Synonymá slova "klä" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 192 výsledkov (2 strán)

  • kľačadlo zariadenie na kľačanie pri modlitbe • kľakadlo


    prosiť zdvorilo, úctivo predkladať niekomu nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • zastaráv. pýtať: prosiť, pýtať niekoho o dovolenie, o prepáčenie, o pomoc; prosili ma, pýtali ma, aby som im poradilprosiť sadoprosovať sa (nástojčivo prosiť): nebudem sa nikomu prosiť, doprosovaťexpr.: žobraťžobroniťobyč. pejor.: prosíkať (sa)proskať (sa)prosinkať (sa) (úpenlivo, ponížene prosiť): deti žobrali, žobronili od rodičov dovolenie; prosíka, prosinká ho, ale všetko je márneexpr.: zariekaťzariekavať (Hviezdoslav)expr.: skuhrať (naliehavo, úpenlivo prosiť): skuhre, pokým sa mu prosba nesplnípýtkať (Rázus)expr. modlikať (úpenlivo, ponížene prosiť): nebudem predsa modlikať o to, čo mi patríexpr. zried. žiadostiť (naliehavo prosiť): plače, žiadostí o odpustenieexpr. lúdiť (neodbytne) • expr.: drankaťdrančať (nástojčivo prosiť): dranká, drančí ešte o pár korún na zmrzlinuexpr. kolenkovaťfraz.: kľakať si na kolenákľačať na kolenách (pred niekým) (ponížene prosiť) • zried. kolenačkovať (Beňo)prihovárať saprivrávať saexpr. al. náb. orodovať (prosiť o priazeň, podporu pre niekoho): prihovára sa, privráva sa u zamestnávateľa, aby absolventa prijali; orodovať za syna; kiež môj patrón oroduje za mňa u Bohavyprosovať (prosením dosahovať): vyprosovať si u Pána Boha zdravie


    žobrať 1. zadovažovať si životné potreby prosením milodarov od iných • prosiť o almužnu: bol nútený žobrať, prosiť o almužnufraz.: chodiť po žobraníchodiť po pýtaní: na konci života musel chodiť po žobraní, po pýtanífraz.: chodiť z dom na domchodiť z dom do domuchodiť po dobrých ľuďochzastaráv. pýtať (Rázus)zastar. kveštovať (pýtať milodary pre kláštor, pren. pýtať milodary vôbec)

    2. expr. ponížene prosiť • expr.: žobroniťproskaťprosíkať: žobrať, žobroniť o milosť; pros(í)kal, aby ho dali študovaťexpr. pýtkať (Rázus)expr. modlikať (úpenlivo prosiť) • expr. orodovať (za niekoho, za niečo): neprišli sme modlikať, orodovať, ale žiadať svoje právaexpr.: škamraťškemraťskuhraťdrankať (nástojčivo pýtať): deti skuhrú o sladkosti; dranká od otca peniazefraz. expr.: kľakať si na kolenákľačať na kolenách (pred niekým) • expr.: skučaťskuvíňaťkňučať: Prečo toľko skučia, kňučia, žobrú?


    kľačiačky v polohe na kolenách, kľačiac • pokľačiačky: kľačiačky, pokľačiačky sa modlila ruženeckolenačkypokolenačky: kolenačky, pokolenačky pleli burinutel.: kľačmov kľaku: poloha kľačmo, v kľakuzried. pokľakačky (Rázus)


    kľačmo p. kľačiačky


    klad kladná stránka niečoho (op. zápor): všetko má svoje kladyprednosť: prednosti ústredného kúreniavýhoda: výhody vodnej dopravyhovor. plus (op. mínus): toto riešenie má isté pluskniž. pozitívum (op. negatívum): zvážiť pozitíva a negatíva navrhovaného riešenia


    výhoda priaznivá okolnosť, situácia a pod.: tento spôsob práce má svoje výhody; byť proti niekomu v časovej výhodeprednosťklad: prednosti, klady ústredného kúrenianáskokpredstih (časová al. výkonnostná výhoda): získať náskok, predstihvýsada: zrieknuť sa spoločenských výsadkniž. preferenciahovor. plus: všetko má svoje plusysubšt. fór: mať fór


    vymoženosť priaznivý výsledok istého úsilia, ktorý prináša zlepšenie predchádzajúceho stavu • výdobytok: vymoženosti, výdobytky civilizácie, vedy; sociálne vymoženosti, výdobytkyprednosťkladhovor. plus: sú to plusy tohto zriadenia


    klada kratší, hrubo okresaný kmeň stromu • brvno: tesať klady, brvná; sedieť na klade, na brvnezrub (otesané brvno, obyč. ako súčasť drevenej konštrukcie): drevo na zrubyhradatrámtrámec (okresaný hranatý kmeň, obyč. v povalovej konštrukcii domu): spojná hrada, spojný trám

    p. aj hrada1


    kladivo nástroj v podobe upraveného kovu na rúčke používaný na búchanie: zatĺkať klince kladivommlat (obyč. ťažké kladivo): kováčsky mlatmlatok (kladivo s dvoma plôškami) • hovor. hámrik


    kladka koleso voľne sa otáčajúce okolo osi používané ako jednoduchý stroj: otočná kladkahovor. škripec


    blahodarný majúci pozitívny účinok; prinášajúci blaho, dobro, úžitok a pod. • priaznivý: blahodarný, priaznivý vplyv pohybu na zdravie človekakladnýpozitívnydobrý: kladný, pozitívny, dobrý účinok liekuexpr. požehnaný: požehnaný dážďužitočnýosožný: pobyt v horách bol pre deti užitočný, osožnýzastar.: blahodejnýdobrodejnýblahonosnýblahočinnýpoet. zastar. blahodajnýkniž. zastar. blahodatný


    dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočnýpoctivýčestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakterbezúhonnýporiadnypočestnýmravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný životslušnývychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievčapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomupekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetnýušľachtilýkniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutokpridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

    2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekársúcischopnýšikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovníkonakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženuhovor. expr. neúrečnýdokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matkaskvelýperfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéfprvotriednyelitnývýbornývynikajúciznamenitýšpičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedechovor. neskl.: prímafajnneskl. hovor. expr. superhovor. expr. báječnýsubšt.: bezvadný • bezva

    3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná prácavyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledokhodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihupeknýkrásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečnéhovor.: fajnovýfajnýhovor. neskl.: fajnpríma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večeravhodnýsúcihovor.: akurátnyneskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurátchutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodnýhojnýbohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rokvydarenýpodarenýkniž. zdarnýhovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, ziskneskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadbapresnýbezchybnýdokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluchabsolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé očivýbornýskvelýznamenitýšpičkovývynikajúciprvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umeniepohodlnýbezstarostnýexpr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječnýsenzačnýsupervýhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchodzávideniahodný: závideniahodné miestoužitočnýprospešnýosožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienkyexpr.: dobručkýdobručičkýdobrulinkýdobruškýsubšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

    4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobráckykniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvárdobrosrdečnýdobroprajnýdobromyseľnýdobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osobaláskavývľúdnyprívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľadhovor. neskl.: fajnpríma: mať fajn, príma sestruhovor. expr.: báječnýsenzačnýsuperpeknýmilý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slovapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné silykniž. bohumilý: bohumilý človek, skutokexpr.: anjelskýboží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrýexpr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručkýdobruškýdobručičkýdobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

    5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1


    kladný 1. ktorý je vyjadrením súhlasu, stotožnenia sa s niečím; ktorý možno hodnotiť ako vyhovujúci, želateľný (op. záporný, negatívny) • pozitívny: vyvolať kladný, pozitívny dojem; prejaviť kladné, pozitívne vlastnostidobrý (op. zlý): mať k niečomu dobrý vzťahpriaznivý: priaznivý vplyv, účinoksúhlasný: vyjadriť kladné, súhlasné stanovisko

    2. odb. ktorý má v porovnaní s inou hodnotou väčšiu hodnotu (op. záporný) • pozitívny: kladné číslo; kladný, pozitívny elektrický nábojhovor. plusový (op. mínusový): namerať plusové hodnoty


    priaznivý 1. založený na priazni, prejavujúci priazeň • žičlivýprajný: priaznivý, žičlivý, prajný osud; priaznivý, žičlivý, prajný postoj, vzťah; žičlivé, prajné pomery, okolnosti

    2. ktorý vyhovuje istým podmienkam, nárokom, potrebám a pod. (op. nepriaznivý) • dobrý (op. zlý): priaznivý, dobrý rok; vyvolať priaznivý, dobrý dojemexpr. požehnaný: počasie bolo pre úrodu požehnanévyhovujúcivhodný: vyhovujúci, vhodný terénpekný (o počasí) • šťastnýsvetlýradostný (plný šťastia, radosti): šťastná, svetlá, radostná budúcnosť; prežili spolu šťastné, svetlé, radostné obdobiekladnýpozitívny: kladná, pozitívna kritika; kladný, pozitívny výsledok


    vyhovujúci ktorý spĺňa isté požiadavky (op. nevyhovujúci) • zodpovedajúcivhodnýpríhodný: preukázať vyhovujúce, zodpovedajúce vedomosti; dostať vyhovujúce, vhodné miesto; nastala príhodná chvíľaprimeraný: primeraná cenadobrý (op. zlý): podať dobrý výkondostatočnýdostačujúcipostačujúci: to je dostatočný, dostačujúci, postačujúci dôvod na trestuspokojivýuspokojujúci: uspokojivé, uspokojujúce riešenienáležitý: náležitý postupprijateľný: podmienky súťaže sú prijateľnépriaznivý: veje priaznivý vietorslušný (vyhovujúci kvalitou): slušná stravasúci: drevo súce na spracovanieúnosný: hospodársky únosný projektkladnýpozitívny (predstavujúci to, čo je vhodné; op. záporný, negatívny): dosiahnuť kladné, pozitívne výsledkyodb. neškodný: zdravotne neškodná vodakniž. spôsobilý (ktorý má potrebné predpoklady): zdravotne spôsobilý človekkniž. suficientný


    životodarný 1. nevyhnutne potrebný na život • oživujúciživný: životodarná, oživujúca vlaha; živná zemživý: živá vodabiol. biogénny: biogénne prvkyexpr. požehnaný: požehnaný dážďkniž.: živototvornýživotonosný: živototvorný, životonosný dážďkniž. zastar. životvorný (Botto)

    2. kniž. podnecujúco pôsobiaci • blahodarný: životodarná, blahodarná sila prírodypriaznivýkladnýpozitívny: priaznivé účinky teplapodnetnýkonštruktívnyplodonosný: plodonosné myšlienky, vplyvyživý: živá moc lásky


    kľagať p. syriť


    syriť (v potravinárstve) spôsobovať zrážanie mlieka (pri výrobe syrov): syriť mliekokľagať (pomocou teľacieho žalúdka)


    kľakadlo p. kľačadlo


    klesnúť 1. dostať sa do nižšej polohy • padnúť: vták klesol, padol na zempoklesnúťsadnúťusadnúťusadiť sakľaknúťuľahnúť (klesnutím čiastočiek stať sa pevnejším, tvrdším): zem poklesla, usadla, usadila sa; stavba uľahla, kľaklaprepadnúť sa (klesnúť do prázdneho priestoru): hrob sa prepadolzľahnúťľahnúťzosadnúť: zem zľahla, zosadlaznížiť saopadnúť (o vode): rieka opadlaovisnúťkniž. zvisnúťsklesnúťspustiť sa: krídla ovisli, spustili saexpr.: odkvacnúťodkväcnúťodkvicnúťspadnúť (od bezvládnosti, ťarchy a pod.): hlava mu odkvacla, spadla na plecia; fúzy mu ešte viac zvisli; konáre ovisli od bohatej úrodyzviezť sazložiť sa (pri strate rovnováhy, vedomia a pod.) • sklátiť sa (celým telom): kôň sa bezvládne sklátil na zemzried. zvesiť sa (Timrava)

    2. stratiť na intenzite, hodnote, význame a pod. • znížiť sa: jeho odvaha klesla; cena mäsa sa znížilaubudnúť: počet záujemcov ubudol

    3. p. upadnúť 1


    sadnúť (si) 1. zaujať sedaciu polohu • usadnúťposadiť sa: sadli si, usadli, posadili sa jeden k druhému; sadli, usadli k stolu, na stoličkyexpr. sadkať si: sadkajte si, prosím, večera je pripravenádet.: hačnúť sihačkať si: Pekne si hačkaj!expr.: ľapnúť silofnúť silopnúť sitrocha hrub. klofnúť si: ľapli, (k)lofli, lopli sme si na zemzasadnúťusadiť sa (s istým cieľom, obyč. pohodlne): zasadli si, usadili sa k obedu; zasadol si, usadil sa za vrch stolaprisadnúť (do blízkosti niekoho, niečoho): prisadnite si k nám, k ohňurozložiť saexpr.: uvelebiť sausalašiť sarozvaliť sa (pohodlne si sadnúť al. aj ľahnúť): rozložil sa s novinami v kresle; uvelebili sa, usalašili sa na najlepšom miesteexpr. zried. uveličiť sa: spokojne sa uveličil vo fotelikniž. uhostiť sa: včela sa mu uhostila na rukeposadať (si) (o viacerých osobách): deti si posadali okolo vatryexpr. posadkať (si) (o viacerých osobách): chlapci, posadkajte si na pníkyposadnúťpoposadnúť (si) (sadnúť si kúsok ďalej): posadli, poposadli si bližšie k stolu

    2. vojsť, vstúpiť do dopravného prostriedku • nasadnúťnastúpiť: len čo sadli, nasadli do vlaku, ozvala sa píšťala; Sadnite, nastúpte rýchlo do auta!vysadnúť (niekam hore, vyššie): vysadol na koňa a uháňal preč

    3. iba sadnúť (o drobných čiastočkách niečoho) utvoriť vrstvu na povrchu niečoho • usadiť sausadnúť sa: na mesto sadol smog; na stromoch sa usadila, usadla hmla

    4. iba sadnúť dostať sa (obyč. v čiastočkách) na dno a stať sa (obyč. vo vrstve) pevnejším, kompaktnejším • usadnúťusadiť sauľahnúť sa: zem (u)sadla, usadila sa, uľahlapoklesnúť: piesok poklesol na dnokľaknúť: hlina kľaklaprepadnúť sa (spadnúť do prázdneho priestoru): hrob sa prepadol

    5. iba sadnúť nepriaznivo zasiahnuť niekoho • doľahnúťdosadnúť: sadol naňho smútok; doľahla, dosadla na nás tieseň

    6. p. usadiť sa 1 7. porov. prenasledovať 2 8. iba sadnúť p. pristať 2


    usadnúť sa 1. poklesnutím čiastočiek stať sa pevnejším, tvrdším • usadnúťsadnúť: pôda (sa) po daždi usadla; zem sadlauľahnúť (sa): sneh sa po odmäku uľaholpoklesnúťklesnúťkľaknúť: svah (po)klesol, kľakolodb. nedok. sedimentovať (utvárať sediment): horniny sedimentovali; kal sedimentoval

    2. p. usadiť sa 2 3. p. sadnúť sa


    kľaknúť (si) spustiť sa na kolená • pokľaknúť (si): kľakli si, pokľakli na zemprikľaknúť (k niekomu, niečomu): prikľakla k dieťaťu a pohladila hopokľakať (si) (postupne si kľaknúť)


    húkačka hovor. zariadenie na vydávanie výstražného signálu zvukom • siréna (signalizačné zariadenie s prenikavým zvukom): lodná sirénaklaksón (na motorových vozidlách): klaksóny áutzastar. trúba: automobilová trúba


    klaksón p. húkačka


    faloš predstieranie niečoho, čo nezodpovedá vnútornému presvedčeniu • falošnosťpretvárkapokrytectvoneúprimnosť: spoločenská faloš, byť plný falošnosti, neúprimnostiobojakosť: obojakosť politikovklamľstivosťzákernosťúskočnosťúlisnosť (vlastnosť toho, kto spôsobuje nečakané zlo) • pejor. farizejstvopren. expr. divadlo: jej milé oči sú iba divadlo


    ilúzia vnem nezhodujúci sa so skutočnosťou • vidinaprelud: chorobné ilúzie, vidiny; oddávať sa ilúziám, preludomsen: mať veľké snyklam: optický klamzdanie: bolo to iba zdaniehalucinácia: všetko je to iba halucináciautópia: sociálna utópiapredstava (fantáziou v mysli vytvorený obraz): predstavy o budúcnostifantóm: fantóm slávy


    klam 1. obraz nezodpovedajúci skutočnosti: Je to skutočnosť a či klam?zdanie (čo sa iba na pohľad javí ako skutočnosť): všetko bolo iba zdaniepredstava (fantáziou utvorený obraz): fantastické predstavy o vesmírevidina: bola to len vidinailúzia: žiť v ilúziáchprelud: vo sne ho prenasledovali preludymámeniekniž. mam: mam a klamkniž. víziavidenie: mať videniekniž. mámor (Vajanský)halucinácia: zrakové halucináciefikcia (klamný obraz o skutočnosti): všetko, čomu doteraz veril, sa ukázalo ako fikciafantóm: fantóm mocifatamorgána (klamná predstava): fatamorgána šťastiakniž.: chimérafantazmagóriafantazma (Vajanský)omam (Podjavorinská)omar (Figuli)šaľba

    2. predstieranie niečoho • klamstvopodvod: pristihnúť niekoho pri klame, klamstve, podvodelož: šíriť ložluhárstvohovor. cigánstvo: s tým cigánstvom sa ďaleko nedostanešlesťúskok (predstierané konanie na oklamanie niekoho): dosiahnuť svoj zámer ľsťou, úskokompretvárkaneúprimnosťpokrytectvopejor. farizejstvo (predstieranie niečoho, čo nezodpovedá vnútornému presvedčeniu): spoločenská pretvárka, neúprimnosťhovor. švindeľ: to je obyčajný švindeľhovor. bluf: je to obyčajný bluffaloš: človek bez falšehovor. expr. podfukexpr. luhaninahovor. pejor.: šudiarstvošudierstvopejor.: šarlatánstvoeskamotážkniž. šaľba


    lesť predstierané, vedome neúprimné konanie s cieľom získať nejakú výhodu • úskoktrikhovor. finta: využiť starú zlodejskú lesť, fintu, starý zlodejský úskok, trikpodvodklam (úmyselné oklamanie): získať niečo klamom, podvodomokľuka (nepriamy spôsob konania): s takou ľsťou, okľukou išiel na vec


    podvod úmyselné oklamanie s cieľom získať vlastný prospech al. poškodiť druhého • hovor. expr. podfuk: nadobudnúť niečo podvodom, podfukompodvodníctvohovor. švindeľ: to je obyčajný švindeľexpr. balamutahovor. expr. humbug: tá záležitosť s predajom domu bola humbugomlesťúskok (predstierané konanie na oklamanie niekoho): použiť lesť, úskoktrik (šikovný postup založený na klamstve): predvolebné trikynepoctivosťpejor. šarlatánstvoklamstvoklamložnepravda: pristihnúť niekoho pri klamstve, lži; stavať na klame, nepravdeexpr.: luhaninašaľbiarstvošaľbahovor.: cigánstvocigánčina

    p. aj úskok, klam 2


    výmysel 1. niečo vymyslené, nepravdivé: celá udalosť bol čistý výmyselnepravda: šíriť nepravdyložklamklamstvo (niečo vedome zavádzajúce): čo hovoríš, je lož, klamfantázia: všetko, čo povedal, je fantáziafikcia: rozoznať fikciu od pravdymystifikáciavymyslenina (Vansová)expr.: báchorkabájka: rozprávať báchorky, bájkyexpr. balamutaexpr. zried.: vyhútanina (Felix)vyluhanina (Figuli)zastar. výduma (Záborský)kniž. blúznina (Vajanský)

    2. p. domnienka


    zdanie 1. čo sa zdá, čo sa iba na pohľad javí ako skutočnosť: to všetko bolo iba zdanie, skutočnosť bola celkom inádojem: je to iba sluchový dojemefekt: vypočítať niečo na efektpredstava (klamlivý obraz): fantastické predstavy o vesmírevidina: bola to len vidinaklam (obraz nezodpovedajúci skutočnosti): optický klamprelud: vo sne ho prenasledovali preludyilúzia: všetko sú iba ilúziemámeniekniž. mam: mam a klamkniž. vízia: prorocké víziekniž. mámor (Vajanský)videnie: mať videniezjaveniehalucinácia: zrakové halucináciesen: uskutočniť svoj senfikcia (klamný obraz o skutočnosti): prišiel o všetky ilúziefatamorgána: fatamorgána šťastiafantóm: fantóm slávykniž.: chimérafantazmagóriakniž.: fantazma (Vajanský)omammarivo (Podjavorinská)omar (Figuli)

    2. minimálne vedomosti: má o veci iba matné zdaniepotuchapoňatiepochop: nemať ani potuchy, poňatia, pochopu o niečomhovor. šajn (iba v istých spojeniach): mať o niečom šajn


    klamár kto klame • luhár: označiť niekoho za klamára, luháraúskočník (kto používa úskoky) • pokrytecfalošníkpejor. farizej (falošný človek): politickí pokrytcipejor. šarlatán: vyhlásiť niekoho za šarlatánapodvodník (kto sa dopúšťa podvodu): sobášny podvodníkhovor. cigáň: tvrdil, že to neurobil, cigáň akýsihovor.: švindleršvindliarhovor. expr. podfukárexpr. šaľbiarhovor. pejor.: šudiaršudierzried. zavádzač (Bodenek)zried. zavádzateľ (Kukučín)hovor. pejor. zried. ošmek (Urbánek)hovor. pejor. zried. ošmekárpren. pejor. eskamotér (obratný klamár)


    luhár kto vedome hovorí nepravdu, klame • klamár: nenapraviteľný luhár, klamárexpr. šaľbiarhovor. cigáňhovor. pejor.: šudiaršudier; podvodník


    podvodník 1. kto sa dopúšťa podvodov • hovor. expr. podfukár: politickí podvodníci, podfukáriklamárluhárhovor.: švindliaršvindlerexpr.: šaľbiaršibeničníkhovor. pejor.: šudiaršudierpejor. šarlatánpejor. zried.: ošmekošmekárhovor. pejor.: hochštaplermacherhovor. cigáň

    p. aj klamár

    2. p. dobrodruh


    ľstivý ktorý často používa lesť, úskok, podvod a pod.; ktorý je založený na lesti, úskokoch a pod. al. ktorý svedčí o týchto ľudských vlastnostiach (op. úprimný, čestný) • falošnýneúprimnýnečestný: ľstivý, falošný, nečestný človek; falošné, neúprimné slováúskočnýúlisnýpokryteckýpejor. farizejský (ktorý používa lesť predstieraním dobrého): úskočný, úlisný priateľ; úlisné, pokrytecké, farizejské správaniepodvodníckyexpr. klamárskyhovor.: cigánskyšvindlerskýšvindliarsky (používajúci drobnú lesť al. podvod): vymáhať niečo podvodníckym, klamárskym spôsobom; cigánska, švindlerská hra v kartyzákernýúkladnýrafinovaný (ktorý skryto a premyslene pripravuje, spôsobuje nečakané zlo): zákerný útok; úkladný, rafinovaný činexpr.: prefíkanýprešibanýprebitývybitývybíjaný (ktorý sa vie vynájsť v každej situácii a konať vo svoj prospech): je to prefíkaný, prešibaný obchodník, neradno mu dôverovať; prebitý, vybitý, vybíjaný právnikfraz. všetkými masťami mastený/mazanýsubšt. mazaný


    balamutiť expr. pôsobiť na niekoho prostredníctvom nepravdy, klamstva • expr. baláchať: zbytočne balamutí, balácha ľudízavádzaťmiasťmámiť: vedome zavádzajú, mätú mládežkraj. galamutiť (Jégé)ohlupovať: frázy na ohlupovanie másklamaťfraz. vodiť za noshovor. expr. lakovať: neklamem, nelakujem ťa, je to pravda; celý čas ju vodil za noshovor. expr. valiťblázniťšialiť (obyč. v ľúbostných vzťahoch): blázni, šiali, balamutí dievčencemystifikovať (šíriť nepravdivú správu): všetko je to číre mystifikovaniedemagogizovať (balamutiť demagógiou) • hovor. filmovať: iba to na nás filmovali, iba nás tak balamutiliexpr. zried. treštiť: Ale netreštite nás!


    klamať 1. vedome hovoriť nepravdu • luhaťhovor. cigániť: klamal, luhal mu do očí; chlapec cigánil, že nič nevidelhovor. šialiťhovor. expr.: šaľbiariťlakovaťgabať: Nešiaľte, nelakujte nás!fraz. expr. vodiť za nos: po celý čas chlapca vodili za nosfraz. expr. sypať niekomu piesok do očíhovor. expr.: zohýbaťzohýnať (nehovoriť pravdu)

    2. vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom • zavádzaťmýliť: klamalo, mýlilo nás zdanie pokoja; zavádzať verejnosť sľubmipliesťmiasťmámiťhovor. šialiť: zbytočne ma pletieš svojimi výmyslami; mätú, šialia ho zmyslyhovor. blufovať: blufuje, aby pravda nevyšla najavodezinformovať (chybne informovať) • mystifikovať (zastierať pravdu) • byť klamný: počasie je klamnéfraz. expr. maľovať straky na kole

    p. aj balamutiť

    3. dopúšťať sa podvodu voči niekomu • podvádzať: klame, podvádza úrady; klamať, podvádzať manželkuhovor. pejor.: švindľovaťfixľovať (obyč. pri hre): pri kartách švindľuje, fixľujehovor. expr.: šudiťšudiariť: kde môže, šudípejor. ošmekávať (klamaním okrádať) • expr. gabať


    mútiť 1. miešaním robiť mútnym • kaliťzakaľovať: dážď múti, kalí vodu; zakaľoval mladé vínošpiniťznečisťovať (mútiť nečistotou): špinil, znečisťoval studničku saponátom

    2. expr. vyvolávať nesprávnu, zmätenú predstavu • miasť: hnev mu mútil, miatol rozumpliesťmýliť: plietli, mýlili ho nejasné rečiexpr.: balamutiťmítoriťmotať: dievčence mu balamutili, motali hlavuzavádzaťklamaťohlupovaťpodvádzať (úmyselne): zavádzal, ohlupoval celú verejnosť


    mýliť 1. uvádzať do omylu • miasťpliesť: mýlil ho v rátaní; miatol dievčatám hlavy; Nepleť ma!zavádzaťmámiť (mýliť výmyslami, rečami): zavádzal kolegov; mámil každého sľubmiexpr.: mítoriťbalamutiťbaláchať: balamutil celú trieduklamaťpodvádzať (mýliť vedome): dlhé roky nás podvádzalidezorientovaťdemagogizovaťkniž. mystifikovať (odvádzať od správneho názoru): dezorientovaná verejnosť; demagogizovať spoločnosť

    2. p. rušiť 3


    pliesť 1. zhotovovať prevliekaním ohybného materiálu (obyč. nití) • hovor. štrikovať: pliesť, štrikovať sveter z ovčej vlnyzapletať (pletením upravovať): zapletať si vlasy do vrkočasúkaťspriadaťzvíjať: súka, spriada hrubý povraz

    2. spôsobovať omyl niekoho • miasťmýliť: plietol, miatol, mýlil ma jeho prísny pohľadklamaťzavádzať: neobjektívne fakty klamú, zavádzajúexpr. balamutiťbaláchaťblázniť: balamutiť dievčaťu hlavuhovor. šialiť: zbytočne nás to šialihovor. expr. pantať: pantali nás sladkými rečami

    3. neisto pohybovať (nohami, jazykom) • prepletaťzapletať: ledva pletie, prepletá nohami; od vyčerpania nezmyselne pletie, zapletá jazykom

    4. meniť fakty tak, že sa stávajú nejasné, nezrozumiteľné • miešať: pletie, mieša si pojmyhovor. komoliťprekrúcaťmotať: komolí, prekrúca zmysel povedanéhohovor. preinačovať (robiť iným): keď sa jej to hodí, všetko preinačujefraz. prevracať narubyprevracať: fakty úmyselne prevracia (naruby)

    5. p. tárať


    klamný založený na klame, vyvolávajúci nesprávnu predstavu al. mienku (op. neklamný) • klamlivýzried.: klamavýoklamný: klamné, klamlivé zdanie; klamné, klamlivé, klamavé zvukyzdanlivýneskutočný (ktorý sa len zdá, ktorý v skutočnosti nie je): zdanlivé, neskutočné vidinyiluzívnyiluzórnyskreslený (založený na ilúzii): mať o živote iluzívne, iluzórne, skreslené predstavypren. krivý: krivé zrkadlomámivýfatamorganickýzried. šalebnýpoet. mamný (ktorý mámi, zavádza): mámivá, šalebná hra na láskupreludný: preludná radosť (Šoltésová)expr. zastaráv.: šaľbiarsky (Plávka)šialivý (Jesenská)kniž. lichý: liché nádejenepravdivýnepravýpejor. takzvaný: uveril nepravdivej, nepravej úprimnosti; dočkali sa takzvanej slobodypodvodnýkniž. lživý (založený na úmyselnom klamstve) • demagogický (opierajúci sa o falošné argumenty, prázdne sľuby; obyč. v politike) • zavádzajúci: podvodné, lživé dôkazy; lživá, demagogická propaganda; demagogická, zavádzajúca politikafalošnýnesprávnybludný: falošné, nesprávne, bludné teórie o rovnostimylnýmystifikujúci: mylné, mystifikujúce informáciemenej časté mýlivý (ktorý mýli) • nestálypremenlivýhovor. aprílový (o počasí) • expr. zried. vyluhaný: vyluhaná láska (Figuli)


    falošný 1. ktorý sa pretvaruje, ktorý nezmýšľa ani nekoná úprimne (o človeku); svedčiaci o takýchto vlastnostiach (op. úprimný) • neúprimnýpokrytecký: báť sa falošných, neúprimných, pokryteckých ľudí; falošná, neúprimná, pokrytecká žičlivosťdvojakýdvojtvárnykniž. jánusovský (ktorý má dve tváre): dvojaké, dvojtvárne správanie; jánusovská tvárexpr. obojakýpren. pejor.: obojživelnýobojživelnícky: obojaký, obojživelný, obojživelnícky človekjudášsky: judášsky bozkpejor. farizejský: farizejská láskaúskočnýľstivýprešibanýexpr. prefíkaný (používajúci úskoky, lesť, faloš, vypočítavosť): vidno jej v očiach úskočnú, ľstivú, prešibanú, prefíkanú povahupren. expr. cigánsky (o falošných očiach) • expr.: potmehúdskyzastar. potmehúdly: potmehúdsky úsmevnepravýpejor. takzvaný: nepraví, takzvaní priateliaúlisný (vtieravo milý a pritom neúprimný) • pejor. potuteľný: úlisný úsmev

    p. aj neverný

    2. dopúšťajúci sa podvodu, založený na podvode, nepravde, klame (op. pravdivý) • podvodnýklamný: falošný, podvodný posol; podvodné, klamné údaje, faktypodvodníckyklamlivýpren. expr. cigánsky: naletieť na podvodnícke, klamlivé, cigánske sľubynepravý (op. pravý) • fingovaný: nepravý prorok, fingovaná adresakniž. lživý: lživá demokraciapejor. takzvaný: takzvaná slobodakrivýnepravdivýkrivoprísažný (týkajúci sa obyč. právnych, súdnych záležitostí): krivá prísaha, nepravdivé obvinenie, krivoprísažné svedectvofalšovanýsfalšovaný (získaný falšovaním): falšované peniaze, sfalšovaný podpis

    3. vyvolávajúci zdanie pravosti (op. pravý) • nepravý: falošné, nepravé vrecko; falošné, nepravé zlatoslepý (bez pravého určenia): slepý náboj, slepá chodbaumelý: umelé zuby, mihalnicekašírovaný (zhotovený ako napodobenina obyč. z papiera): kašírované rekvizitypren. zastar. talmový

    4. p. chybný 2, nesprávny


    neskutočný 1. ktorý v realite nejestvuje; ktorý nezodpovedá skutočnosti (op. skutočný, reálny) • nereálnykniž. ireálny: neskutočný, nereálny svet fantázie; nereálny, ireálny predpokladneživotnýnerealistický (nepodobný skutočnému životu): neživotný, nerealistický opis skutočnostiabstraktnýnekonkrétnykniž. odťažitý (vyskytujúci sa iba v myšlienkach; odtrhnutý od skutočnosti, od života): abstraktné, odťažité predstavy; nekonkrétne plány; rozvíjať odťažité témyneuveriteľnýabsurdnýkniž. bizarný (príliš vzdialený od skutočnosti): vyrozprával nám neuveriteľný, absurdný príbeh; socha s bizarnými tvarmiutopickýutopistický (založený na nereálnej, neuskutočniteľnej predstave): utopická predstava o rovnostivymyslenýfantastický: vymyslený, fantastický dej knižkylegendárny (ktorý je iba legendou): legendárny príbehmýtický (majúci charakter mýtu): mýtické postavykniž.: imaginárnyfiktívny (utvorený fantáziou): imaginárne, fiktívne predstavysimulovanývirtuálny (utvorený strojom, počítačom ako náhrada za skutočný): simulované prostredie, virtuálna realitarozprávkový (vyskytujúci sa iba v rozprávkach): rozprávkový hrdinaknižnýschematickýpejor. papierový (vyskytujúci sa iba v knihách): knižný príbeh; schematický, papierový hrdinasnový (vyskytujúci sa iba vo sne, v túžbach): snová vízia svetazdanlivýiluzórnyiluzívnykniž.: domnelýpomyselný (založený na zdaní, ilúzii, vidine): zdanlivý, iluzórny pokoj; zdanlivá, domnelá smrťfatamorganickýchimérickýhalucinačnýpreludný: fatamorganické zjavenie; chimérické, halucinačné, preludné videnie, obrazyklamlivýklamný (založený na klame): klamlivá, klamná predtuchanadprirodzenýnadpozemskýnadzemskýkniž. zastar. nezemský (existujúci vo vymyslenom svete; prevyšujúci skutočnosť): neskutočné, nadprirodzené, nadzemské bytosti; dievčina nadpozemskej, nezemskej krásypren. nadoblačný: lietať v nadoblačných sférachnadživotný (väčší ako skutočný): nadživotná veľkosť

    2. p. neprirodzený 1


    nesprávny ktorý nezodpovedá skutočnosti, pravde, potrebe, situácii, norme a pod. (op. správny) • chybnýnepravdivý: uviesť nesprávne, nepravdivé údaje; prijať nesprávne, chybné rozhodnutiemylnýpomýlený: mať mylné predstavy o živote; urobiť v živote pomýlený krokpochybenýpokrivenýprevrátenýskreslenýnezdravý (deformujúci pravdu, skutočnosť): podať pochybený, skreslený výklad pojmu; vyvracať niečie pokrivené, skreslené, nezdravé názoryneadekvátnynepravý (op. adekvátny): voliť neadekvátne, nepravé výchovné metódy, slová; neadekvátny preklad textunevýstižnýnepriliehavý (ktorý nevystihuje podstatu): nevýstižný, nepriliehavý nadpisnenáležitýneprimeranýnevhodný (z hľadiska situácie, potreby, normy): zvoliť nenáležitý, nevhodný postup; v istej situácii použiť nenáležité, neprimerané slovánekorektný (nezodpovedajúci norme, predpisu a pod.): nekorektná výslovnosťklamnýklamlivý (iný ako je skutočnosť): vytvoriť si o niekom klamný, klamlivý dojemfalošnýbludný (nezodpovedajúci pravde, potrebe): zahrať nesprávny, falošný tón; obhajovať falošné, bludné teóriezlý (obyč. majúci negatívne následky; op. dobrý): vydať sa po nesprávnej, zlej ceste; zlý výsledok


    zdanlivý založený na zdaní, vidine, ilúzii • iluzórnyiluzívny: zdanlivý, iluzórny pokojkniž. domnelý: zdanlivá, domnelá zradaklamlivýklamný (založený na klame): bola to len klamlivá nádej; klamná predstavakniž. kvázi: kvázi pomocúdajný (pokladaný za niekoho, niečo na základe istých údajov): údajný nepriateľ, vrahfiktívny: fiktívna jednotakniž. pomyselný: pomyselný priestor

    p. aj neskutočný


    klamlivý, klamavý p. klamný


    klamne 1. porov. klamný 2. p. neodôvodnene 1


    krivo 1. odklonene od priameho, vodorovného al. zvislého smeru (op. rovno) • nakrivo: krivo, nakrivo zavesený obraznerovnošikmo: krivo, nerovno, šikmo vyšitá dierka na klope kabátabokomnabok: klobúk nosí bokom, nabokpokrivenepokrivenoskrivene: kmeň jablone pokrivene, skrivene vyrastá zo zemeexpr. krivolako: cestička krivolako pretína lúkunár. šúrom (Kukučín)

    porov. aj krivý 1

    2. nezodpovedajúc pravde, skutočnosti, dopúšťajúc sa podvodu • falošne: krivo, falošne prisahal pred súdomnepravdivoklamneskreslene: krivo, nepravdivo obvinil svojho priateľa; klamne, skreslene vysvetľuje príčiny porážkykrivoprísažne


    neodôvodnene 1. nemajúc nijaké odôvodnenie, opodstatnenie, nezakladajúc sa na nejakom podklade, na dôvodoch • bezdôvodnezried.: bezpodstatnebezzákladne: neodôvodnene, bezdôvodne sa na nás rozkričalneopodstatnenenepodložene: neopodstatnene, nepodložene tvrdí, že sme niečo zobralineoprávneneneprávomnezaslúžene: neodôvodnene, neoprávnene sa sťažuje na vedúceho; neprávom, nezaslúžene získal isté výhodyzbytočne: neodôvodnene, zbytočne sa na mňa hneváš, ja som to neurobilnepravdivoklamnefalošne (nezhodujúc sa s pravdou): nepravdivo, klamne, falošne ho obvinili z podvodufraz. nič po ničpre nič za nič(len tak) mne nič, tebe nič

    porov. aj neodôvodnený

    2. p. nadarmo 2


    nepravý 1. ktorý nemá (všetky) zodpovedajúce vlastnosti; iný ako ten, ktorý je skutočný, ozajstný, pravdivý (op. pravý) • falošný: nepravé, falošné zlato; nepravá, falošná srdečnosťklamnýnepravdivýpodvrhnutýkniž. lživý: uviedol klamný, nepravdivý dôvod; klamné lživé svedectvo; nepravdivý, lživý, podvrhnutý dôkaz vinyumelýstrojený (op. skutočný, naozajstný): prejavoval umelý, strojený záujem; nepravé, umelé zubyslepý (ktorý je iba istou náhradou; obyč. o výrobkoch, produktoch): slepý náboj (op. ostrý); slepý guláš, slepý oblokiron. takzvaný (op. skutočný, naozajstný): nepravá, takzvaná slobodanevlastný (op. vlastný): vystupoval pod nevlastným menom

    2. p. nesprávny, nevhodný


    zradný 1. ktorý zradil; svedčiaci o zrade • zradcovský: zradná, zradcovská vláda; zradcovský režimpodlýklamnýfalošnýpodvodný: falošné sľubyzlýpejor.: zapredaneckýprisluhovačskýpätolizačskýrenegátskyžoldnierskyjaničiarsky: zlý, zapredanecký čin; pätolizačské, renegátske správaniejudášsky: judášska službaodrodilskýodpadlícky (ktorý zradil národné cítenie): odrodilské, odpadlícke názorykniž. perfídny

    2. ktorý vzbudzuje pocit neistoty, strachu • zákernýnebezpečný: zradné, zákerné, nebezpečné úskaliahroznýhrozivýstrašný: hrozný, strašný vír


    kľampa p. neporiadnica


    neporiadnica expr. neporiadna žena • hovor. pejor.: šľampakľampašuchtadaromnicašlendriánkasubšt. bordelárka


    klampiar odborník na výrobu al. opravu rozličných predmetov z plechu • hovor. plechár (Vajanský)


    klampiarstvo klampiarsky odbor; klampiarska dielňa • hovor. plechárstvo


    klamstvo p. lož, klam 2, podvod


    lož úmyselne nepravdivý, zavádzajúci výrok (op. pravda) • klamstvo: šíriť lži, klamstvácigánstvonepravdanepravdivosťvýmyselexpr.: luhaninacigánčinahovor. blufkniž.: šaľbamystifikáciakniž. zried. oklam


    klan p. spoločnosť 2


    skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromovhovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcovkolónakonvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilovhúfexpr.: hromadakopakŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákovodb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)

    2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétovrad: patriť do radov bojovníkov za demokraciutím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcovdružina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družinatriedavrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvyzdruženie: združenie priateľov umeniastrana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve stranycelok: reprezentačný celokmužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvodružstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistovkruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poéziekrúžok (záujmová skupina): divadelný krúžokstav: učiteľský stavfrakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakciahŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕbyklan (pevne uzavretá skupina): vojenský klanmafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štábpeletónpelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónuhovor. partia: partia murárov, kartárovsubšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská gardakapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkovexpr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detípejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarovpejor.: bandagrupaperepúť: politické grupypejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcovsubšt. mančaft

    p. aj spoločnosť 2


    spoločnosť 1. súhrn spoločne žijúcich ľudí: antická spoločnosť, vývin ľudskej spoločnostispoločenstvo: mestské, vidiecke spoločenstvokniž. societa: slovenská societaverejnosťpospolitosť: pracovať v prospech verejnosti, pospolitosti

    2. záujmové, obyč. organizované zoskupenie ľudí al. inštitúcií: akciová spoločnosť, spoločnosť s obmedzeným ručenímspolok: záhradkársky, včelársky spolok; schváliť stanovy spolkuzdruženie: združenie rodičov a priateľov školyorganizácia: tajná organizáciaklub (obyč. menšia spoločnosť na pestovanie záujmovej činnosti): klub dôchodcov, športový klubjednota: telovýchovná jednotakniž. korporácia: verejná korporácialiga (spolková organizácia): Slovenská liga v Amerikezväz (spoločnosť vzniknutá na základe spoločných záujmov): zväz architektovkongregácia (združenie laikov v katolíckej cirkvi): Mariánska kongregáciakonferencia: Slovenská biskupská konferenciakongres: Svetový kongres Slovákovúnia (spojenie organizácií al. štátov): Európska úniaasociácia (spojenie organizácií rovnakého druhu): umelecká asociáciasyndikát (stavovská spoločnosť): syndikát novinárovobec (spoločnosť ľudí so spoločnými záujmami): obec spisovateľovzastar. beseda: umelecká besedadružstvo (organizácia na spoločnú činnosť): roľnícke, výrobné družstvoaliancia: aliancia podnikateľovfederáciakonfederácia (združenie organizácií): federácia rušňovodičov, konfederácia odborových zväzovklan (pevne uzavretá spoločnosť): rodinný klancech (spoločnosť ľudí rovnakých záujmov): cech taxikárovrad (skupina ľudí spojených spoločnými záujmami, vlastnosťami): patriť do radov bojovníkov za ľudské právahovor. akciovka (akciová spoločnosť): založiť akciovkucirk. konvent (združenie mníchov v kláštore): františkánsky konventhist. tovarišstvo: Slovenské učené tovarišstvohist. zádruha (staroslovanská spoločnosť spočívajúca na kolektívnej držbe pôdy niekoľkých rodín) • mafia (tajná teroristická spoločnosť): sicílska mafia zasa vyčíňala

    p. aj spoločenstvo 1


    klaňať sa 1. úklonom niekoho pozdravovať, robiť poklonu • ukláňať sa: klania sa, ukláňa sa úctivo všetkým prítomnýmpozdravovaťmenej vhodné zdraviť (s úklonom): s úklonom pozdravuje prichádzajúcehozastar. uklonkovať sa (Vansová)

    2. prejavovať mimoriadnu úctu • koriť sa: klaňajú sa mu, koria sa mu ako božstvuuctiť (si)vzdávať úctu: uctiť si krásu, vzdávať úctu krásecirk. adorovaťvzývať: adorovanie, vzývanie Bohaohýbať saohýnať sazohýbať sazohýnať sa (poddávať sa vôli niekoho): (z)ohýbať sa pred vrchnosťoufraz. zohýnať chrbát (servilne al. povoľne prejavovať pokoru) • pejor. plaziť sa (priveľmi úctivo, ponížene sa k niekomu správať): plazí sa pred šéfomexpr. podkiadzať: podkiadza vrchnosti


    pozdravovať 1. v spoločenskom styku prejavovať úctu, priateľstvo al. nadväzovať kontakt (obyč. ustálenou slovnou formou) • pozdravovať sa (komu): vždy ma pozdravuje, pozdravuje sa mi veľmi úctivo; pozdravujú nás, pozdravujú sa nám už zďalekamenej vhodné: zdraviť (koho) • zdraviť sa (komu): neviem, kto sa mi tak zdvorilo zdravilklaňať saukláňať sa (pozdravovať úklonom hlavy al. hornej časti tela; pozdravovať slovne): klania, ukláňa sa mi pri každom stretnutísalutovať (pozdravovať zdvihnutím ruky k čiapke) • hovor. zdravkať (pozdravovať pri pripíjaní): zdravkali si pri každom pohári

    2. prichádzajúceho kladne prijímať, obyč. slávnostne, s potešením • vítať: davy pozdravovali, vítali prezidentamenej vhodné zdraviť: vzácneho hosťa pozdravovali, zdravili volaním na slávu


    ukláňať sa 1. vychyľovať sa z danej polohy smerom dolu • skláňať sa: stromy sa ukláňajú, skláňajú vo vetreohýbať sazohýbať saohýnať sazohýnať sa (do oblúka) • prehýnať sa (v páse): zohýba sa pred ním v pokore; prehýba sa, prehýna sa až po zem

    2. ohýbaním v páse al. skláňaním hlavy prejavovať úctu • klaňať sa: pri pozdrave sa úctivo ukláňa, klaniapozdravovaťmenej vhodné zdraviť (s úklonom): s hlbokým úklonom pozdravuje predstavenéhozastar. uklonkovať sa (opakovanými úklonmi prejavovať úctu): uklonkovať sa pri každom kroku (Bodenek)


    vzývať kniž. 1. úpenlivo prosiť o pomoc vyššiu moc (v náboženskom zmysle) • kniž. invokovať: vzývať, invokovať Boha, svätýchnáb. adorovať

    2. prejavovať veľkú úctu, pokoru (obyč. Bohu, božstvu) • uctiť (si)klaňať sa: vzývať jediného Boha, uctiť si ho, klaňať sa munáb. adorovať: slávnostné adorovaniezbožňovať: zbožňovať, vzývať krásu


    klaný p. rozdvojený 2


    rozdvojený 1. vnútorne nejednotný (o človeku) • rozpoltenýrozpolenýrozlomený: byť rozdvojený, rozpoltený, rozpolenýpren. rozčesnutýrozoklaný; rozorvanýschizofrenickýrozštiepenýnevyrovnaný: rozdvojená, schizofrenická, rozštiepená osobnosťdvojpólovýdvojpolárny: dvojpólové, dvojpolárne myslenie

    2. rozdelený na dvoje • rozoklanýrozštiepený: rozdvojená, rozoklaná, rozštiepená bradadvojklanýklaný: dvojklaný nerv

    3. p. nejednotný


    klap 1. p. klop 2. p. kvap


    klop napodobňuje tupý zvuk vznikajúci pri náraze tvrdých predmetov, pri klopaní; naznačuje klopanie • klapklep: klop, klop, klap, klap, podkovičky klopali o dlážku; klep, klep, udieral kladivom po doskeťuk (napodobňuje al. naznačuje jemné klopanie): ťuk, ťuk, zaklopal na oblôčikcvak (napodobňuje al. naznačuje klopanie kovových predmetov, zubov a pod.): cvak, zámka zapadlaklap-klapklep-klepklop-klopklip-klop (napodobňuje al. naznačuje opakované klopanie)


    kvap napodobňuje kvapkanie vody al. tekutiny • klapčapčľap: dážď kvapkal na obločnú rímsu: kvap, kvap, klap, klap, čap, čap


    dariť sa 1. úspešne al. bez problémov sa vyvíjať • mať úspechbyť úspešný: práca sa mu darí, neos. darí sa mu v práci; má úspech, je úspešný v podnikanínapredovaťrobiť pokroky (kvalitatívne sa rozvíjať): napreduje, robí pokroky v učenírozvíjať savzmáhať sa: zahraničný obchod sa rozvíja, vzmáhaísťfungovaťhovor. klapať: nemčina mu ide; v podniku všetko funguje, klapeprosperovaťprospievať (obyč. hospodársky): firma prosperuje, prospieva už rokyrozkvitaťprekvitaťkvitnúť (výrazne sa dariť v nejakej oblasti): kultúra tu kvitne, prekvitá

    2. p. vodiť sa 1


    fungovať 1. byť v náležitej činnosti, byť v chode • byť v poriadkuísť: televízor funguje, idebežať (najmä o strojoch): motor dobre bežíhovor. klapať: spojenie nefunguje, nejde, neklapeslúžiť: prístroj ešte (dobre) slúži

    2. byť vo funkcii • figurovaťpredstavovaťmať platnosťplatiť: sloveso funguje, figuruje, platí ako prísudok vety; funguje ako vedúci, predstavuje vedúcehoreprezentovať (byť v istej oficiálnej funkcii): na konferencii nás reprezentuje ako historik


    klapať p. dariť sa 1, fungovať 1


    gombík 1. okrúhly predmet slúžiaci na zapínanie • gombička: sklený, ozdobný gombík, sklená, ozdobná gombička; prišiť gombík, gombičku

    2. súčasť mechanizmu ovládaná stláčaním • tlačidlo: stisnúť gombík, tlačidloklapka: telefónna klapka


    klapka p. tlačidlo, gombík 2


    tlačidlo súčasť mechanizmu ovládaná stláčaním • gombík: tlačidlo, gombík na telefónnom prístrojiklapka (tlačidlo na zapájanie rozličných prístrojov): klapka prijímača; expr. dzindzík (drobná súčasť niečoho, výčnelok a pod.): dať si spraviť ten dzindzík na vypínanie telefónu (Johanides)


    klapnúť vydať tupý zvuk pri miernom údere, pri zatváraní a pod. • klepnúťklopnúť: v telefóne klaplo, kleploexpr. chlopnúť: dvere chloplicvaknúťšťuknúťexpr. ťuknúť (pri náraze tvrdého predmetu vydať krátky, trochu ostrejšie znejúci zvuk): zámka cvakla, šťukla, ťukla


    klepnúť 1. vydať al. spôsobiť tupý zvuk pri miernom údere, náraze a pod. • klopnúť: dvere klepli, klopliklapnúťexpr. chlopnúť (pri zatváraní): zámka klaplacvaknúť (o ostrejšom zvuku): zuby cvakli, kľúč cvakolexpr. ťuknúť: v prístroji ťuklo; ťuknúť na oblok

    2. mierne udrieť (obyč. prstami) • klopnúť: klepnúť si na čelo; klopnúť kladivomexpr. chlopnúť: chlopol ho po prstochzaklepaťzaklopať (viac ráz): zaklepať, zaklopať na dverepoklepaťpoklopať (viac ráz a zľahka): poklepal ho po pleci


    klapotať p. klepať 1


    klepať 1. vydávať al. spôsobovať tupé zvuky (plynule v krátkych intervaloch) pri udieraní, narážaní a pod. • klopať: ďateľ klepe, klope zobákom; podpätky klepú, klopúklepotaťklapotaťklopotať: mlyn klepoce, klapoce; srdce klopoceexpr.: klepkaťklopkaťťukaťklekotať (jemne, mierne): klepká, klopká, ťuká na oblokcvakaťcvakotaťdrkotať (o zuboch): zuby mu cvakali, drkotali

    2. mierne udierať (obyč. prstami) • klopať: klepať, klopať na dvereexpr.: klepkaťklopkaťťukať: klepká na oblokpoklepávaťpoklopávaťexpr.: poklepkávaťpoklopkávaťpoťukávať (prerušovane, opakovane jemne klopať)

    3. miernym udieraním niečo robiť • vyklepávať: klepe, vyklepáva na stroji; klepať, vyklepávať plech, kosuexpr.: klepkaťklopkaťvyťukávať


    klas vrchná, semenná časť stebla obilnín al. tráv: jačmenný klasšúľok (klas, ktorého hlavná os je zhrubnutá): kukuričný šúľok, klasoklasok (olúpaný kukuričný klas) • klások (klas obilia): zbierať klásky


    dokonalý 1. ktorý je bez chýb, nedostatkov; svedčiaci o dokonalosti (op. nedokonalý) • bezchybnýperfektný: dokonalý, bezchybný produkt; dokonalá, bezchybná, perfektná anglická výslovnosťdôkladný (op. povrchný): dôkladná práca, dôkladná kontrolavzornýukážkovývýstavný (ktorý dokonalosťou slúži ako vzor): vzorný, ukážkový poriadok; výstavný exemplárdobrýideálny (aký má byť, aký je ideálom): dobré, ideálne manželstvovynikajúciznamenitýmajstrovský (hodný majstra) • virtuózny: vynikajúce, znamenité ovládanie nástroja; majstrovské, virtuózne herectvobravúrnybrilantný: bravúrna, brilantná interpretácia, analýzaprvotriednysuverénny: prvotriedny, suverénny odborníkpravýnaozajstnýskutočný (aký naozaj má byť): pravý, naozajstný, skutočný džentlmenhovor.: celýhotový (ktorý už dosiahol náležité vlastnosti): z chlapca je už celý, hotový mužušľachtilý (esteticky dokonalý): ušľachtilé tvaryexpr. stopercentnýsubšt. bezvadný • slang. klasa

    2. p. absolútny, úplný 2


    klasa p. trieda 1, 2, ročník


    ročník školský stupeň navštevovaný počas jedného roka žiakmi rovnakého veku a vzdelania; žiaci tohto stupňa: druhý ročník gymnázia; piate ročníky majú voľnotriedaslang. klasa (postupný ročník s rovnakým vyučovacím programom na stredných a základných školách; žiaci tohto stupňa): postúpiť do vyššej triedy; tretie triedy pôjdu na výlet


    trieda 1. skupina ľudí, vecí al. javov so spoločnými znakmi zoskupená podľa istých kritérií • vrstva: spoločenské triedy, vrstvy; rozličné vekové triedy, vrstvykategória: platové kategórie zamestnancov; zaradiť niečo do istej kategóriedruh: rozličné druhy stromovstupeň: odborník prvého stupňaslang. klasa (Jesenská)

    2. vyučovacia miestnosť v základnej a strednej škole: slávnostne vyzdobená triedaučebňa: v nových učebniach sa začalo vyučovanieštud. slang. klasa

    3. p. ročník 4. p. ulica


    znalec kto sa v niečom dokonale vyzná: znalec histórie, znalec vínaodborníkšpecialista (človek vyškolený v istom odbore): poradiť sa s odborníkom; pripravovať špecialistovexpert (odborný znalec): súdny expertmajster: majster slova, majster na autášpička (vynikajúci odborník): svetová špička v ekonómiiautorita (uznávaný odborník): odvolať sa na autorituhovor. kapacita: primár našej nemocnice je kapacitahovor. jednotkaexpr. suverén: vo svojom odbore je suverénexpr.: kanónkaliber: byť vo fyzike kanónexpr. veličinahovor. expr. eso: vedecké esohovor. expr. fachmanhovor. expr. macher: to je skúsený macherzastar. znateľ (Záborský)slang. klasa


    klasicistický p. klasický 2


    klasický 1. vzťahujúci sa na kultúru starých Grékov a Rimanov • antický: klasický, antický spisovateľ; klasická, antická tvárzried. staroklasický: staroklasická literatúra

    2. vzťahujúci sa na klasicizmus ako umelecký smer • klasicistický: klasický, klasicistický sloh, štýl; klasicistická strohosť

    3. majúci trvalú hodnotu, nepodliehajúci času • trvalýhodnotný: klasické, trvalé, hodnotné dielavážny (o hudbe) • operný (o speve) • osvedčený: osvedčený materiálzaužívaný: pripravovať víno zaužívaným spôsobom

    4. p. typický, vzorový


    osvedčený 1. ktorý sa už viackrát použil, uplatnil s dobrým, vyhovujúcim výsledkom • overenývyskúšaný: osvedčená, overená cesta; vyskúšané receptyklasický (dávno osvedčený): osvedčený, klasický receptspoľahlivý (na ktorý sa dá spoľahnúť): spoľahlivá metódaexpr. vychodený: vychodené cestičky

    p. aj spoľahlivý

    2. p. skúsený


    typický ktorý má vlastnosti typu; ktorý niekoho, niečo výrazne charakterizuje (op. netypický, atypický) • charakteristickýpríznačnýšpecifickýsymptomatický: typické, charakteristické sfarbenie; otcovo typické, charakteristické, príznačné gesto; charakteristická, príznačná roztržitosťrázovitý: rázovitá slovenská dedinaklasickýukážkovýpren.: čítankovýučebnicový: klasický, ukážkový prípad; klasická ukážkaneskl. kniž. par excellence [vysl. ekselans]: pedant par excellencepríslovečnýpovestnýznámy (o výraznej, všeobecne známej vlastnosti niekoho, niečoho): príslovečná, povestná, známa francúzska zdvorilosť; povestný, známy anglický humor


    vzorový slúžiaci ako vzor • exemplárny: vzorový, exemplárny prípadpríkladný: príkladné potrestanieukážkový: ukážkový výtlačokreprezentatívnyklasickýkabinetný


    hodnotiaci ktorý hodnotí, posudzuje schopnosti, spôsobilosť a pod. • kvalifikačný: hodnotiaca, kvalifikačná komisiaklasifikačnýznámkovací (založený na známkovom hodnotení): klasifikačná, známkovacia škálaatestačný


    klasifikačný p. hodnotiaci


    hodnotiť zisťovať hodnotu, význam a pod. niekoho, niečoho • posudzovaťzhodnocovať: hodnotili, posudzovali súčasnú situáciu na trhukvalifikovať (obyč. odborne): kvalifikovať prácu učiteľaoceňovať (kladne hodnotiť): oceňovali jeho výkonmerať: svoj úspech meria vynaloženou námahouvážiťzvažovať (dôkladne): vážili, zvažovali každé umelcovo slovohovor. šacovaťodhadovať (hodnotiť odhadom): šacovať, odhadovať hodnotu obrazubilancovať (súhrnne): bilancovali výsledky prácekritizovať (hodnotiť poukázaním na chyby, nedostatky): kritizovať stav hospodáreniaklasifikovať (o školskom prospechu, výkone a pod.): žiaka klasifikovali na jednotkubodovať (hodnotiť počtom bodov): bodovať súťažiacichpozerať (sa)hľadieťdívať sa: Ako sa pozeráš, ako hľadíš na tú vec?zastar. taxovať


    klasifikovať 1. p. triediť 2. p. známkovať, hodnotiť


    počítať 1. zisťovať počet, množstvo; vykonávať matematické úkony • rátať: gazdiná počíta, ráta husi; žiaci počítajú, rátajú príklady spamätikalkulovať (počítať podľa rozličných údajov): kalkulovať náklady na stavburiešiť (počítať zložitejšie úlohy): riešiť rovnicuzastar. počtovať: kto počtuje, ten gazdujehovor. zastar. rechnovať

    2. myslieť na niečo ako na možné • rátať: treba počítať, rátať s tým, že bude pršaťmať na zretelibrať do úvahy: máme na zreteli, berieme do úvahy matkino slabé zdravienezabúdať (na niečo)

    3. mať vieru v niečo, čo sa má uskutočniť v budúcnosti • rátať: počítala, rátala, že si chlapca získamyslieť (si)mieniťveriťdúfať: myslel (si), mienil, veril, že jeho námietky prijmúnazdávať sadomnievať sapredpokladať: nazdávať sa, domnievať sa, že všetko pôjde dobrekalkulovať (vypočítavo rátať s niečím): kalkulujú s tým, že na chybu nik nepríde

    4. na základe osobného úsudku al. istých znakov dávať do istej skupiny • rátať: nepočíta, neráta ho medzi svojich priateľovzaraďovaťzahŕňať: prácu v záhrade zaraďujeme, zahŕňame do aktívneho oddychuzastar. počitovať: počituje i seba k rodinepokladaťpovažovať: pracovitosť pokladá, považuje za jeho základnú vlastnosťmať za: vždy ho mala za slabochahodnotiť: hodnotia ho ako čestného človekahovor. držať: Prečo ma držíš za nevedomého?posudzovaťklasifikovať: posudzuje, klasifikuje sa to ako priestupok

    5. požadovať istú sumu • rátaťúčtovať: počítať, rátať, účtovať za kus 20 Skfakturovať (istú sumu požadovať faktúrou): fakturovali nám za tovar viac, ako sme predpokladali


    posúdiť urobiť si al. prejaviť úsudok o niečom, dospieť k istému názoru o niečom; urobiť odborný posudok • zhodnotiťohodnotiť: posúdiť, zhodnotiť situáciu ako dobrú; chlapcov výkon posúdili, ohodnotili vysokooceniť (kladne posúdiť): ocenil našu spoluprácu ako vzornúkvalifikovať (obyč. odborne posúdiť spôsobilosť, hodnotu a pod.): kvalifikovať prácu stavbárovrecenzovať (posúdiť umelecké, vedecké al. iné dielo) • klasifikovaťoklasifikovať (obyč. známkou vyjadriť posúdenie výkonu, najmä v škole): diplomovú prácu (o)klasifikovali veľmi dobreodhadnúť (približne posúdiť hodnotu, veľkosť a pod. niečoho): odhadnúť hĺbku jazera; zle odhadnúť situáciuzvážiťuvážiť (porovnávaním posúdiť): zvážiť, uvážiť všetky možnosti, okolnostipozrieť (sa)podívať sa: treba sa pozrieť, podívať na vec aj z inej stranyusúdiť (urobiť si úsudok): z danej situácie usúdil, že nemá zmysel ďalej čakať


    triediť dávať, zaraďovať niečo do príslušnej rovnorodej skupiny, triedy • roztrieďovaťklasifikovať (systematicky): triediť tovar, zrno; klasifikovať javy, rastliny (do kategórií)hovor. škatuľkovať (často neprimerane, násilne): mladých autorov vopred škatuľkujehovor. zastaráv.: sortírovaťsortovať (podľa druhu, akosti, veľkosti a pod.): sortírovať ovocierozdeľovaťusporadúvať (podľa istého kritéria): rozdeľuje žiakov podľa abecedy; usporadúva javy chronologickydeliťzaraďovať: tovar delí, zaraďuje podľa akostizoraďovať (zaraďovať v tom istom poradí): zoraďuje športovcov podľa výkonupreberať (oddeľovať vhodné od nevhodného): preberať šošovicu, zemiaky


    zatriediť podľa istých kritérií dať do rovnorodého celku • zaradiť: tovar zatriedili, zaradili do prvej cenovej triedyroztriediťpotriediť (rozdeliť na skupiny): ovocie treba najskôr roztriediť, potriediť podľa kvalityhovor. expr.: zaškatuľkovaťrozškatuľkovať (mechanicky zatriediť): literárne diela sa nedajú zaškatuľkovaťutriediťklasifikovať (systematicky zatriediť): klasifikovanie, utriedenie javov, rastlínzadeliť: žiakov zadelili do skupín podľa záujmovzačleniť (urobiť súčasťou celku): všetko začleniť do systému


    známkovať hodnotiť známkou, známkami • klasifikovať: známkovanie, klasifikovanie žiakov, športovcov


    klásť umiestňovať niečo niekam (obyč. do ležiacej polohy) • dávať (na nejaké miesto): kladie, dáva jedlo na stôlstavať: stavia pred neho pohárukladať (na svoje miesto al. v istom poriadku): ukladá bielizeň do skrinenakladať (v istom množstve al. s cieľom prepraviť): nakladá drevo do pece, uhlie do vagónapodkladať (klásť pod niečo): tanier podkladá pod šálkuprikladať (umiestňovať, pridávať k niečomu): prikladá k tanieru príbor; prikladať k žiadosti dokladyzakladať (do určitej polohy): zakladá si ruky za chrbátodkladať (nabok al. na svoje miesto): odkladá klobúk a sadá sivykladať (znútra von al. na vyvýšené al. prístupné miesto): vykladá tovar na pultsádzať (klásť prudkým pohybom): sádže chlieb do peceexpr. kydať (vo veľkom množstve, neusporiadane, neporiadne a pod.): kydá jedlo na tanierznášaťniesť (o vtákoch a niektorých iných živočíchoch): klásť, znášať, niesť vajcia


    nakladať 1. umiestňovať s cieľom prepraviť • klásťdávať: nakladali, kládli tovar do kontajnerovvykladať (hore): vykladať debny na nákladné autosubšt. ládovať: ládovali uhlie do vagónov

    2. umiestňovať niekde v istom množstve • dávaťklásť: nakladal drevo do pecenapchávaťtlačiť (pchaním): napchával knihy do taškyexpr.: kydaťváľať (vo veľkom množstve): kydala, váľala všetko na kopu

    3. špeciálnou úpravou chrániť pred skazením • konzervovať: nakladané, konzervované uhorkyzavárať

    4. porov. prikázať 5. p. zaobchádzať


    sádzať 1. umiestňovať, dávať niečo niekam prudkým pohybom rúk • hádzať: sádže, hádže halušky z lopára do vody; sádže, hádže guľky do jamkyklásť: sádzať, klásť chlieb do peceexpr. fŕľať: fŕľa guľku za guľkou do plytkej jamky

    2. typ. zhotovovať sadzbu na sádzacom stroji: sádzať článok petitomtlačiť (zhotovovať tlač, rozmnožovať tlačou): tlačiť knihy, noviny


Pozri výraz KLÄ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: ock, ifaw, fhk, abipecs, ovo, , af, fig, snh, ś, lss, å ã f, pch, as, kl
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV