Synonymá slova "iada" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 26 výsledkov (1 strana)

  • domáhať sa s úsilím chcieť niečo dosiahnuť • dožadovať sa: domáhať sa, dožadovať sa spravodlivostinaliehaťvymáhať: naliehal, aby ho povýšili; vymáhal povýšeniehlásiť sauchádzať sa: hlásila sa o svoje práva; uchádzať sa o prácužiadaťpožadovať (výrazne sa domáhať): žiadať právne zárukydotierať (dotieravo sa domáhať) • hovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na riaditeľa, aby zmenil projektexpr.: domŕzaťdolípať (neodbytne sa domáhať) • doprosovať saexpr.: pýtkaťprosíkaťproskaťmodlikať (domáhať sa prosbami): doprosoval sa až na ministerstvefraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu


    chcieť 1. mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť • hodlaťmieniť: chce, hodlá zvíťaziť; Čo teraz chceš, mieniš robiť?zamýšľaťpomýšľaťmať v úmysle (zdôrazňuje sa úmysel niečo robiť): Kedy zamýšľate, pomýšľate odísť?plánovaťmať plán (mať úmysel uskutočniť niečo v neskoršej budúcnosti): plánujeme, máme plán ísť na dovolenku do hôrchystať sahotoviť sastrojiť sapriberať sa (mať úmysel niečo bezprostredne uskutočniť): chystám sa, hotovím sa ostať; priberal sa, strojil sa napísať listzastrájať sa (vystatovačne prejavovať úmysel niečo uskutočniť): zastrájal sa prestať fajčiť

    2. mať pocit potreby niečoho • želať sipriať si: chcem, želám si, prajem si, aby bol v dome pokojzastaráv. ráčiť: Ráčite ešte niečo?žiadaťžiadať sivyžadovaťpožadovať (zdôrazňuje sa nástojčivosť al. nevyhnutnosť potreby niečoho): žiadam, vyžadujem poriadok na pracoviskutúžiť (mať pocit potreby prejavovaný túžbou): túži, chce sa zveriť matkepáčiť saľúbiť sa (obyč. v rozkazovacej, opytovacej al. podmieňovacej vete, často s neurčitkom): keby sa ti páčilo, ľúbilo, môžeš prísť; Bude sa vám páčiť vína?

    3. porov. želať


    pýtať 1. obracať sa na niekoho so žiadosťou, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • žiadať: pýtať, žiadať peniaze na dar; odsúdený pýta, žiada milosť; pýtať si, žiadať si od mamy večerupožadovaťvyžadovať (nástojčivo): robotníci požadujú, vyžadujú vyššie mzdy; požadovať súhlas na niečoprosiť (zdvorilo, úctivo pýtať): chlapec si prosí od rodičov peniaze na výletexpr.: žobraťžobroniťprosíkaťproskať (úpenlivo pýtať): žobral, žobronil ešte o pár korúnexpr. vystíhať (Jesenská)expr.: skuhraťdrankaťdrančať (nástojčivo pýtať): skuhre, dranká od dedka peniazemámiťexpr. lúdiť (neodbytne) • vypytovaťvypytúvať (ustavične pýtať)

    2. p. prosiť 3. p. žobrať 1


    trvať 1. pokračovať v čase (neprestajne, neprerušene) • jestvovaťexistovaťbyťpretrvávať: zásoby ešte trvajú, jestvujú, sú; problémy stále trvajú, pretrvávajúkniž. perzistovaťostávaťneprestávať: nariadenie ostáva (v platnosti); búrka neprestávakniž. tlieťudržiavať sa (utajene al. s vypätím): nádej, iskra tlie, udržiava sažiťdržať sa: tradície sa držia, žijúprebiehať: rozhovor prebieha už hodinu

    2. postupovať bezvýhradne podľa pevného stanoviska • pridŕžať sadržať sa: trvať na svojom vyhlásení, pridŕžať sa, držať sa svojho názoruzotrvávaťkniž. perzistovať: zotrvávať na svojom postojineustupovaťnezriekať sa: neustupujte od splnenia sľubu; nezriekajte sa príležitostinástojiťžiadať (dôrazne): nástojí, žiada, aby prišli načas


    vyžadovať 1. vyslovovať požiadavku na splnenie istých predpokladov • požadovaťžiadať: vyžadovať, požadovať poslušnosť, vernosť, vedomostihovor. bazírovať (klásť dôraz na splnenie niečoho pri vyžadovaní niečoho): bazírovať na presnostidožadovať sadomáhať savymáhať (obyč. na základe právneho nároku usilovať sa niečo získať): dožaduje sa, domáha sa súhlasu; vymáha si pozornosťvynucovať (vyžadovať nútením): vynucujú si uznanienárokovať sirobiť si nároky: nárokuje si od vedúceho výhody, odmeny; robiť si nároky na časť cudzieho územiakniž. postulovať (stavať požiadavku): postulovať uplatnenie zákonného nároku

    2. prejavovať potrebu (o veciach) • potrebovať: uhorky vyžadujú, potrebujú vlahuvynucovať si: vojny si vynucujú veľa obetínárokovať si: štúdium si nárokuje sebazaprenie


    žiadať 1. predkladať nejakú žiadosť (ústne al. písomne, úradne al. súkromne), uplatňovať nárok na niečo • požadovať: žiadame, požadujeme splnenie podmienok; žiadať, požadovať disciplínu v školevyžadovaťdožadovať sadomáhať sa (nástojčivo žiadať): vyžadujú od nás, aby sa škody napravili; domáhajú sa svojho právadovolávať savolať (naliehavo, úpenlivo žiadať): dovolávať sa pomoci, slobody, volať o pomoc, volať po sloboderobiť si nárokynárokovať si: robí si nároky na odmenu; nárokuje si výhodychcieť (vyjadrovať želanie, túžbu, aby sa niečo uskutočnilo): chcem od teba sľub; Možno od nás chcieť toľké odriekanie?kniž. postulovať (stavať požiadavku): postulujeme uplatnenie nášho stanoviskaexpr.: zaprisahaťzaprisahávať (nástojčivo žiadať): Zaprisahám, zaprisahávam ťa, neprezraď ma!

    2. predkladať nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • pýtať: žiada, pýta od rodičov podporu; žiadajú, pýtajú ma o pomocvypytovaťvypytúvať (ustavične žiadať) • prosiť (úctivo, zdvorilo žiadať): prosiť o prepáčenie, o milosť, o vyhovenie, o strpenieexpr., často pejor.: proskaťprosíkaťprosinkať (ponížene žiadať): nebudem sa vám prosíkať, pros(in)kaťexpr. zried. žiadostiť (Figuli)naliehaťvymáhať (dôrazne žiadať): naliehajú na nás, aby… ; vymáhať si zľavu

    3. nevyhnutne potrebovať (obyč. o veci) • žiadať sivyžadovať (si): vina (si) žiada potrestanie; dom (si) už žiada, vyžaduje opravupýtať sisubšt. koledovať (si): priam si koledoval o to nešťastie


    dosiahnuť 1. dostať sa rukou al. nejakým predmetom až po niečo • dočiahnuť: na dno rieky nedosiahneš, nedočiahneš; dieťa už dosiahne, dočiahne na kľučku

    2. chôdzou sa dostaviť na určité miesto • dostať sadostihnúť: dosiahli, dostihli kraj lesa; dostali sa na vrcholecdôjsťprísť: došli, prišli na koniec dediny

    3. zaujať priestor po istú hranicu • mať dosahdočiahnuť: rebrík dosiahne, dočiahne pod okno; nové myšlienky majú dosah až k nám

    4. prirodzeným vývinom postúpiť na vyššiu úroveň • docieliť: naše umenie dosiahlo, docielilo vysokú úroveňdostať sadospieť: po rokoch sa dostal, dospel k múdrostidôjsťprísť: došiel, prišiel na prah dospelostidozrieť (dosiahnuť zrelosť): situácia dozrela na riešenievyvinúť sa (dlhodobým procesom): jednoduché prírodné štruktúry sa vyvinuli na vyšší stupeň zložitosti

    5. úsilím získať niečo • docieliť: dosiahol, docielil dobré výsledky v prácidopracovať sasubšt. domakať sa (dosiahnuť prácou): dopracoval sa k uznaniudomôcť sadovolať sadokričať sa (dosiahnuť s námahou): pravdy sa nedovoláš; domohol sa, dokričal sa spravodlivostidoprosiť sazried. dožiadať saexpr. zried. dožobrať sa (dosiahnuť prosbami): napokon sa doprosil, dožiadal prijatia u ministradobojovať sa (bojom): dobojoval sa k víťazstvukniž.: zožaťdôjsťdobrať sa (dosiahnuť niečo pozitívne): zožal úspech; došiel, dobral sa uznania


    dožiadať sa p. dosiahnuť 5


    želať si mať pocit potreby niečoho al. dávať najavo svoju potrebu ako požiadavku • priať si: želám si, prajem si, aby sa mi splnila túžba cestovať; želáme si, prajeme si dodržiavať domáci poriadokchcieť: naposledy ešte chce vidieť synazastaráv. ráčiť: Ráčite, želáte si ešte pridať?žiadať si: žiada si ešte navštíviť rodisko


    žiadať si 1. p. žiadať 3 2. p. želať si


    chcieť sa pociťovať chuť, potrebu niečo uskutočniť • mať chuťmať vôľužiadať sa: chce sa mu, žiada sa mu jesť; nemá chuť, nemá vôľu ostaťpáčiť saľúbiť sazastaráv. ráčiť sa: Ak sa vám bude páčiť, ľúbiť, príďte! Ráčite sa zdržať dlhšie?hovor. sladiť sa (neos. obyč. v zápore): nesladí sa jej žiťneleniť sa: nelení sa jej cestovať

    p. aj túžiť


    páčiť sa 1. budiť al. mať pocit krásy, miloty, dobra a pod. • ľúbiť sa: páčili sa, ľúbili sa mu pekné dievčatá; páči sa, ľúbi sa mi nová architektúrazdať savidieť sahovor. pozdávať sa: táto látka sa mi celkom vidí, pozdávalahodiť (vzbudzovať príjemný pocit): hudba lahodí uchuimponovať (vzbudzovať úctu, obdiv, rešpekt): jej vystupovanie sa mužovi páči

    2. (iba v 3. os.) mať vôľu do nejakej činnosti; vzbudzovať pocit uspokojenia • ľúbiť sa: robí, čo sa mu páči, ľúbividieť sapozdávať sa (často v zápore): nevidí sa, nepozdáva sa nám cestovať v nocihovor. expr. voňať (byť príjemný; obyč. v zápore): pomáhať deťom nevoniaexpr. sladiť sa: nesladí sa mi žiťchcieť sažiadať sa: chce sa, žiada sa im chodiť po mestechutiťbyť po chutibyť po vôli: nechutí mu služba iným; práca mu nie je po chuti, po vôlizastaráv. ráčiť sa: spievajte, koľko sa vám ráčiželať si: urobte, ako si želáte, ako sa vám páči


    pýtať sa 1. dávať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa, zistiť niečo • spytovať saopytovať saklásť otázku: všetci sa pýtali, spytovali, opytovali, čo to má znamenať; kládli mi otázku, či súhlasímvypytovať sa (viackrát sa pýtať)

    2. otázkami prejavovať záujem o niečo, o niekoho • vypytovať saprezvedať saprezviedať sa: pýtať sa, vypytovať sa na cestu do centra mesta; pýtať sa, prezviedať sa na príčinu niečoho, na názor, na mienku o niečomdopytovať sadozvedať sahovor.: dovedať sadovedovať sadovedúvať sa: dopytovať sa na správny smer; dozvedá sa, dovedúva sa, či je dakto domabyť zvedavýzaujímať savyzvedať sa: som zvedavý na bližšie okolnosti; zaujímali sa, koľko dom stojí; vyzvedať sa na ostatnú rodinuspytovať saopytovať sa: akýsi cudzinec sa spytoval, opytoval na vásradiť sa (pýtať radu): ľudí sa raď a rozumu sa drž

    3. žiadať o dovolenie niečo robiť, niekam ísť • žiadať sa: dieťa sa pýta, žiada na ruky; pes sa pýta, žiada dnuchcieť (nástojčivo): chce už z nemocnice domov


    žiadať sa p. chcieť sa


    obrátiť sa 1. dať sa, dostať sa do opačnej al. inej polohy • otočiť sa: obrátil sa, otočil sa na chrbátprevrátiť saexpr.: prevaliť saprekotúľať saprekrbaliť sa: dieťa sa prevalilo, prekotúľalo, prekrbalilo na bruškoprehodiť sa (rýchlo): v spánku sa prehodil na druhý bokzastar. zaobrátiť sa (Dobšinský)poobracať sapootáčať sa (postupne) • pootočiť sapoobrátiť sa (čiastočne)

    2. dať sa opačným al. iným smerom • otočiť sa: auto sa na námestí obrátilo, otočilozvrtnúť saskrútiť saskrútnuť sa: nahnevaná sa zvrtla, skrútla na opätku a odišla; vietor sa skrútil, skrútol na západvzoprieť sapostaviť sa proti (v názore, v činnosti a pod.): všetci sa vzopreli, postavili proti námzried. zavrtnúť sa: ešte sa stihneme zavrtnúť

    3. nadobudnúť iný ráz (obyč. v zmýšľaní, morálke a pod.) • konvertovaťprestúpiť (obrátiť sa na inú vieru) • zmeniť sapremeniť saotočiť sa: počasie sa obrátilo, zmenilo; všetko sa na dobré obráti, zmení, premení; Kedy sa obrátiš, zmeníš?hovor.: preinačiť sapreonačiť sa: život sa nám celkom preinačilfraz. expr. prevrátiť kabát: naraz všetci v politike obrátili kabátobmeniť sa (sčasti sa obrátiť)

    4. prísť k niekomu s prosbou, so žiadosťou o niečo • požiadaťpoprosiť (o pomoc, o vybavenie niečoho): obrátila sa v núdzi na rodinu, v núdzi požiadala, poprosila rodinu (o pomoc)uchýliť sakniž. utiecť sa (nájsť útočisko): uchýliť sa, utiecť sa v nešťastí k rodičom

    p. aj osloviť 2


    osloviť 1. začať rozhovor s niekým (obyč. s cieľom dozvedieť sa niečo a pod.) • prihovoriť saprivravieť sa: oslovil ma okoloidúci, či mu môžem poradiť; prihovoriť, privravieť sa dieťaťunár. prizvať sa (Gabaj)pustiť sa/dať sa do rečinadviazať/nadpriasť rozhovor: dá sa do reči s okoloidúcimi; Nenadväzuj, nenadpriadaj rozhovor s neznámymi mužmi!prehovoriť (s niekým): mesiac neprehovoril s kolegomohlásiť: idúc okolo, ohlásil priateľakniž. apostrofovať (obyč. neprítomnú osobu al. neživú vec): apostrofuje celú spoločnosť; apostrofovať hviezdy

    2. hovor. vysloviť žiadosť k niekomu • požiadaťpoprosiťobrátiť sa (na niekoho): oslovil som ho v tej veci; požiadali nás, poprosili nás, obrátili sa na nás, aby sme im poradilihovor. zastaviť: minule ma zastavil, či mu pomôžemvyzvať: vyzval ma spolupracovaťkniž. invokovať (prosiť o pomoc): invokovať múzy

    3. dať oslovenému vhodné meno • otitulovaťpomenovaťnazvať: nevedel, ako má osloviť, otitulovať, pomenovať vedúceho

    4. publ. vyvolať kladnú reakciu, stretnúť sa so záujmom • zaujaťzaujať pozornosťvyvolať ohlas: predstavenie oslovilo, zaujalo najmä mladých; výrobok určite zaujme (pozornosť) viacerých, vyvolá ohlas u viacerýchzasiahnuťzapôsobiť: dielo vie zasiahnuť diváka; na cudzincov zapôsobili originálnosťouprihovoriť saprivravieť sakniž. apostrofovať: film sa prihovoril publiku dobrou hudbounájsť adresáta: dielo si nájde adresáta medzi staršími


    poprosiť zdvorilo, úctivo predložiť niekomu nejakú požiadavku, žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • popýtať: poprosiť, popýtať niekoho o pomoc; poprosila, popýtala matku o odpustenieexpr. poproskať: dieťa ma pekne poproskalozaprosiťzapýtať (vysloviť prosbu, žiadosť): zaprosil si trochu jedla; dám mu, koľko za robotu zapýta; chlapec si zapýtal z ovocia v košíkupožiadať (vysloviť žiadosť): slušne ma požiadali, aby som opustil miestnosťhovor. osloviť: sused ma oslovil, či by som mu nepomoholvyzvať (rázne vysloviť žiadosť, dať pokyn, príkaz na niečo): vyzvali ho, aby svedčil


    požiadať vysloviť al. písomne vyjadriť žiadosť, požiadavku • popýtať: požiadať, popýtať o pomoc, o podporu; požiadať, popýtať dievča o rukupoprosiť (vyjadriť prosbu): poprosila o dovolenie sadnúť siexpr. poproskať (o dieťati) • vypýtať (požiadať od niekoho niečo): vypýtať dievča do tancazapýtať (požiadať istú sumu): zaplatím, koľko si zapýtajúvyzvať (požiadať o urobenie niečoho): vyzvať všetkých účastníkov, aby prišli načashovor. osloviť (požiadať o splnenie niečoho): v tej záležitosti treba osloviť viacerých vplyvných ľudí


    treba vyjadruje potrebu, nevyhnutnosť vykonať al. vykonávať dej • je potrebnéžiada sanačim: treba, je potrebné zvýšiť starostlivosť o mládež; žiada sa, načim dávať väčší pozorradno: radno sa nad tým zamyslieťnár.: nadbenadobno


    vypýtať 1. pýtaním získať, dosiahnuť • vyžiadať (si): vypýtať, vyžiadať si tlačivoexpr.: vyžobraťvyžobroniťvydrankať (úctivo, ponížene vypýtať): vyžobral, vydrankal od známych bicykel pre synapožičať sivypožičať si (vypýtať si na istý čas): šla si požičať k susedom ocot

    p. aj vyprosiť

    2. požiadať o súhlas so sobášom, s tancom a pod. • popýtať: už dievča od rodičov vypýtal; vypýtať, popýtať dievku do tancapožiadať o ruku (vypýtať za ženu)


    vyžiadať (si) porov. vyžadovať, p. vypýtať 1


    zapáčiť sa 1. stať sa niekomu milým, príjemným, pekným, vzbudiť kladný cit, ohlas • zaľúbiť sa: dievča sa nám zapáčilo, zaľúbilo na prvý pohľadzvidieť sahovor.: zavidieť sazazdať sapozdať sa (obyč. v menšej miere): bol to tovar, ktorý sa nám ihneď z(a)videl, zazdal, pozdalzried. popáčiť sa (Rázus)zried. povidieť sa (Urban)zried. zľúbiť sa (Dobšinský)zalahodiťpolahodiťpolichotiť: zalahodil jej náš obdivzaimponovať (priaznivo zapôsobiť): svojím vystúpením chlapec zaimponoval všetkým

    2. (iba v 3. os.) začať mať vôľu do nejakej činnosti, dostať chuť niečo robiť • zaľúbiť sa: príde, kedy sa mu zapáči, zaľúbizvidieť sapozdať saexpr. zasladiť sa: zvidelo sa, pozdalo sa, zasladilo sa mu prísť k nám na návštevuzachcieť sazažiadať sa: robia, čo sa im zachce, zažiadazmyslieť si: dieťa dostane, na čo si zmyslízachutiť (prísť na chuť niečomu): moc každému zachutíprísť vhod: robí, ako mu príde vhodexpr.: uráčiť sazráčiť sa (po istom váhaní pustiť sa do nejakej činnosti): konečne sa im uráčilo, zráčilo prísť


    zažiadať sa (neos.) pocítiť chuť, potrebu niečo uskutočniť, niečo mať • zachcieť sa: zažiadalo, zachcelo sa mi voľnostizastaráv. zaráčiť sa: môžete mať všetko, čo sa vašej duši zaráčizapáčiť sazaľúbiť sa: príďte, kedy sa vám zapáči, zaľúbiexpr. zasladiť sazvidieť sa: zasladilo, zvidelo sa mu ostať domazmyslieť si: má všetko, na čo si zmyslí, čo sa mu zažiadazachutiť: zachutila mu moc, zažiadalo sa mu moci


Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: va, čho, isd, km, up, pg, xl, ter, move, nd, ful, mi, customizácia, pôr, gp
Slovník skratiek: pxk, aemb, tzc, f, á, son, orz, rd, gex, rbl, asap, ota, pch, ot, tks
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV