Synonymá slova "koľko" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 411 výsledkov (4 strán)

  • drobno dosahujúc, dosiahnuc veľmi malé, drobné rozmery; na veľmi malé, drobné kúsky • nadrobno, pís. i na drobno: drobno, nadrobno pokrájané mäsoexpr.: drobnučkodrobnunkodrobnulinkodrobnuškodrobučkodrobunkodrobulinkodrobuško: vonku drob(n)učko, drob(n)ulinko sneží; drob(n)unko, drob(n)uško nastrúhanú mrkvu poliala citrónomexpr.: nadrobnučkonadrobnunkonadrobnulinkonadrobnuškonadrobučkonadrobunkonadrobulinkonadrobuško, pís. i na drobnučko atď.: cibuľu začala krájať nadrob(n)ulinko, nadrob(n)unko

    porov. aj drobný 1


    drobnučko, drobnulinko, drobnunko, drobnuško p. drobno


    drobučko, drobulinko, drobunko, drobuško p. drobno


    friško p. rýchlo


    rýchlo pohybujúc sa, uskutočňujúc sa v krátkom časovom úseku, uskutočňujúc al. robiac niečo s malou spotrebou času (op. pomaly) • rýchlechytro: rýchlo, chytro prísť; rýchlo, chytro sa najedolnarýchlonachytro: narýchlo, nachytro uvarila obednapochytronapochytrenaponáhlonaponáhle: napochytro, naponáhlo všetko vyložil z taškyurýchlenezrýchlene: musel urýchlene odcestovať; začal zrýchlene dýchaťchvatnechvatomzried. chvátavo: chvatne, chvatom prebehol cez ulicubystrorezkosvižnesvižko (rýchlo a obratne, pružne): bystro, svižne, svižko vybehol na dvorexpr. šibko: šibko sa pustil do jedeniamihomšvihom (veľmi rýchlo): mihom, švihom sa rozhodol, že odídenáhlivohorúčkovito (rýchlo a s citovým vypätím): náhlivo, horúčkovito si zbalil vecináhlenáhlozried.: nanáhlenanáhlo: nezostávalo mu nič iné, len sa náhle rozhodnúťrapídne (rýchlo a prudko): zima sa rapídne priblížilahovor.: expresneexprespren. telegraficky: expres(ne) zariadil všetko potrebnéobratomkniž. promptne: obratom, promptne vybavil všetky dokladyhneďihneďskoronaskutku: musíte sa hneď, ihneď, skoro vrátiťzarazrazomv okamihuokamžiteexpr.: raz-dvašupom: zaraz, razom, v okamihu pochopil, čo sa robí; okamžite, raz-dva, šupom sa poobliekal, aby mu nebola zimabehomskokomzried. skokmo: behom, skokom sa pustili do robotyletkomletmov letku: keď počula, čo sa stalo, letkom, letmo prišla domovexpr.: hupkomhupkyzvrtkomzried. habkom: hupkom, hupky sa to roznieslo po celom meste; zvrtkom zbehol dolu schodminár.: friškošmihomgvaltom (Hviezdoslav, Botto)nár. stojme (Dobšinský)prirýchloprichytro (príliš rýchlo): prirýchlo, prichytro sa unavilibleskovebleskovobleskompoet. bleskmo (rýchlo ako blesk): bleskove, bleskom sa pridali ďalšíbleskurýchlebleskurýchlopoet. strelmo: bleskurýchle si rozmyslel, čo povieexpr.: ozlomkrkozlomkrkyostopäťostošesťfraz. o milých päť: ozlomkrky, ostošesť si začal vymýšľať výhovorkyexpr.: odušu, pís. i o dušufraz. o dušu spasenú: bežal odušu, o dušu spasenú, len aby bol čo najďalejfraz.: s časom opretekys vetrom opreteky: cestu stavali s časom opretekyfraz.: akoby bičom plesolakoby dlaňou plieskalz minúty na minútulen tak fuk-fukmíľovými krokminár.: úvalomúbehomnespráv.: spechom • spešne • prekotne


    garbiar odborník na spracúvanie surových koží • kožiar (odborník na výrobu koží a kožených výrobkov)


    kožiar p. garbiar


    garbiarstvo odbor zaoberajúci sa spracúvaním surových koží • hovor. garbiarčinakožiarstvo (odbor zaoberajúci sa výrobou koží a kožených výrobkov)


    kožiarstvo p. garbiarstvo


    hebučko, hebunko 1. porov. jemný 1 2. p. mäkko 2, porov. aj mäkký


    hladko 1. na povrchu bez drsnosti, bez hrboľov; bez hrubých zŕn, nie hrubozrnne (op. drsno, hrubo) • nahladkodohladka, pís. i na hladko, do hladka: hladko, nahladko opracovaná doska; nahladko, dohladka vymiešať žĺtky s cukromjemnenajemno, pís. i na jemno (op. nahrubo): jemne, najemno mletá kávaexpr.: hladučkohladunkohladulinkohladuškonahladučkonahladunkonahladulinkonahladuško, pís. i na hladučko atď. • prihladko (príliš hladko)

    2. p. ľahko 1 3. porov. hladký 2, 3 4. porov. vypracovaný 5. porov. úlisný


    hladučko, hladunko, hladuško, hladulinko p. hladko 1


    hneď 1. takmer v tom istom časovom okamihu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • ihneďokamžitezaraz: hneď, ihneď napravil svoju chybu; okamžite, zaraz sa musíš vrátiťterazmomentálnezastaráv. momentánne: teraz, momentálne urob, čo ti kázaliuž aj: hneď, už, už aj sa vráťtezačerstvazahorúca, pís. i za čerstva, za horúcazried. zhorúca: začerstva, zahorúca vyrozprával svoje zážitkybezodkladneneodkladne: bezodkladne, neodkladne to musíš vybaviťobratommihomnaskutkurazomexpr. v mihu-okamihuhovor. šmahom: obratom, mihom mu poslal peniaze; naskutku, razom, šmahom sa pustil do robotyhovor. štandopedeexpr. hnedky: štandopede, hnedky prišli domovhovor. expr. nafľaku, pís. i na fľakunár.: porád (Dobšinský)pospolu (Kukučín)stojme (Dobšinský)fraz.: hneď a zarazobratom rukyna prvý pohľad

    2. v krátkom čase, o chvíľu, o krátky čas • ihneďskoročoskoročochvíľa: počkajte chvíľu, hneď, skoro sa vráti; čochvíľa, čoskoro sa zvečerírýchlo: mal to rýchlo hotovézakrátkozanedlhoonedlhozried. okrátko: zakrátko, zanedlho, onedlho bude všetko v poriadkupriamhovor.: čosi-kdesičosi-kamsiuž-už: priam, čosi-kamsi, už-už bude tmaexpr.: zamálozamáličko (Plávka, Rázus)fraz. každú chvíľu

    3. v tesnej miestnej al. časovej blízkosti, v nasledujúcom okamihu • ihneďbezprostredne: hneď, ihneď za rohom je hotel; bezprostredne po skončení štúdia začal podnikaťtesnerovno: prišiel tesne, rovno po začiatkublízko: blízko pri ceste je odpočívadlookamžitevzápätíkniž. vzápäť: okamžite, vzápätí za učiteľom vybehli aj žiaci

    4. p. rovno 9


    hnedo majúc hnedú farbu, farbu ako káva, na hnedú farbu, hnedou farbou • nahnedodohneda, pís. i na hnedo, do hneda: hnedo, nahnedo, dohneda namaľovaný nábytokkávovonakávovodokávova, pís. i na kávovo, do kávovahovor.: barnavobrnavodobarnavanabarnavo, pís. i do barnava, na barnavo: kávovo, barnavo sfarbené vlasyexpr.: hnedučkohnedunkohnedulinkonahnedučkonahnedunkonahnedulinkodohnedučkadohnedunkadohnedulinka, pís. i na hnedučko, do hnedučka atď.: hnedučko, nahnedučko upražená cibuľkahnedastohnedkastonahnedastonahnedkastodohnedastadohnedkasta, pís. i na hnedasto atď. (trocha hnedo): hned(k)asto, dohned(k)asta upečený chliebčokoládovonačokoládovodočokoládova (hnedo s tmavým odtieňom): čokoládovo, načokoládovo, dočokoládova nafarbená látkagaštanovonagaštanovodogaštanovakakaovonakakaovodokakaovaškoricovonaškoricovodoškoricova (hnedo s červeným odtieňom): gaštanovo, kakaovo, naškoricovo natretá bránabronzovonabronzovodobronzova (hnedo so zlatým odtieňom): bronzovo, dobronzova opálené dievčatabakovo (hnedo ako usušený tabak) • nár.: brunastobrnasto

    porov. aj hnedý


    hnedučko p. hnedo


    hocijaký, hocaký 1. nezáleží na tom, aký (o kvalite vecí, o vlastnostiach al. javov) • akýkoľvekvšelijakýkaždýfraz. taký či onaký: dosiahnuť cieľ hocijakým, hocakým, akýmkoľvek spôsobom; prijať akúkoľvek prácu; ísť na výlet za každého, takého či onakého počasiahovor.: bárakýbársakýnár. trebársaký: uveriť bárakým, bársakým klebetámhociktorýhocktorý (jeden z viacerých, nezáleží však, ktorý; o osobe al. veci): Vyber si hociktorý, hocktorý predmet!ktorýkoľvekľubovoľnýhovor. bársktorý: vedel odpovedať na ktorúkoľvek, ľubovoľnú, bársktorú otázku

    2. (s odtienkom podceňovania, zľahčovania) • hovor.: bárakýbársaký: to spraví hocijaký, báraký, bársaký amatérobyčajný: nie je to len taká obyčajná knižkahociktorýhocijakýhovor.: bársktorýbárzktorý

    3. vyjadrujúci negatívne hodnotenie • všelijakýledajakýpejor.: kadejakýkdejaký (ktorý je pochybný, podozrivý, neznámy a pod.): dáš sa do reči s hocijakými, všelijakými ľuďmi; naletíš ledajakému podvodníkovi; kúpať sa v kadejakej, kdejakej mlákezried. onakvý


    hocikto vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri voľbe osoby, ktorýkoľvek človek; nezáleží na tom, kto; expr. niekto bezvýznamný • hocktoktokoľvek: prihlásiť sa môže hocikto, ktokoľvek; on nie je hocktokaždýktorýkoľvek: na súťaži sa môže zúčastniť hocikto, každý; ktorýkoľvek z vás to mohol byťexpr.: kdektokadekto: kdekto, kadekto sa tam dostanevšelikto (vyjadruje mnohosť rozličných osôb): všelikto k nám prišiel gratulovaťhovor.: bárktobárskto: bárkto, bárskto by chcel o tom rozhodovaťten alebo onenten či onen: pomôcť môže ten či onenzried.: ledaktoktolenkoľveknár.: leciktotrebársktofraz.: čert alebo diabolčert-diabol


    hociktorý, hocktorý jeden z viacerých (o osobe al. veci), nezáleží však na tom, ktorý; podľa ľubovoľného výberu • ktorýkoľvek: urobí to hociktorý, hocktorý z nás; napíš ktorýmkoľvek peromhovor.: bársktorýkdektorý: prečítaj bársktorú z kníh

    p. aj hocijaký 1, 2, ľubovoľný


    ktorýkoľvek 1. p. hociktorý, ľubovoľný 2. p. hocikto


    ľubovoľný vybratý, uskutočnený, určený a pod. nie podľa presných pravidiel, kritérií, ale výberom podľa ľubovôle • akýkoľvekhocijakýhovor.: hocakýbársakýbáraký: prijal by ľubovoľnú, akúkoľvek, hocijakú prácu; richtárom nemohol byť hocaký, bársaký, báraký chlaphociktorýktorýkoľvekhovor.: hocktorýbársktorý (nezáleží na tom, aký): hociktorý, ktorýkoľvek, hocktorý, bársktorý z nás to vienejakývoľajaký (nie je určené, aký): vyber si nejakú, voľajakú hračkuniektorýdaktorývoľaktorýktorýsihovor. dáky (nie je určené, ktorý z viacerých možných): ak niektorý, daktorý z vás čo i len mukne, bude zle; voľaktorý, ktorýsi z vás musí odísťkaždýexpr.: kadejakýkdejakýhovor. ledajaký (rozmanitej kvality): šaty na každú príležitosť; uverí kadejakej, kdejakej hlúpostikniž.: arbitrérnyarbitrárny: arbitrérny, arbitrárny výbermat. entý: entý člen radufraz. taký či onaký: prijmem takého či onakého pomocníkazried. svojvoľný


    hocikadiaľ vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri voľbe smeru, ktorýmkoľvek smerom, ktorýmkoľvek miestom, ktoroukoľvek cestou, tadiaľ al. inokadiaľ • hockadiaľkadiaľkoľvek: na vrchol sa možno dostať hocikadiaľ, hockadiaľ, kadiaľkoľvekhocikadehockadekadekoľvek: hocikade, kadekoľvek prejdú na druhú stranuvšelikadiaľvšelikade (vyjadruje mnohosť rozličných smerov): všelikadiaľ, všelikade prechádzali cez cestuhovor.: bárkadebárskadebárkadiaľbárskadiaľ: cez rieku sa mohli bárkade, bárskadiaľ prebrodiť


    kadiaľkoľvek p. hocikadiaľ


    hockoľko p. hocikoľko


    horko-ťažko 1. p. ťažko 2 2. p. sotva 1, ledva 1


    ledva 1. vyjadruje krajný stupeň situácie; vyjadruje, že sa dej uskutočnil al. uskutočňuje s prekážkami • sotva: v tme ho ledva, sotva vidíhovor.: len-lenlen-len žetak-taktak-tak že: len-len, tak-tak sa mu podarilo ujsť; len-len že, tak-tak že sa vyškriabal z jamyexpr.: ledvažesotvaže: od únavy ledvaže, sotvaže vidíexpr. ledvučičko (Hviezdoslav)expr. horko-ťažko: ledva, horko-ťažko sa ubránili presilezastar. ledvyarch. ledvým činom (Tajovský, Figuli)nár. ledvaj

    2. uvádza časovú vedľajšiu vetu s rýchlou následnosťou dejov vyjadrených v súvetí • sotva: ledva, sotva dokončili robotu, začalo pršaťakoibaiba čoiba toľkočolenlen čolen toľko čohneď ako: ako, iba si sadol, už začal rozprávať; iba čo, len toľko čo sa rozbrieždilo, odišli do poľa; ledva, hneď ako prišiel domov, sadol si pred televízorexpr.: ledvažesotvaže: ledvaže, sotvaže zazvonilo, už ich nebolozastar. ledvynár. ledvaj


    sotva 1. vyjadruje, že dej sa uskutočnil al. uskutočňuje s prekážkami; vyjadruje malú mieru niečoho • ledvaexpr.: sotvaželedvaže: od únavy sotva, ledva zaspala; sotvaže, ledvaže sme ho počulilen-lenexpr. len-len že: v tme ho len-len, len-len že zbadalledaexpr. ledaže: malín nazbierala sotva, leda(že) za pohárexpr. horko-ťažko: horko-ťažko sa na nohách udržíhovor. tak-takhovor. expr. tak-tak že: na dne bolo tak-tak (že) za lyžičku cukruexpr. ledvučičkozastar.: sotvysotvyželedvyarch. ledvým činom (Tajovský, Figuli)takmertemer (so záporným slovesom): takmer, temer ho nebolo vidieť

    2. vyjadruje pochybnosť, nedôveru, mierny zápor • expr. sotvaže: sotva, sotvaže ťa navštíviťažkoasi ťažkoasi niepravdepodobne nie: Pôjdeš večer do kina? – Sotva, (asi) ťažko, asi nie.asipravdepodobne (vo výpovedi so záporným slovesom): asi, pravdepodobne sa nevrátizastar.: sotvysotvyže (J. Kráľ)

    3. uvádza vedľajšiu časovú vetu, ktorej dej sa uskutočnil tesne pred dejom hlavnej vety • ledvaexpr.: sotvaželedvaže: sotva, ledva prišiel domov, už niekto zvonil; sotvaže, ledvaže sa skryli, začalo pršaťhneď akolen čolen toľko čo: hneď ako, len (toľko) čo zmaturoval, začal robiťiba čoiba toľko čopráve čo: iba (toľko) čo, práve čo si ľahol, prišiel domov oteczastar.: sotvysotvyže (Dobšinský, Škultéty)kadenáhle (Kalinčiak)nespráv. akonáhle


    ťažko 1. s veľkou váhou (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka): ťažko, sťažka dopadol na zem

    2. s vypätím síl, s veľkým úsilím, s námahou, s prekážkami (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka) • namáhavo: ťažko, sťažka sa zdvihol zo zeme; namáhavo kráčal hore schodmineľahkoobťažneprácne: neľahko, obťažne, prácne dosiahol aj ten najmenší úspechzaťažko: bolo mu ťažko, zaťažko odmietnuť pozvanieúmornekniž.: trudnotrudneexpr.: lopotnekrvopotneznojnemozoľne: úmorne, trudno, lopotne sa šplhali do vrchu; krvopotne, znojne, mozoľne robili až do nociexpr.: horko-ťažkonaveľa-naveľa: horko-ťažko, naveľa-naveľa si zvykol na nové prostredieexpr. terigavo (o pohybe): terigavo nastúpil do vlakuzastar. hrubo (Šoltésová)nár. poťažky (Rázus)priťažko (príliš ťažko) • expr. preťažko (veľmi ťažko) • nespráv. perne

    porov. aj ťažký 3

    3. s intenzívnym, obyč. negatívnym účinkom • vážnesilnosilneveľmi: v zime ťažko, vážne ochorel; rozkladajúce mäso silno, veľmi páchneťaživotiesnivozle: takáto situácia na neho ťaživo, tiesnivo, zle doliehabolestnebolestivo: bolestne, bolestivo znášal stratu otcapoet. ťažobnezastar. ťažoblivo

    4. nie rýchlo • pomalydlhozdĺhavo: motor sa ťažko, pomaly rozbieha; taká rana sa ťažko, dlho, zdĺhavo hojí

    5. p. sotva 2


    hrubý 1. ktorý má pomerne veľkú hrúbku (op. tenký): hrubá látkamasívny (hrubý a pevný): hrubé, masívne múry, dveretučnýhovor. silný: tučné písmená; tučné, silné nohy, rukyexpr.: hrubánskyhrubiznýhrubočizný (veľmi hrubý) • prihrubý (príliš hrubý)

    2. vyznačujúci sa drsnosťou, bezohľadnosťou, nedostatkom citu, taktu, slušnosti a pod. (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • drsný: hrubý, drsný mužsurovýbezohľadnýhovor. komisný: surové, bezohľadné, komisné spôsobybezcitnýnešetrnýnevyberaný: bezcitné, nešetrné zaobchádzanie; nevyberaný slovníkneslušnýnetaktný: urážať niekoho neslušnými, netaktnými poznámkamineuhladenýexpr.: neokresanýneotesanýneokrôchanýpejor. mameluckýpren. pejor.: paholskýkočišský: neotesané, mamelucké, kočišské správanienekultivovanýprimitívnybarbarský (na nízkej úrovni); expr.: grobiansky, chrapúnskysubšt. hulvátsky • pren. krčmový: grobianske, hulvátske, krčmové reči, slovávulgárnyordinárnyhovor. škaredýexpr.: šmykľavýklzkýhovor. expr.: šťavnatýmastnýpren. hrubozrnný (obyč. o reči, vyjadrovaní): vulgárne, šťavnaté, šmykľavé vtipybezočivý: bezočivá lož

    3. p. drsný 1; zrnitý 1 4. p. drsný 3, hlboký 4 5. p. podradný 2 6. p. celkový, všeobecný 1, 2 7. p. veľký 1 8. p. ťarchavý


    chutnať zisťovať chuť niečoho • ochutnávaťhovor. koštovať: chutná, ochutnáva víno, koláč; koštuje z torty, tortuodb. degustovať


    koštovať1 porov. ochutnať


    koštovať2 p. stáť2


    stáť2 mať hodnotu vyjadrenú obyč. v peniazoch • mať cenu: fľaša koňaku stojí, má cenu 200 korún; Koľko to stojí? Akú to má cenu?hovor. koštovať: Koľko koštuje meter látky?hovor. prísť: tovar takto príde lacnejšie


    chutnučko, chutnunko, chutnulinko p. schuti


    chvíľu s malým časovým rozsahom, malý časový úsek, krátky čas • chvíľkunachvíľunachvíľku, pís. i na chvíľu, na chvíľku: chvíľu, chvíľku si zaplávali; nachvíľu, nachvíľku mal zavreté očiexpr.: chvíľočkuchvílinkunachvíľočkunachvílinku, pís. i na chvíľočku, na chvílinku: chvíľočku, nachvíľočku si pospaltrochatrochumálohovor. nezaveľaexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinkumáličkomáličičkomálinkomálilinkobyľkuštipku: museli sme trocha, trošku čakať; troši(li)nku dlhšie zostal vonkuexpr. voľačočosidačoniečo: voľačo, čosi postál a šiel; dačo počkal, ale málokrátko (op. dlho) • expr.: kratučkokratunkokratulinkokratuško: krátko, kratučko sa rozprávali pred vchodomzastar. schvíľu (Hviezdoslav, Šoltésová)nedlho (pomerne krátko): nedlho po polnoci sa rozišlihovor. dakoľko: vydrž dakoľko, hneď ti pomôžemfraz. na skok: boli tu iba na skok


    máličko 1. p. málo 1, 2, trocha1 1, 2, zľahka 2 2. p. chvíľu 3. p. zriedkavo


    zľahka 1. bez vynaloženia energie, bez námahy, bez dôrazu (op. sťažka) • ľahko (op. ťažko): zľahka, ľahko si poradil so všetkými problémamijemnezvoľna: jemne, zvoľna stisol matkinu rukunenásilne: nenásilne, zľahka ho vytisol z dveríexpr.: zľahučkazľahunkazľahulinkaľahučkoľahunkoľahulinko: zľahučka, ľahunko si odhrnula vlasy z čelaexpr.: jemnučkojemnunkojemnulinkojemnuško: jemnučko, jemnunko pohladkal dcéru po vlasoch

    2. v malej miere • trochatrochumálonepatrne: zľahka, trocha otvorila oči; málo, nepatrne sa ukloniljemne: od prekvapenia jemne zdvihla obočieexpr.: zľahučkazľahunkazľahulinkaľahučkoľahunkoľahulinko: zľahučka, ľahunko ju pobozkalexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinkumáličkomálinkomálilinkojemnučkojemnunkojemnulinkojemnuško: trošička, trošilinku, máličko, jemnunko sa jej zakrútila hlava

    3. nedbajúc na niečo v potrebnej miere; svedčiac o tom • nedbanlivonedbalo: zľahka, nedbanlivo si prehodil kabát cez plecianestrojenenenúteneležérne: ležérne vyfúkol kolieska dymu;„To je maličkosť“, povedal nestrojene, nenútene.

    4. pohybovo rýchlo a šikovne • ľahkosvižkosvižne: zľahka, ľahko vyskočil na múr; svižko, svižne sa rozbehol za električkoupružnevrtkoobratne: pružne, vrtko vybehnúť hore schodmi; obratne sa vyšplhať na stromrezkobystrohybko: rezko, bystro, hybko sa prehupli cez prekážku

    5. p. voľne 1


    zriedkavo vyjadruje minimálne opakovanie deja, stavu, vlastnosti a pod. al. opakovanie deja, stavu vo veľkých časových intervaloch (op. často) • zriedka: zriedkavo, zriedka sa tak dobre cítilzriedkakedymálokedysotvakedyzried. ledakedy: zriedkakedy, málokedy doma pomoholriedkohovor. poriedkoraz za čas: chodieva k nám riedko, poriedko, raz za časmáloexpr.: máličkomálinkomálilinko: málo, máličko ťa vídaťobčasobčasnekedy-tedyzried. kedy-netedy: iba občas, kedy-tedy navštívi rodičovkde-tusem-tamkniž. sporadicky: iba kde-tu, sem-tam, sporadicky si pomôže druhou rukouiba niekedylen niekedy: iba niekedy je tu také tichoojedineleminimálne: takáto choroba sa u nás vyskytuje ojedinele, minimálnevýnimočnevzácne: výnimočne, vzácne možno nájsť plesnivecmimoriadnenezvyčajneneobyčajnekniž.: nezvykleneobvykle: je to mimoriadne, neobyčajne, nezvyčajne krásna ženanevídanenevšedne: nevídane, nevšedne upravený parkfraz.: raz za uhorský rokraz za turecký rok (veľmi zriedkavo)

    porov. aj zriedkavý


    máličičko 1. p. málo 1, 2, trocha1 1, 2 2. p. chvíľu


    krátko 1. s malým dĺžkovým rozmerom, na malú dĺžku (op. dlho) • nakrátko (op. nadlho): má krátko, nakrátko ostrihané vlasyexpr.: kratučkokratunkokratulinkokratuško: kratučko, kratu(li)nko zastrihla do látkyexpr.: nakratučkonakratulinkonakratunkonakratuško: nakratučko ušitá sukňaprikrátko (príliš, veľmi krátko): prikrátko narezané dosky

    2. na krátky časový úsek, krátky čas, na krátky čas (op. dlho) • nakrátko (op. nadlho): krátko, nakrátko si zdriemoltesne: prišiel krátko, tesne pred ôsmouchvíľuchvíľkunachvíľunachvíľku, pís. i na chvíľu, na chvíľku: chvíľu, nachvíľku nás zdržalexpr.: kratučkokratunkokratulinkokratuško: kratučko sa ponoril pod hladinuexpr.: nakratučkonakratunkonakratulinkonakratuško: nakratunko vyšla z miestnostiexpr.: chvíľočkuchvílinkunachvíľočkunachvílinku: chvíľočku, nachvíľočku sa jej zdalo, že vidí matkunedlho (pomerne krátko): učiteľ začal skúšať nedlho po zvoneníprikrátko (príliš, veľmi krátko): do zimy je prikrátko, aby stihol postaviť strechufraz. na skok: zastavili sa tu iba na skok

    3. obsahujúc iba podstatné časti, úsporne v slovnom vyjadrení (op. obšírne) • nakrátkoskrátka: krátko, nakrátko, skrátka opísal celú situáciustručne: stručne porozprávala, čo sa jej stalolakonickyúsečne: lakonicky, úsečne odpovedal na otázkyexpr.: kratučkokratunkokratulinkokratuško: kratučko vyrozprávala svoj príbehfraz. v kocke: v kocke načrtol svoje predstavyjadrne (krátko a výstižne): jadrne podané učivostrohosucho (krátko a odmerane): stroho, sucho reagoval na pripomienky


    isto 1. s pocitom viery vo vlastné sily, s istotou • istesmelo: isto, smelo prekonával všetky prekážkypevneneomylne: pevne, neomylne išiel za svojím cieľomspoľahlivo: isto, spoľahlivo urobil všetky skúšky

    2. zaručujúc ochranu pred nebezpečenstvom, bez pocitu ohrozenia; nevyvolávajúc pocit ohrozenia; nevyvolávajúc pocit nebezpečenstva • istebezpečneneohrozene: medzi priateľmi sa cítil isto, bezpečnespoľahlivo: stroj pracuje isto, spoľahlivo

    3. vyjadruje presvedčenie o správnosti predpokladu, o splnení vyslovenej skutočnosti, vyjadruje istotu • isteistotnezaiste: isto, istotne sa do večera vráti; zaiste sa mu podarí zvíťaziťdozaistanaistourčite: dozaista, naisto zvládnu všetky povinnosti; určite sa polepšízaručenebezpečne: v sobotu nás zaručene, bezpečne navštívibezpochybynepochybnenesporne: bezpochyby, nepochybne mu dajú ruku do sadry; nesporne vyhrá všetky zápasyzrejme: isto, zrejme sa pokúsia o lepší výsledokpresne: viem to celkom isto, presne, že príduexpr.: istežeisto-iste: isteže, isto-iste mu pomôžupevneskalopevneexpr. sväto-sväte: (skalo)pevne, sväto-sväte veriť v úspechexpr.: istučkoistučičkoisto-istučkoisto-istučičko: istučko, isto-istučičko ho má rádpodistýmakiste (s mierne oslabenou istotou): podistým, akiste prídu až ránocelkom istocelkom istecelkom určiterozhodnenapevnoexpr. stopercentnehovor. expr.: nabetónbetónovo (s dôrazným presvedčením o istote): celkom isto, rozhodne, napevno môžeš s nami rátať; stopercentne, nabetón, betónovo sa mu to podarísubšt.: stopro • nastopro • fraz.: bez debatystoj čo stojčo by čo boloza každú cenuza každých okolnostínech sa deje čokoľvekfraz. expr.: aj keby hromy biliaj keby tragače padali

    4. p. pravda2 1, veru, skutočne 2


    istučko, istučičko p. isto 3


    jemnučko, jemnuško, jemnulinko, jemnunko 1. porov. jemný 1–6 2. p. mäkko 2, zľahka 1, 2


    kilogram základná fyzikálna jednotka hmotnosti • hovor. kilo: dva kilogramy, dve kilá mäsaexpr. kilečko


    koč štvorkolesové vozidlo na dopravu osôb ťahané koňmi • kočiar: krytý koč, kočiarzastar. hintov: doviesť sa na hintoveekvipáž (prepychový koč so záprahom) • kolimaha (v rozprávkach parádny koč)


    kočiar 1. p. koč 2. p. kočík


    kočík vozík na prevážanie malých detí • zastaráv. kočiar: skladací kočík, kočiar


    vozík malé vozidlo rozličného uspôsobenia: akumulátorový vozík, invalidný vozíkkára (ručný dvojkolesový vozík): ťahať kárutaliga (dvojkolesový vozík) • tragač (jednokolesový ručný vozík bez bočníc): voziť hnoj na tragačifúriktáčky (vozík s dvoma rúčkami a obyč. bočnicami): voziť štrk na fúriku, na táčkachkočík (vozík na prevážanie detí): športový kočíkrikša (ľahký dvojkolesový vozík ťahaný človekom) • brička (ľahký vozík na dopravu osôb) • multikára (viacúčelové motorové vozidlo s malým motorom)


    kočírovať p. viesť 2


    šoférovať viesť motorové vozidlo • viesť auto: v rodine všetci šoférujú; učí sa viesť autozastar. al. expr.: kerovaťkarovať: bol rád, keď mohol sám kerovaťhovor. expr. kočírovať: dnes budem kočírovať ja


    viesť 1. usmerňovať niečí pohyb držaním al. sprevádzaním: viedol matku domovprivádzať (približujúc sa): viedla, privádzala hosťa do domuodvádzať (vzďaľujúc sa): odvádzali väzňaeskortovať (s vojenským sprievodom): eskortovali trestancovvodiť (opakovane viesť): každé ráno vodila syna do škôlkyhovor.: dirigovaťšikovaťhovor. expr.: šupovaťnavigovať: šikovala ho z krčmy domovexpr. vliecť (násilím viesť): vliekla dieťa von z izby

    2. pomocou mechanizmu al. rukou usmerňovať pohyb niečoho: viedol auto, bábkuhovor. zastar. al. expr.: karovaťkerovať (viesť vozidlo): keroval sánkykormidlovať (viesť loď) • hovor. expr. kočírovať

    3. vymedzovať smer pohybu nejakým technickým prostriedkom • rozvádzať: viedli, rozvádzali plyn po budove, ropu potrubím

    4. naznačovať, ukazovať smer k nejakému cieľu, do nejakého stavu • byť vodidlom: viedol ju cit, vodidlom jej bol citprivádzať: túžba ho privádzala domovpobádaťpodnecovaťhnaťnutkať (zároveň povzbudzovať): podnecoval, hnal ho pud sebazáchovyhovor. dirigovať: nechal sa dirigovať svojimi túžbami

    5. mať za následok • spôsobovaťkniž. spieť: rozpory viedli, speli ku kríze; debaty spôsobovali spory

    6. odb. byť vodičom elektriny al. tepla • vodiť: kov dobre vedie, vodí elektrinu

    7. p. spravovať 8. p. víťaziť 1, vynikať 1 9. p. smerovať 2


    kočiš kto poháňa záprah • pohoničkoniar (kto poháňa konský záprah) • hist. postilión (kočiš poštových vozov) • zastar. vozataj (A. Bednár)zastar. vozník (J. Kráľ)


    kočka p. dievča 1


    kočovať p. sťahovať sa2


    sťahovať sa2 meniť miesto bývania, sídlenia, výskytu • presídľovať sa: vlani sme sa sťahovali, presídľovali do mestavysťahúvať sa: susedia sa dnes sťahujú, vysťahúvajú z bytuevakuovať (sťahovať sa pred ohrozením): evakuovať pred povodňou, pred frontomodb. migrovaťpremiesťovať sapremiestňovať sa (ísť z miesta na miesto): obyvateľstvo migruje, rastliny migrujúkočovať (nemať pevné obydlie, sídlo): staré národy kočovali; divadelná spoločnosť kočujetiahnuťletieť (obyč. o vtákoch): lastovičky tiahnu na juh


    kočovnícky p. kočovný


    kočovný ktorý prechádza z miesta na miesto, ktorý často mení svoje sídlo; svedčiaci o tom (op. usadlý) • kočovníckynomádskysťahovavý: kočovné, kočovnícke, nomádske, sťahovavé kmeneputovný: putovný tábortúlavýtulácky (bez domova, bez trvalého obydlia) • potulnýhovor. expr. vandrovný (meniaci miesto pôsobenia, pobytu): túlavý, potulný, vandrovný muzikant; potulná, vandrovná divadelná spoločnosťpren. expr., často pejor.: cigánskykomediantskýcirkusantskýcirkusácky (kočovný a nezáväzný, neporiadny): viesť cigánsky, komediantský, cirkusácky život

    p. aj pojazdný


    potulný 1. ktorý často mení miesto svojho pobytu, ktorý putuje z miesta na miesto; svedčiaci o tom • kočovnýtúlavýkočovníckytulácky: potulní, kočovní herci; potulní, túlaví remeselníci, rytieri; vyhovoval mu kočovnícky, tulácky životblúdivý: blúdivý spevec (Škultéty)bludný: bludný námorníksťahovavýhovor. expr.: vandrovnývandrovníckyvandrácky: sťahovavé divadlo; vandrovní študenti, muzikantipren. expr. al. pejor.: komediantskýcigánskycirkusantskýcirkusácky: komediantský, cigánsky, cirkusantský spôsob života

    2. ktorý sa túla, ktorý nemá majiteľa, domov (o zvierati) • túlavý: potulný, túlavý pesblúdivýbludný: blúdivý, bludný kocúrbezprizorný (bez domova): bezprizorné zvieratá


    túlavý ktorý sa túla, putuje z miesta na miesto; ktorý nemá majiteľa (o zvierati); svedčiaci o tom • potulný: túlavý, potulný muzikant; túlavý, potulný pestuláckyhovor. expr.: vandrovnývandrovnícky: tulácky, vandrovný, vandrovnícky životkočovnýkočovnícky: túlavé, kočovné, kočovnícke kmene, národyblúdivýbludný: blúdivý, bludný námorník, kocúrpejor. vandráckyhovor. pejor. vagabundský: vagabundská cháskabezprizorný (bez domova, nikam nepatriaci): bezprizorné deti, mača

    p. aj potulný, kočovný


    kočovník kto mení svoje sídlo, kto nemá pevné obydlie • nomád: nájazdy kočovníkov, nomádov


    pojazdný ktorý sa môže premiestňovať, pohybovať • ambulantnýprevozný: pojazdná, ambulantná, prevozná predajňa; pojazdné, prevozné kinoodb. mobilný: mobilné automechanické dielnepohyblivý (op. statický, nepohyblivý): pojazdný, pohyblivý žeriavkočovnýsťahovavýputovný (sťahujúci sa z miesta na miesto): kočovný, sťahovavý cirkus; putovná detská galéria


    koľaj p. trať 1


    trať 1. priestor, obyč. pruh zeme upravený na dopravné spojenie koľajovými vozidlami: dvojkoľajová trať, cesta pozdĺž trateželeznica: širokorozchodná železnicadráhahovor. štrekakoľaj (dvojica koľajníc)

    2. dopravný prostriedok slúžiaci doprave v istom smere • linka: trolejbusová trať č. 211, zámorská letecká linkaspoj: autobusový spoj

    3. miesto upravené na preteky • dráha: bežecká trať, dráhahovor. štreka


    koľajnica oceľový pás prispôsobený na nesenie a vedenie kolies vozidiel • hovor. zastaráv. šína: klásť koľajnice, šíny


    koľkáty p. koľký


    koľme p. koľko 1, 2


    nakoľko 1. uvádza vedľajšiu príslovkovú vetu zreteľa • pokiaľ: nakoľko, pokiaľ sa pamätám, taká tuhá zima tu ešte nebola

    2. p. koľko 3 3. p. lebo 1


    koľký vyjadruje otázku zacielenú na miesto v poradí • ktorýaký: Koľkého, ktorého je dnes? Koľkú, akú to má cenu?expr.: koľkýžeakýžektorýže (zdôraznené): Koľkýže, akýže, ktorýže si skončil v súťaži?subšt. koľkáty


    koľkýže p. koľký


    koňacina konské mäso • hovor. konina


    koňacinec p. výkal


    výkal zvyšky potravy vylučované z organizmu: zápach výkalovstolica (obyč. ľudské výkaly): riedka stolicatrus (výkaly zvierat): slepačí trusvýtruszastar. výmet (Hviezdoslav)pomn. fekálielajno (dobytčí výkal): konské lajnohovor. expr. človečinec (ľudský výkal) • husacinec (kus husacieho trusu) • kravinec (kus kravského trusu) • koňacineckobylinec (kus konského trusu) • kuracinecslepačinec (kus slepačieho trusu) • bobok (trus menších prežúvavcov): zajačie bobkyhrub.: hovnosranecdet. kakanec


    koňak liehový nápoj vyrobený destiláciou vína • vínovicabrandy: gruzínsky koňak, gruzínske brandy


    kosť 1. pevné tkanivo slúžiace ako nosná časť tela stavovcov al. ako ochranný kryt dôležitých orgánov • expr. koštiaľ: ohrýzať kosti, koštiale

    2. p. dievča 1


    koštiaľ p. kosť 1


    košatý ktorý má bohato a široko rozbiehajúce vetvy (obyč. o drevinách, rastlinách a pod.); bohato členený • rozvetvenýrozkonárenýrozkošatenýrozrastený: park s košatými, rozvetvenými stromami; rozkonárené, rozkošatené korunykonáristý: konáristá lipavetevnatývetvistýramenitýramenistý


    košík p. kôš


    kôš nádoba upletená z prútia al. iného materiálu • košík: nákupný kôš, košíkopálka (prútený, obyč. oválny kôš na nosenie krmu a pod.): opálka zemiakovkrošňa (kôš, ktorý na chrbte nosili vandrovní remeselníci a podomoví obchodníci): sklenárska krošňa


    koťuha p. samopašník


    samopašník človek (obyč. mladý) s nedostatkom výchovy, rozumu, zodpovednosti • roztopašníknezbedníkrozmaznanecrozpustenecnezdarníkuličníkexpr.: roztatáreneclotorzbojníklagangalgankoťuhačertovo futroneposedníklapajloptošhuncútpochábeľšašozurvaleczastar. prostopašník (Škultéty)pejor. znachorsubšt. štricák

    p. aj šibal


    šibal človek (obyč. mladý) oplývajúci vtipom, šikovnosťou, rozumom • figliarvtipkár: v triede bol známym šibalom, figliarom, vtipkáromexpr.: huncútlapajvýmyselníkvybíjanecprefíkanecprešibanecviselecšinterkoťuhafurtáklíškališiakkujonšelmastonohapotmehúdmigľanczbojníklapikurkárhovor.: beťárpofahovor. expr.: živáňčíslonumerobujdošbujofiktusšibenecšibeničníkšibeníkobyč. pejor. chytrákpejor. potvorahovor. recesista


    koža 1. spracované povrchové pletivo zvieracieho tela: kabelka z hadej kože; kniha viazaná v kožizastar. remeň: remeň na čižmyuseň (vyrobená surová koža) • šagrénhovor. šagrín (jemne spracovaná koža s hrboľatým povrchom) • ševró (kozľacia koža)

    2. p. povlak 1


    povlak 1. tenká vrstva na povrchu niečoho • hovor.: kožakožka (povlak na povrchu niektorých potravín): povlak, koža na mliekupolitúra (povlak na nábytku) • glazúra (povrchová sklovitá vrstva na keramických výrobkoch) • zastar. zádych (Kukučín)

    2. p. obliečka 3. p. poťah 1


    kožák p. kabát


    kožený p. odmeraný 1, neprirodzený 2


    neprirodzený 1. ktorý nie je daný prírodnými zákonitosťami; odporujúci prirodzenej povahe vecí (op. prirodzený) • umelý: neprirodzená, umelá krása; umelé koryto rieky (op. prírodné) • neskutočný (prevyšujúci skutočnosť): neskutočná krásanásilný (zmenený, usmernený násilným zásahom): násilná smrť, násilný spoločenský vývinnezvyčajnýzvláštnyčudnýcudzí (iný ako je prirodzený, zvyčajný, svoj): neprirodzená, nezvyčajná poloha tela; mať zvláštny, čudný výraz tváre; prehovoriť neprirodzeným, cudzím hlasomdeformovanýdegenerovanýanomálny (chorobne a pod. zmenený oproti prirodzenému, správnemu): deformovaný, degenerovaný rast zubovnenormálnykniž.: abnormálnyanormálny (op. normálny): nenormálny, abnormálny stav vecíchorobnýnezdravý (zapríčinený chorobou; op. zdravý): chorobný, nezdravý výraz tváre; chorobné prejavy organizmuzvrátený (chorobne zmenený, obyč. čo sa týka morálky): zvrátené túžbyzried.: protiprírodnýprotiprirodzený

    2. ktorý sa predstiera, ktorý nie je úprimný (op. prirodzený, bezprostredný) • predstieranýstrojenýhranýafektovaný: prejavovať neprirodzený, predstieraný, strojený záujem; hraný súcit; strojená, afektovaná mimikasilenýnútenýnásilnýumelý (op. spontánny, mimovoľný): silený, násilný plač; nútená, násilná, umelá veselosťvyumelkovanýpreumelkovaný (nadmieru skrášlený): vyumelkovaná rečupätýkožený (založený na prílišnej sebakontrole, zdržanlivosti; op. uvoľnený): upäté správaniekŕčovitýkniž. sardonický (uskutočňovaný s veľkým sebazaprením): kŕčovitý, sardonický úsmevprepiatyprehnaný: neprirodzená, prepiata, prehnaná uhladenosť

    p. aj neúprimný


    odmeraný 1. ktorý necíti al. neprejavuje citovú náklonnosť; svedčiaci o citovej ľahostajnosti, chlade (op. srdečný) • zdržanlivýstrohýchladný: odmerané, zdržanlivé správanie; byť odmeraný, strohý, chladný voči niekomuľahostajnýnevšímavýneosobný (bez citovej zaujatosti): pozrel na neho ľahostajným, nevšímavým pohľadom; neosobné prečítanie rozsudkuupätý (veľmi kontrolujúci svoje citové prejavy): odmerané, upäté vystupovanieneprístupný (brániaci sa citovej náklonnosti a jej prejavom): neprístupný úradníkneprívetivýnevľúdnynemilýstudenýľadový (bez prívetivosti, vľúdnosti): neprívetivé, nemilé, studené, ľadové prijatie hosťa; neprívetivý, nevľúdny postoj voči niekomusuchýoficiálnyrezervovaný (neprezrádzajúci citovú zaujatosť): suchý, oficiálny tón reči; rezervovaná odpoveďúsečnýstrmýrázny (spojený s istou drsnosťou, odmietaním): úsečná, strmá reč; strmý, rázny spôsob úradovaniaprísny: povedať niečo odmeraným, prísnym hlasom (op. láskavým, teplým) • odmietavýpren. kožený (ktorý nedovolí ani náznak pozitívnych citových pohnutí al. ich prejavov): odmietavý, kožený výraz tvárehovor. škrobený (neprirodzene sa kontrolujúci v citových prejavoch a pod.; op. uvoľnený): odmeraný, škrobený človek; mať škrobené spôsoby

    2. p. pravidelný 3


    zdržanlivý ktorý mierni prejavy svojich citov; ktorý zachováva mieru v prejavoch, v jedení, pití a pod.; svedčiaci o tom • umiernený: je zdržanlivý, umiernený vo svojich prejavoch; umiernená politikamiernynevtieravýdiskrétny: je to veľmi mierny, diskrétny človekrezervovanýodmeraný (zdržanlivý v správaní): zachováva si rezervovaný, odmeraný postojchladnýstudenýoficiálny (zdržanlivý v správaní sa): chladný, oficiálny tón reči; studený úsmevstriedmy (zdržanlivý v pôžitkoch): vedie striedmy život; je striedmy v nárokochabstinentskýabstinentný (zdržanlivý v pití alkoholu): má abstinentské zásadyasketickýexpr.: kláštornýkláštornícky: žiť asketickým, kláštorným životomcudnýmravnýčistýhanblivý (zdržanlivý v pohlavnom živote): cudná, čistá dievčina; hanblivý chlapecuzavretýneprístupnýnekomunikatívnyupätýodmietavý (zdržanlivý v spoločnosti): je to uzavretý, upätý človekhovor. škrobenýpren. kožený (zároveň predstieraný): škrobený, kožený výraz tváre


    kožka 1. p. povlak 1 2. p. šupa1


    šupa1 ochranný obal semien al. niektorých rastlín • šupkakožkaobielka: cibuľové šupy; šupa, kožka z jablka; variť zemiaky v šupe, v šupke, v obielkešupina: šupiny slnečniceškrupina (drevnatý obal niektorých plodov): orechová škrupinakôrakôrka (masívnejšia povrchová vrstva niektorých plodov): pomarančová kôra, kôrka


    kožovať porov. omietnuť


    kožovitý p. pevný 1


    pevný 1. ktorý dobre odoláva mechanickým účinkom (tlaku, úderu a pod.) • tuhýtvrdý (op. mäkký): pevný, tuhý materiál; pevný, tvrdý ľad (op. slabý); pevný, tvrdý obalnerozbitný: nerozbitné sklo, nerozbitná hmotanepoddajnýneohybnýnepružný: nepoddajné, neohybné, nepružné pletivohúževnatý: húževnaté drevotrvácitrvanlivý (odolný proti opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trváca, trvanlivá látkasúdržnýkompaktnýkonzistentný (pevne držiaci pohromade): súdržná, kompaktná masamasívnysilnýhrubý (pevný a obyč. aj mohutný): masívna, silná brána; masívny, silný, hrubý múr (op. slabý, tenký); silná niťkožovitý (majúci vlastnosti kože): pevná, kožovitá schránkaodb. rigidnýexpr. prepevný (veľmi pevný)

    2. ktorý má, prejavuje telesnú silu; svedčiaci o tom • zdatnýhovor. dúžizdravýjadrný: zdatný, dúži, zdravý, jadrný chlaptuhýsilnýmocnýpren. oceľový (op. slabý): mať tuhé, silné, mocné, oceľové svalyodolný (op. chúlostivý, háklivý): odolný organizmusdobrý (op. zlý) • železný: mať dobré, železné zdravieurastenývyvinutý (s pevnou telesnou konštrukciou): pevná, urastená, vyvinutá postava dievčaťa

    3. vyznačujúci sa duševnou, morálnou pevnosťou, silou vzájomného vzťahu; odolávajúci zmenám, času a iným vplyvom • silnýhúževnatývytrvalýneoblomný: pevný, silný vo viere; pevné, silné puto; húževnatý, neoblomný v presvedčenínezlomnýnezdolnýnezničiteľnýnepoddajný (ktorý nemožno duševne oslabiť, podlomiť): nezlomná, nezničiteľná vôľa; má pevného, nepoddajného duchaskalopevnýtrvalýtrvácnynemenný: skalopevné, trvalé, nemenné rozhodnutienepodkupnýnepodplatnýpren. žulový (o charaktere človeka) • železnýpren. oceľový: mať železné, oceľové nervystály: stály vzťahnezmeniteľnýnezvratnýnepodvratný: nezmeniteľný, nezvratný úmyselkniž.: neochvejnýneotrasiteľnýnerozbornýpren.: nerozbitnýnedobytný: neochvejné priateľstvo; neotrasiteľný základ; nerozborná, nerozbitná jednotanerozlučnýneoddeliteľný (pevne spojený): nerozlučná, neoddeliteľná dvojicasúdržnýstmelenýskĺbenýkniž. zomknutý (tvoriaci pevný celok): súdržný, stmelený, zomknutý kolektívpren. rigidný

    4. ktorý je trvalo upevnený • stabilný (op. labilný) • nepohyblivýstacionárnyneprenosný: pevný, stabilný, nepohyblivý bod; nepohyblivý, stacionárny, neprenosný podstavecfixnýfixovaný: fixné lano

    5. ustálený dohodou • fixnýstály: pevné, fixné ceny; pevný, fixný, stály plat

    6. p. istý 2


    kožovka p. omietka


    omietka vrstva malty, ktorou sa pokrýva povrch múru • hovor.: vakovkakožovka: čerstvá omietka, vakovka, kožovkastav. štuka (jemná, často aj ozdobná vrchná omietka)


    kožuch 1. kožušinový al. kožušinou podšitý kabát: bizamový kožuchhuňaguba (v ľudovom odeve kabát z kožušiny) • šuba (dlhší voľný kožušinový kabát bez rukávov): ovčia šubazastaráv. bunda: zababušiť sa do bundy

    2. p. kožušina, srsť


Pozri výraz KOĽKO v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Slovník skratiek: ttc, pzd, storage, mj, pct, jrs, inta, iq, rã ã iã, hát, efs, mly, pc, stc, vdl
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV