Synonymá slova "kŕ" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 2611 výsledkov (22 strán)

  • strúhať 1. rozdrobovať rezaním al. trením o drsný povrch (obyč. na strúhadle): strúhať chren, mrkvu • hovor. rajbať: rajbať suchú žemľu • krúžľať (strúhať na kolieska): krúžľa zemiaky

    2. orezávať na povrchu • ostruhávať • zastruhávať: strúhať, zastruhávať kriedu; nožom ostruháva kolík • ostriť (robiť ostrejším, ostrým pomocou strúhania): ostrí si, strúha si ceruzu

    3. zhotovovať rezaním po povrchu (obyč. pomocou noža) • vyrezávať: vyrezáva píšťalku z vŕby; strúhať, vyrezávať hračky • expr.: stružlikať • stružlikovať • pidlikať • pidlikovať: stružliká, pidliká nožíkom drievko

    stúpiť, stupiť 1. položiť chodidlo nohy na niečo, do istej polohy • šliapnuť: stúpil, šliapol si mi na otlak; stupiť, šliapnuť do blata • dostúpiť • dostupiť • došliapnuť (celým chodidlom): bojí sa dostupiť, došliapnuť na boľavú pätu • našliapnuť (do istej polohy): Našliapni na plyn! • stlačiť (nohou)

    2. urobiť krok • kročiť: nemá kde stúpiť, kročiť, všade je neporiadok • podísť • postúpiť (urobiť krok, kroky dopredu): podíďte, postúpte ku mne

    3. p. vojsť 1

    surový 1. ktorý je nasiaknutý vlahou, miazgou, ešte nevysušený, nevyschnutý (o dreve); ktorý je v pôvodnom, prirodzenom stave (obyč. o potravinách) • svieži • čerstvý: vôňa surového, sviežeho, čerstvého smrekového dreva • mokrý (op. suchý): naukladané mokré dubové dosky • nepálený (o tehlách) • neupravený • neuvarený • nevarený (o jedle, mäse, zelenine a pod.)

    2. ktorý je bez citu, ľudskosti, jemnosti (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • tvrdý • drsný • hrubý: surový, tvrdý, drsný, hrubý človek; surové, drsné, hrubé zaobchádzanie • neľudský • nehumánny: neľudský, nehumánny postup • neľútostný • bezohľadný • nemilosrdný: neľútostná bitka; bezohľadné, nemilosrdné metódy • vandalský: vandalský prístup k prírode • drastický • krutý • ukrutný • tyranský (vyznačujúci sa krutosťou): pomstiť sa niekomu drastickým, krutým, ukrutným spôsobom • brutálny • brachiálny • násilný (založený na tvrdom násilí): brutálny čin; brachiálne, násilné prostriedky • bezcitný • chladnokrvný • krvilačný • sadistický • expr.: beštiálny • zverský (vyznačujúci sa zvrátenou surovosťou): bezcitný, chladnokrvný zabijak; krvilačná beštia – nie človek; sadistická, beštiálna, zverská vražda • expr. krvavý: krvavý film • pren. expr.: gestapácky • esesácky • hyení • hyenský • kniž. sverepý • hovor. komisný (o človeku) • hrub. zhovädilý: to neurobí človek, ale zhovädilá príšera • pejor.: rabiátny • rabiátsky

    3. p. neslušný, hrubý 2 4. p. drsný 2, 4

    svätenica nádoba na svätenú vodu • svätenička: namočiť si prsty v svätenici, v sväteničke • kropenička: cínová kropenička • nár. sväteľnica (Dobšinský)

    sviňa 1. úžitkové domáce zviera chované na mäso a masť • ošípaná: chov svíň, ošípaných • brav • bravec (vykastrovaný samec svine, kŕmna sviňa): zaklať brava • kŕmnik (kŕmna sviňa): tučný kŕmnik • prasa (mláďa svine): prasa kvičí • prasnica (plemenná sviňa): chovať prasnicu • mangalica (sviňa chovaná najmä na masť) • zried. vykŕmenec (Urban) • hovor.: mašica • mašura • hypok.: mašo • maško • nár.: vepor (Šoltésová) • bravčo

    2. p. podliak, nemravník, chlipník

    svižný ktorý sa ľahko a rýchlo pohybuje (o človeku); ktorý ľahko, rýchlo a plynule prebieha • svižký: svižná, svižká starenka; svižné, svižké pohyby • nár.: švižný • švižký (Hviezdoslav, Jégé) • čulý • živý: čulé, živé dieťa; živý tanec • pohyblivý • vrtký • obratný • šikovný (pohybovo; op. nepohyblivý, ťarbavý): mať pohyblivého, vrtkého tanečníka; obratná, šikovná gymnastka • pružný • ohybný • hybký • strunistý (ktorý má pružnosť a pevnosť; ktorý je ako struna; op. mľandravý, ochabnutý): pružné, ohybné telo; hybká, strunistá postava • zastar.: strunovatý • strunovitý • zried.: strunatý • strunastý (Hurban, Štúr) • expr. šibký • nár. strungastý: šibký, strungastý mládenec • krepký • rezký: krepké, rezké kroky • svieži • rýchly • dynamický: svieže, rýchle, dynamické tempo (op. pomalé) • ľahký • plynulý • kniž. plavný (o chôdzi, pohybe) • nespráv. čiperný

    šafran bielo, žlto al. fialovo kvitnúca horská bylina • krókus

    šikmo odchýlene od základného vodorovného, zvislého al. priameho smeru • našikmo • zošikma • zried. sšikma: čiapku má šikmo, našikmo; zošikma sa pozerá na obraz • krivo • nakrivo: obraz ja zavesený krivo, nakrivo • krížom • priečne • uhlopriečne: auto zastalo krížom, priečne, uhlopriečne cez cestu • naprieč • priekom • zried. priečmo • nár. priečky • hovor. šrégom: pustil sa naprieč, priekom cez pole; položil pero šrégom • koso • kosom • kosmo • tel. pokos: koso, kosom, kosmo hľadí na chlapca • bokom: pozerá sa na nás bokom • naklonene • nahnuto: dosku drží naklonene, nahnuto

    porov. aj šikmý

    šikovný 1. ktorý má dobré (telesné al. rozumové) schopnosti, ktorý sa vie uplatniť, presadiť; svedčiaci o šikovnosti (op. nešikovný) • schopný: na prvý pohľad to bol šikovný, schopný človek; šikovný, schopný lekár • súci • rúči • krepký • expr.: kaľavný • svedčný • hovor. akurátny (vyhovujúci zo všetkých stránok): priviedol si súce, rúče dievča do domu; tetka bola jazyčnica, ale kaľavná, akurátna žena • obratný • vrtký • svižný • svižký (pohybovo šikovný): obratné, vrtké prsty klaviristu behali po klávesoch; s pôžitkom sa dívala na vrtkých, svižných, svižkých tanečníkov • zručný • umný • zastar. oberučný (šikovný v práci, obyč. manuálnej): koberce utkané zručnými, umnými rukami starej mamy; oberučný učeň • nadaný • talentovaný (ktorý má na niečo talent, nadanie): nadaný, talentovaný študent • bystrý • chytrý • chápavý • dôvtipný • vynachádzavý • vynaliezavý (rozumovo šikovný): na svoj vek je chlapček veľmi bystrý, chytrý, chápavý; dôvtipné, vynaliezavé, vynachádzavé dieťa; vynaliezavá, vynachádzavá hlava • podnikavý (ktorý má rád činnosť, aktivitu) • praktický (ktorý si vie poradiť s akoukoľvek prácou, ktorý triezvo rozmýšľa; op. nepraktický): podnikavý sused; je veľmi praktická – poradí si so všetkým sama • nár. obhoditý

    2. p. dobrý 2, pekný 1

    škrekľavý ktorý prenikavo a nepríjemne znie (o zvuku); ktorý vydáva ostré, prerušované nepríjemné zvuky • škriekavý • škrekotavý: dieťa sa ľaká stareninho škrekľavého, škriekavého hlasu; škriekavé, škrekotavé morské vtáky • krákavý (o vrane; pren. pejor. o ľudskom hlase): zimné ticho rušili občas krákavé hlasy vrán a havranov; mala prefajčený krákavý hlas • jačavý (o zvuku, ktorý je prenikavý a vysoký; ktorý vydáva také zvuky): z dvora sa ozýval jačavý krik detí; jačavé čajky predvádzali svoj strmhlavý let nad hladinou jazera • vrieskavý • vreskľavý (škrekľavý a veľmi hlasný): vrieskavý, vreskľavý spev

    škrekľúň expr. škriekajúci, kričiaci človek (obyč. dieťa) al. iný tvor: utíšiť malého škrekľúňa • expr.: krikľúň • vreskľúň (Jesenská) • vrešťúň (Kukučín) • vavrek (Jesenská)

    škŕkať vydávať zvuky ako pri trhaní, prelievaní, trení a pod. (o zažívacích orgánoch) • škvŕkať • škvrčať • expr.: škrčať • kručať: neos. v žalúdku, v bruchu mu šk(v)ŕka, šk(v)rčí, kručí • expr.: čvrkať • čvŕkať • čvrlikať: neos. od hladu mu v črevách čvrká, čvŕka • fraz.: cigáni mu v bruchu/v žalúdku vyhrávajú • cigáni mu v bruchu/v žalúdku klince kujú

    škrob 1. jemná biela hmota používaná na stužovanie tkanín: pšeničný škrob • zastar. krochmeľ (Kukučín)

    2. p. lakomec

    škrobiť spevňovať škrobom • hovor. zastar. krochmeliť: posteľnú bielizeň škrobí syntetickým škrobom • tužiť • stužovať: goliere napokon ešte škrobí, tuží, stužuje (škrobom)

    škrtiť 1. usmrcovať zovretím hrdla al. bolestivo zovierať hrdlo • drhnúť • hrdúsiť: holými rukami škrtiť, drhnúť niekoho; vrah škrtí, hrdúsi svoju obeť šatkou; kašeľ ho škrtí, drhne, hrdúsi • dusiť • dláviť (neumožňovať dýchať): dym ho dusí v krku; dlávi ma čosi v hrdle • udúšať • zadúšať • zadŕhať • priškrcovať (sčasti) • nár. expr. krtušiť • expr.: tantušiť • tentušiť (Tajovský)

    2. p. hatiť 3. p. šetriť 1

    škuľavý ktorý má očnú chybu; ktorý krížom, krivo hľadí • krivooký: takmer nebadať, že bola v detstve škuľavá, krivooká; škuľavý, krivooký pohľad • expr. šmŕľavý (Kukučín)

    štát základná mocenská organizácia spoločnosti na istom území: slobodný štát, spolkový štát, rakúsky štát • krajina • kniž. zastar. zem: rozvojové krajiny, demokratické krajiny • ríša (veľký štátny útvar): Veľkomoravská ríša • impérium (veľký štátny útvar): ruské, britské impérium • veľmoc • mocnosť (politicky a ekonomicky mocný štát) • veľríša (Figuli) • monarchia • kniž. zastar. mocnárstvo (štátna forma, pri ktorej na čele štátu stojí dedičný, niekedy aj doživotne volený vládca) • kráľovstvo (štát, na ktorého čele je kráľ) • hist. koruna: uhorská koruna • cisárstvo (štát, na ktorého čele je cisár) • republika (štátna forma, pri ktorej je hlava štátu volená na isté obdobie)

    šúľať 1. točením, vaľkaním (v rukách) dávať niečomu valcovitý tvar • krútiť • skrúcať: šúľa, krúti si cigarety; skrúca makovník

    2. p. gúľať

    ťah 1. prúdenie vzduchu: ťah komína, kachieľ • subšt. cúg: pec nemá dobrý cúg

    2. premyslený spôsob konania: politické ťahy • postup: taktický postup • krok: nepremyslený krok • hovor. expr. grif: bol to od neho dobrý grif • trik (šikovný ťah založený často na klamstve): predvolebný trik

    tajne skrývajúc pred pozornosťou iných, bez vedomia iných, v tajnosti (op. verejne) • potajomky: tajne, potajomky sa schádzali každý večer • potajme • potajmo • zastar.: potajne • potajomne: potajme, potajmo začal chodiť na tréningy • ukradomky • kradmo • pokradomky • pokradmo: ukradomky, kradmo, pokradomky pozoroval, čo robia • skryto • skryte • nepozorovane • nebadane • nenápadne: skryto, nepozorovane si zapisoval, čo hovoria; nebadane, nenápadne odišiel z domu • utajene • zatajene • inkognito: utajene rokujú o ďalšom postupe; zatajene, inkognito sa vrátil do rodného mesta • fraz.: za zatvorenými/zamknutými dverami • pod pokrievkou: všetko sa dohodlo za zatvorenými dverami • fraz. v kútiku srdca: v kútiku srdca si niečo želať • konšpiračne • konšpiratívne • sprisahanecky (tajne s cieľom vystúpiť proti niekomu): konšpiračne, konšpiratívne, sprisahanecky pripravovali pád vlády • nezákonne • protizákonne • nelegálne • ilegálne (tajne a v rozpore so zákonom): nezákonne, nelegálne, ilegálne prešiel cez hranice • pokútne (tajne a obyč. v rozpore so zákonom): pokútne rozmnožovať letáky • zastar.: pokryjomky • pokryjomne • pokryte (J. Kráľ, Hviezdoslav, Kukučín) • nár. expr.: potatme • potutme • poťuťme (Jesenská, Figuli)

    porov. aj tajný

    tancovať pohybovať sa v tanci; predvádzať tanec • zvŕtať sa • vrtieť sa: rada tancuje, zvŕta sa, vrtí sa v tanci • hovor. vykrúcať sa: celý večer spievajú, vykrúcajú sa na parkete • hovor. vykrúcať (koho): vykrúca dievča, tancuje s dievčaťom • expr.: natriasať sa • nadŕdať sa • hopsať • hopkať: natriasajú sa v rytme svingu; dievčence veselo hopsajú, hopkajú • preberať • prepletať (nohami) (šikovne pohybovať nohami pri tanci): mládež rezko preberá, prepletá (nohami) do taktu s hudbou • expr.: dubasiť • dupčiť • drboliť • dubiť (pri tanci obyč. dupať, dupkať): mládenci ohnivo dubasia, dupčia • nár.: dupancovať • dupajčiť (Kálal) • expr.: drepčiť • krepčiť (rezko): mladí v kole drepčili, krepčili, výskali od radosti • zastar. hajdukovať (tancovať odzemok) • slang. džemovať

    táranina (obyč. mn. č.) expr. nezmyselné, prázdne reči: ženské táraniny • expr. táračka • výmysel: neverí jeho táračkám, výmyslom • expr. taľafatka: také taľafatky netreba počúvať • expr.: povedačka • tresky-plesky: to sú len také povedačky, tresky-plesky • bľabot • expr.: sprostosť • hlúposť • sprostota: rozprávať sprostosti, hlúposti, sprostoty • expr.: debilita • debilnosť • expr. zried. trepanina • hovor. pletka: špinavé pletky • hovor. expr.: somárčina • somárstvo • somarina • volovina • konina • kravina • capina • zastar. blúznina (Laskomerský) • nár.: ľabdanina • ľapt • pejor. hovädzina • hovor. pejor. gebuzina • hrub. dríst • subšt.: hovadina • šplech • kec • blbosť • blbina • debilina

    ťažko 1. s veľkou váhou (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka): ťažko, sťažka dopadol na zem

    2. s vypätím síl, s veľkým úsilím, s námahou, s prekážkami (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka) • namáhavo: ťažko, sťažka sa zdvihol zo zeme; namáhavo kráčal hore schodmi • neľahko • obťažne • prácne: neľahko, obťažne, prácne dosiahol aj ten najmenší úspech • zaťažko: bolo mu ťažko, zaťažko odmietnuť pozvanie • úmorne • kniž.: trudno • trudne • expr.: lopotne • krvopotne • znojne • mozoľne: úmorne, trudno, lopotne sa šplhali do vrchu; krvopotne, znojne, mozoľne robili až do noci • expr.: horko-ťažko • naveľa-naveľa: horko-ťažko, naveľa-naveľa si zvykol na nové prostredie • expr. terigavo (o pohybe): terigavo nastúpil do vlaku • zastar. hrubo (Šoltésová) • nár. poťažky (Rázus) • priťažko (príliš ťažko) • expr. preťažko (veľmi ťažko) • nespráv. perne

    porov. aj ťažký 3

    3. s intenzívnym, obyč. negatívnym účinkom • vážne • silno • silne • veľmi: v zime ťažko, vážne ochorel; rozkladajúce mäso silno, veľmi páchne • ťaživo • tiesnivo • zle: takáto situácia na neho ťaživo, tiesnivo, zle dolieha • bolestne • bolestivo: bolestne, bolestivo znášal stratu otca • poet. ťažobne • zastar. ťažoblivo

    4. nie rýchlo • pomaly • dlho • zdĺhavo: motor sa ťažko, pomaly rozbieha; taká rana sa ťažko, dlho, zdĺhavo hojí

    5. p. sotva 2

    ťažký 1. ktorý má veľkú hmotnosť, váhu (op. ľahký): nosiť ťažké vrecia • expr.: stokilový • stocentový (obyč. o človeku): stokilový, stocentový chlap • ťažkotonážny (veľmi ťažký, pren. expr. i o človeku): ťažkotonážny náklad • mohutný • masívny (ťažký a veľký): premiestňovať mohutné, masívne kamenné sochy; mohutné, masívne skaly • priťažký (priveľmi ťažký) • pren. centový: centové okovy • zried. závažný: závažné kusy plátna (Kukučín)

    2. ktorý je vyrobený z ťažkých materiálov (op. ľahký) • masívny (pôsobiaci dojmom mohutnosti): ťažký, masívny zamatový záves; masívna železná brána • mohutný: mohutný starožitný nábytok • nevzdušný: ťažký, nevzdušný materiál

    3. ktorý vyžaduje veľa úsilia, námahy, energie; ktorý je plný ťažkostí, komplikácií; svedčiaci o vynaloženom veľkom úsilí (op. ľahký) • namáhavý • neľahký • obťažný: ťažká, namáhavá činnosť; zdolať neľahký, obťažný úsek cesty • úporný • húževnatý: úporný, húževnatý boj • náročný (op. nenáročný): náročné štúdium, náročná literatúra (op. ľahká) • prácny (náročný na prácu, vyžadujúci veľa roboty, obyč. pedantnej, dôkladnej): prácne overovanie v kartotéke; zvolený spôsob kontroly je prácny (op. jednoduchý) • sťažený (ktorý je iba dočasne ťažký al. ktorý je ťažší ako pôvodný): sťažené pracovné podmienky • zložitý • komplikovaný • neriešiteľný • nezvládnuteľný • nesplniteľný (ťažký na zvládnutie, riešenie, splnenie; op. jednoduchý): zložitý, komplikovaný, neriešiteľný matematický príklad • pren. nestráviteľný (ťažký na vnímanie, pochopenie): nestráviteľný text • úmorný • únavný • vyčerpávajúci • vysiľujúci (ktorý spôsobuje únavu, odčerpáva sily): úmorný, únavný šport; vyčerpávajúce, vysiľujúce povolanie • tvrdý • expr. chlapský: tvrdá, chlapská práca • otrocký • expr.: lopotný • krvopotný • konský • expr. zried. potný • zried. potutvárny • expr. zried. mozoľnatý • pren. expr.: galejnícky • galejný: otrocká, lopotná, krvopotná, potná, potutvárna, mozoľnatá, galejnícka práca • krutý • neľudský • pren. expr.: psí • psovský (neúprosný a ťažký, nedôstojný človeka): krutý, neľudský, psí osud • kniž. sizyfovský (ťažký a nezmyselný, márny): sizyfovská robota • kniž. trudný • zried. trudnatý • horký • trpký • pren.: tŕnistý • tŕnitý (ťažký a nepríjemný, bolestný): mať trudný, trudnatý, horký, trpký život; dať sa na tŕni(s)tú púť • krušný (ťažký a smutný): prišli krušné časy • priťažký (priveľmi ťažký)

    4. (o vzduchu) aký býva v uzavretom, nevetranom priestore (op. čerstvý) • olovený • vydýchaný • nedýchateľný: omráčil ho ťažký, olovený, vydýchaný, nedýchateľný vzduch v miestnosti

    5. p. veľký, vážny1 4 6. p. ťaživý 7. p. dôležitý 2, veľký

    tichý 1. ktorý slabo znie, ktorý slabo počuť • bezhlasný • nehlasný (op. hlasný): tiché, bezhlasné, nehlasné otváranie brány • nečujný • nepočuteľný • nezvučný • zried.: bezzvučný • bezzvuký: nečujné, nepočuteľné kroky; nezvučná, bezzvučná, bezzvuká vrava • nehlučný (ktorý nerobí hluk): nehlučný chod motora • polohlasný • polohlasitý • tlmený • pritlmený • pridusený (ktorý nemá svoju prirodzenú zvukovú intenzitu; zoslabený): bol opatrný, preto hovoril polohlasnou rečou, tlmeným, priduseným hlasom • bezhlasý • bezhrmotný • expr.: tichučký • tichulinký • tichunký (veľmi tichý)

    2. ktorý práve al. už istý čas nehovorí, nevydáva nijaké zvuky; ktorý sa vyznačuje tým, že málo hovorí; ktorý má miernu povahu • mlčanlivý • mĺkvy • zamĺknutý • zastar. zamĺkly • bez slov: Čo si dnes taký tichý, mlčanlivý?; otec je tichý, mlčanlivý, mĺkvy, zamĺknutý človek; po smutnej správe zostali všetci zamĺknutí, zamĺkli, bez slov • málovravný • nevravný • nezhovorčivý (ktorý málo al. nerád hovorí, ktorý býva zvyčajne ticho): málovravný, nevravný, nezhovorčivý chlapec • krotký • mierny • nevýbojný (ktorý sa vyznačuje miernosťou, pokojom): krotká, mierna, nevýbojná povaha • plachý • utiahnutý (tichý a nesmelý): plachá, utiahnutá dievčina

    3. ktorý je ponorený do ticha; ktorý je v pokoji, bez pohybu, ruchu, hluku a pod.: tichá ulica (op. rušná) • pokojný • nerušený: tichý, pokojný, nerušený večer; mal čas i vhodné prostredie na tiché, pokojné, nerušené rozjímanie • mierny: voda v jazere je tichá, mierna (op. búrlivá); mierne plynutie života • pren. mĺkvy • mlčanlivý • zamĺknutý • zamĺkly: mĺkvy dom; mlčanlivý, zamĺknutý les

    4. p. skrytý, nemý 5. p. slabý 3

    tíšiť 1. robiť pokojným, zmierňovať intenzitu citových prejavov niekoho • utišovať • upokojovať • chlácholiť: tíši, upokojuje, chlácholí rozhnevaného muža; utišuje ju sľubmi • expr.: čankať • čičíkať: čičíkajú nás nádejou, že zvíťazíme • kniž.: kojiť • ukájať (tíšiť telesné al. duševné žiadosti): ukájať smäd, pud, zvedavosť • hovor. expr. pstkať (tíšiť intenzitu zvuku vyslovením citoslovca pst): pstká na dieťa

    2. odstraňovať al. zmenšovať niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity, prejavy • tlmiť • krotiť: tíšiť, tlmiť bolesť, smäd; krotiť hnev, smiech • mierniť • zmierňovať: mierni, zmierňuje sestrin žiaľ svojou prítomnosťou • chladiť • schládzať • schladzovať: tréner chladí, schladzuje chlapcovu zlosť • stišovať (intenzitu zvuku): tíši, stišuje hlas • expr. hasiť: hasiť jed, hnev, vášeň

    tlmiť 1. zmenšovať intenzitu (obyč. zvuku, svetla) • mierniť • zmierňovať: tlmiť, mierniť, zmierňovať krik • tíšiť • stišovať: tíši, stišuje hlas, smiech • oslabovať • zoslabovať: kryt (z)oslabuje nárazy vetra • pritlmovať (čiastočne, v menšej miere): pritlmujú spev

    2. zabraňovať citovému prejavu • potláčať • dusiť • udúšať: tlmí, potláča, dusí v sebe hnev • tíšiť • stišovať: tíši svoj bôľ modlitbou • pritlmovať • krotiť: pritlmuje, krotí mužove výbuchy pred deťmi • expr.: ututlávať • tutlať (zadržiavať v sebe): ututlávať, tutlať svoju nenávisť • zried. uzdiť • ovládať (citové prejavy): uzdí, ovláda svoju dychtivosť

    tmavý 1. ktorý má výraznú farebnú intenzitu; ktorý je sfarbený do čierna (op. svetlý, bledý) • temný: obraz namaľovaný tmavými, temnými farbami • sýty • tuhý: tmavá, sýta, tuhá modrá • čierny • tuhočierny • uhľovočierny • expr. zried. tuhotemravý (obyč. o farbe očí, vlasov a pod.): veľké čierne, tuhočierne, uhľovočierne oči; psík s huňatou čiernou, tuhočiernou srsťou; tuhotemravé zrenice (Figuli) • počerný • počernastý • kreolský • čokoládový (obyč. o farbe ľudskej pleti): vysmiata počerná, počernastá tvár dievčaťa; kreolská, čokoládová pokožka • černastý • černavý • zried.: černistý • potemný (ktorý je takmer čierny, blížiaci sa čiernej farbe): voda obmývala černasté, černavé kamene; černistý mach (J. Kráľ) • expr. pretmavý (veľmi tmavý)

    2. ktorý je bez svetla al. ktorý je nedostatočne osvetlený (op. svetlý, jasný) • temný: bála sa vstúpiť do tmavého, temného vchodu; dostal sa do tmavej, temnej šachty • pochmúrny • pošmúrny • kniž. ponurý • kniž. zastar. ponurný (tmavý a nepríjemne, ťaživo pôsobiaci): ocitla sa sama v pochmúrnych uličkách neznámeho mesta; všade naokolo iba ponuré, pošmúrne domy • šerý • poet. súmračný • expr. temravý (ponorený do šera, do tmy): šerý, súmračný, temravý večer • tienistý • tônistý • zastar. tienny (zastretý tieňom): tienistá, tônistá gaštanová aleja; tienna izba (Šoltésová) • temnistý • tmavistý (nie celkom tmavý): temnisté, tmavisté pozadie • expr. pretmavý (veľmi tmavý) • expr. škamravý

    3. p. hlboký 4 4. p. tajomný, záhadný 1, nejasný 1 5. p. smutný

    trápenie telesné al. duševné bolesti; duševný nepokoj spôsobený nefungovaním niečoho: smrť skončila trápenie • útrapy: vojnové útrapy • utrpenie: znášať utrpenie • trýzeň: duševná trýzeň • ťažkosť (obyč. mn. č.): zdravotné ťažkosti • muka (obyč. mn. č.): muky sklamania • súženie: znášať súženie • starosť (obyč. mn. č.): zbaviť sa starostí • mrzutosť (obyč. mn. č.) • skúška (veľké trápenie): prejsť ťažkou skúškou • expr. súžoba • poet. súžba: ľudská súžba • expr.: tortúra • hryzovisko • zhryzovisko: podstúpiť tortúru; jeho život je stále hryzovisko • poet.: hryzoba (Figuli) • hryzota (Hviezdoslav) • expr. kalvária: prežiť kalváriu vyšetrovania • expr. peklo: má doma peklo • pren. očistec • hovor.: trampoty • patálie: každodenné trampoty • hovor. expr.: kríž • opletačky • mordovisko: mať kríž s deťmi; mať pre niekoho opletačky • zastar. obida • arch. trapy • subšt. trable: s autom mám ustavičné trable

    trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiť • sužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužuje • znepokojovať • expr.: zožierať • žrať • užierať • hrýzť • zhrýzať • zjedať • ujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samota • expr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrie • skľučovať • zarmucovať • umárať • krušiť • bolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otca • deprimovať • tiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspech • zvierať (ťažko doliehať) • tlačiť • ťažiť • expr.: gniaviť • dláviť • moriť • kváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit viny • nivočiť • expr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočia • kniž.: zžierať • trudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilo • doliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavy • expr. omínať: omína ho svedomie • trýzniť • týrať • mučiť • katovať • bičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesť • expr.: tyranizovať • terorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinu • drviť: horúčka, zima ho drví • rozrývať • hlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútok • obťažovať • unúvať • ustávať • expr.: molestovať • križovať • hovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcami • hovor. expr. mordovať • hovor.: sekírovať • macerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťou • hovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať

    trápiť sa 1. prežívať duševné al. aj telesné utrpenie, starosti, bolesti a pod. • súžiť sa • sužovať sa: trápi sa, sužuje sa nad príčinou neúspechu; trápi sa o rodičov • robiť si starosti: robí si starosti so synom • znepokojovať sa (v menšej miere) • trpieť: trpel za celú rodinu • zožierať sa • expr.: zhrýzať sa • hrýzť sa • zjedať sa • užierať sa: zhrýza sa túžbou, zjedá sa, užiera sa hnevom • umárať sa • mrieť (od žiaľu, bôľu) • moriť sa: morí sa predstavou smrti • hovor.: mordovať sa • krenkovať sa • turbovať sa: krenkuje sa, turbuje sa pre maličkosti • kniž.: trudiť sa • zžierať sa: trudí sa, zžiera sa nad budúcnosťou syna • trýzniť sa • mučiť sa • týrať sa • katovať sa (podstupovať najmä telesné utrpenie): trýzni sa, mučí sa hladom; týrali sa, katovali sa nepohodlím, vzájomnou nenávisťou • ničiť sa • nivočiť sa: zbytočne sa preto ni(vo)číš • nár. expr. žuhriť sa (Hronský) • zried. trampotiť sa (mať trampoty s niečím)

    2. p. namáhať sa

    trestný ktorý zasluhuje trest, ktorý sa trestá obyčajne súdom vymeraným trestom • práv. trestateľný • stíhateľný (právom, súdom a pod.) • napadnuteľný (právne): trestná, trestateľná, stíhateľná, napadnuteľná činnosť • kriminálny • zločinný • zločinecký (ktorý je v rozpore so zákonom, právom a pod.): kriminálny, zločinný prípad; zločinný, zločinecký čin

    trpaslík 1. rozprávková bytosť malého vzrastu • škriatok: lesný trpaslík, škriatok • piadimužík • rarášok: rarášok nosí peniaze • zmok • kniž. gnóm • expr. pikulík (Škultéty)

    2. človek značne malej postavy • lilipután (človek mimoriadne malého vzrastu) • expr.: krpáň • zakrpatenec • expr., často pejor. piadimužík • pejor. škriatok

    tuhý 1. ktorý má veľkú pevnosť, tvrdosť, súdržnosť • pevný: fyz. tuhé skupenstvo, tuhé látky (hovor. pevné); tuhá, pevná hmota • súdržný • kniž. hutný: tuhá, hutná, súdržná masa • stuhnutý • stvrdnutý (ktorý sa stal tuhým, tvrdým): stuhnutý, stvrdnutý betón; stuhnutá, stvrdnutá laková farba • odb. konzistentný (ktorý má značný stupeň tuhosti) • zhustený: konzistentné, zhustené tuky, oleje • tvrdý (op. mäkký) • nepoddajný • neohybný • húževnatý (odolávajúci tlaku): tvrdý, nepoddajný ako kameň; nepoddajné, neohybné vlasy; neohybné, húževnaté drevo • ťažký (o pôde) • odb. rigidný • expr. tuhučký

    2. vyznačujúci sa veľkou životaschopnosťou, prirodzenou odolnosťou • pevný • silný: mať tuhý, pevný, silný koreň • odolný • zdatný (fyzicky): odolný, zdatný chlap • nezmarný (ktorý veľa vydrží, znesie; nepoddávajúci sa): tuhý, nezmarný život niektorých mikroorganizmov • úporný • húževnatý • nevykoreniteľný • nevykynožiteľný • nezničiteľný (o rastlinách): úporná, húževnatá, nevykoreniteľná, nevykynožiteľná, nezničiteľná burina

    3. ktorý má veľkú intenzitu • silný • mocný • veľký • pevný: tuhá, silná káva; silný, mocný stisk ruky; tuhý, veľký boj; pevné priateľstvo • ohnivý (silný, páliaci ako oheň; op. slabý): ohnivá slivovica, pálenka • treskúci • ostrý (o mraze, zime; op. slabý) • expr. krutý • expr. urputný • úporný • neúprosný: krutý, urputný, úporný, neúprosný zápas; krutá zima • tvrdý • hlboký (op. ľahký): tvrdý, hlboký spánok • sýty • tmavý (o farbách; op. svetlý, bledý): tuhá, sýta, tmavá modrá • ťažký • namáhavý (op. ľahký): ťažká, namáhavá robota • náruživý: náruživý fajčiar • expr. čertovský

    4. p. horlivý 5. p. meravý 1

    tvoriť 1. sústavnou činnosťou dávať vznik niečomu • utvárať: dieťa tvorí, utvára nové slová; organizmus si tvorí, utvára odolnosť proti vírusu; tvoriť tón na husliach • vytvárať (najmä tvorivou umeleckou činnosťou): svoje najvýznamnejšie diela vytváral básnik začiatkom storočia; vo filme vytvára postavu otca • kniž. kreovať: kreovanie spolku • expr.: potiť • smoliť (tvoriť s veľkou námahou): potiť, smoliť verše • stvárňovať • zobrazovať (dávať umeleckú podobu): v románe stvárňuje, zobrazuje postavy z dedinského prostredia • komponovať • skladať (najmä hudobné dielo): komponuje, skladá populárne piesne, opery; obraz komponoval v tmavých farbách • písať: písať román, symfóniu • produkovať • pejor. fabrikovať (tvoriť umelecké diela, obyč. v množstve a na úkor kvality): produkovať romány, filmy • expr. súkať (tvoriť v množstve a obyč. nekvalitne): súka verše • zakladať • budovať • zriaďovať (tvoriť niečo od začiatku)

    2. dávať priestorové ohraničenie • utvárať • vymedzovať • ohraničovať: reťaz hôr tvorí, utvára pôsobivé pozadie; dolinu ohraničujú, vymedzujú kopce z dvoch strán

    3. p. predstavovať 1

    tvorivý ktorému je vlastná tvorivosť, činorodosť, ktorý je schopný tvoriť; svedčiaci o tvorivosti; umožňujúci tvorbu • kniž. činorodý: tvorivý, činorodý človek, umelec • odb.: kreačný • kreatívny (vyznačujúci sa kreativitou; súvisiaci s kreativitou): kreačná energia, potencia; kreatívne vlastnosti, produkty • aktívny (op. pasívny): tvorivé, aktívne myslenie • plodný • produktívny (bohatý na výsledky): plodné, produktívne obdobie; plodný život • konštruktívny (op. deštruktívny): konštruktívna činnosť, konštruktívny duch • inšpiratívny (podnecujúci k tvorbe): tvorivé, inšpiratívne prostredie; inšpiratívna atmosféra • kniž. invenčný • podnetný: invenčný pracovník; invenčný, podnetný prístup • zastar. samotvorný (Štúr)

    tvrdo 1. tak, že sa niečo stane tvrdým, tuhým; do tvrdého, tuhého stavu (op. mäkko) • natvrdo, pís. i na tvrdo (op. namäkko): tvrdo, natvrdo uvarené vajcia • tuho • natuho • dotuha, pís. i na tuho, do tuha: tuho, natuho, dotuha udupaný chodník

    2. pôsobiac dojmom ostrosti, drsnosti, strohosti; prejavujúc drsnosť, tvrdosť; nie jemne (op. mäkko) • drsno • drsne: tvrdo, drsno rozkázal, aby si sadli • ostro • rázne • rozhodne: ostro, rázne, rozhodne odbil dotieravých novinárov • prísne • príkro • neprístupne • stroho • sucho: prísne, príkro napomenul deti; neprístupne, stroho odpovedať na pozdrav • odmerane • chladne • chladno: odmerane, chladne sa pozrel na prichádzajúcich

    3. nepoznajúc zľutovanie, bez zľutovania, bez citu • kruto • nemilosrdne • hrubo • surovo: tvrdo, kruto sa porátali s odporcami; nemilosrdne, hrubo, surovo rozohnať demonštráciu • bezcitne • bezohľadne: bezcitne, bezohľadne sa správal aj voči rodičom

    porov. aj tvrdý 3

    4. p. tuho

    tvrdohlavý ktorý neústupne, často nerozumne trvá na svojom, dožaduje sa svojho al. presadzuje svoje; svedčiaci o tvrdohlavosti • hlavatý • zaťatý • tvrdošijný: tvrdohlavý, hlavatý človek; zaťatá, tvrdošijná povaha • zanovitý • zatvrdnutý • zastar. vrtohlavý: zanovitý, vrtohlavý chlapec • kniž.: uvzatý • zavzatý • zastar. zatvrdilý • zried. zatvrdlivý: byť uvzatý, zavzatý, zatvrdilý • zarytý: zaryté odmietanie • neústupný • neústupčivý • nepovoľný: neústupné, neústupčivé presadzovanie svojho názoru • neoblomný • nepoddajný: neoblomná, nepoddajná otcova povaha • svojhlavý • svojvoľný • samovoľný (uplatňujúci svoju vôľu bez ohľadu na iných): svojhlavé, svojvoľné deti • vzdorovitý • vzdorný • spurný • expr. urputný (ktorý neústupčivosťou, nepoddajnosťou vyjadruje svoj odpor, odmietanie a pod.): vzdorovitý, vzdorný, spurný žiak; vzdorovité, vzdorné, spurné, urputné mlčanie • hovor. kapriciózny • hovor. zastaráv. krutohlavý • expr. zried. kotrbnatý

    tvrdý 1. nepoddávajúci sa tlaku (op. mäkký) • nepoddajný • húževnatý • tuhý • pevný: ťal sekerou do tvrdého, nepoddajného, húževnatého dreva; tvrdý, tuhý lak (stvrdnutý); tvrdý, pevný ako skala • suchý • starý (o chlebe, pečive) • stvrdnutý • zrohovatený: stvrdnutá, zrohovatená pokožka na chodidle • odb. tvrdený (majúci určitý stupeň tvrdosti): tvrdená liatina • pritvrdý

    2. ktorý pôsobí na zmysly nepríjemne tvrdo, drsno; ktorý nie je dosť jemný • drsný: tvrdé, drsné podnebie, podmienky • ostrý: tvrdé, ostré črty tváre • strohý • prísny: strohý, prísny hlas, pohľad

    3. ktorý dobre ovláda a potláča cit, vyznačujúci sa prísnosťou, energickosťou; u ktorého necitlivosť al. prísnosť prerastá dakedy až do hrubosti, bezohľadnosti voči iným (o človeku); svedčiaci o tom • neoblomný • nepoddajný • pren. kamenný: matka je tvrdá, neoblomná, nepoddajná žena; mať kamenné srdce • ostrý • príkry: v prichádzajúcom sa dal vytušiť tvrdý, ostrý chlapík; ich reč bola ostrá, príkra • strohý • prísny: strohý, prísny otčim; strohé, prísne slová • neúprosný: neúprosný trest • sparťanský: sparťanská výchova • hrubý • drsný • bezcitný • bezohľadný • krutý: hrubé, drsné, bezcitné, bezohľadné, kruté zaobchádzanie • ukrutný • nemilosrdný • neľútostný: ušlo sa mu v detstve dosť ukrutnej, nemilosrdnej, neľútostnej bitky • surový • drastický • brutálny (veľmi tvrdý): surový, brutálny zákrok • pritvrdý (príliš tvrdý)

    4. p. silný 4, tuhý 1, 3, ťažký 3

    ubližovať spôsobovať fyzickú al. duševnú bolesť, neprávosť, ujmu • blížiť: ubližovať si na tele, na zdraví; ubližoval jej nadávkami • škodiť • poškodzovať (spôsobovať materiálnu, zdravotnú al. morálnu ujmu): fajčenie mu škodí, poškodzuje mu zdravie, ubližuje mu na zdraví; okrádaním poškodzuje podnik • krivdiť (spôsobovať krivdu, príkorie): ubližuje, krivdí mu nespravodlivým obvinením • ukracovať (neoprávnene niekomu niečo brať): nechce deti ukracovať, aby ostali bez otca

    ukradomky skrývajúc pred pozornosťou iných, v skrytosti • tajne: ukradomky, tajne si zobral peniaze zo zásuvky • potajomky • potajme • potajmo • zastar. potajomne: potajomky, potajme sa začal pripravovať na odchod • kradmo • pokradomky • pokradmo • fraz. po očku: kradmo, pokradomky, pokradmo sa pozeral na dievča • úkradky • úkradkom • úkradmo • zried. poúkradky: úkradky, úkradkom, úkradmo hľadí na hodinky • expr. zakrádavo (pri pohybe): zakrádavo sa približoval k dverám • nár.: okradomky • okradom (Rázus) • skryto • skryte • skrývane: skryto, skrývane si zotrel slzu • nepozorovane • nespozorovane • nepozorovateľne • nespozorovateľne: nepozorovane, nespozorovane si vložil kúsok chleba do úst; nepozorovateľne, nespozorovateľne sa vytratila z miestnosti • nebadane • nenápadne: nebadane, nenápadne otvoriť tašku • nezbadane • nezbadateľne: nezbadane, nezbadateľne prešiel na druhú stranu • nár. ukryjomky (Jesenská) • nár. expr.: potatme • potutme • poťuťme (Jesenská, Figuli, Karvaš)

    úkryt miesto na ukrytie • skrýša • kryt: bezpečný úkryt, hľadať úkryt, podzemná skrýša, protiletecký kryt • bunker (chránený pevný úkryt, obyč. v boji): partizánsky bunker • zemľanka (podzemný úkryt): vyhĺbiť si zemľanku • nora • diera • pelech • brloh (úkryt zvierat): nora, diera jazveca; medvedí pelech, brloh • kniž. skryt (tajný úkryt) • zried. zákryt (Urban)

    upadnúť 1. dostať sa do hospodárskeho al. mravného úpadku, stratiť význam, vplyv a pod.: gazdovstvo upadlo • spustnúť: domácnosť spustla • klesnúť • poklesnúť (najmä mravne, významom a pod.): autorita vedenia upadla, (po)klesla • expr. skrachovať • hovor. krachnúť (utrpieť hospodársky krach): banka skrachovala • bankrotovať • zbankrotovať (dostať sa do finančného úpadku, do bankrotu): firma (z)bankrotovala

    2. ocitnúť sa v istej, obyč. nepriaznivej situácii • dostať sa • padnúť: (u)padnúť, dostať sa do bezvedomia, do hanby, do podozrenia, do dlhov • skĺznuť: skĺzli do formalizmu

    3. dostať sa do zlého zdravotného (telesného al. duševného) stavu: naraz upadol • opustiť sa (prestať sa o seba starať): na starosť upadol, opustil sa • zoslabnúť • zbiednieť (stať sa slabým, biednym): po operácii zoslabol, zbiednel • schudnúť • vycivieť (chorobne): v poslednom čase upadol, schudol • schradnúť (telesne): údy mu schradli • spustiť sa (mravne upadnúť)

    4. p. ochabnúť 2

    úpadok strata priaznivého stavu, jeho zmena na zlý: úpadok domácej výroby, úpadok spoločnosti • pokles: pokles životnej úrovne • rozklad • rozpad (postupujúci úpadok): rozklad rodiny, morálny rozpad spoločnosti • zostup: zostup formy športovca • dekadencia (spoločenský, kultúrny úpadok): kultúra zasiahnutá dekadenciou • bankrot • hovor. krach (finančný úpadok): vyhlásiť bankrot, krach • konkurz (obchodný úpadok)

    p. aj pád 1

    útly 1. vyznačujúci sa tenkými, drobnými, jemnými tvarmi, malými rozmermi (op. veľký, mohutný) • drobný: útla, drobná postavička mýlila v odhadovaní veku • malý • tenký • štíhly: malá, tenká knižka; útle, tenké ženské ruky; tenký, štíhly driek • slabý (telesne) • expr. dengľavý: na svoj vek je dieťa veľmi útle, slabé, dengľavé • subtílny • krehký: mať subtílnu, krehkú telesnú konštrukciu; subtílne, krehké stvorenie • jemný • nežný (výzorom): jemná, nežná tvár, briadka • expr.: útlučký • útlušký • útlunký

    2. p. nedospelý

    útočník 1. kto podniká vojenský útok • agresor: odraziť vpád útočníka, agresora • kniž. zastar.: výbojca (Sládkovič) • výbojník (Hviezdoslav)

    2. v kolektívnych športových hrách hráč útoku: hrať útočníka • krídlo (krídelný útočník): pravé krídlo • center (stredný útočník)

    utvoriť 1. zámernou, cieľavedomou (najmä duševnou) činnosťou dať vznik niečomu: utvoriť si názor na niečo, utvoriť dobré podmienky na pracovisku • vytvoriť • kniž. stvoriť (tvorivou, často umeleckou al. vedeckou činnosťou dať vznik niečomu): vytvoriť, stvoriť báseň, sochu, vedeckú štúdiu • stvárniť • zobraziť (dať umeleckú podobu): stvárniť, zobraziť postavu, hrdinu v románe; maliarsky, hudobne stvárniť, zobraziť predstavu o vesmíre • zložiť • skomponovať (umelecké, obyč. hudobné dielo): zložiť, skomponovať operu, pieseň, báseň, obraz • povytvárať (postupne): maliar svoje hlavné diela povytváral v mladosti • expr. splodiť (byť pôvodcom obyč. niečoho nepodareného): splodiť chaos • kniž. kreovať: kreovanie spolku • pritvoriť (dodatočne utvoriť)

    2. zoskupením, budovaním a pod. dať základ vzniku niečoho • vytvoriť • založiť: utvoriť, vytvoriť študentský spolok • ustanoviť • kniž. konštituovať (inštitucionálne): ustanoviť, konštituovať zákon, vládu • vybudovať: vybudovať v obvode škôlku • zriadiť • urobiť: pri Slovenskej akadémii vied zriadili, urobili nové pracovisko; zriadiť pri škole ihrisko • zostaviť (z častí, z osôb): pre deti zostavili pestrý program; komisiu zostavili z členov výboru • poutvárať • povytvárať (postupne): poutvárať, povytvárať záujmové krúžky

    úver spôsob výmeny tovaru, pri ktorom sa nevyžaduje platenie v hotovosti ihneď: predávať na úver, zastaviť niekomu úver • hovor. dlh: kúpiť na dlh • kniž. kredit: dostať v banke kredit • subšt. borg: piť na borg

    územie časť zemského povrchu tvoriaca istý celok: dážď na celom území Slovenska; zamorené územie • oblasť (vymedzené územie): pohraničná oblasť • pásmo • zóna (pruh územia): lesné ochranné pásmo, vojenská zóna • obvod: volebný obvod • kniž. región • krajina • kraj (územie ako zemepisná oblasť): hornatá krajina, zalesnený kraj • kniž. teritórium: historické teritórium štátu

    váľať 1. kotúľaním premiestňovať (niečo guľaté) • gúľať • kotúľať • valiť: váľali, gúľali zoťaté kmene; deti kotúľali snehové gule • expr. krbáľať: krbáľal súdok • prevŕhať • prevracať • prevaľovať • expr. prekacovať (úsilím): prevracal, prevaľoval sud • navaľovať (na niečo, niekam): navaľovali kmene na káru • expr. vaľkať

    2. p. vaľkať 1 3. p. rúcať 4. porov. zvaliť 3 5. p. rúbať 1

    váľať sa 1. valivo sa premiestňovať • gúľať sa • kotúľať sa: deti sa váľali v snehu • valiť sa (prudko): kamene sa valili dolu svahom • expr.: krbáľať sa • kopŕcať sa • kopŕľať sa: balvany sa krbáľali • prevaľovať sa • prevracať sa • prevŕhať sa • expr. prekacovať sa (zboka nabok): člny sa v búrke prevŕhali, skaly sa prevaľovali • expr. vaľkať sa: vaľkal sa na posteli

    2. p. leňošiť 3. p. povaľovať sa 1, 2 4. p. boriť sa 1 5. p. súložiť

    vážny1 1. ktorý neprejavuje navonok svoj vnútorný stav, najmä veselosť; svedčiaci o tom (op. veselý): vážny starec, vážna povaha • neveselý: neveselá nálada • prísny: prísny pohľad • dôstojný: dôstojné správanie • zdržanlivý • odmeraný (ktorý vyjadruje odstup, zdržanlivosť): odmeraný hlas • chladný: chladný úsmev • strohý: strohá odpoveď • subšt. dospelácky

    2. ktorý má veľkú váhu, veľký význam, veľký dosah • závažný: hrozí mu vážne nebezpečenstvo; je to vážny, závažný problém • dôležitý: dôležitý návrh • významný • význačný: významná, význačná udalosť • dôrazný: dôrazné upozornenie

    3. prejavujúci zodpovedný prístup, hlboký záujem • seriózny: vážny, seriózny uchádzač o miesto; mať vážnu, serióznu známosť • naozajstný • ozajstný • opravdivý: naozajstný, ozajstný vedec • skutočný: skutočný ľúbostný vzťah • hodnotný: hodnotné vedecké dielo • cenný: cenný človek • solídny: solídny obchodník

    4. ktorý má intenzívny účinok, veľké dôsledky • závažný: vážna, závažná dopravná nehoda; vážny, závažný trestný čin • nebezpečný: nebezpečná choroba • ťažký: utrpieť ťažkú porážku • povážlivý • zastar. povážny: povážlivá situácia • kritický: chorý je v kritickom stave • krízový: krízové obdobie

    5. p. vážený

    väznica miestnosť al. budova pre väzňov • väzenie: prepustiť niekoho z väznice, z väzenia; zamrežované okná väznice, sedieť vo väzení • žalár: odpykávať si trest v žalári • hovor. kriminál: za to príde do kriminálu • hladomorňa (v minulosti väznica pre odsúdených na smrť hladom) • hovor. expr. basa: dostať sa do basy • hovor. expr. chládok: dať niekoho do chládku • zastar. árešt: byť v árešte • trestnica • temnica • zastar. karcer (školská väznica) • hovor. zastar.: šatľava (Rázus) • šupáreň (Jégé) • kniž. bastila • slang. lapák • subšt. loch (Jurík)

    vec 1. objektívne jestvujúci jav • skutočnosť: vzťah vecí k človeku; zakrývať veci, skutočnosti • fakt: overiť si fakty • realita: životná realita

    2. každý neživý hmotný jav vnímateľný zmyslami, niečo slúžiace človeku • predmet: zbaliť si svoje veci, predmety osobnej potreby • daromnica • zbytočnosť (bezvýznamná vec): kupovať daromnice, zbytočnosti • expr.: taľafatka • šepleta (bezvýznamná, zbytočná vec): na narodeniny dostal samé taľafatky, šeplety • hovor., obyč. pejor.: haraburda • rároh • rároha • krám (stará opotrebovaná vec): byt je plný harabúrd, rárohov, krámov

    3. jav vyžadujúci riešenie: bojovať za správnu vec, ministerstvo zahraničných vecí • záležitosť: obchodné záležitosti • problém (závažná vec): s týmto problémom sa ešte potrápime • prípad: odovzdať prípad polícii • otázka: to je čisto rodinná otázka • kniž. kauza (súdny spor): komplikovaná kauza

    4. to, čím sa niekto zaoberá, čoho sa týka istá činnosť: riešiť závažnú vec • predmet: predmet štúdia • objekt: objekt výchovy • záležitosť: zaoberá sa podružnými záležitosťami

    5. čo sa prihodilo, stalo • udalosť: včera sa stala nepríjemná vec; dnešné udalosti vojdú do histórie • skutočnosť: to je nezmeniteľná skutočnosť • príhoda: zaujímavá príhoda zo života

    6. výsledok činnosti: robiť krásne veci • práca: výstava výtvarných prác • robota: strojová robota • dielo: umelecké dielo • výtvor: kresliarske výtvory poslucháčov

    veľkolepý uchvacujúci zmysly, ducha svojou nádherou, bohatosťou, veľkosťou a pod. • nádherný • krásny • prekrásny: veľkolepá, nádherná, krásna, prekrásna prírodná scenéria • grandiózny • mohutný • monumentálny: veľkolepý, grandiózny plán; mohutná, monumentálna stavba storočia • ohromujúci • kolosálny • impozantný: ohromujúce, kolosálne dielo; impozantný palác • skvelý • bombastický: skvelé, bombastické divadlo • reprezentačný • reprezentatívny (hodný reprezentácie): reprezentačná oslava • parádny • pompézny • honosný • zastar. okázalý • expr. hrdý • kniž. pyšný: okázalá, hrdá hostina

    p. aj nádherný 1, výborný

    veľký 1. presahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny; presahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. malý): veľký strom, veľká búrka • značný: značná výška, značná prevaha • nadmerný: nadmerný byt • enormný (nadmieru veľký): enormný zisk • nemalý (pomerne veľký): mal z toho nemalý úžitok • neobyčajný • nezvyčajný: neobyčajný, nezvyčajný záujem o výstavu • rozmerný • rozsiahly (majúci veľký rozmer): rozmerné, rozsiahle lány pšenice • gigantický • kolosálny • monumentálny (ohromujúco veľký rozmermi, hodnotou): gigantické, kolosálne súsošie, monumentálna stavba • obrovský • ohromný • expr.: ozrutný • ozrutánsky • obrovitý • velikánsky • veličizný • veličazný • preveľký • preohromný (nezvyčajne veľký čo do rozmerov, intenzity, významu): obrovský, ohromný vietor; obrovské, ohromné územie; obrovský, ohromný dosah niečoho; ozrutné, obrovité chlapisko; obrovský, ozrutánsky, velikánsky dub; je v ňom velikánska, preveľká túžba po poznaní • mohutný (nezvyčajne veľký): mohutný vzrast, mohutný dojem • palcový (o veľkých titulkoch v novinách) • nadpriemerný: nadpriemerný výkon • veľkolepý • impozantný • grandiózny • majestátny (svojou veľkosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikov • šokujúci (spôsobujúci šok svojou veľkosťou): šokujúci rozsah škôd • mocný • silný (veľmi veľký čo do intenzity; op. slabý): mocná, silná armáda; silný kašeľ • statný • robustný • hovor. dúži (veľký čo sa týka vzrastu): statný, robustný, dúži mládenec • výdatný (veľký v množstve, kvalite): výdatný dážď • početný • hojný (veľký počtom): početná rodina; hostia prišli v hojnom počte • významný • význačný (veľký významom): významný, význačný človek • výrazný: výrazný úspech, je to markantný rozdiel • rekordný: ukazuje sa rekordná úroda • dobrý • hovor. hodný (prekračujúci danú mieru): dobrý kus cesty, čakal hodnú chvíľu • dlhý (veľký čo do dĺžky al. časového úseku; op. krátky): dlhá vzdialenosť, dlhé trvanie zimy • široký (veľký al. vyhovujúci čo do šírky; op. úzky): široký otvor • rozvetvený • rozkonárený: rozvetvené príbuzenstvo • hlboký (veľký čo do hĺbky; op. plytký): veľká, hlboká jama • vysoký (majúci veľkú výšku, hodnotu, mieru; op. nízky): veľký, vysoký chlap; vysoký tlak v pneumatikách • hrubý • objemný • rozložitý (veľký čo sa týka objemu, rozlohy): hrubá, objemná kniha; rozložitý hrad • voľný (veľký čo do rozmeru, priestoru; op. tesný): nohavice sú mu voľné • prudký • intenzívny (intenzívne prežívaný al. prejavovaný): prudká nenávisť; prudká, intenzívna bolesť • expr., často iron. ťažký (majúci intenzívny účinok): ťažká porážka, ťažký frajer • prenikavý: prenikavá zmena • expr. závratný: ísť závratnou rýchlosťou • nesmierny • expr. prenesmierny • kniž. neskonalý: nesmierna, prenesmierna, neskonalá radosť • priveľký • prílišný (príliš veľký): priveľká záhrada, prílišná horlivosť • trestuhodný • expr.: hriešny • nekresťanský: trestuhodná nedbanlivosť; hriešne, nekresťanské ceny • kniž., obyč. iron.: úctyhodný • ctihodný: pešo prešiel úctyhodnú, ctihodnú vzdialenosť; ctihodná cena • priepastný: priepastné spoločenské rozdiely • hovor.: pekný • krásny: pekný, krásny plat • expr.: riadny • poriadny: riadna kopa peňazí; bola už poriadna tma • expr.: ukrutný • preukrutný • ukrutánsky • úžasný: ukrutný, ukrutánsky hlad; preukrutná láska; úžasné tempo • expr.: krutý • šialený: krutá bolesť, šialený strach • hovor. expr.: hrozný • strašný • príšerný • zúfalý • hrozitánsky • desný: hrozný, strašný smäd; zúfalý neporiadok; hrozitánska sila • expr. smrteľný: smrteľná vážnosť • expr.: čertovský • diabolský: čertovská zima • expr.: tučný • mastný: dostával tučné provízie • expr.: miliónový • miliardový: budú to miliónové, miliardové straty • expr. stonásobný: stonásobná bolesť • expr.: náramný • prenáramný: robiť náramný krik • expr.: bezodný • bezdný: bezodné zúfalstvo • hovor. neúrečný: neúrečný majetok • expr. večný: večná škoda • neohraničený • neobmedzený: neohraničené, neobmedzené možnosti • nevyčerpateľný (taký veľký, že sa nedá vyčerpať): nevyčerpateľné zdroje • nesčíselný • nespočetný • kniž. nesčítateľný (taký veľký, že sa nedá spočítať): nesčíselné zásoby, nespočetné davy • expr. státisícový: státisícové zástupy • neslýchaný • nevídaný: neslýchaná krivda, nevídané víťazstvo • závideniahodný: závideniahodné úspechy • nepredstaviteľný • neopísateľný (taký veľký, že sa nedá predstaviť, opísať): nepredstaviteľná bolesť • neuveriteľný (taký veľký, že sa nedá uveriť): neuveriteľná smelosť • neospravedlniteľný (taký veľký, že sa nedá ospravedlniť): neospravedlniteľná bezočivosť • neodpustiteľný (taký veľký, že sa nedá odpustiť): neodpustiteľná chyba • neuhasiteľný • nezhasiteľný • kniž. neukojiteľný (taký veľký, že sa nedá uhasiť, utíšiť): neuhasiteľný smäd • neutíšiteľný: neutíšiteľná túžba • kniž. nepreberný: nepreberné množstvo tovaru • nedohľadný • nedozerný: nedohľadné následky, nedozerné diaľky • neľudský: neľudské utrpenie • nadľudský: nadľudská námaha • expr. nekonečný: nekonečná vďaka • kniž.: titanský: titanský zápas • goliášsky: goliášska sila • kniž. zastar. drahný (o množstve a veľkosti): drahný kôš (Záborský) • hovor. maxi: to je maxi torta • subšt.: hovädský • hovadský • sakramentský

    2. p. vynikajúci 1 3. p. dospelý

    Vianoce kresťanské sviatky na pamiatku narodenia Krista • Božie narodenie • nár.: Hody • Kračún • arch. Boží hod

    viaznuť 1. nemôcť sa pohnúť z miesta • väzieť • tkvieť: kolesá viaznu v blate; väzia tam ako prilepení • expr. trčať • nár. hriaznuť: auto trčí pri ceste; kone hriaznu v bahne • expr. visieť: visel na stanici bez peňazí

    2. nepostupovať s úspechom, úspešne • zadŕhať sa • zadrhávať sa • zadrhovať sa • stagnovať: obchod viazne, stagnuje; výroba sa zadŕha • spomaľovať sa • ochabovať • slabnúť • ustávať (postupne sa stávať slabším): nadšenie, diskusia ustáva • zaostávať (byť pozadu): doprava zaostáva • nedariť sa • nefungovať • expr.: krivkať • pokrivkávať: odbyt pokrivkáva • hovor. expr.: škrípať • vŕzgať • haprovať: v manželstve niečo škrípe, hapruje

    viera 1. pevné presvedčenie o jestvovaní, správnosti, pravdivosti niečoho: viera v Boha, v budúcnosť, stratiť vieru • dôvera (náklonnosť veriť): dôvera k rodičom • kniž. kredit: morálny kredit

    2. náboženské presvedčenie: kresťanská viera • vyznanie: sloboda vyznania • vierovyznanie: židovské vierovyznanie • náboženstvo: K akému náboženstvu sa hlásite? • kniž. konfesia

    p. aj dôvera

    vinúť sa 1. (o rastlinách) zachytávať sa úponkami • ovíjať sa • obtáčať sa • obkrúcať sa: brečtan sa vinie, obkrúca okolo stĺpa • popínať sa • pnúť sa • ťahať sa: po múre sa ťahá, pne vinič • pren. poet. viť sa: okolo mňa sa chmáry čierne vijú (J. Kráľ)

    2. nežne sa pritláčať k niekomu • túliť sa: milenci sa k sebe vinuli, túlili • prituľovať sa • privíňať sa: dieťa sa privíňalo k matke • expr. tuľkať sa • hovor. cigániť sa (líškavo sa túliť) • chúliť sa (obyč. na ochranu): chúli sa mu v náručí • pritískať sa • pritláčať sa • tlačiť sa • tiskať sa: pritíska sa mu na hruď • expr. pritierať sa (s bočným zámerom)

    3. ležať na istom mieste po dĺžke • ťahať sa • tiahnuť sa: chodník sa vinie, ťahá údolím • rozprestierať sa • rozkladať sa: na severe krajiny sa rozprestierajú vrchy • pokračovať (vinúť sa ako pokračovanie niečoho): v diaľke pokračuje cesta • hadiť sa • kľukatiť sa • krútiť sa (vinúť sa so zákrutami): dedina sa hadí, kľukatí popri ceste; potok sa krúti pomedzi vrchy • ohýbať sa • ohýnať sa (vinúť sa s ohybom): popri vrchu sa ohýbal chodníček • geol. meandrovať (o rieke): Váh meandruje údoliami

    vír 1. prudký krúživý pohyb vody al. vzduchu okolo zvislej osi: veterný, snehový vír • krútňava (vodný vír): strhla ho krútňava • cyklón (vzdušný vír v tropických nociach) • smršť (prudký vzdušný vír): piesočná smršť

    2. p. ruch 1, zhon

    vládnuť 1. byť panovníkom • panovať: v krajine vládla, panovala Mária Terézia • kraľovať • cárovať • hovor. vladáriť: kedysi panovníci kraľovali, vladárili neobmedzene • kniž. tróniť • kniž. zastar.: vojvodiť • vládať: na zámku trónila kňažná; cudzinci vládali slovenskými krajmi • pejor. bašovať (byť neobmedzeným, svojvoľným pánom)

    2. byť všeobecne rozšírený al. platný • panovať: v dome vládol, panoval pokoj • dominovať • mať prevahu (vládnuť s prevahou): športová technika dominuje nad silou • prevládať • prevažovať (vládnuť s prevahou): v parlamente prevládal iný názor • byť • existovať • vyskytovať sa • rozprestierať sa • rozťahovať sa (zvyčajne sa vyskytovať): na severe Afriky vládne, rozprestiera sa púšť; tu vládnu, sú samé lesy

    3. vedieť narábať: perfektne vládne štetcom • ovládať (niečo): umelec ovláda svoj sláčik

    4. p. vlastniť

    vlasť 1. krajina, v ktorej sa niekto narodil, ku ktorej má človek citový vzťah • kniž.: otčina • otcovizeň: slobodná vlasť, bojovať za otčinu • domovina: opustiť domovinu • domov: čaro domova • kniž. svojeť: láska k svojeti • zastaráv. kraj (u vysťahovalcov): vrátiť sa do kraja • rodná zem: byť pochovaný v rodnej zemi

    2. miesto pôvodu, zrodu • domov: staré Grécko je vlasťou európskej kultúry; domovom ryže je India • kniž. kolíska: kolíska civilizácie

    vlhčiť robiť vlhkým • navlhčovať • zvlhčovať: vlhčila látku; navlhčovať, zvlhčovať vzduch, papier • vlažiť • zvlažovať: potôčiky vlažia zem; zvlažoval si čelo v horúčave • expr.: čľapkať • čliapkať • čliapať (polievať vodou): čliapal si telo studenou vodou • rosiť • zried. močiť: tráva mu rosila, močila spodok nohavíc • máčať • mokriť • namáčať • omáčať • zamáčať (vlhčiť vo väčšej miere): máčala si oči harmančekom; mokril si ruky; namáčal si pery do vína • fŕkať • prskať (vlhčiť rozstrekovaním kvapiek): prskal sa vodou, aby sa osviežil • kropiť (vlhčiť bielizeň): kropila posteľné obliečky

    volať 1. (o človeku) silným hlasom oznamovať • kričať: volá o pomoc, kričí zo sna • ohlášať sa • ohlasovať sa • ozývať sa (odniekiaľ): ohlášal sa, ozýval sa z izby • vyvolávať • vykrikovať (často, ustavične): vyvolávala na susedku

    2. (o niektorých vtákoch) vydávať zvuky • ohlášať sa • ohlasovať sa • ozývať sa: divé husi volajú, prepelice sa ohlášajú

    3. hlasom, vyslovením mena a pod. upútavať pozornosť • kniž. zvať: volal deti domov • pozývať (na účasť na niečom): volal, pozýval ho na konferenciu, na návštevu • vyzývať • vyvolávať (opätovne volať): vyvoláva ma k nim hrať sa spolu

    4. telefonicky nadväzovať spojenie • telefonovať • ozývať sa • ohlášať sa: pravidelne volal, telefonoval, ohlášal sa z cudziny

    5. používať meno • nazývať: volali ho starký • kniž.: menovať • zvať: vrch zvali Grúň • pomenúvať • označovať (o rastlinách, veciach): tieto rastliny označujeme ako teplomilné • oslovovať • titulovať (o človeku): titulovali ho pán doktor • prezývať (volať prezývkou, dávať niekomu prezývku): prezývali ju papuľou

    6. p. žiadať 1

    vráskavieť stávať sa vráskavým • vráskať sa: čelo mu už vráskavie, čelo sa mu už vráska • vraštiť sa • mraštiť sa • mŕštiť sa (z citových al. zmyslových podnetov): vraští sa od jedu, mŕšti sa od hnusu • mračiť sa • krčiť sa • sťahovať sa • zvrašťovať sa (obyč. o tvári): tvár sa mu sťahuje od bolesti • vráskovať sa • vráskovatieť (sa) (obyč. o listoch, ovocí): škodcami napadnuté listy sa vráskajú; vráskovatenie ovocia; tvár mu vráskovatie od starostí

    vrieskať 1. (o zvieratách) vydávať vresk, škrek • vrešťať: opice vrieskajú, vreštia • škriekať • škrečať: straka škrieka, škrečí

    2. expr. (o ľuďoch) vydávať prenikavý hlas • expr.: vrešťať • vyvreskúvať: majster vrieskal, vyvreskúval na robotníkov; vrešťala ako nepríčetná • kričať • robiť krik: deti vrieskajú, kričia, robia krik • expr.: revať • vyrevúvať (hlbším hlasom kričať) • expr.: škriekať • škrečať • jačať (škrekľavo al. vysokým hlasom kričať): jačať od bolesti • expr. ziapať (zlostne kričať) • expr. hrmieť (hromovým hlasom kričať) • expr.: bľačať • bliakať • vybľakovať • vybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera) • expr.: zavýjať • ujúkať • ryčať • ručať (ťahavo kričať): zavýjal od strachu • expr.: štekať • brechať • havkať • hučať • húkať • hulákať: Neštekaj, nehulákaj na mňa! • expr.: hartusiť • hartušiť • hurtovať: Kto to tu hurtuje? • nár.: harmantiť • hvečať • herbeľovať

    3. p. plakať

    vrieskavý ktorý veľmi hlasno, prenikavo a ostro znie; ktorý vydáva ostré nepríjemné zvuky • vreskľavý • vrešťavý: vrieskavý, vreskľavý hlas; vrieskavé, vrešťavé opice • škrekľavý • škriekavý • škrekotavý: ozvali sa škrekľavé, škriekavé, škrekotavé výkriky; škrekľavé, škrekotavé vtáky • jačavý • piskľavý (o zvuku, ktorý je prenikavý a vysoký; ktorý vydáva také zvuky): jačavý, piskľavý krik detí; jačavé čajky, piskľavé kurča • krákavý (o vrane; pren. pejor. o ľudskom hlase): krákavé hlasy havranov; starena mala krákavý hlas

    p. aj škrekľavý

    vrtieť sa 1. robiť rýchly krúživý pohyb • krútiť sa • točiť sa: vreteno sa vrtí, krúti, točí • otáčať sa: koleso sa rýchlo vrtelo, otáčalo • zvŕtať sa (vrtieť sa v tanci): páriky sa na parkete zvŕtajú • expr. vrtkať sa: včely sa vrtkali okolo kvetov • tancovať • vykrúcať sa (vrtieť sa v tanci): tancujú, vykrúcajú sa v rytme valčíka • prekrúcať sa: prekrúca sa pred zrkadlom

    2. expr. nepokojne sedieť, ležať al. stáť, byť neposedný • expr.: hniezdiť sa • mechriť sa • miesiť sa: žiak sa ustavične vrtí, hniezdi, mechrí; miesiť sa na posteli • hovor. mrviť sa: po hodine sa začali prítomní mrviť, vrtieť • expr. šuchoriť sa (vydávať pritom šuchotavé zvuky): dieťa sa na stoličke neprestajne šuchorí • poposedávať (meniť polohu pri sedení): nervózne poposedáva • expr. premínať sa (Kukučín) • nár. expr.: krmeliť sa (Šoltésová) • hnieždiť sa

    p. aj prešľapovať

    3. expr. šikovne sa pohybovať pri práci, prejavovať veľký záujem • zvŕtať sa: vrtí sa okolo sporáka, okolo detí • obracať sa: v obchode sa vie vrtko obracať; chlapci sa vrtia okolo dievčiny

    4. p. obšmietať sa 1

    výborný ktorý má najvyššiu mieru akosti, úrovne a pod. • vynikajúci • znamenitý • prvotriedny: podávali výborné, vynikajúce, znamenité, prvotriedne jedlá; výborný, vynikajúci lekár; dosiahnuť znamenité výsledky; predával len prvotriedny tovar • najlepší • vyberaný: pili len najlepšie vína • elitný: elitné publikum • významný: dosiahnuť významné výsledky • skvelý: skvelý spoločník • hovor. expr.: báječný • senzačný: čítal som báječnú knihu • expr. božský: božský nápoj • expr. rozprávkový: rozprávkové počasie • expr. úžasný: bol to úžasný človek • expr. hrdý: hrdá hostina • hovor. expr. ohromný: je to ohromný odborník • veľkolepý: veľkolepé dielo • ostrý (o zmysloch): mať ostrý zrak • vysokoakostný • vysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľ • neprekonateľný • nezdolateľný (ktorý sa nedá prekonať, zdolať): ako rozprávač je neprekonateľný, nezdolateľný • obdivuhodný • pozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podal obdivuhodný, pozoruhodný výkon • závideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodný život • vydarený: vydarený večierok • dokonalý (spĺňajúci všetky požiadavky): dokonalý obraz • bezchybný (ktorý je bez chýb): bezchybný preklad • brilantný • bravúrny: brilantná, bravúrna hra • hovor. expr. fantastický: fantastická hudba • ideálny • perfektný: prežili sme ideálnu dovolenku • hovor. expr. exportný: exportná kvalita • geniálny: mám geniálne myšlienky • jedinečný: je to jedinečný pracovník • majstrovský: majstrovské ovládanie stroja • oslňujúci • oslnivý: oslňujúci, oslnivý výkon • slávny: slávny čin • expr.: kapitálny • kolosálny • fenomenálny • kráľovský • nádherný • krásny (prekračujúci očakávanie): podaril sa mu kapitálny úlovok; prišiel na kolosálne riešenie; dostať kráľovský honorár; nádherný zápas; dosahoval krásne výsledky • kniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec umenia • kniž. eminentný: eminentný žiak • kniž. eklatantný: eklatantný dôkaz • kniž. excelentný • hovor.: príma • tip-top • super: príma učiteľ; kúpil som si tip-top topánky • zastar. vynikavý (Kukučín) • subšt.: bezvadný • bezva: bezvadné, bezva počasie • subšt. bohovský: To je bohovský nápad! • subšt. senzi

    p. aj vynikajúci

    vyčítať2 prejavovať nesúhlas s konaním niekoho, vyslovovať výčitky • vyčitovať • vyčitúvať • robiť výčitky: vyčítajú, vyčitujú nám nedôslednosť; robí synovi výčitky, že sa neučí • subšt. vytýkať: vytýkala mužovi neveru • predhadzovať • pripomínať (hovoriť s výčitkou): ustavične niekomu predhadzovať, pripomínať jeho chyby • fraz. expr. vyhadzovať na oči: vyhadzuje žene na oči neporiadnosť • fraz. prehovárať do duše: prehovára mu do duše, že je voči rodine nespravodlivý • kritizovať: kritizovať autora za povrchnosť, vyčítať autorovi povrchnosť

    výkal zvyšky potravy vylučované z organizmu: zápach výkalov • stolica (obyč. ľudské výkaly): riedka stolica • trus (výkaly zvierat): slepačí trus • výtrus • zastar. výmet (Hviezdoslav) • pomn. fekálie • lajno (dobytčí výkal): konské lajno • hovor. expr. človečinec (ľudský výkal) • husacinec (kus husacieho trusu) • kravinec (kus kravského trusu) • koňacinec • kobylinec (kus konského trusu) • kuracinec • slepačinec (kus slepačieho trusu) • bobok (trus menších prežúvavcov): zajačie bobky • hrub.: hovno • sranec • det. kakanec

    výkres kreslením znázornený obraz: technický výkres • kresba (obraz zhotovený kreslením): detské kresby • rys (narysovaný výkres)

    vykríknuť vydať zo seba prenikavý zvuk, prenikavo hlasno vysloviť (obyč. v citovom rozpoložení) • skríknuť: vykríknuť, skríknuť zo sna, zo strachu • zvolať • kniž. skričať • kríknuť: zvolá, skričí od prekvapenia • zhíknuť • zahíknuť • zahíkať: zhíknuť od údivu • expr.: zrevať • zarevať • zvriesknuť • zvresknúť • zvrešťať • zvrieskať • zavrieskať • zavrešťať (drsne, neartikulovane vykríknuť) • expr.: zrúknuť • zryčať • zručať • zaryčať • ryknúť • zryknúť • zhučať • zhúknuť • zried. zhviaknuť • ziapnuť • vyziapnuť (neartikulovane, obyč. zlostne) • pejor.: vybliaknuť • zbliaknuť • zabľačať • zabliakať • zaškriekať • zaškrečať • zjačať • zajačať (nepríjemne, ostro)

    p. aj zakričať

    vykrúcať 1. krútením dávať istý smer • vykrucovať • skrúcať • vytáčať • stáčať: vykrúca, skrúca, stáča páku doľava; vykrúcať, vykrucovať, vytáčať si fúzy • krútiť • točiť: krúti, točí krkom • vrtieť • zvŕtať: vrtí hlavou, zvŕta hlavu

    2. vyberať z obalu (op. zakrúcať) • vybaľovať: vykrúca, vybaľuje si desiatu • rozbaľovať • rozkrúcať: rozbaľuje, rozkrúca dieťa z plienok

    3. hovor. dávať niečomu iný zmysel, zakrývať pravdu • vytáčať: všelijako vykrúca, vytáča, ale nedarí sa mu oklamať nás • krútiť • točiť • vyhýbať • uhýbať • hovor. lavírovať: v reči krúti, vyhýba, uhýba, no zbytočne • okolkovať (zdráhať sa povedať pravdu) • prekrúcať (zámerne skresľovať skutočnosť): všetko prekrúca, vinu váľa na druhých

    4. p. tancovať

    vykrúcať sa 1. robiť rozličné neprimerané pohyby • vykrucovať sa • skrúcať sa: vykrúca sa, skrúca sa pred zrkadlom • zvŕtať sa • vrtieť sa • vytáčať sa: dieťa sa nepokojne zvŕta, vrtí

    2. hľadať zámienky, ako nepovedať pravdu, ako niečo neurobiť a pod. • vykrucovať sa • vytáčať sa • vyhovárať sa: vykrúca sa, vytáča sa, že o veci nič nevie • hľadať výhovorky • hovor.: lavírovať • manévrovať (postupovať rafinovane) • hovor. expr.: fixľovať • kľučkovať (používať aj úskoky): fixľuje, kľučkuje, aby to nemusel urobiť • hovor.: robiť fóry • okolkovať: nerobte fóry, neokolkujte a poďte ďalej • nár. odmáhať (sa) (Dobšinský) • pren.: krútiť sa • točiť sa

    3. p. tancovať

    vynikajúci 1. ktorý vyniká kvalitou, vlastnosťami, výkonom a pod. • znamenitý • výborný: vynikajúci, znamenitý lekár; vynikajúci, výborný výrobok • skvelý: skvelé víno, skvelý príklad dobrosrdečnosti • prvotriedny: podávali tam prvotriedne jedlá • dokonalý: dokonalý obraz • závideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodnú manželku • bezchybný (ktorý je bez chýb): podať bezchybný výkon • veľkolepý: veľkolepé stavebné dielo • vysokoakostný • vysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľ • špičkový: vyrábať špičkové prístroje • jedinečný: je to jedinečný učiteľ • kniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec opery • kniž. eminentný: eminentný žiak • zastar. vynikavý (Kukučín) • geniálny (ako vytvorený géniom) • kniž. fenomenálny: geniálna, fenomenálna hudba • brilantný • bravúrny: brilantná, bravúrna hra na klavíri • kniž.: famózny • fulminantný: famózna obžalobná reč • elitný (najlepší): elitní umelci • neprekonateľný • nezdolateľný (ktorý nemožno prekonať, zdolať): ako kuchárka je neprekonateľná, nezdolateľná • obdivuhodný • pozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podať obdivuhodný, pozoruhodný výkon • majstrovský: majstrovské ovládanie lopty • ohromný: je to ohromný odborník • expr.: krásny • pekný • nádherný: krásne, pekné, nádherné výsledky • slávny: slávny čin • veľký: veľký spisovateľ • oslnivý • oslňujúci • očarujúci • kniž. okúzľujúci (pôsobiaci silným dojmom): oslnivý, očarujúci herecký výkon • expr.: kráľovský • božský: kráľovský, božský nápoj • expr. kapitálny: podaril sa mi kapitálny úlovok • svetoznámy • hovor. svetový: svetoznámy, svetový chirurg • hovor. expr. fantastický: fantastická hudba • expr. úžasný: bol to úžasný človek • expr. kolosálny: objavil som kolosálne riešenie • expr. rozprávkový • hovor. expr. báječný: rozprávkové počasie, videl som báječný film • expr. skvostný: má skvostnú manželku • expr. hrdý: je to hrdá stavba • hovor.: príma • tip-top • super: príma zápas, tip-top šaty; ten kabát je super • subšt.: bezvadný • bezva • bohovský • hovädský • hovadský

    p. aj vyberaný 2, vzorný

    2. p. významný 2

    vysoký 1. ktorý má veľkú výšku, ktorý má istý rozmer na výšku (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoký, veľký chlapec • dlhý (op. krátky): má psa s vysokými, dlhými nohami • expr. vytiahnutý (nápadne vysoký): vytiahnuté dievčisko • poschodový (o stavbe; op. prízemný): poschodový dom • výškový (o stavbe): výšková budova • expr.: vysočizný • vysokánsky: vysočizný komín, vysokánske vrchy • poet. nebotyčný (veľmi vysoký): nebotyčné končiare • expr. prevysoký (nadmieru vysoký): prevysoké duby • privysoký (príliš vysoký): privysoký násyp • hovor. úctyhodný: úctyhodné stromisko

    2. ktorý má veľkú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoká, veľká teplota; zdediť vysokú, veľkú sumu peňazí • expr. kráľovský: kráľovský honorár • hovor.: pekný • krásny • slušný (presahujúci priemer): dostať peknú, krásnu peňažnú odmenu • expr. panský: panský plat • privysoký (príliš vysoký): privysoký štýl • expr. prevysoký: prevysoké dane (Mináč) • expr.: závratný • hriešny: závratné, hriešne ceny • dobrý (vyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. zlý): vysoká, dobrá pracovná morálka • patriarchálny • matuzalemský • kniž.: požehnaný • ctihodný • úctyhodný (o veku): matuzalemský, požehnaný, ctihodný vek • nadpriemerný • nadnormálny: vysoká, nadpriemerná úroveň predstavenia • expr. šialený: šialená rýchlosť

    p. aj veľký

    3. (o zvuku) ktorý má veľký počet kmitov (op. nízky, hlboký): vysoké tóny • zvýšený • zastar. vyvýšený: zvýšený, vyvýšený hlas • jačavý • piskľavý • škrekľavý • škriekavý (nepríjemne prenikavo vysoký): jačavý, piskľavý, škrekľavý hlas • tenký: tenké zahvizdnutie

    4. mravne prevyšujúci iné • ušľachtilý • šľachetný • vznešený: sledoval vysoké, ušľachtilé, šľachetné, vznešené ciele

    výstredný 1. veľmi sa odchyľujúci od priemeru, nie bežný (obyč. o oblečení, zariadení a správaní) • nápadný: nosí výstredný, nápadný klobúk; výstredný, nápadný človek • extravagantný: jeho správanie bolo extravagantné • excentrický: excentrická mládež • krikľavý: byt je vymaľovaný krikľavými farbami • expr.: divý • divoký • bláznivý: divé, divoké oblečenie • prepiaty • prehnaný: prepiata, prehnaná elegancia • nerozumný • expr. pochabý: nerozumné, pochabé výčiny • neobyčajný • nezvyčajný • neobvyklý • zvláštny • mimoriadny: má neobyčajné, nezvyčajné, neobvyklé meno; vyznačoval sa zvláštnym vkusom • extrémny (zasahujúci do krajnosti): extrémna povaha • extrémistický (ktorý má rád extrémy, ktorý používa extrémy): extrémistické hnutie • zastar. výstupčivý (Kukučín) • hovor. expr. vytŕčavý • supermoderný • hypermoderný • ultramoderný: supermoderné, hypermoderné auto • supermódny • hypermódny • ultramódny: supermódne topánky

    2. odb. ležiaci mimo stredu • excentrický: výstredný, excentrický čap

    zábava 1. príjemné vyplnenie voľného času; čin, podujatie, ktoré vyvoláva veselosť, príjemnú náladu • kratochvíľa: robiť niečo iba zo zábavy, z kratochvíle • expr. zábavka • rozptýlenie: hľadať zábavky, rozptýlenie • hra: neviazané hry vystriedali povinnosti • radovánky: prázdninové radovánky detí • hovor. expr. kabaret: na hodinách zemepisu mávali žiaci kabaret • hovor. expr.: komédia • kanada: s priateľmi je kanada • hovor. expr. psina: zajtra bude u nás psina • hovor. špásy: trávia dni v špásoch • subšt.: švanda • subšt. a vulg. sranda: zažiť švandu, srandu

    2. spoločenské podujatie obyč. s hudbou a tancom: mladí išli na zábavu • veselica (zábava spojená s tancom, obyč. vonku): májová veselica • karneval (zábava s maskami) • muzika (dedinská tanečná zábava): vykrútiť dievča na muzike • diskotéka (s tancom spojená zábava mladých ľudí pri reprodukovanej hudbe): chodiť na diskotéku • hovor.: tanec • tancovačka (tanečná zábava): ísť na tanec, na tancovačku • hovor. žúr (zábava v súkromí spojená s pohostením): pozvať niekoho na žúr • večierok • večer • zastar. večerinka (Vajanský; menšia večerná zábava): spoločenský večer, večierok • ples • hovor. bál (veľká tanečná zábava) • majáles (májová tanečná zábava v prírode): školský majáles • juniáles (júnová tanečná zábava v prírode): usporiadať juniáles • radovánky: tešiť sa na dovolenkové radovánky • hýrenie • orgie (výstredná zábava): spomína na bezuzdné orgie • bakchanálie (pôvodne hýrivá slávnosť na počesť boha Bakcha v starom Ríme): hýria ako na bakchanáliách • hovor.: flám • lumpovačka • lumpačka (nočná zábava pri pijatike): chodili z flámu na flám • kniž. soaré (zábavný večierok) • expr. pohuľanka (bujná zábava s pitím): nočná pohuľanka • gaudium (pôvodne zábava na rozptýlenie konaná v kláštoroch na prehĺbenie spoločenstva; zábava vôbec) • zastar. veselie (veselá zábava): bujné veselie • zastar. šibrinky (fašiangová sokolská maškarná zábava) • slang. akcia: po štátniciach bola posledná akcia • slang. krúžkovica (zábava vysokoškolského krúžku) • slang. záťah: panský záťah sa nevydaril • subšt. čurbes (neviazaná, hlučná zábava): mám rád čurbesy s tvrdým rockom • subšt. mejdán: odmietla pozvanie na mejdán • subšt.: párty (pohostenie spojené so zábavou) • subšt. candrbál

    zajac 1. poľný al. domáci hlodavec s dlhými ušami a jemnou srsťou (zool. Lepus): poľovať na zajace • hovor. králik: chovať zajace, králiky (v zoológii králik je hlodavec podobný zajacovi, Oryctolagus) • expr. ušiak • det. zajo

    2. p. zajačina 3. p. začiatočník

    zakrádať sa expr. potichu, nebadane prichádzať niekam • expr.: prikrádať sa • kradnúť sa: zamaskovaný zakrádal sa, kradol sa, prikrádal sa k budove • expr. plaziť sa (prikrčený k zemi): plazí sa popri plote k domu • kniž. zastar. lúdiť sa (Vajanský, Tatarka) • expr. šúchať sa (ísť pomalým, šúchavým krokom popri niečom) • expr. zried. plichtiť sa

    zakričať vydať (v istom krátkom časovom úseku) silný, prenikavý hlas; takýmto hlasom niekoho na niečo upozorniť, niečo oznámiť • zavolať: zakričať, zavolať z diaľky, na druhú stranu ulice • skríknuť • skričať • kríknuť • vykríknuť (krátko): (s)kríknuť, vykríknuť od bolesti • expr.: zakríknuť • zarevať • zrevať • zavrieskať • zavrešťať • zvriesknuť • zvresknúť • vriesknuť • vresknúť • zvrešťať • zvrieskať: nahnevaný z(a)reval, zavrieskal, zvreskol na nás, aby sme sa pohli • vyvresknúť • vyvriesknuť: zlostne na dieťa vyvreskla • expr.: zrúknuť • zahučať • zhučať • zhúknuť • zahúknuť • zahúkať • húknuť • zahulákať (silno, hlasno, obyč. drsne a nekultivovane zakričať) • expr. zried. zhviaknuť (Mináč) • expr.: zahrmieť • zahrmotať • zhrmieť • zhrmotať (silno, hlbokým hlasom zakričať) • expr.: zaryčať • zryčať • zaručať • zručať • ryknúť • zryknúť • vyryknúť (vydať neartikulovaný hlas) • expr.: zaziapať • ziapnuť (obyč. zlostne zakričať) • pejor.: zaškriekať • zaškrečať • zajačať • zabľačať • zabliakať • zbliaknuť • zbľačať • vybliaknuť (nepríjemne al. ako zviera) • osopiť sa • hovor. expr.: zhurtovať • zahartusiť (na niekoho s hnevom, rázne a pod.): z ničoho nič sa na niekoho osopiť, na niekoho zhurtovať, zahartusiť • privolať (zakričať za niekým): nahnevaný otec nám ešte čosi privolal

    zakrpatený 1. nenormálne malý, zaostalý vo fyzickom raste, vývine • nedorastený • nevyvinutý: zakrpatený, nedorastený človek • krpatý: krpatý strom • biol. rudimentárny: rudimentárna kvetena • nár. pejor. podkasaný (o človeku al. zvierati)

    2. p. zaostalý

    zaliečať sa pozorným správaním, prejavovaním obdivu usilovať sa získať priazeň, sympatiu, lásku niekoho (obyč. na vlastný prospech): zaliečať sa darmi, úsmevmi • hovor.: krútiť sa (okolo niekoho) • mať sa (okolo niekoho, k niekomu) • cigániť sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sa: dieťa sa šmajchluje matke, aby mohlo ísť s kamarátmi von • expr. obšmietať sa: obšmietať sa okolo vrchnosti • flirtovať (nezáväzne prejavovať ľúbostný záujem): iba s ním flirtuje • dvoriť • hovor. kurizovať (žene): dvorí jej, kurizuje, ale oženiť sa s ňou nechce • líškať sa • podlizovať sa • pochlebovať • podkladať sa (obyč. neúprimne a na vlastný prospech) • lichotiť (slovne) • nadbiehať (vnucovať svoj obdiv, uznanie): nadbieha predstaveným • predchádzať si: predchádza si rodičov nevesty • expr. zastar.: fatinovať sa • fatinkovať sa: Ako sa jej len fatin(k)uje!

    zaostalý ktorý nedosahuje súčasný štandard (najmä v poznaní) • nevzdelaný (op. vzdelaný): zaostalý, nevzdelaný človek • expr.: zadebnený • zadubený: zadebnený primitív • nevyspelý • nerozvinutý • slaboduchý (op. vyspelý, rozvinutý): nevyspelé hospodárstvo • skostnatený • expr. zaspatý (ktorý dosiahol istú úroveň a na nej zostal, ktorý sa už ďalej nevyvíja): skostnatené názory; skostnatený, zaspatý priemysel • nedorastený: nedorastený odborník • zakrpatený • pejor.: krpčiarsky • provinčný • provinciálny • zápecnícky: má zakrpatený, provinčný obzor poznania • obmedzený • úzkoprsý (bez širšieho rozhľadu): obmedzené, úzkoprsé reči • retardovaný (mentálne zaostalý): retardovaný vývin, retardované dieťa • zastaraný • spiatočnícky • filisterský • malomeštiacky (op. moderný, pokrokový): zastarané, spiatočnícke názory • temný • tmársky: temné časy

    zásada myšlienka, ktorá platí al. má platiť za všetkých okolností: zásada rovnosti všetkých ľudí • princíp (základná zásada): princíp dobrovoľnosti • devíza: základná devíza umenia • téza (základná myšlienka): obhajovať istú tézu • pravidlo (prijatá zásada): pravidlá spolunažívania • norma (zásada ustálená predpismi, zvykmi a pod.): právne normy • presvedčenie (zásada, ktorú človek pokladá za nespornú): pridŕžať sa svojho presvedčenia • zákon (záväzná zásada): zákony ľudskosti • myšlienka: šíriť myšlienky tolerancie • heslo (stručne vyjadrená zásada): politické heslá • kniž. krédo: životné krédo

    zástup 1. zoradená skupina jednotlivcov za sebou: vojaci išli v zástupe • hovor. šor: stáť v šore • hovor. front: front na vstupenky • rad (skupina jednotlivcov al. vecí zoradená v línii vedľa seba al. za sebou): rad cvičencov • poradie (zaradenie v istom slede za sebou): postaviť sa mimo poradia • prúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd manifestantov • expr. procesia: procesia výletníkov

    2. veľké neusporiadané množstvo ľudí • dav: zástup, dav demonštrantov; dav vtrhol do budovy • masa: masy pochodujú mestom • húf: húf detí • expr.: kopa • kopec • hromada: na zápas prišla kopa, hromada divákov • expr.: hŕba • zhrk: hŕba zvedavcov • expr.: záplava • záľaha (veľmi veľké množstvo): záplava, záľaha vojakov • expr. kŕdeľ: kŕdeľ školákov • expr. armáda: armáda nezamestnaných • hovor. expr. rákoš: rákoš detí • hovor. fúra: fúra ľudí • expr., obyč. pejor. tlupa • subšt. spústa

    zašívať 1. šitím opravovať • obšívať: zašívať, obšívať roztrhnutý rukáv • plátať • látať (zašívať pomocou záplat): pláta, láta nohavice, periny • expr. vrbcovať: mama stále čosi vrbcuje • hovor. fľakovať (zašívať fľakmi): fľakuje bielizeň • expr. kŕpať (povrchne, nepekne): kŕpe starú košeľu

    p. aj stehovať

    2. šitím spájať • zošívať: zošívať, zašívať k sebe okraje látky • sceľovať (robiť celým): sceľovať ranu

    zbežný 1. ktorý nejde do hĺbky (op. dôkladný) • nedôkladný: zbežná, nedôkladná kontrola • nedôsledný • nedokonalý: nedôsledná prehliadka, nedokonalý opis miesta • povrchný • letmý • plytký (op. hlboký): povrchné, plytké vedomosti; letmé dojmy

    2. trvajúci krátko • krátky • prchavý • letmý: zbežný, krátky pohľad; prchavý, letmý bozk

    zbojstvo 1. prepadávanie a násilné branie: žiť zo zbojstva • lúpež: dopustiť sa lúpeže • zastar. zboj: chodiť po zboji • lupičstvo • banditizmus • banditstvo • zastar. lúpežníctvo • pirátstvo • zlodejstvo • hovor. expr. zlodejčina: rozmohla sa zlodejčina • krádež

    2. p. samopaš

    zemiak rastlinná hľuza používaná ako základná potravina: skoré zemiaky, variť zemiaky • hovor. zastaráv. al. expr.: krumpeľ • krumpľa • nár.: švábka • gruľa

    zhodovať sa 1. stotožňovať sa v názoroch, vo výsledkoch a pod. • byť zhodný • byť rovnaký: v cieľoch výchovy sa zhodujeme, sme zhodní; naše stanoviská sa zhodujú, sú rovnaké • byť zajedno: manželia boli zajedno v tom, že deti treba otužovať • rozumieť si: rozumieť si v názoroch • zastar. rovnať sa: povahy sa im rovnali

    2. nachádzať sa v stave zhody, súhlasu • byť v súlade • byť v zhode • byť v súhlase • zodpovedať • odpovedať (niečomu): výsledky sa zhodujú, sú v súlade s výpočtami; všetko je v zhode, v súhlase s plánmi; (z)odpovedať predpokladom • súhlasiť: údaje súhlasia (s pôvodnými) • kniž. korešpondovať: tvoje informácie korešpondujú s našimi • znášať sa (žiť v zhode): so všetkými sa dobre znáša • zastaráv.: súzvučať • byť v súzvuku: pieseň súzvučí, je v súzvuku s citmi prítomných • zried. kryť sa: sen sa nekryje so skutočnosťou

    zhustený 1. hustejší oproti pôvodnému stavu • koncentrovaný • skoncentrovaný: zhustený, koncentrovaný roztok, vzduch • zhutnený • kondenzovaný: zhutnená pôda, kondenzované mlieko

    2. ktorý obsahuje podstatné, základné informácie • stručný • krátky • koncízny: zhustený, koncízny prejav, záver prednášky; krátky prehľad • pren. zhutnený: zhutnené rozprávanie

    zlo čo nie je v súlade s ľudskosťou, zlá vec, zlý čin (op. dobro): potrestať zlo, predchádzať zlu • zlé: skúsiť dobré i zlé • krivda (nespravodlivý čin): odčiniť krivdu • príkorie (zlo obyč. v podobe psychického ponižovania): robiť niekomu príkorie • priekorizeň (Urbánek) • bezprávie • neprávosť: búriť sa proti bezpráviu, neprávosti • kniž. protivenstvo: znášať protivenstvá • kniž. temnosť: brány temnosti • zried. zlosť (Rázus)

    p. aj zloba

    zločinec kto sa ťažko previňuje proti právnemu poriadku: chytiť, odsúdiť zločinca • lotor • hovor. pejor. gauner • expr.: lump • pekelník • hovor. kriminálnik (trestaný človek) • kniž. zlosyn • pejor.: hrdlorez (kto vraždí) • gangster (kto prepadáva ľudí) • vyvrheľ (kto je vyradený zo spoločnosti pre svoje nemorálne činy)

    p. aj zlodej

    zlodej kto kradne, okráda: vlakový zlodej, chytiť zlodeja • vykrádač (kto vykráda): vykrádači chát • okrádač (kto okráda, napr. pri predaji): bojovať proti okrádačom • rozkrádač (kto rozkráda cudzí al. spoločenský majetok): rozkrádači stavebného materiálu • lupič (kto kradne s použitím násilia): maskovaný lupič • hovor. vreckár • zried. vačkár (vreckový zlodej) • žart. lapikurkár • hovor.: kmín • zbojník • hovor. expr.: straka • kradoš (Hviezdoslav) • hovor. expr. dlhoprstý

    zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planý • nedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutok • nečestný • nestatočný • nespravodlivý • bezcharakterný • necharakterný • kniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmysly • nemorálny • amorálny • nemravný • nehodný: nemorálny chlap • zločinný • zločinecký • zlodušský • pejor.: lotrovský • oplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizácia • zried. zlodušný (Sládkovič) • zlomyseľný • zloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudia • diabolský • démonický • mefistovský • mefistofelovský • expr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné sily • nenávistný: nenávistný pohľad • neľudský • nehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetný • nepekný • mrzký • odporný • ohavný • obludný • ohyzdný • ošklivý • odsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný čin • macošský: mať k dieťaťu macošský vzťah • čierny: mať čierne svedomie • pejor.: podliacky • pľuhavý • kniž. perfídny: podliacke správanie • podlý • hnusný • hanebný • nehanebný • ničomný • naničhodný • zastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmysly • krivý: nepovedal o ňom krivé slovo • nízky: nízky charakter • expr.: špinavý • mizerný • mizerácky • mrchavý • mrcha (neskl.) • hovor.: neférový • nefér • unfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unfér • skazený • pokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládež • pejor.: spľuhavený • spľundravený • expr. zapľuhavený • hovor. expr.: zopsutý • zlumpáčený • zlumpovaný • subšt.: hovädský • hovadský

    2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrý • nekvalitný • nesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná strava • neschopný • nehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný film • mrcha (neskl.) • mrchavý • planý • nepodarený • nezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáška • slabý • biedny • chabý • chatrný • mizerný: slabý remeselník; mizerný tovar • expr.: krátky • deravý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusový • nulový • nafigu, pís. i na figu • expr.: nanič (neskl.) • nemožný • pejor.: pľuhavý • všivavý • vulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figu • havarijný • kritický • hovor.: katastrofálny • dezolátny • hovor. expr.: hrozný • strašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom stave • expr.: neslávny • neutešený • žalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniec • nevydarený: nevydarený program • skazený • expr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduch • nedokonalý • poškodený • zničený • hovor. expr.: dobabraný • pobabraný • zbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrup • neporiadny • pejor. lajdácky • hovor. pejor.: flákačský • šlendriánsky • fušerský • hovor. expr. babrácky • slang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá oprava • expr.: psí • psovský • niž. hovor.: poondiaty • poondený • vulg.: posratý • posraný • subšt. blbý

    p. aj nepríjemný

    3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledok • nesprávny • mylný • pomýlený: nesprávny, pomýlený postup • nezdravý: nezdravé názory • nepresný • pochybený: nepresné, pochybené výpočty • krivý • pokrivený • skreslený • nenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova

    4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanie • neprívetivý • nemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanie • nepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad

    p. aj nevľúdny

    5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný

    zmrzačený zbavený normálnej, zdravej, prirodzenej podoby • zdeformovaný • deformovaný: zmrzačené, zdeformované, deformované telo • dokaličený • skaličený • znetvorený • dochrámaný • dodrúzganý • dorantaný • ožobráčený: tvrdou prácou dokaličené, znetvorené ruky; vrátil sa z boja dochrámaný, dorantaný, ožobráčený • zohyzdený • zohavený • ohyzdný • ohavný (esteticky hlboko narušený): tvár má zohyzdenú popáleninami; ohyzdná tvár od popálenín • kyptavý • okyptený (zmrzačený odrezaním časti tela): má kyptavé, okyptené ruky • expr.: spotvorený • kurtavý • krchňavý • doriadený • dorichtovaný • dokatovaný • dokľavený

    zodpovedať1 1. mať povinnosť niesť následky za niečo • byť zodpovedný • niesť zodpovednosť • preberať zodpovednosť: zodpovedať, byť zodpovedný za poriadok; za výchovu nesú, preberajú zodpovednosť rodičia • ručiť • zaručovať sa (zaväzovať sa niesť následky za niečo): za bezpečnosť pracovníkov ručíš ty; zaručovať sa za svoje výrobky • môcť: ja za to nemôžem

    2. byť totožný, zhodný s niečím, nachádzať sa v stave zhody • zhodovať sa • odpovedať: obraz (z)odpovedá skutočnosti, zhoduje sa so skutočnosťou • byť v súlade • byť v zhode • byť v súhlase • súhlasiť: údaje sú v súlade, zhode, súhlase s faktmi; výsledok počítania súhlasí s našimi predpokladmi • kniž. korešpondovať: váš názor korešponduje s naším • zastaráv.: súzvučať • byť v súzvuku • pren. rezonovať: súzvučí, rezonuje to s jeho naturelom • zried. kryť sa: názor sa nekryje s realitou

    3. byť vyhovujúci, primeraný, adekvátny niečomu • vyhovovať: našim požiadavkám výrobok nezodpovedá, nevyhovuje • hodiť sa: na fyzickú prácu sa nehodí; hodí sa to mojim predstavám

Pozri výraz KŔ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Krátky slovník slovenského jazyka: odviazaãƒæ ã â, tmárstvo, platn, bystrã æ ã ã æ ã ã æ ã, ve mo, vyšklbať, maã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ar, sop avka, dekrãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ t, vzhěad, vyviazaã ã ã ã ã, �kriatok, preplã caã, odkvapkã vaä, hodvábnictvo
Synonymický slovník slovenčiny: kŕ, astni sa, bl znovstvo, postaviãƒâ, nejasny, vnadiãƒâ, rodidlã ã ã ã ã ã, rajã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã, poprataãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â, pasé, vyjsã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã, p ã ã ã ã ã, vypiãƒâ ãƒâ ãƒâ, spínať, katedrã ã ã ã ã la
Pravidlá slovenského pravopisu: poriadokãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â, vytrias, šťastlivec, čimhová, ã ã ã irã ã ã k, dospaå, brusiã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã ã æ ã ã ã, pã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã pã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã, pã laå, krivãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ, zopsuã â, zubačka, znepokojovať sa, pospolitosã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã, peĺ
Krížovkársky slovník: hygienik, vã ã ok, modulã ã ã tor, neohrani en, anotovaã ã ã ã ã ã ã ã ã ã, brachiálny, tabríz, ordinovaã ã ã, inklinovaã æ ã, fã ã, seã æ ã ã ã ã æ ã ã ã, cãƒæ ã â ãƒæ ã â, dã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã k, kapriola, cãƒâ ãƒâ ã â
Nárečový slovník: macan, havarovac, bajt ik, pã æ ã ã æ ã, cebu, bambu a, chľapa, ri ica, rosnuc, jakã, čík, zjeba, tiã æ ã ã ã ã æ ã ã ã liar, dľa, blint
Lekársky slovník: portal, ʒeň, heterosis, bronchiekt zia, oxydum, hepatotomia, charmatova met da, parapharyngeus, ureteropelvicus, papulopustularis, somatickã, pericardiacus, orbis, chorion, multilobularis
Technický slovník: send, rs 232, turnã æ ã, ses, viola, carbo, arm, click kliknutie, spc, temp, unix, prå ã, ač, rom pamã ã, wll
Ekonomický slovník: prw, oxk, shv, lrd, lavã, vhy, pye, ih, ebs, cbt, nur, mv, scees, o, eto
Slovník skratiek: uod, x97, erd, koi, tnk, ae, l74, mtn, epha, pi, it, wocx, fã æ ã, biã ã ã ã ã ã, svn
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV