Synonymá slova "holu" v Synonymickom slovníku slovenčiny

holub p. začiatočník

začiatočník kto začína v nejakej činnosti, obyč. neskúsený pracovník: v tenise je úplný začiatočník • nováčik: bola na pracovisku nováčikom • debutant (kto prvý raz verejne, najmä umelecky vystupuje): debutant v básnickej tvorbe • adept (začiatočník vo vede, umení, v praktickej činnosti) • kniž. elév • expr. učeň: v medicíne je ešte len učeň • pejor.: zelenáč • zajac: ten už niečo skúsil, nie je zelenáč, zajac • pejor. holobriadok: obsluhoval ich čašnícky holobriadok • pejor.: ucháň • ucho: je to ešte ucháň, ucho • voj. slang.: holub • mladý • bažant • vták • zobák • peón • páža • milionár • opica • pucák • zastar. novák (Vajanský)

holubí p. sivý 1

sivý 1. ktorý má farbu popola, peria holuba, hrdličky a pod. • popolavý: sivá, popolavá srsť zajaca; dievča s popolavými vlasmi • šedivý: rada mala nenápadnú šedivú farbu • striebornopopolavý (popolavý so strieborným, lesklým odtieňom): striebornopopolavý nádych drahokamu • strieborný • striebristosivý • striebrosivý • striebristý (farbou pripomínajúci striebro, sivý a lesklý, až dobiela): starenkina strieborná, striebrosivá, striebristá hlava • postriebrený • prešedivený (miestami sivý; o vlasoch) • striebornošedivý • striebrošedivý (šedivý so strieborným odtienkom): striebornošedivý hodváb • sivovlasý • striebrovlasý (o človeku): mladý a už sivovlasý, striebrovlasý • olovený (pripomínajúci olovo): olovené mraky na oblohe veštia búrku • oceľovosivý • oceľový (sivý ako oceľ) • dymový (s jemným sivým nádychom): dymový preliv na vlasoch • poet. holubí: holubie nebo, oči • expr. plesnivý (sivý ako pleseň): plesnivé fúzy • myší • myšací (sivý ako myš) • nár. šarý (sivý so slabým žltým odtienkom): šarý vlások • bledosivý • svetlosivý • svetlošedivý (sivý s bledým odtienkom) • sivastý • sivkastý • sivkavý (sfarbený dosiva): bledosivý, svetlosivý podklad; sivasté, sivkasté, sivkavé oči • belavý (sivý s bielym nádychom) • zried. belostnosivý; tmavosivý (sivý s tmavým odtienkom) • nár.: burý • buravý • subšt. šedý

p. aj šedivý 1

2. p. jednotvárny, stereotypný

holubičí p. mierny 2, mierumilovný

mierny 1. ktorý nepresahuje strednú mieru, hodnotu, intenzitu • nevysoký • neveľký • nízky: mierne, nevysoké, neveľké kopce (op. strmé, príkre); dostať nízky trest • ľahký • slabý (s nižšou intenzitou): mierny, ľahký, slabý zápal (op. ťažký, silný); mierny, slabý mráz (op. silný, ostrý) • nepatrný • nenápadný • nevýrazný • zanedbateľný (ťažko vnímateľný): nepatrné, zanedbateľné zvýšenie cien (op. výrazné); mierny, nenápadný, nevýrazný záklon hlavy • tichý • jemný (s miernymi prejavmi; op. silný, prudký): mierne, tiché, jemné mrholenie • znesiteľný (obyč. o niečom nepríjemnom, čo sa dá vydržať): mierna, znesiteľná bolesť (op. príkra) • pomalý • pozvoľný • voľný (op. rýchly, prudký): bežci nasadili pomalé, pozvoľné tempo (op. ostré); pomalé, pozvoľné stúpanie • nenáhlivý • nenáhly (o tempe) • nevtieravý • diskrétny (zachovávajúci prístupnú mieru, intenzitu): mierne, diskrétne napomenutie; nevtieravé, diskrétne svetlo • nár.: úložný • úložitý • úložistý (s miernym sklonom; op. príkry, strmý): úložné, úložité, úložisté stráne • zastar. temperovaný

2. ktorý zachováva mieru v prejavovaní citov, nálad a pod.; svedčiaci o umiernenosti (op. výbušný, prudký) • umiernený • pokojný • krotký • tichý • nevýbojný • nebojovný: mierny, umiernený, pokojný človek; krotká, pokojná, tichá, nevýbojná povaha; byť umiernený, nevýbojný vo svojich prejavoch • pren. holubičí: holubičí národ • jemný (vyznačujúci sa jemnosťou; op. drsný): mierne, jemné správanie dámy • mierumilovný • zmierlivý: mať mierumilovné prejavy; zvoliť mierny, zmierlivý tón reči

3. ktorý zachováva mieru v istom nežiaducom konaní; svedčiaci o tom • striedmy • zdržanlivý: byť mierny, striedmy, zdržanlivý v jedení a v pití • pren. expr. sviatočný (konajúci niečo iba zriedka): je sviatočný fajčiar (op. tuhý, silný)

mierumilovný ktorý sa usiluje o udržanie mieru, o mierové, pokojné riešenie problémov; ktorý nevyvoláva hádky, spory; svedčiaci o tom • pokojamilovný: mierumilovní, pokojamilovní ľudia; mať mierumilovnú, pokojamilovnú povahu • znášanlivý • zmierlivý • tolerantný (op. neznášanlivý, škriepny): znášanliví susedia; zmierlivý, tolerantný politik • pokojný • mierny • umiernený • tichý • krotký (op. prudký, výbušný, prchký): mierumilovné, pokojné riešenie konfliktu; mierne, umiernené slová; má povesť tichého, krotkého človeka • nevýbojný • nebojovný • pren. holubičí (ktorý neohrozuje výbojmi iných): nevýbojný, nebojovný kmeň; mať nevýbojné, holubičie srdce • nevojenský • mierový • pacifistický (zameraný na zachovanie mieru, na odvrátenie vojny; op. vojenský, vojnový): riešiť spory nevojenskou, mierovou cestou; pacifistické postoje • zried. pacifický

holubinec p. holubník

holubník priestor, obyč. búdka na chov holubov • holubinec

holúbkovať sa p. maznať sa 1

maznať sa 1. prejavovať niekomu lásku slovami, nežnosťou, láskaním • láskať sa: maznal sa, láskal sa s dievčaťom • expr.: ľuľkať sa • mazlinkať sa: iba s ním sa ľuľkala (Dobšinský) • expr. zried. mazuľkať sa (Jesenský) • nár. mazniť sa: deti sa maznili s mačiatkami • expr.: cukrovať sa • hrdličkovať sa • hovor. expr. holúbkovať sa (navzájom): pred svadbou sa cukrovali, holúbkovali

2. p. hrať sa 2

srdce 1. fam. nežné oslovenie milej osoby: srdce moje, vráť sa skoro • expr. srdiečko: srdiečko moje • drahý • drahá: drahý môj, neodchádzaj • milý • milá • hypok. miláčik • expr.: zlato • zlatko: zlatko, podaj mi knihu • expr.: holúbok • chrobáčik: môj malý holúbok, chrobáčik • expr.: duša • dušinka • dušička

2. p. cit¹ 2 3. p. červeň 2 4. p. stred 1

holý 1. ktorý na sebe nemá šaty, neoblečený (o človeku); ktorý nie je zakrytý odevom (op. oblečený) • nahý: byť celkom holý, nahý; kúpať sa holý, nahý • obnažený • odkrytý • rozhalený • vyzlečený: mať obnažené plecia; odkrytá, rozhalená hruď; stáť do pása obnažený, vyzlečený • nepokrytý: chodiť s nepokrytou hlavou • expr.: holučký • holučičký • holunký • holulinký (celkom holý): holučké, holučičké, holunké, holulinké deti • expr., často pejor. nahatý: nahaté ženy

2. ktorý je bez porastu, ničím nepokrytý: holé skaly • lysý • expr. lysatý • plešivý • plešatý • plechatý • plechavý • bezvlasý (bez vlasov; i pren.): lysá, lysatá, plešivá, plešatá, plechavá, plechatá hlava; plešivé, plechaté temená kopcov • neoperený (bez peria): holé, neoperené vtáčatá • šutý • pustý • pren.: nahý • obnažený (bez trávnatého al. iného porastu): šutý kraj (Vajanský), pusté kopce, nahé polia, obnažené konáre stromov • opŕchnutý • opršaný • ošklbaný (zbavený lístia, peria a pod.): opŕchnutý, opršaný strom; opŕchnutá sliepka • bezlistý (o holej rastline, strome a pod.) • kopný (bez snehu; o zemi)

3. gram. bez rozvíjacích vetných členov • nerozvitý (op. rozvitý): holá, nerozvitá veta; holý, nerozvitý podmet

4. sám osebe, bez vedľajších, sprievodných znakov, prvkov a pod. • číry • čistý: holé, číre, čisté fakty • nahý • skutočný • reálny (bez príkras): taká je nahá, skutočná, reálna pravda • prostý: bojovať o prosté prežitie • strohý: strohé údaje

5. p. prázdny 1 6. p. suchý 2

holučký, holučičký, holunký, holulinký p. holý 1