ma dobehli • expr. ošialiť • hovor. expr.: ošmeknúť • ošudiť • opáliť • ošudáriť • ogabať • obabrať • obtiahnuť • otiahnuť • oholiť • oplieť • openkať • opinkať • obriadiť • ošvindľovať • odšvindľovať • okabátiť • prekabátiť: podarilo sa mu ošmeknúť, ogabať ma o stovku; nedá sa len tak ľahko prekabátiť • hovor. expr.: opláchnuť • opláknuť: všetkých nás opláchol • expr. zried. prešibať: roľník vie pánka prešibať (Gabaj) • hovor.: vybabrať • vypiecť • vykývať • fraz. prejsť cez rozum • fraz. expr.: vytrieť niekomu fúzy (prekaziť plány niekomu) • subšt. napáliť
opáliť 1. p. spáliť 3 2. p. udrieť 1 3. p. oklamať 3
objať rukami obopnúť (často na vyjadrenie lásky, priateľstva) • obyč. expr. oblapiť: objať, oblapiť ženu okolo pliec; objať, oblapiť kmeň stromu • obtúliť • obchytiť (chytiť dookola): obtúliť dieťa, obchytiť stĺp • fraz. expr. padnúť okolo krku niekomu: pri stretnutí si padli okolo krku • vyobjímať • expr. vyoblápať • zobjímať • vystískať (viac ráz tuho objať): babka vyobjímala, vystískala vnúča • expr.: potuľkať • pomojkať (viac ráz objať s tuľkaním, mojkaním) • poobjímať • pooblápať (viac ráz al. postupne objať)
p. aj pritúliť
obrátiť sa 1. dať sa, dostať sa do opačnej al. inej polohy • otočiť sa: obrátil sa, otočil sa na chrbát • prevrátiť sa • expr.: prevaliť sa • prekotúľať sa • prekrbaliť sa: dieťa sa prevalilo, prekotúľalo, prekrbalilo na bruško • prehodiť sa (rýchlo): v spánku sa prehodil na druhý bok • zastar. zaobrátiť sa (Dobšinský) • poobracať sa • pootáčať sa (postupne) • pootočiť sa • poobrátiť sa (čiastočne)
2. dať sa opačným al. iným smerom • otočiť sa: auto sa na námestí obrátilo, otočilo • zvrtnúť sa • skrútiť sa • skrútnuť sa: nahnevaná sa zvrtla, skrútla na opätku a odišla; vietor sa skrútil, skrútol na západ • vzoprieť sa • postaviť sa proti (v názore, v činnosti a pod.): všetci sa vzopreli, postavili proti nám • zried. zavrtnúť sa: ešte sa stihneme zavrtnúť
3. nadobudnúť iný ráz (obyč. v zmýšľaní, morálke a pod.) • konvertovať • prestúpiť (obrátiť sa na inú vieru) • zmeniť sa • premeniť sa • otočiť sa: počasie sa obrátilo, zmenilo; všetko sa na dobré obráti, zmení, premení; Kedy sa obrátiš, zmeníš? • hovor.: preinačiť sa • preonačiť sa: život sa nám celkom preinačil • fraz. expr. prevrátiť kabát: naraz všetci v politike obrátili kabát • obmeniť sa (sčasti sa obrátiť)
4. prísť k niekomu s prosbou, so žiadosťou o niečo • požiadať • poprosiť (o pomoc, o vybavenie niečoho): obrátila sa v núdzi na rodinu, v núdzi požiadala, poprosila rodinu (o pomoc) • uchýliť sa • kniž. utiecť sa (nájsť útočisko): uchýliť sa, utiecť sa v nešťastí k rodičom
p. aj osloviť 2
odbočiť 1. v chôdzi al. v jazde zmeniť smer • zabočiť • zahnúť: pri prvom dome odbočil, zahol za roh; auto zrazu odbočilo, zabočilo, zahlo doľava • hovor.: zakerovať • zakarovať • skerovať (obyč. dopravným prostriedkom): na najbližšej odbočke zakeroval do garáže • zried. zbočiť: zbočiť z cesty • skrútnuť sa • skrútiť sa • zakrútiť (sa) • zatočiť sa • stočiť sa: bicykel sa odrazu skrútne, skrúti, zatočí, stočí doprava • odraziť sa (zmeniť smer cesty al. toku): rieka sa odrazila na juh • zísť (odbočiť obyč. nevedomky): v tme sme zišli z cesty • uchýliť sa (od priameho smeru)
2. nepridŕžať sa témy, predmetu v reči • odchýliť sa • odkloniť sa: usiloval sa odbočiť, odchýliť, odkloniť od hlavnej témy • expr.: odskočiť • uskočiť: od háklivého rozhovoru vždy odskočila, uskočila • uhnúť • vyhnúť sa: pred trápnou témou radšej uhol, radšej sa trápnej téme vyhol • vzdialiť sa (myšlienkovo): vzdialiť sa od predmetu rozhovoru
odchýliť sa 1. zmeniť pôvodnú polohu al. priamy smer • odkloniť sa: guľka sa odchýlila, odklonila zo svojej dráhy • vychýliť sa: magnetka kompasu sa vychýlila • vybočiť • vyšinúť sa (odchýliť sa od pôvodného smeru): auto vybočilo z cesty • uchýliť sa • odbočiť: uchýlili sa, odbočili od priameho smeru • odb. divergovať (nedok.)
2. trocha sa otvoriť • pootvoriť sa: dvere sa potichu odchýlili, pootvorili • expr.: odchlipnúť sa • odškeriť sa • oceriť sa: papuľa sa mu odchlipla, odškerila, ocerila • poodchýliť sa (trocha sa odchýliť)
3. prestať presne dodržiavať niečo vopred dané (predpismi, zvykom, normou a pod.) • odbočiť: odchýlil sa, odbočil od hlavnej témy prednášky • odkloniť sa: odklonil sa od domácich tradícií • uchýliť sa: uchýliť sa od pravdy, od zákona • nedodržať: nedodržať vžitý postup, nedodržať jazykovú normu • vzdialiť sa • rozísť sa: vzdialil sa od náboženstva, rozišiel sa s náboženstvom
uchýliť sa 1. p. odchýliť sa 1, 3, odbočiť 1 2. p. obrátiť sa 4, utiahnuť sa 1
utiahnuť sa 1. odísť na tiché, odľahlé, nenápadné a pod. miesto • uchýliť sa: najradšej sa utiahne do samoty, do ústrania; Kam sa uchýlime pred búrkou? • schúliť sa • stúliť sa • expr. učupiť sa (skrčením vyjadriť osamotenosť, strach, opustenosť a pod.): od strachu sa schúlil, stúlil do kúta izby; vtáča sa učupilo v kroví • stiahnuť sa (prestať byť činný v niečom al. skrčením vyjadriť pasivitu a pod.): naľakal sa následkov, radšej sa stiahol; stiahnuť sa do klbka • podieť sa (nájsť útočisko): nevie, kde sa má podieť od starosti • pouťahovať sa (postupne): ustatí pouťahovali sa do chládku
2. p. uskromniť sa
obtúliť, obtuľkať p. pritúliť 1
očervenieť stať sa červeným • sčervenieť: líca jej od mrazu očerveneli, sčerveneli; obloha pri západe slnka očervenela, sčervenela • zahorieť • poet.: zabronieť • zabronieť sa • zbronieť: lístie na stromoch už zahorelo, zabronelo • začervenať sa • rozčervenieť sa • expr. rozhorieť sa: tvár sa jej rozhorela od rozpakov • kniž.: zapýriť sa • zarumeniť sa • zrumeniť sa • zrumenieť • zried. orumenieť (očervenieť obyč. v tvári od citového pohnutia): dievča sa od hanby začervenalo, zapýrilo; líca sa mu zarumenili, zrumenili • zapáliť sa • zaliať sa červeňou • expr. zapŕliť sa: pri mužových slovách sa zapálila, zaliala červeňou • poet. zardieť sa
začervenať sa nadobudnúť v tvári (zried. aj inde) červeň, červenú farbu, najmä od citového pohnutia • začervenieť sa • zapáliť sa • kniž.: zapýriť sa • zarumeniť sa • zrumeniť sa: dievča sa začervenalo, začervenelo, zapálilo od hanby; ľahko sa zapýri, z(a)rumení • expr. zapŕliť sa • poet. zardieť sa (Sládkovič, Hviezdoslav) • zaliať sa červeňou: od rozpakov sa zaliala červeňou • očervenieť • sčervenieť • zahorieť (stať sa červeným): oči mu od dymu očerveneli, sčerveneli; podvečer zahoreli zore • poet.: zabronieť • zabronieť sa: stráň (sa) zabronela od jahôd • rozčervenieť sa: na strome sa rozčerveneli čerešne; koža sa mu od páľavy začervenala, rozčervenela • spurpurovieť (začervenať sa do purpurova) • pren. expr. zblčať
zapŕliť sa p. začervenať sa
očistiť 1. zbaviť nečistoty, špiny, urobiť čistým • vyčistiť: očistiť, vyčistiť byt, obloky; očistiť si, vyčistiť si zuby • oriadiť • obriadiť • vyriadiť (dať do poriadku): oriadiť kuchyňu, vyriadiť zadymený kotol • subšt.: opucovať • vypucovať • vypulírovať: opucované topánky, vypulírované auto • umyť • poumývať (očistiť vodou, tekutinou): umyť, poumývať dlážku • omyť • obmyť (na povrchu umyť) • vyumývať (dôkladne umyť) • vydrhnúť • odrhnúť (očistiť kefou, silným trením): vydrhnúť pripálený riad • hovor. vyrajbať • subšt. vyšúrovať (dôkladne umyť) • hovor.: vyleštiť • vysidolovať (očistiť na lesklo): vyleštiť, vysidolovať kľučky • expr. oblízať (povrchne očistiť) • počistiť • poriadiť (postupne, viac vecí)
2. zbaviť neželateľných prvkov, prímesí a pod. • vyčistiť • vyčeriť • vyčíriť: vyčistiť, vyčíriť vodu, šťavu • prečistiť: prečistiť zrno • rafinovať (očistiť rafináciou): rafinovať cukor
3. zbaviť vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstrániť z povrchu kôru, šupu a pod. • ošúpať • olúpať • obieliť: očistiť, ošúpať, olúpať banán, obieliť zemiaky; šupku z jablka si vždy očistí, ošúpe, obieli, olúpe • ohôliť: ohôliť ovocie, kožku z hrušky • oškriabať • oškrabať • zoškriabať • zoškrabať (očistiť škrabaním): oškriabe mrkvu, petržlen; nechtom zoškrabe zaschnutú krv • počistiť (postupne, viac vecí): počistí zeleninu do polievky • pooškrabovať • pozoškrabovať (postupne, viac vecí): po(z)oškrabovať zažratú špinu
ohôliť p. očistiť 3, olúpať
olúpať zbaviť vrchnej vrstvy (kôry, škrupiny, kožky a pod.); odstrániť z povrchu niečo (kôru, škrupinu, kožku a pod.) • obieliť • ošúpať • zošúpať • ohôliť: olúpať kmeň stromu, obieliť jablko, ošúpať klas, zošúpať kožku z pomaranča • očistiť • oškrabať • oškriabať (zároveň urobiť čistým): očistiť zeleninu • zlúpať • odlúpať (lúpaním oddeliť): zlúpať, odlúpať kožu z chrbta, škrupinu z vajca • odlúpiť • odlúpnuť • zlúpiť • zlúpnuť (obyč. kúsok niečoho): nechtom odlúpila, odlúpla lak; odlúpnuť, zlúpnuť chrastu z rany • poodlupovať • pozlupovať (postupne, na viacerých miestach)
oškrabať, oškriabať 1. škr(i)abaním odstrániť povrchovú vrstvu • zoškrabať • zoškriabať: oškr(i)abať blato z topánok; zoškr(i)abať lak, náter z nábytku • odrieť • zodrieť • oškrieť • expr. oškúliť (neúmyselne): (z)odrel, oškrel si kožu na tvári • expr. oškrabkať (jemne) • pooškrabovať • pozoškrabovať (postupne, viac vecí)
2. škr(i)abaním zlúpať • očistiť • obieliť • olúpať • ošúpať: oškr(i)bať zemiaky, mrkvu; obieliť jablko; olúpať, ošúpať kôru • ohôliť
rozísť sa 1. odísť z jedného miesta na rozličné strany: členovia komisie sa rozišli • rozpŕchnuť sa • expr.: rozbehnúť sa • rozbehať sa • rozutekať sa • rozletieť sa • roztrieliť sa • rozsypať sa (rýchlo sa rozísť): po zvonení sa žiaci rozutekali, rozleteli po chodbách • rozptýliť sa • roztratiť sa • expr.: rozliezť sa • roztárať sa • roztrúsiť sa (pomaly sa rozísť): sprisahanci sa roztratili; skupinka sa roztrúsila po uliciach • expr.: rozvandrovať sa • roztúlať sa: chlapci sa roztúlali po svete • kniž.: rozstúpiť sa • rozostúpiť sa: Slovania sa rozostúpili v pravlasti • zried. rozpadnúť sa • zastar. rozstať sa: rozstali sa v hneve • porozchádzať sa • porozchodiť sa • expr.: porozbiehať sa • potratiť sa • poroztrácať sa • porozbehúvať sa • porozbehávať sa • porozliezať sa (postupne, jeden po druhom)
2. stať sa odlišným od druhého • odlíšiť sa • rozlíšiť sa: rozišli sa, odlíšili sa, rozlíšili sa v názore na vec • diferencovať sa: diferencovať sa z hľadiska užitočnosti • odchýliť sa • nezhodnúť sa: vo výskume sa nezhodli
3. p. rozlúčiť sa 1 4. p. rozšíriť sa 3 5. p. rozdeliť sa 2
zanechať 1. vzdialiť sa z nejakého miesta al. od niekoho (obyč. natrvalo a nechať ho bez opory a pod.) • nechať: zanechať, nechať rodný kraj; zanechať, nechať manželku; zanechať, nechať za sebou stopy • ponechať: ponechal deti samy na seba • opustiť: opustil školu v druhom ročníku • odísť (od niekoho) • expr. zochabiť: žena mu odišla, žena ho zochabila • minúť (o hneve a pod.): hnev ho už minul • pozanechávať (postupne, viacerých)
2. dobrovoľne prestať niečo vykonávať, vyznávať, zaujímať sa o niečo a pod. • nechať • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa: zanechať, nechať svoje pôvodné plány; vzdať sa, zriecť sa svojich ambícií • odriecť sa • odrieknuť sa: odriekol sa pitia už dávno • znechať sa: znechal sa predsedníctva; zlosť sa ho rýchlo znechala • kniž. opustiť: nechce opustiť svoj názor • odvrátiť sa • odkloniť sa • odchýliť sa (prestať sa pridržiavať niečoho): odvrátiť sa od priateľov, odkloniť sa od pôvodnej teórie • spustiť sa: nespusti sa svojho presvedčenia • pren. odložiť: Odložte hnev a nenávisť! • rozlúčiť sa: nechce sa s fajčením rozlúčiť
3. dať ako dedičstvo • poručiť • práv. odkázať • nechať: zanechal, poručil mu celý svoj majetok; nič mu neodkázal, nenechal • prenechať (vzdať sa v niečí prospech): dom prenechať deťom
odhlasovať hlasovaním vyjadriť súhlas: všetci odhlasovali návrh predsedu • pejor.: odkývať • odkývnuť • odmávať (mechanicky odhlasovať): bezmyšlienkovite všetko odkýval, odmával • schváliť: projekt všetci schválili • admin. odsúhlasiť
p. aj schváliť
potvrdiť 1. podať svedectvo o správnosti, pravdivosti niečoho • dosvedčiť: mládenec potvrdil, dosvedčil, že auto šlo rýchlo • dotvrdiť • zastar. stvrdiť: pravdivosť udalosti dotvrdili všetci prítomní • dokumentovať • dokázať (doložiť dôkazmi): dokázať svoju nevinu • odprisahať (potvrdiť prísahou)
2. uznať za platné; písomne osvedčiť • schváliť: vláda potvrdila, schválila rozpočet na tento rok • zastar. stvrdiť • kniž. sankcionovať: sankcionovať uznesenie, zákon • kniž. atestovať • zastar. certifikovať • admin. kvitovať (potvrdiť príjem niečoho): kvitovať zmenku • spečatiť (dať konečnú platnosť): priateľstvo sme spečatili bozkom; sľub spečatiť podpisom
3. porov. prisviedčať
prijať 1. mať schopnosť obsiahnuť niečo do seba • absorbovať: zem prijala, absorbovala výdatné zrážky; látka nestačí prijať, absorbovať vlhkosť • pohltiť • vpiť • vsať • vstrebať: záclony pohltili dym; pokožka dobre vpije, vsaje výživný krém; listy vstrebali vlahu • pojať (najmä rozlohou): sála pojme, prijme tisíc divákov
2. dovoliť niekomu vstúpiť niekam a pokladať ho za organickú zložku, súčasť niečoho • pribrať: prijať, pribrať niekoho do partie • vziať • zobrať: prijali, vzali do spolku ďalších členov; vziať, zobrať niekoho na byt • privítať: privítali ho v rodine ako svojho • adoptovať • osvojiť • prisvojiť si (prijať do rodiny, prijať za vlastné): adoptovať dieťa z domova; prisvojili, osvojili si chlapca ako sirotu
3. prejaviť súhlas s niečím • akceptovať: naše požiadavky vedenie prijalo, akceptovalo • uznať (prijať ako pravdivé, nevyhnutné a pod.): uznať nevyhnutnosť daného postupu • kvitovať: hercov výkon obecenstvo kvitovalo s nadšením • rešpektovať (prijať ako nevyhnutné a podľa toho sa správať): rešpektujem tvoje námietky • schváliť (obyč. úradne prijať): návrh, uznesenie plénum schválilo, prijalo • podrobiť sa • podvoliť sa (prijať po zdráhaní): podvoliť sa miestnym zvykom; bez slov sa podrobila navrhnutému plánu • kniž. recipovať: recipovať názory
4. začať mať (istý tvar, výraz, istú kvalitu a pod.) • nadobudnúť • dostať • získať: jej tvár prijala, nadobudla ostrý výraz; ocenenie získali z rúk predsedu poroty
5. p. vziať 3, 4 6. p. privítať 2
schváliť prejaviť súhlas s niečím, dať súhlas na niečo, uznať za správne • súhlasiť: schválili naše rozhodnutie, súhlasili s ním • odobriť (uznať za dobré): nemôžem odobriť tvoj postup • prijať • akceptovať: parlament prijal, akceptoval zákon • odhlasovať (hlasovaním schváliť): rezolúciu jednomyseľne odhlasovali • admin. odsúhlasiť (vyjadriť súhlas): projekt na schôdzke odsúhlasili • ratifikovať (schváliť medzinárodnú zmluvu v ústavnom orgáne) • potvrdiť • kniž. sankcionovať (uznať za platné): uznesenie, zmluvu parlament potvrdil, sankcionoval • odb.: kolaudovať • skolaudovať (úradne schváliť, prevziať stavbu)
uznať 1. prejaviť pochopenie pre niekoho, porozumenie s niekým • pochopiť • porozumieť: nič neuzná svojej žene, v ničom ju nepochopí, neporozumie • zried. uveriť: kto sám neskúsi, druhému neuverí
2. prijať ako pravdivé • priznať: uznať, priznať svoje chyby, omyly • pripustiť (po uvážení prijať ako možné): uznal, pripustil, že celá vec je vymyslená • zried. uvážiť: Uváž, to nie je pre teba dobre! • akceptovať (prijať so súhlasom): nový návrh všetci akceptovali • rešpektovať (nedok.; prijímať ako nevyhnutné a podľa toho sa riadiť): rešpektovať predpisy, príkazy, rady niekoho
3. (úradne) vyhlásiť platnosť niečoho • potvrdiť: uznať otcovstvo; uznať, potvrdiť nárok na niečo • schváliť (stotožniť sa a prijať so súhlasom): uznať, schváliť vládu, prezidenta; poslanci neschválili platnosť zákona
4. kladne sa vyjadriť o hodnote, povahe niečoho, niekoho • oceniť • ohodnotiť: uznať, oceniť, ohodnotiť všestranný prínos diela • doceniť (správne, náležite zhodnotiť): vedeli doceniť krásu tunajšej prírody • hovor. kvitovať (vziať na vedomie s potešením): priatelia kvitovali, že sme prišli načas
odchýliť trocha otvoriť • pootvoriť • odchlopiť: odchýliť, pootvoriť dvere, oblok; odchlopené vráta • expr. odchlipnúť: pes odchlipol papuľu • expr. odškeriť: odškerené dvierka • poodchýliť (trocha odchýliť)
otvoriť 1. odkryť uzavretý priestor, uzavretý otvor (op. zatvoriť, zavrieť) • odchlopiť: otvoriť, odchlopiť zásuvku, vráta • expr. odčapiť (prudko) • odchýliť • pootvoriť • expr. odškeriť • naškeriť (trocha otvoriť): odchýlené, pootvorené, odškerené dvere • odomknúť (otvoriť kľúčom; op. zamknúť): odomkla bránu a vošla • roztvoriť • expr.: rozčapiť • rozcapiť • rozškľabiť • rozchľabiť • rozďaviť • rozzeviť • rozškeriť (otvoriť na dve strany smerom od seba, obyč. dokorán): roztvoriť oči; rozčapiť, rozškľabiť dvere; rozzeviť ústa, rozďaviť papuľu • expr. vyčapiť: vyčapené vráta • rozovrieť • roztiahnuť (niečo zavreté, stiahnuté): rozovrieť pery; roztiahnuť husi zobák • rozlepiť (o očiach) • pootvárať • poroztvárať (postupne, viac vecí)
2. uviesť do činnosti (op. zatvoriť, zakľúčiť) • začať: otvoriť, začať zasadnutie parlamentu • nespráv. zahájiť: zahájiť schôdzu, správ. otvoriť schôdzu • zapnúť (op. vypnúť): zapnúť rozhlas • hovor. pustiť: pustiť televíziu • hovor.: zapáliť • zažať (dať do chodu; op. zhasnúť): zapáliť, zažať rádio
poodchýliť p. odchýliť
vychýliť sa 1. p. odchýliť sa 1 2. porov. nakloniť
odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sa • pobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostola • zobrať sa • vziať sa (preč): urazený sa zobral preč • zried. ubrať sa • hovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranou • nár.: tajsť • taísť: zabavili sa a tašli domov • vzdialiť sa • hovor.: odskočiť (si) • odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviska • odpojiť sa • odlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojili • odstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od obloka • odpochodovať • hovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnosti • odtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dediny • hovor. expr. odvandrovať • expr.: vypratať sa • odpratať sa • odkapať • odtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahlo • odsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábava • expr.: spakovať sa • pakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč! • hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnoci • fraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolo • trocha pejor.: odtrepať sa • odtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali? • ujsť • utiecť (tajne odísť): ujsť z domu • expr.: zdúchnuť • zdupkať • fraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sa • stratiť sa • zried. odtratiť sa • zmiznúť • hovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzky • expr.: odkradnúť sa • vykradnúť sa • ukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuť • vyšmyknúť sa • expr. uvrznúť • expr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izby • expr.: odplaziť sa • odliezť • odplúžiť sa • odplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sa • utiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samoty • hovor. expr.: odprášiť • odpáliť • odtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčať • odfrknúť • odfučať • odfrnknúť • odfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdil • odfárať • zastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusať • odcválať • odgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčať • odrapčať • odhrkotať • odhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčal • expr. odvliecť sa • hovor. expr.: odterigať sa • oddrgáňať sa • odredikať sa • odrepetiť sa • odteperiť sa • odťarbať sa • odplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domov • expr.: odknísať sa • odkolísať sa • vyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať sa • odkľuckať sa • odkrivkať • vykrivkať • odkyvkať sa • vykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkať • odcapkať • odťapkať • odťupkať • oddrobčiť • odbadkať • odhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať sa • odšúchať sa • odšmochtať sa • odšmotkať sa • odšmatlať sa • odčaptať sa • odtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackať • odskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzať • poodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední
2. p. opustiť 1
odpáliť 1. p. vystreliť 1 2. p. odraziť 1 3. p. odísť 1 4. p. odstreliť
odraziť 1. nárazom dať niečomu iný (obyč. opačný) smer • odbiť • expr. odpáliť: odraziť čln; odbiť, odpáliť loptu • odviesť • zviesť (dať niečomu iný smer postavením prekážky): odviesť, zviesť vodu, potok; odviesť, odraziť ovcu od stáda • poodrážať • poodvádzať (postupne, viac vecí)
2. nárazom, úderom oddeliť časť od celku • odbiť • odlomiť: odraziť, odbiť roh domu; odraziť, odlomiť ucho na šálke • odroniť (úderom zraziť ovocie zo stromu) • odštiepiť (nárazom oddeliť vrstvu al. menšiu časť z niečoho): odštiepiť z misy
3. v boji zmariť útok protivníka • potlačiť: odraziť, potlačiť kontrarevolúciu • odvrátiť: odvrátiť útok partizánov • expr. rozprášiť: rozprášiť útočiace bandy • odohnať • zahnať • zapudiť (odraziť hnaním): odohnať, zahnať nepriateľa
odstreliť streľbou usmrtiť al. strelou odstrániť: odstreliť zajaca; odstrelili mu prst • expr.: odpáliť • odbachnúť • odbafnúť • expr. zried. odbakať: odpáliť, odbachnúť roh domu • zastreliť • hovor. expr.: spafnúť • rafnúť • poľov. streliť (strelou usmrtiť): (za)strelil statného srnca • fraz. postaviť k stene/k múru: zajatcov postavili k stene, k múru
ujsť 1. behom sa vzdialiť al. sa vôbec vzdialiť z pôvodného miesta • utiecť • zutekať: zlodej z miesta činu ušiel, utiekol, zutekal; ujsť pred trestom; utiecť od muža; zutekať zo štúdia • expr. ufujazdiť: sadol na bicykel a ufujazdil • expr.: ufrngnúť • ufrnknúť • ufrndžať • ubrnknúť (letom sa vzdialiť): vtáčik z haluze ufrngol, ubrnkol, ufrndžal • expr. zvirgať: Kde ten chlapec zvirgal? • hovor. expr.: zvrznúť • uvrznúť • uvrzgnúť • ubziknúť • bziknúť • ušmyknúť (obyč. bez dovolenia): deti uvrz(g)li von pri prvej príležitosti; ubziknúť, ušmyknúť zo školy • umknúť (tajne): podarilo sa mu umknúť polícii • zried. ubehnúť • hovor. expr.: upláchnuť • ufrknúť • zdúchnuť • zdrhnúť • zried. zdúchať (potajomky, bez stopy): upláchnuť z prednášky; po roku väzenia zdúchli, zdrhli • zbehnúť • dezertovať • zdezertovať (od vojska) • zdupkať (so strachom, zbabelo): chce zo skúšky zdupkať • expr. zmiznúť • hovor. stratiť sa • hovor. expr. vypariť sa (rýchlo, nenápadne, nebadane): hostia po hodine z oslavy zmizli, stratili sa, vyparili sa • expr.: brnknúť • frngnúť • fuknúť • frknúť • myknúť (zrazu, nečakane): chlapec brnkol, frngol za roh; fukli, mykli do krčmy • hovor. expr.: odtrieliť • odpáliť • odprášiť • odfrčať • odfičať • odfujazdiť • odkapať • odjachať • odcválať: chlapci odtrielili, odpálili, odprášili, aby sa nemuseli zodpovedať; odfrčal, odcválal pred nami na koni • fraz. vziať nohy na plecia • dať sa na útek (začať utekať): od strachu vzali nohy na plecia, dali sa na útek • expr. zried. znohovať (Ballek, Karvaš)
2. dostať sa z dosahu niečoho nebezpečného, nepríjemného a pod. • utiecť • zutekať (pred kým) • uniknúť: ledva ušiel, utiekol, unikol smrti; podarilo sa mu pred políciou zutekať • vyhnúť sa: nesmú ujsť pred zodpovednosťou, nesmú sa vyhnúť zodpovednosti; chce sa vyhnúť posmechu • poutekať (postupne, jeden po druhom): vystrašení chlapci poutekali
3. ostať nepovšimnutý • uniknúť • utiecť: na prednáške mu nič neujde, neunikne, neutečie; nenávistné pohľady mu neušli
4. (o čase) plynutím prejsť • ubehnúť • utiecť • uplynúť • minúť (sa) • prejsť: od prázdnin ušlo, utieklo, ubehlo veľa času; uplynie, prejde ešte dlhý čas, kým sa uzdraví; čas (sa) jej pri robote rýchlo minie
5. (o veciach, myšlienkach a pod.) prestať držať pohromade, prestať byť spútaný, vyjsť z uzavretého priestoru • utiecť • uniknúť: mlieko ušlo z hrnca; plyn, teplo unikne, treba zatvoriť kohútik, dvere; v zápale boja jej ujde, unikne aj príkre slovo • ukĺznuť (mimovoľne): ukĺzne mu zahrešenie
p. aj vykypieť
6. p. zbaviť2
vystreliť 1. vypustiť strelu zo strelnej zbrane al. umiestniť strelu do cieľa (v športových hrách) • streliť • vypáliť: (vy)streliť, vypáliť z revolvera; dvakrát (vy)strelil, vypálil na bránku, ale netrafil • expr.: rachnúť • buchnúť • bachnúť: rachnúť, bachnúť z kanóna • odpáliť (streľbou dať do pohybu): odpáliť raketu, nálož
2. p. skončiť sa 2
zastreliť streľbou zabiť, usmrtiť • odstreliť: zastreliť, odstreliť diviaka • poľov. slang. streliť: strelil tri zajace • zasiahnuť: dobre mieril, lebo obeť zasiahol • expr. zložiť: zložiť jeleňa • expr.: skoliť • skosiť: skoliť, skosiť obeť • hovor. expr.: spafnúť • spuknúť • rafnúť • odbachnúť • odbafnúť • odpáliť • zried. odbakať: odbachol zajaca • postrieľať • vystrieľať (postupne, viacerých al. všetkých)
zmiznúť 1. stať sa, urobiť sa neviditeľným, ocitnúť sa mimo dohľadu • stratiť sa: postava zmizla, stratila sa za dverami; stratiť sa v tme, bez stopy • schovať sa • skryť sa • ukryť sa: mesiac sa schoval, skryl za oblak; pred prenasledovateľmi sa ukryl v dave • stratiť sa z obzoru: pašeráci sa akosi stratili z obzoru • expr. prepadnúť sa: zlodej sa mi pred očami prepadol
2. expr. opustiť rýchlo nejaké miesto; rýchlo, nebadane odísť • odpadnúť: prekážky, zábrany odpadli • vytratiť sa • stratiť sa: zmiznúť, vytratiť sa z domu, zo zasadnutia • padnúť (prestať pôsobiť, platiť): bariéry padli • hovor. expr.: vypariť sa • odpratať sa • odpáliť: z oslavy sa vyparili, odpratali veľmi zavčasu; odpálil za roh, aby ho nedobehli • hovor. expr.: zdúchať • zdúchnuť: zdúchnuť z domu • zutekať • ujsť: zutekať, ujsť spred komisie • expr.: ufujazdiť • ufrknúť • ufrngnúť • ubrnknúť (rýchlo odísť) • hovor. expr. vypadnúť • fraz. expr. vziať nohy na plecia
3. prestať jestvovať • stratiť sa • vymiznúť • zaniknúť: staré zvyky sa časom stratili, zmizli, vymizli • vytratiť sa • pominúť sa • prejsť (o stavoch, citoch a pod.): bolesť sa pomaly vytratila, pominula, prešla • hovor. expr. vypariť sa: strach sa zrazu vyparil • kniž.: vyprchať • vypŕchnuť: odvaha rýchlo vyprchala; zlosť z neho pomaly vypŕchne • pohasnúť: smiech pohasol, túžba pohasla • expr. zakapať: voľakedajšie remeslá nenávratne zakapali; kiež hnevy medzi nami zakapú • hovor. vykapať: tolerancia ešte nevykapala • zapadnúť: pieseň zapadla do zabudnutia • zísť • zliezť • skapať: sneh z vŕškov zišiel, zliezol, skapal • rozplynúť sa • rozptýliť sa (pomaly zmiznúť): hmla sa doobeda rozplynula; starosti sa rozptýlili • hovor. vykúriť sa: starosť sa pomaly vykúrila z hlavy • poprechádzať • poprechodiť • postrácať sa • pomiznúť • potratiť sa (postupne zmiznúť): hnevy už poprechádzali, pomizli
odkosíliť p. rozviazať 1
rozviazať 1. uvoľniť spojené, zviazané konce • rozuzliť: rozviazať, rozuzliť slučku • expr.: rozpantať • rozsnovať • odkosíliť • rozkosíliť: nemohol rozpantať, rozkosíliť zamotané pásy • porozväzovať (postupne, viac vecí)
2. rozpojením uzla uvoľniť • rozuzliť: rozviazal, rozuzlil šnúrky na topánkach • rozputnať (uvoľniť zo spútania): rozputnal okovy väzňa • rozpustiť (vlasy): rozpustila si vrkoče • kniž. zried. rozpútať: rozpútali mu ruky • porozväzovať (postupne, viac vecí)
3. p. zrušiť
odpíliť p. odrezať 1
odrezať 1. ostrým nástrojom oddeliť časť z celku • odkrojiť: odrezať z plechu, z chleba; odkrojiť, odrezať si kus klobásy • odseknúť (seknutím oddeliť): odsekla hydine krídlo • odťať (sekerou): odťať konár • odkresať (dlátom, sekerou): odkresať štiepky z dreva • odpíliť (odrezať pílou): odpíliť z dosky • hovor. expr.: odšmyknúť • ošmyknúť • odfiknúť (kúsok): odšmyknúť, odfiknúť zo salámy • urezať (menší kus) • expr. odvaliť • hovor. expr.: odfakliť • odšvacnúť (väčší kus): odvalil, odfaklil si kus chleba • expr. zavaliť (veľký kus): zavalil si slaniny • hovor. expr.: odpidlikať • odšpihlať • odžižlať (tupým nástrojom menší kus) • zrezať (vrchnú časť z niečoho): zrezať vrchovec stromčeka • poodrezávať • poodrezovať • poodriezať (postupne, viac vecí): poodrezávať výhonky
2. zbaviť spojenia, znemožniť spojenie • oddeliť • odlúčiť: žil odrezaný, oddelený, odlúčený od sveta • odtrhnúť • expr. odorvať: deti odtrhli od rodiny • osamotniť: za trest chlapca osamotnili od spoločnosti • izolovať • separovať (zamedziť styk): zdravých treba izolovať, separovať od infikovaných
oduť spôsobiť, že sa niečo stane vypuklým • vyduť • vzduť: voda odula, vydula povrch chodníka • naduť: naduť, oduť líca • otrčiť • vyšpúliť • našpúliť (o perách): otrčila gamby, pery • odškeriť: omietku odškerilo
otrčiť vysunúť proti niekomu a tým niečo naznačiť • natrčiť • nastaviť: otrčiť, nastaviť dlaň, ruku • vytrčiť • vystrčiť: nespokojný vytrčil, vystrčil bradu • vyšpúliť • našpúliť • oduť (obyč. pery) • vystrieť (ruky, ramená)
okáliť, okáľovať p. pozerať (sa) 1
pobalamutiť expr. priviesť do zmätku, omylu • expr.: obalamutiť • zbalamutiť: pobalamutil, obalamutil, zbalamutil ženu planými sľubmi • zmiasť • pomiasť: zmiatol, pomiatol ho pohľadom • pomýliť • pomotať • popliesť • spliesť: pomýlila, poplietla, splietla ich predstieraným záujmom • expr.: poblázniť • oblázniť: poblázni, oblázni jej hlavu • expr.: pobaláchať • obaláchať • nabaláchať • zbaláchať: podvodník pobaláchal, zbaláchal mnoho ľudí • expr. pojašiť: vymyslená správa žiakov celkom pojašila • expr. spochabiť: rozpornou výchovou dieťa úplne spochabila • nár. expr. zmítoriť: buriči zmítorili celú dedinu • zaslepiť (zbaviť schopnosti správne uvažovať): zaslepiť ľudí sľubmi
pomýliť uviesť do omylu • zmýliť: nesprávny údaj nás pomýlil, zmýlil • spliesť: predstieraný záujem kupujúceho ma celkom splietol • popliesť • zmiasť (priviesť do zmätku): popliesť, zmiasť žiaka v odpovedi • pomiasť • pomotať • zmotať: opatrný človek sa nedá tak ľahko pomiasť, pomotať • dezorientovať • zdezorientovať (zbaviť orientácie): dezorientovať verejnosť nepravdivými informáciami • expr.: pobalamutiť • obalamutiť • zbalamutiť • pobaláchať • obaláchať • zbaláchať (priviesť do zmätku, omylu): (p)obalamutil, (p)obaláchal dievča sladkými rečami • hovor. expr. zmítoriť: nečitateľné nápisy nás zmítorili
zmiasť vyviesť z duševnej rovnováhy, priviesť do zmätku • pomiasť: nečakaná situácia nás zmiatla, pomiatla • vykoľajiť: udalosti nás celkom vykoľajili • expr. vytočiť • fraz. vyšinúť z koľají • spliesť • popliesť: spliesť, popliesť protivníka v hre • zmotať • pomotať: všetko sa mu v hlave zmotalo, pomotalo • hovor. expr.: zmútiť • pomútiť • pomátať • zmátať: sláva mu zmútila, pomútila, pomátala rozum • expr.: pobalamutiť • zbalamutiť • obalamutiť • obaláchať • zbaláchať • poblázniť • oblázniť: sladkými rečami nás načisto pobalamutil, pobláznil • zmýliť • pomýliť • hovor. vyšinúť (uviesť do omylu): správa ich zmýlila, pomýlila • subšt. zmagoriť • expr. zmítoriť • kniž. zviesť: dať sa zviesť zlým smerom • expr.: osprostiť • ohlúpiť (urobiť nesúdnym): literatúra ho osprostila • expr. ohúriť (veľmi, nečakane zmiasť): celá záležitosť ma ohúrila • zaraziť (nečakanosťou vyvolať obyč. negatívnu reakciu): neochota spolupracovať ma zarazila • dezorientovať (zbaviť orientácie): dezorientovanie verejnosti • kniž. skonfundovať • fraz.: priviesť/dostať do pomykova • priviesť do rozpakov/do zmätku
opáliť sa 1. plameňom al. horúcim predmetom sa na povrchu poraniť • popáliť sa • spáliť sa: opálila sa, popálila sa, spálila sa na ruke žehličkou • oškvariť sa • oškvŕknuť • oškvrknúť: tvár mu nad plameňom oškvŕkla, oškvarila sa • poopaľovať sa (postupne, na viacerých miestach)
2. pôsobením slnka zhnednúť • ohorieť: tvár sa jej pekne opálila, tvár jej pekne ohorela • nár. uhorieť • expr. oškvariť sa (príliš sa opáliť) • očernieť • stmavnúť (na slnku)
3. p. doplatiť 2 4. p. pomýliť sa
spáliť sa p. zhorieť 1, opáliť sa 1
zhorieť 1. podľahnúť ohňu, byť zachvátený ohňom: pri požiari zhoreli tri domy • vyhorieť (zhorieť do základov): stodola celkom vyhorela • spáliť sa (podľahnúť skaze vysokým teplom): koláč sa v rúre spálil, zhorel • pohorieť (zhorieť vo väčšom množstve): všetko seno pohorelo • zblčať • expr. zblkotať (zhorieť plameňom): stoh slamy zblčal, zblkotal od iskry • fraz. kniž. ľahnúť popolom (zhorieť na popol) • obhorieť • ohorieť • zastaráv. uhorieť (zhorieť dookola na povrchu): brvná o(b)horeli • zuhoľnatieť (zhorieť na uhoľ) • prehorieť • prepáliť sa (zhorieť skrz niečo): dno celkom prehorelo, prepálilo sa • vypáliť sa (zničiť sa ohňom, elektrinou): tráva sa vypálila
2. p. blamovať sa 3. p. vybuchnúť 3
opiť sa nadmerným požitím alkoholického nápoja upadnúť do stavu omámenia • spiť sa • hovor. napiť sa: od žiaľu sa opil, spil; napil sa do nemoty • expr.: naliať sa • nalogať sa • naslopať sa • narezať sa • nastrebať sa • naťahať sa • nacicať sa • nacecať sa • nacengať sa • nadrať sa • nadrúľať sa • nalôchať sa • naťať sa • nadratviť sa • hovor.: natankovať • nachmeliť sa • nazvoniť sa • expr.: zrúbať sa • sťať sa • scápať sa • scapkať sa • zrezať sa • zdrať sa • zrichtovať sa • hovor. zmotorizovať sa • expr.: doťať sa • doťahať sa • doriadiť sa • dorichtovať sa • docengať sa • dotrundžiť sa • ocengať sa • otrundžiť sa • otrúliť sa • otrtúliť sa • hovor. ochmeliť sa • pejor.: ochľastať sa • ochleptať sa • oslopať sa • ožrať sa: na hostine sa všetci ochľastali, ožrali • fraz. dať si do nosa • podnapiť sa • podpiť sa • pripiť sa • hovor. expr. podgurážiť sa (trocha sa opiť) • ponapíjať sa (postupne; o viacerých osobách)
otrúliť sa p. opiť sa
otrtúliť sa p. opiť sa
oškúliť sa p. ošúchať sa 1
ošúchať sa 1. používaním, nosením sa poškodiť (obyč. na povrchu) • obšúchať sa • obdrať sa • odrať sa • zried. obodrať sa: nábytok sa o(b)šúchal, kabát sa o(b)dral • opotrebovať sa • obnosiť sa (o šatstve) • oškrieť sa • expr. oškúliť sa: lak, náter sa oškrel, oškúlil • ošumieť: oblek je celý ošumený • poošuchovať sa • poodierať sa (postupne, na viacerých miestach): poťahy sa už poošuchovali
2. častým opakovaním prestať byť pôsobivým • obšúchať sa • zovšednieť • zunovať sa (komu) • zunovať (koho): heslá sa o(b)šúchali; hra sa nám zunovala, hra nás zunovala; pieseň zovšednela • opočúvať sa • obohrať sa: platňa sa opočúvala, obohrala • expr. otrepať sa: frázy sa otrepali
ozdobiť dať na niečo ozdobu, urobiť krajším, pekným • vyzdobiť (dôkladne, bohato): šaty ozdobiť zlatými gombíkmi • okrášliť • skrášliť • poet. okrásiť: vlasy si okrášlila, skrášlila mašľou • hovor. expr. vycifrovať • expr. vyčačkať: vycifrovať, vyčačkať kone do záprahu • vyšperkovať (ozdobiť šperkmi) • dekorovať: slávnostne dekorovaná sála • ovenčiť • poet. zvenčiť • nár. podvenčiť (ozdobiť vencom) • poet. okvietiť (ozdobiť kvetmi) • podperiť • operiť (ozdobiť perom): podperený klobúk • kniž. opentliť (ozdobiť stužkami) • obiť (ozdobiť kovom): valaška obitá striebrom • ornamentovať • kniž. ornamentalizovať (ozdobiť ornamentmi): truhlica ornamentovaná rezbami • obyč. pejor.: ovešať • obvešať (bohato, často nevkusne ozdobiť): o(b)vešať sa bižutériou • obložiť • hovor. garnírovať (pridať k hlavnému jedlu doplnky lahodiace chuti a očiam): misu obložiť, garnírovať zeleninou • pocifrovať (ozdobiť navrchu): pocifrovať medovníky • prizdobiť • prikrášliť (trocha): čepiec prizdobili, prikrášlili výšivkami
skrášliť urobiť krajším, krásnym, pekným • okrášliť: skrášliť, okrášliť tvár účesom; skrášliť si život hudbou • zried. skrásniť: úsmev jej skrásnil tvár • ozdobiť • vyzdobiť (urobiť krajším pomocou ozdoby): ozdobiť si šaty brošňou • prikrášliť (pridať niečo na skrášlenie): prikrášliť skutočnosť
vyzdobiť ozdobami, výzdobou (obyč. bohatou), kvetmi a pod. urobiť pekným, slávnostným • ozdobiť: sálu vyzdobiť, ozdobiť girlandami • vykrášliť • vykrásiť • skrášliť • okrášliť: vykrášliť, skrášliť nevestu diadémom • expr.: vyparádiť • vyfintiť (oblečením) • expr.: vycifrovať • vyčačkať (vyzdobiť lacnými ozdobami) • expr. vycipkať (dôkladne vyzdobiť): vycipkaná hlava • vyvenčiť • ovenčiť (vyzdobiť vencami): vyvenčená, ovenčená brána • poet.: vykvietiť • okvietiť (vyzdobiť kvetmi) • hovor. expr. vyperiť (vyzdobiť pierkom): vyperení svadobčania • vyšperkovať: vyšperkuje si ruky drahými prsteňmi
zjemniť urobiť jemnejším, jemným • zošľachtiť: úsmev jej zjemnil, zošľachtil tvár • znežniť (hlas, tvár) • skrášliť (zjemniť pestovaním, krášlením): skrášliť pleť krémom • zvláčniť (urobiť poddajným, vláčnym): zvláčniť pokožku • zmäkčiť • zmierniť • stíšiť • stlmiť (urobiť príjemnejším, menej intenzívnym): zmäkčiť, zmierniť hlas; stíšiť, stlmiť svetlo, zvuk
prikrášliť 1. p. ozdobiť 2. p. skresliť
skresliť podať, zachytiť odchodne od skutočnosti: skresliť štatistické údaje • expr. pristrihnúť (upraviť fakty podľa vlastnej predstavy): pristrihol rozprávanie podľa svojho • prikrášliť • prifarbiť • primaľovať (urobiť krajším ako v skutočnosti): udalosť prikrášlil, prifarbil; skutočnosť trocha primaľoval • fraz. pritiahnuť za vlasy (násilne prispôsobiť pravde) • deformovať (zmeniť skutočnú podobu): deformovať realitu
páčiť sa 1. budiť al. mať pocit krásy, miloty, dobra a pod. • ľúbiť sa: páčili sa, ľúbili sa mu pekné dievčatá; páči sa, ľúbi sa mi nová architektúra • zdať sa • vidieť sa • hovor. pozdávať sa: táto látka sa mi celkom vidí, pozdáva • lahodiť (vzbudzovať príjemný pocit): hudba lahodí uchu • imponovať (vzbudzovať úctu, obdiv, rešpekt): jej vystupovanie sa mužovi páči
2. (iba v 3. os.) mať vôľu do nejakej činnosti; vzbudzovať pocit uspokojenia • ľúbiť sa: robí, čo sa mu páči, ľúbi • vidieť sa • pozdávať sa (často v zápore): nevidí sa, nepozdáva sa nám cestovať v noci • hovor. expr. voňať (byť príjemný; obyč. v zápore): pomáhať deťom nevonia • expr. sladiť sa: nesladí sa mi žiť • chcieť sa • žiadať sa: chce sa, žiada sa im chodiť po meste • chutiť • byť po chuti • byť po vôli: nechutí mu služba iným; práca mu nie je po chuti, po vôli • zastaráv. ráčiť sa: spievajte, koľko sa vám ráči • želať si: urobte, ako si želáte, ako sa vám páči
vyhovovať spĺňať niečie požiadavky, byť vyhovujúci • byť vhod • byť vhodný: byt nám už nevyhovuje, nie je vhodný; cesta mi nie je vhod • byť po vôli: je spokojný, práca mu je po vôli • hovor. konvenovať: súčasné postavenie mi nekonvenuje • hovor. expr. rezať: to mi reže • kniž. hovieť (byť priaznivý): tatranská klíma hosťom hovie • hodiť sa • hovor. pasovať: termín skúšky sa nám nehodí, nepasuje • spĺňať (požiadavky a pod.) • zodpovedať (byť vyhovujúci, primeraný): výrobok zodpovedá všetkým parametrom, spĺňa všetky parametre • zbaviť • hovor. ujsť (byť pomerne vyhovujúci): topánky ešte zbavia, ujdú
podpáliť p. založiť 5, zapáliť 1
založiť 1. dať niečo do istej polohy, na isté miesto • umiestiť • umiestniť: založiť, umiest(n)iť niekam časovanú bombu • nasadiť • navliecť • natiahnuť (obyč. dať na seba): nasadí si klobúk nakrivo; navliecť, natiahnuť si tašku na plece • nasunúť: nasunúť ohlávku koňovi • nastaviť • vstaviť (osídla, siete) • zapraviť: zapraví klin do dreva • zaradiť (dať niečo, kam patrí): zaradiť listinu • uložiť • odložiť: knihu uloží, odloží späť do knižnice
2. položiť na nejaké miesto a zabudnúť na to • podieť: nepamätám sa, kde som založila, podela peňaženku • hovor. expr.: zapotrošiť • zapatrošiť • zašantročiť • odšantročiť • odpásť: nedáva si na veci pozor, všetko zapatroší, zašantročí, odšantročí • expr.: odpeľhať • odpeľať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť) • hovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne) • stratiť (prestať vlastniť z vlastnej neopatrnosti) • pozakladať (postupne založiť)
3. niečím zaplniť a urobiť tak nefungujúcim • zaklásť • zapratať • zatarasiť: založiť, zaklásť, zapratať izbu nábytkom; zatarasiť kôlňu náradím • pozakladať • pozapĺňať (dôkladne založiť)
4. dať základ vzniku niečoho, pričiniť sa o vznik niečoho • utvoriť • vytvoriť: založiť, utvoriť nový spolok; vytvoriť útulnú domácnosť, prosperujúci štát • ustanoviť • kniž.: konštituovať • skonštituovať (inštitucionálne): ustanovenie, (s)konštituovanie Matice slovenskej • zriadiť (so širším spoločenským dosahom): zriadiť pobočku ústavu • vybudovať • vystavať • postaviť: vybudovať, vystavať školstvo; postaviť obhajobu na faktoch • kniž. osnovať (dať princípy niečomu): právo osnované na sile • pozakladať (postupne založiť)
5. pripraviť oheň • rozložiť • podpáliť • zapáliť: založiť do sporáka; rozložiť oheň; podpáliť, zapáliť vatru • rozrobiť • rozvatriť: oheň rozrobili na čistinke • pozakladať (postupne založiť)
6. p. zahnúť 1
zapáliť 1. spôsobiť horenie, oheň; horením, ohňom uviesť do činnosti: zapáliť vatru, stoh slamy; zapáliť motor • podpáliť (odspodu, často aj s cieľom spôsobiť požiar): podpáliť pod kotol; zo závisti podpáliť chatu niekomu • pripáliť (od niečoho horiaceho): pripáliť sviečku, cigaretu jednu od druhej • zapiecť • pripiecť (zapáliť fajku): zapiecť, pripiecť zapekačku • kniž.: vznietiť • roznietiť • rozdúchať (obyč. pren.): vznietiť iskru; vznietiť, roznietiť vášne, nenávisť • poet. vzňať (Roy) • zried. zvatriť (urobiť oheň, vatru): zvatriť les • pozapaľovať (postupne)
2. spôsobiť, že svetelný zdroj začne vydávať svetlo • zažať • zasvietiť: zapáľ, zažni, zasvieť, lebo už nevidím • rozžať • rozožať • rozsvietiť: rozžali, rozsvietili všetky lustre • zried. rozžiariť: hviezdy rozžiarili oblohu • pozapaľovať • porozžíhať • porozžínať • pozažíhať • pozažínať (postupne, viac svetelných zdrojov)
3. expr. hlboko zaujať (za niečo), vzbudiť veľký záujem (o niečo) • nadchnúť: zapáliť, oduševniť, nadchnúť mládež za národné veci • kniž. zanietiť: zanietiť niekoho za spravodlivosť • vzbudiť • kniž.: roznietiť • vznietiť • podnietiť (vyvolať nejaký silný cit): vzbudiť, roznietiť túžbu; vznietiť, podnietiť nadšenie • rozohniť • rozplameniť: rozohniť, rozplameniť dav pôsobivým prejavom
pohladkať jemne, citlivo prejsť rukou po niečom • pohladiť: pohladkať, pohladiť dieťa po vláskoch • poláskať • priláskať (prejaviť city láskaním) • det.: pomojkať • pomojať • nár. expr. polaskotiť (Jesenská); (pri pohladení poštekliť) • expr. potuľkať: potuľkať si psíka • pritúliť • expr. prituľkať • privinúť (nežne chytiť a pritiahnuť k sebe): pritúliť, prituľkať si mačičku • popohládzať (viackrát al. postupne viac osôb, vecí pohladiť)