Synonymá slova "ka" v Synonymickom slovníku slovenčiny

zápisník zväzok listov papiera na zapisovanie poznámok: poznačiť si adresu do zápisníka • záznamník • notes: zapísať niečo do notesa • blok: poznámkový blok • karisblok (zápisník s dierovanými listami upevnenými v kovovom chrbte): vybrať list z karisbloku • denník • diár • kniž. diárium (zápisník s kalendárom na denné záznamy): viesť si denník

záruka 1. prevzatie zodpovednosti za niečo: ročná záruka na televízny prijímač • hovor. al. zastar. garancia: poskytnúť garanciu kvality

2. predpoklady opatrenia na dodržanie niečoho: pevné záruky práv občanov • zábezpeka: materiálna zábezpeka • istota (záruka bezpečnosti): poskytnúť niekomu istotu • kaucia (finančná záruka): zložiť kauciu • zabezpečenie (súbor opatrení poskytujúcich bezpečnosť): sociálne, existenčné zabezpečenie • zaopatrenie: zaopatrenie v starobe • hovor. al. kniž. garancia: dať niekomu garanciu na niečo • kniž. záštita: matka je záštitou rodiny

zastrájať sa robiť prípravy na nejaký čin (obyč. škodiaci inému) • chystať sa • strojiť sa: už dlho sa zastrájajú, chystajú, stroja, že sa nám pomstia • pripravovať sa • hotoviť sa: hotoví sa žalovať na nás • zahrážať sa • vyhrážať sa • vystrájať sa • hroziť sa (vyslovovať ako hrozbu): zahrážajú sa, vyhrážajú sa, že nás zbijú; vystrájali sa nám bitkou • expr. kasať sa: mužstvo sa kasá, že zvíťazí • nár. kustriť (sa) (Kálal)

zastretý, zastrený 1. (o zmysloch) ktorý nie je v normálnom, zdravom, jasnom stave • nejasný: nejasný, zastretý pohľad • zakalený • kalový • mútny • zahmlený: od choroby, pijatiky zakalené oči • prichrípnutý • chrapľavý • chripľavý • zachrípnutý • priškrtený • pridusený • expr. záhrobný • zastaráv. zaškrtený (o hlase)

2. p. zamračený 1 3. p. skrytý

záves 1. funkčne zavesený kus látky: brokátové závesy, roztiahnuť záves • opona (záves oddeľujúci hľadisko od javiska): spustiť oponu • záclona (jemný záves na zastieranie oblokov): naškrobené záclony • drapéria (zriasený, obyč. dekoratívny záves) • zried. závesnica (Figuli)

p. aj zástena

2. kovové zariadenie na zavesenie pohyblivých predmetov: kĺbové závesy; vybrať okno zo závesov • pánt (kovové závesy na dvere, obloky): zvesiť dvere z pántov • čap: čapy na dverách vŕzgajú

3. vozidlo pripojené za vozidlo s pohonom: autobus so závesom • príves: obytný príves • karavan (obytný záves k automobilu) • vlek: kamióny s vlekmi • hovor. vlečka

zelený majúci farbu ako svieža tráva, listy stromov a pod. • jasnozelený • živozelený • ostrozelený • sýtozelený: jasnozelené šaty, živozelená siatina, sýtozelený májový les • svetlozelený • slabozelený • bledozelený (zelený s bledým odtieňom): bledozelená blúza • zelenožltý • žltozelený • kaki (neskl.; zelený so žltým odtieňom): kaki košeľa • zlatozelený (zelený so zlatým odtieňom): zlatozelené šíre polia • pren. mačací (o farbe očí) • fosforový (zelený ako fosfor) • zelenavý • zelenkavý • zelenastý • zelenkastý • nazelenastý • nazelenalý • nazelenkastý (trocha sfarbený do zelena): zelenkavá voda; nazelenkasté svetlo • zried. zelenistý: zelenisté vody (Kalinčiak) • tuhozelený • tmavozelený • temnozelený • fľaškovozelený (zelený s tmavým odtieňom): tmavozelený plot • zelenomodrý • modrozelený • belasozelený • zelenobelasý • tyrkysový • akvamarínový • vodový (zelený s modrým odtieňom): tyrkysový, akvamarínový prsteň; steny vodovej farby • trávový • trávovozelený • hráškový • hráškovozelený • smaragdový • smaragdovozelený • malachitový • morský (zelený ako tráva, hrášok, smaragd, malachit, ako more): nohavice hráškovej farby; smaragdová, malachitová zeleň; morská farba • olivový • olivovozelený (zelený ako olivy): olivovozelený odtieň látky • šedivozelený • sivozelený (zelený do siva) • expr.: zelenučký • zelenušký

zložka jeden z členov tvoriacich istý celok: minerálna zložka pôdy, jazyková zložka prejavu • súčasť: neoddeliteľná súčasť niečoho • čiastka: čiastky bunky • súčiastka: súčiastka dámskej toalety • článok: steblo sa skladá z článkov • prvok • element (najjednoduchšia časť celku): architektonické prvky; rozložiť niečo na elementy • časť: veľká časť obyvateľstva • diel (časť celku): dostať svoj diel • podiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): vybrať si svoj podiel • kapitola (časť knihy, spisu): záverečná kapitola románu • odb. komponent: komponenty zlúčeniny • živel (skupina rovnakých ľudí): slovenský živel v stredovekých mestách • odb. plán (jedna zo zložiek celku): zvukový plán jazyka

zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planý • nedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutok • nečestný • nestatočný • nespravodlivý • bezcharakterný • necharakterný • kniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmysly • nemorálny • amorálny • nemravný • nehodný: nemorálny chlap • zločinný • zločinecký • zlodušský • pejor.: lotrovský • oplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizácia • zried. zlodušný (Sládkovič) • zlomyseľný • zloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudia • diabolský • démonický • mefistovský • mefistofelovský • expr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné sily • nenávistný: nenávistný pohľad • neľudský • nehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetný • nepekný • mrzký • odporný • ohavný • obludný • ohyzdný • ošklivý • odsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný čin • macošský: mať k dieťaťu macošský vzťah • čierny: mať čierne svedomie • pejor.: podliacky • pľuhavý • kniž. perfídny: podliacke správanie • podlý • hnusný • hanebný • nehanebný • ničomný • naničhodný • zastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmysly • krivý: nepovedal o ňom krivé slovo • nízky: nízky charakter • expr.: špinavý • mizerný • mizerácky • mrchavý • mrcha (neskl.) • hovor.: neférový • nefér • unfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unfér • skazený • pokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládež • pejor.: spľuhavený • spľundravený • expr. zapľuhavený • hovor. expr.: zopsutý • zlumpáčený • zlumpovaný • subšt.: hovädský • hovadský

2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrý • nekvalitný • nesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná strava • neschopný • nehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný film • mrcha (neskl.) • mrchavý • planý • nepodarený • nezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáška • slabý • biedny • chabý • chatrný • mizerný: slabý remeselník; mizerný tovar • expr.: krátky • deravý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusový • nulový • nafigu, pís. i na figu • expr.: nanič (neskl.) • nemožný • pejor.: pľuhavý • všivavý • vulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figu • havarijný • kritický • hovor.: katastrofálny • dezolátny • hovor. expr.: hrozný • strašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom stave • expr.: neslávny • neutešený • žalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniec • nevydarený: nevydarený program • skazený • expr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduch • nedokonalý • poškodený • zničený • hovor. expr.: dobabraný • pobabraný • zbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrup • neporiadny • pejor. lajdácky • hovor. pejor.: flákačský • šlendriánsky • fušerský • hovor. expr. babrácky • slang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá oprava • expr.: psí • psovský • niž. hovor.: poondiaty • poondený • vulg.: posratý • posraný • subšt. blbý

p. aj nepríjemný

3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledok • nesprávny • mylný • pomýlený: nesprávny, pomýlený postup • nezdravý: nezdravé názory • nepresný • pochybený: nepresné, pochybené výpočty • krivý • pokrivený • skreslený • nenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova

4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanie • neprívetivý • nemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanie • nepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad

p. aj nevľúdny

5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný

znalec kto sa v niečom dokonale vyzná: znalec histórie, znalec vína • odborník • špecialista (človek vyškolený v istom odbore): poradiť sa s odborníkom; pripravovať špecialistov • expert (odborný znalec): súdny expert • majster: majster slova, majster na autá • špička (vynikajúci odborník): svetová špička v ekonómii • autorita (uznávaný odborník): odvolať sa na autoritu • hovor. kapacita: primár našej nemocnice je kapacita • hovor. jednotka • expr. suverén: vo svojom odbore je suverén • expr.: kanón • kaliber: byť vo fyzike kanón • expr. veličina • hovor. expr. eso: vedecké eso • hovor. expr. fachman • hovor. expr. macher: to je skúsený macher • zastar. znateľ (Záborský) • slang. klasa

zosmiešňovať robiť niekoho, niečo smiešnym • fraz.: vyvádzať/privádzať na posmech • obracať na posmech: zosmiešňovali ma v očiach kolektívu; rád žartuje, vyvádza, obracia na posmech iných • ironizovať • kniž. satirizovať (zosmiešňovať iróniou, satirou): ironizovať, satirizovať pomery • karikovať • parodizovať • parodovať (zosmiešňovať napodobňovaním): karikovať, parod(iz)ovať prejavy známeho politika • kniž. persiflovať • hovor. blamovať • zahanbovať (zosmiešňovať vyvolávaním trápnej situácie, spôsobovaním pocitu hanby a pod.): často ma blamoval, zahanboval pred celou spoločnosťou • uťahovať si (z niekoho) • posmievať sa (niekomu) • vysmievať sa (z niekoho) • vysmievať (niekoho) • zried.: obsmievať • osmievať (robiť si žarty z niekoho, niečoho, zahŕňať posmechom, výsmechom): uťahovať si, posmievať sa zo spolužiaka; najprv nás vítali a potom vysmievali, o(b)smievali • strápňovať (robiť trápnym): strápňovať sa pred všetkými

zosmiešňujúci ktorý niekoho al. niečo zosmiešňuje • karikaturistický • karikatúrny: zosmiešňujúca, karikatúrna kresba • parodický: parodické stvárnenie témy

zoznam spísanie mien, údajov; kniha s takýmito menami, údajmi • index: zoznam žiakov, telefónny zoznam; menný, vecný index • súpis (systematický písomný zoznam): súpis inventára • súpiska (listina obsahujúca zoznam): súpiska hráčov • katalóg (zoznam vecí, osôb usporiadaný podľa istého kritéria): autorský katalóg, katalóg výstavy • inventár (zoznam a opis predmetov patriacich do istého celku): zostaviť inventár • register (abecedný zoznam): podnikový register, register trestov • ukazovateľ: abecedný ukazovateľ • nomenklatúra: prevziať niekoho do nomenklatúry • výpočet • enumerácia: výpočet, enumerácia priestupkov, faktov • evidencia (vedenie záznamov): mzdová evidencia • zried. zrkadlo: spovedné zrkadlo

zrážka 1. prudký náraz pohybujúcich na telies do seba: zrážka áut, vlakov • kolízia: dopravná kolízia • zraz: zraz gúľ • hovor. karambol: byť svedkom karambolu • havária (dopravná nehoda): zahynul pri havárii • subšt. búračka

2. bojové stretnutie, obyč. miestneho rázu: zrážka s buričmi • konflikt: konflikt dosiahol nečakané rozmery • bitka: vyhrať bitku • boj: padnúť v boji • zápas: zápas s presilou • incident: pohraničný incident • potýčka (krátke bojové stretnutie): potýčky hliadok • šarvátka: vyvolať šarvátku • konfrontácia: hroziť konfrontáciou síl • menej vhodné stret (najmä v publicistike): na demonštrácii došlo k stretu; pren. stret ideí

3. prudká výmena názorov: medzi bratmi došlo k zrážke • hádka: rodinná hádka • škriepka: zbytočné škriepky • zvada: zvada o peniaze • spor: vyprovokovať spor • potýčka: matka sa dostala do potýčky so synom • incident: dnes som mal incident s manželkou • priek: nekonečné prieky o dedičstvo • výstup: robiť výstupy • konfrontácia: ideologická konfrontácia • konflikt: dramatický konflikt • šarvátka: malicherné šarvátky • hovor. scéna: hysterické scény • expr.: búrka • vojna • hrmavica: manželská búrka, domáca vojna, strhla sa hrmavica • hovor. vada: muž a žena dali sa do vady (Timrava) • expr. zried. vadenica (Novomeský) • hovor. expr. harmatanec • kniž. svár

p. aj roztržka

4. suma zrazená z istej sumy • odb. odpočet: zrážky z úveru

5. iba mn. č. výsledok kondenzácie vodných pár v ovzduší v podobe kvapalnej al. zmrznutej vody: máj býva bohatý na zrážky • dážď (zrážky padajúce v kvapkách na zem): hustý dážď • sneh (zamrznutá para padajúca vo forme bieleho páperia na zem): sypký sneh • ľadovec • krúpy • krupobitie (kúsky ľadu padajúce ako zrážky): ľadovec zničil úrodu; včera padali krúpy

zručný ktorý vie prácu vykonávať dobre a rýchlo; svedčiaci o takejto vlastnosti (op. nešikovný) • obratný • šikovný: zručný, obratný, šikovný remeselník • súci • rúči • expr. kaľavný • hovor. akurátny: súca, kaľavná dievčina • schopný • umný: schopné, umné ruky elektrikára • zastar. oberučný: oberučný učeň • zbehlý (ktorý prácu dobre ovláda): zbehlý mechanik • rutinný (remeselne zručný): rutinný výkon, pohyb

zverský expr. 1. ktorý sa vyznačuje veľkou krutosťou a surovosťou • expr. beštiálny: zverský, beštiálny človek, čin • neľudský • brutálny • surový • barbarský: brutálne, surové zaobchádzanie • krvilačný • sadistický • pren. kanibalský: krvilačné, kanibalské vraždenie • expr.: zvlčený • zvlčilý • zvrhlý • zvierací: zvlčený, zvrhlý zločin • odporný • hnusný (vyvolávajúci odpor, hnus): odporná vražda • príšerný • ohavný • obludný: príšerná, obludná pomsta • hrub. zhovädilý: zhovädilý človek

2. p. hrozný 1

žart slovný výrok al. čin majúci za cieľ vyvolať veselosť • vtip: podarený, slabý žart, vtip; vystrájať, robiť žarty, vtipy • anekdota (krátky príbeh so žartovnou pointou) • hovor.: fór • frk: vždy povie dajaký fór, frk • subšt.: hec • šplech • hovor. zastar. vic • hovor.: fígeľ • figliarstvo • pletka • špás • expr. huncútstvo • pestvo • šibalstvo • hovor. beťárstvo (obyč. žartovný skutok): chlapci vyvádzajú fígle, špásy, beťárstva • hovor. expr.: psina • kanada: poviem vám psinu, kanadu; s chlapcami bola psina, kanada • hrub. prča • subšt. švanda • subšt. a vulg. sranda • expr. estráda • humor: všetko obrátiť na estrádu; robia si z neho humor • smiechoty: robí si z nás smiechoty • pobavenie • zábava: som im len na pobavenie, zábavu • nezbeda • nezdoba • neplecha • samopaš • lapajstvo (žartovný kúsok s negatívnymi následkami) • zried. smiech: robiť si smiechy • hovor. recesia (žart zo samopaše, žart založený na protikonvenčnosti) • hovor. apríl (žart na 1. apríla): urobiť si z niekoho apríl

životaschopný ktorý má vlastnosti potrebné do života • súci • rúči: je to životaschopný mladík; súca, rúča študentka • schopný • kniž. spôsobilý: schopný, spôsobilý odborník • hovor.: šikovný • akurátny: šikovná, akurátna dievčina • bystrý • talentovaný • nadaný (rozumovo schopný): talentovaný herec • obratný • zručný • zastar. oberučný • expr. kaľavný (manuálne schopný): oberučný, kaľavný tovariš • zdatný • vitálny (s dobrými zdravotnými predpokladmi): zdatný, vitálny človek • podnikavý • akcieschopný • nelenivý • príčinlivý (schopný konať v rozličných situáciách): podnikavá, príčinlivá skupina umelcov • energický • priebojný • rázny (ktorý má veľa energie a chuti konať): energická, priebojná žena • kniž. životaplný: životaplná mládež

žľab 1. podlhovastá obyč. drevená nádoba slúžiaca na odvádzanie al. privádzanie kvapalín, na kŕmenie dobytka a pod. • válov: dať seno do žľabu, válova • koryto: voda odteká dreveným korytom • kadlub • kadluba (žľab vydlabaný z kmeňa)

2. úzka terénna depresia • údolie • priehlbeň • úžľabina • prieluba • náhon

žlto majúc žltú farbu, farbu ako žĺtok, na žltú farbu, žltou farbou • nažlto • dožlta, pís. i na žlto, do žlta: žlto, nažlto natretá stena; dožlta sfarbené vlasy • žltasto • žltkasto • žltkavo: žltasto, žltkasto, žltkavo zafarbené zore • nažltasto • nažltkasto • nažltkavo • dožltasta • dožltkasta • dožltkava, pís. i na žltasto, do žltasta atď.: nažltasto, dožltasta upečený koláč • kanárikovo: prišiel kanárikovo oblečený

porov. aj žltý

žltý majúci farbu ako svieže púpavy, prvosienky, ako citrón, žĺtok a pod. • jasnožltý • ostrožltý • sýtožltý: jasnožlté, sýtožlté letné slnko • svetložltý • slabožltý • žltobledý • žltobiely • bledožltý (žltý s bledým odtieňom): svetložlté, slabožlté šaty; steny žltobielej farby • žltastý • žltkastý • žltavý • žltkavý • nažltastý • nažltkastý • nažltkavý • žltavobiely • žltkavobiely • žltkavobledý • žltkastobledý (trochu sfarbený do žlta): žltkavé, nažltasté staré fotografie • expr.: žltučký • žltulinký • žltunký • žltušký: žltučké kuriatka • žltozelený • zelenožltý • kaki (neskl.; žltý so zeleným odtieňom): žltozelená, kaki blúza • mosadzovožltý (žltý ako mosadz) • zlatožltý • žltozlatý • zlatistý • zlatý • zlatkavý • zlatastý (žltý so zlatým odtieňom): zlaté, zlatasté klasy • slamenožltý • slamený • slamovožltý • slamový (žltý ako slama) • šafranovožltý (žltý ako šafran) • expr.: zlatučký • zlatušký • zlatulinký; žltočervený (žltý s červeným odtieňom): žltočervené ranné zore • žltohnedý • okrový (žltý s hnedým odtieňom) • horčicový: žltohnedá pokožka • žltosivý (žltý s odtieňom do siva) • špinavožltý: žltosivá hlina • pomarančovožltý • oranžovožltý (žltý s odtieňom do oranžova) • tuhožltý • tmavožltý • temnožltý (žltý s tmavým odtieňom) • medový • medovožltý • citrónový • citrónovožltý • kanárikový • pieskový • púpavový • žĺtkový • žĺtkovožltý • maslový • krémový • šafranový (žltý ako med, kanárik, piesok, maslo, krém, šafran a pod.): dala si ušiť kostým pieskovej, krémovej farby • plavý • hovor.: blond (neskl.) • blonďavý (o vlasoch): má žlté, plavé, blond vlasy • zožltnutý (ktorý zožltol): zožltnutý list

agent 1. obchodný zástupca: poisťovací agent • sprostredkovateľ: sprostredkovateľ kúpy • prostredník • ponúkač • zastar. akvizitér

2. p. vyzvedač 3. p. policajt

ponúkač p. agent 1

alpínka 1. vysokohorská rastlina pestovaná v alpíniu • skalnička

2. p. alpínium

skalnička p. alpínka 1

ambulancia 1. miestnosť na lekárske ošetrenie v zdravotníckom zariadení, u lekára • ordinácia: zubná ambulancia, ordinácia • ambulatórium • ošetrovňa: vojenská ošetrovňa • hovor. ordinačka

2. p. sanitka

apatéka 1. p. lekáreň 2. p. liek 3. p. lekárnička

lekáreň zdravotnícka inštitúcia na prípravu, uskladňovanie a vydávanie al. predaj liekov a liečiv • zastar.: apatieka • apatéka: pach lekárne, apatieky

lekárnička príručný súbor základných liekov, schránka na ne • zastar.: apatieka • apatéka: v jeho lekárničke, apatieke nikdy nechýbala fľaška bylinkového likéru

liek liečivý prostriedok • liečivo: lieky, liečivá po záruke • hovor.: medecína • medicína • medikament: dám ti zaručený medikament • zastar.: apatéka • apatieka • hovor. balzam

babička 1. p. starká 1 2. p. starena

starena stará žena: chodiť ako starena • expr. starká: pomôcť starkej nastúpiť do autobusa • pejor. starucha: vyschnutá starucha (Vajanský) • hovor. baba • expr. babka • hypok. babička • pejor.: babisko • babizňa • stariga • starigaňa

starká 1. hovor. otcova al. matkina matka • stará matka • hypok. stará mama: starká so starkým sedia v záhrade; stará matka so starým otcom ešte žijú • hypok.: babka • babička • baba • babenka • babinka: deti najviac počúvajú babku, babičku, babenku • subšt.: óma • ómama

2. p. starena 3. p. manželka

bábka 1. figúrka predstavujúca postavu v bábkovom divadle • marioneta • marionetka (ovládaná drôtmi, niťami al. tyčami) • maňuška • mikulka (ovládaná rukou, prstami): hrajú s dvojakými bábkami – marionet(k)ami i maňuškami • zastar.: pimprľa • pimperľa

2. p. figurína 3. p. vazal 1

maňuška p. bábka 1

babračka hovor. expr. zdĺhavá, nepríjemná, piplavá, často aj špinavá robota: plenie buriny nie je hračka, ale babračka • hovor. expr.: papračka • prplačka • piplačka • šiplačka • hovor. expr. zried. babranica

práca 1. vynakladanie telesného al. duševného úsilia na niečo • robota: ťažká, ľahká práca, robota • expr.: hrdlačina • drina • lopota (ťažká, namáhavá práca): drina, lopota na poliach • šichta • fuška (úsek ťažkej práce): To bola fuška! • galeje (veľmi ťažká práca) • hovor. expr.: otročina (úmorná a obyč. nedocenená práca) • mordovačka • mordovisko (úmorná práca) • babračka • papračka • piplačka • šiplačka • prplačka (zdĺhavá práca vyžadujúca veľa trpezlivosti) • zastar. tovarich (nádennícka práca) • úloha (školská práca): písať si úlohu • zaneprázdnenie: zaneprázdnenie mu nedovoľuje prísť • kniž. trud • subšt. makačka

2. telesná al. duševná činnosť ako zdroj zárobku • robota: hľadať prácu, robotu • zamestnanie (pravidelná práca za mzdu, za plat): zmeniť zamestnanie • povolanie (trvalá činnosť, na ktorú sa človek pripravil učením al. štúdiom a ktorú obyč. vykonáva za plat): má zaujímavé povolanie • služba: vstúpiť do služby • existencia (práca al. spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciu • živobytie: nájsť si živobytie • hovor. chlieb: prísť o chlieb • hovor. expr. džob: má dobrý džob

3. telesná al. duševná činnosť zameraná na dosiahnutie niečoho, vyrobenie niečoho • robota: poľné práce, roboty; práca, robota postupuje pomaly • zadanie: dostať zadanie

4. veľké vypätie telesných a duševných síl na vykonanie, prekonanie niečoho • robota: stálo ma to veľa práce, roboty • úsilie • snaha: dosiahol to iba nadľudským úsilím, nadľudskou snahou • námaha: námaha sa vyplatila • pričinenie • usilovanie: bez vlastného pričinenia nič nezískaš • kniž. snaženie • subšt. makačka

5. vec, na ktorej sa pracuje; výsledok pracovného procesu • hovor. robota: ručná práca, robota; umelecká práca, robota • dielo: vedecké dielo • výtvor: literárny výtvor • kniž. útvor

p. aj dielo

6. p. činnosť 1, 2, chod 2

papračka p. práca 1, babračka

prplačka p. práca 1

piplačka p. práca 1

šiplačka p. práca 1

báseň slovesný umelecký výtvor písaný obyč. vo viazanej reči, vo veršoch: lyrická báseň • verše: verše venované matke • pejor.: rýmovačka • veršovanka • veršovačka (báseň bez umeleckej hodnoty): nosieval do redakcie medzi dobrými básňami aj obyčajné rýmovačky

bedákať hlasno (slovami, plačom) vyjadrovať pocity žiaľu, bôľu, úzkosti a pod. (nad niečím, niekým) • lamentovať • lamentiť • nariekať • horekovať • bedovať • bolestiť • expr.: fňukať • ochkať • božekať: lamentuje nad nešťastím; stále ochká, božeká, že nemá čas • kvíliť (pocity žiaľu prejavovať vysokým plačlivým hlasom) • kniž. úpieť: kvíli, úpie, nad stratou blízkeho človeka • jajkať • jajčať • jojkať • jojčať • jujkať • stenať • stonať (obyč. od fyzickej bolesti): jajčí, stená, že ho od roboty všetko bolí

p. aj sťažovať sa, plakať

jajčať expr. vydávať stony od bolesti, strachu a pod. a obyč. pritom vyslovovať citoslovcia jaj, joj, juj • expr.: jajkať • jojčať • jujkať: jajčí, jajká, jojčí, ako keby ho na nože brali; jujká od hrôzy • expr.: jojkať • achkať • ochkať (aj pri vyjadrení obdivu, prekvapenia): jojká nad tou krásou; achká, ochká nad svojím osudom • stonať • stenať • nariekať • bedákať • lamentovať • horekovať • kvíliť • vzdychať • expr.: stukať • božekať: stoná, narieka, bedáka nad svojím nešťastím • expr. ufkať (pri nespokojnosti s niečím): ufká, že mu je zle

nariekať 1. nahlas prejavovať žiaľ, bolesť (aj fyzickú) • bedákať: narieka, bedáka nad svojím osudom • expr.: horekovať • lamentovať • lamentiť • božekať: horekovala celú noc • kniž.: žalostiť • bolestiť: dlho žalostila nad stratou muža • plakať • slziť (prejavovať žiaľ plačom): srdcervúco plakala; Neslz toľko! • expr.: revať • ziapať • vrešťať • jojčať • jajčať • jojkať • jajkať (plakať veľmi nahlas): revala, jojčala od bolesti • vzlykať • fikať (prerušovane plakať): rozprávala a neprestajne vzlykala, fikala • expr. fňukať • kniž. roniť slzy • poet. lkať (Sládkovič, Krasko) • stonať • stenať • kvíliť (nariekať a bolestne vzdychať): stonal nad hrobom • expr.: achkať • ochkať • skuvíňať • skučať • kňučať • zavýjať • vyť (nariekať prenikavými zvukmi): zavýjať, skučať od žiaľu • kniž. úpieť (žalostne plakať): úpieť za slobodou

2. p. sťažovať sa

sťažovať sa vyslovovať pred niekým, niekomu nespokojnosť s nejakou skutočnosťou, stavom a pod. • ponosovať sa: sťažovať sa, ponosovať sa na zlé pracovné podmienky, na vedenie, na manžela, na obsluhu • žalovať sa (obyč. s citovým prízvukom): žaluje sa, že sa jej ukrivdilo • ťažkať si • poťažkávať si: poťažkával si na chorobu • zastar. ťažobiť si • zried. ťažkať sa • nár. ťažkalovať si (obyč. menej dôrazne, menej intenzívne): trocha si ťažkali, že sa im nik nevenoval; dobre sa má, neťažká si • vzdychať • nariekať • bedákať • expr.: lamentovať • fňukať • horekovať • nár. túžiť sa (citovými prejavmi, rečou si uľavovať pri vyjadrovaní nespokojnosti s niečím): nechcem pred vami vzdychať, nariekať, vyriešim si veci sám; bedáka, horekuje, že má malý plat

p. aj bedákať

behačka 1. p. zhon 2. p. hnačka

hnačka častá riedka stolica • hovor. dyaré • žart. behačka • hrub. sračka • kolika (prudká bolesť v bruchu spojená obyč. s hnačkou)

zhon rýchla činnosť: robiť niečo vo veľkom zhone • chvat: v chvate stratil kľúče • ruch (čulý a hlasný pohyb ľudí, vozidiel a pod.): ruch v dome pred svadbou • náhlivosť • vír (neusporiadaný sled): vír veľkomesta • hovor.: pohon • naháňačka: od rána máme pohon, naháňačku • hovor. behačka • expr. súra: v súre na to celkom zabudol • expr. kolotoč: každodenný kolotoč • expr. haravara: strhla sa haravara • expr. trma-vrma: pred bránkou hostí vznikla trma-vrma • hovor. expr. frmol: predvianočný frmol v obchodoch • hovor. expr. virvar: virvar na ulici • hovor. expr. dračka: pred pokladnicou bola dračka • hovor. expr. harmatanec • kniž. mumraj (Zúbek) • kniž. zastar. spech (J. Horák) • kniž. zastaráv.: surma • surmia: okolo šatní nastala surma • zastar. surmita: bojová surmita (Zúbek) • hovor. expr. zastar. tumult (Kukučín) • zried. šum: šum veľkého mesta (Kukučín)

p. aj zháňačka

behať rýchlo sa pohybovať z miesta na miesto al. často • pobiehať • pobehovať • pobehúvať • pobehávať: deti behajú, pobiehajú, pobehujú po dvore • expr. lietať: lieta po úradoch od rána • expr. naháňať sa: celý deň sa naháňať a nič nevybaviť • expr. brnkať (prudko, často): taxíky brnkajú sem a ta • expr.: švingať • švirgať: prsty švingali po stole • expr.: bzíkať • prebzikovať (o hmyze, zvieratách): muchy bzíkajú; pred nami prebzikujú jašteričky • strečkovať (splašene behať): žrebce, ovce začali strečkovať • blúdiť • kniž. tekať (o rýchlom pohybe očí) • prebehovať • prebiehať • prebehávať • prebehúvať (z miesta na miesto): prebehuje, prebeháva z izby do izby

bzíkať p. behať, lietať 1

lietať 1. pohybovať sa vo vzduchu neurčeným, rozličným smerom • poletovať • poletúvať: vtáky lietajú, poletujú nad poľom • vznášať sa • nadnášať sa (ľahkým pohybom): balón sa vznáša v oblakoch • expr. brnkať • zried.: frnkať • frngať (veľmi rýchlo): vtáčence brnkali, frngali nad lúkou • expr. bzíkať (o hmyze): muchy bzíkajú okolo hlavy • expr. bŕkať • zried. obletovať (splašene): vrabce bŕkajú, vtáčik obletoval hore-dolu

2. p. behať 3. p. viať 2 4. p. nasledovať 2

strečkovať 1. splašene utekať, pobehávať, poskakovať, obyč. pred hmyzom (o rožnom statku) • expr. bzíkať: voly strečkujú, ovce bzíkajú • nár.: badzgať • badzgovať (Ondrejov, Švantner) • plašiť sa (stávať sa nespokojným): kone sa naraz plašia • expr. virgať (vyhadzovať nohami): žrebec virgal

p. aj behať

2. p. šantiť

bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačia • expr. bežkať: dievčatko bežká oproti • expr.: hnať sa • uháňať • upaľovať • upínať • trieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za nami • expr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcom • cválať: kone cválajú opreteky • kniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jachá • expr.: letieť • páliť • prášiť • frčať • fičať • fŕľať • frndžať • frngať • rafať • hafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesť • expr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami? • hovor. expr.: mastiť • mazať • švihať • šibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalej • slang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasa • hovor. expr.: sypať sa • padať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte! • hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto! • kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú? • kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľať • uvíjať • trtúľať • trtúliť • frňať

p. aj ponáhľať sa

2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2

bežkať p. cupotať 2

cupotať expr. 1. pri dopadnutí vydávať krátke ostré zvuky • expr. cupkať: zrelé gaštany cupocú, cupkajú na zem

2. kráčať, bežať drobnými krokmi • expr.: drobčiť • cupkať • ťapkať: ktosi za nami rýchlo cupoce, drobčí, cupká • expr.: capkať • ciepkať • ťupkať • ťapuškať • ťapušiť • dupkať • dupčiť • stupkať • bežkať • dipkať • lupkať: deti capkajú, ťupkajú, dupkajú po tráve bosými nohami • nár. cupajdovať (Šoltésová) • nár.: drmoliť • drboliť • dzepkať • ďubkať (Kálal)

drobčiť expr. kráčať drobnými krokmi • expr.: cupkať • cupotať • ťapkať: deti drobčia, cupkajú, ťapkajú po chodníku • expr.: capkať • ciepkať • ťupkať • tľapkať • ťapuškať • ťapušiť • dupkať • dupčiť • dipkať • ďubkať: tľapkať, dipkať po tráve bosými nohami • expr.: stupkať • bežkať • lupkať: dievčatko bežkalo po koberci • nár.: drboliť • cupajdovať (Šoltésová)

bibliotéka p. knižnica 1

knižnica 1. zbierka kníh al. miestnosť určená na túto zbierku; ustanovizeň na zhromažďovanie a požičiavanie kníh; budova al. priestory tejto ustanovizne • kniž. bibliotéka: dopĺňať si svoju knižnicu, bibliotéku; pozvať niekoho do knižnice, do bibliotéky; mestská, kláštorná knižnica, bibliotéka • hovor. príručka (príručná knižnica)

2. skriňa na knihy • zastar. knihovňa: uložiť knihu do knižnice, do knihovne • knihovnička (polica na knihy)

3. p. edícia

bielo majúc bielu farbu, farbu ako sneh, na bielu farbu, bielou farbou (op. čierno) • nabielo, pís. i na bielo (op. načierno) • dobiela, pís. i do biela (op. dočierna): bielo, nabielo natreté dvere; lastovička má na brušku bielo, dobiela sfarbené perie • snehobielo: snehobielo prestretý stôl • alabastrovo • poet. úbeľovo: kaštieľ alabastrovo, úbeľovo žiari v slnečných lúčoch • poet. snežne: Snežne sa v slnci smial môj dom. (Mihálik) • expr.: bielučko • bielunko • bielulinko • bieluško: bielučko, bielunko vypratá bielizeň • nabielučko • nabielunko • nabielulinko • nabieluško, pís. i na bielučko atď.: na bielučko natreté zábradlie • dobielučka • dobielunka • dobielulinka • dobieluška, pís. i do bielučka atď.: do bielunka, dobielulinka vyšedivené vlasy

porov. aj biely

obskakovať 1. robiť skákavé pohyby okolo niekoho, niečoho • skákať • poskakovať: pes obskakuje chlapca, skáče, poskakuje okolo chlapca • hovor. expr. tancovať: netancuj tu, ešte niečo zhodíš

2. p. obsluhovať 1

obsluhovať 1. preukazovať niekomu (osobnú) službu • vysluhovať: vzorne obsluhujúci, vysluhujúci personál; obsluhovať, vysluhovať hostí • posluhovať • slúžiť (poskytovať služby): posluhovať, slúžiť chorému • opatrovať • ošetrovať • starať sa (poskytovať všestrannú starostlivosť): opatruje, ošetruje starých; stará sa o nevládneho • expr.: obskakovať • skákať (okolo niekoho): obskakuje celú rodinu; obskakuje, skáče okolo detí • hovor.: krútiť sa • točiť sa (okolo niekoho): krúti sa, točí sa okolo muža • pejor. tancovať: musí tancovať okolo svokry • mať sa (okolo niekoho, k niekomu; obsluhovať s cieľom získať náklonnosť niekoho): všetci sa k nemu, okolo neho mali

2. pracovať s istým mechanizmom, strojom a pod., aby niečo fungovalo • narábať • manipulovať: vie prístroj vynikajúco obsluhovať, vie s ním narábať, manipulovať • nakladať: zle nakladať so zbraňou • zaobchádzať: učí sa zaobchádzať so žeriavom

pulzovať (o krvi, o srdci) pravidelne narážať, udierať a pritom vydávať temný zvuk • biť • kniž. tepať • kniž. zried. tepotať: v žilách mu pulzuje, bije, tepe horúca krv; srdce mu bije, pulzuje rýchlejšie pri spomienke na rodinu • tĺcť • tlkotať • klopať (o srdci) • búchať • búšiť • buchotať (hlasno, výrazne): srdce mu divo búcha, búši/buchoce; búšenie krvi • skákať (hlasno, nepravidelne; o srdci): od strachu jej srdce divo skáče

skákať 1. skokom, prudkým pohybom nôh sa dostávať dopredu al. hore; vôbec sa prudko pohybovať: skáče dobre do diaľky, do výšky; skákať do vody; puk skáče k mantinelu • vyskakovať (opakovane skákať, obyč. na mieste): vyskakovať pri tanci; deti od radosti vyskakujú • poskakovať • podskakovať (drobnými skokmi opakovane skákať): chlapča poskakuje okolo matky; lopta poskakuje • skackať • expr.: hopkať • hopsať • hopskať • hopkovať • hupkať (skákať malými skokmi): dievčence sa hrajú, skackajú, hop(s)kajú na jednej nohe • expr. sepkať (jemne): žriebätko sepká • expr. virgať (silno, prudko): kôň virgá nohami • kniž. harcovať (búrlivo skákať)

2. p. biť 3 3. p. útočiť

útočiť uskutočňovať vojenský al. iný útok, násilie • napádať: vojaci útočia zboku, napádajú nás v noci • prepadať (nenazdajky): partizáni prepadali vojenské oddiely; prepadať niekoho otázkami • dorážať • doskakovať • skákať • dobiedzať • dotierať • domŕzať (násilným, nežiaducim spôsobom niekoho znepokojovať): psy do nás dorážali, doskakovali, skákali; komáre doňho dobiedzali, dotierali celý večer; domŕza ma nástojčivou žiadosťou • zastar. šturmovať • kniž. atakovať: atakovanie spoluhráča • bombardovať (útočiť bombami; expr. ustavične niečím znepokojovať): letecké bombardovanie; bombardovať niekoho otázkami

vrhať sa 1. prudkým pohybom tela sa niekde dostávať • hádzať sa: deti sa neprestajne vrhali, hádzali do vĺn • skákať: chlapci skákali z brala do mora; skákať niekomu okolo krku • expr.: plieskať sa • trieskať sa: plieskal sa o zem

2. porov. napadnúť 2 3. porov. pustiť sa 1

biť sa 1. rozdávať si navzájom údery • ruvať sa • ruť sa: od zlosti sa začali biť, ruvať, ruť • mlátiť sa • tĺcť sa • otĺkať sa • expr.: sekať sa • hlušiť sa • klbčiť sa • chlpčiť sa • prať sa • hovor. pasovať sa: deti sa na lúke pasujú • hovor. boxovať sa (biť sa päsťami) • nár. klčkovať sa • zried. marasiť sa (Tatarka) • expr. lomiť sa (niečím): palicami sa lomia

2. hovor. netvoriť súladný celok • nehodiť sa (k sebe) • hovor. nepasovať: predložené koncepcie sa bijú, nehodia sa k sebe, nepasujú (navzájom) • kričať (pri farbách): farebne doplnky kričia

3. p. bojovať 1, 2

otĺkať sa p. biť sa 1

bitka 1. fyzický konflikt dvoch al. viacerých ľudí: hádka prerástla do bitky • zápas • zápolenie: zápas, bitka dvoch chlapov; zápolenie päsťami • boj (veľký, často ozbrojený konflikt): boj troch cisárov sa odohral na tomto mieste • šarvátka • potýčka (menší konflikt): slovné potýčky • expr.: ruvačka • rúbačka • pračka • dračka • kucapaca: nikto nevedel, kto vyvolal tú ruvačku, rúbačku • hovor. pasovačka • expr. zried.: ruvanica • rúbanica • hovor. expr.: harmatanec • mela • meľa: rozbité okná krčmy svedčili o riadnom harmatanci

2. trest údermi: bitku cítil ešte tri dni • expr.: výprask • výplata: môžeš sa tešiť na výprask • hovor. expr. zastar.: virgas • virgáč • világoš: budeže to doma virgas • subšt. nakladačka • fraz.: dvadsaťpäť • päťadvadsať (na zadok): dostaneš päťadvadsať palicou

hádka netolerantné slovné vyjadrenie nejednotnosti názorov • škriepka • zvada: rodinné hádky, škriepky, zvady • spor: vyvolať spor • priek: nekonečné prieky v rodine • výstup: robiť výstupy • nedorozumenie (nesúlad v názoroch) • šarvátka: slovné šarvátky • potýčka: syn sa dostal do potýčky s matkou • hovor. scéna: hysterická scéna na ulici • hovor.: vada • nesvár: zaviniť nesváry • expr. vojna: domáca vojna • expr. búrka (prudká hádka): manželská búrka • expr. zrážka (prudká výmena názorov): ostrá zrážka v polemike • expr. zried. vadenica (Novomeský) • kniž. svár: vyvolať svár na pracovisku • incident (menšie, nepríjemné stretnutie názorov): incident medzi súrodencami • konflikt (závažnejšie stretnutie protichodných názorov): mali sme medzi sebou konflikt • kontroverzia

potýčka 1. p. bitka 1, zápas 1, zrážka 2 2. p. hádka, zrážka 3

zápas 1. úsilie prekonať súpera silou: podľahnúť v zápase, poraziť protivníka v zápase • bitka: pustiť sa do bitky • boj: zvíťaziť v boji • potýčka (krátky zápas): potýčky hliadok • šarvátka: vyvolať šarvátku • zrážka: krvavé zrážky • súboj: letecký súboj • duel: stretnúť sa v dueli • expr.: pračka • ruvačka: v krčme sa strhla pračka, ruvačka • hovor. pasovačka: junácke pasovačky • poet. zápol (Roy)

2. úsilie o dosiahnutie niečoho, premoženie niečoho, niekoho: volebný zápas • boj: konkurenčný boj • kniž. zápolenie: zápolenie s prekážkami • kniž. borba: životná borba • zastar. úbehy (Zguriška)

3. súťaženie dvoch družstiev al. jednotlivcov v istom druhu športu: futbalový zápas • stretnutie: víťazné stretnutie • kniž. zápolenie: zápolenie družstiev malo dramatický priebeh • preteky (zápas o prvenstvo): automobilové preteky • šport. slang. meč (pôv. pís. match): vyhrať meč • zastar. úbehy (Dobšinský)

ruvačka p. bitka 1, zápas 1

rúbačka p. bitka 1

pračka p. bitka 1, zápas 1

dračka 1. p. zhon 2. p. bitka 1

pasovačka p. zápas 1

bľačať 1. vydávať zvuky ako ovca, teľa, krava a pod. • bliakať • bľakotať • bučať: dobytok idúci na pašu bľačí, bliaka, bučí • mečať • mékať • mekotať (obyč. o koze, ovci) • ručať • mučať • expr. búkať (o rožnom statku) • expr.: vybľakovať • vybľakúvať (stále, hojne, s prestávkami)

2. p. spievať 1 3. p. kričať 1

mečať 1. (o koze a ovci) vydávať zvuk mé • mékať: koza mečí, méka na dvore • expr. mekotať: ovce mekocú • bečať • bľačať • bľakotať • bliakať (o ovci)

2. p. spievať 1

spievať 1. hlasom tvoriť tóny a spájať ich do melódie; vydávať zvuky ako pri speve (o niektorých vtákoch al. hudobných nástrojoch): spievať krásnym sopránom; sláviky spievajú z plného hrdla; husle smutne spievajú • nôtiť • pospevovať (chvíľami, obyč. ticho, pre seba spievať): najradšej nôti tú svoju; pospevuje (si) pri robote • vyspevovať • vyspevúvať • prespevovať • prespevúvať (s chuťou, veľa spievať): chlapci si pri ohníku veselo vyspevujú, prespevujú • expr. vyťahovať • pejor. kikiríkať (spievať vysokým hlasom) • expr.: poťahovať • zaťahovať: za organom usilovne poťahuje; dievčence zaťahujú trávnice • ťahať (zdĺhavo, rozvláčne spievať): ťahajú nekonečnú melódiu • expr. spievkať (o deťoch) • kniž. húsť: meluzína hudie smutnú pieseň • pejor.: bľačať • bliakať (hlasno, falošne spievať) • pejor.: vybľakovať • vyrevúvať • vyrevovať • vyvreskovať • vyvreskúvať (hlasno a sústavne spievať) • pejor.: mečať • mékať • mekotať (spievať nepríjemným hlasom) • expr. hulákať (hlasno, nekultivovane spievať) • nár.: halačiť • halákať (hlasno spievať) • intonovať (udávať tón, začínať spievať): intonuje známu ľudovú pieseň

p. aj hmkať (si) 2

2. p. oslavovať 2, básniť 2 3. p. hovoriť 1

búkať p. ručať 1

ručať 1. vydávať hlasné ťahavé zvuky • ryčať: jelene, kravy ručia • expr. zried. rúkať: dobytok rúka • trúbiť (o jeleňoch) • bučať • expr. búkať (vydávať zvuk bú): vôl bučí, búka • húkať (vydávať zvuk hú): ktosi vonku húka • revať (vydávať rev): lev reve • hučať • hukotať (o vode): rieka hučí, hukoce

2. p. plakať

blahoželanie vyslovenie želania všetkého dobrého pri životnom výročí al. sviatku, pri významnom úspechu a pod.: dostal blahoželanie k promócii • blahoprianie • gratulácia: nestačil prijímať gratulácie • hovor. vinš: povedal novoročný vinš • hovor. vinšovačka (vyslovovanie blahoželania) • pozdrav: už prišli všetky vianočné pozdravy

bledo 1. majúc bledú, svetlú, nevýraznú farbu; na bledú farbu, bledou farbou (op. tmavo) • nabledo, pís. i na bledo (op. natmavo) • dobleda, pís. i do bleda (op. dotmava): bledo, nabledo natretá stena; bledo, dobleda sfarbené zore • svetlo • nasvetlo • dosvetla, pís. i na svetlo, do svetla: svetlo, nasvetlo nastriekané auto • nevýrazne • mdlo: vo svetle lampy jeho tvár pôsobila nevýrazne, mdlo • bezkrvne • priesvitne: po ťažkej chorobe vyzeral bledo, bezkrvne, priesvitne • expr.: bledučko • bledunko • bledulinko • bleduško • nabledučko • nabledunko • nabledulinko • nableduško • dobledučka • dobledunka • dobledulinka • dobleduška, pís. i na bledučko, do bledučka atď.: bledučko, bledu(li)nko, nabledunko zafarbená látka

porov. aj bledý 1

2. p. zle 5

blkať, bĺkať p. horieť 1

bludička p. svetlonos

svetlonos rozprávková bytosť vodiaca ľudí za svojím svetlom, obyč. v lesoch a pri močiaroch • bludička: rozprávky o svetlonosoch, o bludičkách

bobáľka p. opekanec

opekanec (obyč. mn. č. opekance) obvarené a upečené kúsky cesta: štedrovečerné opekance • nár.: pupák • pupáčik • bobáľka (obyč. mn. č. pupáky, pupáčiky, bobáľky): opekance, pupáky, bobáľky s makom, s tvarohom

bočka p. sud

bodák krátka bodná zbraň nasadzovaná na hlaveň strelných zbraní • bajonet • bodlo: keď sa minuli náboje, prišli k slovu bodáky • dýka (krátka rezná a bodná zbraň)

dýka p. bodák

bojovať 1. zvádzať boj, bitku (najmä vo vojenskom, príp. športovom zmysle) • biť sa: naši otcovia bojovali, bili sa za vlasť • zápasiť: zápasiť, biť sa s presilou • kniž. zápoliť: zápoliť v tvrdom boji • kniž. brojiť (stavať sa na odpor): brojiť proti násiliu, proti zradcom • sekať sa • rúbať sa (bojovať so sečnými zbraňami): sekali sa, rúbali sa do krvi • zastaráv. potýkať sa: potýkať sa s nepriateľom • zastar. probovať sa: dvaja sa s ním probujú • zried. porážať sa: kmene sa medzi sebou porážajú • fraz. merať si sily: na ihrisku si merajú sily dve najlepšie mužstvá • expr.: ruvať sa • ruť sa: rujú sa medzi sebou ako dva kohúty

2. usilovať sa niečo vydobyť, niečo dosiahnuť • viesť boj • biť sa: bojujú, vedú boj, bijú sa za lepšie miesta • zápasiť • boriť sa • kniž. borcovať sa: zápasiť, boriť sa s prekážkami • kniž. harcovať (za niečo) • hovor. pasovať sa • expr.: ruvať sa • ruť sa