Synonymá slova "kaãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 1711 výsledkov (15 strán)

  • dlážka rovná spodná plocha miestnosti; krytina tejto plochy • podlaha: hlinená, linoleová dlážka, podlahazem: papier spadol na zemzastaráv. dlažba


    zem 1. (astron. pís. Zem) obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: obyvatelia zemezemeguľa: obísť celú zemeguľusvet: cesta okolo svetaglóbus

    2. vynorená časť zemského povrchu nad hladinou svetového oceána: v diaľke sa objavila zempevnina (pevná, suchá zem): vystúpiť z lode na pevninusúš: cestovať po súšisucho: pohyb na mori i na suchu

    3. plocha, miesto, po ktorom chodíme: ležať na zemi, zdvihnúť niečo zo zemedlážkapodlaha (rovná spodná plocha miestnosti): zametať dlážku, podlahu, zem

    4. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny: kamenistá zempôda: obrábať pôduhlina (zem vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka hlinaíl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá zem) • čiernozem (veľmi úrodná humusová zem tmavej farby) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • humus (úrodná vrstva zeme s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • odb. zemina: kompostovaná zeminakniž. prsť: prsť z bojiska

    5. p. pole 1 6. p. štát


    dĺžka 1. lineárny rozmer niečoho (najmä v horizontálnom smere): dĺžka priamky, šnúryzried. dlžina (Ondrejov)expr. dĺžava (veľká dĺžka): dĺžava kanála (Gabaj)zried. zdlžina: dva rady dosák po celej zdlžine siene (Figuli)zastar. zdĺžka (Vajanský)

    2. trvanie v čase • odb. kvantita: slabičná dĺžka, kvantita


    rozmer 1. hodnota udávajúca jednu z troch hodnôt (dĺžka, výška al. šírka) • mieradimenzia: rozmery, dimenzie štadióna; telesné mieryrozloha (plošný rozmer): pole má rozlohu 10 harozsah (plošný rozmer): rozsah záhradyvýmera (rozloha určená meraním): výmera bytuveľkosť (priestorový, plošný rozmer): roztriediť veci podľa veľkostišírka (rozmer niečoho v horizontálnej rovine kolmo na pozdĺžnu os): šírka ulicedĺžka (lineárny rozmer): dĺžka miestnostivýška (rozmer niečoho vo vertikálnom smere): výška múruhĺbka (rozmer niečoho vo vertikálnom smere dolu al. v horizontálnom smere dovnútra): hĺbka javiskaobjemkniž. volúmen (priestorový rozmer): objem nádobyformát: formát papiera

    2. stupeň istého javu • intenzitarozsah: povodeň nadobudla veľké rozmery, veľkú intenzitu, veľký rozsahobjem: objem priemyselnej výrobydimenzia: časové dimenzieveľkosťhĺbka: veľkosť, hĺbka citu


    zdĺžka p. dĺžka 1


    dobehnúť 1. behom al. veľmi rýchlo prísť • pribehnúť: dobehol, pribehol do školy načaskniž. al. expr.: dojachaťprijachať: vlak dojachal do staniceexpr.: dopáliťdotrieliťpritrieliť: deti dotrielili do jedálneexpr.: dorútiť saprirútiť sadohnať saprihnať sadovaliť saprivaliť sadohrnúť saprihrnúť sadosypať sadomlieť sa (rýchlo a vo väčšom množstve): skupina sa dorútila do vlakudocválaťpricválaťdoklusaťpriklusaťpriharcovaťhovor.: dorajtovaťprirajtovať (dobehnúť cvalom, klusom; o koňoch al. o jazdcoch; expr. rýchlo dobehnúť, o ľuďoch): kone docválali celkom spotené; dorajtovať na koni; skupina docválala, priharcovala so smiechomexpr.: doletieťpriletieť (rýchlo dobehnúť, obyč. na dopravnom prostriedku): doleteli na aute, ale hneď zasa odišliexpr.: dofičaťprifičaťdofrčaťprifrčaťdofrňaťprifrňaťdofrnknúťprifrnknúťdobrnknúťpribrnknúť (nečakane, náhle, rýchlo, nevítane a pod.) • expr.: dofuňaťprifuňaťdofukotaťprifukotaťdofučaťprifučaťdopachtiť sapripachtiť (pribehnúť s námahou): pes dofučal, prifučal, dopachtil sa s vyplazeným jazykomexpr.: dokúriťprikúriť: dokúril k nám celý napajedenýexpr. pribziknúť (Hviezdoslav)expr.: dohrmieťprihrmieťdorapčaťdohrčaťprihrčaťdohrkotaťprihrkotaťdohrmotaťprihrmotaťdohrmotiťprihrmotiťdohučaťdorachotiťzried. prihartusiť (dobehnúť s hrmotom): vozy dohrčali, dorachotili do dvoradoraziť (dobehnúť al. prísť): dorazil do cieľa poslednýexpr.: pribrnieťpribežkať (o dieťati)

    2. nahradiť niečo zameškané • dohoniťdohnať: dobehol, dohonil celé učivo; dohnal stratený časnadbehnúť: musí nadbehnúť, čo zameškala

    3. behom prísť včas • dostihnúť: dobehol, dostihol kamaráta na ulicidohnaťdohoniťdochytiť: nedohonila, nedochytila posledný autobushovor. chytiť: len tak-tak chytili vlaknadbehnúť (dobehnúť kratšou cestou): nadbehli skupinu skratkou

    4. p. oklamať 3


    pribehnúť behom sa niekam dostať, expr. prísť (obyč. rýchlo) • dobehnúť: pribehnúť, dobehnúť do cieľa prvýkniž. al. expr.: prijachaťdojachať: vlak prijachal, dojachal do staniceexpr.: pritrieliťdotrieliť: nestačil pritrieliť, dotrieliť načasexpr.: prihnať sadohnať saprirútiť sadorútiť saprivaliť sadovaliť saprihrnúť sadohrnúť sa (rýchlo a v množstve): odkiaľsi sa prihnala, prirútila, privalila črieda dobytkapricválaťdocválaťpriklusaťdoklusaťpriharcovaťhovor. prirajtovať (pribehnúť cvalom, klusom; o koňoch al. o jazdcoch): kone pricválali, docválali celkom spotené; prirajtovať, priharcovať na bielom koniexpr.: priletieťdoletieť (rýchlo pribehnúť, obyč. na dopravnom prostriedku): prileteli, doleteli na aute, ale hneď zasa odišliexpr. dopáliť (nečakane, náhle pribehnúť): dopálil na oslavu v poslednú chvíľuexpr.: prifičaťdofičaťprifrčaťdofrčaťprifrňaťdofrňaťprifrnknúťprifrngnúťdofrnknúťdofrngnúťpribrnknúťdobrnknúť (nečakane, náhle, rýchlo, nevítane a pod.) • expr.: prifuňaťdofuňaťprifukotaťdofukotaťprifučaťdofučaťpripachtiť (pribehnúť s námahou): pes prifuňal, dofuňal, prifučal, dofučal s vyplazeným jazykomexpr. prikúriť: nahnevaný prikúril večer k námexpr. pribzinknúť (Hviezdoslav)expr.: prihrmieťdohrmieťprihrčaťdohrčaťprihrkotaťdohrkotaťprihrmotaťdohrmotaťprihrmotiťdohrmotiťzried. prihartusiť (pribehnúť s hrmotom): koč so svadobníkmi prihrmel, prihrčal do dvora; vozík dohrkoce, dohrmotí medzi poslednýmidoraziť (dobehnúť al. prísť): bežec dorazil do cieľa tretíexpr.: pribežkaťpribrnieť (Hviezdoslav; o dieťati) • expr. zried. pritrtúňať (Jesenská)


    dobiela, dobielučka, dobielulinka, dobielunka, dobieluška p. bielo


    dobleda, dobledučka, dobledulinka, dobledunka, dobleduška p. bledo 1


    dočkať p. počkať 1, 2


    počkať 1. zotrvať istý čas v očakávaní niekoho al. niečoho • vyčkať: počkali, vyčkali na vhodný okamihdočkať: doma sme počkali, dočkali na otcov návrat; dočkáme, kým všetci odíduzried. pomeškať (Švantner)postriehnuť (si)postriezť (si) (tajne, skryte počkať): postriehnuť, postriezť si na dievča, na korisť

    2. prejaviť trpezlivosť pri niečom • dočkaťvyčkaťmať strpenie: s kúpou treba ešte počkať, dočkať, vyčkať; počkajte, buďte trpezliví, majte strpenie, vrátim všetkopozhovieťzhovieťzried. prehovieť (trpezlivo počkať): úžerník mu už nechce pozhovieť, zhovieťprečkaťvydržať (počkať do konca): treba prečkať, vydržať a neprenáhliť saodložiť (niečo na neskorší čas): konečné riešenie sme ešte odložili, ešte sme s ním počkali


    dočkať sa čakaním stráviť dlhší čas do konca niečoho • vyčkaťpočkať: asi sa ich návratu nedočkám, asi ich návrat nevyčkám, nepočkámprečkať: prečkali roky biedy v pokoredožiť sa (zaživa sa dočkať): dožil sa synovej promóciezried. dočakať sa


    vyčkať 1. p. dočkať sa 2. p. počkať 1, 2, vydržať 1


    vydržať 1. zotrvať v nejakej činnosti, v nejakom stave (obyč. napriek prekážkam, ťažkostiam) • vytrvať: vydržal, vytrval v štúdiu iba rok; vydržať, vytrvať bez spánku celú nocpretrvaťprežiť: kresťanstvo pretrvalo, prežilo stáročiaudržať sazachovať sauchovať sa (pred zánikom, zmenou a pod.): potraviny sa dlho udržali, zachovali, uchovalivystáťobstáť (vydržať stáť): vystojí v rade celé hodiny; dieťa nemohlo ani chvíľu obstáťobsedieť (vydržať sedieť) • byť trpezlivý: musíš byť v tréningu trpezlivývyčkať: vyčkať do koncaostaťzostať: ne(z)ostal s nami nikexpr.: pretárať sapretĺcť sa: dajako sa už do jari pretárame, pretlčiemeexpr. vybiediť (s biedou vydržať): ledva sme bez pomoci vybiedilivydolieťudolieť

    2. nepodľahnúť, nepoddať sa niečomu (nepriaznivému, zaťažujúcemu a pod.), byť schopný prijať niečo ťažké • zniesťuniesťzvládnuť: vydržať, zniesť psychický nápor; myslel, že vysoké tempo nevydrží, nezvládneuvládať (vystačiť so silami): ešte uvládzem bežať s mladýmiodolaťubrániť sa: veril, že pokušeniu odolá, že sa pred ním ubráni; most zaťaženiu odolal, vydržal hostrpieťvytrpieťpretrpieť (vydržať utrpenie): všeličo musela od muža strpieť, vytrpieť; pretrpieť veľa príkoria

    3. ostať v istom (dobrom) stave, na istej úrovni • vystačiťvyjsť: s chlebom ešte vydržíme, vyjdeme, vystačímezachovať sauchovať sa: počasie sa už sotva zachová, sotva vydržípotrvať (mať trvácnosť): pahreba potrvá do rána


    ostať 1. nevzdialiť sa z miesta • zostať: (z)ostať v miestnosti, na ulicizdržať sapobudnúť (istý, obyč. dlhší čas): na návšteve sa zdržali iba krátko; v cudzine pobudol rokkniž. zotrvať: Zotrvajte na svojom mieste!poostávaťpozostávať (o viacerých osobách, veciach): niektorí po(z)ostávali až do koncapoet. zdlieť (Hviezdoslav)pristaviť sa (zastaviť sa a ostať na krátky čas): pristaviť sa u susedovprečkať (čakaním stráviť čas na jednom mieste): prečkať dážď pod strechou, ostať pred dažďom pod strechou

    2. byť stále v nezmenenom stave • zostaťzotrvaťpoet. strvať: (z)ostal, zotrval vo svojom presvedčení až do koncavydržaťvytrvať: vydržal, vytrval v hneve celý deň; vydržal, vytrval verný po celý časexpr. prischnúť (stať sa trvalým znakom): prischla mu prezývka tučniakudržať sazachovať sauchovať sa: sneh sa udržal; voda sa zachovala, uchovala čistápoostávaťpozostávať (vo väčšom množstve): rany mu po(z)ostávali na celom tele

    3. p. zvýšiť (sa)2 4. p. ocitnúť sa


    prečkať 1. p. počkať 2, ostať 1 2. p. prežiť 1


    prežiť 1. existovať, byť niekde za isté obdobie • stráviť: mladosť prežila, strávila na vidiekuprečkať (kratší časový úsek): vzburu prečkať v cudzineodžiť (prežiť úsek života): 10 rokov odžil vo väzeníexpr.: preživoriťprevegetovať (prežiť v nedostatku, živorení): cez vojnu sme dajako preživorili, prevegetovaliprebiediť (prežiť v biede, chudobe): prvé roky musel v meste prebiediťexpr. prehniť (prežiť v nečinnosti): celý mesiac prehniť v nemocnici, na dovolenkeprebiť saexpr.: pretĺcť sapretárať sapretrápiť sa (prežiť s ťažkosťami): chlapec sa sám dajako na univerzite prebil; už sa len pretlčieme, pretrápime, hoci sme prišli o majetokexpr. zried. pretrepať sa (Vajanský)

    2. stať sa účastníkom niečoho (obyč. negatívneho, zlého, ťažkého) • zažiť: prežiť, zažiť v detstve veľa bitkyskúsiťokúsiťzakúsiť: u cudzích skúsil, okúsil veľa poníženia; skúsiť, zakúsiť šťastie, slávuposkusovaťpozažívaťpoprežívať (všeličo prežiť): na cestách poskusoval, pozažíval všelijaké príhodyprekonaťprestáťvystáťpodstúpiťzniesťvydržať (niečo nepriaznivé): prekonal, prestál, vydržal v rodine veľa príkoriapretrpieťvytrpieťexpr. preskákať: pretrpieť, preskákať choroby, neúspechyprejsť (čím): prejsť peklom koncentrákovprecítiť (citovo prežiť, citom preniknúť): precítiť nešťastie druhého; precítiť hudbu

    3. dlho ostať živý, žiť dlhšie ako iný • pretrvať: stromy prežili, pretrvali stáročia; prežil, pretrval dlhšie ako vlastné deti


    dodatok niečo dodatočne pripojené, pridané • doplnokdôdavok: dodatok k zápisnici, doplnok k smernicidoložka (dopĺňajúci doklad): overovacia doložkaklauzula: klauzula k zmluveprípisok (písomný dodatok k textu) • príloha (tlačovina pripojená ako dodatok): beletristická príloha časopisupostskriptum (dodatok pripojený v liste) • dôvetok (dodatočná poznámka) • doslov (záverečný text knihy): doslov k novému vydaniuepilóg: epilóg k básnickej zbierkedospev (záver básnického diela) • prídavok (čo sa pridáva): mydlo s prídavkom glycerínuprísada (látka, ktorá sa do niečoho pridáva): penivá prísada do kúpeľaingredienciakniž. apendixexpr.: prívesokprílepok: garáž je tam ako prílepok


    doložka p. dodatok


    dodávka 1. dopravovanie niečoho objednaného na určené miesto: dodávka uhlia, zemiakovprísun: prísun materiálu na stavbudonáška: donáška mlieka

    2. p. automobil


    donáška p. dodávka 1


    dodnes do dnešného dňa • podnes: stratil reč, dodnes, podnes sa mu nevrátilahovor. dodneška: dodnes, dodneška som na to nezabudoldoteraz (do tohto času): dodnes, doteraz mi nevrátil peniazedosiaľposiaľdoposiaľ: až dosiaľ, posiaľ, doposiaľ sa mu darilo


    dodneška p. dodnes, doteraz


    doteraz označuje prítomnosť ako koncovú hranicu (deja); do tejto chvíle, do tohto času, do súčasnosti (op. odteraz) • dosiaľposiaľ: až doteraz, dosiaľ bol medzi nimi pokoj; dosiaľ, posiaľ sa nevrátil z prácedoposiaľzried. poteraz: doposiaľ, poteraz sa im nepodarilo vyhraťzastar. potiaľto (Timrava, Vajanský)zatiaľ (ukazuje, odkazuje na koncovú časovú hranicu): zatiaľ robila už v troch podnikochdodnespodneshovor. dodneška (do dnešného dňa, do súčasnosti): dodnes, podnes sme ho ešte nevideli; dodneška nevrátil knihynár.: dovčuľdovčuľkadosaváďposaváďdoposaváď


    dohneda, dohnedasta, dohnedkasta dohnedučka, dohnedulinka, dohnedunka p. hnedo


    dohovárať pripomínať niečo s výčitkou • dovrávať: márne mu dohovárali, dovrávali za neskoré príchodyvyčítaťvyčitovaťmenej vhodné vytýkať (prísnejšie dohovárať): vyčítali jej nevďačnosťmentorovaťpoúčať (nevhodným, povýšeneckým spôsobom dohovárať): mentorovaním nič nedosiahnešnapomínaťhovor. predhadzovať: napomínali ho za klamstvo; predhadzovali jej, že sa nestará o detikarhaťhrešiť (prísne dohovárať za nesprávne konanie): karhala syna za bitkárstvoexpr.: krstiťmydliťharušiťharusiťfraz. prehovárať/hovoriť do dušefraz. expr.: vyhadzovať na očičistiť žalúdok (niekomu) • subšt. pucovať


    vytýkať p. vyčítať2


    doklad 1. preukazná listina: osobné dokladydokument: predložiť dokumentyosvedčenie (písomný doklad s úradným potvrdením niečoho): osvedčenie o štátnom občianstvepotvrdenie: vystaviť potvrdenie o zaplatenípotvrdenka: preukázať sa potvrdenkoupreukaz (doklad obsahujúci dôležité údaje): vodičský preukazpreukážka (doklad, ktorý o niečom svedčí, na niečo oprávňuje): preukážka na zľavu cestovnéholegitimácia (doklad, ktorým sa preukazuje totožnosť, členstvo a pod.): občianska legitimáciavysvedčenie (doklad potvrdzujúci istú skutočnosť): lekárske vysvedčeniecertifikát: zdravotný certifikátzastaráv. písmo: mať písma v poriadkuhovor. papier: osobné papierekniž. zastar. svedectvozastar. kvitanciahovor. pejor. bumážka

    2. čo ukazuje pravdivosť istej skutočnosti • dôkaz: ten čin je dokladom, dôkazom jeho vernosti, oddanostipotvrdenieprejav: prejav láskydokument: dokument priateľstvailustrácia: uviesť ako ilustráciukniž. svedectvo: svedectvo pracovitosti


    preukaz doklad s dôležitými osobnými údajmi, ktorým sa preukazuje totožnosť, členstvo, oprávnenie na isté úkony a pod. • legitimácia: občiansky preukaz, občianska legitimácia; čitateľský preukaz, čitateľská legitimáciapreukážka (preukaz, ktorý o niečom svedčí, na niečo oprávňuje): preukážka na zľavu cestovného

    p. aj doklad 1


    preukážka p. preukaz, doklad 1


    domáhať sa s úsilím chcieť niečo dosiahnuť • dožadovať sa: domáhať sa, dožadovať sa spravodlivostinaliehaťvymáhať: naliehal, aby ho povýšili; vymáhal povýšeniehlásiť sauchádzať sa: hlásila sa o svoje práva; uchádzať sa o prácužiadaťpožadovať (výrazne sa domáhať): žiadať právne zárukydotierať (dotieravo sa domáhať) • hovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na riaditeľa, aby zmenil projektexpr.: domŕzaťdolípať (neodbytne sa domáhať) • doprosovať saexpr.: pýtkaťprosíkaťproskaťmodlikať (domáhať sa prosbami): doprosoval sa až na ministerstvefraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu


    pýtať 1. obracať sa na niekoho so žiadosťou, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • žiadať: pýtať, žiadať peniaze na dar; odsúdený pýta, žiada milosť; pýtať si, žiadať si od mamy večerupožadovaťvyžadovať (nástojčivo): robotníci požadujú, vyžadujú vyššie mzdy; požadovať súhlas na niečoprosiť (zdvorilo, úctivo pýtať): chlapec si prosí od rodičov peniaze na výletexpr.: žobraťžobroniťprosíkaťproskať (úpenlivo pýtať): žobral, žobronil ešte o pár korúnexpr. vystíhať (Jesenská)expr.: skuhraťdrankaťdrančať (nástojčivo pýtať): skuhre, dranká od dedka peniazemámiťexpr. lúdiť (neodbytne) • vypytovaťvypytúvať (ustavične pýtať)

    2. p. prosiť 3. p. žobrať 1


    žiadať 1. predkladať nejakú žiadosť (ústne al. písomne, úradne al. súkromne), uplatňovať nárok na niečo • požadovať: žiadame, požadujeme splnenie podmienok; žiadať, požadovať disciplínu v školevyžadovaťdožadovať sadomáhať sa (nástojčivo žiadať): vyžadujú od nás, aby sa škody napravili; domáhajú sa svojho právadovolávať savolať (naliehavo, úpenlivo žiadať): dovolávať sa pomoci, slobody, volať o pomoc, volať po sloboderobiť si nárokynárokovať si: robí si nároky na odmenu; nárokuje si výhodychcieť (vyjadrovať želanie, túžbu, aby sa niečo uskutočnilo): chcem od teba sľub; Možno od nás chcieť toľké odriekanie?kniž. postulovať (stavať požiadavku): postulujeme uplatnenie nášho stanoviskaexpr.: zaprisahaťzaprisahávať (nástojčivo žiadať): Zaprisahám, zaprisahávam ťa, neprezraď ma!

    2. predkladať nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • pýtať: žiada, pýta od rodičov podporu; žiadajú, pýtajú ma o pomocvypytovaťvypytúvať (ustavične žiadať) • prosiť (úctivo, zdvorilo žiadať): prosiť o prepáčenie, o milosť, o vyhovenie, o strpenieexpr., často pejor.: proskaťprosíkaťprosinkať (ponížene žiadať): nebudem sa vám prosíkať, pros(in)kaťexpr. zried. žiadostiť (Figuli)naliehaťvymáhať (dôrazne žiadať): naliehajú na nás, aby… ; vymáhať si zľavu

    3. nevyhnutne potrebovať (obyč. o veci) • žiadať sivyžadovať (si): vina (si) žiada potrestanie; dom (si) už žiada, vyžaduje opravupýtať sisubšt. koledovať (si): priam si koledoval o to nešťastie


    žobrať 1. zadovažovať si životné potreby prosením milodarov od iných • prosiť o almužnu: bol nútený žobrať, prosiť o almužnufraz.: chodiť po žobraníchodiť po pýtaní: na konci života musel chodiť po žobraní, po pýtanífraz.: chodiť z dom na domchodiť z dom do domuchodiť po dobrých ľuďochzastaráv. pýtať (Rázus)zastar. kveštovať (pýtať milodary pre kláštor, pren. pýtať milodary vôbec)

    2. expr. ponížene prosiť • expr.: žobroniťproskaťprosíkať: žobrať, žobroniť o milosť; pros(í)kal, aby ho dali študovaťexpr. pýtkať (Rázus)expr. modlikať (úpenlivo prosiť) • expr. orodovať (za niekoho, za niečo): neprišli sme modlikať, orodovať, ale žiadať svoje právaexpr.: škamraťškemraťskuhraťdrankať (nástojčivo pýtať): deti skuhrú o sladkosti; dranká od otca peniazefraz. expr.: kľakať si na kolenákľačať na kolenách (pred niekým) • expr.: skučaťskuvíňaťkňučať: Prečo toľko skučia, kňučia, žobrú?


    domäkka, domäkučka, domäkulinka, domäkunka, domäkuška p. mäkko 1


    dootĺkať p. otĺcť 1


    otĺcť 1. tlčením, údermi poškodiť (obyč. na povrchu) • obiť: otĺcť, obiť riadpootĺkaťpoobtĺkaťpoudieraťdoudieraťdootĺkať (viac vecí, na viacerých miestach): pootĺkané, poudierané ovocie; doudierané kolenáobtĺcť (dookola): obtĺcť farbu, lak z niečohoexpr.: oplieskaťotrepať: oplieskané, otrepané hrnce

    2. údermi, palicou odraziť; ráňaním zhodiť • obiťobtĺcť: o(b)tĺcť, obiť murivo; otĺcť, obiť orechyoráňaťobráňaťodroniťzroniťzráňaťzbiť (plody zo stromu): oráňať, odroniť jablká, zráňať gaštanypootĺkaťpoobtĺkaťpoobíjaťpoodbíjaťporáňaťpozrážaťpozhadzovaťpostŕhať (postupne, viac vecí)

    3. porov. zbiť 3


    doprava1 premiestňovanie osôb a nákladov dopravnými prostriedkami • prepravatransport: cestná, letecká, železničná doprava, preprava; cestný, letecký, železničný transportprevoz: prevoz chorého do nemocniceprevážka: prevážka výletníkov cez riekudovoz (privezenie niečoho): zaplatiť za dovoz nábytkutranzit (doprava cez cudzie územie)


    prevážka p. doprava1


    doskákať p. skončiť 2


    skončiť 1. uskutočniť poslednú fázu, koniec niečoho, doviesť do konca (op. začať) • dokončiťukončiťzakončiť: robotu sme skončili, ukončili o hodinu skôr; prednášku dokončil, zakončil citátomkniž.: dokonaťzakľúčiť: začaté dielo autor už nestihne dokonať, zakľúčiťnár. pokončiť: pokončiť vec razom (Kukučín)dovŕšiťzavŕšiťzvŕšiť (na najvyššiu mieru, úplne): víťazstvo dovŕšime, z(a)vŕšime oslavoukorunovať (s úspechom): korunovať dielo oslavouuzavrieťuzatvoriť (urobiť definitívny koniec, záver niečoho): uzavrieť, uzatvoriť besedu, sympóziumabsolvovať (vychodiť školu, štúdium, kurz a pod.): gymnázium úspešne absolvovalskoncovať (niečo nepríjemné, neželateľné, zdĺhavé a pod.): skoncujeme naše hádky; skoncovať s neporiadkamiprerušiť (predčasne): prerušiť ťarchavosťprestať: prestať, skončiť s robotou

    2. mať zlý koniec • hovor. expr. dobačovaťdogazdovaťdoskákať: skončiť na šibenici, v nemocnici; už sme dobačovali, doskákali; takýmto spôsobom rýchlo dogazduješ

    3. p. umrieť


    dosucha, dosuchučka, dosuchunka, dosuchulinka p. nasucho 2


    dotýkať sa 1. uskutočňovať tesné spojenie dotykom • dotkýnať satýkať sa: dotýkala sa, dotkýnala sa rukou stola; Netýkaj sa, nedotýkaj sa ma!chytať (dotýkať sa rukou): chytala látky a vyberala tú najjemnejšiuhovor. expr. babrať: babrať si chrastuhovor. expr. baštrngovať: Nebaštrngujte okolo variča!

    2. p. týkať sa 1 3. porov. zasiahnuť 1


    chytať 1. brať obyč. do ruky al. rúk • uchopovať: chytá, uchopuje šálku do obidvoch rúkdotýkať sa: dotýkať sa pecesiahaťčiahať (naťahovať ruku s úmyslom chytiť): siaha za peňaženkou; čiaha za knihouzmocňovať sa (mocou, silou, šikovnosťou a pod. chytať): zmocňuje sa mikrofónuschytávaťexpr.: chmátaťschvátaťpopadať (prudko, náhle chytať): chmáce dievča okolo pása; schytáva, popadá dieťa za rukyexpr.: chytkaťpochytkávaťchmatkaťchvatkaťchňapkať (jemne chytať): dieťa chytká okraj stola; psík chňapká ňufáčikom po rukeochytávaťohmatávaťoblápaťexpr.: obchytkávaťohmatkávaťoblapkávať (chytať dookola): zvedavo obchytáva, obchytkáva novú hračku; oblapkávať dievča; ohmatkáva nové šaty

    2. ísť, bežať za niekým s úmyslom zadržať ho • naháňať: chytať, naháňať zlodejalapaťhoniť (usilovať sa dostihnúť niekoho, niečo): lapať, honiť zverprenasledovaťstíhať: prenasledovanie, stíhanie vinníkov

    3. porov. chytiť, zmocniť sa 2


    siahať 1. naťahovať ruku za niečím s úmyslom vziať to al. dotknúť sa toho • čiahať: siaha, čiaha za perom; siaha, čiaha si do vreckaohmatávaťexpr.: macaťomaciavať (hmataním skúmať): neohmatávajte, neomaciavajte tovardotýkať sa (uskutočňovať pritom bezprostredný fyzický kontakt): dieťa sa rado dotýka všetkého, na všetko siahadosahovaťdočahovaťnaťahovať sanačahovať sa (vystierať ruku za niečím trocha od tela vzdialeným): nič mu nedá pokoja, všetko dosahuje, dočahuje; naťahuje sa, načahuje sa za dozretým ovocím, za cigaretouexpr. chmatkať: chmatká po kľučkeexpr. chniapať (prudko siahať) • nár. chaporiť sa (za dačím)

    2. zaujímať miesto po istú hranicu, po istý bod a pod. • čiahať: burina nám siaha, čiaha po kolená; dejiny mesta siahajú do stredoveku; pamäť mi až ta nečiahadosahovaťdočahovať: voda mu nedosahuje, nedočahuje ani po pászried. začahovať: lúče slnka začahovali až k nám

    3. upotrebúvať na istý cieľ, s istým zámerom: siaha za nedovolenými prostriedkamipoužívaťvyužívať (často vo svoj prospech): používa, využíva klamstvo; v hneve siaha za silnými výrazmi, používa silné výrazy


    spájať sa 1. dávať sa dovedna, dokopy, do celku • spojovať sa: chodníky sa na konci hory spájajú, spojujúzlučovať sa: dva kolektívy sa zlúčilischádzať saschodiť sazbiehať sa (utvárať jeden celok, jeden prúd): ulice sa schádzajú, zbiehajú v ostrom uhlestretať sa: chodníky sa ďalej stretajústýkať sadotýkať sa (dostávať sa tesne k sebe): rieka sa stýka s cestou, dotýka sa cestysplývaťzlievať sa (o zvukoch, farbách, citových prejavoch a pod.): hlasy splývali s hukotom lietadla; strach splýval, zlieval sa s radosťouodb. fuzionovaťkniž.: snúbiť sadružiť sa: krása sa v nej snúbi, druží s dobrotoukniž. zastar.: pojiť sareťaziť sa (spájať sa za sebou, do reťazca): atómy sa reťaziakniž. páriť sa: tma sa so svetlom páribiol. kopulovať (o bunkách)

    2. uzatvárať spojenectvo • združovať sahovor. grupovať sa: spájajú sa, združujú sa, grupujú sa v krúžku ochrancov prírodyzoskupovať saorganizovať sa: mladí sa zoskupujú, organizujú v spolkochpráv. spolčovať sapejor. spantávať saexpr. spriahať sa (spájať sa so zlým úmyslom): zistil, že viacerí sa spriahajú proti nemuhovor. kontaktovať sa (nadväzovať vzájomné styky): kontaktuje sa s mnohými ľuďmi

    p. aj spolčovať sa

    3. dostávať sa do súvislosti, spojitosti • súvisieťmať súvis: výlet sa mi spája s príjemnými zážitkami; všetko súvisí, má súvis so všetkýmvzťahovať sa (byť vo vzťahu k niekomu, niečomu): na počasie sa vzťahujú rozličné pranostiky


    susediť byť v bezprostrednej blízkosti niečoho, niekoho, byť v susedstve: izba susedí s kuchyňou; v stanoch sme susedilidotýkať sa (o niečom plošne rozloženom): pozemky sa pri lese dotýkajúhraničiť (mať spoločné hranice): hraničíme s viacerými štátmi; chotár hraničí s cintorínom


    týkať sa 1. byť vo vzťahu k niekomu, niečomu • dotýkať savzťahovať sa: táto záležitosť sa nás netýka, nedotýka, nevzťahuje sa na násplatiť: výčitka platí aj vámsúvisieťmať súvis (byť vo vzájomnom vzťahu): s prázdninami súvisia dovolenkypadať: zodpovednosť padá na váshovor. tangovať: to ma netangujespájať sa (dostávať sa do súvislosti): udalosť sa spája s otcovou smrťoupatriť (byť určený niekomu, niečomu): posúdenie prípadu patrí všetkým

    2. p. dotýkať sa 1


    súvisieť byť vo vzájomnom vzťahu, patriť spolu • mať súvis: obidve udalosti tesne súvisia, majú súvis; tieto veci vôbec nesúvisia, nemajú nijaký súvisspájať sa (dostávať sa do súvislosti): vynález telegrafie sa spája s ďalším technickým pokrokomvzťahovať satýkať saviazať sa (byť vo vzťahu k niečomu, niekomu): na každé ročné obdobie sa vzťahujú, viažu rozličné pranostiky; ide o vec, ktorá sa týka nás všetkých, ktorá súvisí s nami všetkýmizastar. stýkať sa


    dovčera do včerajšieho, predchádzajúceho dňa • do včerajška: výstava trvala dovčera, do včerajška


    dovčuľ, dovčuľka p. doteraz


    dozajtra do zajtrajšieho, nasledujúceho dňa • do zajtrajška: musíte to spraviť dozajtra, do zajtrajška


    dožičiť si rád si užiť niečo dobré • dopriať sidovoliť si: dožičí si, dopraje si, dovolí si drahú dovolenku; môže si veľa dovoliťpopriať si: deti si popriali dostatok spánkupohovieť siexpr.: povoliť sipovoľkať si (dožičiť si oddych): pohovela si pri káve


    oddýchnuť si 1. oddať sa oddychu po istej činnosti (obyč. na osvieženie, nabratie síl) • odpočinúť si: zastavil sa, aby si oddýchol, odpočinulzrekreovať sa (dlhší čas a obyč. mimo domova) • relaxovať sa (telesne al. duševne sa uvoľniť) • pohovieť si (s pôžitkom si oddýchnuť): pohovieť si v kresle pri kniheexpr.: povoliť sipovoľkať sipolebediť si (dopriať si pohodlia, oddať sa nečinnosti): času majú dosť, prečo by si nepovolili; poobede si trocha povoľkalivydýchnuť sihovor. expr. odfúknuť si: vydýchli sme si, odfúkli sme si, môžeme robiť ďalejpospať si (oddýchnuť si spánkom) • fraz. expr. zaviazať si sadlo (oddýchnuť si po jedle) • urobiť si pohodlie

    2. pocítiť úľavu, zbaviť sa napätia • vydýchnuť si: oddýchol si, vydýchol si, až keď prácu odovzdaluvoľniť sa (zbaviť sa napätia)


    drancovačka p. lúpež


    lúpež násilné odňatie cudzej veci • zbojstvo: páchať lúpeže, zbojstvázastar. zbojhovor. pejor. lup: zboj, lup nazývali hrdinstvomhovor. expr.: rabovačkarabovka (hromadné lúpenie) • hovor. drancovačka


    drážka p. žliabok 1, zárez


    zárez stopa po zarezaní: hlboký zárez v kmenirez: rez britvouvrubvrúbok (zárez v minulosti na rováši): označiť vrubom, vrúbkom strom na zoťatierováš (zárez na palici, na ktorej sa v minulosti značilo zaplatenie dane) • vryp (stopa po rýpaní): vrypy na sklezákres (zárez v dreve) • žliabok (zárez na súčiastkach, nástrojoch a pod.): koleso so žliabkomryha: ryhy na dlážkedrážka (zárez na spojenie, vloženie, vedenie niečoho): vypíliť drážku


    žliabok 1. vyhĺbenina na rozličných nástrojoch, súčiastkach • ryhabrázda: žliabok, ryha na kovovej platnizárezdrážkavrúbok (na spojenie, vloženie, vedenie niečoho) • hovor. zastar.: fugafalc: fugy na šindli

    2. porov. žľab


    driapačka p. páračka


    páračka žena, ktorá pára perie • driapačka: u susedov sa schádzajú páračky, driapačky


    drobnička p. správa1


    správa1 danie niečoho na vedomie • zvesť: správa, zvesť o banskom nešťastí; dozvedieť sa radostnú zvesťnovinanovotanovosťtrocha expr. novinka (nová správa): mám pre vás novinu, novotu, novinku z domovachýr (správa šíriaca sa ústnym podaním): kolujú všelijaké chýryinformácia (správa na poučenie): získať o niečom obšírne informáciehlásenie (stručná služobná správa): podať hlásenie o splnení úlohyoznámenieoznam (písomná správa, obyč. úradná al. verejná): dostať oznámenie o rozsudku; na tabuli visí oznamdezinformácia (nepravdivá správa): šíriť dezinformáciehovor. hláška (neoverená správa): po meste sa rozširujú hlášky o pučizastaráv. raport (služobná správa, obyč. ústna): prijať raportkniž. referencia: podať o niekom referencienotickadrobničkadrobnosť (krátka, drobná správa v tlači) • anonsa (správa v tlači napr. o programe divadiel, koncertov a pod.) • komuniké (úradná správa): záverečné komuniké z rokovaniadepeša (dôležitá rýchla správa): depeša veľvyslancaposolstvo (správa odovzdaná poslom): priniesť posolstvoodkaz (správa odovzdaná prostredníctvom niekoho): ústny, písomný odkazreferát (obšírna analytická správa): predniesť hlavný referát na konferenciipovesť (zvesť šírená ústnym podaním): šla o ňom povesť, že…hovor. fáma (obyč. nepravdivá správa): šíriť o niekom fámyklebeta (ohovárajúca, osočujúca správa): babské klebetyreč (nepravdivá, nepodložená správa): neverí všelijakým rečiamavízo: dostať avízohovor. expr.: šuškandašepkanda (tajné rozširovanie nepravdivých informácií): nepriateľská šuškanda, šepkanda


    drožka p. povoz


    povoz voz so zapriahnutými zvieratami • záprah: po ceste idú povozy, záprahypoťah: konský poťahdostavník (v minulosti dopravný prostriedok ťahaný koňmi) • drožka (v minulosti ľahký nájomný povoz na osobnú dopravu): najať si drožkufiaker (nájomný povoz ťahaný párom koní)

    p. aj koč


    družica 1. dievča v slávnostnom oblečení pri svadobnom, pohrebnom a pod. obrade • družička

    2. teleso krúžiace okolo väčšieho kozmického telesa • satelit: družica, satelit Zeme; umelé satelityobežnicaplanéta (nebeské teleso obiehajúce okolo Slnka): Zem je obežnicou, planétou Slnkasputnik (sovietska umelá družica Zeme)


    družička p. družica 1


    družka žena žijúca s mužom v spoločnej domácnosti bez sobáša • konkubína


    drviť 1. údermi, tlakom a pod. deliť na kúsky • tĺcťroztĺkaťrozbíjať: drvil, tĺkol lieskovcetrieštiť (na kusy): trieštiť ľadrozmieľaťmlieť (na prach; v mlynčeku, mlyne): mlieť koreniešrotovať (nahrubo): šrotovať kukuricu, staré železopučiťrozpúčaťmliaždiťdláviťgniaviťexpr. degviť (obyč. niečo mäkké): mliaždiť, dláviť hrozno na muštnár. drvoliť

    2. p. ničiť 2 3. i drviť sa p. učiť sa 1


    tĺcť 1. prudkými údermi niečo niekam umiestňovať • zatĺkaťvtĺkaťvbíjať: tlčie, zatĺka klinec do dosky; vtĺka, vbíja kôl do zemezarážaťvrážať: zaráža kôl do pôdy, vráža klin do steny

    2. údermi drobiť, rozdrobovať; takýmto spôsobom znehodnocovať, ničiť • drviťroztĺkaťrozbíjať: tĺcť, drviť, roztĺkať skaly, zrno, korenie; rozbíjať, tĺcť poháre pri umývaníexpr.: trieskaťtrepaťdrúzgať: v hneve všetko trieska

    3. p. biť 1–3 4. p. pulzovať


    trepať 1. uvádzať do prudkého pohybu neupevnenú časť niečoho • trepotať: vták trepe, trepoce krídlamimykaťšklbať (trhane): kôň myká, šklbe chvostomtriasťpotriasaťhádzať: triasť, hádzať hlavourozhadzovať: rozhadzovať rukami

    p. aj kývať

    2. expr. údermi, hádzaním znehodnocovať • roztĺkaťrozbíjaťroztrepávaťtĺcťexpr. trieskať: trepe, roztĺka hrnce, taniere; roztrepáva, tlčie, trieska riad o zem

    3. uvoľňovať vlákno z textilných rastlín • trieťvytrepávať: trepať, trieť ľan; vytrepávať, trepať konope

    4. p. biť 1 5. p. hádzať 1, 2 6. p. šľahať 2 7. p. teperiť 8. p. tárať


    trieštiť 1. údermi, nárazmi porušovať celistvosť a rozdrobovať na kusy • rozbíjaťroztĺkať: trieštiť, roztĺkať ľad, skalydrviťtĺcť (na menšie kúsky): drviť, tĺcť korenieštiepať (po vrstvách): štiepať skaly

    2. robiť nejednotným, rozháraným • rozptyľovaťrozdeľovaťrozdrobovať: trieštia, rozptyľujú svoje sily; rozdeľuje, triešti spoločnosťkniž. atomizovať


    držadlo prostriedok, súčiastka na držanie • držiak: kovové držadlo, kovový držiak lampyrúčka: rúčka kufrarukoväť: rukoväť mečaucho: hrniec s uchamičrienka: vykladaná črienka nožaporiskotoporisko (dlhšie držadlo pracovného náčinia): porisko, toporisko sekery, lopatyzried. topor: topor sa dolámalkosisko (držadlo kosy): nabiť kosu na kosiskoodb.: násadanásadka (žrď, žŕdka na držanie nástroja)


    rúčka p. držadlo


    duť súvisle a jednosmerne sa pohybovať (o vetre) • fúkaťfučaťdúchať: vietor duje, fúka od severufičaťsvišťaťhvízdať (vydávať pritom vysoký tón): vzduch svišťal okolo násviaťvanúť (s menšou intenzitou): veje teplý vetríkpodúvaťpofukovaťpovievať (chvíľami): od rieky povieval chladvíchoriťvíchriť (s veľkou intenzitou): búrka víchrila za nociburácaťhučať (vydávať aj dunivé zvuky): vietor buráca, hučí


    dýchať 1. naberať vzduch do pľúc a vypúšťať ho • odb. respirovať: dýchať, respirovať zhlbokavdychovaťodb. inspirovať (naberať vzduch) • vydychovaťodb. exspirovať (vypúšťať vzduch z pľúc) • dúchaťfúkať (dýchať so zdôraznením výdychu): dúchať, fúkať si do dlanídychčaťfučaťodfukovaťsupieť (prudko a rýchlo dýchať): dychčali od námahyexpr.: fuňaťfunieťfukotaťzdýmať (ťažko, namáhavo dýchať): tlačí vozík a ťažko funí, zdýmaexpr. zried. dychotať

    2. p. žiť 1 3. p. vyžarovať 2


    fúkať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • dúchaťprúdiť: od severu fúka, dúcha chladný vietorviaťvanúť (s menšou intenzitou): veje, vanie teplý vánokduťfučaťfičať (s väčšou intenzitou): severák duje, fučí celú nocexpr.: fujačiťfukotať (silne) • pofukovaťpodúvaťpoduchovaťpovievať (chvíľami, s menšou intenzitou): už od rána začalo pofukovať, podúvaťťahaťpoťahovaťprefukovaťpredúvaťprevievať (obyč. menej intenzívne a cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje, ťahá, poťahuje

    2. púšťať vzduch obyč. zúženými perami • dúchať: fúka, dúcha do polievkynafukovať (napĺňať vzduchom): fúka do lopty, nafukuje loptu

    3. hovor. prudko vypúšťať vzduch z nosa (a tým uvoľňovať hlien) • siakať: fúkať, siakať do vreckovkyodfukovať: ustavične odfukuje, utiera si nos


    siakať prudko vyrážať vzduch z nosa a tým uvoľňovať hlien • hovor. fúkať (op. smrkať): hlasno siaka, fúka do vreckovkyodfukovať (viac ráz za sebou) • expr. trúbiť: trúbil ako slon


    viať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • vanúť: veje, vanie teplý južný vietorfúkaťdúchať: fúka, dúcha chladný vietorfučaťfičaťduť (s väčšou intenzitou): severák fičí, duje celú nocťahaťtiahnuťprúdiť (obyč. jedným smerom): od hory ťahá chlad; do izby prúdi vzduchexpr. fukotať (silne) • pofukovaťpodúvaťpoduchovaťpovievaťzavievať (obyč. menej intenzívne): vietor príjemne pofukuje; z kuchyne zavieva vôňa koláčovprefukovaťpreťahovaťpredúvať (obyč. cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje

    2. vlnivo sa pohybovať vo vetre • povievať: v oknách vejú, povievajú záclonylietaťpoletovaťpoletúvaťtrepať satrepotať sa: stužky jej poletujú okolo hlavy; trepoce sa jej šatkapren. plápolať: zástavy plápolajú vo vetrepoet. vlať


    dvoriť usilovať sa získať náklonnosť dievčaťa, ženy • uchádzať samať sa: dvoril jej už dlho; o dievča sa vytrvalo uchádzal; mal sa k nej, okolo nej celý večerzaliečať salichotiťlíškať saexpr. hrkútať (dvoriť rečami): zaliečal sa, hrkútal kolegyniamhovor.: nahovárať sikurizovaťbrať (na niekoho): nahováral si kamarátku; kurizoval študentkám; bral na blondínyflirtovať (ľahkomyseľne, nezáväzne dvoriť): flirtuje s každou ženouzvádzať (navádzať na ľúbostný vzťah): zvádzal tanečnicuhovor.: krútiť satočiť saexpr. obletovať (upozorňovať na seba stálou prítomnosťou): krúti sa okolo mladých dievčathovor. expr.: páliťopaľovaťťahať (za kým): páli za počernými brunetami; opaľuje každú sukňusubšt. baliť


    líškať sa usilovať sa získať niečiu priazeň vychvaľovaním al. inými prejavmi • zaliečať sa: líškajú sa, zaliečajú sa vedúcemulichotiťrobiť poklonyhovor. robiť komplimenty: nelichoť mi toľko; robí ženám komplimentyhovor. cigániť sa (niekomu): dieťa sa cigáni, aby dostalo darčekpredchádzať sinadbiehať (líškať sa s cieľom mať z toho úžitok): predchádzať si vedúceho; nadbiehať vedúcemupodlizovať sa (pokrytecky): podlizuje sa riaditeľovihovor. kurizovaťexpr.: okiadzaťobkiadzať (niekoho) • pritierať sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sanár. podkiadzať: okiadza majstra s úmyslom získať výhody; pritiera sa, šmajchluje sa majstrovipejor.: pochlebovaťpodkladať sapoklonkovať (sa)službičkovaťprisluhovaťfraz. natierať/mazať niekomu med okolo ústfraz. lízať päty (niekomu; servilne sa líškať): podkladá sa, poklonkuje šéfovi; líže päty všetkým nadriadenýmzried. lízať: hoc ma lížeš, predsa ty nebudeš vicišpánom (Kalinčiak)nár. expr.: fatinkovať safatinovať sa: fatinkoval sa dievčaťupejor. krútichvostikovať (Hviezdoslav)


    podlizovať sa vychvaľovaním, lichôtkami a pod. si získavať niečiu priazeň • pochlebovaťpodkladať sa: podlizuje sa, pochlebuje, podkladá sa šéfovilíškať sazaliečať salichotiť: najprv ho urazil a teraz sa mu líška, zalieča; do očí jej lichotí a za chrbtom ju ohováraexpr. zried. pochlebkovaťfraz. expr. lízať pätypejor. poklonkovať (sa) (ponížene si získavať priazeň) • nadbiehaťpredchádzať si: nadbiehať významným ľuďom, predchádzať si významných ľudíhovor. pejor. krútichvostikovaťhovor. iron. komprdovaťhovor. expr. šmajchlovať savulg. pchať sa do zadku/do riti


    zaliečať sa pozorným správaním, prejavovaním obdivu usilovať sa získať priazeň, sympatiu, lásku niekoho (obyč. na vlastný prospech): zaliečať sa darmi, úsmevmihovor.: krútiť sa (okolo niekoho) • mať sa (okolo niekoho, k niekomu) • cigániť sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sa: dieťa sa šmajchluje matke, aby mohlo ísť s kamarátmi vonexpr. obšmietať sa: obšmietať sa okolo vrchnostiflirtovať (nezáväzne prejavovať ľúbostný záujem): iba s ním flirtujedvoriťhovor. kurizovať (žene): dvorí jej, kurizuje, ale oženiť sa s ňou nechcelíškať sapodlizovať sapochlebovaťpodkladať sa (obyč. neúprimne a na vlastný prospech) • lichotiť (slovne) • nadbiehať (vnucovať svoj obdiv, uznanie): nadbieha predstavenýmpredchádzať si: predchádza si rodičov nevestyexpr. zastar.: fatinovať safatinkovať sa: Ako sa jej len fatin(k)uje!


    egreš tŕnistý záhradný ker; dužinatý plod tohto kra • hovor. pôľka


    pôľka p. egreš


    ekzém lek. druh kožnej choroby • lišaj: mať na nohe ekzém, lišajvyrážka (vo všeobecnosti)


    vyrážka chorobná zmena kože al. sliznice: svrbivá vyrážka, telo pokryté vyrážkamipupenecpupienokuhor: mať pupence, pupienky, uhry na tvárivriedokvýsyp (drobné vyrážky na pokožke): detský výsypekzémlišaj (nákazlivá kožná choroba) • lek.: erupciaexantémlek. akné (hnisavý zápal mazových žliaz kože, najčastejšie na tvári)


    fajka náčinie, z ktorého sa fajčí: napchať si fajkuzape-kačka (fajka s hlinenou hlavičkou) • čibuk (krátka turecká fajka) • porcelánka (fajka z porcelánu) • debrecínka (starší druh fajky) • hovor. gypsovka (fajka z gypsu) • penovka (fajka z morskej peny) • zastar. pípa (Vajanský)hovor. ľuľka


    ľuľka p. fajka


    fákať 1. p. špiniť 2 2. p. nadávať 1


    nadávať 1. hovoriť ostré, urážajúce slová (niekomu al. na adresu niekoho, niečoho) • hromžiť (na niekoho, na niečo): nadával kolegovi, na kolegu; hromžil na neporiadkyexpr.: papuľovaťgrobianiťšprihaťšľakovaťbrýzgaťhromovať (na niekoho, na niečo): každému papuľuje, grobiani; šprihal, brýzgal mu do očí jedovaté slová; hromoval na nespravodlivosťhovor. šimfovať: šimfoval na vedúcuhovor. expr. pyskovať: nič sa mu nepáči, jednostaj pyskujepejor.: brechaťštekaťhavkať (na niekoho): brechali, štekali na sebaexpr. fákať (Vajanský)haniťhanobiťtupiťohovárať (nadávať na niekoho v jeho neprítomnosti): hanil, hanobil pamiatku otcaexpr.: špiniťočierňovať: špinil celú rodinurúhať sa (komu, čomu; hrubo nadávať na niečo posvätné): rúhal sa Bohu, nebu

    2. v nespokojnosti používať hrubé výrazy • hrešiť: nadáva, hreší ako pohanhromžiťhromovaťzlorečiť: stále len hromží, zlorečíkliaťpreklínať (nadávať s kliatbami): preklína nebo i zem; kľaje ako kočišhovor. expr. bohovať: bohoval, až sa hory zelenali


    srať hrub. 1. zbavovať sa výlučkov • det. al. zjemn. kakať: kakať do plienokkonať veľkú potrebumať stolicuvyprázdňovať savyprázdňovať si čreváklásť (na kopu) • niž. hovor.: ondiťondieťondiaťhovor.: špiniťšpintaťexpr.: fákaťhnusiťhrub. sviniť: psy svinia v parkutrúsiť (o vtákoch a zvieratách) • lajniť (o dobytku)

    2. p. mrzieť, hnevať


    špiniť 1. robiť špinavým, spôsobovať znečistenie niečoho • robiť špinuznečisťovať: pri varení špiní veľa riadu; deti robia na dvore špinu; znečisťovať horu odpadkamipoškvrňovať (škvrnami): poškvrňovať obrus vínomhovor. expr.: babraťzahnusovať: zahnusuje si, babre si ruky farbou, maltouexpr.: sviniťšpintať: nedávajú pozor, všetko svinia, všade špincúexpr.: gebriťkyckať (jedlom al. niečím riedkym): omáčkou si gebrí, kycká košeľuexpr.: fafraťfúľaťmazať (blatom, prachom): pri hre si fúľa nohavice, maže topánkypejor. cundrať: cundrať si šatyexpr.: čubraťšubrať (špiniť niečím riedkym, obyč. blatom): čubreš si, šubreš si okraj sukne v špinavej vodeexpr. mastiť (častým al. neopatrným chytaním niečoho): mastí si knihy, písanky

    2. hovor. vypúšťať z tela výkaly • hovor.: klásťšpintaťhrub. sviniťvulg. srať: psy špinia v parkudet. kakaťexpr.: fákaťhnusiť: fáka si do vlastného hniezda; kačky hnusia po celom dvoretrúsiť (vypúšťať trus; o vtákoch a zvieratách): holuby trúsia na oblokylajniť (o dobytku) • vyprázdňovať si črevávyprázdňovať sa

    3. p. haniť


    falošný 1. ktorý sa pretvaruje, ktorý nezmýšľa ani nekoná úprimne (o človeku); svedčiaci o takýchto vlastnostiach (op. úprimný) • neúprimnýpokrytecký: báť sa falošných, neúprimných, pokryteckých ľudí; falošná, neúprimná, pokrytecká žičlivosťdvojakýdvojtvárnykniž. jánusovský (ktorý má dve tváre): dvojaké, dvojtvárne správanie; jánusovská tvárexpr. obojakýpren. pejor.: obojživelnýobojživelnícky: obojaký, obojživelný, obojživelnícky človekjudášsky: judášsky bozkpejor. farizejský: farizejská láskaúskočnýľstivýprešibanýexpr. prefíkaný (používajúci úskoky, lesť, faloš, vypočítavosť): vidno jej v očiach úskočnú, ľstivú, prešibanú, prefíkanú povahupren. expr. cigánsky (o falošných očiach) • expr.: potmehúdskyzastar. potmehúdly: potmehúdsky úsmevnepravýpejor. takzvaný: nepraví, takzvaní priateliaúlisný (vtieravo milý a pritom neúprimný) • pejor. potuteľný: úlisný úsmev

    p. aj neverný

    2. dopúšťajúci sa podvodu, založený na podvode, nepravde, klame (op. pravdivý) • podvodnýklamný: falošný, podvodný posol; podvodné, klamné údaje, faktypodvodníckyklamlivýpren. expr. cigánsky: naletieť na podvodnícke, klamlivé, cigánske sľubynepravý (op. pravý) • fingovaný: nepravý prorok, fingovaná adresakniž. lživý: lživá demokraciapejor. takzvaný: takzvaná slobodakrivýnepravdivýkrivoprísažný (týkajúci sa obyč. právnych, súdnych záležitostí): krivá prísaha, nepravdivé obvinenie, krivoprísažné svedectvofalšovanýsfalšovaný (získaný falšovaním): falšované peniaze, sfalšovaný podpis

    3. vyvolávajúci zdanie pravosti (op. pravý) • nepravý: falošné, nepravé vrecko; falošné, nepravé zlatoslepý (bez pravého určenia): slepý náboj, slepá chodbaumelý: umelé zuby, mihalnicekašírovaný (zhotovený ako napodobenina obyč. z papiera): kašírované rekvizitypren. zastar. talmový

    4. p. chybný 2, nesprávny


    kašírovaný p. falošný 3


    fascinovať veľmi pôsobiť na zmysly a tým pútať pozornosť • upútavaťpriťahovaťstrhávaťlákať: stále ho fascinuje, priťahuje, láka predstava víťazstva; upútava, fascinuje ma myšlienka na odplatukniž. pútať: na výstave ho púta elektronikaočarúvaťoslňovaťomamovaťkniž. okúzľovať (v dotyku s niečím krásnym, príjemným): fascinuje, očarúva ma pohľad na Tatry; oslňuje ho krása dievčaťauchvacovať: prítomných uchvacuje východ slnka


    lákať 1. p. vábiť 2. p. mámiť 2


    ľakať p. strašiť 2


    mámiť 1. zbavovať jasného vedomia silným pôsobením na zmysly • omamovať: jar mámi, omamujeopájaťopantávať: les ho opantával opojnou vôňouhovor. šialiť: víno šiali hlavuexpr.: omračovaťomárať: omračuje ho krása prírody; mozog mu omára sladká opojnosť

    2. usilovať sa dostať niečo od niekoho • lákať: stále mámi, láka od otca peniazevábiť (lákať pútaním pozornosti): vábi ho k sebeťahať: ťahal informácie od kolegovexpr.: drankaťdrančaťpýtkaťvyťahovaťhovor. expr. pumpovať (nástojčivo pýtať): drankala na nové šaty; postupne z nej vyťahoval všetky tajomstvá; pumpovať peniaze od niekohokniž.: lúdiťvyludzovať

    3. p. klamať 2


    nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učeniaponúkaťnúkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť sipodnecovať (niečo): podnecoval vzburupovzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do koncavyvolávaťprebúdzaťvzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národunutkaťkniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísťnašepkávaťšepkaťnahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciunavádzaťlákaťvábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výletvyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovorilhovor.: ťahaťpriťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robotemaťviesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovalipoháňaťnaháňaťhnaťnáhliťsúriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otecexpr.: badúriťduriť: duril všetkých do prácenútiťdonucovaťprinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať


    plašiť 1. vyvolávať pocit strachu, naháňať strach • strašiťľakaťdesiť: plaší, straší, ľaká deti strašidlamiznepokojovať (vnášať nepokoj): znepokojovať niekoho zlými správamiexpr.: mátaťmátožiťbalušiť: máta, mátoží ho predstava neúspechu

    2. vyvolávaním strachu dostať niekoho, niečo preč odniekiaľ • odháňaťvyháňaťduriť: plašiť, odháňať, vyháňať škorce z čerešnerozháňať (vyvolaním strachu rozptyľovať na všetky strany): pes rozháňal ovceodstrašovaťkniž. pudiťzapudzovať: odstrašovať, pudiť dobiedzavé deti


    pokúšať 1. spôsobovať znepokojený, podráždený duševný stav • dráždiť: starší brat pokúša, dráždi mladšiehohnevaťzlostiťpokušiavaťzastar. pokušovať: hnevať, zlostiť psaznepokojovaťvyrušovaťrušiť: myšlienka na odchod ho už dlho znepokojuje, vyrušujedobiedzať: chlapci prestali dobiedzať do kamarátaexpr.: jedovaťdopaľovaťdomŕzaťdojedaťdožierať: deti jedujú, dopaľujú, dojedajú rodičov svojimi otázkami

    2. privádzať do pokušenia • zvádzať: pokúšať, zvádzať niekoho na hriechnavádzaťlákaťvábiť (na zlé): navádzať, lákať niekoho na krádežnabádaťpodnecovať (na zlé) • expr.: podkúšaťpodkušiavaťpodkušovať: podkúšali ma, aby som nesúhlasil


    pútať 1. kniž. niečím nevšedným, zaujímavým a pod. vzbudzovať zvýšenú pozornosť, záujem • priťahovaťupútavaťpripútavať: exponát púta, priťahuje, upútava všetkých návštevníkovzaujímaťinteresovať: obzerá sa v cudzom prostredí, všetko ho zaujíma, interesujefascinovaťuchvacovať (silno pôsobiť na zmysly): fascinujúci, uchvacujúci pohľad na moreočarúvaťoslňovaťkniž. okúzľovať (v dotyku s niečím príjemným, krásnym): žena ich očarúvala stále viac; krása hôr všetkých oslňuje, okúzľujesubšt. rajcovať (dráždiť zmysly, predstavivosť) • lákaťvábiťstrhávať: láka, vábi, strháva ma myšlienka odísť do cudziny

    2. kniž. na základe citu, spoločných zväzkov, zážitkov a pod. uvádzať do tesného vzťahu • kniž. spútavaťviazaťzväzovaťspájať: púta, viaže ho k domovu láska; pútaný, spútavaný horúcim citom k žene odišiel z domu; zväzuje, spája nás so susedmi úprimné priateľstvopripútavať: nič ma k domu už nepripútavatiahnuť: cit ho tiahne k rodine


    strašiť 1. ukazovať sa ako strašidlo, mátoha (podľa povery) • mátaťexpr. mátožiť: v opustenom dome straší, máta; na hrade mátoží biela pani

    2. naháňať strach • ľakaťdesiť: straší, ľaká, desí nás možnosť požiaruexpr.: mátaťmátožiť: máta, mátoží ho predstava neúspechuplašiťznepokojovať (vnášať nepokoj, obavu, strach): ľudí plašili, znepokojovali zvesti z frontuexpr. balušiť: v noci ju balušili myšlienky na smrťpren. expr. kuvikať: kuvikajú, že bude zle

    3. p. vyhrážať sa


    vábiť pútať pozornosť s cieľom získať niekoho na niečo • lákať: vábili, lákali záujemcov reklamouvnadiť (vábiť návnadou): vnadenie zverihovor. priťahovať: zvedavosť ju priťahovalanabádaťpodnecovaťponúkaťvyzývať (zároveň dávať podnet): nabádal, podnecoval mládež na súťažnahováraťnavrávať (vábiť peknými rečami): nahováral ho na výletzvádzaťnavádzať (vábiť obyč. na zlé): zvádzali kamaráta na krádežhovor. expr.: lanáriťpoďkať: lanárili ho do iného futbalového mužstva; poďkala dieťa na prechádzkuverbovať (intenzívne vábiť): verboval kamarátov na zábavumámiť (nástojčivo vábiť): mámil od neho peniaze, odpoveďnár. bastviť (Jesenský)


    verbovať 1. v minulosti získavať mužov na vojenskú službu • regrutovať: v dedine verbovali, regrutovali mládencovnajímať: najímanie dobrovoľníkov

    2. naliehavo získavať agitáciou • nahováraťnavádzaťlákaťvábiť: verbovali, lákali robotníkov na stavbyhovor. expr. lanáriťslang. náborovať


    vyzvedať sa otázkami nástojčivo zisťovať • vyzvedaťvypytovať sa: vyzvedá (sa), vypytuje sa, ale nič sa nedozvieprezvedať saprezviedať sadopytovať sadozvedať sahovor.: dovedať sadovedovať sadovedúvať sa: dopytuje sa, dovedúva sa na celú rodinuhovor. expr. zried. zvedačiťbyť zvedavý: zvedačí po novotách, je zvedavý na novotyhovor. expr.: vyťahovaťťahať rozumy (z niekoho, od niekoho): celý večer z neho vyťahovala, čo sa vlastne stalo; ťahali z nás rozumy, ako pokračovaťsliediťpátraťexpr. snoriť (tajne sa vyzvedať) • špehovaťhovor. špiónovaťhovor. pejor. špicľovať (zisťovať niečo zatajované): špehuje, špicľuje v nepriateľskom táboremámiťlákať: mámia, lákajú od nás tajné informáciepýtať saspytovať saopytovať sa (otázkami zisťovať): zvedavo sa pýta, spytuje, čo sa v jeho neprítomnosti prihodilo


    zvádzať2 1. silno pôsobiť na niekoho s cieľom získať ho na niečo zlé, protizákonné a pod. • navádzaťvnadiť: zvádzať, navádzať, vnadiť mládež na drogy; zvádzať, navádzať na hriech, na neverupokúšať (uvádzať do pokušenia, na niečo zlé): pokúšajú ho myšlienky neposlúchnuťnahováraťnabádať (rečou získavať na niečo): nahováral dievča na spoločný výletvábiťlákať (získavať pozornosť obyč. so zlým zámerom): vábiť, lákať pohľadom, sľubmiťahaťpriťahovať: ťahajú ma do čierneho obchodovania; usiluje sa priťahovať ich na svoju stranupútaťupútavať (presvedčivosťou, pôsobivosťou): upútava na seba pozornosť

    2. spôsobovať opúšťanie správnej cesty, správneho smeru • odvádzať: zvádzať z cesty do záveja; odvádzať, zvádzať niekoho z výhodnej pozície

    3. kniž. navádzať na nesprávne smerovanie, chybné závery • viesťprivádzať: zvádzať, viesť, privádzať k chybnej domnienke, ku škodlivému chápaniu


    fidlikať pejor. 1. zle, neumelo hrať (obyč. na husliach) • pejor.: fidlikovaťpidlikaťpidlikovaťpihlikať: celý deň fidliká, pidliká, pidlikuje, nedá sa to počúvaťpejor.: hudlikaťhudlikovaťcvrlikať: susedovie chlapec hudliká, cvrliká každý deňpejor.: vŕzgaťvŕzaťvrzúkaťpíliť (na husliach)

    2. nezručne, neobratne strúhať, rezať al. krájať • pejor.: fidlikovaťpidlikaťpidlikovať: fidliká, pidliká do dreva, aby vyrezal hračkustružlikaťstružlikovať (pomaly, s chuťou, zo zábavy a pod.): stále čosi stružliká


Pozri výraz KAÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: ã ã apaã ã, afcofel, suz, ã â siã â, íd, adt, ošd, ňad, zelã, bgr, ej, bft, acgc, štep, ryc
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV