Synonymá slova "há" v Synonymickom slovníku slovenčiny

haspra p. závora 2

hastroš 1. p. strašidlo 2 2. p. pochábeľ

hašiš narkotická látka z indických konopí: fajčiť hašiš • marihuana (sušené indické konope)

hašteriť sa p. hádať sa, vadiť sa

hašterivec p. škriepnik

hašterivosť p. škriepnosť

hašterivý p. hádavý, neznášanlivý

hať p. hrádza 1

hatiť stavať niečomu prekážky • mariť • zabraňovať • prekážať • robiť prekážky: hatia, maria naše plány; zabraňujú, prekážajú nám, hatia nás v úsilí pomôcť • potláčať • znemožňovať • hovor. torpédovať: predseda potláča, znemožňuje, torpéduje diskusiu • hovor. hamovať • brzdiť • zdržiavať (spomaľovať tempo činnosti): hamujú, brzdia, zdržiavajú nás pri robote; traktory hatia, brzdia premávku • rušiť • kaziť • ničiť • narúšať (rušivo zasahovať do priebehu niečoho): kazia, ničia našu radosť, rušia náladu • hovor. škrtiť (robiť prekážky rozvoju, existencii niečoho): škrtiť obchod

hatlať p. brbtať, brblať 1

hatlavý p. brblavý 1

hav napodobňuje brechanie psa • hav-hav • haf • haf-haf: hav, hav-hav, haf-haf, rozštekali sa psy v celej dedine • ďaf • ďaf-ďaf • vuf • vuf-vuf: ďaf, vuf, malý pes vyštekol na okoloidúceho chlapca

háv p. šaty

havaj p. záchod

havária p. zrážka 1, nehoda

havarijný p. kritický²

havarovať utrpieť haváriu (o dopravných prostriedkoch) • hovor. nabúrať (havarovať nárazom do niečoho): auto havarovalo, nabúralo

háveď 1. p. banda 1 2. p. chamraď 1

haviar p. baník

havkáč 1. p. pes 2. p. kritik

havkať p. brechať 1

havo p. pes

havran p. kôň 1

havraní p. čierny 1

hazard neuvážený čin, postoj • hazardérstvo: realizácia jeho plánu by bol hazard, by bolo hazardérstvo • hovor. risk: podnikanie je dnes risk

hazardérsky p. riskantný, ľahkomyseľný

hazardérstvo p. hazard

hazardne p. nerozmyslene

hazardný p. riskantný, ľahkomyseľný

hazardovať p. zahrávať sa, riskovať

hej 1. vyjadruje zavolanie s cieľom upozorniť niekoho na niečo, obyč. volanú osobu na seba • hejže • haló: hej, hejže, počkajte na nás; haló, zastavte, prosím • hehej • hoho • hohó: hehej, hohó, zavolal na priateľa • hola • holá • holahó: Hej! Hola, holá, zamáva lampášom. (J. Horák) • hou • houže (Hviezdoslav, Jesenský) • hahó • hahou • hahoj (zavolanie obyč. do diaľky): hahó, hahou, hahoj, aj my sme tu

2. p. áno 3. p. ej 1 4. p. príjemne

hmatať dotýkať sa rukou a tým vnímať hmatom • expr.: macať • šmátrať: v tme hmatáme, maciame, šmátrame okolo seba • expr.: hmatkať • mackať • habkať: hmatká, macká, habká po vypínači • nár.: matať • matkať (Dobšinský) • nahmatávať • ohmatávať • expr. ohmatkávať (hmatom zisťovať, skúmať): nahmatáva si tep; ohmatáva ovocie a vyberá mäkké kusy

hodiť sa 1. byť primeraný, dobrý, príhodný • byť vhod • byť vhodný • byť súci: hodí sa mi to, je mi to vhod; mäso sa hodí, je vhodné, súce na pečenie; je súci, hodí sa za učiteľa • vyhovovať: termín mi nevyhovuje • zodpovedať: toto miesto mu najlepšie zodpovedá • priliehať: šaty jej dobre priliehajú • hovor.: šiknúť sa • šikovať sa • pasovať: šikne sa k nemu; pasujú spolu • hovor. štimovať • zastar. trafiť sa: to sa trafí do môjho plánu • zapadať (presne sa hodiť): kľúč do dverí zapadá • konvenovať (o vzťahu osôb k niečomu): ten spôsob mi nekonvenuje, nehodí sa mi • zísť sa • pridať sa • prísť vhod (o niečom potrebnom, želateľnom): peniaze sa vždy zídu, prídu vhod • expr. rezať: to mi reže • subšt. bodnúť

2. tvoriť súlad, byť v súlade • svedčať • pristať • slušať: šaty sa jej (dobre) hodia, šaty jej svedčia, slušia; obaja pristanú k sebe • hovor.: pasovať • ísť • sedieť: klobúk mu pasuje, sedí • harmonizovať • ladiť: farby dobre harmonizujú, ladia (k sebe)

horieť 1. byť ničený, stravovaný ohňom • spaľovať sa • páliť sa: drevo horí, spaľuje sa, páli sa • blčať • blkotať • nár. dudotať (Kálal) • expr.: bĺkať • blkať • blnkať • blnkotať • kniž.: planúť • plápolať • poet.: hárať • zhárať • pláť (horieť plameňom): vatra blčí, blkoce, planie, plápolá; (z)hárať túžbou

2. p. svietiť 1 3. p. červenať sa 1 4. p. žiariť 2, blýskať sa 1 5. p. sršať 2 6. p. túžiť

hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťoch • rozprávať • hovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkoch • vykladať • rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plány • expr.: roztriasať • pretriasať • premieľať • rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa • šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriť • kraj. povedať: ľudia povedajú všeličo • povrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zle • nár. trizniť (Hviezdoslav) • expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty) • kniž. zastar. vetiť • odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeň • rečniť • expr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalo • hrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytuje • expr. húsť • hovor. expr.: hustiť • trúbiť • vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučku • expr.: vrčať • sipieť • syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať • brechať • prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť • rapotať • rapkať • sypať • súkať • mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slová • expr.: trkotať • drkotať • mrkotať • gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať • slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slová • expr.: hlaholiť • šveholiť • hrkútať • ševeliť • štebotať • švitoriť • džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú deti • spievať (spevavo hovoriť) • šepkať • šeptať • šuškať • expr. šepotať • hovor. expr. šušotať • expr.: šušúkať • šepoliť • šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do ucha • expr.: šomrať • šamotiť • šemotiť • šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať • mrmlať • mrmotať • mumrať • brblať • bručať • dudrať • dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudre • expr.: huhlať • huhňať • fufnať • chuchmať • chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasom • drmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať • jachtať • hovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevine • expr.: brbtať • brbotať • hatlať • bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať • trepať • tliapať • trieskať • plieskať • baláchať • búchať • kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôže • hrub. drístať • subšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravda • expr.: pliesť • motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť • repentiť: Čo repetí tá stará? • hovor. expr.: remziť • remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať • ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať • handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť² 2 3. p. nazývať

hrádza 1. stavba na zadržanie vody: voda pretrhla hrádzu • hať (hrádza, obyč. z prútia, na úpravu vodného toku): mlynská hať • priehrada (hrádza na rieke utvárajúca umelú vodnú nádrž): Oravská priehrada

2. p. priekopa 3. p. prekážka

hrešiť 1. vyslovovať ostré, urážajúce slová (v zlosti, rozčúlení) • nadávať • hromžiť: hreší, nadáva, hromží na všetkých a na všetko • expr. hromovať • zastar. hriemať (Krčméry) • expr.: brýzgať • harusiť • harušiť • cifrovať • hovor. expr.: šľakovať • bohovať • stobohovať: šľakuje, bohuje ako kočiš • kliať • preklínať • kniž. zlorečiť (hrešiť a vyslovovať kliatby): kľaje, preklína syna, zlorečí na syna; škaredo kľaje • expr. zastar. teremtetovať

2. dôrazne vyjadrovať nespokojnosť s niekým, hovoriť výčitky niekomu • karhať: hreší, karhá syna, že nepočúva • napomínať • vyčítať • dohovárať (miernejším spôsobom): napomína žiakov, dohovára im, aby boli ticho • prekárať: žena ho tresce a prekára • expr.: krstiť • mydliť • kresať • harusiť • harušiť • zvŕtať • hovor. zastar. štrôfať • hrub.: kefovať • ďobať • ďubať • subšt. pucovať • zried. hriakať

3. robiť priestupky proti niečomu • prehrešovať sa • previňovať sa: hreší, prehrešuje sa proti gramatike • prestupovať: prestupuje predpisy, zákon

hrkotať 1. pri náraze spôsobovať al. vydávať krátky tupý a obyč. pravidelne opakovaný zvuk • drkotať • hrkať • expr.: hrkľovať • hrgľovať • drgľovať: voz pri ceste hrkoce, drkoce, hrká • hrčať (o stroji, motore) • klepotať • klopotať: zuby mu klepocú; voz klepoce, klopoce • štrkať • štrkotať • štrngať • cvakať • cvakotať (o zvuku znejúcom ostrejšie a nepravidelne): štrká, štrngá reťazami; cvaká, cvakoce zubami • šramotať • šramotiť • expr.: harašiť • harasiť (pri vydávaní slabšieho zvuku): šramotil, harašil kľúčom • buchotať • hrmotať (intenzívnejšie): niečo vedľa buchoce, hrmoce

2. p. tiecť 1

hrmotať, hrmotiť pri náraze tvrdých predmetov vydávať al. spôsobovať tupý prerušovaný a obyč. nepravidelne znejúci zvuk • lomoziť • buchotať • búchať: hrmoce, buchoce dvermi; niečo v komore lomozí, hrmotí • expr. trepotať: počuť trepotanie bubnov • expr.: rachotať • rachotiť (o silne znejúcom zvuku) • hrmľovať: vlaky na moste rachocú, hrmľujú • expr.: durkať • durkotať: čosi na dvore durkoce • expr.: runcovať • runtovať: runcuje s hrncami • hrub. expr.: štabarcovať • hurtovať: na dvore štabarcujú deti; na ceste hurtuje, hrmoce koč • šramotať • šramotiť • expr.: harašiť • harasiť (o slabšie znejúcom zvuku): hrmoce, šramotí riadom v kuchyni • hrkotať • hrkať • hrčať • drkotať • expr.: hrkľovať • hrgľovať • drgľovať (o pravidelne znejúcom zvuku): niečo vonku hrkoce, drkoce; voz hrkľuje, drgľuje • expr.: durkať • durkotať: hromy durkajú, durkocú • expr. surmovať: ktosi surmuje na pôjde • nár. expr. herbeľovať: kolesá herbeľovali po hrboľatej ceste

hundrať expr. 1. slovami prejavovať nespokojnosť • expr.: šomrať • brblať • dudrať • frflať • frfotať • škamrať • škamriť • škemrať • mrmlať • nár. žundrať: hundrať na robotu; šomrať, brblať na všetko; frfle, mrmle proti rozhodnutiu • expr. drdlať (Ferko) • arch.: žehrať • zried. žuhrať: žehrať na celý svet • reptať (intenzívne, verejne a pod.): je nespokojný, stále repce • hromžiť • expr.: hartusiť • harusiť • hartušiť • harušiť (hnevlivo): hromží na neporiadky • expr. zried. homrať • nár. žompáriť (Timrava) • pohundrávať (trochu, chvíľami hundrať)

2. nezrozumiteľne, nezreteľne hovoriť • expr.: brblať • bručať • dudlať • drdlať • dudrať • mrmlať • mrmotať • mumlať • mumrať: hundre, brble si popod nos; nik mu nerozumie, čo mrmle • expr.: šomrať • šamotiť • šemotiť • šemoniť (nezrozumiteľne a ticho hovoriť): neviem, čo stále šomre, šemotí, šemoní • expr. huhlať (tlmene) • huhňať • fufnať • chuchmať (s nosovým prízvukom)

hybaj 1. naznačuje obyč. rázny, rýchly pohyb preč • hybáj • poď • poďho: a on hybaj, poďho dolu vŕškom na saniach • hajde • hajdy • zried. hajda: nasadol na bicykel a hajdy • šup • šups: šup, šups, a už jej nebolo

2. vyjadruje pokyn, rozkaz na odchod z nejakého miesta, pokyn na priblíženie, pokyn na začatie niečoho • hajde • hajdy • zried. hajda: hybaj, hajde, nech ťa tu už nevidím • poďho • poďme: poďho, poďme, tam nemáš čo robiť • hybajme • hybajte: hybajme, hybajte do roboty • šup • šups • šup-šup: šup, šups, to nie je pre vás

cha-cha napodobňuje smiech, posmech, výsmech • ha-ha • che-che • he-he • cha-cha-cha • ha-ha-ha • che-che-che • he-he-he, pís. i chacha, chachacha, haha, hahaha atď.: cha-cha, che-che-che, rozosmial sa takmer po každom slove; he-he, che-che-che, ale si sa vyznamenal • cho-cho • ho-ho • chu-chu • cho-cho-cho • ho-ho-ho • chu-chu-chu, pís. i chocho, chochocho atď. (napodobňuje obyč. hlbší smiech): cho-cho-cho, zasmial sa nahlas • chi-chi • hi-hi • chi-chi-chi • hi-hi-hi, pís. i chichi, chichichi atď. (napodobňuje obyč. vysokoznejúci ženský al. detský smiech): chi-chi-chi, hi-hi-hi, rozchichotali sa dievčence

chamraď 1. expr. drobné živočíchy • expr. háveď: blchy a iná chamraď, háveď • hovor. hyd: v noci ho žral všelijaký hyd

2. p. burina 3. p. daromnica 1 4. p. banda 1

chechotať sa, chechtať sa expr. hlasno, samopašne, často i zlomyseľne sa smiať • expr.: chachotať sa • chachtať sa • chechliť sa • hahotať sa: chechoce sa, chachoce sa na jeho rozpakoch • expr.: rehotať sa • rehúňať sa • hovor. expr.: rehliť sa • rehniť sa • rehoniť sa • rehtať sa (hlasno a neviazane): chlapi sa rehotali na ostrom vtipe • expr.: chichotať sa • chichtať sa • chichúňať sa • chichútať sa • chichliť sa (samopašne a obyč. vysoko znejúcim drobným smiechom; obyč. o ženách a deťoch): v kúte sa chichotali, chichúňali dievčence • zachádzať sa/zachodiť sa od smiechu • zadúšať sa/dusiť sa od smiechu • zadŕhať sa od smiechu (pri smiechu vyrážajúcom dych)

p. aj smiať sa

chechotavý expr. ktorý sa hlasno, často samopašne smeje (o človeku); pripomínajúci chechot • expr.: chachotavý • hahotavý: chechotavé, chachotavé, hahotavé dievčence; chechotavý, chachotavý zvuk • expr.: chechtavý (o hlasnom a zlomyseľnom smiechu) • rehotavý • rehúňavý • hovor. expr.: rehlivý • rehnivý • rehonivý • rechtavý (smejúci sa hlasno a neviazane): rehotavý smiech; rehúňaví, rehliví chlapci • expr.: chichotavý • chichúňavý (smejúci sa samopašným, drobným a vysoko znejúcim smiechom; obyč. o ženách a deťoch)

chmatnúť expr. v rýchlosti siahnuť za niečím a podržať al. vziať • expr.: schmatnúť • schvatnúť • chvatnúť: chmatnúť, schvatnúť protivníka za krk; chvatol kus koláča a bežal • expr. schvátiť (rázne) • schytiť • uchopiť • lapiť • schopiť: schytiť, uchopiť dieťa za ruku; lapiť zlodeja za kabát • expr.: zdrapiť • zdrapnúť • drapnúť: zdrapila dievča za vlasy • expr.: rafnúť • chňapnúť • schňapnúť: pes ho chňapol za nohu; schňapol kus chleba a bežal von • expr. uchmatnúť: uchmatol korisť a ušiel • expr.: pochytiť • popadnúť (prudko chytiť, obyč. náhodne): popadnúť niekoho za golier • expr. habnúť: habne po lyžičke • subšt.: grajfnúť • zgrajfnúť

p. aj chytiť

chrániť poskytovať ochranu • ochraňovať • brať do ochrany: deti treba chrániť, ochraňovať pred úrazom • strážiť • byť na stráži • držať stráž (chrániť pred vstupom, odcudzením a pod.): strážiť svoje územie • brániť • obraňovať (nedovoliť škodlivo zasahovať): prírodu treba brániť pred vandalmi • nár. verestovať: verestuje rodinu • hájiť • obhajovať (chrániť argumentmi): háji, obhajuje slabších • kniž. zried. štítiť (Kukučín) • kryť: zákopy kryjú vojakov • hovor. dekovať (odvádzať do bezpečia): dekuje deti pred rozhnevaným otcom

p. aj šetriť 3

chudák 1. úbohý, poľutovaniahodný tvor: chudák, je veľmi chorý • úbožiak: úbožiakovi treba pomôcť • neborák • neborký: neborák sused mal trápenie • nešťastník • nešťastlivec (človek postihnutý nešťastím): topiaci sa nešťastník • expr. bedár: bedár na nohy • expr. zmok

2. chudobný človek: zobrala si chudáka • bedár: dedinskí bedári • expr. žobrák: je to už žobrák, všetko mu vzali • expr. hladoš • expr.: trochár • troškár • hovor. pejor.: šiflikár • šuflikár • pejor.: trhan • šklban • handrár: trhani bez majetku • pejor. všivák (nemajetný a podlý človek): biedni všiváci • pejor.: niktoš: nemá nič, je to niktoš • proletár • iron. sedmoslivkár • zastar.: chudobár (Kalinčiak) • mizerák (J. Kráľ) • biednik (Vansová)

chúlostivý 1. vyznačujúci sa malou odolnosťou, vyžadujúci si zvýšenú starostlivosť, ochranu • hovor. háklivý: chúlostivé, háklivé dieťa; chúlostivá, háklivá odroda viniča • málo odolný • neodolný (op. odolný): málo odolný, neodolný voči zime, mrazu • citlivý • precitlivený • slabý: byť citlivý, precitlivený, slabý na žalúdok; precitlivená pokožka • krehký • expr. cintľavý: krehká, cintľavá rastlina (pren. i o človeku) • kniž. zmäkčilý • expr. pricintľavý (príliš chúlostivý)

2. príliš citlivý (o človeku) • hovor. háklivý • precitlivený: je chúlostivá, háklivá, precitlivená na hrubé reči • nedotklivý (ktorý sa ľahko urazí, ktorý precitlivene reaguje): nedotklivý človek • citlivý • zraniteľný (s veľmi jemnou citlivosťou): citlivá, zraniteľná duša

p. aj precitlivený

3. privádzajúci do pomykova • hovor. háklivý • citlivý • delikátny: otvorene hovoriť o chúlostivej, háklivej, citlivej, delikátnej téme • diskrétny: rozširovať o druhých diskrétne veci • nepríjemný • trápny • kniž. prekérny • expr. ošemetný: nepríjemná, trápna, prekérna, ošemetná situácia

chvieť sa 1. pohybovať jemnými trhavými pohybmi • vibrovať • triasť sa • zachvievať sa: ruky sa mu chvejú, trasú; oblok, vzduch sa chveje, vibruje, zachvieva • expr.: klepať sa • drgľovať sa (o človeku pri pocitoch chladu, vzrušenia a pod.) • fyz.: kmitať • oscilovať: pružné teleso kmitá, osciluje • vlniť sa • hádzať vlny (tvoriť drobné vlny): more, obilie sa vlní • blikať • blikotať • mihať sa • mihotať sa • žmurkať • trblietať sa (o svetle): hviezdy blikajú, mihocú sa, žmurkajú; v diaľke sa mihoce, trbliece svetlo • expr. zried. mrholiť sa (J. Horák)

2. p. báť sa 2, tŕpnuť 1

ideálny 1. totožný s ideálom; taký, aký by mal byť; zodpovedajúci túžbam, predstavám o ideáli • bezchybný • dokonalý: ideálna, bezchybná manželka; ideálny, dokonalý hrdina • vzorný • ukážkový (slúžiaci ako vzor, ukážka ideálnosti): vzorný, ukážkový otec; ukážkové rodinné vzťahy • najlepší • najvhodnejší: najlepší, najvhodnejší postup, spôsob; najvhodnejšie prostredie na oddych • perfektný • skvelý: prežili perfektnú, skvelú dovolenku; perfektné, skvelé počasie • vydarený • harmonický: vydarené, harmonické manželstvo

2. ktorý jestvuje iba vo vedomí, v predstavách, nezodpovedajúci skutočnosti • abstraktný (založený na abstrakcii): ideálna, abstraktná konštrukcia; ideálne, abstraktné zobrazenie • neskutočný • fiktívny (op. skutočný): ideálne, neskutočné, fiktívne svety, objekty • nereálny • nerealistický (bez možnosti realizácie; op. reálny, realistický): nereálne, nerealistické predstavy • platonický (bez naplnenia v skutočnosti, bez zmyselnosti; obyč. o láske, vzťahoch a pod.)

3. p. idealistický 1

idyla 1. prostý, harmonický, pokojný život: večerná idyla • pohoda: rodinná pohoda • harmónia: v spoločnosti vládne harmónia • pren. selanka: doterajšie roky boli preňho selankou

2. p. selanka 1

idylický 1. majúci charakter idyly, harmónie, pokoja • pokojný • harmonický (op. rušný, búrlivý, neharmonický): idylický, pokojný, harmonický život na vidieku • tichý • mierny: tichý, mierny večer; tiché, mierne spolužitie • poetický • čarovný • rozprávkový (plný poézie, krásy, dobra a pod.): poetická, čarovná, rozprávková dovolenka • pren.: selankový • selankovitý: selanková, selankovitá atmosféra

2. obyč. o umeleckých útvaroch čerpajúcich námet z pastierskeho života al. života na vidieku, v prírode • selankový • selankovitý: idylické, selankové, selankovité obrazy filmu • bukolický • pastiersky • pastorálny: bukolická, pastierska poézia

ilúzia vnem nezhodujúci sa so skutočnosťou • vidina • prelud: chorobné ilúzie, vidiny; oddávať sa ilúziám, preludom • sen: mať veľké sny • klam: optický klam • zdanie: bolo to iba zdanie • halucinácia: všetko je to iba halucinácia • utópia: sociálna utópia • predstava (fantáziou v mysli vytvorený obraz): predstavy o budúcnosti • fantóm: fantóm slávy

jednať sa 1. dohovárať sa o cene pri kúpe al. pri predaji • hovor. handlovať sa: jednajú sa, handlujú sa ako na trhu • hovor. handrkovať sa • expr. naťahovať sa: handrkovala sa, naťahovala sa, aby jej tovar dali lacnejšie • dohadovať sa (o cene) • zastar. trhovať sa (Timrava) • vyjednávať (dohovárať sa s niekým o niečom)

2. neos. jedná sa o niečo správ. ide o niečo

3. neos. jedná sa správ. rokuje sa, hovorí sa, vraví sa, je reč o niečom

jesť 1. hrýzť a prehĺtať potravu (o človeku) • pojedať: na večeru jedli, pojedali zemiaky • požívať (najmä tekutiny): rád požíva horúce jedlá • expr.: žuť • žuvať: Čo žuješ? • expr. zjemn.: papať • papkať • hamkať • jedzkať • hryzkať (obyč. o deťoch): rád pap(k)á, jedzká kašičku • expr. lupkať: lupká koláče jeden za druhým • expr.: ujedať • uhrýzať (pomaly, po troche jesť): ujedá, uhrýza chlieb so syrom • zajedať si • ujedať si • pochutnávať si (pomaly, s chuťou jesť) • hrub. žrať • expr.: hltať • chľamtať (hltavo, hlučne jesť) • hovor. expr.: napchávať sa • pchať sa • džgať sa • nadžgávať sa (veľa jesť) • expr. chvátať (hltavo jesť) • subšt.: ládovať sa • ládovať do seba (veľa, obyč. s chuťou jesť): napcháva sa, láduje sa sladkosťami • pejor. šrotovať (rýchlo, pažravo jesť) • hovor. expr. súkať (hltavo jesť): súka do seba halušky • expr. gniaviť (nasilu, s nechuťou jesť): obed gniavi do seba s nechuťou • expr. prehŕňať sa (v jedle) (s nechuťou jesť) • konzumovať (jedením al. pitím spotrebúvať): konzumujú veľa zeleniny, alkoholu • fraz. expr. mastiť si pupok (dobre jesť) • sýtiť sa • nasycovať sa • živiť sa (prijímať ako potravu): sýti sa, živí sa všetkým, čo príde pod ruku • stolovať (jesť pri stole s dodržiavaním vžitých pravidiel): v nedeľu stolovali v prednej izbe

2. chodiť na stravu, byť na strave • stravovať sa: zamestnanci jedia, stravujú sa doma • hovor. chovať sa • zastaráv. byť na chôve/chove: chová sa, je na chôve u starých rodičov

kaliť 1. robiť kalným, mútnym • zakaľovať • mútiť: kalí, múti vodu v studničke • znečisťovať • špiniť (spôsobovať nečistotu niečoho tekutého): potok znečisťujú, špinia odpadky

2. tech. zahrievaním a ochladzovaním zvyšovať tvrdosť kovu • zakaľovať: kaliť, zakaľovať oceľ • zried. hartovať • pren. zoceľovať (robiť pevným): v boji zoceľovali svoju vôľu

3. zabraňovať obyč. niečomu pozitívnemu • kaziť • ničiť: neúspech kalí, kazí našu radosť • mariť • hatiť • narúšať • rušiť: marí, hatí naše priateľstvo; nič neruší šťastie mladých

karhať prísne napomínať niekoho za nesprávne konanie • hrešiť: rodičia karhajú, hrešia syna • vyčítať • dohovárať (karhať miernejším spôsobom): vyčíta mu ľahostajnosť; dohovára mu, že nesplnil sľub • napomínať (mierne karhať) • expr.: krstiť • mydliť • harušiť • harusiť • hovor. zastar. štrôfať • zried. hriakať • subšt. pucovať: krstí, mydlí deti, že narobili neporiadok • mentorovať • poúčať (často nevhodným spôsobom nabádať k dobrému správaniu) • trestať (napomínaním uložiť trest): karhá, trestá ho za neposlušnosť • pranierovať (verejne karhať): pranierujú ich za chyby • fraz. expr.: hovoriť do duše • čistiť niekomu hlavu • fraz. kniž. čítať niekomu levity • nespis. kárať

kladivo nástroj v podobe upraveného kovu na rúčke používaný na búchanie: zatĺkať klince kladivom • mlat (obyč. ťažké kladivo): kováčsky mlat • mlatok (kladivo s dvoma plôškami) • hovor. hámrik

klam 1. obraz nezodpovedajúci skutočnosti: Je to skutočnosť a či klam? • zdanie (čo sa iba na pohľad javí ako skutočnosť): všetko bolo iba zdanie • predstava (fantáziou utvorený obraz): fantastické predstavy o vesmíre • vidina: bola to len vidina • ilúzia: žiť v ilúziách • prelud: vo sne ho prenasledovali preludy • mámenie • kniž. mam: mam a klam • kniž. vízia • videnie: mať videnie • kniž. mámor (Vajanský) • halucinácia: zrakové halucinácie • fikcia (klamný obraz o skutočnosti): všetko, čomu doteraz veril, sa ukázalo ako fikcia • fantóm: fantóm moci • fatamorgána (klamná predstava): fatamorgána šťastia • kniž.: chiméra • fantazmagória • fantazma (Vajanský) • omam (Podjavorinská) • omar (Figuli) • šaľba

2. predstieranie niečoho • klamstvo • podvod: pristihnúť niekoho pri klame, klamstve, podvode • lož: šíriť lož • luhárstvo • hovor. cigánstvo: s tým cigánstvom sa ďaleko nedostaneš • lesť • úskok (predstierané konanie na oklamanie niekoho): dosiahnuť svoj zámer ľsťou, úskokom • pretvárka • neúprimnosť • pokrytectvo • pejor. farizejstvo (predstieranie niečoho, čo nezodpovedá vnútornému presvedčeniu): spoločenská pretvárka, neúprimnosť • hovor. švindeľ: to je obyčajný švindeľ • hovor. bluf: je to obyčajný bluf • faloš: človek bez falše • hovor. expr. podfuk • expr. luhanina • hovor. pejor.: šudiarstvo • šudierstvo • pejor.: šarlatánstvo • eskamotáž • kniž. šaľba

kĺb ohybný spoj dvoch al. viacerých kostí • zhyb: lakťový kĺb, zhyb; zápal kĺbov, zhybov • hánka (vyčnievajúci kĺb na prste): opuchnuté hánky • hovor. stavec: spuchnuté stavce prstov • zastar. sústav (Vajanský)

kľukatiť sa kľukato, so zákrutami sa rozprestierať po dĺžke • hadiť sa • krútiť sa: cesta, chodník sa kľukatí, hadí, krúti pred nami • vinúť sa • ťahať sa (so zákrutami): rieka sa v diaľke kľukato vinie; cestička sa ťahá medzi skalami

p. aj krútiť sa 2

kľukato tvoriac kľučky, zákruty • hadito • hadovito • hadovite: cesta sa kľukato, hadito, hadovito vinie popri potoku • hovor.: cikcak • cik-cak • cikcakovito • cikcakovite • expr. krivolako: steh vedený cikcak, cikcakovito nadol; značkovaný chodník cikcakovito, krivolako stúpal k vrcholu

porov. aj kľukatý

kľukatý utvárajúci kľučky, zákruty (op. rovný) • zried. kľukastý • expr. krivolaký: kľukaté, kľukasté, krivolaké horské chodníčky • haditý • hadistý • hadovitý • zhadený • vlnovitý • zried.: krútľavý • hadivý (krútiaci sa, vinúci sa ako had): haditá, vlnovitá, krútľavá poľná cesta • hovor.: cikcakový • cikcakovitý: cikcaková, cikcakovitá čiara • serpentínový (s ostrými zákrutami): serpentínová trasa • meandrovitý (s meandrami, obyč. o rieke): prešli vysušeným meandrovitým korytom potoka • nerovný • krivý: krivá ulica

konár výrastok kmeňa, ktorý je súčasťou koruny stromu • vetva • haluz: spodné konáre, vetvy, haluze stromu; odrezať suché vetvy, haluze • drúk (odlomený konár zbavený vetvičiek a lístia): bukový drúk • rázga (suchý konár) • expr. chabina (odlomený konár): ohnať sa chabinou • kniž. ratolesť (menší konár): ratolesť z brezy • expr. vetvica (Podjavorinská) • nár. sneť (Timrava)

koniec 1. posledná priestorová al. časová fáza niečoho (op. začiatok): horný koniec dediny, koniec prestávky • kraj: na kraji sveta • záver: záver básne; bolo to v závere prázdnin • zakončenie • skončenie: do skončenia sveta • sklonok • zried. sklon: na sklonku týždňa; na sklone svojich dní • koncovka (koncová fáza al. časť niečoho): koncovka šachovej hry; koncovka kábla • posledok: vydržať do posledku • ostatok: prísť na ostatok • expr. chvost: chvost radu • zastar. pokon (Jesenská) • zastar. ukončenie: ukončenie slov (Štúr) • happy end (angl.) (šťastný koniec): film sa končí happy endom • hovor. expr. amen: prísť na amen

2. p. smrť 1, zánik, skaza 3. p. hotovo

kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnoja • hŕba • kopec • hrobľa: hŕba kamenia • stôs • hovor.: štôs • štós • expr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh

2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromada • hŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detí • húf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýb • masa: masy čitateľov • dav: davy ľudí na uliciach • zástup: zástupy demonštrantov • kŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detí • hovor. halda: haldy smetí • hovor. more: more ľudí, more sĺz • hovor. regiment: regimenty divákov • hovor. expr. fúra: fúra návštevníkov • hovor. expr.: hrôza • hrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papiera • hovor. expr. sila: sila ľudí • hovor. expr. rákoš: rákoš kačíc • expr. hora: hora starostí • subšt. kopec: kopec trápenia • expr.: záplava • záľaha: záplava, záľaha utečencov • expr. vagón: vagón rečí • expr. milión: milióny nezamestnaných • expr. roj: roj školákov • expr. stoh: stoh spisov • expr. hrča: hrča chalanov (Kužel) • expr. vodopád: vodopád slov • expr. vrch: vrch kníh (Tatarka) • expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentov • publ. inflácia: inflácia sľubov • subšt. spústa: spústa utečencov

3. p. veľa

korčule športové náčinie na kĺzanie po ľade: naostriť zatupené korčule • hovor. zastaráv.: kanadky • kanady • halifaxky

kôň 1. domáce zviera používané na ťahanie al. jazdenie: ťažný, dostihový kôň • tátoš (kôň v rozprávkach, pren. bujný kôň) • expr. paripa (bujný, pekný kôň): kone ako paripy • ťahúň (ťažný kôň) • pejo • pejko (kôň hnedej srsti, expr. kôň vôbec) • šimeľ (kôň bielej srsti, expr. kôň vôbec) • belko (kôň belavej srsti) • hnedák (kôň hnedej srsti) • havran (kôň čiernej srsti) • gaštan (kôň gaštanovej srsti) • sivko • sivák (kôň sivej srsti) • fako (kôň plavej srsti) • vraník • vranec • vranko (kôň čiernej srsti): pár bujných vraníkov, vrancov • fukso (kôň žltej al. tehlovej farby) • hovor.: plavák • plavko (kôň plavej srsti) • hovor. grošák (kôň bledej srsti s tmavými okrúhlymi škvrnami) • expr. hrivko (kôň s peknou hrivou) • hucul (horský kôň) • lipican (plemeno teplokrvného koňa) • arab (arabský kôň) • hovor. štajerák (ťažný kôň pochádzajúci zo Štajerska) • kalika (kôň s telesnou chybou) • pejor.: mršina • mrcina • mitrha • devla (starý, chudý kôň)

2. p. stojan 3. p. jazdec 2 4. p. hlupák

krehký 1. ktorý sa ľahko láme, rozbíja; ktorý je málo odolný voči fyzickej sile; málo pevný • nepevný (op. pevný) • rozbitný (op. nerozbitný): krehký, nepevný materiál; krehké, rozbitné sklo • lámavý • odb. fragilný: lámavé nechty, fragilné kosti • drobivý (ktorý sa drobí): drobivé pečivo • jemný: súprava z jemného porcelánu • chrumkavý • chrupkavý (o pečive): chrumkavý, chrupkavý koláč • expr.: krehučký • krehunký • krehulinký

2. ktorý je telesne slabý (o človeku) • neodolný • chúlostivý • háklivý: krehký, neodolný, chúlostivý, háklivý organizmus • slabý (op. silný): slabý starec • expr. cintľavý: cintľavé dieťa • expr.: krehučký • krehunký • krehulinký (úplne, veľmi krehký)

3. vyznačujúci sa jemnosťou • jemný: krehká, jemná práca; krehký, jemný kvietok • útly • kniž. subtílny • éterický: útla, subtílna tvár; subtílny šperk; éterická bytosť • pren. expr. skleníkový: krehká, skleníková kráska • citlivý • útlocitný • jemnocitný: citlivá, útlocitná, jemnocitná duša • zraniteľný • zried. raniteľný • expr.: krehučký • krehunký • krehulinký

kričať 1. vydávať hlasný, prenikavý hlas, zvuk (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch) • volať (niečo pritom oznamovať): z diaľky na nás kričia, volajú • kríkať (Tatarka, Timrava) • robiť krik: deti na dvore kričia, robia krik • vykrikovať • vykríkať • vyvolávať (s prestávkami): ešte dlho za nami vykrikovali, vyvolávali • pokrikovať • zried. pokríkať (prerušovane): pokrikovať na hráčov • expr.: revať • vyrevovať • vyrevúvať • vrieskať • vyvreskovať • vyvreskúvať • vrešťať: reval, vrieskal na nás z plného hrdla; opice vrešťali • expr.: škriekať • škrečať (škrekľavo kričať) • expr. ziapať (zlostne, nahnevane) • pejor.: jačať • bľačať • bliakať • vybľakovať • vybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera): jačal od hrôzy; Nebliakaj na mňa! • expr.: zavýjať • ujúkať • ryčať • ručať (ťahavo): ryčala od bolesti • expr. štekať • brechať (zlostne): ustavične na seba štekali • expr.: hulákať • hučať • húkať (nepríjemne): huláka, húka na deti • expr. hrmieť (kričať hromovým hlasom) • expr.: hartusiť • hartušiť (znepokojovať krikom) • nár.: harmantiť • hvečať • hriakať • herbeľovať

2. p. biť sa 2

krik silný, prenikavý, ostrý zvuk vydávaný živými tvormi: krik detí, ranených • vresk • vreskot (prenikavý zvierací hlas, expr. ľudský krik): vresk opíc; vresk, vreskot zabávajúcich sa • rev (mohutný zvierací hlas, expr. ľudský krik): rev levov; rev pijanov • škrek • škrekot (ostrý, prenikavý hrdelný zvuk, expr. ľudský krik): škrek, škrekot žiab; škrek dieťaťa • ryk • rykot (hlasné ťahavé zvuky, expr. ľudský krik): ryk, rykot zveri; víťazný ryk, rykot • expr. jakot: jakot žiakov na školskom dvore • hovor. expr. tartas (Vajanský) • expr. výskot (prenikavé vysoké zvuky): z dvora sa ozýval výskot • poet. vysk • expr.: haravara • hurhaj • huriavk (prelínajúce sa zvuky): bolo počuť haravaru, prenikavý hurhaj • pokrik (prerušovaný, slabší krik): radostný pokrik divákov na štadióne

p. aj lomoz

kritický² ktorý o niečom rozhodne; v ktorom o niečo ide; ktorý sa vyznačuje závažnosťou, dôležitosťou • rozhodujúci • osudný: kritický, rozhodujúci okamih; bola to preňho osudná chvíľa • kalamitný • havarijný • kolízny • krízový (signalizujúci ťažkosti, ohrozenie, zhoršenie niečoho): kalamitná, havarijná situácia; krízové pomery • nepríjemný: dostať sa do nepríjemného postavenia • nebezpečný • hrozivý • hovor. expr. bledý (kritický s náznakom zlého konca, ohrozenia života a pod.): stav pacienta je kritický, nebezpečný, hrozivý; je to s ním bledé • ťažký • vážny • zlý: prekonať ťažké, vážne obdobie; žiť v zlých časoch • hovor. expr.: naklonený • nahnutý: je to nahnuté

kritik kto niečo odborne posudzuje, hodnotí • posudzovateľ: nestranný kritik, posudzovateľ • recenzent (obyč. kritik umeleckého al. vedeckého diela): divadelný kritik, recenzent • lektor: lektor učebnice • oponent (kto posudzuje vedeckú al. odbornú prácu) • zried. hodnotiteľ: hodnotiteľ básne • pren. expr. havkáč (neškodný al. zlomyseľný kritik)

krútiť sa 1. robiť kruhový pohyb • točiť sa • otáčať sa: kolotoč sa krúti, točí; zem sa krúti, točí, otáča • pokrúcať sa • zastaráv. pokrucovať sa: cítil, ako sa mu hlava pokrúcala • vrtieť sa (robiť rýchle kruhové pohyby): papierový veterník sa vrtí • tancovať • vykrúcať sa • zvŕtať sa (krútiť sa pri tanci) • obiehať (okolo niečoho): Mesiac obieha okolo Zeme • zvíjať sa (od bolesti) • prekrúcať sa: dievča sa pred zrkadlom všelijako prekrúca

2. meniť smer do oblúka • skrúcať sa • stáčať sa • zakrúcať sa • zatáčať sa: chodník sa stáčal, zakrúcal doľava • zabočovať • zahýbať (meniť smer): auto zabočovalo, zahýbalo doprava • hadiť sa • kľukatiť sa • ohýbať sa (vo viacerých oblúkoch): cesta sa dolu kopcom hadila, kľukatila • otáčať sa • točiť sa • obracať sa: slnečnica sa otáča za svetlom • zvŕtať sa: kôň sa zvŕtal v kruhu

3. hovor. usilovne, obyč. šikovne pracovať • zvŕtať sa • točiť sa: krúti sa, zvŕta sa, točí sa okolo domácnosti celý deň • expr. obracať sa: v práci sa šikovne obracia

4. p. obšmietať sa 1 5. p. kriviť sa 6. p. obsluhovať 1

kúriť 1. palivom udržiavať oheň; používať ako palivo • klásť oheň: v peci ešte kúria, kladú oheň • hovor. expr.: hajcovať • fakliť (intenzívne): v kachliach hajcujú uhlím; faklíme od rána

2. p. duriť 1

kutňa rehoľnícke, obyč. dlhé rúcho: mních v kutni • habit: mníšsky habit

kývať 1. uvádzať do pohybu neupevnenú časť niečoho; opakovane vykonávať pohyb zhora nadol al. zboka nabok (časťou tela): kývať zvon • knísať • kolísať: vietor kníše, kolíše vetvami stromu; knísať, kolísať nohami • expr. kyvkať • nár. kynkať: kyvkať hlavou • klátiť (o ťarbavom pohybe): klátiť rukami • vykyvovať (kývaním uvoľňovať): vykyvovať si zub • mykať • trepať • trepotať (prudko potrhávať): mykať hlavou; krava trepe chvostom zboka nabok; trepať, trepotať krídlami • trocha expr. kyvotať: kyvoce kľúčom • expr.: mingať • opálať • hompáľať • kolembať • holengať • combáľať • celengať • celembať • bolengať • nár. halengať (kývať nohami, rukami) • zried. ovievať • vrtieť • šmrdkať • pošmrdkávať (o drobných pohyboch): pes ovieva, šmrdká, pošmrdkáva chvostom • pokyvovať • expr. pokyvkávať (chvíľami kývať)

2. pohybom ruky, hlavy a pod. dávať znamenie • mávať: kývajú, mávajú nám na pozdrav; kýva klobúkom na rozlúčku • expr. kyvkať • kniž. kynúť: kynúť hlavou na súhlas • trepotať (prudkým pohybom): trepoce šatkou na brehu

ladiť 1. nastavovať na vydávanie správnych tónov • vylaďovať • nalaďovať: ladil, vylaďoval klavír • hovor. štimovať: štimoval si hlas

2. byť vo vzájomnej súhre, harmónii • harmonizovať • byť v súzvuku: farby ladia, harmonizujú • hodiť sa: tí dvaja sa k sebe hodia, tí dvaja spolu ladia • hovor.: štimovať • šikovať sa • hrať • zastar. súzvučať: blúzka sa šikuje k sukni; všetko spolu štimuje, hrá, súzvučí

ladný harmonicky pôsobiaci svojou uhladenosťou a jemnosťou • pôvabný: ladné, pôvabné pohyby tanečníkov (op. drsné) • mäkký: mäkké krivky tela • elegantný • graciózny (spojený s eleganciou): elegantná, graciózna chôdza • súladný • harmonický • vkusný (navzájom zharmonizovaný, zladený): šaty s ňou tvoria jeden súladný, harmonický, vkusný celok • šarmantný (spojený so šarmom): šarmantná chôdza • hovor. šik • zastaráv. strojný: cvičenci stáli v strojných radoch

p. aj pekný

ľahkomyseľný ktorý koná bez rozvahy al. zodpovednosti; svedčiaci o nedostatku rozvahy al. zodpovednosti (op. uvážlivý) • ľahkovážny: si ľahkomyseľný, ľahkovážny, nestaráš sa o budúcnosť; ľahkovážny skutok • nerozvážny • neuvážený • neuvážlivý (bez uváženia, rozvahy; op. rozvážny): nerozvážny mladík; neuvážený, neuvážlivý risk • nezodpovedný (op. zodpovedný): mať ľahkomyseľný, nezodpovedný prístup k rodičovstvu • expr. ľahtikársky (bezstarostne ľahkomyseľný): viesť ľahtikársky život • hazardný • hazardérsky • riskantný (spojený s istým rizikom): hazardné, hazardérske, riskantné zahrávanie sa so zdravím • hýrivý • márnotratný (ľahkomyseľne utrácajúci): hýrivý, márnotratný mladík • zastar. nevážny: nevážne počínanie (Timrava) • dobrodružný

leňošiť oddávať sa nečinnosti a lenivosti • zaháľať: celé dni leňoší, zaháľa; netreba zaháľať • hovor.: daromníčiť • lažírovať: daromníči, lažíruje každú nedeľu • expr.: darebáčiť • hlivieť • halaškovať: od rána darebáči; hlivie, halaškuje bez roboty • pejor.: hniť • lajdáčiť • nár. daromnikovať: žiak lajdáči • zried. fašiangovať • fraz. pozerať/hľadieť pánubohu do okien/do oblokov: namiesto roboty fašianguje; celé týždne hľadí pánubohu do okien • váľať sa • povaľovať sa • polihovať • zried. povaľkávať sa • pejor. pelešiť sa (leňošiť ležiačky): nerobí nič, len polihuje • fraz. expr.: ležať hore bruchom/pupkom • obrastať tukom • vypekať si pupok: celé dni leží hore bruchom; celé dni si vypeká pupok • ponevierať sa • subšt. flákať sa (tráviť čas v nedôležitej činnosti): na stavbe sa len poneviera • postávať • obstávať (leňošiť stojačky): neupratuje, len postáva • nudiť sa (leňošiť s nepríjemným pocitom) • hovor. expr.: vegetovať • vegetiť (leňošiť, obyč. príjemne): vegetuje pri videu • fraz. mať dlhú chvíľu: pomôž mi, ak máš dlhú chvíľu • fraz. expr.: ruky si plekať • uhly podopierať

les 1. väčšia plocha súvisle porastená stromami • hora: jedľový les, jedľová hora • háj (les malej rozlohy): brezový háj • luh (vlhký listnatý nížinný les): dunajské luhy • tajga (hustý sibírsky les)

2. p. množstvo 2

lomoz miešanina rušivých zvukov (obyč. mechanizmov, strojov) • huk: lomoz, huk z dielne • hluk • hukot: hukot strojov • hrmot • buchot: buchot kladív • štrkot • šramot (menej intenzívny lomoz): štrkot, šramot kľúčov, reťazí • tresk • plesk • treskot • rachot (silný lomoz): treskot, rachot pušiek • trepot: trepot bubnov • hrkot: hrkot nenastaveného motora • expr.: hurhaj • haravara • bengál • huriavk • lom (obyč. s primiešaním ľudských hlasov): haravaru z ulice už nepočuť • dupot: dupot koní • rapot • hovor. hurt: prísť s hurtom • expr. rev • hovor. expr.: štabarc • rámus • tartas: deti od rána robia štabarc • subšt.: kravál • randál

ľubozvučný príjemný na vnímanie sluchom (op. neľubozvučný, kakofonický, disonantný) • zvučný • odb. eufonický: ľubozvučný, zvučný rým; harfa vydáva ľubozvučné, eufonické tóny • lahodný (veľmi príjemne pôsobiaci): znie lahodná hudba • ľúbezný • poet. ľúby • milozvučný (veľmi krásny a milý): ľúbezný, ľúby zvuk huslí • harmonický • súladný • súzvučný • zladený • odb.: konsonantný • konsonančný (tvoriaci vzájomne vyvážený a pekne znejúci celok): harmonické, súzvučné, zladené duo; súladné, konsonantné vyznenie skladby • melodický • spevavý (založený na melódii; podobný spevu): slovenčina je melodická, spevavá reč

p. aj príjemný

maličkosť 1. drobná vec bez veľkej ceny al. závažnosti • drobnosť: doniesť dieťaťu maličkosť, drobnosť • drobnôstka • hovor. pletka: mať drobnôstku, pletku pre každého • expr.: hlúposť • sprostosť • daromnica • haraburda • šepleta • taľafatka: nosiť si z dovolenky hlúposti, daromnice • malichernosť

2. bezvýznamná, ľahko uskutočniteľná vec • hovor. detail: hádka u nich je maličkosť, detail • nič: bolo to iba také nič • expr.: daromnica • hlúposť • sprostosť • taľafatka • hračka • pletka • ledačo • ledačina • pejor. hovädzina: hnevať sa pre pletky, pre ledačo • subšt. hovadina

3. relatívne malá suma peňazí • bagateľ: milión je preňho maličkosť, bagateľ

malý 1. nedosahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny, nedosahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. veľký): malý strom; malá rýchlosť • drobný: malý, neveľký človek; malé, drobné slzy • nízky (ktorý má malú výšku, hodnotu, mieru; op. vysoký): malý, nízky človek; nízky tlak v pneumatikách; namerať nízke hodnoty • neveľký • nevysoký (pomerne malý): neveľký, nevysoký dom; neveľký plat • nezreteľný • nebadaný • nebadateľný • nevýrazný • neviditeľný • miniatúrny • mikroskopický • hovor. mini (nie dostatočne veľký na vnímanie, uvedomenie si; op. zreteľný, očividný): nepatrný, nezreteľný pohyb; nebadaná, nebadateľná, nevýrazná, neviditeľná zmena; miniatúrny model auta; mikroskopické baktérie; mini vláčik • úzky (malý al. nevyhovujúci čo do šírky; op. široký, voľný): malý, úzky otvor; úzka blúzka • krátky (malý čo do dĺžky al. časového úseku; op. dlhý): krátka vzdialenosť; malé, krátke trvanie búrky • plytký (malý čo do hĺbky; op. hlboký): malá, plytká jama • nedostačujúci • nedostatočný • slabý • chabý • expr. bledý (nie dostatočne veľký, dosť malý): nedostačujúca, nedostatočná intenzita; malá, slabá výkonnosť hráčov; slabé bolesti (op. silné); to je chabá, bledá útecha • zakrpatený • nedorastený • i expr. krpatý • pren. expr.: trpasličí • piadimužícky • škriatkovský • kolibričí • liliputánsky: zakrpatený, nedorastený javor; krpatý, trpasličí druh psa; kolibričie, liliputánske vydanie knihy • skromný (malý čo do počtu al. množstva): malý, skromný plat • tesný • obmedzený • stiesnený (nevyhovujúci čo do rozmeru, priestoru; op. voľný, priestranný): šaty sú mi už tesné; vojsť do obmedzených, stiesnených priestorov pivnice • šťúply • expr.: šťúplučký • šťúplušký • kniž. subtílny (malý a chudý): šťúply, subtílny mládenec; má šťúplu postavu • zanedbateľný (zanedbateľne malý): zanedbateľná suma • expr. smiešny: malá, smiešna porcia mäsa • mizivý • nepatrný: zaznamenať len mizivé, nepatrné zlepšenie • nepočetný: malá, nepočetná skupinka • bagateľný • blšací • blší • expr. halierový: bagateľný, blšací, halierový zisk • hovor. pomenší: pomenšia izba • koľký-toľký • aký-taký (aspoň nejaký): mal aspoň koľký-toľký úspech; vidieť aké-také úsilie • expr. drobnohľadný: drobnohľadné živočíchy • expr.: pramalý • primalý (príliš malý): mať pramalý, primalý záujem o niečo • expr.: maličký • maličičký • malinký • malilinký • malunký • malulinký • malučký • malučičký • zried. malučenký • nár. malušký

2. ktorý ešte nedosiahol dospelosť (biologickú; o človeku, zvieratách; op. veľký, dospelý) • nedospelý • práv. maloletý: deti má ešte malé, nedospelé; zločiny malých, maloletých detí • mladý: mladý vlčiak • hrub. zasraný: Taký zasraný fagan, a už fajčí!

p. aj nedospelý

3. p. nepočetný 4. p. bezvýznamný

mariť 1. robiť prekážky a tak brániť v niečom • hatiť: maril, hatil úsilie celého kolektívu • kaziť: kaziť dcére šťastie • znemožňovať • zamedzovať: znemožňovali, zamedzovali prístup k vode • zabraňovať (niečomu): mariť výhru, zabraňovať výhre • rušiť • narúšať • krížiť • križovať: rušil, krížil jeho zámery • hovor. torpédovať: torpédoval diskusiu • brzdiť • zdržiavať (marením spomaľovať): brzdili rozvoj vedy • hovor. hamovať: hamovať vývin • hubiť • ničiť (marením kaziť): hubil, ničil ich radosť • expr. nivočiť: nivočil ich šťastie

2. p. márniť 1