Synonymá slova "hã æ ã ã æ ã" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 384 výsledkov (4 strán)

  • svetonázor sústava politických, právnych, morálnych, filozofických názorov, ideí, predstáv o svete • svetonáhľad: náboženský, materialistický svetonázor, svetonáhľadideológiafilozofia (názory na život a na svet): optimistická filozofia


    pŕhľava rastlina s pŕhlivými chĺpkami (bot. Urtica) • žihľava: uvariť si čaj z pŕhľavy, žihľavy


    pŕhľavka p. žihľavka


    žihľavka alergické vyrážky na koži • hovor. pŕhľavka: po jahodách vždy dostane žihľavku, pŕhľavku


    rýchly vyznačujúci sa rýchlosťou; uskutočňovaný, prebiehajúci v krátkom čase (op. pomalý) • bystrýrezkýdynamickýčerstvýchytrý: rýchle, bystré, rezké, dynamické, čerstvé kroky; rýchle, rezké tempo; chytrá robotableskovýbleskurýchlybleskorýchly (rýchly ako blesk): bleskový, bleskurýchly návrat; blesková, bleskurýchla schôdzaexpresnýhovor. neskl. expres: expresný, expres vlak; expresné vybavenie žiadostipren. telegrafickýnáhlivýchvatný (svedčiaci o ponáhľaní): náhlivé pohybyokamžitý (ktorý nastáva hneď): okamžitá lekárska pomocnáhly (ktorý sa rýchlo stane): zaskočila ich náhla zmena počasiakniž. promptný: promptná obsluhanár.: friškýfrišný: frišké, frišné raňajkybystronohýľahkonohý (schopný rýchleho behu): bystronohé, ľahkonohé zvierapohyblivý (rýchlo sa pohybujúci): pohyblivý futbalistarapídny (rýchly a prudký): rapídny pokleshovor. uponáhľaný: žijeme uponáhľaný životexpr.: horúčkovitýzimničný: horúčkovitá činnosť, zimničné tempohud. i pren. allegrovýnespráv. spešný • prekotný

    p. aj prudký 1


    ten, tá, to 1. ukazuje na osobu al. vec v blízkosti hovoriaceho • tentotátototo: prosím si ten, tento oblek, tú, túto sukňutento tutáto tutoto toten tutá tuto tututo tentuto tátuto totento tutotáto tutototo tutohovor.: tu tentu tátu totuto tentotuto tátotuto totoexpr.: tenhľatáhľatohľatentohľatátohľatotohľa: ten(to) tu sa mi nepáči; tu(to) ten sa začal biťnár. totentotá

    2. označuje osobu, zviera al. vec, ktoré sa v dialógu nezúčastňujú, o ktorých už bola reč al. ktoré sú dostatočne určené situáciou • ononaono: chcel som priateľovi pomôcť, ale ten, ale on moju pomoc odmietol

    3. p. tamten


    ťh, ťha p. ph


    thi, ťhí 1. p. fíha 2. p. ph


    tučnieť stávať sa tučným (o ľuďoch i o zvieratách); (op. chudnúť) • tlstnúť: rada maškrtí a potom tučnie, tlstneguľatieťguľatiť sazaokrúhľovať saokrúhliť sa (nadobúdať okrúhle, oblé, obyč. pekné tvary): tvár sa mu guľatí, zaokrúhľuje; dievča dospieva, okrúhli saexpr. bucľatieť (o dieťati): líca mu bucľatejúzastaráv. tučiť sa: statok sa popráva a tučíbruchatieťexpr.: bachratieťpupkatieť (nadobúdať veľké brucho): bruchatel, bachratel od prejedania sahrubnúť (o ťarchavej žene) • priberaťpriberať na váhehovor. poprávať sapopravovať sa (zvyšovať svoju váhu): po chorobe začala priberať, poprávať sazried. správať sa (Kukučín)


    zaokrúhľovať sa stávať sa okrúhlym, oblým (o tele a jeho častiach) • zaobľovať saokrúhlieťokrúhliť sa: brucho, tvár sa mu zaokrúhľuje, zaobľuje, okrúhlie; vo štvrtom mesiaci ťarchavosti sa zaokrúhľuje, okrúhliguľatiť saguľatieťzaguľacovať sa (nadobúdať guľatý tvar): boky sa jej akosi guľatia, akosi guľatejú; telo sa mu vekom zaguľacujeexpr. bucľatieť (stávať sa bucľatým): líčka dievčaťu bucľatejútučnieťpriberať (stávať sa tučným) • expr. bachratieť: po tridsiatke začala tučnieť, priberať, bachratieťvypĺňať sa: postava sa jej vypĺňazried. zaokrúžľovať sa: zaokrúžlené líca (Šoltésová)


    umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)


    uzlovitý 1. majúci uzly, hrče; podobný uzlom, hľuzám • uzlovatýhrčavý: uzlovité, uzlovaté, hrčavé drevohrčovitýhľuzovitýhľuzavý: hrčovité, hľuzovité plodynár.: sukovitýsukovatý: sukovitá palicauzlíkovýuzlíkatýhrčkavýhrčkovitýzried. hrčnatý: sukovitá, uzlíkatá, hrčkatá priadzaexpr.: gučavýgundžavýgundžovitý: gundžavé ruky, gučavé klky

    2. p. žilnatý


    variť sa 1. byť vo vare • vrieť: polievka sa varí, vriezvárať saklokočiť (sa)hádzať klokoče (prudko vrieť): voda sa zvára, klokočíklokotaťbublaťexpr. blbotať (vydávať pritom zvuk): voda bublekypieťprekypovať (zároveň pretekať z nádoby): mlieko kypí

    2. p. diať sa


    vrieť 1. byť vo vare • variť sa: voda vrie, voda sa varízvárať sa: mlieko sa zváraklokočiť (sa)hádzať klokočevrieť klokočom (prudko vrieť a tvoriť veľké bubliny): polievka klokočíklokotaťbublaťexpr. blbotať (vydávať pritom zvuk): kaša bublekypieťprekypovať (zároveň pretekať z nádoby)

    2. expr. (o citoch) prudko, búrlivo sa prejavovať • kypieť: zlosť v ňom vrie, kypíbúriť sakvasiť (sa): všetky jej city sa búria; hnev (sa) v ňom kvasíexpr. zvárať sa: krv sa mu zvára od zlostikniž. prekypovať

    3. expr. byť veľmi rušný • kypieťkniž. prekypovať: ulica vrie, kypí, prekypuje životom


    veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodnemnohodosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľovplno: všade bolo veľa, plno krikunemálozaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratilhojnesporovýdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatnehovor.: mocaž-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-ažexpr.: hromadakopahŕbacelá kopacelá hŕbahovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostalaexpr. hory-doly: nasľubovať hory-dolyexpr.: niečodačovoľačočosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsilexpr.: poriadnepožehnane: detí má poriadne, požehnanehovor. expr.: neúrekomvyše práva: starostí má neúrekom, vyše právafraz.: na tuctyna stovkyhovor. expr.: hrôzahrúzaaž bedaaž strachdo aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strachhovor. expr.: bohviekoľkočertviekoľkoktoviekoľkoktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobilhovor. zried. dúže (Hviezdoslav)veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piťpriveľaprimnohonadmierunadmernehovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčíexpr.: preveľapremnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetovkniž. zastar. drahne (Kukučín)subšt.: spústa • habadej


    vracať2 vyprázdňovať obsah žalúdka ústami • dáviť: vracia, dávi všetko, čo zje; núti ju na dávaniezjemn.: vrackaťgrckaťexpr.: šabliťtyčkovaťhádzať šabľu/tyčkusubšt. zvracať • hrub. grcať


    vykrúcať sa 1. robiť rozličné neprimerané pohyby • vykrucovať saskrúcať sa: vykrúca sa, skrúca sa pred zrkadlomzvŕtať savrtieť savytáčať sa: dieťa sa nepokojne zvŕta, vrtí

    2. hľadať zámienky, ako nepovedať pravdu, ako niečo neurobiť a pod. • vykrucovať savytáčať savyhovárať sa: vykrúca sa, vytáča sa, že o veci nič neviehľadať výhovorkyhovor.: lavírovaťmanévrovať (postupovať rafinovane) • hovor. expr.: fixľovaťkľučkovať (používať aj úskoky): fixľuje, kľučkuje, aby to nemusel urobiťhovor.: robiť fóryokolkovať: nerobte fóry, neokolkujte a poďte ďalejnár. odmáhať (sa) (Dobšinský)pren.: krútiť satočiť sa

    3. p. tancovať


    zábava 1. príjemné vyplnenie voľného času; čin, podujatie, ktoré vyvoláva veselosť, príjemnú náladu • kratochvíľa: robiť niečo iba zo zábavy, z kratochvíleexpr. zábavkarozptýlenie: hľadať zábavky, rozptýleniehra: neviazané hry vystriedali povinnostiradovánky: prázdninové radovánky detíhovor. expr. kabaret: na hodinách zemepisu mávali žiaci kabarethovor. expr.: komédiakanada: s priateľmi je kanadahovor. expr. psina: zajtra bude u nás psinahovor. špásy: trávia dni v špásochsubšt.: švanda • subšt. a vulg. sranda: zažiť švandu, srandu

    2. spoločenské podujatie obyč. s hudbou a tancom: mladí išli na zábavuveselica (zábava spojená s tancom, obyč. vonku): májová veselicakarneval (zábava s maskami) • muzika (dedinská tanečná zábava): vykrútiť dievča na muzikediskotéka (s tancom spojená zábava mladých ľudí pri reprodukovanej hudbe): chodiť na diskotékuhovor.: tanectancovačka (tanečná zábava): ísť na tanec, na tancovačkuhovor. žúr (zábava v súkromí spojená s pohostením): pozvať niekoho na žúrvečierokvečerzastar. večerinka (Vajanský; menšia večerná zábava): spoločenský večer, večierokpleshovor. bál (veľká tanečná zábava) • majáles (májová tanečná zábava v prírode): školský majálesjuniáles (júnová tanečná zábava v prírode): usporiadať juniálesradovánky: tešiť sa na dovolenkové radovánkyhýrenieorgie (výstredná zábava): spomína na bezuzdné orgiebakchanálie (pôvodne hýrivá slávnosť na počesť boha Bakcha v starom Ríme): hýria ako na bakchanáliáchhovor.: flámlumpovačkalumpačka (nočná zábava pri pijatike): chodili z flámu na flámkniž. soaré (zábavný večierok) • expr. pohuľanka (bujná zábava s pitím): nočná pohuľankagaudium (pôvodne zábava na rozptýlenie konaná v kláštoroch na prehĺbenie spoločenstva; zábava vôbec) • zastar. veselie (veselá zábava): bujné veseliezastar. šibrinky (fašiangová sokolská maškarná zábava) • slang. akcia: po štátniciach bola posledná akciaslang. krúžkovica (zábava vysokoškolského krúžku) • slang. záťah: panský záťah sa nevydarilsubšt. čurbes (neviazaná, hlučná zábava): mám rád čurbesy s tvrdým rockomsubšt. mejdán: odmietla pozvanie na mejdánsubšt.: párty (pohostenie spojené so zábavou) • subšt. candrbál


    zadúšavý 1. spôsobujúci dusenie, brániaci v pravidelnom dýchaní • dusivýzadúšajúci: zadúšavé, dusivé chemické výparyzried. zádušlivýzastar. zádušný: zádušlivý dymškrtivýhrdúsivý: škrtivý, hrdúsivý kašeľ

    p. aj dýchavičný

    2. (o citovom prejave) ktorý nechceme naplno prejaviť • potláčaný: zadúšavý, potláčaný plačpremáhaný: premáhané vzlykyvzlykavýhíkavý: vzlykavý plač


    zahrávať sa, zahrávať si mať k niečomu, niekomu ľahkovážny postoj, k vážnym veciam pristupovať ako k hre, ľahkomyseľne • brať naľahkobrať na ľahkú váhuhrať sa: zahrávať sa, zahrávať si so zdravím; to netreba brať naľahko, na ľahkú váhu, s tým sa netreba hrať; zahrávať si s citmi dievčaťazastar. zaihrávať sa (Dobšinský)fraz.: hádzať frčky niekomuhádzať si frčky s niekýmpohrávať sapoihrávať sa (udržiavať vzťah k niekomu iba zo zábavy) • žartovaťnár. fačkovať (Kálal; obyč. v zápore): so skutočnou láskou sa nežartuje; S ohňom nežartuj!hazardovať (ľahkomyseľne sa vystavovať nebezpečenstvu): jazdí rýchlo, hazarduje so životomriskovať (ľahkomyseľne uvádzať do nebezpečenstva): zlým výstrojom zbytočne riskuje život, zdravie


    zľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým (fyzicky i duševne) • odľahčiťobľahčiťuľahčiť: zľahčiť, odľahčiť, uľahčiť niekomu ťažký náklad; zľahčil, odľahčil, obľahčil mu jeho finančnú situáciupoľahčiťuľaviť (obyč. duševne): po skúške sa mu poľahčilo, uľavilovyľahčiť: vyľahčiť, zľahčiť konštrukciu, pôdu

    2. ubrať niekomu, niečomu na dôležitosti, závažnosti • znevážiť: zľahčiť, znevážiť výsledky práce niekoho; zľahčiť celú situáciuhovor. zbagatelizovať: naše úsilie zbagatelizovalipodceniťznehodnotiťzdiskreditovať: podceniť význam tlačeného slova; zdiskreditovať niekoho v očiach verejnostiobsmiaťvysmiať (zľahčiť smiechom) • potupiťzneuctiť (zľahčiť vo veľkej miere, ubrať na cti) • fraz. expr. hádzať frčky niekomu (nedok.)


    zízať expr. 1. ukradomky niekam pozerať • expr.: nazízaťnakúkaťnakukávaťnakukovať: zíza, nazíza, nakukuje mame do hrncovexpr.: pokukávaťpokukovať (chvíľami) • hovor.: okúkaťokukávaťokukovaťobkúkaťobkukávaťobkukovať: o(b)kúkali nás spoza záclon

    2. nechápavo, uprene, tupo al. prekvapene niekam pozerať • expr.: vytriešťať očivypliešťať očivyvaľovať očivypuľovať oči: Čo zízaš, na mňa?; vytriešťa, vypliešťa, vyvaľuje oči, ako keby ešte nebol videl koňaexpr. okáliť: bezmyšlienkovite okáli na výkladexpr. civieť: civieť do prázdnanespráv. čumieť • fraz. expr. hľadieť ako teľa na nové vráta


Pozri výraz HÃ Æ Ã Ã Æ Ã v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV