Synonymá slova "laš" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 195 výsledkov (2 strán)

  • obscénnosť vlastnosť niečoho, čo veľmi uráža mravy, čo porušuje pravidlá slušného správania; čin majúci také vlastnosti • obscenitalascívnosťlascivitanecudnosť: obscénnosť, lascívnosť výjavu; večierok sa skončil obscénnosťami, necudnosťami, lascivitamipejor. oplzlosť: rozprávať oplzlostichlipnosť (chorobná zmyselnosť) • nemravnosť (čo sa prieči dobrým mravom): nemravnosť filmových scénvulgárnosťordinárnosťhrubosť: vulgárnosť, ordinárnosť, hrubosť vtipov


    lascivita, lascívnosť p. obscénnosť


    lascívny p. necudný, neslušný


    necudný bez primeranej mravnej zdržanlivosti, čistoty; zmyselne vyzývavý; svedčiaci o nedostatku mravnej zdržanlivosti (op. cudný, zdržanlivý) • nemravný: necudná, nemravná ženanemorálnyamorálny: nemorálne, amorálne činynehanebnýneprístojný (spoločensky neprimeraný z hľadiska mravnosti): nehanebné, neprístojné obnažovanie ženského telanehanblivýneslušnýfrivolnýkniž. bezostyšný (bez hanby, bez mravných zábran): necudný, neslušný, frivolný tanec; nehanblivá, neslušná, bezostyšná dievkazvrhlýzvrátenýchlipnýpejor. zhýralýkniž. smilný (bez akejkoľvek mravnosti, mravnej zdržanlivosti): zvrhlý, zvrátený, chlipný človek; zvrhlé, zhýralé správanie; necudné, smilné pohľadylascívnypejor.: bezbožnýbohapustýoplzlýobscénny (svedčiaci o nedostatku mravnej zdržanlivosti; op. slušný): lascívne filmové scény; oplzlá, bezbožná nahota; oplzlé, obscénne, bohapusté žarty, reči


    neslušný ktorý porušuje pravidlá dobrého správania; svedčiaci o tom (op. slušný): neslušný človek, neslušné správanienevychovanýkniž. nespôsobnýnetaktný (zle vychovaný): nevychované decko; mať nespôsobné správanienezdvorilýneúctivýnegalantný (bez dostatočnej zdvorilosti, úcty; op. zdvorilý, úctivý, galantný): nezdvorilý, neúctivý mládenec; nezdvorilá, neúctivá odpoveďhovor. expr. nemóresný: mať nemóresné spôsobynemravnýneporiadny (porušujúci zásady mravnosti): dávať neslušné, nemravné návrhy; nemravné, neporiadne dievčaneprístojnýnemiestnykniž. impertinentnýzastar. nesvedčný (spoločensky nenáležitý): neprístojné vystupovanie; nemiestne, nesvedčné žartyuličnícky (spojený so samopašnosťou): stvárať uličnícke kúskynecudnýlascívnypejor.: obscénnyoplzlý (nevhodný z hľadiska morálky): necudná obnaženosť tela; obscénne, oplzlé výjavydvojzmyselný (skryto neslušný): dvojzmyselné narážkyhrubýdrsnývulgárnyordinárnyexpr.: klzkýšmykľavýmastný: hrubé, drsné vtipy; vulgárne, ordinárne slováhovor.: mrzkýškaredýošklivý: Nepoužívaj mrzké, škaredé, ošklivé výrazy!surovýexpr. grobiansky (hrubo neslušný): surové, grobianske nadávkypren. pejor.: svinskýsviniarsky


    láska 1. náklonnosť jedného pohlavia k druhému, ľúbostný cit • ľúbosť: byť zaslepený láskou, ľúbosťoumilovaniepoet. al. arch. milosť: byť hodný lásky, milosti

    2. p. obľuba 1 3. p. záľuba 1


    obľuba 1. vzbudzovanie kladných postojov u mnohých ľudí • obľúbenosťpopularita: politikova obľuba, obľúbenosť, popularita vo verejnosti kleslapriazeňsympatia: teší sa všeobecnej priazni, sympatiám ľudíláskamilosť: nebyť u niekoho v milosti

    2. p. radosť


    vášeň 1. prudký cit bez rozumovej kontroly • afekt: podľahnúť vášni, afektu; slepá vášeňvášnivosťnáruživosť (prudký ľúbostný cit): byť plný vášnivosti, náruživostiláska (telesná): zahorieť láskou k niekomužiadostivosťzastar. žiadzachtivosť: chtivosť v pohľade

    2. silná záľuba v niečom, veľká oddanosť niečomu: poľovníctvo bolo jeho vášňounáruživosť: zberateľská náruživosťvášnivosť: športuje z vášnivostitúžba: spaľuje ho túžba cestovaťláska: hubárstvo je jeho láskaexpr.: chorobaneduh: autá sú jeho chorobaslabosť: fajčenie je moja slabosť


    záľuba 1. vzťah k niečomu prejavujúci sa záujmom o niečo, pestovaním niečoho, venovaním sa niečomu: záľuba v koňoch, v šitíkoníček: jeho koníčkom je zbieranie známokhobby: venovať sa svojmu hobbyhovor. pasia: mať pasiu v niečommánia (vášnivá zaujatosť za niečo): futbal – to je jeho mániachúťka (obyč. zmyselná a okamžitá záľuba): uspokojiť svoje chúťkyhovor. slabá stránkazáujem: filatelistické záujmyláska: hudba je jeho láska

    2. p. radosť


    miláčik 1. dôverné oslovenie partnera • drahýdrahá: zavolaj večer, miláčikhypok.: muckomucinkomackomacinkochrobáčikzajačikláska (moja): Kedy sa stretneme, láska moja?expr.: žabkamačička (o žene)

    2. p. obľúbenec


    hladkať jemne prechodiť dlaňou po niečom • hladiťpohládzaťpohladkávať: hladkala, hladila, pohládzala jemný zamat šiatláskaťexpr.: mojkaťčankať (s láskou, s citom hladkať): matka láskala dieťa po tvári; mojkala, čankala ho, aby neplakaloexpr. mankaťnár. čučuľkať


    láskať hladkaním, maznaním prejavovať náklonnosť • hladkať: matka láskala, hladkala svoje dieťamaznaťtúliťtuľkať: maznala syna; tuľkal mačiatkoprituľovaťprivíňaťpritískaťvinúť (nežne tisnúť k sebe): otec privíňal, vinul k sebe detiexpr.: mojkaťčankať: mojkal šteniatka


    maznať 1. priveľmi sa o niekoho starať a byť k nemu príliš zhovievavý • rozmaznávať: život ho nemazná; rozmaznávajú jedináčikaexpr. mazlinkaťkniž. zastar. mazliť: mazlili synaexpr. peľhať (úzkostlivo sa starať): peľhali svoje deti

    2. prejavovať niekomu, prejavovať si navzájom lásku nežnosťou, láskaním • láskať: snúbenci sa maznali, láskali; matka maznala, láskala dieťa v perinkeexpr.: čankaťmojkaťmazlinkať: čankali, mazlinkali sa; mojkal malé mača


    láskať sa prejavovať si lásku, náklonnosť nežnosťou • maznať sa: milenci sa láskali, maznalitúliť satuľkať savinúť saprivíňať saprituľovať sapritískať sa (nežne sa k niekomu, niečomu tisnúť): vinuli sa, pritískali sa k sebeexpr.: mojkať sacukrovať sahrdličkovať sa: stále sa cukrujúnár. ľuľkať sa (Kálal)obyč. pejor.: milkovať samiliskovať sa (v povrchnom ľúbostnom vzťahu): milkoval sa s dievčatamiexpr. oblizovať sa (láskať sa bozkami)


    maznať sa 1. prejavovať niekomu lásku slovami, nežnosťou, láskaním • láskať sa: maznal sa, láskal sa s dievčaťomexpr.: ľuľkať samazlinkať sa: iba s ním sa ľuľkala (Dobšinský)expr. zried. mazuľkať sa (Jesenský)nár. mazniť sa: deti sa maznili s mačiatkamiexpr.: cukrovať sahrdličkovať sahovor. expr. holúbkovať sa (navzájom): pred svadbou sa cukrovali, holúbkovali

    2. p. hrať sa 2


    láskavo 1. porov. láskavý 2. p. mäkko 3


    mäkko 1. na mäkký spôsob (op. tvrdo) • namäkko, pís. i na mäkko (op. natvrdo) • domäkka, pís. i do mäkka: mäkko, namäkko vystlané hniezdo; namäkko, domäkka uvariť mäsoexpr.: mäkučkomäkunkomäkulinkomäkuškonamäkučkonamäkunkonamäkulinkonamäkuškodomäkučkadomäkunkadomäkulinkadomäkuška, pís. i na mäkučko, do mäkučka atď.: mäkučko, namäkunko, domäkuška udusená zelenina

    2. pôsobiac na zmysly dojmom mäkkosti, jemnosti, lahodnosti a pod. (op. tvrdo) • hebkojemnepoddajne: po vypláknutí v avivážnom prostriedku bielizeň pôsobí mäkko, hebko; mäkko, jemne sa dotkla chlapcovej ruky; telo sa poddajne odovzdáva spánkupríjemnelahodne: je mu príjemne, lahodne na dušiexpr.: mäkučkomäkunkomäkulinkomäkuškohebučkohebunkojemnučkojemnunkojemnulinkojemnuško

    3. podliehajúc citom, dojmom (op. tvrdo) • láskavonežne: mäkko, láskavo sa pozrela na dieťa; nežne ho pohladila po vlasochprívetivovľúdne: prívetivo, vľúdne sa usmial na dievčaústupčivopovoľne: nemôžeš k nemu pristupovať tak ústupčivo, povoľne

    porov. aj mäkký 3


    dobro čo je v súlade s ľudskosťou, čo spĺňa mravné normy (op. zlo) • dobré: preukazovať ľuďom dobro, dobréprospech: všeobecný prospechblaho: verejné blahodobrodenie (prejav dobra): poďakovať sa za dobrodeniepožehnanie: práca je preňho požehnanímláskavosť (prospešný čin): ďakujem za láskavosť


    dobrota 1. ľudské dobro vo vzťahu k iným • dobrotivosťláskavosť (op. zloba): rodičovská dobrota, dobrotivosť, láskavosťvľúdnosťprívetivosťžičlivosť

    2. dobrý stav vecí • blahobyt: nevie, čo má od dobroty, blahobytu robiťroztopašsamopaš (prílišná dobrota)

    3. p. pochúťka


    láskavosť 1. p. dobrota 1 2. p. neha


    neha kniž. citová plnosť • nežnosť: matkina tvár plná nehy, nežnostimilota: predstierať milotumäkkosť: v hlase mal mäkkosťteplota: teplota úsmevuprítulnosť: detská prítulnosťláskavosť


    dobrosrdečný dobrého srdca; plný úprimnej žičlivosti; svedčiaci o tom • dobráckydobrý (op. zlý): dobrosrdečná, dobrácka, dobrá opatrovateľkadobromyseľnýdobroprajnýdobrodušný (op. zlomyseľný): dobromyseľný, dobroprajný, dobrodušný človek; dobromyseľné, dobroprajné slovážoviálny (zároveň i blahosklonný): žoviálna povaha, žoviálny úsmevvľúdnyláskavýprívetivý (prezrádzajúci dobrú, žičlivú dušu, myseľ): vľúdny, láskavý, prívetivý úsmev; prívetivá tvár

    p. aj žičlivý 1, dobrý 4


    dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočnýpoctivýčestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakterbezúhonnýporiadnypočestnýmravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný životslušnývychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievčapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomupekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetnýušľachtilýkniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutokpridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

    2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekársúcischopnýšikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovníkonakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženuhovor. expr. neúrečnýdokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matkaskvelýperfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéfprvotriednyelitnývýbornývynikajúciznamenitýšpičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedechovor. neskl.: prímafajnneskl. hovor. expr. superhovor. expr. báječnýsubšt.: bezvadný • bezva

    3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná prácavyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledokhodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihupeknýkrásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečnéhovor.: fajnovýfajnýhovor. neskl.: fajnpríma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večeravhodnýsúcihovor.: akurátnyneskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurátchutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodnýhojnýbohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rokvydarenýpodarenýkniž. zdarnýhovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, ziskneskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadbapresnýbezchybnýdokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluchabsolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé očivýbornýskvelýznamenitýšpičkovývynikajúciprvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umeniepohodlnýbezstarostnýexpr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječnýsenzačnýsupervýhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchodzávideniahodný: závideniahodné miestoužitočnýprospešnýosožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienkyexpr.: dobručkýdobručičkýdobrulinkýdobruškýsubšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

    4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobráckykniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvárdobrosrdečnýdobroprajnýdobromyseľnýdobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osobaláskavývľúdnyprívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľadhovor. neskl.: fajnpríma: mať fajn, príma sestruhovor. expr.: báječnýsenzačnýsuperpeknýmilý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slovapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné silykniž. bohumilý: bohumilý človek, skutokexpr.: anjelskýboží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrýexpr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručkýdobruškýdobručičkýdobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

    5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1


    láskavý naplnený láskou, prejavujúci lásku; svedčiaci o vnútornej dobrote • kniž. láskyplný: láskavá, láskyplná matka; láskavý, láskyplný pohľaddobrýdobrosrdečnýdobromyseľnýkniž. dobrotivý (op. zlý): láskavý, dobrý učiteľ; dobrosrdečná, dobromyseľná, dobrotivá tvárexpr. predobrotivý; milývľúdnyprívetivýpríjemný (naplnený milotou): milý, vľúdny hostiteľ; vľúdne, prívetivé slová; všade vládlo príjemné ovzdušiesrdečnýteplýpriateľskýkamarátsky (op. nepriateľský): dostalo sa nám srdečného, teplého, priateľského privítania; byť priateľský, kamarátsky k iným ľuďomnežnýjemný (plný pozitívneho citu, priazne; op. drsný): nežné, jemné pohladeniemilostivýmilosrdnýkniž.: milostiplnýmilostný (plný milosti, milosrdenstva): Bože, buď milostivý, milosrdný k biednym!; mať milosrdné srdce; milostiplná Panna Mária; Panna milostná! (J. Kráľ)blahosklonnýblahovoľný (naplnený priazňou): vypočul nás s blahosklonnou, blahovoľnou trpezlivosťou; urobiť blahosklonné, blahovoľné gestopren.: otcovskýmaterinský: vychovávateľ má mať k deťom otcovský, materinský prístup


    materský 1. súvisiaci s materstvom, s matkou • materinský: pre dieťa je najlepšie piť materské, materinské mliekohovor. tehotenský (súvisiaci s obdobím ťarchavosti): nosiť materské, tehotenské šaty

    2. pripomínajúci matku • materinskýláskavýnežný: mať materský, materinský, láskavý, nežný vzťah k ľuďomstarostlivý: starostlivá opatera

    3. ktorý tvorí začiatočný bod, zdroj, podklad, základňu: náš materský závod sa rozpadolpôvodnýzákladný: to bol môj materský, pôvodný športový klub; materská, základná bunka sa delí na dcérske bunkyvýchodiskovýpren. rodný: loď sa vrátila do východiskového, rodného prístavu


    maznavý 1. prejavujúci kladné city slovami, nežnosťami, láskaním • milýnežnýláskavý: maznavý, milý, láskavý tón reči; nežné, láskavé pohladkaniefamiliárnydôverný: familiárne, dôverné oslovenie

    2. podobný reči malých detí • strojenýafektovanýneprirodzený: maznavá, strojená, afektovaná výslovnosť; maznavý, neprirodzený tón príhovoru


    mäkký 1. ktorý sa pod vonkajším mechanickým tlakom ľahko poddá al. zmení svoj tvar (op. tvrdý): mäkký vankúšpoddajnýohybný (op. pevný, tuhý): mäkké, poddajné drevo; mäkký, ohybný kovformovateľnýtvárny: formovateľná, tvárna hlinavláčny (op. hustý, tuhý): vláčne cestojemnýhebkýhodvábny (príjemný na dotyk; op. drsný): mäkké, jemné, hebké pery; jemný, hebký trávnik; jemný, hodvábny povrch škatuľky na šperkysypkýkyprýľahký (bez pevnej konzistencie): sypká, kyprá, ľahká pôdariedkykašovitý (majúci vlastnosti polotuhej látky): riedka, kašovitá stolicaexpr.: mäkučkýmäkuškýmäkunkýmäkulinkýhebučkýhebunký (veľmi al. príjemne mäkký)

    2. ktorý pozitívne pôsobí na zmysly svojou jemnosťou, harmóniou a pod. (op. ostrý, drsný) • príjemnýlahodný: mäkký, príjemný hlas hlásateľa; príjemné, lahodné tóny valčíkajemnýtlmený: maliar použil tlmené, jemné farby (op. výrazné, krikľavé); jemné, tlmené kroky (op. prudké, strmé) • vláčnypružnýplynulýharmonický (pôsobiaci vyváženým dojmom; pren. uskutočnený postupne, bez prudkých výkyvov; op. prudký, strmý): vláčne, pružné, plynulé pohyby baletky; plynulý, harmonický prechod spoločnosti na nový systémoblýnevýrazný (bez viditeľných nepravidelností a pod.): mäkké, oblé, nevýrazné črty tvárehud. molový (op. durový): mäkká, molová stupnicaexpr.: mäkučkýmäkuškýmäkunkýmäkulinký

    3. ktorý je naplnený citom, súcitom, toleranciou al. ktorý ľahko podlieha cudzej vôli; svedčiaci o týchto vlastnostiach (op. tvrdý): otec je mäkký človekcitlivýdobrý (op. bezcitný, nemilosrdný, zlý): má mäkké, dobré srdce; je to citlivá, dobrá ženasúcitný (op. bezcitný, krutý, surový): mäkká, súcitná duša; súcitné slová útechypoddajnýpovoľnýústupčivý (op. neoblomný, nekompromisný): byť mäkký, ústupčivý voči iným; mať povoľnú, poddajnú povahuprístupnýzhovievavýblahosklonnýznášanlivýtolerantnýkniž. benevolentný (op. neprístupný, neoblomný): učiteľ je prístupný, zhovievavý, blahosklonný voči žiakom; znášanlivý, tolerantný, benevolentný politiknežnýmilýláskavý (obyč. o prejavoch človeka): uprel na ňu mäkký, nežný, milý, láskavý pohľad (op. prísny, strohý); mäkké, láskavé pohladenie


    milosrdný prejavujúci súcit, pochopenie, lásku, zľutovanie voči iným, obyč. trpiacim, biednym (op. nemilosrdný, krutý): milosrdný Bohdobročinnýsamaritánsky (ktorý nezištne pomáha iným): konať milosrdné, dobročinné, samaritánske skutkysúcitnýzhovievavý (op. bezcitný, krutý): mať milosrdné, súcitné srdce; milosrdný, zhovievavý sudcadobrýláskavý: milosrdný, dobrý, láskavý vládca


    milostivý 1. prejavujúci milosť, dobrotu, odpustenie, zľutovanie, obyč. voči niekomu slabšiemu, spoločensky nižšie postavenému (často aj iron.); svedčiaci o tom • blahosklonnýblahovoľný: svoje pohŕdanie slabšími zakrýval milostivým, blahosklonným, blahovoľným správaním; blahosklonné, blahovoľné gesto odpusteniadobrýláskavýkniž. dobrotivý: milostivý, dobrotivý Boh; láskavý, dobrotivý ochranca biednychzhovievavýtolerantnýkniž. benevolentný: k deťom budú zhovievaví, tolerantní, benevolentní

    2. hist. v oslovení al. pomenovaní ako prejav úcty a pokory voči vysokopostaveným osobám; v úctivom a veľmi zdvorilom oslovení (obyč. žien): náš milostivý kráľ; milostivá pani, dovoľte, aby…ctený (v úctivom oslovení): ctené publikum, páni a dámy; milostivé, ctené panstvovážený (v úctivom oslovení osoby, ktorú dôverne nepoznáme): milostivá, vážená panimilýmilovanýdrahý (v úctivom oslovení citovo blízkej osoby): milí, milovaní, drahí rodičia


    milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia!drahýmilovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička!expr.: milenýpremilýpremilenýľúbeznýpreľúbeznýzlatýprezlatýsladkýpresladkýpoet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladkáexpr. radostnýexpr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný!vzácnycenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako poctyobľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseňvítanývhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmenaexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýmilulinký (veľmi milý)

    2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľadláskavývľúdnyprívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítaniedobrotivýdobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľadpriateľskýsrdečnýúprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slovánežnýprítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmevteplýhrejivýoblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladeniesladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké snyexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilulinkýmilučičkýpremilýpresladký (veľmi milý)

    3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišielpríjemnýsympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievčapôvabnýľúbeznýlahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfypeknýkrásnyexpr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večerrozkošnýroztomilýexpr. zastaráv. rozmilýhovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénkavľúdnyprívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredieexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýchutnučkýchutnulinkýmilulinkýpremilýpreľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

    4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

    5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapecpriateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapcahovor.: frajerchalanštramákfešákgavalierhovor. svojzastar. zried.: ľubimecgalánsubšt. šamster


    nežný 1. vonkajším vzhľadom, obyč. súladnými tvarmi, malou intenzitou, príjemným zafarbením (o hlase) vyvolávajúci pocit nehy • jemnýkrehký: pobozkal jej nežnú, jemnú rúčku; pozoroval nežný, krehký profil detskej tváre; prehovorila jemným, krehkým hláskomútlydrobný: nežné, útle, drobné detské tielkokniž. subtílny: subtílna postavaslabýtichý (o hlase) • expr. prenežný

    2. plný citu, citovosti; svedčiaci o tom (op. drsný) • jemnýjemnocitný: nežná, jemná dievčina; nežné, jemnocitné slováláskavýláskyplný (naplnený láskou): láskavá mať; láskavé, láskyplné pohladeniecitlivý (op. necitlivý): citlivý mladíkmäkký (plný mäkkosti, poddajnosti): má nežné, mäkké srdceteplýpreteplený (plný vrúcneho citu, priazne k niekomu): pozrel na ňu teplým pohľadom; nežné, teplé slováušľachtilý (plný šľachetnosti, vrúcnosti): prejaviť navonok nežné, ušľachtilé cityroznežnenýexpr. prenežnýsentimentálny (priveľmi naplnený citom): roznežnené, prenežné oči; sentimentálne piesne


    ohľaduplný ktorý berie ohľad na cudzie záujmy; ktorý prizerá na prospech, dobro niekoho, niečoho; svedčiaci o tom • ohľadnýpozornýtaktný: byť ohľaduplný, ohľadný; mať ohľaduplný, pozorný prístup k ľuďom; vyznačovať sa pozorným, taktným správanímnevtieravýjemný: nevtieravé, jemné dohováraniešetrnýopatrný (ktorý šetrí, nepoškodzuje): šetrné, opatrné zaobchádzanie s knihamijemnocitnýláskyplnýláskavývľúdny (spojený s milotou, dobrotou srdca): jemnocitná, láskyplná opatera chorých; láskavý, vľúdny spôsob vyšetrovania pacienta


    srdečný z ktorého vyžarujú kladné city, radosť, úprimnosť, bezprostrednosť, priateľskosť a pod.; svedčiaci o tom • prívetivýmilýláskavý: je to srdečný, prívetivý, milý človek; srdečná, prívetivá, láskavá povahapriateľskýkamarátskyotvorenýbezprostredný (sprevádzaný otvorenosťou, bezprostrednosťou, aká býva medzi priateľmi): priateľský, kamarátsky, otvorený rozhovor; bezprostredná atmosféraúprimnýnepredstieraný (op. falošný, predstieraný): úprimná, nepredstieraná radosť; úprimný, nepredstieraný smiechteplývrúcnyhorúci (op. chladný): nečakala také teplé, vrúcne privítanie; horúce objatiekniž.: vrelýiskrenný: vrelý, iskrenný pozdrav


    vľúdny 1. ktorý prejavuje pochopenie, lásku, dobrý vzťah k ľuďom; svedčiaci o tom • prívetivýpriateľskýkamarátsky: vľúdny, prívetivý človek; vľúdny, priateľský pohľad; priateľské, kamarátske vzťahymilý (ktorý prejavuje milotu): je to také milé dievčaláskavý: láskavý učiteľ, láskavé slovádobrosrdečný (ktorý je dobrého srdca): dobrosrdečná povahasrdečný: vľúdna, srdečná ženajasný: jasný obličajprístupný (ktorý má pochopenie): jeho rodičia boli prístupní ľudiadobromyseľnýdobrodušný: dobromyseľný, dobrodušný starecdobrácky: dobrácky starý otec; dobrácka tvárdobroprajný: dobroprajné očikniž. dobrotivý: dobrotivý ochrancablahosklonný: blahosklonné gestožoviálny: žoviálny vedúci

    p. aj dobrý

    2. ktorý pôsobí dobrým, pekným dojmom • útulnýpríjemný: vľúdna, útulná izba; býva v príjemnom prostredísympatický: majú sympatické bývanie


    štekliť jemnými dotykmi vyvolávať na pokožke dráždivé pocity obyč. spojené s reflexnými pohybmi smiechu; príjemne vzrušovať: štekliť dieťa na päte; vôňa kávy ich šteklilaexpr.: laskotaťlaskotiť: nežne mu laskoce, laskotí tvár


    laskotať, laskotiť p. štekliť


    dráždivý 1. ktorý nutká na niečo, ktorý núti reagovať • nutkavý: dráždivá farba, dráždivé, nutkavé pocity v hrdlešteklivýnár.: laskotnýlaskotivý (dráždiaci jemným šteklením): šteklivá vôňa, laskotivé vzrušenievzrušujúci (vyvolávajúci vzrušenie): dráždivá, vzrušujúca hudba; vzrušujúce obrazyostrýpikantný: ostré svetlo; ostrá, pikantná chuť; pikantné historkynepríjemný: nepríjemný zápach, dymprovokatívnypodkúšavýpokúšavý (dráždivý s úmyslom vyprovokovať): provokatívny smiech; provokatívne, podkúšavé rečirafinovaný: rafinovaná eleganciasubšt. rajcovný (eroticky dráždivý): rajcovná ženanár. drážlivý

    2. ktorý sa ľahko podráždi (obyč. o pokožke) • citlivýprecitlivený: dráždivá, citlivá, precitlivená koža, pleť

    3. p. hnevlivý 1


    laskotivý, laskotný p. dráždivý 1


    baviť sa 1. tráviť čas zábavou, hrou, žartovnými rozhovormi, oddávať sa veselosti; mať z niečoho potešenie • zabávať saveseliť sa: baviť sa, zabávať sa s priateľmi; jedli, pili, tancovali a veselili sahodovať (pri jedle a pití) • svadbiť sahovor. svadbovať sa (na svadbe): svadbili sa do ránahovor.: mulatovaťflámovať (obyč. pri nemiernom pití): mulatovať, flámovať celú nochýriť (neviazane) • nár. harovať (Dobšinský)zried. huľať (rus.): huľanie do ránarozptyľovať sa (zbavovať sa zlej nálady al. sústredenia nejakou príjemnou činnosťou): rozptyľuje sa pri mori; žiaci nepočúvajú, rozptyľujú saexpr. laškovať (robiť samopašné kúsky): laškuje s dievčatami

    2. priveľmi sa niečím zaoberať, venovať priveľa času niečomu namiesto inej (potrebnej) činnosti • zabávať sazdržiavať sastrácať čas: zbytočne sa tu toľko bavíme, zabávame, zdržiavame; nebudem už s tebou strácať časzaoberať sa: nemám čas zaoberať sa s tým viacexpr. bavkať sa

    3. p. hrať sa 1


    laškovať 1. p. baviť sa 1 2. p. žartovať 1


    žartovať 1. hovoriť al. robiť niečo, čo vzbudzuje veselosť, zábavu, čo pôsobí humorne • robiť žarty: rád s deťmi žartuje, robí s deťmi žarty; o vážnych veciach nežartujvtipkovaťrobiť vtipy (najmä slovne): vtipkuje, robí vtipy na cudzí účethovor.: vtipkáriťšpásovať: vtipkária, špásujú o všetkomhovor. zastar. vicovať (Timrava)hovor. figľovať (vzbudzovať veselosť najmä veselými kúskami) • hovor. zastaráv. furtáčiťsubšt. švandovať • subšt. a vulg. srandovať (najmä slovne) • expr. laškovať (robiť samopašné kúsky, slovné hračky a pod.): mladí laškujúprekárať (dobromyseľne podpichovať): chlapci prekárajú spolužiačkyuťahovať sinár. fačkovať (žartovať s iróniou): fačkovať s ľuďmi (Kukučín)expr. frčkovať (dávať niekomu frčky) (Kalinčiak)

    2. (obyč. v zápore) ľahkomyseľne zaobchádzať s niečím • zahrávať sazahrávať sipohrávať sa: s ohňom sa nežartuje, s ohňom sa netreba zahrávať, pohrávaťbrať naľahko: svoje poverenie nesmieš brať naľahko, s poverením nežartuj


    laškovne 1. porov. samopašný, zábavný 1 2. p. žartovne


    žartovne veselým, žartovným spôsobom, zo žartu, nie vážne (op. vážne) • žartom: žartovne, žartom prehodil pár slovvtipnehumornehumoristicky: vtipne, humorne, humoristicky spracovaná témaprekáravo: prekáravo sa prihovoril dievčaťufigliarskyšibalskyexpr.: huncútskyfurtácky: figliarsky, šibalsky odpovedala na jeho ponuku; huncútsky, furtácky mu položil niekoľko otázokhovor. špásovneexpr. laškovne: špásovne, laškovne hovoriť o svojich kúskochnár.: podkúšavoprehárčavosubšt. švandovne • subšt. a vulg. srandovne

    porov. aj žartovný 1


    hravý 1. ktorý sa rád hrá, ktorý je často v živom pohybe (o človeku, zvieratách); pôsobiaci hravo, živo • ihravý: hravé, ihravé deti, mačiatka; hravý, ihravý vietoršantivýexpr. laškovný (nespútane, samopašne hravý) • pohyblivýživý: pohyblivé, živé morské vlnky

    2. p. ľahký 2


    laškovný p. samopašný, zábavný 1


    samopašný ktorý je prehnane veselý; ktorý rád vystrája, vyvádza a nerešpektuje pritom výchovné úsilie, spoločenské normy a pod.; svedčiaci o tom • roztopašnýzastar. prostopašný: pozornosť vzbudzovali samopašní, roztopašní mladíci; samopašné, roztopašné kúskynespútanýneviazanýrozpustenýrozmaznaný (veľmi uvoľnený, bez zábran, obmedzení a pod.): nespútaná, neviazaná zábava; rozpustené, rozmaznané detibujnýrozbujnenýrozbujdošenýrozbujdašenýrozšantenýrozšantovanýrozsamopašenýbujarýbujdošskýrujný (ťažko ovládateľný): bujná, rozbujdošená, rozšantená, bujará spoločnosťexpr.: rozbláznenýrozvirganýhovor. expr. rozkokošenýexpr. laškovný: rozbláznené, rozvirgané, rozkokošené dievčatábakchickýbakchantskýhýrivý (výstredne samopašný, pripomínajúci bakchanálie): bakchické, bakchantské orgie; hýrivé nocihuncútskylapajskýšantivýnár. šantovlivý (hravo samopašný): huncútska, lapajská chasa; šantivé psíčanezbednýnezbedníckyneposlušnýnespratný: nezbedné, nezbednícke vnúča; neposlušní šarvanci; nespratné správaniesvojvoľnýzried. sebevoľný (ktorý vo svojej samopaši neberie na nikoho ohľad): výstredné správanie svojvoľného, sebevoľného dievčiskarecesistickýrecesijný (samopašný s úmyslom provokovať, zosmiešňovať): išlo len o nevinnú recesistickú pouličnú maškarádu; recesijný prístup k niečomuzastar. vospustný


    zábavný 1. ktorý vyvoláva al. má vyvolávať dobrú náladu • veselý: je to zábavný, veselý človeksmiešny: rozpráva smiešne historkyrozmarnýúsmevnýrozveseľujúcihovor.: špásovnýlaškovný: sledovali rozmarný, úsmevný príbehbezstarostný: viedli bezstarostný životľahkýsalónny (op. vážny): večer ľahkej hudby; salónna skladbahumoristický: humoristický časopisestrádnykabaretnýrevuálny (o programe): večery vypĺňal estrádny programkniž. fidélny

    p. aj smiešny

    2. p. zaujímavý


    láskyplný p. láskavý, nežný 2, ohľaduplný


    hľadať usilovať sa niečo nájsť • zhľadávaťzhľadúvať: ktovie, čo tu v noci polícia hľadala, zhľadávala, zhľadúvalavyhľadávať (mať niečo v obľube a hľadať to): vyhľadávajú tajné skrýšeexpr.: dulovaťkutrať (sa)kutať (sa)prehľadávaťprekutávaťprezerať (prehŕňaním sa v niečom usilovať sa dačo nájsť): duluje, kutre (sa), kuce (sa) po zásuvkách; prehľadáva, prekutáva, prezerá mužove vreckámacaťomaciavať (hľadať hmataním): potme macia po kľučke; omaciava, kde je vypínačpohľadávať: tu nemajú deti čo pohľadávaťhovor.: zháňaťobháňať: zháňali ďalších dobrovoľníkovexpr.: lašovaťňúraťnúrať (na viacerých miestach, často tajne): lašuje, ňúra, čo by zjedolexpr. loviť (hľadať a vyberať): loví v pamäti menáískať (prehrabávaním vlasov usilovať sa nájsť vši; obyč. v rozprávkach): princezná íska drakovi v hlavenár. šukať; sliediťsnoriť (neprestajne, usilovne): sliedi očami po izbestopovaťpátrať (nepozorovane sledovať, obyč. podľa stôp): stopovať zlodeja, pátrať po zlodejoviadmin. zastar. kurentovať (úradne hľadať)


    lašovať p. sliediť, hľadať


    sliediť usilovne, s veľkým záujmom a obyč. potajomky hľadať niečo, niekoho • pátrať: sliedia, pátrajú, kde sa zločinec ukrylexpr. snoriť: snoriť po koristi; snorí za výhodnou kúpoustriehnuťčíhať (vyčkávaním): striehne, číha, kde by čo najvýhodnejšie niečo dostalšpehovaťhovor. špiónovaťhovor. pejor. špicľovať (sledovať niekoho, niečo obyč. s cieľom zistiť niečo zatajované): špehuje svoju ženu; dal sa na špiónovanie, špicľovaniezastar. šľakovať (Kalinčiak)stopovať (nepozorovane ísť po stopách): stopuje medveďaexpr.: ňuchaťňuchtiťňúraťnúrať (zvedavo zisťovať, pátrať po niečom): ňuchá, ňuchtí, ňúra po dome, čo by si vzalexpr. poľovať: poľovali na vzbúrencovhovor. pásť: pasie za dievčatamihovor. expr.: štáraťlašovať: štára po kútoch, po záhradevetriť (pátrať čuchom; o zvieratách): pes vetrí na všetky stranyjastriť (pátrať očami): sliedi, jastrí, čo by si mohol uchmatnúť


    lastovica p. lastovička


    lastovička sťahovavý spevavý vták hniezdiaci na budovách • poet. lastovica: prileteli lastovičky, lastovice


    lastúra škrupinovitá schránka mäkkýšov • mušľa: zbierať pri mori lastúry, mušleulita: ulita s prekrásnym prírodným vzoromškľabkakorýtko: príliv vyplavil škľabky, korýtkazastar. škebľa


    škrupina 1. vápenatá schránka niektorých mäkkýšov: škrupina sépieulita: slimačia ulitalastúramušľa: zbierať mušlehovor. korýtko

    2. p. šupa1


    à la p. podľa 1


    podľa 1. (koho, čoho) vyjadruje spôsob al. mieru • v zhode sv súlade s (kým, čím): stavať podľa plánu, v zhode s plánom; postupovať v súlade s rozhodnutím, podľa rozhodnutia ministerstva; podľa svojich možností, v súlade so svojimi možnosťami podporoval deti na štúdiáchv duchuv zmysle (koho, čoho): postupovali v duchu zákona, v zmysle zákonahovor. à la (franc.): česal sa à la Napoleonzastar. dľa

    2. (čoho) vyjadruje pôvod • po (kom, čom): spoznala ho podľa chôdze, po chôdzi

    3. p. vedľa 3, pozdĺž 2


    babrať sa 1. hovor. expr. manipulovať, robiť s niečím nečistým al. robiť tak, že sa pritom človek zašpiní • hovor. expr. paprať sašpiniť sa: dieťa sa babre, papre, špiní v blateexpr.: rýpať saryť sahrabať saprehrabávať sanár. bŕsť (v zemi, v odpadkoch) • vŕtať sa (v nose) • expr.: gebriť safafrať sačičrať sabŕľať sa: decko sa pri jedle celé gebrí, fafre; čičrať sa v zemi, v prachu

    2. hovor. expr. pomaly, zdĺhavo a obyč. nešikovne niečo robiť • hovor. expr.: paprať sapiplať saprplať sa: s montovaním súčiastky sa babre, piple už pol dňahovor. expr.: šiplať sašušmať sašuchtať satitlať safafrať sa: šiple, šušme sa s prípadom dlhoexpr.: šmotkať sašmotlať saexpr. zried. šmatlať sarýpať sa: neviem, čo sa s robotou toľko šmotká, šmatle, rýpehrať saihrať sa (pomaly, ale dôkladne robiť): hrá sa, ihrá sa s čistením obloka do večerazdržiavať sa (dlho a obyč. neefektívne robiť): nezdržiavajte sa, nebabrite sa s prezliekanímexpr. cifrovať sa: čo sa s tým toľko cifrujehrub.: kašlať sakašľať savulg. srať sa

    3. p. zaoberať sa


    robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovaťbyť zamestnanýmať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnostihovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbeexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťmoriť samordovať salopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť samozoliťotročiťnádenníčiťplahočiť sahrdlovaťhlušiťrobotiťrobotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovaťpotiť sašťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokovhovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábaťsubšt.: makať • fachať • hovor. porábaťexpr.: robkaťšemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielnišuchtať saťahať saexpr.: smoliťpotiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referátexpr.: lepiťlátaťvyrábaťdávať dokopypejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správuexpr.: sekaťsúkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršombabrať saexpr.: piplať sašiplať saprplať sapaprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárnipejor. kašľať saniž. hovor.: ondiať saondieť savulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

    2. zaoberať sa istou činnosťou • konaťvykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosťarch. činiť: činil dobré skutkypodnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadieluskutočňovaťrealizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

    3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model strojazostrojovaťkonštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastkyprodukovaťvyrábaťdorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré vínomontovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovaťmuštrovaťporábať (obyč. ručne): majstroval policetvoriťutvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

    4. byť príčinou niečoho • spôsobovaťzapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

    5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónomkniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

    6. p. pokračovať 1


    bezmála p. pomaly 4, takmer


    pomaly 1. pohybujúc sa, robiac niečo s veľkou spotrebou času, prebiehajúc malou rýchlosťou (op. rýchlo, chytro) • zdĺhavo: pomaly, zdĺhavo sa pripravoval na cestunenáhlivoznenáhlazastaráv. nenáhlozastar.: ponenáhleponenáhlopoznenáhlapoznenáhlesponenáhla: nenáhlivo, znenáhla, nenáhlo zavrel za sebou dverezvoľnapozvoľnavoľnezastar. povoľne: zvoľna, pozvoľna kráčali hore dolinouťažko: auto sa rozbiehalo ťažkoospanlivoospalomalátneexpr. mátožne: ospanlivo, ospalo zostúpil po schodoch dolu; malátne, mátožne nám podal rukulenivoexpr. ťarbavo: lenivo, ťarbavo sa zdvihnúť zo stoličkyexpr.: piplavoprplavošiplavohovor. expr.: babravobabrácky: piplavo, prplavo, šiplavo ukladať rozhádzané veci; babravo, babrácky obsluhovala hostíexpr.: pomaličkypomalinkypomalilinky (veľmi pomaly): lietadlo sa pomaličky, pomalinky odlepilo od zemefraz. z kroka na krokslimačím tempomsubšt. lážo-plážo • nespráv. liknavo

    porov. aj pomalý 1

    2. vyjadruje okolnosť postupného priebehu niečoho, nasledujúc po sebe v istom poradí; jeden po druhom, jeden za druhým (op. naraz) • postupne: cesta sa pomaly, postupne skrúcala k rieke; hľadisko sa pomaly, postupne zapĺňalozvoľnapozvoľna: zvoľna, pozvoľna si zvykal na nové prostredieznenáhlazastaráv. nenáhlozastar.: poznenáhlapoznenáhlesponenáhla: znenáhla, nenáhlo nadobúdal presvedčenie, že sa správne rozhodolexpr.: pomaličkypomalinkypomalilinky (veľmi pomaly): pomaličky, pomalinky sa vžil do novej úlohy

    3. vyjadruje výzvu • počkajpočkajte: len pomaly, počkaj, to nie je tvojeexpr.: pomaličkypomalinky

    4. obmedzuje platnosť výrazu, ku ktorému patrí • skoro: pomaly, skoro sa nám minuli všetky zásobytakmertemerbezmálaexpr. čajsi: je to takmer, temer týždeň, čo som ho stretol; bola bezmála polnoc, keď prišielexpr.: pomaličkypomalinkypomalilinky


    takmer obmedzuje platnosť výrazu, ku ktorému patrí; vyjadruje, že veľa nechýbalo a dej by sa bol uskutočnil • skorobezmálatemer: takmer, skoro narazili do stromu; bezmála, temer sa minulipomalyexpr. čajsi: je už pomaly najlepší; bolo už čajsi osem hodín, keď prišliuž-užpriam: už-už, priam by ho boli chytiliviac-menejtakrečenotakpovediac: víťazstvo má viac-menejhovor. praktickykniž. kvázi: povedali mi, že kvázi patrím do rodinylen-lenlen-len žehovor. tak-tak žedobre žedivdiv žezried. len toľko že (v spojení so záporným slovesom): len-len (že), tak-tak že nespadolfraz.: veľa nechýbalolen vlások chýbal: veľa nechýbalo a boli by sa prevrátilipribližne (vyjadruje približnosť): sú približne rovnakí


    bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačiaexpr. bežkať: dievčatko bežká oprotiexpr.: hnať sauháňaťupaľovaťupínaťtrieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za namiexpr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcomcválať: kone cválajú opretekykniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jacháexpr.: letieťpáliťprášiťfrčaťfičaťfŕľaťfrndžaťfrngaťrafaťhafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesťexpr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami?hovor. expr.: mastiťmazaťšvihaťšibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalejslang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasahovor. expr.: sypať sapadať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte!hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto!kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú?kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľaťuvíjaťtrtúľaťtrtúliťfrňať

    p. aj ponáhľať sa

    2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2


    cválať bežať dlhými skokmi (o koňovi, o jazdcovi na koni) • zastaráv. galopovaťhovor. expr. trapovať: kone cválajú, galopujú, trapujúklusaťpoklusávať (miernym tempom): jazdec už necvála, pokojne klusá domovnár. expr. siažiť: siaži dlhými skokmi

    p. aj bežať


    bohuchvála p. chvalabohu


    chvalabohu vyjadruje uspokojenie, radosť nad niečím • chválapánubohuvďakabohunašťastie, pís. i na šťastie: chvalabohu, chválapánubohu, vďakabohu, nič sa nestalo; našťastie sme nikoho nestretliďakovať Bohu: ďakovať Bohu, prišli ste včaszried. bohuchvála (Rázus)


    brílať p. túlať sa 1, 2


    túlať sa 1. chodiť bez cieľa • potulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť: celé dopoludnie sa túlať, potulovať po meste; potulovať sa, potĺkať sa po dome; blúdi, bludári po horenár. brílať (Zguriška)expr.: vláčiť satárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: Kde sa vláčite, tárate, tlčiete, zarážate?expr.: zháňaťzháňať sa: celé dni (sa) zháňajú kdesiexpr.: motať samotkať satmoľkať sapliesť sapopletať sa (často pritom zavadzať): deti sa mot(k)ajú po dvore; všetci sa tu popletajú, pletúexpr.: tmoliť saplantať sapľantať sa: mládež sa tmolí, pľance po uliciachnár. obalkovať sa (Rázus)hovor. expr. brúsiť (aj s istým zámerom): brúsiť po meste; brúsiť za chlapcamiexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po plážiexpr. obíjať sa (Tajovský): len tak sa obíjať po krčmáchnár. lógovať (Čeretková)

    2. s obľubou sa zdržiavať mimo domu • potulovať sa: od malička sa rád túlal, potulovalexpr.: tárať salanfáriťnár. drndať (Kálal)subšt. flákať sa (nečinne): lanfáril, flákal sa celý deňexpr.: brílaťfalangovaťhalaškovaťhovor. zried. vagabundovaťzastar.: hajdúsiťhajdúšiťhauzírovaťsubšt. čavargovať • cestovaťputovaťexpr. vandrovať (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete


    centrála p. ústredie


    ústredie hlavné miesto istej inštitúcie al. orgánu • centrum: riadiť prácu odbočiek z ústredia, z centra; nervové ústrediestredisko: osvetové strediskoústredňacentrála (miesto, kde sa sústreďuje al. riadi istá činnosť): ďalekopisná ústredňa, špionážna centrálaohniskohniezdo (stred, z ktorého sa niečo šíri): ohnisko, hniezdo odporu


    diagonála p. uhlopriečka


    uhlopriečka geom. úsečka spájajúca dva nesusediace vrcholy mnohouholníka al. mnohostenu • geom. diagonála


    dobehnúť 1. behom al. veľmi rýchlo prísť • pribehnúť: dobehol, pribehol do školy načaskniž. al. expr.: dojachaťprijachať: vlak dojachal do staniceexpr.: dopáliťdotrieliťpritrieliť: deti dotrielili do jedálneexpr.: dorútiť saprirútiť sadohnať saprihnať sadovaliť saprivaliť sadohrnúť saprihrnúť sadosypať sadomlieť sa (rýchlo a vo väčšom množstve): skupina sa dorútila do vlakudocválaťpricválaťdoklusaťpriklusaťpriharcovaťhovor.: dorajtovaťprirajtovať (dobehnúť cvalom, klusom; o koňoch al. o jazdcoch; expr. rýchlo dobehnúť, o ľuďoch): kone docválali celkom spotené; dorajtovať na koni; skupina docválala, priharcovala so smiechomexpr.: doletieťpriletieť (rýchlo dobehnúť, obyč. na dopravnom prostriedku): doleteli na aute, ale hneď zasa odišliexpr.: dofičaťprifičaťdofrčaťprifrčaťdofrňaťprifrňaťdofrnknúťprifrnknúťdobrnknúťpribrnknúť (nečakane, náhle, rýchlo, nevítane a pod.) • expr.: dofuňaťprifuňaťdofukotaťprifukotaťdofučaťprifučaťdopachtiť sapripachtiť (pribehnúť s námahou): pes dofučal, prifučal, dopachtil sa s vyplazeným jazykomexpr.: dokúriťprikúriť: dokúril k nám celý napajedenýexpr. pribziknúť (Hviezdoslav)expr.: dohrmieťprihrmieťdorapčaťdohrčaťprihrčaťdohrkotaťprihrkotaťdohrmotaťprihrmotaťdohrmotiťprihrmotiťdohučaťdorachotiťzried. prihartusiť (dobehnúť s hrmotom): vozy dohrčali, dorachotili do dvoradoraziť (dobehnúť al. prísť): dorazil do cieľa poslednýexpr.: pribrnieťpribežkať (o dieťati)

    2. nahradiť niečo zameškané • dohoniťdohnať: dobehol, dohonil celé učivo; dohnal stratený časnadbehnúť: musí nadbehnúť, čo zameškala

    3. behom prísť včas • dostihnúť: dobehol, dostihol kamaráta na ulicidohnaťdohoniťdochytiť: nedohonila, nedochytila posledný autobushovor. chytiť: len tak-tak chytili vlaknadbehnúť (dobehnúť kratšou cestou): nadbehli skupinu skratkou

    4. p. oklamať 3


    docválať p. prísť 1, dobehnúť 1


    pribehnúť behom sa niekam dostať, expr. prísť (obyč. rýchlo) • dobehnúť: pribehnúť, dobehnúť do cieľa prvýkniž. al. expr.: prijachaťdojachať: vlak prijachal, dojachal do staniceexpr.: pritrieliťdotrieliť: nestačil pritrieliť, dotrieliť načasexpr.: prihnať sadohnať saprirútiť sadorútiť saprivaliť sadovaliť saprihrnúť sadohrnúť sa (rýchlo a v množstve): odkiaľsi sa prihnala, prirútila, privalila črieda dobytkapricválaťdocválaťpriklusaťdoklusaťpriharcovaťhovor. prirajtovať (pribehnúť cvalom, klusom; o koňoch al. o jazdcoch): kone pricválali, docválali celkom spotené; prirajtovať, priharcovať na bielom koniexpr.: priletieťdoletieť (rýchlo pribehnúť, obyč. na dopravnom prostriedku): prileteli, doleteli na aute, ale hneď zasa odišliexpr. dopáliť (nečakane, náhle pribehnúť): dopálil na oslavu v poslednú chvíľuexpr.: prifičaťdofičaťprifrčaťdofrčaťprifrňaťdofrňaťprifrnknúťprifrngnúťdofrnknúťdofrngnúťpribrnknúťdobrnknúť (nečakane, náhle, rýchlo, nevítane a pod.) • expr.: prifuňaťdofuňaťprifukotaťdofukotaťprifučaťdofučaťpripachtiť (pribehnúť s námahou): pes prifuňal, dofuňal, prifučal, dofučal s vyplazeným jazykomexpr. prikúriť: nahnevaný prikúril večer k námexpr. pribzinknúť (Hviezdoslav)expr.: prihrmieťdohrmieťprihrčaťdohrčaťprihrkotaťdohrkotaťprihrmotaťdohrmotaťprihrmotiťdohrmotiťzried. prihartusiť (pribehnúť s hrmotom): koč so svadobníkmi prihrmel, prihrčal do dvora; vozík dohrkoce, dohrmotí medzi poslednýmidoraziť (dobehnúť al. prísť): bežec dorazil do cieľa tretíexpr.: pribežkaťpribrnieť (Hviezdoslav; o dieťati) • expr. zried. pritrtúňať (Jesenská)


    prihnať sa prudko, rýchlo prísť (o živloch; expr. o človeku, zvieratách al. o dopravných prostriedkoch) • dohnať sa: od severu sa prihnal, dohnal prudký lejakexpr.: dohrnúť saprihrnúť sadovaliť saprivaliť sa (s hrmotom a náhle): na cestu sa zrazu dohrnula, dovalila črieda slonovexpr. priburácať (o vetre, víchre) • expr.: prihrmieťdohrmieťprihrmotaťprihrmotiťdohrmotaťprirútiť sadorútiť sadohučať (s hrmotom, rachotom): do stanice prihrmel, dorútil sa vlakexpr.: dohrčaťprihrčať (s hrmotom, hrčaním): do dvora dohrčal koč so spenenými koňmiexpr. zried. prihartusiťpricválaťdocválať (o koňoch al. jazdcoch)

    p. aj pribehnúť, priletieť


    priletieť letom al. rýchlym pohybom (hodením, strelením) rýchlo prísť • doletieť: lietadlo priletelo, doletelo načas; guľka doletela do cieľaexpr.: pribrnknúťprifrnknúťprifičaťdofičaťprifrčaťdofrčaťprifrňaťdofrňať: sýkorky pribrnkli, prifrnkli k domu; loptička prifičí, dofičí z druhej strany dvoraexpr.: pribzučaťpribziknúť: čmeliak pribzučí a sadne na kvet; náhle pribzikol, nevedno odkiaľexpr.: prihrmieťprihrmotaťdohrmieťdohrmotaťprihrčaťdohrčaťprifukotaťdofukotať (s hrmotom, hrčaním, fukotom): do stanice dohrmel, prihrčal, dofukotal vlakexpr.: pritrieliťdotrieliťpricválaťdocválaťprijachaťdojachať (rýchlo, akoby letom pribehnúť): pes v okamihu pritrielil, dotrielil; kone pricválali, docválali, prijachali do cieľa celkom spenené

    p. aj pribehnúť, prísť


    prísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa niekam dostať (op. odísť) • dôjsť: prísť, dôjsť domov pešo, bicyklom, lietadlom; vlak už prišiel do stanice; prísť, dôjsť z návštevydostaviť sazastar. ustanoviť sadostanoviť sa (prísť z povinnosti, obyč. úradnej): dostavte sa, ustanovte sa na okresný úradexpr. naklusaťkniž. zavítať: Kto to k nám zavítal?, jar tohto roku do mesta zavítala skoropristúpiťprikročiťpriblížiť sa (k niekomu, niečomu): pristúpi, prikročí k mužovi a podá mu ruku; priblížili sa až k budoveexpr.: pribehnúťdobehnúťpriletieťdoletieťpritrieliťdotrieliťpripáliťdopáliťpriraziťdoraziťprikúriťdokúriťpriklusaťdoklusaťpricválaťdocválať (prísť rýchlo): pribehli, dobehli so zlým chýrom; chlapec pritrielil, dotrielil, prikúril, priklusal domov už naobed; k chate prirazili, dorazili turisti v rekordnom časeexpr.: prifrčaťdofrčaťprifrňaťprifučaťprifuňaťprifukotaťprihartusiťpriharcovaťhovor. expr. prifárať (rýchlo, obyč. znenazdania): hostia prifrčali, prifuňali, priharcovali veľmi skoroexpr.: prihnať sadohnať saprivaliť sadovaliť saprirútiť sadorútiť saprihrnúť sadohrnúť sadosypať sanahrnúť saprimlieť sadomlieť sapritiahnuťprirojiť sa (prísť prudko a obyč. vo väčšom množstve): rodina nič neoznámila a prihnala sa, prihrnula sa aj s deťmiexpr. navláčiť sa (prísť obyč. nepozvaný) • expr.: prihrčaťdohrčaťprirapčaťdorapčaťprihrkotaťdohrkotaťprihrmieťdohrmieťprihrmotaťdohrmotaťprihrmotiťdohrmotiťprirachotiťdorachotiťdohučať (prísť náhle a obyč. hlučne): prihrčať, dohrčať na koči, na aute; prihrmel, dohrmel nadávajúc na všetkýchzastar.: prijachaťdojachať (obyč. o dopravnom prostriedku): vlak prijachal do staniceexpr.: prikvitnúťdokvitnúťprikvačiť (znenazdajky): prikvitla k nám návšteva; do školy prikvačil inšpektorhovor. expr. prikonať sa (prísť ťažko, zďaleka): Kdeže si sa sem prikonal?expr.: privliecť sadovliecť sapritrepať sadotrepať sadopratať sapriterigať sadoterigať sapridrgáňať sadodrgáňať sapriredikať sadoredikať sapriteperiť sadoteperiť sanár. prikriatať saexpr.: prirepetiť sadorepetiť saprimotať sadomotať sapripantať sapriplantať sadoplantať saprihrabať sadohrabať saprikrbáľať sadokrbáľať sadotĺcť sa (prísť s námahou, ťažko a pomaly): domov sa privliekli, priterigali veľmi ustatí; muž sa pritrepal, prirepetil na schôdzku pripitý; starec sa sem ledva domotal, doplantalexpr.: pritárať sadotárať sapritmoliť sadotmoliť sapritúlať sa (náhodou prísť): ktovie, odkiaľ sa sem pritáral, pritúlal ten cudzinecexpr.: priknísať sadoknísať saprikolísať sadokolísať sapritackať sadotackať saprikľuckať sadokľuckať saprikyvkaťdokyvkať sadokývať sadošmatlať sa (prísť neistým, knísavým, kolísavým, tackavým a pomalým krokom) • pripotkýnať sadopotkýnať sa (prísť potkýnajúc sa) • expr.: prikrivkaťdokrivkaťdokrivkať sapribadkaťdobadkať (sa) (prísť krivkajúc, pomaly) • expr.: prikradnúť sapriplúžiť sadoplúžiť saprikĺznuť saprišmýkať sa (prísť ukradomky, potichučky): prikradol sa, priplazil sa k domu cez záhraduexpr. prišumieť (prísť so šumením, jemne): jar prišumela zavčasupriplaziť sadoplaziť saexpr. priplichtiť sapriliezťdoliezťprištverať sadoštverať sa (prísť plazením, pokorne a pod.) • expr.: pricupkaťdocupkaťpricapkaťdocapkaťpriťapkaťdoťapkať (sa)priťupkaťpriciepkaťpriskackaťpriskočiťprihopkaťprihopkovaťpridrobčiť (prísť drobným krokom): dievčatko pricapkalo, pricupkalo, priťapkalo k dedkovi bosými nôžkamiexpr.: pritancovaťdotancovaťprikrepčiť (prísť niekam tanečným krokom) • expr.: prišuchtať sadošuchtať saprišúchať sadošúchať saprišuchnúť sadošuchnúť saprišmotlať saprišmochtať sadošmochtať saprišmotkať sadošmotkať sa (prísť pomaly, šúchavým krokom) • pripochodovaťdopochodovaťhovor. zastar. primašírovať (prísť pochodovým krokom, expr. prísť vôbec) • pricestovaťdocestovaťhovor. expr. priputovaťexpr.: privandrovaťdovandrovať (prísť cestovaním): nevedno, odkiaľ sem turisti priputovali, privandrovalipoprichádzaťpoprichodiťpodochádzaťpodochodiť (postupne, vo väčšom počte): na svadbu poprichádzalo, poprichodilo veľa hostí

    2. p. nastať 3. p. ocitnúť sa 4. p. získať 1, nadobudnúť 5. p. stratiť 2 6. porov. objaviť, zistiť 7. p. zmocniť sa 2 8. p. ujsť sa 9. p. vyskytnúť sa, naskytnúť sa 10. p. stáť2


    pricválať p. pribehnúť


    dychtivý vášnivo, nedočkavo túžiaci; svedčiaci o dychtivosti • chtivýžiadostivý: dychtivý po poznaní, chtivý poznania; dychtivý, žiadostivý pohľadtúžiacibažiacibaživýbažnýhladnýlačnýsmädný (po duchovných al. materiálnych veciach): túžiaci, bažiaci, hladný, lačný, smädný po láske, bohatstvetúžobný: túžobné očakávanienedočkavý (ktorý sa nevie dočkať): nedočkavá mladosť, nedočkavá zvedavosťexpr. rozdychtený: celá je dychtivá, rozdychtenázried. pachtivý


    hladný 1. pociťujúci hlad (o človeku, zvierati); ktorý je nenaplnený potravou (op. sýty) • lačný: byť hladný, lačný; hladné, lačné psy zacítili potravuprázdny (o žalúdku, bruchu, črevách) • nenajedenýnenasýtený (op. najedený, nasýtený): nenajedené, nenasýtené detivyhladnutývyhladovaný: vyhladnutý, vyhladovaný ako vlkexpr. hladošský: hladošské krkynedojedený: chlapec je stále nedojedenýnenásytnýpejor.: nenažranýnenažratý (ktorý sa nevie nasýtiť, stále hladný): nenásytná, nenažratá šelmazried. vypostený

    2. p. dychtivý, žiadostivý 3. p. chamtivý


    lačný 1. p. hladný 1 2. p. túžobný, žiadostivý


    túžobný vyjadrujúci túžbu, plný túžby • dychtivýžiadostivýroztúžený: túžobné, dychtivé očakávanie; túžobný, žiadostivý, roztúžený pohľadzbožný: zbožné želanielačnýarch. žíznivýzried. pachtivý (Figuli)kniž. zastaráv. nyvý


    žiadostivý túžiaci po niečom, prejavujúci túžbu • túžobnýroztúžený: vrhol na jedlo žiadostivý, túžobný pohľadzažiadaný: človek zažiadaný za majetkom; žiadostivá, zažiadaná žena (prejavujúca sexuálnu túžbu) • chtivýdychtivý: chtivý slávy; dychtivý po poznaníhladnýlačný: hladný po láske; pozeral na ňu hladnými očamizastar. baživýzried. bažný: baživý chvályhorúcináruživývášnivý (žiadostivý v ľúbostných prejavoch): horúci bozk; náruživý, vášnivý milenec


    hlad 1. pocit potreby jesť • lačnosťlačnota: umierať od hladu, od lačnoty

    2. všeobecný nedostatok potravín • biedanúdza: vypukol hlad, vypukla bieda

    3. p. túžba


    lačnota p. hlad 1


    hydrocentrála p. hydroelektráreň


    hydroelektráreň vodná elektráreň • hydrocentrála


    chvála prejav kladného hodnotenia, spokojnosti (op. hana) • pochvala: chvála starých čias; byť hodný chvály, pochvalyuznanieocenenie: slová uznania


    oslava 1. podujatie na počesť niekoho, niečoho • slávnosť: rodinná oslava, slávnosťoslavovaniehovor.: slávaparáda: oslavovanie narodenín; Čo to tu máte za slávu, parádu?večierok (menšia večerná slávnosť) • hovor. žúr (oslava v súkromí spojená s pohostením): byť pozvaný na večierok, na žúrsubšt.: párty • čurbes • mejdan

    2. kniž. prejavovanie uznania al. úcty • oslavovanie: kniha je oslavou, oslavovaním hrdinstvachvála: jedlo je chválou gazdinkyholdpocta: báseň je holdom, poctou jubilantoviovácie (pomn.; verejné prejavy úcty volaním, potleskom a pod.): búrlivé, nadšené ovácie umelcovikniž. velebeniezried. veleba (Sládkovič, Roy)kniž. zvelebovaniezastar. zveleba (Hviezdoslav): velebenie, zvelebovanie Bohakniž.: glorifikáciaglorifikovanie: nezaslúžil si takú glorifikáciu


    iniciála p. iniciálka


    iniciálka veľké, obyč. začiatočné písmeno slova • iniciála: vyryť iniciálky, iniciály do dreva


    kálať p. štiepať 1, 2, rúbať 2


    lúpať2 neos. bodavo bolieť (pri reumatizme) • lámaťlomiť: lúpe ho v kĺboch; láme, lomí ho v krížochpichať (ostro): pichá ma v kolenekálať: kála ma v kostiach


    rúbať 1. pomocou sekery zrážať na zem • stínaťzotínaťťať: rúbali starý les; stínali, ťali krovievytínaťvyrúbavaťvyrubovaťvysekávať: vytínali kríkyklčovať (o koreňoch): klčovali vinicunár. váľať

    2. pomocou sekery deliť • kálaťsekaťštiepať: rúbal, kálal drevo; štiepal polená

    3. p. dobývať 4. p. biť 1, ničiť 3


    štiepať 1. niečím ostrým deliť po vrstvách niečo tvrdé al. takýmto delením pripravovať: štiepa drevo na podkúrenie; štiepať trieskykálať (deliť na väčšie kusy, obyč. pomocou klinu): kála polenárúbať (sekerou): v hore rúbe drevo

    2. pociťovať ostrú, lámavú bolesť • lámaťlomiťkálať: neos. láme, lomí ho v krížoch; kála ho v nohelúpať (bodavo bolieť, obyč. pri reume): lúpe ma v kolene


    kašlať, kašľať 1. hlasno vyrážať vzduch pri podráždení al. chorobe dýchacích ciest • mať kašeľ: má chrípku a kašle, má kašeľexpr.: kahŕňaťkohŕňaťškohŕňaťškohlať (silno kašlať): kahŕňal, škohŕňal celú nocexpr. brhlať (stále): od fajčenia stále brhlehovor. drhnúť (obyč. nasucho): neos. drhne ho celú hodinuexpr.: odŕhaťoddŕhať (prudko, sucho) • odkašlávaťodkašliavať (vydávať krátke zvuky ako pri kašli; obyč. v rozpakoch, pri uvoľňovaní hrtana a pod.) • pokašlávaťpokašliavať (chvíľami): pokašliavala celú jar

    2. porov. vykašlať sa


    katedrála p. kostol


    kostol sakrálna budova: farský kostolchrám (väčší kostol): gotický chrámdóm (biskupský sídelný kostol): košický dómkatedrála (biskupský sídelný kostol): baroková katedrálabazilika (kostol s nepárnym počtom lodí): Bazilika sv. Petra v Rímesvätyňa (budova určená na náboženské obrady): kresťanská svätyňakaplnka (menší kostol bez vlastnej farskej správy): kaplnka v polizried. kaplica: zámocká kaplica (Jégé)modlitebnicamodlitebňa (budova al. miestnosť na vykonávanie modlitieb) • Boží domdom modlitbysvätostánok (Figuli)sobor (pravoslávny kostol) • synagóga (židovský kostol) • mešitadžamija (mohamedánsky kostol)


    knísať sa pohybovať sa z boka na bok • kolísať sakývať sa: na vlnách sa kníše, kolíše, kýve člnexpr. kyvotať sa: vo vetre sa kyvocú konárehojdať saexpr. kolembať sa (pri chôdzi, na hojdačke a pod.): žena sa hojdá, kolembá v bokochexpr.: kyvkať sapokyvovať sapokyvkávať sa (slabo sa knísať z boka na bok) • pohojdávať sapokolembávať sa (mierne sa hojdať) • expr. zivkať: lavička sa začala zivkaťexpr.: hontŕľať sahučkať sa (na hojdačke): deti sa v parku hontŕľajú, hučkajúopálať saexpr.: hompáľať sacombáľať sacombŕľať sa (Šikula)holengať salengať sabolengaťbolengať sacelembať sacelengať sa (o niečom visiacom): na pleci sa mu opálal, hompáľal plecniak; ruky sa mu combáľali, holengali pri tele; dlhá sukňa sa jej bolengala, celengala okolo nôh; kosa mu bolengala na pleciklátiť sa (pri pohybe z boka na bok padať pod ťarchou): stromy vo vetre sa klátilinár. kynášať sa (Timrava)pren. balansovať: ruky mu balansovali pozdĺž telaprehýnať sa: v bokoch sa pôvabne prehýnazried. prekyvovať sa: v chôdzi sa prekyvuje z boka na boknespráv. kymácať sa


    opálať sa pohybovať sa z boka na bok (o niečom voľne upevnenom, visiacom) • knísať sakolísať sakývať sa: vo vetre sa opálajú, kníšu, kývajú tenké haluzeexpr.: kyvotať sahompáľať sacombáľať saholengať salengať sabolengať sacelembať sacelengať sa: ruky sa mu hompáľali pri tele; zástavy sa kyvotali na stožiarochexpr.: plantať sapľantať sa (o veľmi voľnom oblečení): nohavice sa pľancú okolo kolienexpr. ometať sa: sukňa sa jej ometá okolo nôh


    kolísať 1. pohybovať z boka na bok al. zhora nadol • hojdať: kolísať dieťa v kolíske, hojdať syna na hojdačkeexpr. kolembaťnár. húštať: kolembá, húšta dieťa v náručíuspávaťexpr.: čičíkaťbeľať (kolísať s cieľom uspať) • nár. expr.: hontŕľaťhučkaťhunčkať (na hojdačke) • kývaťknísať: vietor kýva, kníše konármi stromovpohojdávať (mierne hojdať) • expr. hopkať (zhora nadol): hopká na kolenách dieťaopálaťexpr.: hompáľaťholengaťbolengaťcombáľaťcelembaťcelengať (niečím, čo visí): opála nohami; hompáľa, holengá taškou v ruke; dieťa utekalo a combáľalo, celembalo rukami

    2. byť medzi dvoma krajnými možnosťami, bodmi a pod., byť nerozhodný • váhaťtápať: kolíše, váha, tápa medzi povinnosťou a láskoukniž. vajatať

    3. robiť výkyvy pri pohybe; byť menlivý • balansovať: závažie kolíše, balansuje; ceny kolíšu, balansujúpohybovať sa (kolísať v istom rozpätí): teploty sa pohybujú okolo nuly


    kývať 1. uvádzať do pohybu neupevnenú časť niečoho; opakovane vykonávať pohyb zhora nadol al. zboka nabok (časťou tela): kývať zvonknísaťkolísať: vietor kníše, kolíše vetvami stromu; knísať, kolísať nohamiexpr. kyvkaťnár. kynkať: kyvkať hlavouklátiť (o ťarbavom pohybe): klátiť rukamivykyvovať (kývaním uvoľňovať): vykyvovať si zubmykaťtrepaťtrepotať (prudko potrhávať): mykať hlavou; krava trepe chvostom zboka nabok; trepať, trepotať krídlamitrocha expr. kyvotať: kyvoce kľúčomexpr.: mingaťopálaťhompáľaťkolembaťholengaťcombáľaťcelengaťcelembaťbolengaťnár. halengať (kývať nohami, rukami) • zried. ovievaťvrtieťšmrdkaťpošmrdkávať (o drobných pohyboch): pes ovieva, šmrdká, pošmrdkáva chvostompokyvovaťexpr. pokyvkávať (chvíľami kývať)

    2. pohybom ruky, hlavy a pod. dávať znamenie • mávať: kývajú, mávajú nám na pozdrav; kýva klobúkom na rozlúčkuexpr. kyvkaťkniž. kynúť: kynúť hlavou na súhlastrepotať (prudkým pohybom): trepoce šatkou na brehu


    opálať p. kývať 1


    labiála fon. perná spoluhláska • pernica: hlásky b, p, m sú labiály, pernice


    lačnieť p. túžiť


    túžiť pociťovať silnú túžbu mať niečo, dosiahnuť niečo, veľmi niečo chcieť: túžiť za porozumením, za domovom; túžiť po pokojibažiťdychtiť (vo veľkej miere): baží po dobrom jedle; dychtí vládnuť nad rodinoukniž.: prahnúťžízniť: prahne, žízni po láske, uznaníkniž. lačnieť: lačnie za vzdelanímzried. smädiť: smädia po krviexpr.: mrieťzmieraťumieraťhynúťhorieť (obyč. pri silnej citovej náklonnosti k niekomu): mrie, umiera za milýmzried. žiadostiť (žiadostivo túžiť): nik po nej nežiadostíexpr. umárať sa (trápiť sa túžbou): umára sa za deťmi, za ženouexpr. triasť sa (s nedočkavosťou): trasie sa za funkciamivzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za deťmirojčiť (s túžbou premýšľať): rojčiť o šťastí, o vzdialených krajináchexpr.: divieťšalieť (sa)šialiť sahovor. expr.: blaznieťblázniť sa (nápadne prejavovať vášnivú túžbu za niečím, niekým): divie, šalie (sa) za autami, za hokejom; blaznie, blázni sa za dievčatamihovor. expr. letieť (na niekoho); (žiadostivo túžiť): letí na peniaze, na mužovlakomiť saexpr. pachtiť sa (za majetkom, peniazmi) • nár. expr. pašmať sa


Pozri výraz LAŠ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: pul, m r, mží, off, hi, serial, všv, broadband, intro, mag, dsi, bl, login, tiť, sd
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV