Synonymá slova "ir" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 29 výsledkov (1 strana)

  • iracionálny ktorý nemožno postihnúť, pochopiť rozumom; ktorý sa nedá rozumovo vysvetliť (op. racionálny): iracionálny svetnepochopiteľnýnevysvetliteľný: nepochopiteľný, nevysvetliteľný jav; nevysvetliteľné pocityneodôvodniteľnýnezdôvodniteľný (rozumovo): rozumovo neodôvodniteľné, nezdôvodniteľné správanie, pohnútky


    ireálny p. neskutočný 1


    nereálny nevyskytujúci sa v reálnom svete; nezhodujúci sa so skutočnosťou (op. reálny) • neskutočnýkniž. ireálnyfiktívny: nereálne, neskutočné postavy z rozprávok; filmový príbeh sa odohráva v neskutočnom, fiktívnom svetenehmotnýnadzmyslový: nehmotné, nadzmyslové javynesprávnychybnýfalošný (zámerne al. nezámerne iný ako je skutočný; op. správny): nereálny, nesprávny odhad situácie; uviesť nesprávne, chybné, falošné údajeutopickýideálny (existujúci v predstavách, plánoch a pod., obyč. s kladnými vlastnosťami): utopický, ideálny svetneuskutočniteľnýdonkichotskýdonkichotovský (ktorý sa nemôže stať skutočnosťou): nereálne, neuskutočniteľné, donkichotské plányabsurdný (príliš vzdialený od skutočnosti, s malou pravdepodobnosťou uskutočnenia): mať absurdné požiadavkyskresľujúciskreslený (deformujúci skutočnosť): mať o niečom skresľujúcu, skreslenú predstavu


    neskutočný 1. ktorý v realite nejestvuje; ktorý nezodpovedá skutočnosti (op. skutočný, reálny) • nereálnykniž. ireálny: neskutočný, nereálny svet fantázie; nereálny, ireálny predpokladneživotnýnerealistický (nepodobný skutočnému životu): neživotný, nerealistický opis skutočnostiabstraktnýnekonkrétnykniž. odťažitý (vyskytujúci sa iba v myšlienkach; odtrhnutý od skutočnosti, od života): abstraktné, odťažité predstavy; nekonkrétne plány; rozvíjať odťažité témyneuveriteľnýabsurdnýkniž. bizarný (príliš vzdialený od skutočnosti): vyrozprával nám neuveriteľný, absurdný príbeh; socha s bizarnými tvarmiutopickýutopistický (založený na nereálnej, neuskutočniteľnej predstave): utopická predstava o rovnostivymyslenýfantastický: vymyslený, fantastický dej knižkylegendárny (ktorý je iba legendou): legendárny príbehmýtický (majúci charakter mýtu): mýtické postavykniž.: imaginárnyfiktívny (utvorený fantáziou): imaginárne, fiktívne predstavysimulovanývirtuálny (utvorený strojom, počítačom ako náhrada za skutočný): simulované prostredie, virtuálna realitarozprávkový (vyskytujúci sa iba v rozprávkach): rozprávkový hrdinaknižnýschematickýpejor. papierový (vyskytujúci sa iba v knihách): knižný príbeh; schematický, papierový hrdinasnový (vyskytujúci sa iba vo sne, v túžbach): snová vízia svetazdanlivýiluzórnyiluzívnykniž.: domnelýpomyselný (založený na zdaní, ilúzii, vidine): zdanlivý, iluzórny pokoj; zdanlivá, domnelá smrťfatamorganickýchimérickýhalucinačnýpreludný: fatamorganické zjavenie; chimérické, halucinačné, preludné videnie, obrazyklamlivýklamný (založený na klame): klamlivá, klamná predtuchanadprirodzenýnadpozemskýnadzemskýkniž. zastar. nezemský (existujúci vo vymyslenom svete; prevyšujúci skutočnosť): neskutočné, nadprirodzené, nadzemské bytosti; dievčina nadpozemskej, nezemskej krásypren. nadoblačný: lietať v nadoblačných sférachnadživotný (väčší ako skutočný): nadživotná veľkosť

    2. p. neprirodzený 1


    neuskutočniteľný ktorý sa nedá uskutočniť • nereálnykniž. ireálny: neuskutočniteľný, nereálny plán; nereálne, ireálne riešenienemožný: to je nemožná vecnedosiahnuteľnýkniž. nedostižný (obyč. o konečnom výsledku): nedosiahnuteľný ideál, nedostižný cieľnesplniteľný (ktorý nemôže nastať, splniť sa): nesplniteľná túžbavylúčenýneprípustný (ktorý sa za nijakých okolností nedá uskutočniť): vylúčený, neprípustný návrh; to je vylúčenéutopickýutopistický (jestvujúci iba v zidealizovaných predstavách): utopická, utopistická ideafantastickývymyslený (jestvujúci iba vo fantázii): fantastický, vymyslený svet; fantastické predstavy

    p. aj nereálny


    írečitý ktorý si zachoval svoj prirodzený, pôvodný charakter, ráz • rázovitý: írečitý, rázovitý krajrýdzičistý: rýdza, čistá slovenčinasvojskýsvojrázny: svojský, svojrázny človekpôvodnýoriginálny: používal pôvodné, originálne výrazyľudový: ľudová kultúra, pieseň


    pôvodný 1. ktorý je od začiatku; ktorý si zachoval všetko také, aké mal pri svojom vzniku (op. nepôvodný) • autentický (op. neautentický): pôvodný, autentický folklóroriginálny: pôvodné, originálne exponáty z ľadovej dobyprvotnýprvýkniž. prvobytný (ktorý bol na začiatku a obyč. sa už zmenil, zanikol): prvotná príčina; prvotné, prvé náboženstvo; prvobytný charakter rodinyprapôvodnýkniž. archetypálny (pôvodný a veľmi starý): prapôvodný spôsob obživy, archetypálny zvyknajstarší: jaskyňa je najstaršie ľudské obydliedomácidomorodýodb. autochtónny (pôvodom pochádzajúci z daného miesta; op. cudzí, prisťahovaný): domáci, domorodí, autochtónni obyvatelia Amerikyírečitýrýdzi (obyč. o zachovaných tradíciách, jazykových prostriedkoch a pod.): v prejave stále používal zopár írečitých, rýdzich výrazov

    2. ktorý bol pred terajším, súčasným • predchádzajúcipredošlý: pôvodné, predchádzajúce, predošlé rozhodnutie (op. terajšie, súčasné, nové) • niekdajší: nové pomery skoro vystriedali pôvodné, niekdajšiebývalýminulýstarý (ktorý už patrí minulosti): obnovil bývalý, minulý vzťah; bývalý, minulý, starý majiteľzvyčajnýzaužívaný (aký sa zaužíval, aký býva stále): položil náradie na zvyčajné, zaužívané miesto

    3. pochádzajúci skutočne od pôvodcu (op. nepôvodný) • originálny: pôvodná, originálna myšlienka; pôvodné, originálne dielodomáci (obyč. o literatúre; op. prekladový) • vlastný: autor známy vlastnou i prekladovou tvorbousamostatný (bez cudzej pomoci, cudzieho vzoru): samostatné myslenie, dieloneprevzatýneprebraný (op. prevzatý, prebraný): pôvodné, neprevzaté, neprebrané televízne programy; neprevzatý, neprebraný štýlneodvodený: pôvodný, neodvodený význam slovasvojráznysvojskýosobitýhovor. neodkukaný (svedčiaci o jedinečnosti, pôvodnosti): svojrázne, svojské, osobité myšlienky; neodkukané modely


    svojský 1. ktorý sa vyznačuje vlastnosťami príznačnými iba preň(ho); ktorý je odlišný, nápadný niečím • svojráznysvojbytný: veľa počul o tomto svojskom, svojráznom človekovi; vyhľadával svojrázne, svojbytné umeniekniž.: samobytnýsamorastlý: samobytný, samorastlý talentosobitýosobitnýindividualistický (ktorý sa vyčleňuje spomedzi ostatných, iných): má osobité, osobitné správanie; individualistický prejavjedinečný (ktorý sa vyskytuje ako jediný svojho druhu) • originálny: jedinečná, originálna interpretácia básnenenapodobniteľnýnenapodobiteľný (ktorý nemožno napodobniť): mať nenapodob(n)iteľné čaro, gestáindividuálny (ktorý je vlastný iba istému jednotlivcovi): patrí to k jej individuálnemu štýlusvoj: na veci sa díval svojím pohľadomtypickývýraznýcharakteristickýšpecifický (ktorý niečo určuje; ktorý niečo, niekoho dobre charakterizuje): otcove typické gestá; výrazné, charakteristické, špecifické sfarbenie kolibríkazvláštnynetradičný: ohromoval ostatných svojím zvláštnym, netradičným myslenímrázovitýírečitý (ktorý má svoj ráz; obyč. o ľudovej kultúre a pod.): rázovité, írečité prostredie

    p. aj pôvodný 3

    2. p. našský


    bezvýznamný ktorý nemá význam, váhu, dosah a pod. • nevýznamnýnedôležitý (op. významný, dôležitý): bezvýznamná, nevýznamná, nedôležitá udalosťnezávažnýnepodstatný (op. závažný, podstatný): nezávažné, nepodstatné argumentykniž.: irelevantnýindiferentný (bezvýznamný z daného al. istého hľadiska): výsledok je pre nás irelevantný; nie je to pre mňa indiferentnézanedbateľný (ktorý možno zanedbať, prehliadnuť; op. nezanedbateľný): zanedbateľná chybabezcenný (op. cenný): bezcenná radakniž. efemérnyzried. efemerickýkniž. podenkový (trvajúci iba krátko, majúci malú hodnotu): efemérne, efemerické zásluhy; podenkový autorvšednýbanálny (bezvýznamný vo svojej všednosti): všedná udalosť, banálne rečimalicherný: malicherný sporhovor. expr.: hlúpysprostýsubšt. blbý: hlúpe, sprosté maličkostidrobnýnepatrnýmalýničotný: drobné starosti, nepatrná figúrka (o človeku); malá rola, ničotné veciprázdnyzbytočný: prázdne gestá, zbytočné starostiexpr. mizerný: trápiť sa pre mizerný grošexpr. smiešny: smiešna hádkaexpr.: troškárskytrochárskyblchárskytrpasličí: troškárske, trochárske, blchárske podnikanie; trpasličí majetokexpr.: naničhodnýnanič (neskl.)


    irelevantný p. nepodstatný, bezvýznamný


    nepodstatný nie príliš dôležitý; nie hlavný, nie základný (op. podstatný, dôležitý) • nezávažný: nepodstatný, nezávažný dokument; nezávažná pripomienkazanedbateľný (ktorý možno zanedbať, prehliadnuť; op. nezanedbateľný): urobili iba zanedbateľné ústupky; zanedbateľné údajebezvýznamnýkniž. irelevantný (op. významný, relevantný): pre súd bezvýznamné, irelevantné faktykniž. indiferentný (nie rozhodujúci): je to vo vzťahu k danej veci indiferentnénepatrnýmalý (op. veľký): uskutočnili iba nepatrné, malé zmeny; zohral v tom iba nepatrnú, malú úlohuvedľajší (op. hlavný): to je teraz vedľajšia vecexpr. smiešny: nezaťažuj ma smiešnymi podrobnosťami


    iris p. kosatec


    kosatec záhradná rastlina s fialovými al. žltými kvetmi • iris


    dráždiť 1. vyvolávať v niekom citový nepokoj, podráždenie • popudzovať: dráždi, popudzuje ju synova neporiadnosťrozčuľovaťrozhorčovať: riaditeľa rozčuľuje, rozhorčuje pasivita spolupracovníkovznepokojovaťznervózňovaťkniž. iritovať (vyvolávať nervozitu): znervózňovať niekoho svojím správanímhnevať (vyvolávať negatívny postoj): hnevali ho prázdne rečipoburovať (vyvolávať odpor): rodičov poburuje šírenie narkomániebodaťpichaťpodpichovaťpodpichávaťdodieraťexpr. dopaľovaťpodkušovaťpodkušiavaťpodkúšaťsubšt.: hecovať • štengrovať (chcieť vyprovokovať reakciu): toľko ho podpichovali, dopaľovali, až zaútočilhuckaťštvať: huckal, štval ľud proti vládepohuckávať (občas) • kniž. jatriťpoet.: jazviťrozrývať (dráždiť bolesťou): jatria ho pochybnosti; dušu mu rozrýva nepokoj

    p. aj dobiedzať

    2. dávať podnet na reakciu, na nejakú činnosť • podnecovať: vôňa jedla dráždi, podnecuje chuťnutkaťnútiť: niečo ho nutkalo, nútilo do spevuhovor. rezať (bolestivo dráždiť): dym reže očibičovať (intenzívne dráždiť): bičovať nervy, fantáziupovzbudzovaťkniž. stimulovať (dráždiť v kladnom zmysle): knihy povzbudzovali, stimulovali jeho pozornosťkniž. provokovať: agresívny prejav provokuje rovnakú odpoveďvzrušovať (dráždiť zmysly): vzrušovali ho dobrodružstvánár. expr. pašmaťsubšt.: hecovať • rajcovať (eroticky dráždiť)


    iritovať p. dráždiť 1, popudiť 1


    pobúriť 1. vyvolať stav nepokoja, odporu, nesúhlasu, hnevu a pod. • znepokojiťrozhorčiť: udalosť nás všetkých pobúrila, znepokojila, rozhorčilarozbúriťrozrušiťrozochvieť: nevedno, čo tak rozbúrilo pokojnú hladinu spoločnostirozvíriťrozvlniť: rozvírenie verejnej mienkyexpr. pobalušiťvyrušiťrozčúliťpodráždiť: rozčúlilo, podráždilo nás také konanie

    p. aj nahnevať

    2. vyvolať hnev, rozčúlenie, nevraživosť a pod. • popudiť: pobúril, popudil proti sebe celú rodinupohnevať: nechcel si pohnevať matkuexpr. poštvať: poštvali ho proti kolektívuvzbúriť (vyvolať vzburu): vzbúriť baníkov proti vedeniuexpr. popchnúť: popchlo ma, keď som sa dozvedel tú nespravodlivosťpohoršiťrozhorčiť: pohoršilo ma správanie mládencairitovať: čosi ma na celom prípade iritovalo


    popudiť 1. vyvolať hnev, rozčúlenie, nevraživosť, odpor a pod. • pohnevaťpobúriťrozčúliť: synova odpoveď otca popudila, pohnevala, pobúrila; každá maličkosť ju rozčúlipodráždiťvydráždiťexpr. poštvať: podráždil, poštval proti sebe všetkých prítomnýchexpr.: podpichnúťpopichať: podpichnúť niekoho ironickým slovom; chcel ho trocha popichať a zabaviť sa na ňomexpr. popchnúť: popchlo ma, keď som sa dozvedel novinukniž. iritovať: každé ženino slovo ho iritovaloexpr.: nahuckaťpohuckaťpodhuckaťnaštvať (huckaním, štvaním popudiť niekoho proti niekomu): niekto musel kamaráta nahuckať proti mne

    2. p. podnietiť 1


    rozčúliť uviesť do prudkého citového napätia hraničiaceho s hnevom • rozdráždiťvydráždiť: správa ho rozčúlila, rozdráždilarozrušiťvzrušiť (vyviesť z psychického pokoja): synovo odvrávanie ju rozrušilo; nečakaný zážitok ho vzrušilpodráždiťpopudiťpohnevaťpobúriť (rozčúliť v menšej miere): nové nariadenia podráždili, popudili občanovrozhorčiťroztrpčiťkniž. rozhorliť (vzbudiť pocit krivdy): výsmech ho rozhorčil, roztrpčilexpr.: rozzúriťrozbesniťrozbesnieť (rozčúliť vo veľkej miere) • kniž. zjatriťrozjatriť: netaktné reči ju rozjatrilihovor. expr. rozhádzať: nič ho nerozhádžekniž. iritovať: iritovala ju nevšímavosť hostiteľkyfraz. vyviesť z konceptu/z rovnováhy/z mierysubšt. vyhecovať

    p. aj nahnevať


    irónia p. výsmech


    výsmech znevažovanie, opovrhnutie, škodoradosť, kritika a pod. vyjadrená smiechom, posmešnými rečami a pod., zosmiešnenie, zosmiešňovanie: opovržlivý výsmech; z jeho slov cítiť výsmechposmech: hovoriť o niekom s posmechomsmiech: byť na smiechposmešok: znášať posmeškyúškrnúškrnok (posmešný úsmev): potmehúdsky úškrn, úškrnokúškľabok: byť vystavený úškľabkomúsmešokúsmech: dať príčinu k úsmeškom; hovoriť so skrytým úsmechom (Figuli)expr. zried. výšker (Figuli)irónia (výsmech vyjadrený použitím slova, vety a pod. v opačnom význame): v jeho hlase bola jemná iróniasarkazmus (štipľavý, zlomyseľný výsmech): jedovatý sarkazmussatira (ostrý výsmech s kritickým zacielením): útočná satirakniž. persifláž


    ironický ktorý rád ironizuje; ktorý je založený na irónii; ktorý vyjadruje iróniu, výsmech • posmešnýposmievačnývýsmešný: ironický, posmešný, posmievačný človek; ironické, výsmešné slováuštipačnýštipľavýpren.: pichľavýbodavý: bola zvyknutá na uštipačné, štipľavé, pichľavé poznámky okoliasarkastický (kruto výsmešný): sarkastický humor


    posmešný ktorý sa rád posmieva (o človeku); ktorý vyjadruje, obsahuje posmech • posmievačný: posmešní, posmievační ľudia; posmešné, posmievačné tváreposmechárskyposmeškárskyposmievačský (týkajúci sa posmeškára, posmievača): posmechársky, posmeškársky typ človeka; vycítila posmeškársky, posmievačský tón v hlase hovoriacehoironický (vyjadrujúci iróniu): ironická poznámkauštipačnýštipľavýpren. pichľavý (posmešný, so zámerom rečou ublížiť, dotknúť sa niekoho): nečakala priateľkine uštipačné, štipľavé, pichľavé slovávýsmešnývysmievačný (vyjadrujúci výsmech): výsmešné pohľadysatirický (ostro posmešný) • zastar. úsmešný (Kalinčiak)expr.: mefistofelovskýmefistovský


    výsmešný vyjadrujúci výsmech, iróniu • posmešný: výsmešné, posmešné rečiposmievačnýironickýuštipačnýpichľavýštipľavý: posmievačný postoj; mať ironické, uštipačné, pichľavé, štipľavé poznámkysatirický (vyjadrujúci ostrý výsmech): satirická rýmovačkasarkastický (vyjadrujúci bezohľadný výsmech): sarkastická kritikakarikatúrnykarikaturistický (zveličujúci charakteristické črty niekoho al. niečoho s cieľom dosiahnuť komický al. satirický dojem): karikatúrny, karikaturistický prístup k udalostiamparodickýkniž. persiflážny


    ironik p. zlomyseľník


    posmešník kto sa rád posmieva, robí si posmech • posmeškárexpr.: posmievačvysmievačposmechárkniž. sarkastik: bol známym posmešníkom, posmechárom, sarkastikomsatirik (autor textu posmešného charakteru) • ironik (ironický človek)


    zlomyseľník zlomyseľný človek • škodoradostník (kto má radosť zo škody, z nešťastia iného) • ironik (ironický človek) • sarkastik: útočný sarkastikuštipačníkštipľavecexpr. zloduch


    ironizovať p. zosmiešňovať, posmievať sa


    posmievať sa posmechom zľahčovať, znevažovať niekoho, smiechom prejavovať škodoradosť • obsmievať (koho, čo): posmievali sa mi, obsmievali ma, že sa bojímexpr.: posmeškovať (koho) • posmeškovať sa (komu) • posmechovať (koho) • posmechovať sa (komu): posmeškuje, posmechuje vlastnú rodinu; posmeškujú sa, posmechujú sa slabšiemuzried. posmeškáriť (Matuška)vysmievať sasmiať sa (smiechom, posmechom prejavovať škodoradosť, opovrhnutie a pod.): vysmievali sa, smiali sa mu v škole pre veľké ušiironizovaťzosmiešňovať (posmievať sa pomocou irónie, smiať sa z niekoho obyč. pred viacerými): rád každého ironizuje; zosmiešňovať kamarátauťahovať si (robiť si žarty, posmech z niekoho): bol to veselý človek, aj sám zo seba si rád uťahovalexpr.: vyškľabovať sapoškľabovať saškľabiť sa: deti sa mu vyškľabujú, poškľabujú, že je nešikovný, že sa zajakávaexpr.: vyškierať sauškŕňať saškeriť sanaškierať sauškierať sa (úsmevom jemne naznačovať iróniu, posmech): vyškierať sa, uškŕňať sa nad takým konaním; škerí sa, uškiera sa nad jeho naivitoukraj. porúhať sa (Šoltésová, Jégé)fraz.: strúhať mrkvu/mrkvičku (niekomu) • smiať sa do očí

    p. aj smiať sa


    zosmiešňovať robiť niekoho, niečo smiešnym • fraz.: vyvádzať/privádzať na posmechobracať na posmech: zosmiešňovali ma v očiach kolektívu; rád žartuje, vyvádza, obracia na posmech inýchironizovaťkniž. satirizovať (zosmiešňovať iróniou, satirou): ironizovať, satirizovať pomerykarikovaťparodizovaťparodovať (zosmiešňovať napodobňovaním): karikovať, parod(iz)ovať prejavy známeho politikakniž. persiflovaťhovor. blamovaťzahanbovať (zosmiešňovať vyvolávaním trápnej situácie, spôsobovaním pocitu hanby a pod.): často ma blamoval, zahanboval pred celou spoločnosťouuťahovať si (z niekoho) • posmievať sa (niekomu) • vysmievať sa (z niekoho) • vysmievať (niekoho) • zried.: obsmievaťosmievať (robiť si žarty z niekoho, niečoho, zahŕňať posmechom, výsmechom): uťahovať si, posmievať sa zo spolužiaka; najprv nás vítali a potom vysmievali, o(b)smievalistrápňovať (robiť trápnym): strápňovať sa pred všetkými


Pozri výraz IR v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Krátky slovník slovenského jazyka: vyzvedať, dlañ, uvedomely, džav, smrť, celistvos, pozdrav, vánok, naivný, vízum, život, dag, náhly, pahýľ, zabafať
Technický slovník: url, tv, pha, voltage, hu, at, eap, sol, zoom in, alternate, accessible, kp, mm, vip, amplifier
Ekonomický slovník: mpb, auo, pvw, knz, pob, ere, sfy, huw, eic, nbg, hth, zzc, irl, pgn, mzp
Slovník skratiek: w20, pvc, vdp, r22, g20, m34, ou, a93, b19, slq, plú, pdw, pet, cse, kmv
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV