Synonymá slova "hať" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 18 výsledkov (1 strana)

  • hať p. hrádza 1


    hrádza 1. stavba na zadržanie vody: voda pretrhla hrádzuhať (hrádza, obyč. z prútia, na úpravu vodného toku): mlynská haťpriehrada (hrádza na rieke utvárajúca umelú vodnú nádrž): Oravská priehrada

    2. p. priekopa 3. p. prekážka


    brániť 1. stavať sa na obranu niečoho (najmä zbraňami, silou) • obraňovať: brániť, obraňovať vlasť, živothájiťobhajovaťzastávať sa (obyč. argumentmi): háji, bráni svoje stanovisko, presvedčenie; zastáva sa, bráni slabýchchrániťochraňovaťbrať do ochrany (nedovoliť nepriaznivo zasahovať): chrániť, brániť prírodu, ochraňovať svoju česť

    2. znemožňovať uskutočnenie niečoho • zabraňovaťnedovoľovať: brániť, zabraňovať niekomu v láske; bráni mu, nedovoľuje mu vrátiť sa domovprekážať: prekážať v hre (napr. v hokeji a pod.) • zamedzovaťhatiťzahatávať: zamedzujú, zahatávajú nám prístup, bránia nám v prístupemariť: marí každú iniciatívu, bráni v každej iniciatívehovor. hamovaťbrzdiť (brániť v niečom spomaľovaním): hamuje, brzdí jeho rozlet


    brzdiť 1. zmierňovať rýchlosť brzdou • hovor. hamovať: vodič nestačil brzdiť, hamovať

    2. prekážať v činnosti • zdržiavaťmierniťhovor. hamovať: musí deti brzdiť, zdržiavať, mierniť, hamovať, aby nerobili zlehatiťznemožňovaťprekážať (v napredovaní): brzdiť, hatiť, znemožňovať ďalší vývin; prekážať v pokrokuhovor. škrtiť (brzdiť rozvoj niečoho): škrtenie privatizácie


    hatiť stavať niečomu prekážky • mariťzabraňovaťprekážaťrobiť prekážky: hatia, maria naše plány; zabraňujú, prekážajú nám, hatia nás v úsilí pomôcťpotláčaťznemožňovaťhovor. torpédovať: predseda potláča, znemožňuje, torpéduje diskusiuhovor. hamovaťbrzdiťzdržiavať (spomaľovať tempo činnosti): hamujú, brzdia, zdržiavajú nás pri robote; traktory hatia, brzdia premávkurušiťkaziťničiťnarúšať (rušivo zasahovať do priebehu niečoho): kazia, ničia našu radosť, rušia náladuhovor. škrtiť (robiť prekážky rozvoju, existencii niečoho): škrtiť obchod


    kaliť 1. robiť kalným, mútnym • zakaľovaťmútiť: kalí, múti vodu v studničkeznečisťovaťšpiniť (spôsobovať nečistotu niečoho tekutého): potok znečisťujú, špinia odpadky

    2. tech. zahrievaním a ochladzovaním zvyšovať tvrdosť kovu • zakaľovať: kaliť, zakaľovať oceľzried. hartovaťpren. zoceľovať (robiť pevným): v boji zoceľovali svoju vôľu

    3. zabraňovať obyč. niečomu pozitívnemu • kaziťničiť: neúspech kalí, kazí našu radosťmariťhatiťnarúšaťrušiť: marí, hatí naše priateľstvo; nič neruší šťastie mladých


    mariť 1. robiť prekážky a tak brániť v niečom • hatiť: maril, hatil úsilie celého kolektívukaziť: kaziť dcére šťastieznemožňovaťzamedzovať: znemožňovali, zamedzovali prístup k vodezabraňovať (niečomu): mariť výhru, zabraňovať výhrerušiťnarúšaťkrížiťkrižovať: rušil, krížil jeho zámeryhovor. torpédovať: torpédoval diskusiubrzdiťzdržiavať (marením spomaľovať): brzdili rozvoj vedyhovor. hamovať: hamovať vývinhubiťničiť (marením kaziť): hubil, ničil ich radosťexpr. nivočiť: nivočil ich šťastie

    2. p. márniť 1


    mierniť 1. robiť miernejším, miernym • zmierňovať: miernil, zmierňoval nedorozumeniezmenšovať: zmenšovať rýchlosťoslabovaťzoslabovať (zároveň robiť slabším): oslabovali odpor vzbúrencovznižovať: znižovať napätietlmiťtíšiťstišovať: liek tlmí, tíši bolesťexpr. hasiť: hasil smäd pivom

    2. robiť pokojnejším, pokojným • upokojovaťuspokojovať: miernil, upokojoval nahnevaného koleguchlácholiťtíšiťutešovaťutišovať (mierniť láskavými slovami): matka chlácholila, tíšila plačúce dieťakrotiť: krotiť vášeňexpr.: čankaťčičíkať: čičíkal ho sľubmikrstiťhatiťbrzdiťchladiť (zároveň brániť v činnosti, v prejave negatívnych emócií): krotil, hatil, brzdil priateľa v hneve; chladil horúce hlavy rozumným uvažovanímhovor. hamovaťexpr. hasiť: hamoval sa v prejavoch; hasil svoju kartársku vášeňsubšt. haltovať


    rušiť 1. zastavovať ďalšiu činnosť al. jestvovanie niečoho • zrušovať: práve rušia, zrušujú starú prevádzkuodstraňovaťlikvidovať: likvidovať nezamestnanosťodvolávať (vyhlasovať za neplatné): vláda odvoláva termín voliebodriekať (rušiť dané slovo): odriekať účasť na konferenciáchanulovať: komisia anulovala výsledky niekoľkých zápasovsubšt. kasírovať: kasírovať rozdiely, hranicekončiť (s niečím) • zatvárať (činnosť niečoho): zatvárajú podnik, baňu

    2. nepriaznivo, škodlivo zasahovať do niečoho • narúšať: povinnosti mu rušia, narúšajú plánymariťkaziťhatiť: hluk z križovatky marí, kazí ticho; hatiť dobré úmyslyporušovať: porušovať disciplínu

    3. zasahovať do pokoja niekoho • vyrušovať: rušia, vyrušujú ma pri prácimýliť: pri učení ju mýlila aj hudbaznepokojovať (vo väčšej miere): klopkanie prstov ho znepokojovalo


    sabotovať úmyselne narúšať plynulosť výroby, spoločenských, hospodárskych akcií a pod. • robiť sabotáž: chceli, aby sme výstavbu ihriska sabotovali, aby sme pri výstavbe ihriska robili sabotážmariťkaziťničiť (znemožňovať, narúšať nejakú činnosť): maria, kazia, ničia naše plány postaviť školupoškodzovať (spôsobovať škodu pri uskutočňovaní niečoho): poškodzovať úsilie mladýchhatiťbrzdiťhovor. hamovať (brániť v nejakej činnosti): niektorí vedome hatia, brzdia, hamujú uskutočnenie demokratizácie


    bľabotať 1. expr. nezrozumiteľne a nesúvisle hovoriť, chybne artikulovať • expr. brblať: bľaboce, brble si čosi pre sebabrbtaťbrbotaťhatlať (mať obyč. vrodenú artikulačnú chybu): odpoveď iba neisto brbcezried. bľabotiťpejor.: mrkotaťľapotaťľaptaťlalotaťlolotať: ľapoce, laloce, hoci ho nik nerozumieblúzniť (v horúčke, v agónii) • džavotať (o deťoch učiacich sa artikulovať)

    p. aj mrmlať 2

    2. p. tárať


    brblať hovor. expr. 1. nezreteľne, chybne vyslovovať: v rozčúlení si niečo brble pod nosexpr.: huhňaťchuchmaťfufnať (s nosovým prídychom) • expr.: brbtaťbrbotaťhatlať (robiť chyby pri artikulácii; o vrodenej vlastnosti) • expr. bľabotať (nezrozumiteľne a nesúvisle): bľaboce čosi o svojich nárokochexpr.: bručaťdudlaťdudraťmrmlaťmrmotaťmumrať: bručí, dudre, mrmoce si čosi popod nosexpr.: šamotiťšamoniťšemotiť (nezrozumiteľne a ticho) • expr. huhlať (tlmene)

    2. rýchlo a obyč. nezreteľne hovoriť • mlieťrapotaťtrkotať: rýchlo brble, melie, rapoce svoju úlohupejor.: ľapotaťľaptaťlalotať

    3. p. hundrať 1, 2


    brbtať robiť chyby, mýliť sa pri artikulovaní niektorých hlások • expr. brbotať: chce naraz povedať všetko a potom brbce, brbocepotkýnať sazadŕhať safraz. šliapať si/stúpať si na jazyk: pri každom cudzom slove sa potkýna, zadŕha, šliape si, stúpa si na jazykexpr.: hatlaťbrblaťbľabotať (nezrozumiteľne, nesúvisle hovoriť): nik mu nerozumie, čo brble, bľaboce

    p. aj zajakať sa, brblať 1


    hatlať p. brbtať, brblať 1


    hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

    porov. aj kričať 1

    2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


    zajakať sa, zajakávať sa trpieť rečovou chybou prejavujúcou sa opakovaním obyč. začiatočných slabík; trhano, prerývano hovoriť aj bez organickej poruchy reči • jachtaťzajachtávať sazried. jachčiť: od troch rokov sa chlapec začal zajak(áv)ať, zajachtávaťhovor. koktať: keď hovorí na verejnosti, začne vždy koktaťnár. ikať (Kálal)zadŕhať sazadrhávať sazasekávať sa (bez organickej poruchy): v rozpakoch sa zadŕha za každým druhým slovomexpr.: brbtaťbrbotaťbrblaťhatlať (nezreteľne hovoriť, nevýrazne artikulovať samohlásky, často aj pri rečovej chybe) • expr. bľabotať (nesúvisle, nezrozumiteľne hovoriť): starec si čosi bľaboce


    brblavý 1. ktorý chybne, nezrozumiteľne hovorí; ktorý je chybne, nezrozumiteľne vyslovovaný • brbtavýbrbotavý: brblavý, brbtavý chlapec; hovoriť brblavou, brbtavou, brbotavou rečouhatlavýbľabotavýlalotavýľapotavýnezrozumiteľný: bľabotavé, lalotavé, nezrozumiteľné slovázadŕhavýzádrhlivýzádrhľavýzajakavýjachtavýhovor. koktavý (ktorý trpí vrodenou zajakavosťou al. ktorý jachce pod vplyvom strachu, pomykova, rozpakov, silných emócií a pod.): prehovoril zadŕhavým, zádrhlivým, zádrhľavým hlasom; zajakavý, jachtavý, koktavý človek

    2. p. hundravý 2


    hatlavý p. brblavý 1


Pozri výraz HAŤ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Krížovkársky slovník: s, derma, pi, pa, charybda, sula, en m, hi t, castis omnia casta, pound, ibidem, karate, alinea, rekordn,
Nárečový slovník: bak, stišiceni, amb, cr, rev, sok, dup, rub, esi, iny, liga, kosna, mache, kugluf, jastrab
Ekonomický slovník: ldw, iuc, tts, čip, vhs, das, pyr, vra, tle, kiv, zej, jpl, com, arp, hou
Slovník skratiek: ncj, mye, mad, btw, aip, slf, f93, tso, r92, d00, mlz, x95, aap, afy, auz
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV