Synonymá slova "kóna" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 33 výsledkov (1 strana)

  • koňacina konské mäso • hovor. konina


    koňacinec p. výkal


    výkal zvyšky potravy vylučované z organizmu: zápach výkalovstolica (obyč. ľudské výkaly): riedka stolicatrus (výkaly zvierat): slepačí trusvýtruszastar. výmet (Hviezdoslav)pomn. fekálielajno (dobytčí výkal): konské lajnohovor. expr. človečinec (ľudský výkal) • husacinec (kus husacieho trusu) • kravinec (kus kravského trusu) • koňacineckobylinec (kus konského trusu) • kuracinecslepačinec (kus slepačieho trusu) • bobok (trus menších prežúvavcov): zajačie bobkyhrub.: hovnosranecdet. kakanec


    koňak liehový nápoj vyrobený destiláciou vína • vínovicabrandy: gruzínsky koňak, gruzínske brandy


    konanie spôsob vykonávania niečoho a vystupovania pri tom • počínanie: múdre, rozvážne konanie, počínaniesprávanie: jeho správanie nebolo práve najvhodnejšiehovor. podnik: je to nebezpečný podnik


    konár výrastok kmeňa, ktorý je súčasťou koruny stromu • vetvahaluz: spodné konáre, vetvy, haluze stromu; odrezať suché vetvy, haluzedrúk (odlomený konár zbavený vetvičiek a lístia): bukový drúkrázga (suchý konár) • expr. chabina (odlomený konár): ohnať sa chabinoukniž. ratolesť (menší konár): ratolesť z brezyexpr. vetvica (Podjavorinská)nár. sneť (Timrava)


    výhonok novo narastená časť rastliny: vŕba má nové výhonkyletorast (výhonok drevín, ktorý vyrástol za jedno vegetačné obdobie): brezové letorastykonárvetvahaluz (väčšie výhonky): konáre, vetvy, haluze obťažené ovocímmládnik: strom vyhnal mládnikykraj.: omladomlaďomlada; odnož (prízemný rastlinný výhonok) • šľahúňbot. poplaz (plazivý výhonok): jahodové šľahúne, poplazyzried. výhon (Vajanský)kniž. ratolesť: olivová ratolesť


    konáristý p. košatý


    košatý ktorý má bohato a široko rozbiehajúce vetvy (obyč. o drevinách, rastlinách a pod.); bohato členený • rozvetvenýrozkonárenýrozkošatenýrozrastený: park s košatými, rozvetvenými stromami; rozkonárené, rozkošatené korunykonáristý: konáristá lipavetevnatývetvistýramenitýramenistý


    konať 1. spôsobovať, že sa istý zámer spĺňa, zaoberať sa činnosťou • vykonávaťrobiť: koná, vykonáva, robí iba svoju povinnosť; koná, robí bez rozumuuskutočňovaťrealizovať (napĺňať skutkom): čo si zaumienil, začal uskutočňovať, realizovaťarch. činiť: činí dobré skutkypostupovaťpokračovaťpočínať si (pri uvádzaní spôsobu konania istej činnosti): postupovali, počínali si rozvážne, no energicky; postupovali, konali podľa plánu; pokračovať podľa stanovených princípov

    2. starať sa o získanie, uskutočnenie niečoho úradným postupom • vybavovať sivykonávať si: vybavuje, koná, vykonáva si paszariaďovať si: všetko si zariaďuje, koná osobne


    počínať si vykonávať nejakú činnosť (s dôrazom na spôsob jej vykonávania) • konaťarch. činiť: vždy si treba počínať, vždy treba konať, činiť tak, aby sa človek nemusel hanbiťsprávať sa: v každej situácii sa správal ako pravý mužpostupovaťpokračovať: musíte opatrne postupovať, pokračovať, aby sa plán nepokazil


    pokračovať 1. neprestať v istej činnosti al. po prerušení znovu začať vykonávať istú činnosť • postupovať: práce na novom moste úspešne pokračujú, postupujúnadväzovať: básnik nadväzuje na tvorbu svojho predchodcukonaťrobiť (podľa niečoho): v ďalšom období konali, robili podľa vopred stanovených princípov

    2. neprestávať v kladnom vývine • napredovať: úspešne pokračuje, napreduje v štúdiuvyvíjať sa: situácia sa vyvíja podľa plánurobiť pokroky: v angličtine robí veľké pokrokyzdokonaľovať saprehlbovať sa (úspešne pokračovať): žiaci sa zdokonaľujú, prehlbujú v matematike

    3. ležať na istom mieste ako pokračovanie niečoho • ťahať satiahnuť sa: na sever od mesta pokračujú, ťahajú sa, tiahnu sa vrchyrozprestierať sarozkladať sa: po nábreží sa rozprestiera, rozkladá nové sídliskovinúť sa (pokračovať po dĺžke): rieka sa vinie na juh


    robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovaťbyť zamestnanýmať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnostihovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbeexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťmoriť samordovať salopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť samozoliťotročiťnádenníčiťplahočiť sahrdlovaťhlušiťrobotiťrobotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovaťpotiť sašťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokovhovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábaťsubšt.: makať • fachať • hovor. porábaťexpr.: robkaťšemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielnišuchtať saťahať saexpr.: smoliťpotiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referátexpr.: lepiťlátaťvyrábaťdávať dokopypejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správuexpr.: sekaťsúkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršombabrať saexpr.: piplať sašiplať saprplať sapaprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárnipejor. kašľať saniž. hovor.: ondiať saondieť savulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

    2. zaoberať sa istou činnosťou • konaťvykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosťarch. činiť: činil dobré skutkypodnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadieluskutočňovaťrealizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

    3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model strojazostrojovaťkonštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastkyprodukovaťvyrábaťdorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré vínomontovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovaťmuštrovaťporábať (obyč. ručne): majstroval policetvoriťutvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

    4. byť príčinou niečoho • spôsobovaťzapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

    5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónomkniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

    6. p. pokračovať 1


    skladať 1. dávať dolu • snímať: skladá, sníma pomaly klobúk z hlavyzhadzovať (hodením dávať dolu): zhadzuje z chrbta batoh; zhadzujú, skladajú z voza náklad

    2. dávať dohromady • spájať: skladá, spája ruky k modlitbe, k prosbezostavovaťmontovať (niečo nehotové al. pokazené, rozložené): skladá, zostavuje krížovku; montuje strojhovor. majstrovať (ručne zhotovovať): Čo majstruješ?

    3. dávať do záhybov • prekladať: skladá vreckovku; skladá, prekladá papier do štvorcariasiťzberaťzberkať: riasiť sukňu; zber(k)á látku do drobných záhybovhovor. zastar. rancovaťfaldovaťtyp. slang. falcovať (skladať tlačové hárky do strán)

    4. dávať vznik umeleckému dielu, najmä hudobnému al. slovesnému • tvoriťpísať: skladá, tvorí, píše novú operu, báseňkomponovať (najmä hudobné dielo): komponuje symfóniuzostavovať (obyč. z hotových častí robiť celok): zostavuje program na večer

    5. vykonávať isté úkony • robiťkonaťčiniť: vojaci skladajú prísahu; študent skladá, robí skúšky; konať, činiť sľub

    6. porov. vzdať sa 7. porov. odložiť 2


    diať sa (iba v 3. os.) vyskytovať sa v istom stave, procese v určitom čase • robiť sa: Čo sa to tam deje, robí?stávať sa: ľuďom sa stáva všeličokonať sabyťuskutočňovať sarealizovať sa (obyč. o konkrétnych veciach): predstavenie sa nekonalo, nebolo; uskutočňujú sa, realizujú sa vážne zmenyodohrávať saprebiehať (v dlhšom časovom úseku): manifestácie sa odohrávali, prebiehali pokojneexpr.: variť samlieť sa: nikto nevie, čo sa tam varí, meliehovor. zried.: triafať saprihadzovať sa: v živote sa triafajú, prihadzujú všelijaké veci


    konať sa stávať sa skutkom • byťuskutočňovať sarealizovať sa: preteky sa konajú, sú, uskutočňujú sa za daždivého počasia; predstavenie sa nerealizovalorobiť sadiať sa (iba v 3. os.): deje sa, robí sa im krivdaprebiehať (v čase): rozhovor prebiehal pokojneodbavovať sazastar. odbývať sa (o istom úkone): svadba sa konala, odbavovala na radniciexpr. mlieť sa: Čo sa tam melie?


    plynúť kniž. 1. nepretržite prúdiť (o tekutine, pren. o rozhovore a pod.) • tiecť: Váh ticho plynie, tečie; z úst jej plynú, tečú sladké slováprebiehaťpokračovať: diskusia prebiehala, pokračovala pokojnekonať sauskutočňovať sa (mať trvanie v čase): zmeny sa konajú pomaly

    2. (o čase) nepretržite pokračovať, ísť ďalej, postupovať v čase • ubiehať: roky plynú, ubiehajúmíňať samíňať: dni, roky (sa) míňajú a výsledok nikdeísť: čas ide rýchlobežaťletieťutekaťexpr. rútiť sa (rýchlo plynúť; o čase): týždne bežia, letia ako voda; čas sa rúti ako divýexpr.: vliecť saťahať sa (pomaly plynúť; o čase)

    3. mať pôvod v niečom • vyplývať: z neúspechu mu plynie, vyplýva vážne poučenievychádzaťvychodiť: z povedaného vychádza, vychodí jednoznačný záverkniž. rezultovať: z faktov rezultoval istý pesimizmus


    prebiehať 1. nachádzať sa v priestore • prechádzať: úsek cesty prebieha, prechádza močaristým krajomviesťťahať satiahnuť sa (rozprestierať sa po dĺžke): pásmo lesov vedie, ťahá sa, tiahne sa až na sever krajiny

    2. mať trvanie v čase • mať priebeh: diskusia prebieha pokojne; Aký malo priebeh zasadnutie výboru?kniž. plynúť: rozhovor plynul nerušenediať sarobiť saodohrávať sa: vo svete sa dejú, robia, odohrávajú všelijaké veciuskutočňovať sakonať sa: konferencia sa uskutočňovala, konala v Košiciach; zmeny sa uskutočňujú pomaly

    3. porov. prebehnúť


    srať hrub. 1. zbavovať sa výlučkov • det. al. zjemn. kakať: kakať do plienokkonať veľkú potrebumať stolicuvyprázdňovať savyprázdňovať si čreváklásť (na kopu) • niž. hovor.: ondiťondieťondiaťhovor.: špiniťšpintaťexpr.: fákaťhnusiťhrub. sviniť: psy svinia v parkutrúsiť (o vtákoch a zvieratách) • lajniť (o dobytku)

    2. p. mrzieť, hnevať


    jednať 1. správ. konať, robiť, počínať si

    2. správ. rokovať, prerokúvať, diskutovať

    3. správ. zaobchádzať, vychádzať


    hnedo majúc hnedú farbu, farbu ako káva, na hnedú farbu, hnedou farbou • nahnedodohneda, pís. i na hnedo, do hneda: hnedo, nahnedo, dohneda namaľovaný nábytokkávovonakávovodokávova, pís. i na kávovo, do kávovahovor.: barnavobrnavodobarnavanabarnavo, pís. i do barnava, na barnavo: kávovo, barnavo sfarbené vlasyexpr.: hnedučkohnedunkohnedulinkonahnedučkonahnedunkonahnedulinkodohnedučkadohnedunkadohnedulinka, pís. i na hnedučko, do hnedučka atď.: hnedučko, nahnedučko upražená cibuľkahnedastohnedkastonahnedastonahnedkastodohnedastadohnedkasta, pís. i na hnedasto atď. (trocha hnedo): hned(k)asto, dohned(k)asta upečený chliebčokoládovonačokoládovodočokoládova (hnedo s tmavým odtieňom): čokoládovo, načokoládovo, dočokoládova nafarbená látkagaštanovonagaštanovodogaštanovakakaovonakakaovodokakaovaškoricovonaškoricovodoškoricova (hnedo s červeným odtieňom): gaštanovo, kakaovo, naškoricovo natretá bránabronzovonabronzovodobronzova (hnedo so zlatým odtieňom): bronzovo, dobronzova opálené dievčatabakovo (hnedo ako usušený tabak) • nár.: brunastobrnasto

    porov. aj hnedý


    načo 1. vyjadruje otázku zameranú na cieľ, účel • expr. načože: Načo, načože si berieš so sebou toľko vecí?poet. nač (Botto, Smrek)hovor. expr.: na kýho/kieho čertana kýho/kieho ancikristana kýho/kieho svätéhona kýho/kieho frasana kýho/kieho elementana kýho/kieho beťaha

    2. p. prečo


    prosiť zdvorilo, úctivo predkladať niekomu nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • zastaráv. pýtať: prosiť, pýtať niekoho o dovolenie, o prepáčenie, o pomoc; prosili ma, pýtali ma, aby som im poradilprosiť sadoprosovať sa (nástojčivo prosiť): nebudem sa nikomu prosiť, doprosovaťexpr.: žobraťžobroniťobyč. pejor.: prosíkať (sa)proskať (sa)prosinkať (sa) (úpenlivo, ponížene prosiť): deti žobrali, žobronili od rodičov dovolenie; prosíka, prosinká ho, ale všetko je márneexpr.: zariekaťzariekavať (Hviezdoslav)expr.: skuhrať (naliehavo, úpenlivo prosiť): skuhre, pokým sa mu prosba nesplnípýtkať (Rázus)expr. modlikať (úpenlivo, ponížene prosiť): nebudem predsa modlikať o to, čo mi patríexpr. zried. žiadostiť (naliehavo prosiť): plače, žiadostí o odpustenieexpr. lúdiť (neodbytne) • expr.: drankaťdrančať (nástojčivo prosiť): dranká, drančí ešte o pár korún na zmrzlinuexpr. kolenkovaťfraz.: kľakať si na kolenákľačať na kolenách (pred niekým) (ponížene prosiť) • zried. kolenačkovať (Beňo)prihovárať saprivrávať saexpr. al. náb. orodovať (prosiť o priazeň, podporu pre niekoho): prihovára sa, privráva sa u zamestnávateľa, aby absolventa prijali; orodovať za syna; kiež môj patrón oroduje za mňa u Bohavyprosovať (prosením dosahovať): vyprosovať si u Pána Boha zdravie


    žobrať 1. zadovažovať si životné potreby prosením milodarov od iných • prosiť o almužnu: bol nútený žobrať, prosiť o almužnufraz.: chodiť po žobraníchodiť po pýtaní: na konci života musel chodiť po žobraní, po pýtanífraz.: chodiť z dom na domchodiť z dom do domuchodiť po dobrých ľuďochzastaráv. pýtať (Rázus)zastar. kveštovať (pýtať milodary pre kláštor, pren. pýtať milodary vôbec)

    2. expr. ponížene prosiť • expr.: žobroniťproskaťprosíkať: žobrať, žobroniť o milosť; pros(í)kal, aby ho dali študovaťexpr. pýtkať (Rázus)expr. modlikať (úpenlivo prosiť) • expr. orodovať (za niekoho, za niečo): neprišli sme modlikať, orodovať, ale žiadať svoje právaexpr.: škamraťškemraťskuhraťdrankať (nástojčivo pýtať): deti skuhrú o sladkosti; dranká od otca peniazefraz. expr.: kľakať si na kolenákľačať na kolenách (pred niekým) • expr.: skučaťskuvíňaťkňučať: Prečo toľko skučia, kňučia, žobrú?


    radiť1 poskytovať rady, ponaučenia • dávať radu/rady: dobre vám radil; dával mu rady do životadávať návrhynavrhovaťodporúčať (radiť s návrhom na riešenie problému): dával mu návrhy na výhodnú kúpu; navrhoval mu zmeniť zamestnanie; pracovníkom odporúčali prestať fajčiťnarádzať: narádzal žene, aby sa vrátila, narádzal ženu na návratpren.: šepkaťšeptaťšuškať: čosi mu šepkalo, aby sa nemiešal do tej vecinašepkávaťnašeptávaťnašuškávať (tajne radiť): našepkávali mu rôzne riešenianapovedaťnavrávať (radiť pri odpovedi v škole): jeden žiak odpovedal a druhý mu potichu napovedalzastaráv. rekomandovať: Čo mi rekomandujete, pán doktor?


    šepkať 1. hovoriť šeptom (potichu, nezvučne al. tajnostkársky; op. kričať) • šeptaťšuškať: šepká, šepce, šušká mu do ucha novinu; šepce sa, šušká sa, že je vážne chorýexpr. šepotaťhovor. expr. šušotať: Nešepoc, nešušoc, hovor nahlas!expr.: šušúkaťšepoliťšipoliť: dievčence si čosi v kúte šušúkajú, šepoliapošepkávaťpošeptávaťpošuškávať: stále si s priateľkou čosi pošepkávajú; nedá sa to zatajiť, pošuškávajú si o tom všetci

    2. druhému pomáhať pri odpovedi, pri reprodukovaní niečoho, napr. látky, textu a pod. (obyč. žiakovi v škole, hercovi a pod.) • šuškaťnašepkávaťnašeptávaťnašuškávaťnapovedaťnavrávať (naznačovať odpoveď): šepká, šušká mu látku zo zemepisu; šepkár šepká, našepkáva hercovi zabudnutý text; Deti, nesmiete šepkať, napovedať!

    p. aj nabádať


Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: letã ã, zmp, ä sk, lpz, fi ã, ľôchať, ocl, e, peň, piã, jdf, kla, tkt, met, cbt
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV